146/1973 Zb.

Pracovný čas určený podľa vyhlášky č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom alebo podľa vyhlášky č. 62/1966 Zb. o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov, alebo podľa ďalších predpisov vydaných ústrednými orgánmi na skrátenie pracovného času upravuje sa v Slovenskej socialistickej republike v roku 1974 tak, že pracovným dňom je sobota 19. októbra.

Dĺžka pracovnej smeny v sobotu 19. októbra 1974 sa rovná dĺžke pracovnej smeny určenej v organizácii na piatok, ktorý tejto smene predchádza.

Ak podľa rozvrhu pracovných smien pripadne pracovníkovi jeho pravidelná smena na sobotu 19. októbra 1974, určí organizácia po prerokovaní so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“) tomuto pracovníkovi ďalšiu pracovnú smenu na iný vhodný deň v tom istom mesiaci.

Na pracoviskách s pretržitou prevádzkou môže organizácia so súhlasom závodného výboru, v štátnych orgánoch po prerokovaní s ním, presunúť druhú a tretiu smenu, ktorá pripadne na 19. októbra 1974, na iný vhodný deň v tom istom mesiaci.

Úprava pracovného času uvedená v odseku 1 sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí majú s organizáciou dohodnutý kratší pracovný čas (§ 86 a § 156 ods. 2 Zákonníka práce), s výnimkou pracovníkov, ktorým je pracovný čas skrátený na základe lekárskeho posudku, a jeho predĺženie o ďalšiu smenu by presiahlo maximálny počet hodín, ktorý môže pracovník podľa tohto posudku v týždni pracovať.

Pracovný čas sa neupravuje:

Pokiaľ by pracovník v dôsledku úpravy pracovného času podľa odseku 1 nemal v týždni ani jeden deň nepretržitého odpočinku, presunie mu organizácia po prerokovaní so závodným výborom jednu pracovnú smenu z tohto týždňa na niektorý deň jeho nepretržitého odpočinku v inom týždni toho istého mesiaca.

Ak pracovník čerpá dovolenku na zotavenie po častiach kratších než jeden týždeň tak, že do nej pripadá ďalšia pracovná smena podľa odseku 1, nemení sa tým celkový počet pracovných dní jeho dovolenky vyplývajúci z pracovného režimu obvyklého v organizácii.

Pracovník, ktorému pripadne do dovolenky ďalšia pracovná smena podľa odseku 1, dostane náhradu mzdy za dovolenku za toľko pracovných dní dovolenky, koľko mu ich odpadlo podľa harmonogramu smien rozšíreného o ďalšiu smenu.

Sobota uvedená v odseku 1 je vyučovacím dňom.

V roku 1974 v súvislosti s 29. augustom sa presúva pracovné voľno z nedele 1. septembra na piatok 30. augusta a pracovný čas z piatku 30. augusta na nedeľu 1. septembra.

Presun pracovného voľna a pracovného času sa nevzťahuje na pracovníkov na pracoviskách s nepretržitou prevádzkou.

V súvislosti s presunom pracovného času podľa odseku 11 upraví sa čas predaja v obchode, prevádzkový čas organizácií zásobujúcich predajne potravín čerstvým tovarom, otvárací čas v prevádzkach služieb, úradné hodiny na poštách a cestovné poriadky hromadnej osobnej dopravy podľa pokynov, ktoré s ohľadom na potreby obyvateľstva vydajú pre tieto dni príslušné orgány s tým, že otvárací čas uvedených organizácií nepresiahne dva po sebe nasledujúce dni.

Za prácu v ďalšej smene podľa odseku 1 prislúcha pracovníkovi mzda vo výške určenej mzdovými predpismi. Pracovníkovi odmeňovanému mesačnou mzdou sa v súvislosti s odpracovaním ďalšej pracovnej smeny jeho základná mzda nezvyšuje.

Za prácu konanú 19. októbra 1974 neprislúcha pracovníkovi mzdové zvýhodnenie práce cez soboty a nedele,¹) a to ani vtedy, keď nejde o prácu v ďalšej smene. Pokiaľ bude pracovníkovi určená ďalšia smena na inú sobotu alebo nedeľu v súvislosti s ustanovením odsekov 3 a 7, prislúcha mu za prácu v týchto dňoch zvýhodnenie práce cez soboty a nedele.¹)

Práca v ďalšej smene nie je prácou nadčas, a preto za ňu neprislúcha pracovníkovi príplatok za prácu nadčas ani náhradné voľno podľa § 116 Zákonníka práce.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.