64/1974 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 21.06.1974 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 64/1974 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 29.03.1974 |
| Dátum vyhlásenia: | 21.06.1974 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 36/1961 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou |
64
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 29. marca 1974
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou
socialistickou republikou
Dňa 9. decembra 1972 bol v Bukurešti podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ho ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené
v Prahe 22. februára 1974.
Podľa svojho článku 51 odseku 1 dohovor nadobudol platnosť 24. marcom 1974.
Český text dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou
medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou
Československá socialistická republika a Rumunská socialistická republika,
prajúc si ďalej rozvíjať vzájomné priateľské styky na základe Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, uzavretej 16. augusta 1968 v Prahe,
vedené prianím upraviť svoje konzulárne styky, ustanoviť práva, výsady a imunity konzulárnych úradov a ich členov a zabezpečiť ochranu svojich záujmov a občanov,
rozhodli sa uzavrieť konzulárny dohovor a zatým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov
prezident Československej socialistickej republiky
Ing. Bohuslava Chňoupka,
ministra zahraničných vecí,
Štátna rada Rumunskej socialistickej republiky
George Macovescu,
ministra zahraničných vecí,
ktorí po výmene plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, sa dohodli na tomto:
prajúc si ďalej rozvíjať vzájomné priateľské styky na základe Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, uzavretej 16. augusta 1968 v Prahe,
vedené prianím upraviť svoje konzulárne styky, ustanoviť práva, výsady a imunity konzulárnych úradov a ich členov a zabezpečiť ochranu svojich záujmov a občanov,
rozhodli sa uzavrieť konzulárny dohovor a zatým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov
prezident Československej socialistickej republiky
Ing. Bohuslava Chňoupka,
ministra zahraničných vecí,
Štátna rada Rumunskej socialistickej republiky
George Macovescu,
ministra zahraničných vecí,
ktorí po výmene plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, sa dohodli na tomto:
Článok 1
Definície
V zmysle tohto dohovoru
a)
„konzulárny úrad“ je ktorýkoľvek generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo
konzulárne zastupiteľstvo,
b)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon jeho funkcií,
c)
„vedúci konzulárneho úradu“ je osoba poverená, aby vykonávala povinnosti spojené
s touto funkciou,
d)
„konzulárny úradník“ je každá osoba, včítane vedúceho konzulárneho úradu, poverená
v tejto funkcii výkonom konzulárnych funkcií,
e)
„konzulárny zamestnanec“ je osoba, ktorá je zamestnaná v administratívnych alebo
technických službách konzulárneho úradu,
f)
„člen služobného personálu“ je osoba zamestnaná v domácich službách konzulárneho
úradu,
g)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a členovia
služobného personálu,
h)
„člen súkromného personálu“ je osoba zamestnaná výlučne v súkromných službách člena
konzulárneho úradu,
i)
„rodinní príslušníci“ sú manželka (manžel), deti a rodičia člena konzulárneho úradu
za predpokladu, že tieto osoby žijú s ním v spoločnej domácnosti,
j)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky, ktoré k nim patria,
používané výlučne na konzulárne účely, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom,
k)
„konzulárne archívy“ zahŕňajú všetky listiny, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy,
záznamové pásky a registre konzulárneho úradu spolu so šiframi, kartotékami a s ktoroukoľvek
časťou zariadenia určenou na ich ochranu a uloženie,
l)
„loď vysielajúceho štátu“ je každé plavidlo používajúce vlajku vysielajúceho štátu
v súlade s jeho právnymi predpismi.
KAPITOLA I
KONZULÁRNE STYKY
Článok 2
Zriaďovanie konzulárnych úradov
1.
Každá zmluvná strana môže zriadiť konzulárne úrady na území druhej zmluvnej strany
iba s jej súhlasom.
2.
Sídlo a klasifikácia konzulárneho úradu a konzulárny obvod sa určujú dohodou medzi
vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
3.
Každá neskoršia zmena sídla konzulárneho úradu, jeho klasifikácie alebo jeho konzulárneho
obvodu sa urobí taktiež po dohode medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
Článok 3
Konzulský patent a exequatur
1.
Na vymenovanie vedúceho konzulárneho úradu musí vysielajúci štát dostať predbežný
súhlas prijímajúceho štátu diplomatickou cestou.
2.
Po získaní tohto súhlasu zašle vysielajúci štát diplomatickou cestou konzulský patent
ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu. Konzulský patent musí osvedčovať
hodnosť a obsahovať meno, priezvisko a triedu vedúceho konzulárneho úradu, hranice
konzulárneho obvodu a sídlo konzulárneho úradu.
3.
Vedúcemu konzulárneho úradu sa povoľuje výkon jeho funkcií na základe oprávnenia
prijímajúceho štátu, zvaného exequatur.
4.
Do vydania exequatur môže prijímajúci štát vydať vedúcemu konzulárneho úradu dočasné
oprávnenie na výkon jeho funkcií. V tomto prípade sa na neho vzťahujú ustanovenia
tohto dohovoru.
5.
Od toho času, keď vedúcemu konzulárneho úradu bol povolený, čo aj len dočasne, výkon
jeho funkcií, prijímajúci štát je povinný informovať o tom bez meškania príslušné
orgány v konzulárnom obvode a urobiť nevyhnutné opatrenia na to, aby vedúci konzulárneho
úradu mohol plniť svoje funkcie.
Článok 4
Dočasný výkon funkcií
1.
V prípade, že vedúci konzulárneho úradu nemôže vykonávať svoje funkcie alebo je jeho
miesto uprázdnené, vedenie konzulárneho úradu sa môže dočasne zveriť konzulárnemu
úradníkovi toho istého konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho úradu vysielajúceho
štátu nachádzajúceho sa na území prijímajúceho štátu alebo členovi diplomatického
personálu diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte.
2.
Meno a priezvisko osoby poverenej dočasným vedením konzulárneho úradu bude v súlade
s odsekom 1 notifikované vopred ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
3.
Dočasný vedúci konzulárneho úradu bude požívať výhody, výsady a imunity poskytované
týmto dohovorom vedúcemu konzulárneho úradu.
Článok 5
Občianstvo členov konzulárneho úradu
1.
Konzulárnymi úradníkmi môžu byť iba občania vysielajúceho štátu, nemôžu mať trvalé
bydlisko na území prijímajúceho štátu a nemôžu byť vyslaní do tohto štátu s iným poslaním.
2.
Konzulárnymi zamestnancami a členmi služobného personálu konzulárneho úradu môžu
byť iba občania vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu.
Článok 6
Notifikácia vymenovania členov konzulárneho úradu
Meno, priezvisko a trieda konzulárnych úradníkov okrem vedúceho konzulárneho úradu,
ako aj meno a priezvisko konzulárnych zamestnancov úradu a členov služobného personálu
konzulárneho úradu budú vopred notifikované ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu.
Článok 7
Ukončenie funkcií člena konzulárneho úradu
1.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez toho, že by bol povinný uviesť dôvody svojho
rozhodnutia, oznámiť diplomatickou cestou vysielajúcemu štátu, že odvoláva exequatur
alebo akékoľvek iné oprávnenie pre vedúceho konzulárneho úradu alebo že iný člen konzulárneho
úradu je neprijateľný. V takom prípade vysielajúci štát podľa povahy prípadu odvolá
túto osobu alebo ukončí jej funkcie na konzulárnom úrade.
2.
Ak vysielajúci štát nesplní túto povinnosť v primeranej lehote, prijímajúci štát
nemusí ďalej považovať túto osobu za člena konzulárneho úradu. Toto rozhodnutie sa
oznámi vysielajúcemu štátu diplomatickou cestou.
KAPITOLA II
KONZULÁRNE FUNKCIE
Článok 8
Účel konzulárnej činnosti
Účelom výkonu konzulárnych funkcií je
a)
podporovanie priateľských stykov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a napomáhanie
rozvoja hospodárskych, obchodných, vedeckých, kultúrnych a turistických stykov medzi
oboma štátmi,
b)
ochrana práv a záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov v prijímajúcom štáte,
c)
poskytovanie podpory a pomoci občanom vysielajúceho štátu,
d)
informovanie všetkými prístupnými prostriedkami o podmienkach a vývoji hospodárskeho,
obchodného, vedeckého, kultúrneho a turistického života v prijímajúcom štáte.
Článok 9
Výkon konzulárnych funkcií
1.
Konzulárne funkcie vykonávajú konzulárni úradníci vysielajúceho štátu.
2.
Konzulárne funkcie môžu vykonávať aj členovia diplomatického personálu diplomatickej
misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte. V tomto prípade budú naďalej požívať
výhody, výsady a imunity, ktoré sa im poskytujú na základe ich diplomatického štatusu.
3.
Konzulárne funkcie sa vykonávajú v hraniciach konzulárneho obvodu. Mimo hraníc konzulárneho
obvodu ich možno vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom prijímajúceho štátu.
Článok 10
Styk s orgánmi prijímajúceho štátu
1.
Konzulárny úradník sa pri výkone konzulárnych funkcií môže obracať
a)
na príslušné miestne orgány v konzulárnom obvode,
b)
na príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu, ak je to dovolené právnymi predpismi
a zvyklosťami prijímajúceho štátu alebo príslušnými medzinárodnými dohodami, a to
v rozsahu nimi dovolenom.
2.
Konzulárny úradník sa môže obracať priamo na ministerstvo zahraničných vecí prijímajúceho
štátu iba v neprítomnosti člena diplomatického personálu diplomatickej misie vysielajúceho
štátu.
Článok 11
Evidencia občanov vysielajúceho štátu
1.
Konzulárny úradník má právo registrovať občanov vysielajúceho štátu, ktorí majú prechodné
bydlisko alebo ktorí sú trvale usídlení v jeho konzulárnom obvode.
2.
Registrácia vykonaná konzulárnym úradníkom nezbavuje týchto občanov povinnosti dodržiavať
predpisy prijímajúceho štátu týkajúce sa registrácie cudzincov.
Článok 12
Zastupovanie občanov vysielajúceho štátu pred justičnými a inými orgánmi prijímajúceho
štátu
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu
urobiť opatrenia na zabezpečenie zastúpenia občanov vysielajúceho štátu pred orgánmi
prijímajúceho štátu, ak sú neprítomní alebo ak nemôžu z akéhokoľvek iného dôvodu včas
hájiť svoje práva a svoje záujmy.
Článok 13
Vydávanie pasov a udieľanie víz
Konzulárny úradník má právo
a)
vydávať, obnovovať, predlžovať alebo odoberať pasy a iné cestovné doklady občanov
vysielajúceho štátu a robiť v týchto pasoch a iných cestovných dokladoch zmeny v súlade
s právnymi predpismi vysielajúceho štátu,
b)
udieľať vstupné alebo tranzitné víza osobám, ktoré si želajú cestovať do vysielajúceho
štátu alebo ním prejsť.
Článok 14
Funkcie vo veciach matrikových
1.
Konzulárny úradník má právo vykonávať registráciu narodenia a úmrtia občanov vysielajúceho
štátu a vydávať príslušné doklady. Táto registrácia však nezbavuje príslušné osoby
povinnosti splniť náležitosti požadované právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ
ide o registráciu narodenia a úmrtia.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu
oddávať osoby za predpokladu, že obe sú občanmi vysielajúceho štátu a vydávať o tom
príslušné doklady. O uzavretých sobášoch bude informovať orgány prijímajúceho štátu.
3.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu, len čo sa dozvedia o úmrtí občanov vysielajúceho
štátu na území prijímajúceho štátu, budú o tom bez meškania informovať konzulárny
úrad.
Článok 15
Funkcie vo veciach poručníckych a opatrovníckych
1.
Konzulárny úradník môže zasahovať v miere, v akej to pripúšťajú právne predpisy prijímajúceho
štátu, a v súlade so Zmluvou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných
veciach medzi oboma zmluvnými stranami na príslušných orgánoch vo všetkých prípadoch
týkajúcich sa opatrovníctva a poručníctva už ustanovených alebo ktoré majú byť ustanovené,
v prospech občanov vysielajúceho štátu a na zabezpečenie správy ich majetku za ich
neprítomnosti; rovnako môže príslušným orgánom prijímajúceho štátu navrhovať osoby,
ktoré majú vykonávať poručníctvo alebo opatrovníctvo.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú konzulárneho úradníka bez meškania informovať
o prípadoch, keď treba urobiť opatrenie na ustanovenie poručníka alebo opatrovníka
pre občana vysielajúceho štátu.
Článok 16
Notárske funkcie
1.
V súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu konzulárny úradník je oprávnený
vykonávať tieto úkony:
a)
prijímať, potvrdzovať a overovať vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu,
b)
spisovať, overovať a prijímať na uloženie závety občanov vysielajúceho štátu,
c)
prijímať, vyhotovovať a overovať písomné doklady týkajúce sa iných právnych aktov
občanov vysielajúceho štátu, ak majú mať právnu účinnosť mimo územia prijímajúceho
štátu a nedotýkajú sa nehnuteľností nachodiacich sa na jeho území alebo vecných práv
k takým nehnuteľnostiam,
d)
potvrdzovať časové údaje, pokiaľ sú s nimi spojené právne následky, a legalizovať
podpisy občanov vysielajúceho štátu,
e)
na žiadosť občanov vysielajúceho štátu legalizovať kópie, preklady alebo výňatky
z písomných dokladov,
f)
vidovať osvedčenia o pôvode tovaru a iné podobné doklady,
g)
legalizovať podpisy a pečate na písomnostiach vydaných justičnými alebo inými orgánmi
prijímajúceho štátu, ktoré sa majú použiť vo vysielajúcom štáte,
h)
prijímať do úschovy listiny od občanov vysielajúceho štátu alebo im určené.
2.
Doklady uvedené v odseku 1 majú v prijímajúcom štáte rovnakú právnu platnosť a preukaznú
silu ako písomnosti overené, legalizované alebo potvrdené príslušnými orgánmi tohto
štátu.
Článok 17
Funkcie v dedičských veciach
1.
Konzulárni úradníci vykonávajú funkcie v dedičských veciach v súlade so Zmluvou o
právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach medzi oboma zmluvnými
stranami.
2.
V prípade, keď občan vysielajúceho štátu zomrel na území prijímajúceho štátu, príslušný
orgán tohto štátu bude o tom bez meškania informovať konzulárny úrad a oznámi mu všetky
informácie, ktoré má k dispozícii o dedičoch, odkazovníkoch, o ich bydlisku alebo
sídle, dedičstve, ako aj o existencii závetu. Bude informovať konzulárny úrad aj v
prípade zistenia, že občan vysielajúceho štátu zanechal dedičstvo na území tretieho
štátu.
Článok 18
Funkcie týkajúce sa námornej a riečnej dopravy
1.
Konzulárny úradník má právo poskytovať pomoc lodiam vysielajúceho štátu, ktoré vplávajú
alebo sa nachádzajú v niektorom prístave v konzulárnom obvode; môže pomôcť pri uľahčení
vstupu, státia a odchodu lodí z prístavu vo svojom konzulárnom obvode.
2.
V súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu konzulárny úradník má právo nadviazať
styk s posádkami lodí vysielajúceho štátu, navštevovať ich, overovať a potvrdzovať
lodné dokumenty a doklady týkajúce sa nákladu a dbať na dodržiavanie predpisov vysielajúceho
štátu o plavbe na týchto lodiach.
Bez ujmy na právomoci orgánov prijímajúceho štátu a v súlade s právnymi predpismi
vysielajúceho štátu konzulárny úradník môže taktiež vyšetrovať všetky udalosti, ku
ktorým došlo pri plavbe lode, vypočuť kapitána a členov posádky, prijať hlásenie o
ceste lode a robiť opatrenia potrebné na zabezpečenie poriadku a disciplíny na lodi.
3.
V prípade, že loď vysielajúceho štátu havaruje, narazí na plytčinu alebo stroskoce
vo vnútorných alebo územných vodách prijímajúceho štátu, príslušné orgány prijímajúceho
štátu bezodkladne upovedomia o tom konzulárny úrad, ktorý je najbližšie k miestu nehody,
a budú ho informovať o opatreniach vykonaných na záchranu a zabezpečenie lode, posádky,
cestujúcich, nákladov, zásob a iného majetku. Tieto orgány tiež poskytnú konzulárnemu
úradníkovi potrebnú podporu pri opatreniach potrebných v dôsledku havárie, narazenia
na plytčinu alebo stroskotania. Ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu, pozvú príslušné orgány prijímajúceho štátu konzulárneho úradníka účastniť sa
na vyšetrovaní príčin havárie, narazenia na plytčinu alebo stroskotania. Konzulárny
úradník môže požiadať orgány prijímajúceho štátu, aby urobili opatrenie na záchranu
a zabezpečenie lode, posádky, cestujúcich, nákladu, zásob a iného majetku.
4.
Ak vlastník alebo prevádzateľ havarovanej lode alebo lode, ktorá narazila na plytčinu
alebo stroskotala, alebo žiadna iná osoba oprávnená konať v jeho mene nemôže urobiť
potrebné opatrenia týkajúce sa lode, nákladu, jej zásob alebo iného majetku na lodi,
konzulárny úradník môže urobiť tieto opatrenia v mene vlastníka, prevádzateľa alebo
oprávnenej osoby. Konzulárny úradník môže taktiež urobiť opatrenia týkajúce sa akýchkoľvek
predmetov patriacich občanovi vysielajúceho štátu, ktoré pochádzajú z nákladu alebo
zásob dopravených do prístavu alebo nájdených na pobreží, v blízkosti pobrežia alebo
nachádzajúcich sa na stroskotanej lodi. Za túto loď alebo náklad alebo za jej zásoby
sa nebude vyberať žiadny colný poplatok okrem prípadov, keď boli dané na spotrebovanie
alebo využité v prijímajúcom štáte.
5.
Ustanovenia odseku 3 a 4 sa použijú aj v prípade majetku občana vysielajúceho štátu
nachádzajúceho sa na lodi tretieho štátu.
6.
V prípade, keď orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú vo svojej právomoci urobiť na
lodi vysielajúceho štátu opatrenie týkajúce sa ich trestnoprávnej jurisdikcie, upovedomia
o tom vopred konzulárny úrad, aby konzulárny úradník mohol byť prítomný pri vykonávaní
týchto opatrení alebo pri trestnom stíhaní. Ak v naliehavých prípadoch nebolo predbežné
informovanie konzulárneho úradu možné a konzulárny úradník nebol pri vykonávaní týchto
opatrení prítomný, budú orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informovať konzulárny
úrad o vykonaných opatreniach. Konzulárny úrad bude informovaný aj v prípade, keď
členov posádky lode budú vyšetrovať orgány prijímajúceho štátu.
Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na colnú, zdravotnícku a pasovú kontrolu.
7.
Konzulárny úradník má právo v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať
akékoľvek vyhlásenia a vystavovať akékoľvek dokumenty týkajúce sa
a)
zapisovania alebo výmazu lode z registra vysielajúceho štátu,
b)
nákupu cudzích lodí určených na zapísanie do registra vysielajúceho štátu alebo predaja
lode tohto štátu v cudzine,
c)
vybavenia alebo stiahnutia zariadení z lode zapísanej v registre vysielajúceho štátu,
d)
straty alebo havárie lode zapísanej v registre vysielajúceho štátu.
8.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na vojnové lode.
Článok 19
Funkcie týkajúce sa civilnej leteckej dopravy
Ustanovenia článku 18 sa primeraným spôsobom použijú na civilnú leteckú dopravu s podmienkou, že nie sú
v rozpore s inými platnými zmluvami medzi oboma zmluvnými stranami.
Článok 20
Iné konzulárne funkcie
Konzulárny úradník môže okrem funkcií ustanovených týmto dohovorom vykonávať s predbežným
súhlasom prijímajúceho štátu aj akékoľvek iné funkcie, ktorými ho poverí vysielajúci
štát.
Článok 21
Ustanovenia týkajúce sa právnických osôb
Ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa občanov vysielajúceho štátu sa primeraným spôsobom
vzťahujú na právnické osoby, ktoré majú príslušnosť tohto štátu v súlade s jeho právnymi
predpismi.
Článok 22
Zákaz niektorých činností
Členovia konzulárneho úradu nebudú vykonávať obchodnú činnosť alebo iné zamestnanie
zárobkovej povahy okrem konzulárnych funkcií alebo úloh, ktoré vykonávajú na konzulárnom
úrade.
KAPITOLA III
VÝHODY, VÝSADY A IMUNITY
Článok 23
Uľahčenie činnosti konzulárneho úradu a jeho členov
1.
Prijímajúci štát urobí všetky potrebné opatrenia, aby konzulárny úrad a jeho členovia
mohli vykonávať svoje funkcie a využívať výhody, výsady a imunity poskytované týmto
dohovorom.
2.
Prijímajúci štát bude s členmi konzulárneho úradu zaobchádzať s náležitou úctou a
urobí všetky opatrenia, aby zabránil akémukoľvek útoku proti ich osobe, slobode a
dôstojnosti.
Článok 24
Používanie štátneho znaku a vlajky
1.
Na budove konzulárneho úradu a na rezidencii vedúceho konzulárneho úradu môže byť
umiestnený znak vysielajúceho štátu a označenie s názvom konzulárneho úradu v jazyku
vysielajúceho i v jazyku prijímajúceho štátu.
2.
Vlajka vysielajúceho štátu môže byť vyvesená na sídle konzulárneho úradu, na rezidencii
vedúceho konzulárneho úradu a na dopravných prostriedkoch vedúceho konzulárneho úradu
používaných pri výkone jeho úradnej činnosti.
3.
Pri výkone práv poskytovaných týmto článkom sa bude prihliadať na právne predpisy
a zvyklosti prijímajúceho štátu.
Článok 25
Uľahčenie týkajúce sa obstarávania konzulárnych miestností a bytov členov konzulárneho
úradu
Prijímajúci štát uľahčí vysielajúcemu štátu v súlade so svojimi právnymi predpismi
získať konzulárne miestnosti na svojom území alebo pomôže inak vysielajúcemu štátu
tieto miestnosti získať.
Prijímajúci štát bude taktiež pomáhať konzulárnemu úradu pri obstarávaní vyhovujúcich
bytov pre členov konzulárneho úradu.
Článok 26
Nedotknuteľnosť konzulárnych miestností a bytov
1.
Konzulárne miestnosti a byty konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov sú
nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu nesmú do nich vstúpiť bez súhlasu vedúceho
konzulárneho úradu vysielajúceho štátu, vedúceho diplomatickej misie tohto štátu alebo
osoby nimi určenej.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na byty konzulárnych zamestnancov, ktorí sú občanmi
prijímajúceho štátu alebo ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu a majú trvalé bydlisko
v prijímajúcom štáte.
3.
Prijímajúci štát je povinný urobiť všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti
konzulárnych miestností, na zabránenie násilnému vniknutiu do konzulárnych miestností
alebo ich poškodeniu, ako aj každej inej činnosti, ktorá by narušovala ich pokoj alebo
by sa dotýkala ich dôstojnosti.
4.
Konzulárne miestnosti, dopravné prostriedky alebo žiaden iný majetok určený na zabezpečenie
činnosti konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, nemôže byť zhabaný,
zaistený alebo podrobený exekučnému konaniu; dopravné prostriedky nachádzajúce sa
mimo konzulárnych miestností môžu byť podrobené prehliadke iba so súhlasom vedúceho
konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu.
Článok 27
Daňové oslobodenie konzulárnych miestností, bytov a dopravných prostriedkov
1.
Nehnuteľnosti, ktoré sú vlastníctvom vysielajúceho štátu alebo sú mu prenajaté a
ktoré sú určené na výkon konzulárnej činnosti alebo ktoré slúžia ako byty pre konzulárnych
úradníkov a konzulárnych zamestnancov, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo
ktorí nemajú v ňom trvalé bydlisko, sú oslobodené od daní a všetkých celoštátnych,
oblastných alebo miestnych poplatkov, s výnimkou poplatkov za skutočne preukázané
služby.
2.
V prípade prenajatých nehnuteľností sa daňové oslobodenie nevzťahuje na dane alebo
poplatky, ktoré podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu nejdú na ťarchu nájomníkov.
3.
Oslobodenia uvedené v odseku 1 sa vzťahujú aj na dopravné prostriedky, ktoré sú vlastníctvom
vysielajúceho štátu a sú určené na výkon konzulárnej činnosti.
Článok 28
Nedotknuteľnosť konzulárneho archívu
Konzulárne archívy a dokumenty sú vždy a všade nedotknuteľné.
Článok 29
Sloboda spojenia
1.
Prijímajúci štát povolí a uľahčí konzulárnym úradom vysielajúceho štátu slobodu spojenia
s ich vládou, ako aj s diplomatickými misiami a inými konzulárnymi úradmi tohto štátu,
nech už sa nachádzajú kdekoľvek. Za tým účelom môžu konzulárne úrady využívať všetky
verejné spojovacie prostriedky, diplomatických alebo konzulárnych kuriérov, diplomatickú
alebo konzulárnu batožinu a kódované alebo šifrované správy. Konzulárny úrad môže
zriadiť a používať rádiovú vysielaciu stanicu len po predchádzajúcom výslovnom súhlase
prijímajúceho štátu.
2.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná.
3.
Konzulárna batožina sa nesmie otvárať ani zadržať.
4.
Konzulárna batožina a časti, ktoré ju tvoria, musia sa zapečatiť a opatriť vonkajším
viditeľným označením ich povahy a môžu obsahovať iba úradnú korešpondenciu alebo dokumenty
a predmety týkajúce sa výlučne činnosti konzulárneho úradu.
5.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho postavenie
a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Konzulárnym kuriérom nemôže byť občan
prijímajúceho štátu alebo osoba, ktorá má trvalé bydlisko v tomto štáte. Pri výkone
svojich funkcií je konzulárny kuriér pod ochranou prijímajúceho štátu. Požíva osobnú
nedotknuteľnosť a nesmie byť zadržaný, vzatý do väzby alebo podrobený žiadnym iným
opatreniam obmedzujúcim jeho osobnú slobodu.
6.
Konzulárna batožina musí byť zverená kapitánovi lode alebo lietadla. Kapitán musí
byť vybavený úradnou listinou s uvedením počtu zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu,
nebude však považovaný za konzulárneho kuriéra. Konzulárny úradník môže konzulárnu
batožinu od kapitána lode alebo lietadla priamo a voľne prevziať a môže mu takú batožinu
rovnakým spôsobom odovzdať.
Článok 30
Spojenie s občanmi vysielajúceho štátu a ich ochrana
1.
Konzulárny úradník má právo vo svojom konzulárnom obvode byť v spojení s občanmi
vysielajúceho štátu, navštevovať ich, dávať im rady, a ak to treba, robiť opatrenia
na to, aby im bola zabezpečená právna pomoc a zastupovanie pred justičnými orgánmi.
Občania vysielajúceho štátu môžu byť v spojení s konzulárnymi úradníkmi a navštevovať
ich.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez meškania, najneskoršie do piatich dní
informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu, ak v jeho konzulárnom obvode bol občan
tohto štátu zadržaný, vzatý do väzby alebo podrobený iným opatreniam obmedzujúcim
jeho osobnú slobodu.
3.
Konzulárny úradník má právo prijímať korešpondenciu alebo iné oznámenia od občana
vysielajúceho štátu, ktorý bol zadržaný, vzatý do väzby alebo podrobený iným opatreniam
obmedzujúcim jeho osobnú slobodu, byť s ním v spojení a navštevovať ho. Výkon tohto
práva nemôžu orgány prijímajúceho štátu odoprieť po uplynutí siedmich dní od dátumu
informovania podľa odseku 2.
4.
V prípade, že občan vysielajúceho štátu je po odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody,
konzulárny úradník má právo byť s ním v spojení a navštevovať ho.
5.
Práva uvedené v odseku 3 a 4 sa budú vykonávať podľa právnych predpisov prijímajúceho
štátu o stykoch a navštevovaní osôb, voči ktorým bolo vykonané opatrenie odňatia slobody.
6.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú informovať občana vysielajúceho štátu,
ktorý je zadržaný, vzatý do väzby alebo podrobený iným opatreniam obmedzujúcim jeho
osobnú slobodu, o možnosti styku, ktorú má podľa tohto článku.
Článok 31
Konzulárne poplatky a dávky
1.
Konzulárny úrad môže vyberať na území prijímajúceho štátu dávky a poplatky za konzulárne
úkony určené právnymi predpismi vysielajúceho štátu.
2.
Sumy vybrané na dávkach a poplatkoch uvedených v odseku 1 sú oslobodené od všetkých
daní a dávok v prijímajúcom štáte.
Článok 32
Sloboda pohybu
S výhradou právnych predpisov o oblastiach, do ktorých je prístup zakázaný alebo upravený
osobitnými nariadeniami z dôvodov bezpečnosti štátu alebo verejného záujmu, zabezpečí
prijímajúci štát členom konzulárneho úradu slobodu pohybu na svojom území.
Článok 33
Osobná nedotknuteľnosť
Konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci požívajú osobnú
nedotknuteľnosť. Nemôžu byť zatknutí alebo zadržaní žiadnym spôsobom. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 45 tohto dohovoru.
Článok 34
Vyňatie konzulárneho úradníka z jurisdikcie prijímajúceho štátu
1.
Konzulárny úradník je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je rovnako
vyňatý z jeho civilnoprávnej a správnej jurisdikcie, s výnimkou
a)
vecnej žaloby týkajúcej sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu,
ledaže ju vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu,
b)
konania týkajúceho sa dedičstva, v ktorom je konzulárny úradník vykonávateľom poslednej
vôle, správcom dedičstva, dedičom alebo odkazovníkom ako súkromná osoba a nie v mene
vysielajúceho štátu,
c)
konania vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej konzulárnym úradníkom, ktorú výslovne alebo
zrejme nedojednal ako zástupca vysielajúceho štátu,
d)
konania začatého treťou osobou v prípade škody vzniknutej v prijímajúcom štáte z
nehody spôsobenej vozidlom.
2.
Voči konzulárnemu úradníkovi nemožno použiť žiadne donucovacie opatrenia, s výnimkou
prípadov uvedených pod písmenami a), b), c) a d) ods. 1 a za predpokladu, že ich možno
uskutočniť bez porušenia nedotknuteľnosti jeho osoby alebo obydlia.
Článok 35
Vyňatie konzulárneho zamestnanca z jurisdikcie prijímajúceho štátu
Konzulárny zamestnanec je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je rovnako
vyňatý z civilnoprávnej a správnej jurisdikcie prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o činy
pri výkone jeho úradnej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených pod písmenami a), b), c), d) ods. 1 článku 34 tohto dohovoru. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 45 tohto dohovoru.
Článok 36
Vyňatie členov služobného personálu z jurisdikcie prijímajúceho štátu
Členovia služobného personálu sú vyňatí z trestnej, civilnoprávnej a správnej jurisdikcie
prijímajúceho štátu, iba pokiaľ ide o činy pri výkone ich služobných povinností. Toto
ustanovenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 45 tohto dohovoru.
Článok 37
Vyňatie rodinných príslušníkov z jurisdikcie prijímajúceho štátu
Vyňatie členov konzulárneho úradu z jurisdikcie prijímajúceho štátu podľa článkov 34, 35 a 36 tohto dohovoru sa zodpovedajúcim spôsobom vzťahuje aj na ich rodinných príslušníkov.
Článok 38
Vyňatie z povinnosti podávať svedectvá a posudky
1.
Konzulárny úradník nemá povinnosť vypovedať ako svedok pred justičnými alebo inými
príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárny zamestnanec a člen služobného personálu môže byť vyzvaný, aby vypovedal
ako svedok pred justičnými alebo inými príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu. Môže
odmietnuť podať svedectvo o skutočnostiach týkajúcich sa jeho služobnej činnosti a
predkladať úradné dokumenty alebo úradnú korešpondenciu vzťahujúcu sa na jeho úradnú
činnosť.
3.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom aj na rodinných príslušníkov
členov konzulárneho úradu.
Článok 39
Oslobodenie od osobných služieb
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci sú v prijímajúcom štáte oslobodení
od povinností každého druhu vynútiteľných prijímajúcim štátom.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 45 tohto dohovoru.
Článok 40
Vyňatie z registrácie
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci sú oslobodení od povinnosti
ustanovenej právnymi predpismi prijímajúceho štátu týkajúcej sa registrácie cudzincov
a obdobných požiadaviek voči nim.
Článok 41
Oslobodenie od colných dávok
1.
Prijímajúci štát bude v zhode so svojimi právnymi predpismi a nariadeniami povoľovať
dovoz a poskytovať oslobodenie od colných dávok a všetkých ostatných obdobných povinností
na predmety určené
a)
na úradné potreby konzulárneho úradu,
b)
na osobnú potrebu konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, včítane predmetov
určených na ich vybavenie; spotrebné predmety nesmú prekročiť množstvo potrebné na
ich priamu spotrebu.
Tieto oslobodenia sa netýkajú nákladov na skladovanie, prepravu a podobné služby.
2.
Konzulárni zamestnanci a členovia služobného personálu budú požívať výsady a oslobodenia
uvedené v odseku 1 písm. b), pokiaľ ide o predmety dovezené pri ich začiatočnom zariadení.
3.
Osobné batožiny konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov sú oslobodené
od colnej kontroly. Môžu sa kontrolovať len vtedy, ak existujú závažné dôvody vedúce
k domnienke, že obsahujú iné predmety než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b),
alebo predmety, ktoré právne predpisy prijímajúceho štátu zakazujú vyvážať alebo dovážať
alebo ktoré podliehajú karanténe. V týchto prípadoch sa musí kontrola vykonať za prítomnosti
dotyčného konzulárneho úradníka alebo príslušného rodinného príslušníka.
Článok 42
Daňové oslobodenie
1.
Konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci sú oslobodení
od všetkých osobných a vecných, celoštátnych, oblastných alebo miestnych daní a poplatkov,
s výnimkou
a)
nepriamych daní obvykle zahrnutých do ceny tovaru alebo služieb,
b)
daní a poplatkov zo súkromných nehnuteľností nachádzajúcich sa na území prijímajúceho
štátu, s výhradou ustanovení článku 27, c) dedičských daní a poplatkov a poplatkov z prevodu majetku, s výhradou ustanovenia
článku 43 písm. b),
d)
daní a poplatkov z akýchkoľvek príjmov získaných v prijímajúcom štáte, s výnimkou
príjmov z ich úradnej činnosti, e) registračných, súdnych, hypotekárnych a kolkových
poplatkov, s výnimkou ustanovení článku 27.
2.
Členovia služobného personálu sú oslobodení od akýchkoľvek daní a poplatkov a dávok
z príjmov z ich činnosti.
Článok 43
Oslobodenia poskytované v prípade úmrtia člena konzulárneho úradu
V prípade úmrtia člena konzulárneho úradu je prijímajúci štát povinný
a)
povoliť vývoz hnuteľného majetku zosnulého, s výnimkou majetku, ktorý nadobudol v
prijímajúcom štáte a na ktorý sa v čase úmrtia vzťahuje zákaz vývozu,
b)
oslobodiť ho od daní a dávok a od všetkých iných obdobných poplatkov za podmienky,
že tento majetok bol na území prijímajúceho štátu len v súvislosti s pobytom zosnulého
v tomto štáte ako člena konzulárneho úradu.
Článok 44
Vyňatie zo sociálneho zabezpečenia
1.
S výhradou ustanovenia odseku 3 sú členovia konzulárneho úradu, pokiaľ ide o činnosť,
ktorú vykonávajú pre vysielajúci štát, vyňatí z predpisov o sociálnom zabezpečení
platných v prijímajúcom štáte.
2.
Vyňatie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje aj na členov súkromného personálu, ktorí sú
zamestnaní jedine u členov konzulárneho úradu,
a)
ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú v tomto štáte trvalé bydlisko,
b)
ak sa nevzťahujú na nich predpisy o sociálnom zabezpečení platné v prijímajúcom alebo
treťom štáte.
3.
Členovia konzulárneho úradu zamestnávajúci osoby, na ktoré sa nevzťahuje vyňatie
uvedené v odseku 2, musia plniť povinnosti, ktoré ukladajú zamestnávateľom predpisy
prijímajúceho štátu o sociálnom zabezpečení.
4.
Vyňatia uvedené v odseku 1 a 2 nevylučujú dobrovoľnú účasť na systéme sociálneho
zabezpečenia prijímajúceho štátu za predpokladu, že účasť na ňom tento štát povoľuje.
Článok 45
Výnimky z výsad a imunít
Výsady a imunity uvedené v tomto dohovore, s výnimkou odseku 2 a 3 čl. 38 a čl. 43, sa nevzťahujú na konzulárnych zamestnancov, členov služobného personálu a na rodinných
príslušníkov členov konzulárneho úradu, pokiaľ sú občanmi prijímajúceho štátu alebo
majú v ňom trvalé bydlisko.
Článok 46
Vzdanie sa výsad a imunít
1.
Vysielajúci štát sa môže zriecť výsad a imunít pre členov konzulárneho úradu, ktoré
sú uvedené v článkoch 33, 34, 35, 36, 37 a 38.
2.
Vzdanie sa výsad a imunít musí byť vo všetkých prípadoch, s výnimkou prípadu uvedeného
v odseku 3, výslovné a musí byť oznámené prijímajúcemu štátu písomne.
3.
Ak člen konzulárneho úradu začne konanie vo veci, v ktorej by požíval vyňatie z jurisdikcie
podľa článku 34 ods. 1 a článku 35, nemôže sa odvolávať na vyňatie z jurisdikcie týkajúcej sa akejkoľvek protižaloby
súvisiacej s hlavnou žalobou.
4.
Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v civilnej alebo správnej veci neznamená vzdať sa
tým aj imunity, pokiaľ ide o exekučný výkon rozsudku, pre ktorý sa treba zriecť imunity
osobitne.
Článok 47
Začiatok a koniec konzulárnych výsad a imunít
1.
Členovia konzulárneho úradu požívajú výsady a imunity uvedené v tomto dohovore od
času prekročenia hraníc prijímajúceho štátu za účelom prevzatia svojho úradu, alebo
pokiaľ sa už nachádzajú na jeho území, od času, keď sa ujmú funkcie na konzulárnom
úrade.
2.
Rodinní príslušníci členov konzulárneho úradu požívajú výsady uvedené v tomto dohovore
a)
od času, keď člen konzulárneho úradu začne požívať výsady a imunity podľa odseku
1,
b)
od času prekročenia hraníc prijímajúceho štátu, ak vstúpili na jeho územie neskoršie,
než je uvedené pod písmenom a),
c)
od času, keď sa stali rodinnými príslušníkmi člena konzulárneho úradu, ak sa nimi
stali neskoršie, než je uvedené pod písmenom a) a b).
3.
Keď sa skončí činnosť člena konzulárneho úradu, jeho výsady a imunity a výsady a
imunity jeho rodinných príslušníkov sa končia v čase, keď táto osoba opustí územie
prijímajúceho štátu, alebo po uplynutí primeranej lehoty na to určenej.
Výsady a imunity konzulárnych zamestnancov a členov služobného personálu, ktorí sú
občanmi prijímajúceho štátu alebo občanmi vysielajúceho štátu a majú trvalé bydlisko
v prijímajúcom štáte, sa končia v čase, keď táto osoba prestane byť zamestnancom konzulárneho
úradu alebo členom služobného personálu.
4.
Výsady a imunity poskytované rodinným príslušníkom sa končia tiež v čase, keď prestali
byť rodinnými príslušníkmi člena konzulárneho úradu. Ale v prípade, že tieto osoby
vyhlásia, že hodlajú opustiť územie prijímajúceho štátu v primeranej lehote, ich výsady
a imunity potrvajú po tento čas.
5.
V prípade úmrtia člena konzulárneho úradu jeho rodinní príslušníci aj naďalej požívajú
výsady a imunity poskytované im týmto dohovorom až do času, keď opustia územie prijímajúceho
štátu, alebo do uplynutia primeranej lehoty, ktorá bola na tento účel určená.
6.
Členovia súkromného personálu požívajú práva a výhody poskytované im týmto dohovorom
po čas, keď sú ako takí zamestnaní.
7.
Pokiaľ ide o úkony vykonané členmi konzulárneho úradu pri výkone ich úradných funkcií,
potrvá ich vyňatie z jurisdikcie prijímajúceho štátu bez časového obmedzenia.
Článok 48
Notifikácia odchodov a príchodov
Ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu sa notifikuje:
a)
príchod a definitívny odchod rodinného príslušníka člena konzulárneho úradu, prípadne
aj skutočnosť, ktorou sa osoba stane alebo prestáva byť rodinným príslušníkom,
b)
príchod a definitívny odchod členov súkromného personálu, prípadne skončenie ich
služby ako takých,
c)
zamestnanie a prepustenie osôb majúcich trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte a zamestnaných
ako konzulárni zamestnanci alebo členovia služobného alebo súkromného personálu.
Článok 49
Dodržiavanie právnych predpisov prijímajúceho štátu
1.
Bez ujmy na ich výsadách a imunitách uvedených v tomto dohovore je povinnosťou všetkých
osôb, ktoré tieto výsady a imunity požívajú, dbať na právne predpisy prijímajúceho
štátu.
2.
Členovia konzulárneho úradu budú požívať výhody, výsady a imunity iba za účelom plnenia
svojich úradných povinností.
3.
Konzulárne miestnosti sa nebudú používať spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom
konzulárnych funkcií.
Článok 50
Poistenie o civilnej zodpovednosti
Pre všetky dopravné prostriedky vo vlastníctve vysielajúceho štátu používané konzulárnymi
úradmi, ako aj pre všetky dopravné prostriedky členov konzulárneho úradu alebo ich
rodinných príslušníkov je poistenie proti škodám spôsobeným tretím osobám povinné.
KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 51
Ratifikácia, nadobudnutie platnosti, vypovedanie
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dni výmeny
ratifikačných listín, ktorá sa uskutoční v Prahe.
2.
Tento dohovor je uzavretý na neobmedzený čas. Môže byť vypovedaný písomným oznámením
každej z Vysokých zmluvných strán. V takom prípade stráca platnosť po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa vypovedania.
3.
Nadobudnutím platnosti tohto dohovoru stráca platnosť Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou, podpísaný 21. mája 1960
v Bukurešti.
Na dôkaz toho splnomocnenci Vysokých zmluvných strán tento dohovor podpísali a opatrili
ho pečaťou.
Dané v Bukurešti 9. decembra 1972 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v českom
a rumunskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Rumunskú socialistickú republiku:
George Macovescu v. r.
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Rumunskú socialistickú republiku:
George Macovescu v. r.
Vážený súdruh minister,
v súvislosti s článkom 2 Konzulárneho dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou
socialistickou republikou, podpísaného v Bukurešti 9. decembra 1972, mám česť Vás
informovať, že v priebehu rokovania bolo dohodnuté, že počet členov konzulárnych úradov
bude určený dohodou medzi oboma stranami pre každý prípad osobitne.
V prípade, že súhlasíte s uvedeným, navrhujem, aby sa tento list a Vaša odpoveď považovali
za dohodu oboch strán v tejto veci a za neoddeliteľnú súčasť uvedeného dohovoru.
Prosím, aby ste prijali, vážený súdruh minister, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte.
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
V Bukurešti 9. decembra 1972.
Vážený súdruh
George Macovescu,
minister zahraničných vecí
Rumunskej socialistickej republiky
George Macovescu,
minister zahraničných vecí
Rumunskej socialistickej republiky
Vážený súdruh minister,
mám česť potvrdiť príjem Vášho listu z 9. decembra 1972 v tomto znení:
„v súvislosti s článkom 2 Konzulárneho dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou
socialistickou republikou, podpísaného v Bukurešti 9. decembra 1972, mám česť Vás
informovať, že v priebehu rokovania bolo dohodnuté, že počet členov konzulárnych úradov
bude určený dohodou medzi oboma stranami pre každý prípad osobitne.
V prípade, že súhlasíte s uvedeným, navrhujem, aby sa tento list a Vaša odpoveď považovali
za dohodu oboch strán v tejto veci a za neoddeliteľnú súčasť uvedeného dohovoru.
Prosím, aby ste prijali, vážený súdruh minister, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte.“
Súčasne mám česť Vás informovať, že rumunská strana súhlasí s návrhmi československej
strany obsiahnutými vo Vašom liste.
Prosím, aby ste prijali, vážený súdruh minister, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte.
George Macovescu v. r.
V Bukurešti 9. decembra 1972.
Vážený súdruh
Bohuslav Chňoupek,
minister zahraničných vecí
Československej socialistickej republiky
Bohuslav Chňoupek,
minister zahraničných vecí
Československej socialistickej republiky
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.