13/1974 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.1985 do 31.12.1985
Predpis bol zrušený predpisom 51/1985 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.04.1974 - 31.12.1975 | |
| 3. | 01.01.1976 - 30.11.1982 | 178/1975 Zb. |
| 4. | 01.12.1982 - 28.02.1985 | 117/1982 Zb. |
| 5. | 01.03.1985 - 31.12.1985 | 10/1985 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 13/1974 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva spojov, ktorou sa vydáva rozhlasový a televízny poriadok |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 13.02.1974 |
| Dátum vyhlásenia: | 19.02.1974 |
| Dátum účinnosti od: | 01.03.1985 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1985 |
| Autor: | Federálne ministerstvo spojov |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 178/1975 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva spojov, ktorou sa mení vyhláška č. 13/1974 Zb., ktorou sa vydáva rozhlasový a televízny poriadok |
| 117/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva spojov o zmene vyhlášky č. 13/1974 Zb., ktorou sa vydáva rozhlasový a televízny poriadok, v znení vyhlášky č. 178/1975 Zb. |
| 10/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva spojov o zmene vyhlášky č. 13/1974 Zb., ktorou sa vydáva rozhlasový a televízny poriadok, v znení vyhlášky č. 178/1975 Zb. a vyhlášky č. 117/1982 Zb. |
| 51/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva spojov, ktorou sa vydáva Rozhlasový a televízny poriadok |
13
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva spojov
z 13. februára 1974,
ktorou sa vydáva rozhlasový a televízny poriadok
Federálne ministerstvo spojov ustanovuje podľa § 22 zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách po dohode s Československým rozhlasom a Československou televíziou:
Oddiel I
§ 1
Rozhlasové a televízne prijímače
1.
Rozhlasovým prijímačom sa rozumie telekomunikačné zariadenie určené na príjem a reprodukciu
rozhlasových programov šírených rozhlasovými vysielačmi.1)
2.
Televíznym prijímačom sa rozumie telekomunikačné zariadenie určené na príjem a reprodukciu
televíznych programov šírených televíznymi vysielačmi.
3.
Telekomunikačné zariadenia spojené v jednom celku a určené na príjem a reprodukciu
rozhlasových i televíznych programov sa považujú tak za rozhlasový, ako aj za televízny
prijímač.
4.
Zariadenia uvedené v odsekoch 1 až 3 sa považujú za rozhlasové, prípadne televízne
prijímače bez ohľadu na to, či sú napájané elektrickým prúdom zo siete alebo z batérie.
5.
Oznamovacie prijímače a iné prijímače používané na osobitné účely sa nepovažujú za
rozhlasové, prípadne televízne prijímače, ani keď príjem rozhlasových alebo televíznych
programov umožňujú.
§ 2
Evidencia rozhlasových a televíznych prijímačov
1.
Vlastník rozhlasového prijímača aj televízneho prijímača (ďalej len „prijímač“) je
povinný prihlásiť tak rozhlasový ako aj televízny prijímač na evidovanie na svojej
dodávacej pošte. Ak vlastník zveril používanie prijímača inej osobe alebo organizácii
(používateľovi), musí ho prihlásiť na evidovanie používateľ, s výnimkou prijímačov
vypožičaných v oprávnených požičovniach priemyselného tovaru.
2.
Ak občan prihlási na evidovanie jeden rozhlasový prijímač alebo jeden televízny prijímač,
môže na základe vydaného potvrdenia o evidovaní prijímača s príslušníkmi svojej domácnosti
používať v byte aj mimo bytu dva alebo viac rozhlasových alebo televíznych prijímačov.
Samostatnej prihláške na evidovanie a povinnosti platiť poplatok podliehajú však rozhlasové
a televízne prijímače trvalo zriadené a v prevádzke v dopravnom prostriedku.
3.
Organizácie sú povinné prihlásiť na evidovanie všetky rozhlasové a televízne prijímače,
ktoré používajú vo svojich kancelárskych, obchodných, prevádzkových a výrobných miestnostiach
aj mimo nich. To sa týka aj prijímačov určených na požičiavanie v oprávnených požičovniach
priemyselného tovaru.
4.
Evidencii nepodliehajú prijímače:
a)
organizácie spojov, Československého rozhlasu a Československej televízie slúžiace
na služobné účely a na kontrolu rozhlasového alebo televízneho vysielania,
b)
orgánov vojenskej správy, Zboru národnej bezpečnosti, vojsk a útvarov ministerstva
vnútra a Zboru nápravnej výchovy používané na vojenské alebo bezpečnostné účely,
c)
vyrábané, opravované alebo predávané na to oprávnenou organizáciou,
d)
zastupiteľských úradov a misií cudzích štátov v ČSSR, ako aj ich pracovníkov, pokiaľ
nie sú československými štátnymi príslušníkmi, za predpokladu vzájomnosti,
e)
používané cudzími štátnymi príslušníkmi, pokiaľ čas ich pobytu v ČSSR nepresahuje
3 mesiace.
§ 3
Prihlášky na evidovanie prijímačov a potvrdenie o evidovaní
1.
Vlastník, prípadne používateľ (ďalej len „účastník“) je povinný prihlásiť prijímač
na evidovanie do 15 dní odo dňa, keď ho nadobudol. Prijímač sa prihlasuje na predpísanom
tlačive, ktoré mu vydá pošta, alebo pri nákupe, alebo prenájme predávajúca, prípadne
prenajímajúca organizácia. Prihláška sa podáva na pošte, prípadne poštovému doručovateľovi
alebo vhodením do poštovej schránky.
2.
Na evidovanie prijímačov a vyberanie poplatkov je príslušná dodávacia pošta, v obvode
ktorej má účastník trvalý pobyt, ak ide o organizáciu, trvalé sídlo.
3.
Po prihlásení vydá pošta účastníkovi potvrdenie o evidovaní prijímača.
4.
Potvrdenie o prihlásení prijímača na evidovanie platí len pre účastníka, na ktorého
znie prihláška.
§ 4
Hlásenie zmien
Účastník je povinný bez meškania oznámiť zmenu trvalého pobytu alebo sídla príslušnej
dodávacej pošte a zaplatiť aj prípadné dlžné poplatky. Pošta vyznačí túto zmenu v
potvrdení o evidovaní prijímača. To isté platí pri zmene priezviska alebo zmene názvu
organizácie.
§ 5
Technické a prevádzkové podmienky
1.
Prijímače, ich antény a prípojné vedenia reprodukčných zariadení treba - s dodržaním
stavebných a iných predpisov - zriaďovať a používať tak, aby škodlivo nerušili iné
telekomunikačné zariadenia.
2.
Účastník, ktorého rozhlasový alebo televízny príjem je rušený, môže priamo alebo
prostredníctvom ktorejkoľvek pošty požiadať príslušnú pobočku Správy rádiokomunikácií
v Prahe alebo Správy rádiokomunikácií v Bratislave, vykonávajúcej rádiokomunikačnú
ochranu, aby zistila zdroj škodlivého rušenia a vydala záväzný príkaz na odstránenie
príčiny rušenia.
3.
Organizácie spojov nie sú povinné zisťovať a odstraňovať závady vzniknuté tým, že
prijímajúce zariadenia sťažujúceho si účastníka nevyhovujú československým štátnym
normám a iným všeobecne záväzným predpisom.
4.
Prijímač sa môže používať len tak, aby príliš hlasitou reprodukciou, najmä v prírode,
vo verejných dopravných prostriedkoch a v noci, nerušil pokoj spoluobčanov, pokiaľ
reprodukcia nie je zakázaná osobitnými predpismi vôbec.
§ 6
Odhlásenie prijímača z evidencie
1.
Účastník, ktorý prestane prijímač prihlásený na evidovanie používať, môže ho z evidencie
odhlásiť na tlačive vyžiadanom na pošte s uvedením dôvodov odhlásenia (nemožnosť opravy,
zničenie prijímača a pod.). Pri odhlásení je účastník povinný zaplatiť poplatok za
celý mesiac, v ktorom prijímač odhlasuje, a vrátiť pošte potvrdenie o evidovaní; pokiaľ
potvrdenie o evidovaní nemôže predložiť, je povinný dôvod pošte písomne oznámiť. Pošta
príjem odhlášky potvrdí.
2.
Pri odhlásení prijímača z evidencie je doterajší účastník povinný pošte oznámiť,
aké opatrenia urobil, aby bolo vylúčené neoprávnené používanie prijímača, príp. požiadať
poštu, aby na jeho náklad prijímač zapečatila.
3.
Ak účastník zomrie alebo ak zanikne účastnícka organizácia, je príslušník domácnosti,
resp. právny nástupca organizácie povinný prijímač z evidencie odhlásiť alebo oznámiť
pošte zmenu účastníka. Pri tom predloží pošte potvrdenie o prihlásení na evidovanie.
Oddiel II
§ 7
Poplatky za prijímače
1.
Za každý prijímač podliehajúci evidovaniu je účastník povinný platiť poplatok.2)
2.
Účastník, ktorý nepodá prihlášku na evidovanie prijímača v lehote ustanovenej v § 3 ods. 1 tejto vyhlášky, zaplatí za čas, po ktorý nebol prijímač prihlásený na evidovanie, dlžné poplatky
podľa ods. 1. Ak čas neoprávneného používania prijímača nemožno presne zistiť, je
účastník povinný zaplatiť paušálnu náhradu vo výške 360 Kčs za rozhlasový a 900 Kčs
za televízny prijímač.
3.
Orgány správy spojov vymáhajú dlžné rozhlasové a televízne poplatky správnou exekúciou
na základe výkazu dlžných telekomunikačných poplatkov.
§ 8
Zročnosť poplatkov a spôsob platenia
1.
Poplatok podľa § 7 ods. 1 sa vyberá vopred, je zročný vždy k prvému dňu v mesiaci a platí sa priamo na pošte
alebo prostredníctvom poštového doručovateľa. Pokiaľ sú poplatky súčasťou sústredeného
inkasa platieb obyvateľstva, sú zročné spoločne s inými mesačnými platbami inkasa.
2.
Účastník, ktorý prihlási prijímač na evidovanie v prvej polovici mesiaca (t. j. do
15. dňa včítane), je povinný súčasne zaplatiť poplatok za bežný aj nasledujúci mesiac;
ak prijímač prihlási v druhej polovici mesiaca (začínajúc 16. dňom), je povinný ihneď
zaplatiť poplatok až za nasledujúci mesiac.
3.
Povinnosť platiť poplatok sa končí uplynutím mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu evidencie
alebo k odhláseniu. Poplatky zaplatené vopred vráti pošta oprávnenému do troch mesiacov
po zrušení evidencie.
Oddiel III
§ 9
Úplné a čiastočné oslobodenie od poplatkov
1.
Účastníkom možno na ich žiadosť priznať úplné alebo čiastočné oslobodenie od rozhlasového
alebo televízneho poplatku, prípadne od oboch týchto poplatkov, ak ich ročný príjem
spolu aj s príjmom príslušníkov ich domácnosti nepresahuje sumy uvedené v odsekoch
2 a 3.
2.
Úplné oslobodenie od poplatkov možno priznať účastníkom,
a)
ktorých čistý ročný príjem nepresahuje sumu 5760 Kčs a u manželov 10 260 Kčs,
b)
ktorí pre telesnú chybu alebo chorobu potrebujú stále cudzie ošetrovanie alebo starostlivosť
a ktorých ročný príjem nie je vyšší než dvojnásobok súm uvedených pod písmenom a),
t. j. 11 520 Kčs a u manželov 20 520 Kčs.
3.
Pri čiastočnom oslobodení sa platí rozhlasový poplatok 5 Kčs, televízny poplatok
15 Kčs. Čiastočné oslobodenie možno priznať účastníkom
a)
osamelým dôchodcom, ktorých dôchodok spolu s iným čistým príjmom nepresahuje sumu
11 400 Kčs ročne,
b)
manželom, z ktorých aspoň jeden je dôchodca, ak úhrn ich dôchodkov a iných čistých
príjmov nepresahuje ročne sumu 19 200 Kčs.
4.
Do súm rozhodných pre priznanie úplného oslobodenia (odsek 2) alebo čiastočného oslobodenia
(odsek 3) sa nezapočítavajú príjmy v zmysle zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (t. j. výchovné, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, príspevky
z doplnkovej sociálnej starostlivosti, pracovný príjem z činnosti, ktorá netrvá dlhšie
ako 60 dní v kalendárnom roku, pracovné príjmy dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka
staršieho ako 70 rokov).
§ 10
Podávanie žiadostí o oslobodenie
1.
Žiadosti o oslobodenie podľa § 9 ods. 2 alebo ods. 3 podáva účastník na svojej dodávacej pošte na tlačive, ktoré mu vydá pošta; v žiadosti
treba uviesť údaje o účastníkovom prijme a o príjmoch príslušníkov jeho domácnosti
potvrdené zamestnávateľom alebo poštou vyplácajúcou dôchodok, prípadne pripojiť doklady
o ďalších okolnostiach odôvodňujúcich oslobodenie (lekárske potvrdenie, odporúčanie
Českého združenia zväzu invalidov, prípadne Združenia zväzu slovenských invalidov).
2.
Účastník sa pri podaní žiadosti zaviaže, že ohlási pošte všetky okolnosti, ktoré
by mali vplyv na trvanie alebo druh oslobodenia, a vyhlási, že si je vedomý následkov,
ktoré by mu vznikli z uvedenia nepravdivých alebo nesprávnych údajov v žiadosti.
3.
O žiadostiach rozhoduje príslušná okresná správa spojov alebo organizácia postavená
jej na roveň; o odvolaniach proti týmto rozhodnutiam rozhoduje s konečnou platnosťou
orgán nadriadený orgánu, ktorý o veci rozhodol.
§ 11
Preukaz o oslobodení
Ak orgán uvedený v § 10 ods. 3 rozhodne, že účastník je oslobodený od poplatkov úplne alebo čiastočne, vydá mu preukaz
o úplnom alebo čiastočnom oslobodení (ďalej len „preukaz“) a uvedie v ňom čas, na
ktorý sa oslobodenie priznáva. Tento čas určí podľa okolností jednotlivého prípadu,
najdlhšie však na 3 roky. Ak vlastník preukazu pred skončením jeho platnosti preukáže,
že sa podmienky pre priznanie oslobodenia nezmenili, môže orgán, ktorý o oslobodení
rozhodol, platnosť preukazu predĺžiť.
§ 12
Zánik oslobodenia
1.
Oslobodenie zaniká:
a)
uplynutím času, na ktorý bolo priznané,
b)
zmenou podmienok, za ktorých bolo priznané (§ 9 ods. 2 a 3),
c)
právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného v § 10 ods. 3, najmä ak dodatočne vyjde najavo, že oslobodenie bolo vydané na základe nepravdivých
alebo nesprávnych údajov,
d)
úmrtím vlastníka preukazu.
2.
Ak účastník neohlási zánik podmienok rozhodných pre priznanie oslobodenia, je povinný
zaplatiť poplatky v plnej výške za čas, po ktorý nespĺňal podmienky na oslobodenie.
Oddiel IV
§ 13
Prechodné ustanovenia
1.
Skôr vydané povolenia na zriadenie a prevádzku rozhlasových a televíznych staníc
sa považujú za potvrdenia o evidencii prijímačov podľa tejto vyhlášky.
2.
Úplné alebo čiastočné oslobodenie od rozhlasového alebo televízneho poplatku priznané
podľa skorších predpisov zaniká uplynutím času, na ktorý sa udelilo.
§ 14
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva informácií a osvety č. 357/1951 Ú. l. I. (č. 387/1951 Ú. v.),
ktorou sa vydáva rozhlasový poriadok;
2.
Vyhláška Ministerstva informácií a osvety č. 358/1951 Ú. l. I. (č. 388/1951 Ú. v.),
ktorou sa vydáva rozhlasový poplatkový poriadok;
3.
Vyhláška Ministerstva spojov č. 85/1954 Ú. l. (č. 105/1954 Ú. v.), ktorou sa mení
a dopĺňa rozhlasový poriadok;
4.
Vyhláška Ministerstva spojov č. 86/1954 Ú. l. (č. 106/1954 Ú. v.), ktorou sa mení
a dopĺňa rozhlasový poplatkový poriadok;
5.
Vyhláška Ministerstva spojov č. 177/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa dopĺňa rozhlasový
poplatkový poriadok;
6.
Opatrenie Federálneho výboru pre pošty a telekomunikácie č. 167/1969 VPT, pokiaľ
sa týka zmeny mesačného rozhlasového a televízneho poplatku;
7.
Opatrenie Federálneho ministerstva spojov č. 29/1972 VFMS, len pokiaľ sa týka zmien
rozhlasového poplatkového poriadku.
§ 15
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1974.
Minister:
Ing. Chalupa v. r.
Ing. Chalupa v. r.
1)
Rozhlasovým prijímačom nie je účastnícka stanica pre rozhlas po drôte zriadená podľa
vyhlášky č. 146/1954 Ú. l. (č. 172/1954 Ú. v.), ktorou sa vydáva poriadok rozhlasu
po drôte.
2)
Výška rozhlasových a televíznych poplatkov (mesačne 10 Kčs za rozhlasový a 25 Kčs
za televízny prijímač) bola určená výmerom Českého cenového úradu č. 95/42/69 z 28.
5. 1969 a dodatkom č. 120/42/69 z 13. 6. 1969 a výmerom Slovenského cenového úradu
č. 337/69 z 26. 5. 1969 a dodatkom č. 423/69 s účinnosťou od 1. 7. 1969.