121/1974 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1975 do 19.06.1991
Predpis bol zrušený predpisom 242/1991 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1975 - 19.06.1991 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 121/1974 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky o sústave zdravotníckych zariadení |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 18.11.1974 |
| Dátum vyhlásenia: | 04.12.1974 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1975 |
| Dátum účinnosti do: | 19.06.1991 |
| Autor: | Ministerstvo zdravotnictví České socialistické republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 242/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva zdravotnictví České republiky o soustavě zdravotnických zařízení zřizovaných okresními úřady a obcemi |
121
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky
z 18. novembra 1974
o sústave zdravotníckych zariadení
Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so
zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 70 ods. 1 písm. c) so zreteľom na § 33 a 42
zákona č. 20/1968 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
(1)
Sústavu zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú zdravotnícke služby, tvoria zariadenia
hygienickej služby a zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Tieto zariadenia
sa budujú podľa kategórií, typov a stupňov ustanovených touto vyhláškou ako jednotná
sieť zdravotníckych zariadení a plnia svoje úlohy v úzkej pracovnej a organizačnej
nadväznosti tak, aby sa všetkým občanom poskytovali dostupné, plynulé a hodnotné zdravotnícke
služby.
(2)
Základom sústavy zdravotníckych zariadení sú územné a závodné zdravotnícke obvody,
v ktorých sa poskytujú občanom obvodné služby. Pri poskytovaní týchto služieb v obvodných
zdravotníckych strediskách a poliklinikách prichádza chorý do prvého a najčastejšieho
styku so zdravotníckymi zariadeniami, a preto treba ich rozvoj prednostne zabezpečovať
kádrovým a vecným vybavením.
§ 2
Zdravotnícke zariadenia sa v určenom rozsahu zúčastňujú na výučbe a výchove žiakov
zdravotníckych škôl a poslucháčov lekárskych fakúlt a farmaceutickej fakulty a plnia
zverené im úlohy pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Zdravotnícke zariadenia
určené Ministerstvom zdravotníctva Českej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
po dohode s Ministerstvom školstva Českej socialistickej republiky na výučbu poslucháčov
lekárskych fakúlt alebo farmaceutickej fakulty sa označujú ako fakultné; týmto spôsobom
určné lôžkové oddelenia zdravotníckych zariadení sa označujú ako kliniky. Výučbové
základne Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Prahe určené ministerstvom
sa tiež označujú ako kliniky.
DRUHÁ ČASŤ
DRUHY A ÚLOHY ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ
Oddiel 1
Hygienické stanice
§ 3
(1)
Hygienické stanice plnia úlohy uvedené v § 34 zákona a vykonávajú aj určené vyšetrenia
na účely liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)
Hygienické stanice sa zriaďujú vo dvcoh typoch: v okresoch ako okresné hygienické
stanice a v krajoch ako krajské hygienické stanice. V mestách Brne, Ostrave a Plzni
sa zriaďujú mestské hygienické stanice a v mestských obvodoch hlavného mesta Prahy
sa zriaďujú obvodné hygienické stanice; majú postavenie okresných hygienických staníc.
Hygienická stanica hlavného mesta Prahy má postavenie krajskej hygienickej stanice.
§ 4
(1)
Okresné hygienické stanice vykonávajú základné terénne vyšetrovania; laboratórne
vyšetrovania a špecializované výkony vykonávajú v rozsahu určenom sieťou laboratórnych
služieb v súlade s koncepciami odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie a s
perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení (§ 26).
(2)
Okresné hygienické stanice sa podľa rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva na svojom
spádovom území zriaďujú v troch stupňoch. Okresná hygienická stanica I. stupňa sa
člení na oddelenia podľa odborov hygieny a epidemiológie; nemá laboratórne vybavenie.
Okresná hygienická stanica II. stupňa má spravidla odbor hygieny a protiepidemický
odbor, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie
a majú základné laboratórne vybavenie; postupne sa v nej zriaďuje aj oddelenie pracovného
lekárstva. Okresná hygienická stanica III. stupňa má spravidla odbory hygieny, hygieny
práce a pracovného lekárstva, protiepidemický a mikrobiologický, ktoré sa členia na
oddelenia podľa jednotlivých odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie a majú
základné a špeciálne vybavenie. Odbory a oddelenia možno zlučovať.
§ 5
(1)
Krajské hygienické stanice vykonávajú pre potrebu obyvateľstva kraja zvlášť špecializované
výkony, ktoré sa nemôžu zabezpečiť v okresných hygienických staniciach, a odborne
vedú ich pracovníkov. Sústavne sa starajú v odbore svojej pôsobnosti o ďalšie vzdelávanie
zdravotníckych pracovníkov. Riešia plánované vedeckovýskumné úlohy a zabezpečujú zavádzanie
výsledkov vedy do praxe.
(2)
Krajská hygienická stanica sa člení
a)
na odbor hygieny s oddeleniami všeobecnej a komunálnej hygieny, hygieny výživy a
predmetov bežného užívania, hygieny detí a dorastu a hygienických labotratórií,
b)
na odbor hygieny práce a pracovného lekárstva s oddeleniami hygieny práce, fyziológie
práce, pracovného lekárstva, mentálnej hygieny a psychológie práce, hygieny žiarenia
a s laboratóriami hygieny práce a pracovného lekárstva,
c)
na protiepidemický odbor s protiepidemickým oddelením a oddelením dezinfekcie, dezinsekcie
a deratizácie,
d)
na mikrobiologický odbor s bakteriologickým, imunologickým virologickým a parazitologickým
oddelením,
e)
na organizačno-dokumentačné oddelenie.
§ 6
(1)
Na zabezpečenie úzko špecializovaných vyšetrení a iných výkonov možno podľa zásad
ustanovených ministerstvom zriaďovať v hygienických staniciach zvlášť špecializované
laboratóriá 1) a v jednotlivých oddeleniach hygienických staníc úseky.
(2)
Vysunuté pracoviská, prípadne pobočky hygienických staníc môžno zriadiť v mestách
mimo sídla staníc a vo veľkých závodoch.
(3)
Ministerstvo môže po dohode s príslušnými krajskými národnými výbormi (s Národným
výborom hlavného mesta Prahy) ustanoviť, že niektoré najväčšmi špecializované výkony
majú vykonávať určené okresné alebo krajské hygienické stanice aj pre iné okresy,
prípadne kraje.
(4)
V krajskej hygienickej stanici môžno ďalší odbor alebo oddelenie zriadiť, len ak
to vyžadujú osobitné potreby kraja; zriadenie treba vopred prerokovať s minsiterstvom.
Oddiel 2
Zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti
§ 7
Obvodné zdravotnícke strediská
(1)
Územné obvódné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb
obyvateľstvu územného obvodu alebo niekoľkých územných obvodov najmä na vidieku a
v okrajových častiach mesta a pracujúcim závodov, ktoré sú v územnom obvode a nemajú
inak zabezpečené obvodné služby. V tomto stredisku sa poskytujú služby územného obvodného
lekára, obvodného detského lekára, ženského lekára a zubného lekára, prípadne dentistu,
pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.
(2)
Závodné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb
pracujúcim závodu, prípadne miestne oddelených častí závodu alebo niekoľkých miestne
sústredených závodov, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.
(3)
Pri obvodnom zdravotníckom stredisku sa môže zriadiť lekáreň alebo výdajňa liekov.
§ 8
Nemocnice s poliklinikou
(1)
Nemocnice s poliklinikou sa zriaďujú v troch typoch.
(2)
Na nemocnicu s poliklinikou sa funkčne i organizačne napojujú obvodné zdravotnícke
strediská, prípadne ďalšie polikliniky (§ 12) s príslušnými obvodnými zdravotníckymi
strediskami.
(3)
Na poskytovanie leičebno-preventívnej starostlivosti pracujúcim veľkých závodov,
prípadne aj obyvateľom na určenom spádovom území sa zriaďujú závodné nemocnice s poliklinikou.
(4)
Na poskytovanie špecializovanej liečebno-preventívnej starostlivosti o deti a dorast
možno so súhlasom ministerstva výnimočne zriadiť detskú nemocnicu s poliklinikou.
§ 9
Nemocnica s poliklinikou I. typu
(1)
Nemocnica s poliklinikou I. typu poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť na
spádovom území s počtom do 50 000 obyvateľov. Obyvateľstvu tohto spádového územia
poskytuje neodkladnú nemocničnú prvú pomoc, ústavnú starostlivosť o chorých s bežnými
nekomplikovanými ochoreniami a doliečovanie chorých. V prípadoch potreby špecializovaného
vyšetrenia alebo ošetrenia zabezpečuje rýchlu prepravu chorých na príslušné oddelenie
nemocnice s poliklinikou vyššieho typu. Obyvateľstvu zdravotníckych obvodov spádového
územia polikliniky poskytuje odborné ambulantné služby a obyvateľstvu zdravotníckych
obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, poskytuje aj obvodné služby, pokiaľ ich nezabezpečujú
ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti na spádovom území.
(2)
Nemocnica s poliklinikou I. typu sa člení
a)
na nemocnicu, ktorá má interné oddelenie a chirurgické oddelenie a v súlade s perspektívnou
sieťou zdravotníckych zariadení môže mať ešte detské oddelenie a ženské oddelenie;
lôžková časť zdravotníckeho zariadenia, ktorá nemá interné alebo chirurgické oddelenie,
je súčasťou nemocnice vyššieho typu,
b)
na polikliniku, ktorá má interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické a posudkové
oddelenie,
c)
na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: spravidla oddelenie alebo pracovisko
klinickej biochémie, röntgenové, rehabilitačné, prosektúru.
(3)
Nemocnica s poliklinikou I. typu tvorí s nemocnicami s poliklinikou II. a III. typu
jednotný funkčný celok umožňujúci poskytovanie komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti.
(4)
Pri nemocnici s poliklinikou I. typu sa zriaďuje lekáreň.
§ 10
Nemocnica s poliklinikou II. typu
(1)
Nemocnica s poliklinikou II. typu poskytuje na spádovom území s počtom do 200 000
obyvateľov špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocníc s poliklinikou I.
typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území plní aj úlohy nemocnice s poliklinikou
I. typu.
(2)
Nemocnica s poliklinikou II. typu sa člení
a)
na nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, tuberkulózy
a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, nervové, psychiatrické, anesteziologicko-resuscitačné,
ortopedické, urologické, prípadne infekčné. 2)
b)
na polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,
ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické,
nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, telovýchovno-lekárske, posudkové,
c)
na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,
rehabilitačné, transfúzne, nukleárnej medicíny, patológie.
(3)
V nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje služba rýchlej zdravotníckej pomoci.
(4)
Pri nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje lekáreň.
§ 11
Nemocnica s poliklinikou III. typu
(1)
Nemocnica s poliklinikou III. typu poskytuje na spádovom území s počtom približne
1 milión obyvateľov zvlášť špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocníc
s poliklinikou II. typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území poskytuje aj
nemocničnú starostlivosť, prípadne plní aj ďalšie úlohy nemocníc s poliklinikou II.
a I. typu. Zúčastňuje sa na ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, rozvíja
podľa schváleného plánu vedeckovýskumnú činnosť a zabezpečuje zavádzanie výsledkov
vedy do praxe.
(2)
Nemocnica s poliklinikou III. typu sa člení
a)
na nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, infekčné,
tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické,
nervové, psychiatrické, ortopedické, urologické, rádioterapeutické, anesteziologicko-resuscitačné,
chorôb z povolania,
b)
na polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,
ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračncýh chorôb, kožné, dorastové, ortopedické,
nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, chorôb z povolania, lekárskej
genetiky, telovýchovno-lekárske, posudkové,
c)
na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,
rehabilitačné, protetické, transfúzne, klinickej hematológie, patológie, súdno-lekárske,
nukleárnej medicíny, tkanivovú stanicu.
Špecializované pracoviská v tom istom nadstavbovom odbore sa zlučujú do jedného z
oddelení.
(3)
V nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje služba rýchlej zdravotníckej pomoci.
(4)
Pri nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje lekáreň.
(5)
Ministerstvo môže ustanoviť, ktoré vysoko špecializované služby budú určité nemocnice
s poliklinikou II. typu obstarávať pre širšie spádové územia; takú úpravu treba vopred
prerokovať s príslušnými národnými výbormi.
§ 12
Polikliniky
(1)
Územná poliklinika zriadená mimo sídla nemocnice s poliklinikou poskytuje obyvateľstvu
zdravotníckych obvodov spádového územia polikliniky odborné ambulantné služby a obyvateľstvu
zdravotníckych obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, poskytuje aj obvodné služby,
pokiaľ ich nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostilvosti. Člení sa ako
poliklinika a vyšetrovacie a liečebné zložky nemocnice s poliklinikou I. typu.
(2)
Závodná poliklinika poskytuje obvodné služby aj ďalšie odborné ambulatné služby pracujúcim
závodu alebo niekoľkých závodov, pre ktoré je zriadená.
(3)
Pri poliklinike sa zriaďuje lekáreň alebo výdajňa liekov.
Zriaďovanie oddelení a iných útvarov nemocnice s poliklinikou (polikliniky)
§ 13
(1)
Oddelenia nemocnice tvoria so zodpovedajúcim oddelením polikliniky celok riadený
jedným vedúcim.
(2)
Ako súčasť oddelenia nemocnice sa podľa zásad diferencovanej liečebno-preventívnej
starostlivosti zriaďujú jednotky intenzívnej starostlivosti a doliečovacie jednotky.
(3)
V nemocnici s poliklinikou (v poliklinike) možno, pokiaľ sú pre to osobitné dôvody,
zriaďovať aj iné oddelenia alebo iné útvary, než ktoré sú uvedené v § 9 až 11; také
aj iné odchýlky možno však robiť len v súlade s kocepciami odborov liečebno-preventívnej
starostlivosti (§ 26) alebo so súhlasom ministerstva.
§ 14
(1)
Veľkosť oddelení a iných útvarov nemocnice s poliklinikou (polikliniky) sa určuje
podľa potrieb vymedzeného spádového územia a jednotlivých odborov liečebno-preventívnej
starostlivosti tak, aby zaručovala účelné využitie pracovných kolektívov a vecného
vybavenia.
(2)
Nemocničné lôžka nemocníc s poliklinikou všetkých typov tvoria na vymedzenom spádovom
území nemocnice s poliklinikou III. typu v jednotlivých odboroch spoločný (integrovaný)
lôžkový fond umožňujúci ich racionálne využitie podľa zásad diferencovanej starostlivosti.
Odborné liečebné ústavy
§ 15
(1)
Odborné liečebné ústavy plnia úlohy ustanovené v § 36 zákona podľa koncepcií jednotlivých
odborov liečebno-preventívnej starostlivosti (§ 26). Spádové územie odborných liečebných
ústavov podľa ich povahy, významu a umiestnenia zahŕňa spravidla viac okresov alebo
krajov.
(2)
Odborné liečebné ústavy sa podľa ustanoveného odborného zamerania a veľkosti môžu
členiť na oddelenia, prípadne na iné útvary.
§ 16
(1)
Liečebne pre dlhodobe chorých sú určené na poskytovanie špecializovanej ústavnej
starostlivosti zameranej predovšetkým na ošetrovateľskú a rehabilitačnú starostlivosť
o osoby trpiace dlhotrvajúcimi chorobami.
(2)
Liečebne tuberkulózy a respiračných chorôb sú určené pre chorých na pľúcnu alebo
mimopľúcnu tuberkulózu a respiračné choroby, pokiaľ ich stav vyžaduje dlhodobú ústavnú
starostlivosť.
(3)
Psychiatrické liečebne sú určené pre osoby postihnuté duševnými poruchami, ktoré
potrebujú špecializovanú ústavnú starostlivosť, prípadne majú uložené povinné liečenie.
(4)
Rehabilitačné ústavy sú určené na poskytovanie špecializovanej ústavnej rehabilitačnej
starostlivosti chorým s určenými poruchami hybnosti, prípadne poruchami iných funkcií.
(5)
Špecializovanú ústavnú starostlivosť poskytujú aj ďalšie odborné liečebné úsavy zriadené
podľa potrieb rozvoja liečebno-preventívnej starostlivosti.
§ 17
(1)
Kúpeľné liečebne poskytujú chorým špeciálne zameranú ústavnú kúpeľnú starostlivosť,
ktorá nadväzuje na starostlivosť psokytovanú v iných zaraiadeniach liečebno-preventívnej
starostlivosti a pri ktorej sa využívajú predovšetkým prírodné liečivé zdroje alebo
klimatické podmienky. Spravidla sa špecializujú na jeden alebo viac odoborov podľa
indikačného zamerania. Kúpeľné liečebne môžu poskytovať aj ambulantnú kúpeľnú starostlivosť.
Ak kúpeľná liečebňa poskytuje odbornú starostlivosť v niekoľkých odboroch alebo ak
je to účelné vzhľadom na jej veľkosť, môže sa členiť na oddelenia.
(2)
Kúpeľná starostlivosť o deti a dorast sa poskytuje v kúpeľných liečebniach špecializovaných
podľa určených indikácií.
(3)
Kúpeľné zariadenie určené na poskytovanie ambulatntných služieb chorým a prípadne
aj na poskytovanie niektorých ďalších odborných služieb v kúpeľoch počas kúpeľného
liečenia sa označuje ako kúpeľná poliklinika. Môže tiež poskytovať niektoré ambulatné
služby obyvateľstvu v mieste a v blízkom okolí.
(4)
Kúpeľné liečebne, kúpeľné polikliniky a ďalšie spoločné pomocné a vedľajšie kúpeľné
zariadenia sú začlenené do kúpeľných organizácií.
§ 18
Ozdravovne pre deti a dorast a pre dospelých sú zdravotnícke zariadenia, v ktorých
sa osobám v rekonvalescencii alebo ohrozeným na zdraví poskytuje za lekárskeho dozoru
a vedenia odborná ústavná starostlivosť pri dodržiavaní potrebnej životosprávy, spravidla
s využitím klimatických podmienok.
§ 19
Nočné sanatóriá sú závodné zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa pracujúcim s ohrozeným
alebo narušeným zdravím, ale schopným práce umožňuje mimo pracovného času dodržiavať
náležitú životosprávu a poskytuje sa potrebné ošetrovanie a liečenie. Nočné sanatóriá
sa môžu zriaďovať aj ako zdravotnícke zariadenia územné, prípadne spoločné.
§ 20
Zariadenia lekárenskej služby
(1)
Na plnenie úloh uvedených v § 37 zákona sa zriaďujú lekárne troch typov a ďalšie
zariadenia lekárenskej služby. Tieto zariadenia zabezpečujú prípravu, výdaj a kontrolu
liečiv a zdravotníckych potrieb v úzkej spolupráci s ostatnými zariadeniami liečebno-preventívnej
starostlivosti, prípadne veterinárnej služby.
(2)
Lekárne I. typu zabezpečujú prípravu a výdaj liekov a zdravotníckych potrieb predovšetkým
na účely obvodných služieb na území s počtom približne 10 000 až 30 000 obyvateľov.
Lekárne II. typu zabezpečujú také služby a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou
I. typu, prípadne len polikliniky. Lekárne III. typu zabezpečujú také služby v rozsahu
potrebnom predovšetkým pre obvodné služby a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou
I. typu, prípadne len polikliniky. Lekárne II. typu zabezpečujú v plnom rozsahu zvlášť
špecializované služby potrebné pre všetku ambulatnú a ústavnú starostlivosť.
(3)
Pre potreby veterinárnej služby a poľnohospodárstva zabezpečujú lekárne, kotré určí
okresný národný výbor, služby v rozsahu rozšíreného alebo úplného sortimentu veterinárnych
liečiv.
(4)
Podľa potreby sa ako vysunuté pracoviská lekární môžu zriadiť:
a)
výdajne liekov v zariadeniach ústavnej, prípadne aj ambulantnej staroslivosti vo
veľkých závodoch a v miestach so sťaženou dostupnosťou,
b)
výdajne zdravotníckych potrieb,
c)
výdajne liečivých rastlín.
(5)
Laboratórium pre kontrolu liečiv kontroluje liečivá pre lekárenskú službu, organizácie
na zásobovanie liečivami a zdravotníckymi potrebami, prípadne pre ďalšie určené zdravotnícke
organizácie, spravidla na území kraja.
Oddiel 3
Osobitné detské zariadenia
§ 21
(1)
Dojčenské ústavy poskytujú ústanú starostlivsoť (včítane výchovnej starostlivosti)
deťom spravidla vo veku do jedného roka, ktorých vývoj je ohrozený zdravotným stavom
alebo nevhodným domácim prostredím.
(2)
Detské domovy poskytujú ústavnú strarostlivosť (včítane výchovnej starostlivosti)
deťom spravidla vo veku od jedného do troch rokov, o ktoré sa nemá ktro starať alebo
ktorým nemožno zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov zabezpečiť starostlivsoť vo
vlastnej rodine, prípadne náhradnú rodinnú starostlivosť.
(3)
Dojčenský ústav a detský domov možno spojiť do spoločného zariadenia ako detský domov
pre deti do troch rokov.
§ 22
(1)
V jasliach sa poskytuje starostlivosť o všetranný rozvoj zdravých detí spravidla
vo veku do troch rokov; nadväzuje na starostlivosť o deti v rodine a doĺňa ju. Úlohou
jaslí je pomôcť rodinám v starostlivosti o deti a umožniť matkám zapojiť sa do práce
a účastniť sa na verejnom živote.
(2)
Podľa času prevádzky sa jasle zriaďujú s dennou, prípadne týždennou, výnimočne s
nepretržitou prevádzkou.
(3)
Závodné jasle sa zriaďujú predovšetkým pre starostlivosť o deti rodičov alebo iných
osôb, ktroé majú deti v starostlivosti a pracujú v závode, družstevné jasle pre starostlivosť
o deti členov jednotných roľníckych družstiev, prípadne aj iných družstiev.
(4)
V spoločných budovách s materskou školou sa jasle zriaďujú podľa osobitných predpisov.
3)
(5)
Územné jasle spravujú miestne a mestské národné výbory, závodné a družstevné jasle
riadia ústavy národného zdravia.
Oddiel 4
Spoločné ustanovenia o závodných zdravotníckych zariadeniach
§ 23
(1)
V súlade so zvýšenou starostlivosťou celej spoločnosti o zdravie pracujúcich sa zriaďujú
závodné zdravotnické zariadenia (§ 39 ods. 1 a § 40 zákona). Veľkosť a členenie závodných
zdravotníckych zariadení sa spravuje podľa druhu výroby, prevádzky závodu a podľa
počtu a zloženia pracujúcich. Prednostné zriaďovanie závodných zdravotníckych zariadení
sa zabezpečuje tak určením nižšieho počtu pracujúcich rozhodného pre zriadenie jednotlivých
druhov závodných zdravotníckych zariadení, ako aj priaznivejšími normami ich osobného
a vecného vybavenia. Závodné zdravotnícke zariadnia sa zriaďujú prednostne pre pracujúcich,
ktorí sú pri práci vo zvýšenej miere ohrození na zdraví, a pre pracujúcich, ktorí
sú vystavení nebezpečenstvu ochorenia na choroby z povolania.
(2)
Závodné zdravotnícke zariadenia zriaďujú, majú v prevádzke a zrušujú národné výbory
po dohode s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia a v súčinnosti s vedením
organizácií.
§ 24
(1)
Všetky závodné zdravotnícke zariadenia v závode, s výnimkou závodných jaslí, tvoria
jeden celok začlenený do príslušného ústavu národného zdravia. Ak to vyžaduje význam
a rozsah závodu, prípadne niekoľkých miestne súvisiacich závodov spravidla toho istého
podniku, možno zdravotnícke zariadenia v takom závode združiť po dohode s Českou odborovou
radou a so súhlasom ministerstva do závodného ústavu národného zdravia.
(2)
Pre pracujúcich miestne súvisiacich závodov, pokiaľ sú v nich splnené podmienky pre
zriadenie závodných zdravotníckych zariadení, sa môže v záujme účelného poskytovania
a vyššej úrovne služieb zriadiť spoločné závodné zdravotnícke zariadenie.
(3)
Závodné zdravotnícke zariadenia môžu v súlade s perspektívnou sieťou zdravotníckych
zariadení poskytovať služby aj obyvateľstvu bývajúcemu v okolí závodu, najmä v sídliskách
(otvorené závodné zdravotnícke zariadenia).
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZAVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 25
(1)
Zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy spravované
podľa § 33 zákona okresnými a krajskými národnými výbormi sa začleňujú do okresných
alebo krajských ústavov národného zdravia.
(2)
Do krajského ústavu národného zdravia sa začleňujú tieto zdravotnícke zaraidenia:
krajská hygienická stanica, nemocnica s poliklinikou III. typu, lekáreň pri nej zriadená,
laboratórium pre kontrolu liečiv. Ďalej sa doňho začleňujú odborné liečebné ústavy,
s výnimkou liečební pre dlhodobe chorých, prípadne ďalšie zdravotnícke zariadenia,
pokiaľ poskytujú zdravotnícke služby obyvateľstvu viacerých okresov alebo ešte v širšom
rozsahu a pokiaľ ich spravuje krajský národný výbor.
(3)
Do okresných ústavov národného zdravia sa začleňujú ostatné zdravotnícke zariadenia
v okrese, s výnimkou územných jaslí, ktoré spravujú miestne (mestské) národné výbory.
(4)
Ústavy národného zdravia majú na zabezpečenie hospodársko-technických úloh zdravotníckych
zariadení do nich začlenených hospodársko-technickú službu.
§ 26
(1)
Ministerstvo vydáva po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (Národným výborom
hlavného mesta Prahy) koncepcie odborov hygieny, epidemiológie, mikrobiológie a liečebno-preventívnej
starostlivosti, v ktorých tiež bližšie určuje, v ktorých kategóriách, typoch a stupňoch
zdravotníckych zariadení a ich útvaroch sa vykonáva činnosť jednotlivých odborov.
4)
(2)
Národné výbory budujú a rozvíjajú zdravotnícke zariadenia v rámci schváleného národohospodárskeho
plánu podľa perspektívnej siete zdravotníckych zariadení, ktorá určuje budúce rozmiestnenie,
spádové územia a vnútorné členenie zdravotníckych zariadení. Túto sieť spracúva ministerstvo
spoločne s krajskými národnými výbormi (Národným výborom hlavného mesta Prahy) a vydáva
ju ako smernice.
§ 27
(1)
Krajské národné výbory (Národný výbor hlavného mesta Prahy) preskúmajú doterajšiu
sieť zdravotníckych zariadení a zaradia ich najneskôr do 31. decembra 1975 do kategórií,
typov a stupňov podľa tejto vyslášky; nemocnice s polikinikou a lekárne sa môžu zaradiť
do III. typu týchto zariadení len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Do času,
než sa uskutoční zariadenie podľa tejto vyhlášky, zostávajú zdravotnícke zariadenia
v doterajších kategóriách a typoch.
(2)
Lekárne, ktoré sú dosiaľ zložkami nemocníc s poliklinikou III. typu, sa vyčlenia
z týchto nemocníc s poliklinikou a začlenia sa priamo do krajských ústavov národného
zdravia najneskôr do 31. decembra 1975.
(3)
Krajské národné výbory (Národný výbor hlavného mesta Prahy) a okresné národné výbory
zabezpečia do 31. decembra 1975 aj vonkajšie označenie zdravotníckych zariadení.
§ 28
(1)
Sieť zdravotníckych zariadení vo veľkých mestách sa môže so súhlasom ministerstva
usporiadať s odchýlkami, ktoré si vyžaduje účelné zabezpečenie zdravotníckych služieb
pre sústredené mestské obyvateľstvo.
(2)
Ministerstvo môže v záujme lepšej dostupnosti, racionálneho poskytovania zdravotníckych
služieb a účelného využívania novej techniky povoliť odchýlky v organizačnom členení
a vo vonkajšom označení zdravotníckych zariadení.
§ 29
Orgány, ktoré spravujú zdravotnícke zariadenia, sú povinné v súlade s ustanoveniami
tejto vyhlášky upraviť ich vonkajšie označenie.
§ 30
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 43/1966 Zb. o sústave zdravotníckych
zariadení.
§ 31
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1975.
Minister:
Prof. Dr. Prokopec CSc. v. r.
Prof. Dr. Prokopec CSc. v. r.
1)
Smernice č. 4/1972 Vest. MZ ČSR o zriaďovaní a činnosti referenčných laboratórií
pre hygienickú službu.
2)
V záujme racionalizácie prevádzky a využitia lôžok je účelné spájať malé oddelenia
rovnakých odborov nemocníc s poliklinikou do jednej nemocnice s poliklinikou II. typu,
a tak navzájom zabezpečovať zdravotnícke služby obyvateľstvu spádového územia.
3)
Vládna vyhláška č. 72/1961 Zb. o zriaďovaní jaslí a materských skôl v spoločných budovách.
4)
Koncepcie sa vydávajú ako metodické opatrenia ministerstva a uvereňujú sa vo Vestníku
MZ ČSR.