110/1973 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1995 do 28.02.2002
Predpis bol zrušený predpisom 101/2002 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.10.1973 - 31.12.1994 | |
| 3. | 01.01.1995 - 28.02.2002 | 287/1994 Z. z. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 110/1973 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Slovenský kras |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 31.08.1973 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.10.1973 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1995 |
| Dátum účinnosti do: | 28.02.2002 |
| Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
| 101/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský kras |
110
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 31. augusta 1973,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Slovenský kras
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so zúčastnenými
ústrednými orgánmi podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej
ochrane prírody:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť „Slovenský
kras“ (ďalej len „oblasť“). Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice-vidiek,
v katastroch obcí: Gemerská Hôrka, Hucín, Gemerský Sad (Nováčany), Pašková, Plešivec,
Ardovo, Dlhá Ves, Kečovo, Silica, Slavec (Vidová), Kunova Teplica, Silická Brezová,
Štítnik, Rožňavské Bystré, Rakovnica, Kružná, Brzotín, Jovice, Krásnohorská Dlhá Lúka,
Lipovník, Drnava, Hrušov, Silická Jablonica, Jablonov nad Turnou, Hrhov, Kováčová,
Lúčka, Bôrka a Zádielske Dvorníky, Včeláre, Dvorníky, Zádiel, Hačava, Turnianske Podhradie
(háj, Turna nad Bodvou), Nová Bodva (Hosťovce).
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:
Válek v. r.
Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 110/1973 Zb.
Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky
vo Východoslovenskom kraji a zaberá jednotlivé planiny Slovenského krasu: Jasovskú,
Horný a Dolný vrch, Silickú, Plešivskú a Koniar.
Územie chránenej krajinnej oblasti a ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej
mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
37 - 23 Medzev
37 - 32 Rožňava
37 - 34 Domica
37 - 41 Turnianske Podhradie
37 - 32 Rožňava
37 - 34 Domica
37 - 41 Turnianske Podhradie
I. Vymedzenie oblasti
Na planine Koniar hranica prebieha od železničnej stanice Gemerská Hôrka okrajom lesa
na sever až k poľnej ceste, ktorou pokračuje severozápadným smerom cez les. Vyústením
z lesa sleduje jeho obrys až k hájovni Drieňová studňa, pokračuje ďalej poľnou cestou
na severovýchod cez les, naľavo míňa kótu 411, potom sa po obryse lesa stáča na východ,
juhovýchod a po okraji lesa popri obci Pašková pokračuje po úpätí kóty 430 Hrad -
východný okraj štátnej prírodnej rezervácie Pod strážnym hrebeňom - k východiskovému
bodu železničná stanica Gemerská Hôrka. Hranica na Plešivskej planine vychádza od
vyvieračky Vidová, sleduje juhozápadný smer okrajom lesa, otáča na sa západ a potom
na sever sledujúc okraj lesa, pokračuje pätou bezlesného úbočia východne od obce Pašková
a Kunova Teplica a zahrňuje do oblasti Novohámovskú vyvieračku a severnejšie vyvieračku
Kunova Teplica a pokračuje severným smerom až ku kóte 435. Tu sa otáča na východ,
sleduje kľukatý okraj lesa v Šinarovej doline až k potoku Bystrá západne od obce Rakovnica.
Obec obchádza, križuje lesnú cestu, ktorá vedie na kótu 528, prechádza potok na lesnú
cestu Rakovnica - Kružná západne od kóty 528 Roveň, pri prameni potoka - zdroja pre
Blatný rybník - prechádza okrajom lesa. Ďalej pretína poľnú cestu, ktorá vychádza
na juhozápad z obce Kružná, na jej priesečníku s potokom a pokračuje južným smerom
okrajom lesa a úpätím planiny až k východiskovému bodu vyvieračka Vidová.
Hranica východnej časti oblasti vychádza z kóty 401 Líščia diera na štátnej hranici.
Sleduje hranicu medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom severozápadným smerom
na kótu 381 Pereš. Odtiaľ pokračuje tým istým smerom po hranici lesa až k priesečníku
katastra s poľnou cestou na kótu 344 na štátnej ceste Domica - Dlhá Ves. Sleduje cestu
na severozápad až k prípojke poľnej cesty, od ktorej pred jej ukončením otáča sa na
západ a kľukatým obrysom lesa prebieha pod kótou 417 Vysoká a zahrňuje do oblasti
Ardovskú jaskyňu, odkiaľ po kľukatom okraji lesa dostáva sa až k východnému okraju
mesta Plešivec a zahrňuje Hámorskú jaskyňu do oblasti. Z Plešivca sleduje okraj lesa
severovýchodným smerom. Pod Gombaseckou jaskyňou sa otáča na sever a vedie po okraji
lesa k Brzotínskemu rybníku a pokračuje ďalej na východ južne od Krásnohorskej Dlhej
Lúky a zahrňuje opustený kameňolom do oblasti. Potom prechádza okrajom lesa na východ
k potoku Čremošná a pokračuje cestou na severovýchod k obci Lipovník. Obchádza ju
na južnom a východnom okraji a dostáva sa na štátnu cestu, ktorú sleduje severozápadným
smerom, a opäť sa napojuje na potok Čremošná, sleduje ho až k mostu na ceste Drnava-Lipovník.
Odtiaľto pokračuje okrajom lesa na východ, pretína Hrušovskú dolinu, dostáva sa k
Vrbovému potoku, sleduje Vodnú dolinu v obryse lesa a otáča sa na sever, odkiaľ pokračuje
podľa potoka Čremošná. Pri kóte 425 prechádza na juh na okraj lesa, míňa na západe
obec Kováčovú a kľukatým okrajom lesa dostáva sa popri potoku l ceste do obce Lúčka.
Sleduje cestu na východ ku kóte 514, odkiaľ prechádza juhovýchodným smerom na okraj
lesa, tu sa ohýba na sever a údolím potoka dostáva sa k okraju lesa severne od cesty
Bôrka-Baksova dolina. Z Bôrky postupuje údolím potoka Čremošná na sever lesnou cestou
na kótu 1028 cez pramenisko potoka Blatný. Túto kótu opúšťa východným smerom Gerušovou
stráňou po okresnej hranici až k jej záhybu na juh. Z tohto oblúka pokračuje lesnou
cestou na východ až k obci Hačava, ktorú obchádza okrajom lesa. Cez Hájsky potok dostáva
sa oblúkom k okraju lesa a ďalej na sever na kótu 902, potom prechádza po okraji lesa
oblúkom a dolinou severovýchodným smerom prechádza kótou 591, kde sa ohýba na východ
a po lesnej ceste nadväzuje na dolinu Šugovského potoka až ku kóte 325. Z nej pokračuje
okrajom lesa na východ, zahrňuje do oblasti priestor Jasovský podzámok, Jasovskú jaskyňu
a pri odklone poľnej cesty od Bodvy na západ ju sleduje až po rázcestie. Ďalej pokračuje
juhozápadným smerom až k potoku Drienovec a pred jeho vstupom do lesa ohýba sa kľukato
na západ a približuje sa k severnému okraju obce Háj, kde sa ohýba po okraji lesa
na juhovýchod, pokračuje oblúkom úpätím hradného kopca Turna, dostáva sa poľnou cestou
až k obci Zádiel, prebieha jej severným okrajom a okrajom lesa pokračuje na západ
severne od kóty 267 až na priesečník okresnej hranice s poľnou cestou. Ďalej sleduje
hranicu okresu na juh oblúkom okolo kóty 334 Hradište a po severnom okraji železničného
telesa pokračuje ponad obec Hrhov až k západnému okraju honu Zakázané, odkiaľ pokračuje
okrajom lesa na západ. Západne od kóty 327 sa pripája k ceste, prechádza kótou 466
na štátnej ceste do obce Lipovník. Potom sleduje okraj lesa západným smerom. Pod kótou
517 sa otáča na juh po hranici lesa. Nad obcou Silická Jablonica sa oblúkovite otáča
na kótu 459 Vysoká. Odtiaľ smeruje okrajom lesa k Bazinovskému potoku, prechádza na
západnom okraji obce Silická Jablonica, ďalej cez poľnú cestu k Sokoliemu potoku,
pokračuje na východ okrajom lesa na kótu 225, prechádza nezalesneným prameniskom prítokov
Turny a smeruje na východ okrajom lesa od obce Včeláre. Odtiaľto prechádza po štátnej
hranici západným smerom až k východiskovému bodu na kótu 401Líščia diera.
II. Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Hranica ochranného pásma oblasti vychádza z kóty 401 Líščia diera na čs. štátnej hranici
južne od Domice. Prechádza po hranici medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom
smerom na západ až k železničnej trati medzi Gemerskou Panicou a Čoltovom. Od jej
priesečníka ide popri trati k obci Bohúňovo a potom okrajom lesa na západný okraj
obce Gemerská Hôrka. Odtiaľ sleduje štátnu cestu od obce Hucín, Gemerské Teplice až
po Jelšavu. Z Jelšavy vychádza severovýchodne na potok Jordán, pokračuje lesnou cestou
na severovýchod k prameňom Jordána, ďalej pokračuje na severovýchod k prameňom prítokov
potoka Štítnik, potom na obec Ochtinú, Roštát, Štítnik, Honce, Rožňavské Bystré, Rakovnica,
odtiaľ popri Honskom potoku na Brzotín, štátnou cestou dostáva sa na kóty 275 a 372
na ceste do Krásnohorského Podhradia. Obchádza obec, ide západným úpätím hradného
kopca Krásna Hôrka a kóty 500 Ždiar až ku kóte 522 a 626 na ceste do obce Pača. Ďalej
pokračuje na východ na kótu 966 Čipkov vrch a 1225 Pipitka, 1103 Saskút, 1186 Osadník.
Odtiaľto smeruje na severovýchod k prameňu rieky Bodvy a dolinou Čierna Moldava k
štátnej ceste Štós-Medzev. Cestu sleduje až do Jasova a Moldavy nad Bodvou. Tu sa
hranica ochranného pásma stáča na západ a prebieha popri štátnej ceste na obec Drienovec
a Turnianske Podhradie. Odtiaľto sleduje štátnu cestu juhozápadným smerom Turnianske
Podhradie - Hosťovce nad Bodvou k čs.-maď. hranici. Po štátnej hranici pokračuje západným
smerom do východiskového bodu na kótu 401 Líščia diera južne od Domice.