133/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1986 do 30.06.1990
Predpis bol zrušený predpisom 132/1990 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1976 - 31.12.1985 | |
| 3. | 01.01.1986 - 30.06.1990 | 34/1985 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 133/1975 Zb. |
| Názov: | Zákon Slovenskej národnej rady o advokácii |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 19.11.1975 |
| Dátum vyhlásenia: | 08.12.1975 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1986 |
| Dátum účinnosti do: | 30.06.1990 |
| Autor: | Slovenská národná rada |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 34/1985 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 133/1975 Zb. o advokácii |
| 132/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o advokácii |
133
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 19. novembra 1975
o advokácii
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚLOHY ADVOKÁCIE A ICH PLNENIE
§ 1
Úlohy advokácie
Advokácia pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné
práva a oprávnené záujmy občanov, organizácií a orgánov v súlade s právnym poriadkom,
socialistickým právnym vedomím a záujmami socialistickej spoločnosti. Prispieva k
upevňovaniu socialistickej zákonnosti v živote spoločnosti a k právnej výchove a propagande,
pričom dbá na to, aby sa neporušovali právne predpisy.
Práva a povinnosti advokátov
§ 2
(1)
Úlohy advokácie plnia advokáti poskytovaním právnej pomoci, a to najmä tým, že obhajujú
občanov v trestnom konaní, zastupujú občanov, organizácie a orgány pri právnych úkonoch,
v občianskom súdnom konaní a v konaní pred ostatnými štátnymi a inými orgánmi, spisujú
listiny, poskytujú právne porady a spracúvajú právne rozbory. Pri plnení týchto úloh
sú advokáti viazaní právnym poriadkom a v jeho medziach príkazmi zastupovaného.
(2)
Pri poskytovaní právnej pomoci advokáti vedú občanov k plneniu povinností vo vzťahu
k štátu a spoločnosti, k úcte k právu a k spoluobčanom a tak prehlbujú ich socialistické
právne vedomie. Advokáti prispievajú aj k právnej výchove občanov, k propagácii právneho
poriadku a k dodržiavaniu pravidiel socialistického spolunažívania.
§ 3
Advokáti sú oprávnení a povinní hájiť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať
pri tom svedomite a dôsledne, využívať všetky zákonné prostriedky a uplatniť všetko,
čo podľa svojho presvedčenia a príkazu zastupovaného pokladajú za prospešné. Sú povinní
prerokovať so zastupovaným podstatné skutkové okolnosti a ich právny význam, postupovať
vo veci účelne a bez zbytočného odkladu; podľa povahy veci sú povinní upozorniť zastupovaného
i na práva a právom chránené záujmy odporcu a tam, kde to povaha veci pripúšťa, pokúsiť
sa o jej zmierne vybavenie.
§ 4
Advokáti sú povinní dbať na to, aby sa právna pomoc poskytovala účelne a hospodárne.
§ 5
Advokáti pri poskytovaní právnej pomoci alebo v súvislosti s ním nesmú získať pre
seba ani pre iného neoprávnený prospech.
§ 6
(1)
Advokáti nesmú vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem činnosti publicistickej, literárnej,
vedeckej, umeleckej a činnosti, ktorá pre svoju krátkodobosť alebo rozsah nemôže ohroziť
plnenie ich úloh. Výnimky zo závažných dôvodov povoľuje minister spravodlivosti; ak
ide o činnosť vysokoškolského učiteľa, po dohode s ministrom školstva.
(2)
Na rozhodovanie o povolení výnimiek zo zákazu vykonávať inú zárobkovú činnosť sa
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§ 7
(1)
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa
dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, pokiaľ ho zastupovaný od tejto
povinnosti neoslobodí.
(2)
Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže advokáta oslobodiť aj výbor Ústredia slovenskej
advokácie, ak je v dôležitom štátnom záujme, aby o týchto skutočnostiach vypovedal
pred súdom, štátnym alebo iným orgánom.
(3)
Na povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nemožno odvolávať, ak ide o zákonom
uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.1)
(4)
Povinnosťou zachovávať mlčanlivosť je advokát viazaný aj po zániku členstva v krajskom
združení advokátov.
(5)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pre pracovníkov advokácie.
§ 8
(1)
Advokáta si môže občan, organizácia alebo orgán zvoliť. Advokát je povinný poskytnúť
právnu pomoc.
(2)
Advokát môže odmietnuť poskytovanie právnej pomoci len zo závažných dôvodov, svedčiacich
o tom, že by ju nemohol riadne poskytovať, najmä
a)
ak sa žiada, aby uplatňoval záujmy zjavne neoprávnené;
b)
ak mu v tom bráni pracovné zaťaženie, pokiaľ nebol ustanovený na poskytovanie právnej
pomoci advokátskou organizáciou.
(3)
Advokát je povinný odmietnuť poskytovanie právnej pomoci,
a)
ak sa žiada, aby uplatňoval záujmy, ktoré sú v zjavnom rozpore s právnym poriadkom
alebo so záujmami socialistickej spoločnosti;
b)
ak sa na prejednávaní veci zastupovaného zúčastnila osoba, s ktorou je advokát v
príbuzenskom pomere;
c)
ak vo veci poskytol právnu pomoc občanovi, organizácii alebo orgánu, ktorých záujmy
sú v rozpore so záujmami toho, kto ho žiada o právnu pomoc.
(4)
Advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo,
a)
ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a zastupovaným;
b)
ak zastupovaný neposkytuje potrebnú súčinnosť alebo ak bez vážneho dôvodu nezloží
primeraný preddavok na odmenu za právnu pomoc;
c)
ak sa dodatočne zistia skutočnosti uvedené v odseku 2 písm. a).
(5)
Advokát je povinný vypovedať plnomocenstvo, ak sa dodatočne zistia skutočnosti uvedené
v odseku 3.
§ 9
Advokát je oprávnený poveriť vykonaním jednotlivého úkonu právnej pomoci iného advokáta
alebo advokátskeho koncipienta.
§ 10
(1)
Advokát - člen krajského združenia advokátov v Slovenskej socialistickej republike
je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej socialistickej republiky.
(2)
Rovnaké oprávnenie má advokát, ktorý je členom krajského (mestského) združenia advokátov
v Českej socialistickej republike.
§ 11
Odmena
(1)
Právna pomoc sa poskytuje za odmenu, ktorej výšku určuje sadzobník. Sadzobník vydáva
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky po dohode s príslušnými
ústrednými orgánmi. Odmena patrí krajskému združeniu advokátov, ktorého je advokát
členom.
(2)
Právna pomoc sa poskytuje za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené
osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi občana alebo inými dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. O tom, či sú splnené tieto dôvody, rozhoduje advokátska organizácia okrem
prípadu, v ktorom bol ustanovený zástupca podľa Občianskeho súdneho poriadku.
§ 12
Zodpovednosť za škodu
Za škodu spôsobenú advokátom pri poskytovaní právnej pomoci zodpovedá krajské združenie
advokátov, ktorého je advokát členom.
DRUHÁ ČASŤ
ORGANIZÁCIA ADVOKÁCIE
§ 13
Výstavba orgánov advokácie a metódy ich činnosti sa spravujú zásadami demokratického
centralizmu.
§ 14
(1)
Orgány advokácie sú zásadne volené. Zodpovedajú za svoju činnosť orgánom, ktoré ich
zvolili.
(2)
Uznesenia a opatrenia vyšších orgánov sú záväzné pre nižšie orgány.
§ 15
(1)
Advokát má právo voliť orgány advokácie a byť do nich volený. Má právo zúčastniť
sa na členských schôdzkach advokátov, vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam a podávať
návrhy.
(2)
Advokát má právo zúčastniť sa vo vlastnej veci na rokovaní ktoréhokoľvek orgánu advokácie.
(3)
Advokát je povinný plniť uznesenia a opatrenia orgánov advokácie.
§ 16
(1)
Základné advokátske organizácie sú krajské združenia advokátov, v hlavnom meste Slovenskej
socialistickej republiky Bratislave Mestské združenie advokátov (ďalej len “združenie„).
(2)
Na výkon advokácie združenia zriaďujú v okresoch (v Bratislave v obvodoch) advokátske
poradne.
§ 17
Na čele advokácie je Ústredie slovenskej advokácie (ďalej len „Ústredie“), ktoré riadi
a kontroluje všetku činnosť advokácie.
§ 18
(1)
Združenia i Ústredie sú socialistické organizácie.
(2)
Ústredie môže poveriť advokátsku poradňu, aby v rozsahu, ktorý určí, vystupovala
vo vlastnom mene.
Združenie
§ 19
Členská schôdzka advokátov
(1)
Najvyšším orgánom združenia je členská schôdzka advokátov, ktorá najmä
a)
prerokúva zásadné otázky riadenia advokácie v združení;
b)
určuje úlohy združenia na nasledujúce obdobie;
c)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti výboru združenia;
d)
určuje počet náhradníkov výboru združenia;
e)
volí členov a náhradníkov výboru združenia na 5 rokov a odvoláva ich;
f)
volí delegátov na konferenciu slovenskej advokácie.
(2)
Členská schôdzka advokátov je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina
všetkých členov združenia. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných členov združenia.
§ 20
Výbor združenia
(1)
Výbor združenia je výkonným orgánom členskej schôdzky advokátov.
(2)
Výbor združenia zvoláva členskú schôdzku advokátov aspoň raz za dva roky; zvolá ju
vždy, ak o to požiada aspoň polovica advokátov - členov združenia.
(3)
Výbor združenia plní uznesenia členských schôdzok, riadi a organizuje činnosť advokácie
na všetkých jej úsekoch, najmä
a)
prerokúva a schvaľuje plány činnosti združenia;
b)
zriaďuje a zrušuje advokátske poradne, určuje v nich počty advokátov, advokátskych
koncipientov a ostatných pracovníkov, určuje sídla a pracoviská advokátskych poradní;
ustanovuje a odvoláva vedúcich advokátskych poradní;
c)
rozhoduje o prijatí advokáta za člena združenia a o jeho zaradení do advokátskej
poradne, o vylúčení člena zo združenia, o zrušení členstva advokáta v združení a o
dočasnom zastavení výkonu právnej pomoci;
d)
stará sa o ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov
a ostatných pracovníkov; zabezpečuje plnenie úloh v oblasti kádrovej a personálnej
práce a utváranie kádrových rezerv;
e)
uzaviera a rozväzuje pracovný pomer s advokátskymi koncipientmi a ostatnými pracovníkmi
združenia;
f)
kontroluje a hodnotí úroveň právnej pomoci poskytovanej advokátmi, kontroluje, ako
advokáti, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia dodržiavajú povinnosti
ustanovené týmto zákonom, ako plnia uznesenia a opatrenia združenia a Ústredia; vybavuje
podnety a sťažnosti pracujúcich;
g)
zabezpečuje podmienky na výkon právnej pomoci, hospodári s prostriedkami združenia
podľa schválených plánov a spravuje majetok združenia.
(4)
Výbor združenia sa skladá z piatich členov. Členovia výboru vykonávajú funkciu i
po uplynutí obdobia, na ktoré boli zvolení, až do zvolenia nových členov výboru. Náhradníci
výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor.
(5)
Výbor združenia volí spomedzi svojich členov predsedu. Predseda zastupuje združenie
navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru, vybavuje bežné veci združenia a menej
závažné previnenia advokátov.
(6)
Výbor združenia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.
Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov; pri rovnosti
hlasov rozhoduje hlas predsedu.
§ 21
Advokátske poradne
(1)
V advokátskych poradniach plnia svoje úlohy advokáti, advokátski koncipienti a ostatní
pracovníci združenia.
(2)
Na čele advokátskej poradne je vedúci, ktorý organizuje a riadi prácu poradne a zabezpečuje
podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci. Vedúci najmä
a)
zabezpečuje plnenie uznesení a opatrení vyšších orgánov advokácie a kontroluje ich
dodržiavanie;
b)
zabezpečuje podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci advokátmi a advokátskymi
koncipientmi na potrebnej politickej a odbornej úrovni;
c)
organizuje prácu advokátov a pracovníkov, v tejto súvislosti im ukladá pracovné úlohy
a kontroluje ich plnenie, stará sa o dodržiavanie pracovnej disciplíny a o zavedenie
príslušných opatrení pri jej porušení;
d)
stará sa o ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov
a ostatných pracovníkov; kontroluje a hodnotí prípravnú prax advokátskych koncipientov;
e)
vybavuje z poverenia výboru združenia podnety a sťažnosti pracujúcich;
f)
ustanovuje obhajcu a zástupcu v prípadoch určených príslušnými procesnými predpismi
a v prípade, keď advokát zomrel alebo stratil spôsobilosť na poskytovanie právnej
pomoci, ak zastupovaný nezariadi inak;
g)
rozhoduje o poskytovaní právnej pomoci za zníženú či zvýšenú odmenu alebo bezplatne,
okrem prípadov uvedených v Občianskom súdnom poriadku;
h)
vyjadruje sa k zaradeniu advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov
do advokátskej poradne.
(3)
Vedúci advokátskej poradne je tiež povinný poskytovať právnu pomoc.
Ústredie
§ 22
Konferencia slovenskej advokácie
(1)
Najvyšším orgánom Ústredia je konferencia slovenskej advokácie (ďalej len „konferencia“).
(2)
Konferenciu tvoria delegáti združení, ktorých zvolila členská schôdzka advokátov.
(3)
Konferencia najmä
a)
prerokúva a určuje zásadné úlohy advokácie na všetkých úsekoch jej činnosti;
b)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti výboru Ústredia a správu revíznej komisie
Ústredia;
c)
určuje počet náhradníkov výboru Ústredia;
d)
volí na 5 rokov členov a náhradníkov výboru Ústredia, členov revíznej komisie Ústredia
a členov kárnej komisie Ústredia a odvoláva ich.
(4)
Konferencia je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina delegátov.
Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných delegátov.
§ 23
Výbor Ústredia
(1)
Výkonným orgánom konferencie je výbor Ústredia.
(2)
Výbor Ústredia zvoláva konferenciu a ustanovuje spôsob, ktorým sa určuje počet delegátov
jednotlivých združení. Konferenciu zvolá vždy, ak o to požiada aspoň polovica advokátov.
(3)
Výbor Ústredia plní uznesenia konferencie a v období medzi konferenciami riadi, organizuje
a kontroluje činnosť advokácie, najmä
a)
prijíma uznesenia a opatrenia záväzné pre všetky orgány advokácie, advokátov, advokátskych
koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie a kontroluje ich plnenie; vydáva organizačný,
pracovný a kárny poriadok;
b)
určuje plán Ústredia a úlohy plánov združení;
c)
vykonáva dohľad nad združeniami a advokátskymi poradňami; zrušuje alebo mení uznesenia
a opatrenia združení, prípadne zastavuje ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom
alebo so záujmom socialistickej spoločnosti, s výnimkou uznesení týkajúcich sa zániku
členstva advokátov v združení a skončenia pracovného pomeru advokátskych koncipientov
a ostatných pracovníkov združení; rozhoduje o sťažnostiach proti uzneseniam a opatreniam
združení; vybavuje podnety a sťažnosti pracujúcich, ktoré patria do jeho pôsobnosti;
d)
určuje počty advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov jednotlivých
združení a Ústredia;
e)
kontroluje plnenie úloh kádrovej práce v združeniach a utváranie kádrových rezerv;
vymenúva predsedov a členov skúšobných komisií pre advokátske skúšky;
f)
organizuje, riadi a kontroluje ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych
koncipientov a ostatných pracovníkov;
g)
určuje so súhlasom príslušných ústredných orgánov podmienky hospodárenia Ústredia
a združení a po dohode s týmito orgánmi a príslušným odborovým orgánom sústavu odmeňovania
advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie; zabezpečuje
vykonávanie mzdovej politiky v advokácii podľa smerníc vlády, zásad určených príslušnými
ústrednými orgánmi a mzdovými predpismi, kontroluje zachovávanie mzdových predpisov;
h)
hospodári s finančnými a hmotnými prostriedkami, utvára centrálne fondy v zhode s
príslušnými predpismi a rozhoduje o ich použití v rámci schválených plánov; spravuje
majetok Ústredia;
ch)
podľa hľadísk uvedených v predpisoch o ochrane štátneho tajomstva určuje advokátov,
ktorí sa môžu oboznamovať so štátnym tajomstvom, a vedie ich zoznam;
i)
zabezpečuje dokumentačnú, informačnú, študijnú a publikačnú činnosť;
j)
uzaviera a rozväzuje pracovný pomer s pracovníkmi Ústredia.
(4)
Výbor Ústredia sa skladá z deviatich členov. Členovia výboru vykonávajú funkciu i
po uplynutí času, na ktorý boli zvolení, až do zvolenia nového výboru. Náhradníci
výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor Ústredia.
(5)
Výbor volí spomedzi svojich členov predsedu a dvoch podpredsedov. Predseda zastupuje
Ústredie navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru a vybavuje bežné veci výboru.
Podpredsedovia zastupujú predsedu počas jeho neprítomnosti v poradí alebo vo veciach,
ktoré určí výbor.
(6)
Výbor Ústredia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.
Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti
hlasov rozhoduje hlas predsedu.
§ 24
Revízna komisia Ústredia
(1)
Revízna komisia Ústredia (ďalej len „revízna komisia“) kontroluje činnosť Ústredia
a združení z hľadiska plnenia povinností a úloh ustanovených právnymi predpismi a
uzneseniami orgánov advokácie.
(2)
Revízna komisia upozorňuje výbor Ústredia na zistené nedostatky a podáva návrhy na
opatrenia. Správu o svojej činnosti podáva konferencii.
(3)
Revízna komisia má päť členov. Spomedzi svojich členov volí predsedu.
§ 25
Kárna komisia Ústredia
(1)
Kárna komisia Ústredia (ďalej len „kárna komisia“) vykonáva kárne konanie podľa tohto
zákona.
(2)
Kárna komisia má deväť členov. Spomedzi svojich členov volí predsedu.
Dohľad ministra spravodlivosti
§ 26
Dohľad na činnosť a hospodárenie advokácie prislúcha ministrovi spravodlivosti, ktorý
dbá o to, aby advokáti, advokátski koncipienti, Ústredie a združenia plnili úlohy,
dodržiavali povinnosti a využívali oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona a ostatných
právnych predpisov.
§ 27
(1)
Minister spravodlivosti môže zrušiť uznesenie alebo opatrenie Ústredia alebo združenia,
prípadne zastaviť ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo so záujmom
socialistickej spoločnosti.
(2)
Minister spravodlivosti nemôže použiť oprávnenie zrušiť uznesenie alebo opatrenie
alebo zastaviť ich výkon vtedy, keď sa uznesenie alebo opatrenie Ústredia alebo združenia
týka zániku členstva advokáta v združení, skončenia pracovného pomeru advokátskych
koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie, alebo ak ide o rozhodnutie v kárnom
konaní.
(3)
Minister spravodlivosti môže navrhnúť orgánom advokácie, aby vydali uznesenie alebo
opatrenie, ktoré je v ich právomoci. Orgány advokácie sú povinné rozhodnúť o takomto
návrhu najneskôr do troch mesiacov.
(4)
Uznesenia orgánov advokácie, ktorými sa určuje celkový počet advokátov v jednotlivých
združeniach a advokátskych poradniach a sústava odmeňovania advokátov, advokátskych
koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie, možno vydať len po predchádzajúcom
súhlase ministra spravodlivosti.
TRETIA ČASŤ
PRÁVNE POMERY ADVOKÁTOV A ADVOKÁTSKYCH KONCIPIENTOV
Predpoklady na výkon advokácie
§ 28
Advokáciu môže vykonávať len člen združenia, ktorý zložil do rúk predsedu tento sľub:
„Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu,
že pri poskytovaní právnej pomoci a pri plnení ostatných svojich povinností budem
zachovávať Ústavu a ostatné zákony, svedomite plniť svoje úlohy a zachovávať mlčanlivosť
o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s poskytovaním právnej
pomoci“.
§ 29
Za člena združenia možno prijať len občana Československej socialistickej republiky,
ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, oddaný socialistickému zriadeniu, občiansky
bezúhonný, má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonával počas troch rokov
právnu prax, z toho aspoň dva roky v advokácii, a úspešne zložil advokátsku skúšku.
§ 30
Ústredie môže uznať odbornú justičnú, prokurátorskú alebo inú obdobnú právnu skúšku
za rovnocennú s advokátskou skúškou. Ústredie výnimočne môže odpustiť úplne alebo
sčasti právnu prax.
Vznik a zánik členstva v združení
§ 31
Vznik členstva
Členstvo advokáta v združení vzniká dňom uvedeným v uznesení výboru združenia o prijatí
za člena združenia.
§ 32
Strata členstva
Advokát stráca členstvo v združení dňom právoplatnosti rozhodnutia o strate štátneho
občianstva, rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo
rozhodnutia, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin na bezpodmienečný trest odňatia
slobody na čas dlhší ako jeden rok.
§ 33
Vystúpenie zo združenia
(1)
Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov počítaných od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení písomného vyhlásenia advokáta o jeho vystúpení zo
združenia, ak sa advokát písomne nedohodne so združením inak.
(2)
Členstvo nezanikne, ak advokát písomne odvolá vyhlásenie o vystúpení pred uplynutím
lehoty uvedenej v odseku 1 a združenie s tým písomne prejaví súhlas.
(3)
Ak advokát vystúpi zo združenia preto, že podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať
advokáciu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, zanikne jeho členstvo v združení dňom
doručenia písomného vyhlásenia, že vystupuje zo združenia, ak sa písomne nedohodne
so združením inak.
Zrušenie členstva
§ 34
(1)
Združenie môže zrušiť členstvo advokáta,
a)
ak advokát závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon, alebo
uznesenia Ústredia;
b)
ak sa v jeho činnosti zistili vážne nedostatky, svedčiace o tom, že nie je schopný
riadne plniť svoje povinnosti;
c)
ak jestvujú dôvody, pre ktoré by mohol byť zo združenia vylúčený.
(2)
Združenie môže zrušiť členstvo advokáta aj vtedy,
a)
ak sa stal zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilým plniť svoje povinnosti;
b)
ak dovŕšil 65 rokov.
(3)
Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) možno zrušiť členstvo advokáta, len ak advokát
v primeranej lehote neodstránil nedostatky vo svojej činnosti, hoci bol na to v posledných
dvanástich mesiacoch písomne vyzvaný.
(4)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a písm. c) môže združenie zrušiť členstvo
advokáta iba do troch mesiacov odo dňa, keď tento dôvod zistilo, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(5)
Uznesenie o zrušení členstva treba vyhotoviť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť
advokátovi; inak je neplatné.
(6)
Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov počítaných od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení rozhodnutia o zrušení členstva v združení, ak sa
advokát písomne nedohodne so združením na skrátení tejto lehoty.
§ 35
(1)
Združenie nemôže zrušiť členstvo advokáta z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v ochrannej dobe ustanovenej v § 48 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
(2)
Členstvo ťarchavej advokátky a advokátky alebo osamelého advokáta, ktorí sa trvale
starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako trojročné, môže združenie zrušiť len z dôvodu
uvedeného v § 34 ods. 1 písm. c). Ak sa členstvo advokátky zrušilo z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku
tak, že by lehota určená v § 34 ods. 6 mala uplynúť v dobe materskej dovolenky, zaniká jej členstvo v združení súčasne s
uplynutím materskej dovolenky.
(3)
Členstvo advokátky, ktorá je na materskej dovolenke,2) nemožno zrušiť ani z dôvodov, pre ktoré by mohla byť vylúčená.
(4)
Ak sa členstvo advokáta zrušilo pred začiatkom ochrannej doby tak, že lehota určená
v § 34 ods. 6 by mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do tejto lehoty nezapočítava;
členstvo advokáta sa skončí až po uplynutí zvyšnej časti lehoty po skončení ochrannej
doby. Ak advokát písomne oznámi združeniu, že na predĺžení členstva netrvá, členstvo
sa skončí bez ohľadu na ochrannú dobu.
§ 36
Vylúčenie zo združenia
(1)
Združenie môže advokáta vylúčiť,
a)
ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pokiaľ jeho členstvo nezaniklo
podľa § 32;
b)
ak obzvlášť závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon alebo
uznesenia Ústredia, alebo ak sa v jeho činnosti prejavili také hrubé nedostatky, že
nemôže naďalej vykonávať advokáciu.
(2)
Združenie môže advokáta vylúčiť len do troch mesiacov odo dňa, keď zistilo dôvod
uvedený v odseku 1, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(3)
Uznesenie o vylúčení treba vyhotoviť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť advokátovi;
inak je neplatné.
(4)
Členstvo advokáta zanikne dňom doručenia písomného uznesenia združenia o vylúčení.
(5)
Združenie nemôže vylúčiť ťarchavú advokátku a advokátku alebo osamelého advokáta,
ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako trojročné, môže však, s výnimkou advokátky
na materskej dovolenke, ich členstvo zrušiť z dôvodov uvedených v odseku 1.
§ 37
Účasť odborových orgánov pri zániku členstva
(1)
Združenie môže zrušiť členstvo advokáta alebo ho vylúčiť len po predchádzajúcom súhlase
závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný
výbor“); inak je uznesenie o zrušení členstva alebo o vylúčení advokáta neplatné.
(2)
Ak závodný výbor odmietol dať združeniu súhlas na zrušenie členstva alebo vylúčenie
advokáta, môže združenie požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie stanoviska
závodného výboru. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas závodného výboru so zánikom
členstva advokáta je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť
a sám dať súhlas namiesto závodného výboru.
§ 38
Účasť okresného národného výboru pri zániku členstva
(1)
Členstvo advokáta so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo advokáta, ktorý bol účastníkom
odboja, možno zrušiť len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru; inak
je uznesenie o zrušení členstva neplatné.
(2)
Súhlas okresného národného výboru nie je potrebný, ak združenie zrušuje členstvo
advokáta staršieho ako 65 rokov.
§ 39
Nároky z neplatného zániku členstva
(1)
Ak združenie zrušilo členstvo advokáta alebo ho vylúčilo bez toho, že by jestvovali
dôvody uvedené v tomto zákone, trvá jeho členstvo naďalej a združenie je povinné poskytnúť
mu náhradu odmeny. Náhrada prislúcha vo výške priemernej odmeny odo dňa, keď advokát
oznámil združeniu, že naďalej chce byť členom združenia, až dovtedy, kým mu združenie
umožní poskytovať právnu pomoc alebo kým platne zanikne členstvo; za čas pred uplatnením
neplatnosti skončenia členstva na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden
mesiac.
(2)
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala advokátovi poskytnúť náhrada odmeny, presahuje
šesť mesiacov, môže súd na žiadosť združenia primerane znížiť povinnosť nahradiť odmenu
za dobu presahujúcu šesť mesiacov, prípadne ju vôbec nepriznať. Pri svojom rozhodovaní
súd prihliadne najmä na to, či advokát bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam
konal a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa nezapojil do práce.
(3)
Ak členstvo advokáta bolo neplatne zrušené alebo advokát bol neplatne vylúčený a
ak písomne oznámi, že nechce zostať členom združenia, platí, že advokát vystúpil dňom,
ktorým by inak zaniklo jeho členstvo, keby uznesenie združenia o tom bolo platné,
pokiaľ neuzavrel so združením inú písomnú dohodu.
(4)
Neplatnosť uznesenia o zrušení členstva alebo o vylúčení môže advokát uplatniť na
súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď malo zaniknúť jeho členstvo.
§ 40
Zastavenie výkonu právnej pomoci
Združenie môže advokátovi zastaviť výkon právnej pomoci,
a)
ak sa proti nemu začalo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin alebo ak sa proti
nemu začalo konanie o odňatí jeho štátneho občianstva alebo konanie o pozbavení alebo
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, na čas do právoplatného rozhodnutia, ktorým
sa konanie ukončí;
b)
ak sa prerokúva návrh na zrušenie jeho členstva alebo na jeho vylúčenie, na čas do
rozhodnutia o tomto návrhu;
c)
ak sa členstvo advokáta zrušilo z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1, a to na čas uvedený v § 34 ods. 6, pokiaľ by výkon právnej pomoci v tomto čase ohrozil dôveru v riadne plnenie úloh
advokácie.
§ 41
Odmeňovanie advokátov
Platové pomery advokátov, vrátane ich nárokov za čas, keď im bol zastavený výkon právnej
pomoci, upraví Ústredie po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti a po dohode
s príslušnými ústrednými orgánmi a odborovým orgánom.
§ 42
Výkon funkcie
(1)
Advokát, ktorý bol uvoľnený z činnosti v advokátskej poradni preto, že bol zvolený
do verejnej funkcie, zostáva členom združenia.
(2)
Advokát je povinný poskytovať právnu pomoc aj počas výkonu funkcie v orgánoch advokácie.
§ 43
Vzťah k Zákonníku práce
Ak tento zákon neustanovuje inak, pracovnoprávne vzťahy advokátov sa spravujú Zákonníkom práce a predpismi vydanými na jeho vykonanie.
Advokátski koncipienti
§ 44
(1)
Advokátski koncipienti vykonávajú prípravnú advokátsku prax v advokátskej poradni
pod dohľadom advokátov, ktorým bola zverená ich odborná výchova. Môžu zastupovať advokátov
pri jednotlivých úkonoch právnej pomoci; pritom sa spravujú pokynmi advokátov, ktorých
zastupujú.
(2)
Advokátskym koncipientom môže byť občan Československej socialistickej republiky,
plne spôsobilý na právne úkony, občiansky bezúhonný, ktorý je oddaný socialistickému
zriadeniu a má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.
(3)
Advokátski koncipienti sú v pracovnom pomere k združeniu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
KÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ADVOKÁTOV
§ 46
Kárne previnenie
(1)
Advokát sa môže kárne stíhať, ak sa dopustil kárneho previnenia.
(2)
Kárnym previnením je
a)
závažné porušenie povinností advokáta ustanovených týmto zákonom alebo uzneseniami
Ústredia;
b)
opätovné alebo závažné porušenie iných povinností vyplývajúcich pre advokátov z ich
pracovnoprávnych vzťahov.
(3)
Za menej závažné porušenie povinností advokáta, za drobné nedostatky v práci, ako
aj za ojedinelé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa nezavedie kárne konanie.
Takéto konanie alebo nedostatky vytkne advokátovi podľa povahy veci vedúci advokátskej
poradne alebo predseda združenia.
§ 47
Kárne opatrenia
Ako kárne opatrenie možno uložiť
a)
pokarhanie,
b)
verejné pokarhanie alebo
c)
zníženie základnej odmeny až o 10% na čas až troch mesiacov.
§ 48
Zahladenie kárneho opatrenia
(1)
Ak sa advokát nedopustil počas jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení
kárneho opatrenia ďalšieho kárneho previnenia, posudzuje sa, akoby sa mu kárne opatrenie
nebolo uložilo.
(2)
Ak advokát plní svoje povinnosti mimoriadne dobre, výbor združenia môže rozhodnúť
i pred uplynutím jedného roka, že sa advokát posudzuje, akoby sa mu kárne opatrenie
nebolo uložilo.
Kárne konanie
§ 49
(1)
Kárne konanie sa začína na návrh predsedu výboru združenia, predsedu revíznej komisie
alebo ministra spravodlivosti.
(2)
Návrh na začatie kárneho konania sa môže podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa
ten, kto návrh podáva, dozvedel o kárnom previnení, najneskoršie však do jedného roka
odo dňa, keď sa advokát dopustil kárneho previnenia.
§ 50
Kárne konanie sa nezačne, a ak sa začalo, sa zastaví, ak bol advokát za ten istý skutok
odsúdený súdom v trestnom konaní alebo mu národný výbor alebo iný orgán uložil opatrenie
za priestupok; ak sa takéto konanie začalo, kárne konanie sa až do jeho skončenia
preruší.
§ 51
Kárne konanie vykonáva kárna komisia v trojčlennom senáte, ktorého predsedu a ďalších
dvoch členov vymenúva z členov kárnej komisie jej predseda tak, aby ani jeden z nich
nebol členom toho istého združenia ako advokát, proti ktorému smeruje návrh.
§ 52
(1)
Návrh na začatie kárneho konania sa doručí advokátovi, proti ktorému návrh smeruje.
Kárna komisia koná zásadne za jeho prítomnosti. Advokát si môže v kárnom konaní zvoliť
obhajcu spomedzi advokátov.
(2)
Ak kárna komisia po spoľahlivom zistení skutkového stavu dospeje k záveru, že sa
advokát dopustil kárneho previnenia uvedeného v návrhu, uloží mu kárne opatrenie.
(3)
Ak kárna komisia nedospeje k takému záveru, vynesie oslobodzujúce rozhodnutie.
(4)
Kárna komisia zastaví kárne konanie, ak bol návrh na jeho začatie podaný oneskorene,
ak bol vzatý späť pred vyhlásením rozhodnutia alebo ak zaniklo členstvo advokáta v
združení.
§ 53
(1)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa uložilo kárne opatrenie alebo vynieslo oslobodzujúce
rozhodnutie, môže sa advokát a ten, kto návrh podal, odvolať do 15 dní od doručenia
rozhodnutia. Odvolanie má odkladný účinok.
(2)
O odvolaní rozhoduje výbor Ústredia. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej odvolať.
§ 54
Advokát, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia sú povinní vypovedať
v kárnom konaní ako svedkovia. Štátne orgány sú povinné podať potrebné vysvetlenia.
§ 55
Podrobnosti o kárnom konaní upravuje kárny poriadok, vydaný Ústredím.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 56
Kárnu právomoc do zvolenia kárnej komisie vykonáva výbor združenia; práva a povinnosti
revíznej komisie do jej zvolenia vykonáva výbor Ústredia.
§ 57
Rozhodnutia o povolení výnimiek zo zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti a rozhodnutia
o uznaní alebo odpustení predpokladov na výkon advokátskej činnosti, ktoré boli vydané
pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú v platnosti.
§ 58
Advokátska skúška, jednotná sudcovská a advokátska skúška, odborná justičná skúška,
sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, odborná skúška, prokurátorská skúška,
záverečné hodnotenie čakateľskej praxe, záverečné hodnotenie a iné obdobné záverečné
skúšky, ktoré boli vykonané pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky ako
advokátska skúška podľa tohto zákona.
§ 59
Právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred
účinnosťou tohto zákona, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 60
Zákon č. 57/1963 Zb. o advokácii sa zrušuje.
§ 61
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.
Šalgovič v. r.
Dr. Colotka v. r.
Dr. Colotka v. r.