156/1975 Zb.

Táto vyhláška upravuje správu hmotného národného majetku štátnymi organizáciami, nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu a štátnych organizácií a zmluvné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických.

Štátne organizácie (ďalej len „organizácie“) sú povinné spravovať hmotný národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné. Preto organizácie sú povinné národný majetok zistiť, spísať, oceniť a bežne viesť v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov.¹)

Organizácie sú ďalej povinné hmotný národný majetok ochraňovať a vykonávať všetky opatrenia, aby bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo svojej podstate zachovaný, zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný. Na jeho ochranu organizácie sú povinné použiť všetky právne prostriedky najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom, ochrany práva správy²) a uplatňovať právo na náhradu škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti tým, ktorí škody spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti smerujúce k ich zabráneniu a odvráteniu.

Povinnosti podľa predchádzajúcich odsekoch majú aj koncernové podniky, prípadne koncernové účelové organizácie, pokiaľ hospodária a nakladajú vo svojom mene s národným majetkom, ktorého správcom je koncern, a to v rozsahu určenom v štatúte koncernu.

Organizácie sú povinné sústavne venovať rovnakú starostlivosť správe pohľadávok a iných majetkových práv štátu.³)

Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácie je pritom povinná postupovať podľa predpisov o evidencii nehnuteľností.⁴)

Na správu národného majetku sú oprávnené iba štátne organizácie. Koncernové podniky, prípadne koncernové účelové organizácie robia vo svojom menej právne úkony súvisiace so správou národného majetku, ktorého správcom je koncern, a to v rozsahu určenom štatútom koncernu.⁵) Štatút koncernu určí najmä rozsah oprávnení koncernových podnikov, prípadne koncernových účelových organizácií na úkony týkajúce sa prebytočného alebo neupotrebiteľného národného majetku, dočasného užívania národného majetku, prevodov správy a vlastníctva národného majetku.

Národný majetok má spravovať zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži, pokiaľ táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.⁶) Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať (§ 4 ods. 1), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych odchýliť od týchto zásad.

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa taký majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva. Toto ustanovenie sa nedotýka možnosti prenechať národný majetok celkom alebo čiastočne na dočasné užívanie inej organizácii (§ 9 ods. 1).

Ak má organizácia v správe nehnuteľný národný majetok, ktorý je určený podľa právoplatného územného rozhodnutia na investičnú výstavbu inej organizácie (ďalej len „oprávnená organizácia“), spravujúca organizácia je povinná previesť tento majetok do správy oprávnenej organizácie, pokiaľ sa organizácie podľa osobitného predpisu nedohodnú inak,⁷) ak ide o nehnuteľný národný majetok, ktorý je podrobným územným plánom určený na sústredenú bytovú výstavbu alebo ktorý je schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov určený na zástavbu rodinnými domčekmi,⁸) spravujúca organizácia je povinná previesť takýto majetok do správy príslušného národného výboru. Spravujúca organizácia je povinná previesť majetok do 30 dní od dňa, keď o to požiada oprávnená organizácia.

Pokiaľ organizácia nesplní povinnosť podľa odseku 3 alebo 4, rozhodnú orgány uvedené v § 4 ods. 1.

Národný výbor, prípadne organizácia ním riadená a určená môžu mať v správe prebytočný nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy (§ 7 ods. 4). Môžu mať tiež v správe domy, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby boli prenechané celkom alebo čiastočne na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež skutočne užívajú, alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti tvorí aspoň jednu tretinu celkovej užívacej plochy budovy.

Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať (ďalej len „pochybnosti“), rozhodne najbližší orgán spoločne nadriadený organizáciám, medzi ktorými vznikli pochybnosti; ak nemajú spoločne nadriadený orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“); ak nedôjde k dohode, rozhoduje príslušné ministerstvo financií na žiadosť niektorého z nich. Ak vzniknú pochybnosti medzi organizáciou riadenou federálnym orgánom štátnej správy a organizáciou riadenou orgánom štátnej správy republiky alebo medzi organizáciou riadenou orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky na jednej strane a Slovenskej socialistickej republiky na druhej strane, rozhodujú po dohode príslušné ministerstvá financií, a to na žiadosť niektorého z príslušných ústredných orgánov štátnej správy, prípadne krajského národného výboru, pokiaľ jednou z organizácií, medzi ktorými pochybnosti vznikli, je národný výbor alebo ním riadená organizácia.

Rozhodovanie o odstraňovaní pochybností je postup, v ktorom orgány uvedené v prechádzajúcom odseku (ďalej len „rozhodujúce orgány“) rozhodujú o právnych pomeroch organizácií pri riadení ich hospodárskej činnosti.

Organizácie, medzi ktorými vznikli pochybnosti, musia podať bez zbytočného odkladu žiadosť o vydanie opatrenia, ktorá z nich je povinná spravovať určitý národný majetok (ďalej len „opatrenie“). Žiadosť podaná nadriadenému orgánu ktoroukoľvek z týchto organizácií musí byť podpísaná vedúcim organizácie alebo ním povereným vedúcim pracovníkom, musí obsahovať skutočnosti o ktoré sa opiera, a návrh, ako sa má rozhodnúť. K žiadosti treba pripojiť doklad o tom, že medzi organizáciami nedošlo k dohode.

Organizácia, proti ktorej smeruje žiadosť, je povinná predložiť v lehote určenej príslušným rozhodujúcim orgánom svoje vyjadrenie v ktorom sa musí uviesť najmä stanovisko k návrhu obsiahnutému v žiadosti a skutočnosti, o ktoré sa opiera, návrh, ako sa má rozhodnúť, a pripojiť potrebné doklady.

Rozhodujúci orgán prerokuje vec s organizáciami, medzi ktorými vznikli pochybnosti, a vedie ich predovšetkým k tomu, aby sa medzi sebou dohodli na riešení, ktoré je v súlade s celospoločenským záujmom. Pokiaľ sa organizácie dohodnú, rozhodujúci orgán opatrenie nevydá.

Príslušné ministerstvá financií rozhodujú o vzniknutých pochybnostiach, len čo ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory preukážu predložením potrebných dokladov a podrobným hospodárskoprávnym rozborom, že nemôžu rozhodnúť o pochybnostiach. V takomto prípade podáva žiadosť niektorý z ústredných orgánov štátnej správy, prípadne krajský národný výbor príslušnému ministerstvu financií, a to i v takých prípadoch, keď ministerstvá financií rozhodujú po dohode.

Ak sa opatrením rozhodujúcich orgánov prevádza správa národného majetku, platí obdobne ustanovenie § 13 ods. 5.

Proti opatreniam rozhodujúcich orgánov niet opravných prostriedkov.

Kým podľa predchádzajúcich odsekov neboli odstránené pochybnosti o príslušnosti na správu určitého národného majetku, organizácia spravujúca tento majetok je povinná riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z jeho správy.

Ak organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie základných prostriedkov určených na činnosť podľa zmluvy o združení prostriedkov, musia sa vopred v zmluve o združení prostriedkov dohodnúť, ktorá z nich bude mať v správe takto obstarané zariadenie. Bude to spravidla tá organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa toto zariadenie obstaralo, alebo ktorá prevažne prispeje na jeho obstaranie.⁹)

Ak štátne organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie základných prostriedkov určených na činnosť podľa zmluvy o združení prostriedkov s inými socialistickými organizáciami než štátnymi, musia sa tiež vopred v zmluve o združení dohodnúť, ktorá z nich bude mať takto obstarané zariadenie v správe alebo vo vlastníctve.⁹)

Prebytočný je národný majetok, ktorý organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.¹⁰)

Neupotrebiteľný je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie zrejmú zastaranosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria aj budovy a stavby, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného orgánu sa majú zbúrať, zrušiť, alebo uviesť do neškodného stavu.

Organizácie sú povinné sústavne sledovať, ktorý národný majetok nimi spravovaný je prebytočný alebo neupotrebiteľný, a nakladať s ním podľa ďalších ustanovení.¹¹)

O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe ďalšieho naloženia s takýmto majetkom písomne rozhoduje vedúci organizácie alebo ním poverený vedúci pracovník, a to prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu alebo na základe posudku odbornej socialistickej organizácie. K rozhodnutiu o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť doklad o tom, ako sa s týmto majetkom naložilo.

Národný majetok o ktorom organizácia rozhodne podľa § 6 ods. 4, že je prebytočný, prevedie do správy inej štátnej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.). Veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve a o ktoré preukázateľne neprejaví záujem socialistická organizácia, môžu sa previesť do vlastníctva občanov. Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s neupotrebiteľným majetkom.

Pri nakladaní s prebytočným hnuteľným národným majetkom použijú organizácie zásadne súčinnosť socialistických organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

S prebytočnými základnými prostriedkami sa v potrebnom množstve zároveň prevádzajú náhradné súčiastky, pokiaľ ich organizácia nepotrebuje na udržiavanie a opravy iného majetku.

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby i naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa do správy miestneho národného výboru, pokiaľ nedošlo k jeho prevodu do správy inej štátnej organizácie, ktorá môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať. Poľnohospodárska pôda sa vždy prevedie do správy okresného (mestského) národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa § 4.

S národným majetkom, o ktorom organizácia podľa § 6 ods. 4 rozhodne, že je neupotrebiteľný a sama ho nemôže hospodárnejšie využiť (napr. ako materiál), nakladá spôsobom uvedeným v § 7 ods. 1 a 2. Pre nakladanie s kovovým odpadom a zbernými surovinami platia osobitné predpisy.¹²)

S neupotrebiteľnými budovami a stavbami (§ 6 ods. 2), prípadne s materiálom z nich sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.

Ak sa nepodarí s neupotrebiteľným majetkom naložiť podľa predchádzajúcich odsekov, určí sa na odval.

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej socialistickej organizácii. Organizácia môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej organizácii na dočasné užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebno na plnenie vlastných úloh a ak nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Na dočasné užívanie sa nemôžu prenechať spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné veci. Odplata sa neposkytuje za prenechanie pozemkov na dočasné užívanie, ak organizácii, ktorá ich spravuje, nevznikajú v súvislosti s ich správou a prevádzkou žiadne náklady, prípadne pokiaľ jej z prenechania národného majetku do dočasného užívania nevzíde majetková ujma.

Prenechanie národného majetku na dočasné užívanie socialistickej organizácii sa môže stať len hospodárskou zmluvou.¹³)

Organizácia môže prenechať za odplatu¹⁴) na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr. na dočasné umiestnenie hnuteľných stavieb, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Tak isto organizácia prenechá na dočasné užívanie pozemok, na ktorom je postavená stavba ktorú prevádza do vlastníctva občana podľa § 15 ods. 5 písm. f). Prenechanie pozemkov na dočasné užívanie občanom sa môže stať len písomnou zmluvou.

Doosídlencom vo vymedzenom území pohraničia môže okresný národný výbor prenechať na dočasné užívanie bez odplaty pozemok za podmienok uvedených v osobitnom predpise.¹⁵) Podľa osobitných predpisov môže poľnohospodársky pozemok prenechať svojim pracovníkom na užívanie aj organizácia s poľnohospodárskou a lesnou výrobou.

Okrem prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov občanov organizáciami na to určenými a prenechávania bytov a miestností v domoch spravovaných organizáciami na osobné užívanie občanom podľa Občianskeho zákonníka organizácie nesmú národný majetok prenechávať občanom a to ani vlastným pracovníkom na užívanie (napr. ani formou vybavovanie tzv. svojpomocných dielní a podobných zariadení), pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.¹⁶) To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na pestovanie športu) a o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí organizáciami podľa osobitných predpisov.¹⁷)

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom sa môže bezodplatne odovzdať do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka) len iným socialistickým organizáciám než štátnym.

Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“) sú príslušné okresné a mestské národné výbory,¹⁸) v obvode ktorých je odovzdávaný národný majetok. Ak má odovzdať do trvalého užívania nehnuteľný národný majetok, ktorý nie ja v správe okresného alebo mestského národného výboru v obvode ktorého je, prevedie sa skôr do jeho správy. So súhlasom príslušného ministerstva financií môžu výnimočne aj iné organizácie nehnuteľný národný majetok, ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania.

Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať jeho zachovanie. Investície¹⁹) môže uskutočňovať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení sa musí určiť, či a do akej miery má trvalý užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči spravujúcej organizácii na úhradu ním vynaložených investičných prostriedkov. Úhrada nesmie byť vyššia ako náklady na obstaranie investície znížené o jej opotrebenie, prípadne náhodné znehodnotenie. Ak sa náklady na obstaranie investície uhradili celkom alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov) alebo sa vynaložili bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.

Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.²⁰)

Hospodárska zmluva o odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať

Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 5.

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

Ak pri uzavieraní zmluvy, prípadne pri rokovaní o jej zmene alebo zrušení vznikne medzi organizáciou a trvalým užívateľom rozpor, riešia ho nadriadené orgány.

O odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania sa spíše zápisnica.

Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol určený podľa právoplatného územného rozhodnutia na investičnú výstavbu, prípadne určený podrobným územným plánom na sústredenú bytovú výstavbu alebo schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov na zástavbu rodinnými domčekmi, spravujúca organizácia je oprávnená takýto majetok trvalému užívateľovi odobrať,²²) pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode o zániku práva trvalého užívania.

Do osobného užívania sa môžu prideliť pozemky v štátnom socialistickom vlastníctva len v prípadoch ustanovených zákonom.²³)

Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný národný výbor,²⁴) v obvode ktorého je pozemok.

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia než miestny národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov za úhradu.²⁵)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak⁴³) a pokiaľ to povaha veci pripúšťa, uskutočňujú sa prevody správy pohľadávok a iných práv štátu obdobne podľa § 12 až 14.

Ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu, organizácia je povinná požadovať určené úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania.

Organizácie môžu dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky, na pohľadávky dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže dlh alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti a ak okamžité vymáhanie by znamenalo pre dlžníka prílišnú tvrdosť.

Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a pohľadávka sa stane splatnou celá, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok alebo pri predlžovaní lehôt na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok si organizácia vždy vyhradí, že bude požadovať vyššie splátky alebo povolené splátky, prípadne predĺžené lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo splátok odvolá, najmä ak sa zlepšia majetkové alebo zárobkové pomery dlžníka.

Organizácia môže pri povolení splátok a pri predlžovaní lehôt na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok upustiť od požadovania úrokov z omeškania, ak dlžník plní dojednané podmienky.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,⁴⁴) organizácia je oprávnená celkom alebo čiastočne odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti občanovi, pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka mimoriadnu tvrdosť. Za tvrdosť nemožno považovať prípad, keď pohľadávka vznikla v súvislosti s úmyselnou trestnou činnosťou dlžníka. Odpustiť pohľadávku nie je prípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu alebo štátnej organizácii, a to až do výšky tejto pohľadávky, iba ak by sa dlžník až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal. Odpustením pohľadávky záväzok dlžníka zaniká.

Organizácie sú povinné pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými právami postupovať s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými právami štátu.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, organizácie postupujú pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými právami podľa ustanovení § 17 až 26, s výnimkou

Ustanovenia § 27 platia pre nakladanie s pohľadávkami a inými právami organizácií len primerane.

Štatút koncernu určí, v akom rozsahu môžu koncernové podniky, prípadne koncernové účelové organizácie nakladať so svojimi pohľadávkami a inými právami podľa § 17 až 26.

Organizácie môžu nadobúdať veci do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občanov a iných organizácií než socialistických len výnimočne, ak nemôžu tieto veci nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie plánovaných úloh, a to za cenu podľa cenových predpisov.

Odplatné prevody vecí od občanov a iných organizácií než socialistických spravujú sa predpismi Občianskeho zákonníka.

Pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu: národné výbory nižších stupňov potrebujú schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

Ustanovenia 1 až 3 sa nevzťahujú na prípady nadobúdania vecí od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti organizácie (napr. výkup liečivých bylín, poľnohospodárskych výrobkov, zberných surovín atď.).

Nadriadené orgány a národné výbory vyšších stupňov (ďalej len „nadriadené orgány“) sú zodpovedné za riadny výkon správy národného majetku nimi riadených organizácií; preto sú povinné v rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti sústavne dohliadať, či nimi riadené organizácie riadne plnia všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o správe národného majetku a z nápravných opatrení uložených im na odstránenie nedostatkov. Ak nadriadené orgány zistia závady vo výkone správy národného majetku, sú povinné urobiť všetky potrebné nápravné opatrenia na ich odstránenie, včítane obmedzenia organizácii vo výkone správy. Ak však zistia vážne alebo opakujúce sa závady, sú povinné vyvodiť voči vedúcim pracovníkom všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení.

Odstránenie závad nadriadeným orgánom vykonávajúcim dohľad ide na náklad organizácie, ktorá má národný majetok v správe.

Predpisy o úprave hospodárenia s peňažnými prostriedkami a devízové predpisy nie sú touto vyhláškou dotknuté. Taktiež nie sú dotknuté osobitné predpisy oprávňujúce štátne organizácie užívať národný majetok, ktorý nie je v ich správe, na všeobecne prospešné účely (napr. na sústavnú elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela, zariadenia a meliorácie).

Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku⁵¹) a o správe federálnych hmotných rezerv.⁵²)

Výkonom rozhodnutia, ktorým sa peňažná suma vymáha predajom vecí, môžu sa postihnúť len tie časti národného majetku, ktoré označí orgán priamo nadriadený povinnej organizácii; to platí obdobne o prípustnosti postihnutia pohľadávok a iných majetkových práv štátu.

Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa § 58 Občianskeho zákonníka nie je prípustné.

Výnimky z tejto vyhlášky možno povoliť v jednotlivých prípadoch a len zo závažných dôvodov. Pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi štátnej správy je na povolenie výnimiek príslušné Federálne ministerstvo financií. V ostatných prípadoch výnimky povoľujú ministerstvá financií republík.

Zrušuje sa vyhláška č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.