138/1973 Zb.

Povrchové a podzemné vody sú jedným zo základných surovinových zdrojov, tvoria dôležitú zložku prírodného prostredia a slúžia na zabezpečovanie hospodárskych a ostatných celospoločenských potrieb. Účelom tohto zákona je všestranne chrániť vody pre ich nenahraditeľnosť a celospoločenský význam, plánovite riadiť ich odbery a iné nakladanie s nimi tak, aby sa zabezpečila rovnováha medzi spotrebou vody a kapacitou vodných zdrojov, starať sa o ich čistotu a najhospodárnejšie využitie, zabezpečovať ochranu pred povodňami a dbať pritom na ochranu prírody, rekreácie, plavby a na ostatné dôležité záujmy spoločnosti.

Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu; podzemnými vodami sú vody v zemských dutinách a v zemských zvodnených vrstvách. Práva na tieto vody upravuje tento zákon.

Za povrchové ani podzemné vody sa nepovažujú prírodné liečivé vody a prirodzene sa vyskytujúce minerálne stolové vody,¹) ako ani vody, ktoré sú podľa banských predpisov²) vyhradenými nerastami a banskými vodami (ďalej len „zvláštne vody“).

Na zvláštne vody sa vzťahuje tento zákon, len pokiaľ tak výslovne ustanovuje.

Smerný vodohospodársky plán republiky je základným podkladom pre vodohospodárske opatrenia všetkých odvetví národného hospodárstva, pre vodohospodárske opatrenia pri územnom plánovaní, podkladom pre vodohospodárske rozhodovanie a jedným zo základných podkladov pre hospodárenie s vodami a pre vypracovanie dlhodobých výhľadov odvetví, ktoré majú požiadavky na vodné zdroje alebo inak ovplyvňujú hospodárenie s vodou, prípadne jej akosť. Súčasťou smerného vodohospodárskeho plánu je štátna vodohospodárska bilancia zásob povrchových a podzemných vôd a ich akosti.

Podzemné vody sú prednostne vyhradené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.¹¹) Na iné účely môže vodohospodársky orgán povoliť použitie podzemnej vody, len ak to nie je na úkor uspokojovania uvedených potrieb.

Ústredný vodohospodársky orgán republiky ustanoví vyhláškou, v ktorých prípadoch, komu a akým spôsobom sú povinné

Organizácia, ktorá spôsobí stratu podzemnej vody alebo podstatné zníženie výdatnosti jej zdroja, prípadne zhoršenie akosti vody v ňom, je povinná nahradiť škodu, ktorá tým vznikla tomu, kto má povolené odoberať podzemnú vodu [§ 8 ods. 1 písm. b)]. Náhrada spočíva v obstaraní náhradného zdroja vody. Ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytne sa jednorazová náhrada zodpovedajúca zníženiu hodnoty toho nehnuteľného majetku, s užívaním ktorého je povolenie spojené. Inak platia o náhrade škody všeobecné predpisy.

O škodách, ktoré spôsobí socialistická organizácia inej socialistickej organizácii, platia osobitné predpisy.¹²)

Ustanovenie odseku 1 tretej vety platí aj v prípadoch, v ktorých sa škoda spôsobila činnosťami uvedenými v banskom zákone.

Verejné vodovody sú určené na hromadné zásobovanie obyvateľstva vodou a na krytie potreby vody pre národné hospodárstvo. V pochybnostiach, či ide o verejný vodovod, rozhoduje vodohospodársky orgán po dohode s orgánom štátnej správy, v pôsobnosti ktorého je organizácia, ktorá vodovod spravuje, prípadne ho hodlá zriadiť.

Pitná voda z verejných vodovodov je určená prednostne na zásobovanie obyvateľstva a na účely, na ktoré použitie pitnej vody ustanovujú osobitné predpisy.

Vodohospodársky orgán je oprávnený pri nedostatku pitnej vody bez náhrady obmedzovať alebo inak upravovať zásobovanie pitnou vodou, prípadne jej používanie. Rozhoduje tiež v sporoch, či sa má zriadiť, prípadne zrušiť prípojka k verejnému vodovodu, a v sporoch, ku ktorým dôjde v súvislosti s vykonávaním odseku 2.

Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže vyhláškou upraviť správu a prevádzku verejných vodovodov a ustanoviť všeobecné podmienky, za ktorých sa voda v nich dodáva.

Vodné toky¹³) sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.

Pri vodných tokoch, ktorých korytá nie sú označené vlastným parcelným číslom a nie sú ako také vedené v evidencii nehnuteľností podľa osobitných predpisov,¹⁴) sa za prirodzené koryto považuje dno a brehy až po brehovú čiaru, ktorá je určená hladinou vody, ktorá stačí pretekať medzi brehmi bez toho, že sa vylieva do priľahlého územia.

Za pozemky tvoriace podľa predchádzajúcich odsekov prirodzené koryto nepatrí náhrada; inak patrí náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.

Pozemky tvoriace prirodzené koryto, ktoré v čase vydania tohto zákona nie sú označené vlastným parcelným číslom a nie sú ako také vedené v evidencii nehnuteľností podľa osobitných predpisov, nebudú sa ani naďalej takto označovať a evidovať vlastným parcelným číslom, pokiaľ nejde o prípady hospodársky alebo inak odôvodnené. O týchto prípadoch osobitného charakteru sa dohodnú vodohospodárske orgány s príslušnými orgánmi geodézie a kartografie.

Správca vodného toku, prípadne organizácia upravujúca vodný tok môže užívať pozemky pri vodnom toku, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné pri zriaďovaní, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel a zariadení, na vykonávanie vodohospodárskych prác a na iné vodohospodárske účely. Ak medzi správcom (vlastníkom, užívateľom) týchto pozemkov a správcom vodného toku, prípadne organizáciou upravujúcou vodný tok nedôjde k dohode o užívaní pozemkov a o náhrade, rozhodne vodohospodársky orgán v súčinnosti s príslušnými orgánmi. Pri určení výšky náhrady prihliadne vodohospodársky orgán na prospech, ktorý má správca (vlastník, užívateľ) pozemkov z uskutočnenej úpravy.

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, v sporoch o hranicu jeho koryta, prípadne v sporoch o rozsahu oprávnenia správcu vodného toku (odsek 5), rozhodne vodohospodársky orgán.

Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po dohode s Federálnym ministerstvom financií, ústredným orgánom republiky pre geodéziu a kartografiu a s ostatnými príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoviť podrobnosti na vykonanie predchádzajúcich odsekov, upraviť otázky týkajúce sa zmien korýt vodných tokov, vzniku nových ostrovov a náplavov, prípadne užšie vymedziť rozsah vodných tokov. Ústredný vodohospodársky orgán republiky rovnako môže ustanoviť podrobnosti o určovaní rozsahu pozemkov uvedených v odseku 5.

Vodné toky vodohospodársky významné spravujú štátne vodohospodárske organizácie riadené ústredným vodohospodárskym orgánom republiky. Zoznam týchto vodných tokov určí vyhláškou po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s príslušnými krajskými národnými výbormi ústredný vodohospodársky orgán republiky.

Za správcov ostatných vodných tokov alebo v odôvodnených prípadoch ich vodohospodársky ucelených úsekov (ďalej len „drobné vodné toky“) určí ústredný vodohospodársky orgán republiky štátne organizácie, ktorým drobné vodné toky prevažne slúžia alebo s činnosťou ktorých súvisia, prípadne miestne (mestské) národné výbory, ktorých územnými obvodmi pretekajú. Štátnu organizáciu určí za správcu vodného toku po prerokovaní s ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí.

Pokiaľ pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, sú národným majetkom v správe inej organizácie ako organizácie spravujúcej vodný tok, prechádza ich správa bez odplaty na štátne organizácie spravujúce vodný tok.

Ústredný vodohospodársky orgán republiky rozhoduje, v ktorých prípadoch je správca vodného toku povinný predložiť mu na schválenie návrh na koordináciu manipulačných poriadkov vodohospodárskych diel tvoriacich sústavu (ďalej len „komplexný manipulačný poriadok sústavy vodohospodárskych diel“) na vodnom toku ním spravovanom, a tento poriadok schvaľuje.

Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností pri vodných tokoch sú povinní bez náhrady:

V pochybnostiach o rozsahu povinností podľa odseku 1 rozhoduje vodohospodársky orgán; ak ide o poľnohospodársku pôdu, robí tak po prerokovaní s príslušným orgánom hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva.

Ak správca vodného toku spôsobí pri výkone oprávnenia podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) škodu, je povinný ju nahradiť. Inak platia o náhrade škody všeobecné predpisy a ak nedôjde medzi organizáciami k dohode, rozhodne o nej príslušný vodohospodársky orgán.

Vodohospodársky orgán môže správcom (vlastníkom, užívateľom) pozemkov pri vodných tokoch zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu vodného toku, prípadne akosť vody v ňom, a to bez nároku na náhradu.

Ak je akákoľvek stavba alebo iné zariadenie (včítane telesa železnice alebo cesty) vo vodnom toku alebo s ním susedí, sú ich správcovia (vlastníci, užívatelia) povinní udržiavať ich v riadnom stave tak, aby boli zabezpečené proti škodám, ktoré spôsobuje voda a odchod ľadov, a aby neohrozovali plynulý tok vôd.

Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú povinní bez náhrady:

Pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho z rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu, najmä na vybudovanie alebo prevádzku vodohospodárskych diel, ďalej na prieskumné a iné odborné práce nevyhnutne potrebné na účely vodného hospodárstva, na výkon správy vodných tokov, na vyhľadávanie a zabezpečovanie zásob podzemných vôd, ako aj na umožnenie prístupu k vodám za účelom ich všeobecného používania a na zriadenie vodovodných alebo kanalizačných prípojok, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou.

O vyvlastnení, o vstupe na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a o jej užívaní pred začatím vyvlastňovacieho konania platia osobitné predpisy.¹⁶)

Práva a povinnosti založené podľa odseku 2 dohodou alebo rozhodnutím príslušného orgánu prechádzajú na právnych nástupcov strán.

Vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9.

Oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela.

Povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných predpisov.^15a)

Za výkon oprávnení podľa odseku 1 patrí náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.^16a) Ak medzi stavebníkom a vlastníkom (správcom, užívateľom) nehnuteľnosti nedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela.

Vodohospodárske diela sú stavby, prípadne ich časti určené na vodohospodárske účely, najmä:

Za vodohospodárske diela sa podľa tohto zákona nepovažujú jednoduché zariadenia na jednotlivých nehnuteľnostiach na zachytenie vody a na ochranu jednotlivých nehnuteľností proti škodlivým účinkom povrchových vôd, ako ani vodovodné a kanalizačné prípojky, s výnimkou tých, ktoré vyhláškou určí ústredný vodohospodársky orgán republiky po dohode s ústredným orgánom republiky pre výstavbu.

V pochybnostiach o tom, či ide o vodohospodárske dielo alebo o jeho súčasť, rozhodne vodohospodársky orgán príslušný na jeho povolenie.

Ak je možné vodohospodárske potreby alebo ochranu pred vodami zabezpečiť výstavbou, prípadne prevádzkou jediného vodohospodárskeho diela účelnejšie a hospodárnejšie než vodohospodárskymi dielami jednotlivých organizácií, prerokuje s nimi vodohospodársky orgán výstavbu, prípadne prevádzku jediného vodohospodárskeho diela a v prípade, že je táto výstavba účelná, môže viazať svoje povolenie na dohodu o výstavbe a prevádzke takéhoto diela.

Je zakázané akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodohospodárske diela. Je zakázané tiež:

Tomu, kto poškodí verejnú kanalizáciu alebo verejný vodovod, prípadne ohrozí ich prevádzku, môže vodohospodársky orgán uložiť, aby vykonal opatrenie na odstránenie závadného stavu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie je dotknutá. Svojvoľne zriaďovať vodovodné a kanalizačné prípojky k verejným vodovodom a kanalizáciám je zakázané.

Vodohospodársky orgán príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela môže v prípade potreby určiť v záujme ochrany tohto diela pásma pozdĺž neho a zakázať na nich podľa povahy vodohospodárskeho diela niektoré stavby alebo činnosti, prípadne viazať ich na osobitné povolenie. Ustanovenia § 19 platia obdobne.

Vodohospodársky orgán môže rozhodnúť, že preberá na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu vodohospodárskych diel, ak to vyžadujú záujmy vodného hospodárstva alebo iné dôležité záujmy spoločnosti a ak ten, kto je na to povinný, túto úlohu riadne neplní a ak neurobí nápravu v určenej lehote. Túto správu, prevádzku a údržbu obstaráva vodohospodársky orgán na náklad povinného.

Správca (vlastník, užívateľ) vodohospodárskeho diela je povinný najmä:

Pracovníci organizácií spravujúcich verejné vodovody a verejné kanalizácie sú oprávnení pri plnení úloh organizácie vstupovať do pripojených nehnuteľností, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.

Ústredný vodohospodársky orgán republiky poveruje organizácie vykonávaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a môže po dohode s Federálnym ministerstvom financií podrobnejšie upraviť povinnosti správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych diel, najmä povinnosť vypracovať návrhy na manipulačné, prípadne prevádzkové poriadky, zriaďovať vodné značky a udržiavať vodohospodárske diela, dná a brehy v oblasti vzdutia. Ak ide o podrobnejšiu úpravu povinností správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych diel na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, ktoré sú v správe poľnohospodárskych organizácií, vypracovať návrhy na manipulačné, prípadne prevádzkové poriadky, dohodne sa na nej ústredný vodohospodársky orgán republiky aj s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy republiky.

Škodám, ktoré spôsobujú povodne, treba predchádzať, ich rozsah a následky obmedzovať a priebeh povodní ovplyvňovať. Deje sa tak najmä systematickou prevenciou a zabezpečovacími a záchrannými prácami, vykonávanými podľa povodňových plánov a príkazov povodňových orgánov.

Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú organizácie a občania povinní umožniť vstup na svoje pozemky a do objektov na vykonávanie zabezpečovacích a záchranných prác, prispieť na príkaz povodňových orgánov podľa svojich možností a síl osobnou a vecnou pomocou na ochranu ľudských životov a majetkov pred povodňami, spolupracovať pri ochrane pred povodňami a spravovať sa príkazmi príslušných povodňových orgánov.

Tí, kto odoberajú vodu z vodných tokov v množstve presahujúcom 15 000 m³ ročne alebo 1250 m³ mesačne alebo používajú jej silu na výrobu elektrickej energie, sú povinní platiť správcovi vodného toku, prípadne správcovi toho jeho úseku, na ktorom dochádza k odberu vody alebo k jej používaniu, odplaty. Odplaty slúžia na úhradu nákladov spojených so správou vodných tokov. Rozsah odplát a spôsob, ktorým sa určuje ich výška, ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky.

Povinnosť platiť odplaty podľa odseku 1 sa nevzťahuje na odbery vody na napúšťanie rybníkov na chov rýb a verejných kúpalísk, na odbery vody pre požiarne potreby a klziská, ako ani na odbery zákalových vôd pre poľnohospodársku výrobu, ani na ďalšie odbery, ktoré určí vláda Československej socialistickej republiky.

Ústredný vodohospodársky orgán republiky upraví podrobnosti o meraní odberov, prípadne používaní vody podľa odseku 1 a spôsob ohlasovania odberov alebo použitia vody a platenia za ne.

Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť povinnosť platiť odplaty za odber podzemnej vody, ďalej odplaty za zabezpečovanie splavnosti vodných tokov a za používanie vodohospodárskych diel na plavbu, ako aj za ďalšie úžitky, ktoré vodné hospodárstvo poskytuje.

Výška odplát spojených s dodávaním vody z verejných vodovodov (vodné) a s odvádzaním odpadových vôd verejnými kanalizáciami, včítane ich prípadného vyčistenia, (stočné) sa určí podľa cenových predpisov.

Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jej pracovníkov i zodpovednosť organizácie podľa predpisov o náhrade škody. Ak sa uložila pokuta pracovníkovi organizácie podľa predchádzajúceho odseku, nemožno mu uložiť pokutu podľa iných predpisov.

Nakladanie s vodami podľa doterajších predpisov, ktoré nie je v zhode s týmto zákonom, treba najneskôr do jedného roka odo dňa jeho účinnosti uviesť s ním do súladu, pokiaľ zákony národných rád neustanovia inak.

Organizácie, ktoré sa ku dňu účinnosti tohto zákona starajú podľa doterajších predpisov o drobné vodné toky, sú povinné naďalej sa o ne starať v rozsahu podľa doterajších predpisov¹⁹) do času určenia správcu vodného toku podľa § 32.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť v jednotlivých republikách dňom, keď nadobudne účinnosť zákon príslušnej národnej rady, ktorý upraví pôsobnosť a organizáciu vodohospodárskych orgánov podľa tohto zákona.