14/1975 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 28.02.1975 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 14/1975 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 17.01.1975 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.02.1975 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
14
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
zo 17. januára 1975
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou
republikou
Dňa 7. apríla 1973 bol v Havane podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Kubánskou republikou.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ho ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené
v Prahe 19. decembra 1974.
Podľa svojho článku 41 dohovor nadobudol platnosť 18. januárom 1975.
České znenie dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou
Československá socialistická republika a Kubánska republika, vedené prianím upraviť
svoje konzulárne styky v duchu priateľstva, spolupráce a vzájomného rešpektovania,
existujúceho vo vzťahoch medzi oboma štátmi, na základe zvrchovanosti, národnej nezávislosti
a rovnosti práv, sa rozhodli uzavrieť tento Konzulárny dohovor a za týmto účelom vymenovali
za svojich splnomocnencov:
za Československú socialistickú republiku
Ing. Miloslava H r ů z u,
námestníka ministra zahraničných vecí,
Ing. Miloslava H r ů z u,
námestníka ministra zahraničných vecí,
za Kubánsku republiku
Dr. Pelegrina T o r r a s a d e l a L u z,
námestníka ministra zahraničných vecí,
Dr. Pelegrina T o r r a s a d e l a L u z,
námestníka ministra zahraničných vecí,
ktorí po vzájomnej výmene plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme,
sa dohodli na tomto:
Článok 1
Definície
V zmysle tohto dohovoru
a)
„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne
zastupiteľstvo;
b)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon jeho konzulárnych
funkcií;
c)
„vedúci konzulárneho úradu“ je generálny konzul, konzul, vicekonzul alebo konzulárny
zástupca poverený vedením konzulárneho úradu;
d)
„konzulárny úradník“ je každá osoba, včítane vedúceho konzulárneho úradu, poverená
výkonom konzulárnych funkcií;
e)
„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba, ktorá nie je konzulárnym úradníkom a ktorá
vykonáva na konzulárnom úrade administratívne alebo technické funkcie. Pojem „konzulárny
zamestnanec“ zahŕňa aj osobu, ktorá plní iné úlohy spojené so starostlivosťou o konzulárny
úrad;
f)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci;
g)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky k nim patriace používané
výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom;
h)
„rodinní príslušníci“ sú manželia, maloleté deti a rodičia členov konzulárneho úradu,
ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti;
i)
„konzulárne archívy“ zahŕňajú všetky dokumenty, šifry a kódy, kartotéky a registre,
korešpondenciu, listiny, knihy, pečiatky, pečate, záznamové pásky, filmy, magnetofónové
pásky, gramofónové platne a kazety, zariadenia a miestnosti určené na ich uloženie
a ochranu;
j)
„loď vysielajúceho štátu“ je každé plavidlo používajúce vlajku vysielajúceho štátu
v súlade s jeho právnymi predpismi;
k)
„lietadlo vysielajúceho štátu“ je každé lietadlo registrované vo vysielajúcom štáte
v súlade s jeho právnymi predpismi.
HLAVA I
Konzulárne styky
Článok 2
Zriaďovanie konzulárnych úradov
1.
Každá zo zmluvných strán môže v súlade s týmto dohovorom zriaďovať so súhlasom druhej
zmluvnej strany na jej území konzulárne úrady.
2.
Sídlo a klasifikácia konzulárneho úradu a jeho konzulárny obvod sa určia pre každý
jednotlivý prípad dohodou medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
3.
Každá zmena týkajúca sa konzulárneho úradu a jeho klasifikácie, rovnako ako konzulárneho
obvodu sa uskutoční na základe dohody medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
Článok 3
Vymenovanie vedúceho konzulárneho úradu
1.
Pred vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu musí vysielajúci štát dostať diplomatickou
cestou súhlas prijímajúceho štátu s jeho osobou.
2.
Vysielajúci štát odovzdá ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu diplomatickou
cestou konzulský patent.
3.
V konzulskom patente sa uvedú mená a priezvisko vedúceho konzulárneho úradu, jeho
trieda, sídlo konzulárneho úradu a konzulárny obvod.
4.
Vedúci konzulárneho úradu sa môže ujať výkonu konzulárnych funkcií po tom, čo mu
prijímajúci štát udelí exequatur. Prijímajúci štát môže však umožniť vedúcemu konzulárneho
úradu dočasný výkon konzulárnych funkcií už pred udelením exequatur. V tomto prípade
sa naň plne vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru.
Článok 4
Výkon funkcií vedúceho konzulárneho úradu osobou poverenou dočasným vedením konzulárneho
úradu
1.
Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže vykonávať svoje funkcie alebo ak sa miesto vedúceho
uprázdni, môže tieto funkcie dočasne vykonávať konzulárny úradník tohto alebo iného
konzulárneho úradu vysielajúceho štátu alebo člen diplomatického personálu diplomatickej
misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte. Mená a priezvisko osoby dočasne poverenej
výkonom funkcií vedúceho konzulárneho úradu sa vopred oznámia ministerstvu zahraničných
vecí prijímajúceho štátu.
2.
Osoba poverená dočasným vedením konzulárneho úradu požíva v súlade s odsekom 1 tohto
článku všetky výhody, výsady a imunity, ktoré patria podľa tohto dohovoru vedúcemu
konzulárneho úradu.
Článok 5
Vymenovanie konzulárnych úradníkov a zamestnancov
1.
Mená a priezviská a trieda konzulárnych úradníkov, ktorí nie sú vedúcimi konzulárnych
úradov, rovnako ako aj mená a priezviská konzulárnych zamestnancov sa musia hneď po
ich príchode alebo vymenovaní oznámiť ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu.
2.
Konzulárnymi úradníkmi môžu byť iba občania vysielajúceho štátu, ktorí nemajú trvalé
bydlisko na území prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárnymi zamestnancami môžu byť občania vysielajúceho štátu alebo prijímajúceho
štátu.
4.
Zmluvné strany nebudú vo svojich konzulárnych stykoch používať honorárnych konzulárnych
úradníkov.
Článok 6
Ukončenie činnosti konzulárnych úradníkov a zamestnancov
Funkcie vedúceho konzulárneho úradu alebo akéhokoľvek iného konzulárneho úradníka
alebo konzulárneho zamestnanca sa končia najmä vtedy, keď ho vysielajúci štát odvolá,
keď prijímajúci štát odvolá exequatur alebo keď prijímajúci štát oznámi vysielajúcemu
štátu, že dotyčná osoba prestala byť považovaná za člena konzulárneho úradu.
HLAVA II
Konzulárne funkcie
Článok 7
Účel konzulárnej činnosti
1.
Účelom výkonu konzulárnych funkcií je:
a)
podporovanie priateľských stykov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a napomáhanie
rozvoja hospodárskych, obchodných, vedeckých, kultúrnych a turistických stykov medzi
oboma štátmi,
b)
ochrana práv a záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov v prijímajúcom štáte,
c)
poskytovanie podpory a pomoci občanom vysielajúceho štátu,
d)
informovanie všetkými prípustnými prostriedkami o podmienkach a vývoji hospodárskeho,
obchodného, vedeckého, kultúrneho a turistického života v prijímajúcom štáte.
2.
Ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa občanov vysielajúceho štátu sa primeraným
spôsobom vzťahujú aj na právnické osoby, ktoré majú štátnu príslušnosť tohto štátu
v súlade s jeho právnymi predpismi.
Článok 8
Výkon konzulárnych funkcií
1.
Konzulárne funkcie vykonávajú konzulárni úradníci vysielajúceho štátu.
2.
Konzulárne funkcie sa vykonávajú v hraniciach konzulárneho obvodu. Mimo jeho hraníc
ich možno vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárne funkcie tak isto môžu vykonávať členovia diplomatického personálu diplomatickej
misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte. V tomto prípade budú naďalej požívať
výhody, výsady a imunity, ktoré sa im budú poskytovať na základe ich diplomatického
štatusu. Mená a priezviská členov diplomatického personálu diplomatickej misie, ktorí
vykonávajú konzulárne funkcie, sa oznámia ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu.
4.
Výkon konzulárnych funkcií uvedených v tomto dohovore, rovnako ako výkon ďalších
funkcií, ktorými môžu byť konzulárne úrady poverené dohodou medzi vysielajúcim a prijímajúcim
štátom, sa bude vykonávať tak, aby nebol v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu.
Článok 9
Poskytovanie pomoci konzulárneho úradu občanom vysielajúceho štátu a ich zastúpenie
1.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu
poskytnúť pomoc a urobiť opatrenia na zabezpečenie zastúpenia občanov vysielajúceho
štátu pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak sú neprítomní alebo ak nemôžu z akéhokoľvek
iného dôvodu včas obhajovať svoje práva a svoje záujmy.
2.
Konzulárny úradník môže v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu robiť opatrenia
na právnu ochranu záujmov maloletých a osôb, ktoré nemajú plnú právnu spôsobilosť
a ktoré sú občanmi vysielajúceho štátu, najmä ak treba urobiť opatrenia na zriadenie
poručníctva alebo opatrovníctva.
Článok 10
Evidencia občanov, vydávanie cestovných dokladov a udieľanie víz
Konzulárni úradníci majú právo:
a)
registrovať občanov vysielajúceho štátu, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v ich konzulárnom
obvode; to nezbavuje občanov vysielajúceho štátu povinnosti dodržiavať právne predpisy
prijímajúceho štátu o evidencii cudzincov;
b)
vydávať cestovné pasy alebo iné cestovné doklady občanom vysielajúceho štátu, predlžovať
ich platnosť, robiť zmeny, prípadne ich odoberať alebo zadržať;
c)
vydávať víza osobám, ktoré si prajú cestovať do vysielajúceho štátu.
Článok 11
Funkcie týkajúce sa odovzdávania dokumentov
Konzulárni úradníci majú právo odovzdávať občanom vysielajúceho štátu, ktorí majú
stále bydlisko alebo sídlo na území prijímajúceho štátu, súdne alebo mimosúdne listiny
z vysielajúceho štátu.
Títo občania majú právo odmietnuť prijať tieto listiny; v tomto prípade ich však konzulárny
úradník upozorní na právne dôsledky tohto odmietnutia.
Článok 12
Notárske funkcie
1.
Konzulárny úradník môže v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu vykonávať
na konzulárnych úradoch, vo svojom sídle alebo v byte občanov vysielajúceho štátu,
ako aj na palube lodí a lietadiel, ktoré nesú vlajku vysielajúceho štátu, tieto úkony:
a)
prijímať, vyhotovovať a overovať listiny s vyhláseniami občanov vysielajúceho štátu,
b)
prijímať, spisovať a overovať závety alebo iné vyhlásenia týkajúce sa dedičstva pre
občanov vysielajúceho štátu,
c)
prijímať, vyhotovovať a overovať listiny týkajúce sa iných právnych vecí občanov
vysielajúceho štátu, ak majú mať právne účinky mimo územia prijímajúceho štátu a ak
sa netýkajú nehnuteľností nachodiacich sa na území tohto štátu alebo vecných práv,
ktoré by ich zaťažovali,
d)
legalizovať listiny, overovať podpisy na listinách občanov vysielajúceho štátu a
podpisy a pečiatky na úradných a právnych dokumentoch vysielajúceho štátu,
e)
overovať odpisy, preklady a časti listín na žiadosť občanov vysielajúceho štátu,
f)
overovať podpisy a pečiatky na listinách justičných alebo iných orgánov prijímajúceho
štátu,
g)
prijímať do úschovy listiny a majetok občanov vysielajúceho štátu alebo dokumenty
a majetok, ktorý je im určený.
2.
Listiny uvedené v odsekoch 1a) a 1e) tohto článku majú v prijímajúcom štáte rovnakú
právnu preukaznú platnosť ako overené alebo legalizované doklady alebo tie doklady,
ktoré potvrdili príslušné orgány alebo justičné orgány tohto štátu.
Článok 13
Funkcie týkajúce sa občianskeho stavu
1.
Konzulárni úradníci majú právo registrovať narodenie, občianstvo, sobáše a úmrtia
občanov vysielajúceho štátu v súlade s jeho právnymi predpismi rovnako ako zasielať
príslušné potvrdenia o týchto skutočnostiach.
2.
Registrácia, ktorej sa týka odsek 1 tohto článku, nezbavuje dotyčné osoby povinnosti
robiť vyhlásenia vyžadované právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
3.
Príslušné miestne úrady prijímajúceho štátu bez meškania informujú konzulárny úrad
o úmrtí občana vysielajúceho štátu.
Článok 14
Funkcie týkajúce sa dedičstva
1.
V prípade úmrtia občana vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu príslušné
úrady tohto štátu bez meškania oznámia konzulárnemu úradu vysielajúceho štátu všetky
informácie o dedičstve po zosnulom, ktoré má k dispozícii.
2.
Príslušné úrady prijímajúceho štátu sú povinné bez meškania informovať konzulárny
úrad vysielajúceho štátu, ak existuje domnienka, že občan vysielajúceho štátu má nárok
na dedičstvo nachádzajúce sa na území prijímajúceho štátu.
3.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu, na území ktorého sa nachádza dedičstvo po občanovi
vysielajúceho štátu, podniknú opatrenia na zabezpečenie pozostalosti v súlade s právnymi
predpismi prijímajúceho štátu a oznámia konzulárnemu úradu, aké opatrenia sa urobili.
4.
Konzulárny úradník môže byť prítomný pri inventarizácii a zabezpečovaní majetku uvedeného
v odseku 3 tohto článku, ako aj zúčastniť sa na uplatňovaní dedičských práv občanov
vysielajúceho štátu. Konzulárny úradník môže taktiež požiadať orgány prijímajúceho
štátu, aby sa uvedené opatrenia urobili.
5.
Ak občan vysielajúceho štátu zomrie počas prechodného pobytu na území prijímajúceho
štátu, budú jeho osobné potreby a jeho peňažné sumy bez akýchkoľvek formalít odovzdané
konzulárnemu úradu vysielajúceho štátu, s výnimkou všetkého, čo sa získalo v prijímajúcom
štáte a čo v čase úmrtia podlieha zákazu vývozu.
6.
Občania vysielajúceho štátu majú v prijímajúcom štáte pri uplatňovaní dedičských
práv rovnaké práva ako občania tohto štátu.
Článok 15
Funkcie týkajúce sa námornej dopravy
1.
Konzulárny úradník môže poskytovať pomoc a podporu lodiam vysielajúceho štátu, ktoré
sa nachádzajú v prístavoch jeho konzulárneho obvodu. Orgány prijímajúceho štátu budú
s ním na jeho žiadosť spolupracovať.
2.
Po tom, čo je lodi vysielajúceho štátu povolený voľný styk s pobrežím, konzulárny
úradník ju môže navštevovať, overovať lodné doklady, ako aj doklady týkajúce sa nákladu,
účelu plavby a dokumenty o udalostiach na palube lode. S výhradou právomoci orgánov
prijímajúceho štátu a v súlade s predpismi vysielajúceho štátu má taktiež právo robiť
opatrenia potrebné na zabezpečenie poriadku a disciplíny na lodi.
3.
Konzulárny úradník môže v rozsahu, v ktorom to umožňujú právne predpisy prijímajúceho
štátu, sprevádzať členov posádky pri styku s orgánmi tohto štátu, poskytovať im pomoc
a pôsobiť ako tlmočník.
4.
V prípade havárie, narazenia na plytčinu alebo stroskotania lode vysielajúceho štátu
vo vnútorných alebo pobrežných vodách prijímajúceho štátu príslušné orgány prijímajúceho
štátu bezodkladne upovedomia o tom konzulárny úrad, ktorý je najbližšie k miestu nehody,
a budú informovať o opatreniach prijatých na záchranu a zabezpečenie lode, posádky,
cestujúcich, nákladov, zásob a iného majetku. Tieto orgány tiež poskytnú konzulárnym
úradníkom potrebnú podporu pri vykonávaní opatrení potrebných v dôsledku havárie,
pri narazení na plytčinu alebo stroskotaní. Ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi
prijímajúceho štátu, pozvú príslušné orgány prijímajúceho štátu konzulárneho úradníka
na vyšetrovanie príčin havárie, narazenia na plytčinu alebo stroskotania. Konzulárni
úradníci môžu požiadať orgány prijímajúceho štátu, aby urobili opatrenia na záchranu
a zabezpečenie lode, posádky, cestujúcich, nákladu, zásob a iného majetku.
5.
Ak vlastník alebo prevádzateľ havarovanej lode alebo lode, ktorá narazila na plytčinu
alebo stroskotala, alebo nijaká iná osoba oprávnená konať v jeho mene nemôže urobiť
potrebné opatrenia týkajúce sa lode, nákladu, jej zásob alebo iného majetku, môže
urobiť tieto opatrenia v mene vlastníka, prevádzateľa alebo oprávnenej osoby konzulárny
úradník. Konzulárny úradník môže taktiež urobiť opatrenia týkajúce sa akýchkoľvek
predmetov patriacich občanovi vysielajúceho štátu, ktoré pochádzajú z nákladu, alebo
zásob dopravených do prístavu alebo nájdených na pobreží, v blízkosti pobrežia alebo
nachádzajúcich sa na stroskotanej lodi. Za túto loď alebo náklad alebo za jej zásoby
sa nebude vyberať žiadny colný poplatok okrem prípadov, keď boli dané na spotrebovanie
alebo využité v prijímajúcom štáte.
6.
Ustanovenia odsekov 4 a 5 tohto článku sa použijú aj v prípade majetku občana vysielajúceho
štátu nachádzajúceho sa na lodi tretieho štátu.
7.
V prípade, keď orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú vo svojej právomoci urobiť na
lodi vysielajúceho štátu opatrenia týkajúce sa ich trestnoprávnej jurisdikcie, upovedomia
o tom vopred konzulárny úrad, aby konzulárny úradník mohol byť prítomný pri vykonávaní
týchto opatrení alebo pri trestnom stíhaní. Ak v naliehavých prípadoch nebolo predbežné
informovanie konzulárneho úradu možné a konzulárny úradník nebol pri vykonávaní týchto
opatrení prítomný, budú orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informovať konzulárny
úrad o vykonaných opatreniach. Konzulárny úrad bude informovaný aj v prípade, keď
členov posádky lode budú vyšetrovať orgány prijímajúceho štátu.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na colnú, zdravotnícku a pasovú kontrolu.
8.
Konzulárny úradník má právo v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať
akékoľvek vyhlásenia a vystavovať akékoľvek dokumenty týkajúce sa:
a)
zapisovania alebo výmazu lode z registra vysielajúceho štátu,
b)
nákupu cudzích lodí určených na zapísanie do registra vysielajúceho štátu alebo predaja
lode tohto štátu v cudzine,
c)
vybavenia alebo stiahnutia zariadení z lode zapísanej v registri vysielajúceho štátu,
d)
straty alebo havárie lode zapísanej v registri vysielajúceho štátu.
9.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na vojnové lode.
Článok 16
Funkcie týkajúce sa leteckej dopravy
Článok 15 tohto dohovoru sa primerane vzťahuje aj na lietadlá vysielajúceho štátu.
HLAVA III
Imunity a výsady konzulárnych úradov
Článok 17
Používanie štátneho znaku, štátnej vlajky a označenia konzulárneho úradu
1.
Na sídle konzulárneho úradu môže byť umiestnený štátny znak vysielajúceho štátu a
označenie konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho i prijímajúceho štátu.
2.
Na sídle konzulárneho úradu môže byť vyvesená vlajka vysielajúceho štátu. Vlajka
tohto štátu sa môže používať aj na dopravných prostriedkoch používaných vedúcim konzulárneho
úradu pri výkone jeho úradných funkcií.
Článok 18
Nedotknuteľnosť konzulárnych miestností, majetku a dopravných prostriedkov konzulárneho
úradu a rezidencie vedúceho konzulárneho úradu
1.
Konzulárne miestnosti a rezidencia vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné.
Orgány prijímajúceho štátu nemôžu do nich vstúpiť bez predchádzajúceho súhlasu vedúceho
konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu.
2.
Prijímajúci štát je povinný podniknúť všetky potrebné opatrenia, aby zabránil násilnému
vniknutiu do konzulárnych miestností alebo do rezidencie vedúceho konzulárneho úradu
a zabránil ich poškodeniu, narušovaniu činnosti konzulárneho úradu alebo znižovaniu
jeho dôstojnosti.
3.
Dopravné prostriedky a nijaký majetok určený výlučne na výkon konzulárnych funkcií,
aj keď nie je vo vlastníctve vysielajúceho štátu, nemožno zhabať, zaistiť ani podrobiť
exekučnému konaniu. Ani dopravné prostriedky, ktoré sa nachádzajú mimo konzulárnych
miestností, nemôžu byť podrobené prehliadke bez predbežného súhlasu vedúceho konzulárneho
úradu alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu.
Článok 19
Daňové oslobodenie miestností a bytov
1.
Nehnuteľnosti, ktoré sú vlastníctvom vysielajúceho štátu alebo sú v jeho mene najaté,
určené na výkon konzulárnych funkcií alebo slúžiace ako byty konzulárnych úradníkov
a zamestnancov, sú oslobodené od daní a všetkých poplatkov, s výnimkou poplatkov za
poskytnuté služby.
2.
Daňové oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na tieto dane a
poplatky, ak ich podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu má platiť osoba, ktorá
vstúpila do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom, alebo osoba konajúca v jeho mene.
Článok 20
Nedotknuteľnosť konzulárnych archívov
Konzulárne archívy sú vždy a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, nedotknuteľné.
Článok 21
Sloboda spojenia
1.
Prijímajúci štát povolí a uľahčí konzulárnym úradom vysielajúceho štátu slobodu spojenia
s ich vládou, ako aj s diplomatickými misiami a inými konzulárnymi úradmi tohto štátu,
nech sa už nachádzajú kdekoľvek. Za tým účelom môžu konzulárne úrady využívať všetky
verejné spojovacie prostriedky, diplomatických alebo konzulárnych kuriérov, diplomatické
alebo konzulárne batožiny a kódované alebo šifrované správy. Konzulárny úrad môže
zriadiť a používať rádiovú vysielaciu stanicu iba po predchádzajúcom výslovnom súhlase
prijímajúceho štátu.
2.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná.
3.
Konzulárna batožina sa nesmie otvárať ani zadržať.
4.
Konzulárna batožina a časti, ktoré ju tvoria, sa musia zapečatiť a opatriť vonkajším
viditeľným označením ich povahy a môžu obsahovať iba úradnú korešpondenciu alebo dokumenty
a predmety týkajúce sa výlučne činnosti konzulárneho úradu.
5.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho postavenie
a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Konzulárnym kuriérom môže byť iba
občan vysielajúceho štátu. Pri výkone svojich funkcií je konzulárny kuriér pod ochranou
prijímajúceho štátu. Požíva osobnú nedotknuteľnosť a nesmie sa zadržať, vziať do väzby
alebo podrobiť nijakým iným opatreniam obmedzujúcim jeho osobnú slobodu.
6.
Konzulárna batožina sa môže zveriť kapitánovi lode alebo lietadla. Kapitán musí byť
vybavený úradnou listinou s uvedením počtu zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu,
nebude sa však považovať za konzulárneho kuriéra. Konzulárny úradník môže konzulárnu
batožinu od kapitána lode alebo lietadla priamo a voľne prevziať a môže mu takú batožinu
voľne odovzdať.
Článok 22
Spojenie s občanmi vysielajúceho štátu a ich ochrana
1.
Konzulárni úradníci sú oprávnení vo svojom konzulárnom obvode nadviazať spojenie
s občanmi vysielajúceho štátu, navštevovať ich a poskytovať im pomoc a podporu. Občania
vysielajúceho štátu majú taktiež právo na spojenie s konzulárnymi úradníkmi a na prístup
k nim.
2.
V prípade akéhokoľvek obmedzenia osobnej slobody občana vysielajúceho štátu budú
konzulárny úrad bezodkladne informovať príslušné orgány prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárny úradník môže navštevovať občana vysielajúceho štátu, ktorého osobná sloboda
bola akýmkoľvek spôsobom obmedzená, a byť s ním v styku za podmienok ustanovených
právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Článok 23
Styk s orgánmi prijímajúceho štátu
Konzulárni úradníci sa môžu v súlade s týmto dohovorom a s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu pri výkone svojich funkcií obracať priamo na príslušné miestne orgány vo svojom
obvode i na príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu.
Článok 24
Konzulárne poplatky
Konzulárne úrady môžu za výkon konzulárnych funkcií vyberať na území prijímajúceho
štátu poplatky v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu. Sumy vybrané za
túto činnosť budú v prijímajúcom štáte oslobodené od daní a poplatkov.
HLAVA IV
Výhody, výsady a imunity členov konzulárneho úradu
Článok 25
Sloboda pohybu
S výhradou právnych predpisov o oblastiach, do ktorých je prístup zakázaný alebo upravený
osobitnými nariadeniami z dôvodov bezpečnosti štátu alebo verejného záujmu, zabezpečí
prijímajúci štát členom konzulárneho úradu slobodu pohybu na svojom území.
Článok 26
Osobná nedotknuteľnosť
Konzulárni úradníci, zamestnanci konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci požívajú
osobnú nedotknuteľnosť. Nemôžu byť zatknutí alebo zadržaní žiadnym spôsobom. Toto
ustanovenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 36 tohto dohovoru.
Článok 27
Vyňatie konzulárneho úradníka z jurisdikcie prijímajúceho štátu
1.
Konzulárny úradník je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je taktiež
vyňatý z jeho civilnoprávnej a správnej jurisdikcie, s výnimkou
a)
vecnej žaloby týkajúcej sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu,
iba ak ju vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu,
b)
konania týkajúceho sa dedičstva, v ktorom je konzulárny úradník vykonávateľom poslednej
vôle, správcom dedičstva, dedičom alebo odkazovníkom ako súkromná osoba a nie ako
splnomocnenec vysielajúceho štátu,
c)
konania vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej konzulárnym úradníkom, ktorú výslovne alebo
zrejme nedojednal ako zástupca vysielajúceho štátu,
d)
konania začatého treťou osobou v prípade škody vzniknutej v prijímajúcom štáte z
nehody spôsobenej vozidlom.
2.
Voči konzulárnemu úradníkovi nemožno použiť žiadne donucovacie opatrenia, s výnimkou
prípadov uvedených pod písmenami a), b), c) a d) ods. 1 tohto článku a za predpokladu,
že ich možno uskutočniť bez porušenia nedotknuteľnosti jeho osoby alebo obydlia.
Článok 28
Vyňatie zamestnanca konzulárneho úradu z jurisdikcie prijímajúceho štátu
Zamestnanec konzulárneho úradu je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu.
Je taktiež vyňatý z civilnoprávnej a správnej jurisdikcie prijímajúceho štátu, pokiaľ
ide o činy pri výkone jeho úradnej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených pod písmenami
a), b), c) a d) ods. 1 článku 27 tohto dohovoru. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 36 tohto dohovoru.
Článok 29
Vyňatie rodinných príslušníkov z jurisdikcie prijímajúceho štátu
Vyňatie z jurisdikcie členov konzulárneho úradu podľa článkov 27 a 28 tohto dohovoru sa zodpovedajúcim spôsobom vzťahuje aj na ich rodinných príslušníkov.
Článok 30
Podávanie svedectva
1.
Konzulárny úradník nemá povinnosť vypovedať ako svedok pred súdnymi alebo inými príslušnými
orgánmi prijímajúceho štátu.
2.
Zamestnanci konzulárneho úradu môžu byť vyzvaní, aby vypovedali ako svedkovia pred
súdnymi alebo inými príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu. Môžu odmietnuť podať
svedectvo o skutočnostiach týkajúcich sa ich úradnej činnosti a predkladať úradné
dokumenty alebo úradnú korešpondenciu vzťahujúcu sa na ich úradnú činnosť.
3.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom aj na rodinných príslušníkov
členov konzulárneho úradu.
Článok 31
Oslobodenie od osobných služieb
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci sú v prijímajúcom štáte oslobodení
od osobných a verejných služieb každého druhu.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v článku 36 tohto dohovoru.
Článok 32
Vyňatie z registrácie
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci sú oslobodení od povinnosti
ustanovenej právnymi predpismi prijímajúceho štátu, týkajúcej sa registrácie cudzincov
a obdobných požiadaviek voči nim.
Článok 33
Oslobodenie od colných dávok
1.
Prijímajúci štát v zhode so svojimi právnymi predpismi a nariadeniami povolí dovoz
a poskytne oslobodenie od colných dávok a všetkých ostatných obdobných povinností,
pokiaľ ide o predmety určené
a)
na úradné potreby konzulárneho úradu,
b)
na osobnú potrebu konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, včítane predmetov
určených na ich vybavenie; spotrebné predmety nesmú prekročiť množstvo potrebné na
ich priamu spotrebu.
Tieto oslobodenia sa netýkajú nákladov na skladovanie, prepravu a podobné služby.
2.
Konzulárni zamestnanci budú požívať výsady a oslobodenia uvedené v odseku 1 písm.
b) tohto článku, pokiaľ ide o predmety dovezené pri ich začiatočnom zariadení.
3.
Osobné batožiny konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov sú oslobodené
od colnej kontroly. Môžu sa kontrolovať len vtedy, ak existujú závažné dôvody vedúce
k domnienke, že obsahujú iné predmety než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b)
tohto článku, alebo predmety, ktoré právne predpisy prijímajúceho štátu zakazujú vyvážať
alebo dovážať alebo podliehajú karanténe. V týchto prípadoch sa musí kontrola vykonať
za prítomnosti dotyčného konzulárneho úradníka alebo rodinného príslušníka.
Článok 34
Daňové oslobodenie
1.
Konzulárni úradníci a zamestnanci konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci sú
oslobodení od všetkých osobných a vecných, celoštátnych, oblastných a miestnych daní
a poplatkov, s výnimkou
a)
nepriamych daní, obvykle zahrnutých do ceny tovaru alebo služieb,
b)
daní a poplatkov zo súkromných nehnuteľností nachádzajúcich sa na území prijímajúceho
štátu, s výhradou ustanovení článku 19,
c)
pozostalostných alebo dedičských poplatkov a poplatkov z prevodu majetku, s výhradou
ustanovení článku 35 písm. b),
d)
daní a poplatkov z akýchkoľvek príjmov získaných v prijímajúcom štáte, s výnimkou
príjmov z ich úradnej činnosti,
e)
registračných, súdnych, hypotékových a kolkových poplatkov, s výnimkou ustanovení
článku 19.
2.
Členovia konzulárneho úradu, ktorí zamestnávajú osoby, ktorých platy nie sú v prijímajúcom
štáte oslobodené od dane z príjmu, musia plniť povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov
tohto štátu, pokiaľ ide o platenie dane z príjmu.
Článok 35
Oslobodenia poskytované v prípade úmrtia člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného
príslušníka
V prípade úmrtia člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka prijímajúci
štát
a)
povolí vývoz hnuteľného majetku zosnulého, s výnimkou majetku, ktorý nadobudol v
prijímajúcom štáte a na ktorý sa v čase úmrtia vzťahuje zákaz vývozu,
b)
oslobodí ho od daní a dávok a od všetkých iných podobných poplatkov za podmienky,
že tento majetok bol na území prijímajúceho štátu iba v súvislosti s pobytom zosnulého
v tomto štáte ako člena konzulárneho úradu.
Článok 36
Výnimky z výsad a imunít
Výsady a imunity uvedené v tomto dohovore, s výnimkou odsekov 2 a 3 článku 30 a článku 35, sa nevzťahujú na zamestnancov konzulárneho úradu a na rodinných príslušníkov členov
konzulárneho úradu, pokiaľ sú občanmi prijímajúceho štátu alebo majú v ňom trvalé
bydlisko.
Článok 37
Vzdanie sa výsad a imunít
1.
Vysielajúci štát sa môže zriecť imunít a výsad uvedených v článkoch 26, 27, 28, 29, 30 a 31 pre členov konzulárneho úradu.
2.
Vzdanie sa výsad a imunít musí byť vo všetkých prípadoch, s výnimkou prípadu uvedeného
v odseku 3 tohto článku, výslovné a musí sa oznámiť prijímajúcemu štátu písomne.
3.
Ak člen konzulárneho úradu začne konanie vo veci, v ktorej by požíval vyňatie z jurisdikcie
podľa článku 27 ods. 1 a článku 28, nemôže sa odvolávať na vyňatie z jurisdikcie týkajúcej sa akejkoľvek protižaloby
súvisiacej s hlavnou žalobou.
4.
Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v civilnej alebo správnej veci neznamená vzdať sa
tým aj imunity, pokiaľ ide o exekučný výkon rozsudku, pre ktorý sa treba zriecť imunity
osobitne.
Článok 38
Začiatok a koniec konzulárnych výsad a imunít
1.
Členovia konzulárneho úradu požívajú výsady a imunity uvedené v tomto dohovore od
času prekročenia hraníc prijímajúceho štátu za účelom prevzatia svojho úradu, alebo
pokiaľ sa už nachádzajú na jeho území, od času, keď sa ujmú funkcie na konzulárnom
úrade.
2.
Rodinní príslušníci členov konzulárneho úradu požívajú výsady uvedené v tomto dohovore:
a)
od času, keď člen konzulárneho úradu začne požívať výsady a imunity podľa odseku
1,
b)
od času prekročenia hraníc prijímajúceho štátu, ak vstúpili na jeho územie neskoršie,
než je uvedené pod písmenom a),
c)
od času, keď sa stali rodinnými príslušníkmi člena konzulárneho úradu, ak sa nimi
stali neskoršie, než je uvedené pod písmenom a) a b).
3.
Keď sa skončí činnosť člena konzulárneho úradu, prestáva požívať aj svoje výsady
a imunity a výsady a imunity jeho rodinných príslušníkov sa končia v čase, keď táto
osoba opustí územie prijímajúceho štátu alebo po uplynutí primeranej lehoty na to
určenej.
Výsady a imunity konzulárnych zamestnancov, ktorí sú občanmi prijímajúceho štátu alebo
občanmi vysielajúceho štátu, ktorí majú trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, sa končia
v čase, keď táto osoba prestane byť zamestnancom konzulárneho úradu.
4.
Výsady poskytované rodinným príslušníkom sa končia tiež v čase, keď prestali byť
rodinnými príslušníkmi člena konzulárneho úradu.
5.
V prípade úmrtia člena konzulárneho úradu jeho rodinní príslušníci aj naďalej požívajú
výsady a imunity poskytované im týmto dohovorom až do času, keď opustia územie prijímajúceho
štátu alebo do uplynutia primeranej lehoty, ktorá bola na tento účel určená.
6.
Pokiaľ ide o úkony vykonané členmi konzulárneho úradu pri výkone úradných funkcií,
potrvá ich vyňatie z jurisdikcie prijímajúceho štátu bez časového obmedzenia.
Článok 39
Zachovávanie právnych predpisov prijímajúceho štátu
1.
Bez ujmy na ich imunitách a výsadách uvedených v tomto dohovore je povinnosťou všetkých
osôb, ktoré tieto výsady a imunity požívajú, dbať na právne predpisy prijímajúceho
štátu.
2.
Konzulárne miestnosti sa nebudú používať spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom
konzulárnych funkcií.
Článok 40
Poistenie o civilnej zodpovednosti
Pre všetky dopravné prostriedky vo vlastníctve vysielajúceho štátu používané konzulárnymi
úradmi, ako aj pre všetky dopravné prostriedky členov konzulárneho úradu alebo ich
rodinných príslušníkov je poistenie proti škodám spôsobeným tretím osobám povinné.
HLAVA V
Záverečné ustanovenia
Článok 41
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii. Nadobúda platnosť tridsiatym dňom po dni výmeny
ratifikačných listín, ktorá sa uskutoční v Prahe.
2.
Tento dohovor zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov počítané odo
dňa, keď jedna zo zmluvných strán písomne oznámi druhej zmluvnej strane výpoveď dohovoru.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch zmluvných strán tento dohovor podpísali a opatrili
pečaťami.
Dané v Havane 7. apríla 1973 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a španielskom
jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
Ing. Miloslav Hrůza v. r.
Za Kubánsku republiku:
Dr. Pelegrin Torras de la Luz v. r.
Ing. Miloslav Hrůza v. r.
Za Kubánsku republiku:
Dr. Pelegrin Torras de la Luz v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.