149/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1976 do 31.12.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
149/1975 Zb.
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 149/1975 Zb. |
| Názov: | Zákon Slovenskej národnej rady o archívnictve |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 19.12.1975 |
| Dátum vyhlásenia: | 22.12.1975 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1976 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1991 |
| Autor: | Slovenská národná rada |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 167/1975 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o postupe pri posudzovaní archívnych dokumentov ako kultúrnych pamiatok a spôsob zabezpečovania zvýšenej ochrany archívnych dokumentov jako kultúrnych pamiatok a národných kultúrnych pamiatok |
| 168/1975 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o postupe pri nadobúdaní archívnych dokumentov štátom |
| 62/1976 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a organizácii podnikových archívov |
| 63/1976 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomnosti ako archívnych dokumentov a upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (škartácii) písomnosti |
| 122/1976 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a spôsobe využívania archívnych dokumentov |
| 571/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve |
| 222/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 553/2002 Z. z. | Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) |
| 395/2002 Z. z. | Zákon o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov |
149
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 19. decembra 1975
o archívnictve
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenie
Účelom tohto zákona je vytvárať predpoklady pre ďalší rozvoj archívnictva v Slovenskej
socialistickej republike tak, aby zabezpečovalo zachovanie archívneho bohatstva pre
budúce generácie a účinne prispievalo k vedeckému bádaniu, k poznávaniu histórie a
pokrokových tradícií slovenského národa a českého národa a k riešeniu aktuálnych politických,
hospodárskych a kultúrnych problémov spoločnosti.
PRVÁ ČASŤ
ARCHÍVNE DOKUMENTY
§ 2
Všeobecné ustanovenia
(1)
Archívne dokumenty sú písomné, obrazové, zvukové a iné záznamy pochádzajúce z činnosti
štátnych a iných orgánov a organizácií i z činnosti jednotlivcov, ktoré so zreteľom
na svoj historický, politický, hospodársky alebo kultúrny význam majú trvalú dokumentárnu
hodnotu.
(2)
Skutočnosť, či písomné, obrazové, zvukové a iné záznamy (ďalej len „písomnosti“)
majú trvalú dokumentárnu hodnotu, posúdi podľa ustanovených kritérií [§ 33 ods. 1 písm. a)] v škartačnom konaní archív príslušný na vykonávanie dozoru nad vyraďovaním (škartáciou)
písomností, mimo škartačného konania štátny oblastný archív, v územnom obvode ktorého
je písomnosť.
(3)
Posudzovaním dokumentárnej hodnoty písomností môže Ministerstvo vnútra Slovenskej
socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) poveriť iný archív, než
ktorý by bol na to príslušný podľa odseku 2, prípadne môže túto činnosť vykonať samo.
(4)
O tom, že písomnosť je archívny dokument, upovedomí archív uvedený v odsekoch 2 a
3 alebo ministerstvo vnútra toho, kto je oprávnený s ňou nakladať.
§ 3
Archívne dokumenty ako kultúrne pamiatky
(1)
Archívne dokumenty, ktoré sú dokladom vývoja spoločnosti alebo niektorého z odborov
ľudskej činnosti alebo sa vzťahujú na význačné osoby alebo udalosti a ktoré pre tieto
vlastnosti alebo niektorú z nich majú pre kultúru spoločnosti mimoriadny význam, sú
kultúrnymi pamiatkami.
(2)
Pri posudzovaní toho, či archívny dokument je kultúrnou pamiatkou, sa prihliada najmä
na jeho obsah, formu, pôvod, dobu vzniku alebo na jeho význam pre všeobecné, národné
alebo regionálne dejiny.
(3)
Návrh na posúdenie, či archívny dokument je kultúrnou pamiatkou, podáva archív, v
ktorom je archívny dokument uschovaný. Ak ide o archívny dokument, ktorý nie je uschovaný
v archíve, podáva návrh štátny oblastný archív, v ktorom je archívny dokument uschovaný.
O návrhu rozhoduje ministerstvo vnútra, ktoré tým môže poveriť niektorý ním riadený
štátny archív.
§ 4
Archívne dokumenty vyhlásené za národné kultúrne pamiatky
Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky
najvýznamnejšie archívne dokumenty, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. Návrh podáva minister
vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister vnútra“) po dohode
s ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister kultúry“).
§ 5
Jednotný archívny fond Slovenskej socialistickej republiky
Archívne dokumenty vedené v evidencii na území Slovenskej socialistickej republiky
tvoria Jednotný archívny fond Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „Jednotný
archívny fond“) bez ohľadu na to, či sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve
alebo v osobnom vlastníctve, prípadne v súkromnom vlastníctve.
DRUHÁ ČASŤ
OCHRANA PÍSOMNOSTÍ A ARCHÍVNYCH DOKUMENTOV
§ 6
Predarchívna starostlivosť o písomnosti
(1)
Štátne orgány a socialistické organizácie v rámci predarchívnej starostlivosti o
písomnosti zabezpečujú odbornú správu písomností, ktoré pochádzajú z ich činnosti
alebo z činnosti ich predchodcov; starajú sa o riadnu spisovú evidenciu, o účelné
a bezpečné uloženie a o riadne vyraďovanie písomností.
(2)
Pri vyraďovaní písomností sa oddeľujú písomnosti trvalej dokumentárnej hodnoty, určené
na uschovanie v archíve, od písomností bez dokumentárnej hodnoty, určených na zničenie.
(3)
Bez súhlasu archívu príslušného na vykonávanie dozoru nad vyraďovaním písomností
alebo bez súhlasu ministerstva vnútra (§ 2 ods. 2 a 3) sa nesmú písomnosti uvedené v odseku 1 zničiť.
(4)
Štátne orgány a socialistické organizácie zodpovedajú za riadne vyraďovanie písomností
(odsek 2), umožňujú výkon dozoru nad ním (odsek 3) a odovzdávajú archívne dokumenty
na uschovanie príslušnému archívu.
§ 7
Ochrana archívnych dokumentov
(1)
Archívne dokumenty sú pod ochranou štátu. Ochranu archívnych dokumentov a odbornú
starostlivosť o ne zabezpečujú archívy, ktoré tieto dokumenty prevzali do archívnej
úschovy. Občania, orgány a organizácie sú povinné túto ochranu všestranne podporovať.
(2)
Archívne dokumenty, ktoré nadobudol štát do vlastníctva, prevezme do archívnej ochrany
príslušný archív. Archívy zabezpečujú ochranu aj tých archívnych dokumentov, ktoré
podľa dohodnutých podmienok prevzali do archívnej úschovy.
§ 8
Archívne dokumenty vo vzťahu k cudzine
(1)
Archívne dokumenty možno v cudzine vystavovať, do cudziny požičať, prípadne na iné
účely do cudziny vyviezť iba so súhlasom ministerstva vnútra.
(2)
Archívne dokumenty vyhlásené za národné kultúrne pamiatky možno v cudzine vystavovať
alebo do cudziny požičať iba so súhlasom vlády Slovenskej socialistickej republiky;
na iné účely sa však nesmú do cudziny vyviezť.
§ 9
Ochrana archívnych dokumentov patriacich občanom alebo iným než socialistickým organizáciám
(1)
Občania alebo iné než socialistické organizácie, ktoré sú vlastníkmi archívnych dokumentov
(ďalej len „vlastník archívneho dokumentu“), smú archívny dokument predať, vymeniť
alebo darovať, ak ho nekúpi štát najviac za odhadnú cenu. Právo štátu na prednostnú
kúpu archívneho dokumentu zanikne uplynutím šiestich mesiacov po tom, čo došla ponuka
vlastníka archívneho dokumentu, alebo ak štát odmietne ponuku v kratšom čase.
(2)
Vlastníci archívnych dokumentov, ktoré nie sú uschované v archíve, sú povinní riadne
sa o ne starať a umožniť pracovníkom archívu, ktorý ich má v evidencii, aby sa o tom
na mieste presvedčili. Ak takýmto dokumentom hrozí zničenie, poškodenie alebo strata,
sú ich vlastníci povinní urobiť opatrenia na ich záchranu, ktoré tento archív odporučí;
ak tak neurobia, môže im ministerstvo vnútra uložiť, aby archívne dokumenty odovzdali
na nevyhnutne potrebný čas do bezplatnej úschovy archívu, ktorý ministerstvo vnútra
zároveň určí.
(3)
Vlastníci archívnych dokumentov, ktoré nie sú uschované v archíve, sú povinní oznamovať
archívu, ktorý ich má v evidencii, všetky na to potrebné údaje i zmeny vo vlastníctve.
TRETIA ČASŤ
VYUŽÍVANIE ARCHÍVNYCH DOKUMENTOV
§ 10
Všeobecné ustanovenie
Občania, orgány a organizácie sú oprávnené v súlade so spoločenskými záujmami využívať
pre svoje potreby archívne dokumenty uschované v archívoch; sú ich oprávnené využívať
najmä na študijné a iné účely. Na tieto účely sú občania, orgány a organizácie oprávnené
nazerať do archívnych dokumentov a žiadať z nich výpisy, odpisy a reprodukcie.
§ 11
Nazeranie do archívnych dokumentov
(1)
Občania, orgány a organizácie môžu nazrieť do archívnych dokumentov uschovaných v
štátnych archívoch so súhlasom riaditeľa príslušného archívu. Na nazretie do archívnych
dokumentov uschovaných v podnikových archívoch a v archívoch organizácií osobitného
významu (ďalej len „iný archív“) udieľa súhlas vedúci organizácie, ktorá archív spravuje,
alebo ním poverený pracovník.
(2)
Súhlas na nazretie do archívnych dokumentov nemožno udeliť, ak by nazretím do archívnych
dokumentov boli ohrozené štátne alebo spoločenské záujmy alebo právom chránené záujmy
dosiaľ žijúcich osôb.
(3)
Nazretie do archívnych dokumentov uschovaných v archívoch nemožno odoprieť
a)
občanom, orgánom a organizáciám, ak ide o archívne dokumenty pochádzajúce z ich činnosti,
b)
štátnym orgánom, ktoré v súvislosti s plnením svojich úloh potrebujú nazrieť do archívnych
záznamov,
c)
štátnym orgánom, ktorým toto právo prislúcha podľa osobitných predpisov.
(4)
Do archívnych dokumentov, ktoré boli zverené archívom do úschovy, možno nazerať za
dohodnutých podmienok.
(5)
Výpisy, odpisy a reprodukcie archívnych dokumentov možno vydávať len za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 až 4.
(6)
Cudzí štátni príslušníci, osoby bez štátnej príslušnosti, zahraničné orgány a organizácie,
ďalej československí štátni občania a československé orgány a organizácie, ktoré žiadajú
o nazretie do archívnych dokumentov v záujme cudzích štátnych príslušníkov, osôb bez
štátnej príslušnosti a zahraničných orgánov a organizácií, môžu nazrieť do archívnych
dokumentov uschovaných v štátnych archívoch len so súhlasom ministerstva vnútra. Na
nazretie do archívnych dokumentov uschovaných v iných archívoch udieľa súhlas vedúci
organizácie, ktorá archív spravuje, alebo jej nadriadený orgán. Súhlas nemožno udeliť
z dôvodov uvedených v odseku 2. Ustanovenia odsekov 4 a 5 platia obdobne.
§ 12
Štúdium archívnych dokumentov
(1)
Štúdium archívnych dokumentov uschovaných v štátnych archívoch povoľuje riaditeľ
príslušného archívu. Štúdium archívnych dokumentov uschovaných v iných archívoch povoľuje
vedúci organizácie, ktorá archív spravuje, alebo ním poverený pracovník.
(2)
Štúdium archívnych dokumentov, ktorých vek nepresahuje 50 rokov, a archívnych dokumentov
osobitného hospodárskeho významu bez ohľadu na ich vek, ďalej štúdium archívnych dokumentov
cudzími štátnymi príslušníkmi, osobami bez štátnej príslušnosti, zahraničnými orgánmi
a organizáciami, ďalej československými štátnymi občanmi a československými orgánmi
a organizáciami, ktoré žiadajú o štúdium archívnych dokumentov v záujme cudzích štátnych
príslušníkov, osôb bez štátnej príslušnosti a zahraničných orgánov a organizácií,
bez ohľadu na povahu a vek archívnych dokumentov povoľuje, ak ide o archívnej dokumenty
uschované v štátnych archívoch, ministerstvo vnútra; ak ide o archívne dokumenty uschované
v iných archívoch, povoľuje ich štúdium vedúci organizácie, ktorá archív spravuje,
alebo jej nadriadený orgán.
(3)
Štúdium archívnych dokumentov nemožno povoliť z dôvodov uvedených v § 11 ods. 2. Ustanovenie § 11 ods. 4 platí obdobne.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA VNÚTRA
§ 13
Úlohy
(1)
Organizovanie a riadenie archívnictva a dozor nad ním patrí do pôsobnosti ministerstva
vnútra. V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo vnútra najmä
a)
určuje koncepciu rozvoja archívnictva, zjednocuje odbornú činnosť archívov a metodiku
archívnej práce, vytvára a zabezpečuje vhodné podmienky na zachovanie archívnych dokumentov,
b)
zabezpečuje ochranu a evidenciu archívnych dokumentov tvoriacich jednotný archívny
fond, kontroluje ich stav a uloženie v archívoch, organizuje dopĺňanie jednotného
archívneho fondu; v sporných prípadoch rozhoduje o umiestnení archívnych dokumentov,
c)
dozerá na dodržiavanie predpisov o škartačnom konaní,
d)
stará sa o spracúvanie, sprístupňovanie a zverejňovanie archívnych dokumentov,
e)
stará sa o politický a odborný rast archívnych pracovníkov a o rozvíjanie ich vzdelania,
f)
zabezpečuje v rámci svojej pôsobnosti medzinárodnú, najmä vedeckú spoluprácu v odbore
archívnictva,
g)
koordinuje vedeckú činnosť archívov a v súčinnosti so Slovenskou akadémiou vied podporuje
jej rozvoj, pričom úzko spolupracuje s vysokými školami a inými vedeckými inštitúciami,
h)
spolupracuje so štátnymi orgánmi a socialistickými organizáciami na úseku racionalizácie
administratívnych prác, najmä so zreteľom na nové druhy písomností, ktoré vznikajú
z ich činnosti.
(2)
Ministerstvo vnútra môže v medziach zákona poveriť plnením niektorých svojich úloh
v odbore archívnictva, najmä pokiaľ ide o odborný dozor, ním riadené štátne archívy,
ak nie je ďalej ustanovené inak.
(3)
Ministerstvo vnútra môže do niektorého ním riadeného archívu začleniť po dohode so
štátnym orgánom alebo socialistickou organizáciou archív, ktorý tento orgán alebo
organizácia spravuje.
§ 14
Vedecká archívna rada
(1)
Poradným orgánom ministra vnútra pre vedecké a odborné otázky archívnictva je vedecká
archívna rada po prerokovaní s predsedom Slovenskej akadémie vied a s ministrom kultúry.
Výkon funkcie člena vedeckej archívnej rady je činnosťou vo všeobecnom záujme.
(2)
Úlohy vedeckej archívnej rady, zásady jej organizácie a činnosti upravuje štatút,
ktorý vydá minister vnútra.
PIATA ČASŤ
ARCHÍVY
§ 15
Sústava archívov
(1)
Archívy sú ústavy alebo odborné archívne zariadenia, ktoré sa všestranne starajú
o archívne dokumenty. Archívy uvedené v § 18 až 21 sú ústavy. Archívy uvedené v § 22, 23 a 25 sú odborné archívne zariadenia.
(2)
Archívy sa delia na štátne archívy (Štátny ústredný archív Slovenskej socialistickej
republiky, Štátny ústredný banský archív, štátne oblastné archívy, Archív hlavného
mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, štátne okresné archívy a Archív
mesta Košíc) a archívy štátnych hospodárskych organizácií a iných socialistických
organizácií (§ 11 ods. 1).
§ 16
Úlohy archívov
(1)
Úlohou archívov je všestranná starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké
spracúvanie a využívanie, ako aj sprístupňovanie na vedecké a iné účely. Starostlivosťou
o archívne dokumenty (archívnou starostlivosťou) sa rozumie zhromažďovanie archívnych
dokumentov v archívoch, preberanie archívnych dokumentov od ich pôvodcov (§ 6 ods. 4) alebo nadobúdanie od ich vlastníkov (§ 9 ods. 1), ich riadna ochrana a ich bezpečné uschovanie a evidencia.
(2)
Archívy sa svojou činnosťou podieľajú aj na plnení úloh vyplývajúcich zo štátneho
plánu rozvoja vedy a techniky.
(3)
Dôležitou úlohou archívov, ktoré sú podľa tohto zákona ústavmi, a archívov, ktoré
organizácie (orgány) spravujúce tieto archívy určia so súhlasom Ministerstva vnútra
a Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky za ústavy,
je vedeckovýskumná činnosť v odbore archívnictva a v príbuzných vedných odboroch.
(4)
Archívy v záujme výmeny skúseností v odborných archívnych otázkach a rozvoja vedeckého
bádania na úseku archívnictva navzájom spolupracujú a rozvíjajú styky s vedeckými
a inými odbornými inštitúciami; v záujme využívania archívnych dokumentov na politickopropagačnú,
kultúrno-výchovnú, hospodársku a vlastivednú činnosť rozvíjajú styky aj s politickými
a inými, najmä kultúrno-výchovnými a kultúrno-osvetovými organizáciami a inštitúciami.
(5)
Archívy si zakladajú knižnice v rozsahu primeranom svojim úlohám (odsek 1).
§ 17
Starostlivosť o archívy
(1)
Štátne orgány a socialistické organizácie, ktoré spravujú archívy, sú povinné umiestniť
archívy vo vhodných budovách (priestoroch), ktoré aj svojím vybavením zaručujú účelné
a bezpečné uschovanie archívnych dokumentov, a tieto budovy (priestory) a ich zariadenia
náležite udržiavať.
(2)
Za vhodné umiestnenie archívu a za jeho personálne a materiálne vybavenie zodpovedá
vedúci štátneho orgánu alebo socialistickej organizácie, ktoré archív spravujú.
§ 18
Štátny ústredný archív Slovenskej socialistickej republiky
(1)
Štátny ústredný archív Slovenskej socialistickej republiky je riadený a spravovaný
ministerstvom vnútra.
(2)
Štátny ústredný archív Slovenskej socialistickej republiky zhromažďuje, odborne a
vedecky spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti ústredných
orgánov Slovenskej socialistickej republiky a tých nimi riadených organizácií, ktoré
určí ministerstvo vnútra, ústredných orgánov vyšších družstevných organizácií, ktoré
určí ministerstvo vnútra, orgánov a organizácií riadených federálnymi ústrednými orgánmi,
ktoré majú sídlo na území Slovenskej socialistickej republiky, a ich predchodcov a
ďalšie archívne dokumenty celoslovenského významu; dozerá na vyraďovanie písomností
pochádzajúcich z činnosti týchto orgánov a organizácií.
(3)
V Štátnom ústrednom archíve Slovenskej socialistickej republiky je hlavné vedeckovýskumné
pracovisko v odbore archívnictva.
§ 19
Štátny ústredný banský archív
(1)
Štátny ústredný banský archív je riadený a spravovaný ministerstvom vnútra.
(2)
Štátny ústredný banský archív zhromažďuje, odborne a vedecky spracúva a sprístupňuje
archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti orgánov a organizácií z odvetví baníctva,
hutníctva, geologického prieskumu a iných príbuzných odvetví na území Slovenskej socialistickej
republiky a ich predchodcov; dozerá na vyraďovanie písomností pochádzajúcich z činnosti
týchto orgánov a organizácií.
§ 20
Štátne oblastné archívy
(1)
Štátne oblastné archívy zriaďuje, zrušuje, riadi a spravuje ministerstvo vnútra;
ich územné obvody upravuje všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2)
Štátne oblastné archívy zhromažďujú, odborne a vedecky spracúvajú a sprístupňujú
archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti krajských národných výborov a iných krajských
a oblastných orgánov, organizácií a zariadení a ich predchodcov; dozerajú na vyraďovanie
písomností pochádzajúcich z činnosti týchto orgánov, organizácií a zariadení, ďalej
organizácií uvedených v § 25 ods. 1, ako aj organizácií riadených krajskými národnými výbormi, ak tieto organizácie majú
zriadené podnikové archívy.
(3)
Ministerstvo vnútra môže z dôvodov účelnosti poveriť štátny oblastný archív, aby
plnil niektoré úlohy aj mimo svojho územného obvodu.
(4)
Ministerstvo vnútra môže z dôvodov účelnosti po prerokovaní s príslušným ústredným
orgánom štátnej správy zveriť starostlivosť o archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti
niektorých ústredne riadených organizácií a dozor nad vyraďovaním písomností v týchto
organizáciách niektorému štátnemu oblastnému archívu.
§ 21
Archív hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy
(1)
Archív hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy zriaďuje, zrušuje
a spravuje Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.
(2)
Archív hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy plní funkciu
štátneho oblastného archívu na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky
Bratislavy; plní aj funkciu štátnych okresných archívov pre územné obvody obvodných
(miestnych) národných výborov pôsobiacich na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej
republiky Bratislavy.
(3)
Archív hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy zhromažďuje,
odborne a vedecky spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti
Národného výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, obvodných
(miestnych) národných výborov a nimi riadených organizácií a zariadení, ďalších štátnych
a iných orgánov a organizácií a ich predchodcov, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje alebo
sa vzťahovala iba na územie mesta a jeho častí; dozerá na vyraďovanie písomností pochádzajúcich
z činnosti týchto orgánov, organizácií a zariadení, pričom vykonáva pôsobnosť uvedenú
v § 20 ods. 2 v druhej časti vety len voči organizáciám riadeným Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej
republiky Bratislavy.
§ 22
Štátne okresné archívy
(1)
Štátne okresné archívy sú zriaďované, zrušované a spravované okresnými národnými
výbormi.
(2)
Štátne okresné archívy zhromažďujú, odborne spracúvajú a sprístupňujú archívne dokumenty
pochádzajúce z činnosti národných výborov a nimi riadených organizácií a zariadení
a ďalších štátnych a iných orgánov a organizácií a ich predchodcov, ktorých pôsobnosť
sa vzťahuje alebo sa vzťahovala iba na územie okresu, dozerajú na vyraďovanie písomností
pochádzajúcich z činnosti týchto národných výborov, orgánov, organizácií a zariadení.
Štátne okresné archívy zabezpečujú archívnu službu aj pre všetky mestské (miestne)
národné výbory na území okresu.
§ 23
Archív mesta Košíc
(1)
Archív mesta Košíc zriaďuje, zrušuje a spravuje Mestský národný výbor v Košiciach.
(2)
Archív mesta Košíc plní funkciu štátneho okresného archívu na území mesta Košíc.
Archív mesta Košíc zhromažďuje, odborne spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty
pochádzajúce z činnosti Mestského národného výboru v Košiciach, obvodných (miestnych)
národných výborov pôsobiacich na jeho území a nimi riadených organizácií a zariadení,
ďalších štátnych a iných orgánov a organizácií a ich predchodcov, ktorých pôsobnosť
sa vzťahuje alebo sa vzťahovala iba na územie mesta a jeho častí; dozerá na vyraďovanie
písomností pochádzajúcich z činnosti týchto orgánov, organizácií a zariadení.
§ 24
Zriaďovanie, zrušovanie a odborné vedenie niektorých štátnych archívov
Vo veciach zriaďovania a zrušovania archívov a vo veciach ich odborného vedenia sa
Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky, Mestský národný
výbor v Košiciach a okresné národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi a
inými predpismi ministerstva vnútra.
Podnikové archívy
§ 25
(1)
Ústredne riadené štátne hospodárske organizácie, ústredne riadené rozpočtové a príspevkové
organizácie, pokiaľ vykonávajú hospodársku činnosť, ďalej peňažné organizácie a poisťovacie
organizácie, výrobné družstvá, spotrebné družstvá, stavebné bytové družstvá a družstevné
podniky zriadené vyššími družstevnými organizáciami zriaďujú a spravujú podnikové
archívy. Tie organizácie, ktoré so súhlasom ministerstva vnútra z dôvodov účelnosti
odovzdávajú archívne dokumenty do úschovy štátnym archívom, podnikové archívy nezriaďujú.
Podnikové archívy sa starajú o archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti organizácií,
ktoré ich zriadili, prípadne z činnosti ich predchodcov. Náklady na zriadenie a správu
podnikového archívu uhrádzajú organizácie zo svojich prostriedkov.
(2)
Národné výbory môžu so súhlasom ministerstva vnútra zriaďovať podnikové archívy v
organizáciách, ktoré riadia.
(3)
Ministerstvo vnútra môže z dôvodov účelnosti rozhodnúť, aby ním určená organizácia
(odsek 1 a 2) do určitej lehoty odovzdala archívne dokumenty pochádzajúce z jej činnosti
do úschovy štátnemu archívu, ktorý ministerstvo vnútra zároveň určí.
(4)
Na dodržiavanie predpisov o zriaďovaní, zrušovaní a spravovaní podnikových archívov
(odsek 1 a 2) dozerajú orgány nadriadené organizáciám.
(5)
V odbornej archívnej činnosti sa podnikové archívy spravujú predpismi ministerstva
vnútra.
Archívy organizácií osobitného významu
§ 26
(1)
Ústredné štátne orgány, prípadne štátne alebo iné organizácie, pokiaľ je to účelné
vzhľadom na ich poslanie, osobitné postavenie a mimoriadny význam alebo so zreteľom
na zvláštnu povahu ich archívnych dokumentov, môžu so súhlasom ministerstva vnútra
zriaďovať, zrušovať a spravovať archívy organizácií osobitného významu (ďalej len
„osobitný archív“). Súhlas ministerstva vnútra na zriadenie takýchto archívov sa nevyžaduje,
ak ide o archívy zriadené pred účinnosťou tohto zákona.
(2)
Osobitné archívy sa starajú o archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti orgánov
a organizácií, ktoré ich spravujú, a z činnosti ich predchodcov; starajú sa aj o archívne
dokumenty, ktoré z dôvodov účelného umiestnenia príslušnej časti jednotného archívneho
fondu prevzali do súhlasom ministerstva vnútra do svojej správy.
(3)
V odbornej archívnej činnosti sa osobitné archívy spravujú predpismi ministerstva
vnútra.
ŠIESTA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH ARCHÍVOCH A ARCHÍVNYCH DOKUMENTOCH
§ 27
Archívy a archívne dokumenty ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov
Organizácia a riadenie archívov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov,
využívanie v nich uschovaných dokumentov a dozor nad vyraďovaním písomností pochádzajúcich
z ich činnosti patrí do pôsobnosti príslušných ministerstiev alebo nimi poverených
orgánov.
§ 28
Archívy a archívne dokumenty politických strán, orgánov Národného frontu a orgánov
Revolučného odborového hnutia
(1)
Politické strany, orgány Národného frontu a orgány Revolučného odborového hnutia
môžu bez súhlasu ministerstva vnútra zriaďovať, zrušovať a spravovať vlastné archívy
na uschovávanie archívnych dokumentov pochádzajúcich z ich činnosti a z činnosti ich
predchodcov.
(2)
Spôsob vedenia evidencie archívnych dokumentov uschovávaných v archívoch zriadených
orgánmi a organizáciami uvedenými v odseku 1 sa upravuje dohodami medzi ministerstvom
vnútra a týmito orgánmi a organizáciami. Vo vzťahu k cudzine platia pre tieto archívne
dokumenty ustanovenia § 8 tohto zákona.
(3)
V záujme jednotnej archívnej starostlivosti využívajú i archívy uvedené v odseku
1 vo svojej odbornej archívnej činnosti predpisy ministerstva vnútra vo veciach archívnictva
a môžu si tiež od neho vyžiadať odbornú pomoc.
(4)
Archívy uvedené v odseku 1 môžu podávať ministerstvu vnútra návrhy na posúdenie,
či v nich uschované archívne dokumenty sú kultúrnymi pamiatkami.
(5)
Ak orgány a organizácie uvedené v odseku 1 nezriadili vlastný archív, uschovávajú
archívne dokumenty pochádzajúce z ich činnosti a z činnosti ich predchodcov do archívov
určených ministerstvom vnútra.
(6)
Inak sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú na orgány a organizácie uvedené v odseku
1 a na ich archívy.
§ 29
Archívne dokumenty v kultúrnych a kultúrno-výchovných organizáciách a zariadeniach
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na archívne dokumenty uložené v organizáciách
a zariadeniach Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky (v ústredne
riadených múzeách a ústredných knižniciach). Súhlas na využívanie archívnych dokumentov
(§ 11 a 12) uložených v týchto organizáciách a zariadeniach udieľa ich vedúci.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 30
Opatrenia za porušenie povinností
(1)
Ak ministerstvo vnútra alebo ním poverený archív pri výkone odborného dozoru zistia
v činnosti organizácie nedostatky, môžu požiadať o ich odstránenie; ak nedostatky
zavinil pracovník organizácie, môžu dať vedúcemu organizácie podnet, aby proti pracovníkovi
zaviedol kárne konanie podľa ustanovení Zákonníka práce; ak ich zavinil vedúci organizácie,
prípadne jeho zástupca, môžu dať takýto podnet orgánu bezprostredne nadriadenému vedúcemu
organizácie.
(2)
Organizácii, ktorá napriek upozorneniu ministerstva vnútra alebo ním povereného archívu
poruší povinnosť uloženú jej týmto zákonom alebo vykonávacím všeobecne záväzným právnym
predpisom upravujúcim podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní alebo spravovaní archívu,
môže okresný národný výbor na návrh ministerstva vnútra alebo ním povereného archívu,
najmä v prípadoch, v ktorých bola spôsobená škoda alebo hrozí jej vznik, uložiť pokutu
do výšky 50 000 Kčs; pri opätovnom porušení tejto povinnosti možno organizácii uložiť
pokutu až do výšky 100 000 Kčs.
(3)
Pokuty uložené podľa ustanovenia odseku 2 sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej
socialistickej republiky.
(4)
Právne predpisy o prejednávaní a postihu priestupkov nie sú dotknuté.
§ 31
Doterajšie archívy a archívne dokumenty
(1)
Archívy zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré zodpovedajú archívom
uvedeným v ustanoveniach § 18 až 23, 25 a 26, sa pokladajú za archívy podľa tohto zákona.
(2)
Archívne dokumenty, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona boli uschované
v archívoch uvedených v odseku 1 a v archívoch uvedených v § 27 a 28, prípadne v organizáciách
a zariadeniach uvedených v § 29, sa pokladajú za archívne dokumenty podľa tohto zákona.
§ 32
Konanie
Na konanie podľa tohto zákona, s výnimkou konania podľa ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 30 ods. 2, sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní.
§ 33
Splnomocnenie
(1)
Na vykonanie tohto zákona vydá ministerstvo vnútra predpisy,v ktorých upraví
a)
základné kritériá hodnotenia písomností, podrobnosti o postupe štátnych orgánov a
socialistických organizácií pri vyraďovaní (škartácii) písomností a vzťahy archívov
a ministerstva vnútra k týmto orgánom a organizáciám pri vyraďovaní písomností,
b)
podrobnosti o postupe pri posudzovaní, či archívne dokumenty sú kultúrne pamiatky,
a spôsob zabezpečovania zvýšenej ochrany archívnych dokumentov ako kultúrnych pamiatok
a národných kultúrnych pamiatok,
c)
spôsob vedenia evidencie archívnych dokumentov a zloženie jednotného archívneho fondu,
d)
spôsob ochrany a kategorizáciu archívnych dokumentov,
e)
podmienky a spôsob využívania archívnych dokumentov (archívny študijný poriadok),
f)
uschovávanie archívnych dokumentov v archívoch jednotlivých druhov,
g)
podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní, organizácii a činnosti štátnych archívov, podnikových
archívov a osobitných archívov,
h)
podrobnosti o postupe pri nadobúdaní archívnych dokumentov štátom.
(2)
Predpis uvedený v predchádzajúcom odseku pod písmenom b) vydá ministerstvo vnútra
po dohode s Ministerstvom kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
§ 34
Vzťah k predpisom o kultúrnych pamiatkach
Predpisy o kultúrnych pamiatkach sa nevzťahujú na archívne dokumenty.
§ 35
Zrušovacie ustanovenie
§ 36
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.
Šalgovič v. r.
Dr. Colotka v. r.
Dr. Colotka v. r.
