9/1974 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 13.02.1974 do 31.12.1994

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:9/1974 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Vihorlat
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:28.12.1973
Dátum vyhlásenia:13.02.1974
Dátum účinnosti od:13.02.1974
Dátum účinnosti do:31.12.1994
Autor:Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Príroda, krajina a národné parky
Nachádza sa v čiastke:

1/1974

287/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny

111/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa územie Vihorlat ustanovuje za chránenú krajinnú oblasť
9
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 28. decembra 1973,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Vihorlat
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, sa vyhlasuje za chránenú krajinnú oblasť „Vihorlat“ (ďalej len „oblasť“). Rozprestiera sa na území okresov Michalovce a Humenné, v katastroch obcí Remetské Hámre, Strihovce, Vyšná Rybnica, Zemplínske Hámre, Snina, Kolonica a Stakčín.
(2)
Účelom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných zdrojov, zabezpečovanie koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecky, ekonomický a zdravotno-rekreačný význam.
(3)
Ochrana prírodných hodnôt a zachovávanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území pôsobia, ako aj občanov, ktorí sa v oblasti zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno podľa § 6 ods.3 a § 7 a 8 zákona SNR č.1/1955 Zb. SNR vyhlásiť osobitnú ochranu zvlášť významných častí.
§ 2
(1)
Rozsah a podmienky ochrany oblasti určujú najmä § 12 ods.1 a § 13 zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR, ktoré upravujú všeobecné zákazy a obmedzenia. Vychádzajúc z týchto ustanovení zákona možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:
a)
vykonávať geologický prieskum ložísk, vrátane technických prác;
b)
dobývať ložiská nerastných surovín;
c)
vykonávať hydrogeologický a inžiniersko-geologický prieskum;
d)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené s prírodovedeckým výskumom;
e)
meniť hranice lesného a poľnohospodárskeho fondu, odnímať pozemky lesnému hospodárstvu a zalesňovať nelesné pozemky;
f)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné účely;
g)
uskutočňovať stavby všetkého druhu (banské, priemyslové, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže atď.);
h)
vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad stavieb a ich okolitého areálu;
ch)
umiestňovať skládky a ukladať odpadky, s výnimkou miest, ktoré boli už skôr určené na tieto účely;
i)
umiestňovať informačné, reklamné a iné podobné zariadenia;
j)
odstraňovať a vypaľovať krovie, trávu a ostatné rastlinstvo;
k)
hromadne používať pesticídy mimo lesných školiek;
l)
zachytávať pramene na vodárenské účely.
(2)
Rozsah ostatných činností sa vymedzuje takto:
a)
zavádzanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do voľnej prírody sa umožňuje len v prípade vykonávania výskumov v rámci experimentálnej činnosti, ktorých výsledky rozhodnú o ich prípadnom hospodárskom využití;
b)
obhospodarovanie lesného fondu sa spravuje schválenými lesnými hospodárskymi plánmi, vypracovanými za súčinnosti orgánov štátnej ochrany prírody, zohľadňujúcimi spoločenské funkcie lesa, najmä vodohospodársku, pôdoochrannú a turisticko-rekreačnú;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam a hydrologická osobitosť územia. Z toho dôvodu treba zamedziť rozširovaniu erózie vylúčením príčin jej vzniku a erózne plochy asanovať. Vodohospodárske stavby akéhokoľvek druhu (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať len na základe príslušnej dokumentácie odsúhlasenej orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane prameňov pitnej vody;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválených územných plánov so zreteľom na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov prírodnej krajiny. Pri projektovaní a výstavbe treba prihliadať na charakter krajiny a na používaný materiál. Výstavba podnikových a súkromných chát, zriaďovanie táborísk, parkovísk a iných funkčných zariadení je dovolená len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania a štátnej ochrany prírody;
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev;
f)
budovanie komunikácií sa vykonáva na základe schválených územných plánov. Rozširovanie a značkovanie turistických chodníkov a budovanie náučných trás sa uskutočňuje v súlade s koncepciou ochrany prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej republike. Generálna projekcia lesnej dopravnej siete sa vypracúva za spolupráce orgánov ochrany prírody a schvaľuje sa za ich účasti pri záverečnom protokole k lesnému hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov v oblasti, eviduje a koordinuje príslušný orgán ochrany prírody tak, aby nedochádzalo k časovým a miestnym stretom záujmov alebo k nežiadúcemu poškodzovaniu chránených prírodných hodnôt. Úprava sa netýka výskumov a prieskumov na vyhotovenie územných plánov a plánov poľnohospodárskej a lesnej výroby.
§ 3
(1)
Územie vymedzené v II. časti prílohy tejto vyhlášky vyhlasuje sa za ochranné pásmo oblasti podľa § 11 zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR.
(2)
V ochrannom pásme oblasti treba hospodársku a inú činnosť vykonávať tak, aby nedošlo k poškodzovaniu biologických a estetických hodnôt oblasti najmä znečisťovaním ovzdušia, vôd a pôdy.
(3)
Výstavbu mimo intravilánu obcí okrem prevádzkových stavieb lesného hospodárstva a poľnohospodárstva možno v ochrannom pásme vykonávať len so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody.
(4)
Pre výkon poľovníctva a rybárstva v ochrannom pásme platia podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. e) tejto vyhlášky.
§ 4
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä územného plánovania, banské úrady, stavebné úrady, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske, poľovnícke, rybárske, dopravné orgány, ako aj orgány cestovného ruchu, telesnej výchovy a zdravotníctva s ohľadom na poslanie oblasti, a to v súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti robia vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov.
§ 5
(1)
V odlišnom spôsobe ochrany území, ktoré sú v oblasti a v jej ochrannom pásme, platia osobitné podmienky určené príslušnými orgánmi.
(2)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté záujmy obrany štátu a ochrany štátnych hraníc.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti.
§ 6
(1)
Štátnu ochranu prírody na území oblasti a ochranného pásma v zmysle tejto vyhlášky vykonáva v rámci svojej pôsobnosti Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.
(2)
Pri ochrane prírody a prírodného prostredia oblasti a jej ochranného pásma sa aktívne podieľajú národné výbory pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti a jej ochranného pásma, zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti finančné a materiálové prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti, pokiaľ potreba týchto prostriedkov vyplýva z užívania časti oblasti v rámci činnosti, ktorou sú poverené.
§ 7
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti a jej ochranného pásma, sú uložené na Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Východoslovenskom krajskom národnom výbore v Košiciach, na okresných národných výboroch v Michalovciach a Humennom a na Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:

Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 9/1974 Zb.
Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť Vihorlat sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky vo Východoslovenskom kraji, v okresoch Michalovce a Humenné, v katastroch obcí Remetské Hámre, Strihovce, Vyšná Rybnica, Zemplínske Hámre, Snina, Kolonica a Stakčín.
Územie chránenej krajinnej oblasti a jej ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
38 - 12 Humenné
38 - 14 Michalovce
38 - 21 Snina
38 - 23 Sobrance
Osobitné vymedzenie oblasti sa vykonalo na porastných mapách 1:10 000 platných k 1. januáru 1956.
I. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti vychádza z kóty 1023 (Nežiabec), odbočuje juhovýchodným smerom katastrálnou hranicou cez kótu 978 (Fedkov), odtiaľ sa otáča juhozápadným smerom do údolia Barlanovho potoka, sleduje západným a severovýchodným smerom trasu lesnej železničky k lesnému prieseku. Pokračuje lesným priesekom severozápadným smerom cez kótu 540 (Príkra), sleduje údolie Remetského potoka, pokračuje severným a západným smerom lesnou cestou, ďalej ide severozápadným smerom údolím potoka Hardinov, pod kótou 834 (Divá), pokračuje severozápadným smerom trasou bývalej lesnej železničky okolo kóty 740(Postávka), kde sa zatáča východným smerom lesnou cestou, pokračuje južným smerom údolím potoka k východiskovému bodu na kóte 1023 (Nežiabec).
Rozloha oblasti je 4383, 37 ha.
II. Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Hranica ochranného pásma oblasti vychádza na západnom okraji intravilánu obce Remetské Hámre, pokračuje juhozápadným smerom trasou bývalej lesnej železničky južne pod kótou 345 cez kóty 258, 242 po lesný priesek Pod hrabinami. Odtiaľ sa stáča k okraju lesa cez Porubský potok k potoku Mylina nad lesný priesek Pod hrabinami, pokračuje severozápadným smerom Jovsianskym potokom cez sedlo severne od kóty 738 do údolia potoka Klimov a Kaminica pod kótu 614 (Jedlinky), okrajom lesa cez kótu 691 na spodný okraj lesa, odtiaľ severovýchodným smerom spodnou hranicou popod kótu Ščobík cez kótu 524 k lesnej ceste. Ďalej sleduje lesnú cestu južným a severným smerom cez kótu 450 do obce Snina. Od obce Snina sleduje východným smerom intravilán obce na kótu 234, pokračuje východným smerom štátnou cestou cez obce Stakčín, Kolonica, Ľadomírov, Ubľa, Dúbrava, Ruský Hrabovec, Podhoroď, pokračuje juhozápadným smerom štátnou cestou údolím Podhorodskej vody k spodnej hranici lesa. Spodnou hranicou lesa pokračuje nad Hlivištia, Vyšnú Rybnicu k Remetským Hámrom, smerom južným-západným-severným hranicou intravilánu obce Remetské Hámre k východiskovému bodu.
Rozloha ochranného pásma oblasti je 25 350 ha.