32/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1975 do 31.12.2004
Predpis bol zrušený predpisom 666/2004 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.04.1975 - 31.12.2004 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 32/1975 Zb. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o ochrane pred povodňami |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 26.03.1975 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.03.1975 |
| Dátum účinnosti od: | 01.04.1975 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2004 |
| Autor: | Vláda Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 135/1974 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe vo vodnom hospodárstve |
| 666/2004 Z. z. | Zákon o ochrane pred povodňami |
32
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej socialistickej republiky
z 26. marca 1975
o ochrane pred povodňami
Vláda Slovenskej socialistickej republiky nariaďuje podľa § 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve:
PRVÁ ČASŤ
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1)
Ochrana pred povodňami je súbor opatrení na predchádzanie a zamedzenie škôd na životoch
a majetku občanov a spoločnosti pri povodniach.
(2)
Povodňou sa rozumie prechodné výrazné stúpnutie hladiny vodného toku, pri ktorom
hrozí vody vyliatie z koryta alebo pri ktorom sa voda z koryta vylieva a môže spôsobiť
škody; platí to primerane aj pri vnútorných vodách, odchode ľadov a pri ohrození bezpečnosti
alebo stability vodohospodárskeho diela.
(3)
Za nebezpečenstvo povodne sa považuje situácia určená povodňovými plánmi, prípadne
situácia tak označená predpovednou povodňovou službou, najmä
a)
pri dosiahnutí určeného vodného stavu pri stúpajúcej tendencii vody vo vodnom toku,
b)
pri očakávanom náhlom odmäku podľa meteorologických predpovedí,
c)
pri intenzívnych alebo dlhotrvajúcich zrážkach.
(4)
Vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom vodohospodárskymi dielami
(ďalej len „chránené územie“), najmä vody, ktoré nemôžu odtekať prirodzeným spôsobom
pri zvýšenom stave vody v recipiente.
DRUHÁ ČASŤ
Opatrenia na ochranu pred povodňami
§ 2
Druhy opatrení na ochranu pred povodňami
Opatrenia na ochranu pred povodňami sú:
a)
povodňové plány,
b)
povodňové prehliadky,
c)
predpovedná, hlásna a varovná povodňová služba,
d)
hliadková služba,
e)
zabezpečovacie práce a záchranné práce.
§ 3
Povodňové plány
(1)
Príprava ochrany pred povodňami sa zahŕňa do povodňových plánov, ktoré sa zostavujú
na všetkých stupňoch povodňových orgánov. Povodňové plány obsahujú podrobné určenie
úloh a povinností povodňových orgánov, ostatných orgánov a organizácií a občanov pri
opatreniach na ochranu pred povodňami.
(2)
Povodňové plány obsahujú plány zabezpečovacích prác a plány záchranných prác; skladajú
sa z textovej a grafickej časti.
(3)
Plány zabezpečovacích prác vypracúvajú správcovia vodných tokov a správcovia (vlastníci,
užívatelia) vodohospodárskych diel. Plány záchranných prác vypracúvajú národné výbory
v nadväznosti na plány zabezpečovacích prác. povodňové plány vypracúvajú aj orgány
a organizácie, ktorých objekty môžu byť ohrozené povodňovou.
(4)
Správcovia vodohospodársky významných vodných tokov organizujú vypracovanie plánov
zabezpečovacích prác vo svojich územných obvodoch; zostavujú plány zabezpečovacích
prác, ktoré pozostávajú z plánov zabezpečovacích prác vodných tokov nimi spravovaných,
z plánov vypracovaných správcami ostatných vodných tokov (ďalej len „drobné vodné
toky“) a správcami (vlastníkmi, užívateľmi) vodohospodárskych diel a iných objektov
na vodných tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia; plány predkladajú podľa územného
členenia okresným národným výborom.
(5)
Miestne (mestské) národné výbory vypracúvajú plány záchranných prác a predkladajú
ich okresnému národnému výboru.
(6)
Okresné národné výbory zosúladia predložené plány zabezpečovacích prác s plánmi záchranných
prác, doplnia ich a schvália ako povodňový plán okresu; schválené povodňové plány
predkladajú krajskému národnému výboru.
(7)
Krajské národné výbory zosúladia povodňové plány okresných národných výborov, prípadne
ich doplnia a schvália; schválené povodňové plány predkladajú Ministerstvu lesného
a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
a Ministerstvu vnútra Slovenskej socialistickej republiky, ktoré ich skoordinujú,
prípadne doplnia a dajú do súladu z hľadiska celých povodí. Zosúladené, prípadne doplnené
povodňové plány a ich zmeny predkladá ministerstvo Ústrednej povodňovej komisii, ktorá
ich schvaľuje ako komplexný povodňový plán Slovenskej socialistickej republiky.
(8)
Schválené povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby doplnia a upravia
tak, aby sa ich zmeny a doplnky mohli schváliť do konca roka.
§ 4
Stupne povodňovej aktivity
(1)
V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:
I. stupeň - stav bdelosti,
II. stupeň - stav pohotovosti,
III. stupeň - stav ohrozenia.
(2)
Stav bdelosti nastáva
a)
pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej tendencii vody
na vodnom toku; spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta a dosiahne pätu hrádze;
na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody stúpa a blíži sa k brehovej čiare,
b)
pri očakávanom náhlom odmäku podľa meteorologických predpovedí,
c)
pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je vyššia ako
hladina vnútorných vôd.
(3)
Stav pohotovosti sa vyhlasuje
a)
pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej tendencii vody
vo vodnom toku; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda v koryte dosiahne brehovú
čiaru a má stúpajúcu tendenciu,
b)
na začiatku odmäku, ak podľa predpovedí možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných
tokov, alebo pri očakávanom odchode ľadov,
c)
pri vnútorných vodách, ak nepretržitým prečerpávaním vody sa dodrží maximálna hladina
vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom.
(4)
Stav ohrozenia sa vyhlasuje
a)
na vodných tokoch pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne; pri nižšom
stave vody, ak na ohrádzovanom vodnom toku stav pohotovosti trvá 20 dní alebo ak začne
premokať hrádza, prípadne ak nastanú iné nepredvídané okolnosti, ktoré môžu spôsobiť
škody väčšieho rozsahu; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda vystúpi z koryta
a môže spôsobiť značné škody,
b)
pri odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás alebo ak sa
zátarasy začali tvoriť,
c)
pri vnútorných vodách, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej
prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom,
d)
ak sa voda preleje cez hrádze alebo ak sa hrádze pretrhnú, a pri záplave spôsobenej
ľadovou zátarasou.
(5)
Stav bdelosti prestáva
a)
pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne, ak voda vo vodnom toku
má klesajúcu tendenciu,
b)
na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru,
c)
pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je nižšia ako
hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.
(6)
Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak
a)
stav vody vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne alebo ak pominú
skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia,
b)
voda, ktorá zaliala chránené územie, je v prevažnej miere odvedená do vodného toku
a ak sa vykonali potrebné technické opatrenia na zamedzenie vzniku škôd.
(7)
Stav pohotovosti a stav ohrozenia vyhlasuje a odvoláva
a)
pre územie obec (mesta) miestny (mestský) národný výbor,
b)
pre územie niekoľkých obcí toho istého okresu a pre územie okresu okresný národný
výbor,
c)
pre územie niekoľkých okresov toho istého kraja a pre územie kraja krajský národný
výbor,
d)
pre územie, ktoré presahuje územie kraja, Ústredná povodňová komisia,
e)
na hraničných tokoch Ústredná povodňová komisia, ak tým nepoverila iný povodňový
orgán.
§ 5
Povodňové prehliadky
Povodňovými prehliadkami sa zisťuje, či na vodných tokoch, na vodohospodárskych dielach
a na iných objektoch na vodných tokoch, ako aj v chránených a zátopových územiach
a objektoch na týchto územiach nie sú nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť
nebezpečenstvo povodne. Povodňové prehliadky vykonávajú povodňové orgány, správcovia
vodných tokov a správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych diel a iných
objektov podľa povodňových plánov najmenej raz za rok, spravidla pred obdobím jarného
odmäku.
§ 6
Predpovedná, hlásna a varovná povodňová služba
(1)
Predpovedná povodňová služba informuje povodňové orgány, prípadne ostatné orgány
a organizácie o možnosti vzniku povodne a o jej ďalšom nebezpečnom vývoji, o hydrometeorologických
prvkoch rozhodných pre vznik a vývoj povodne, najmä o očakávaných vodných stavoch
alebo prietokoch vo vybratých profiloch. Túto službu zabezpečuje Hydrometeorologický
ústav v Bratislave podľa pokynov ministerstva.
(2)
Hlásna a varovná povodňová služba varuje obyvateľstvo pred nebezpečenstvom povodne
v mieste povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku, upozorňuje povodňové
orgány a ostatné orgány a organizácie na vývoj povodňovej situácie a odovzdáva správy
a hlásenia potrebné na jej hodnotenie a riadenie opatrení na ochranu pred povodňami.
Hlásnu a varovnú povodňovú službu organizuje a zabezpečuje ministerstvo a národné
výbory.
§ 7
Hliadková služba
(1)
Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon
hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu
pred povodňami.
(2)
Hliadkovú službu zriaďujú v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne správcovia
vodných tokov, správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych diel a iných objektov
na vodných tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia a miestne (mestské) národné výbory
podľa povodňových plánov.
§ 8
Zabezpečovacie práce a záchranné práce
(1)
Zabezpečovacie práce sú technické opatrenia na prevenciu a ochranu pred povodňami
na vodných tokoch, na vodohospodárskych dielach a iných objektoch na vodných tokoch,
ako aj na chránených a zátopových územiach, vrátane zásahov na neškodný odchod ľadov
v korytách vodných tokov. V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne ide najmä
o
a)
ochranu hrádzí proti vlnobitiu, priesakom, erozívnym vplyvom, výverom a ochranu proti
preliatiu koruny hrádze,
b)
ochranu koryta a brehov vodného toku proti ich narúšaniu a poškodzovaniu,
c)
odstraňovanie prekážok znemožňujúcich plynulý odtok vôd,
d)
narúšanie ľadových celín a zátarás,
e)
mimoriadnu manipuláciu na vodohospodárskych dielach,
f)
uzavieranie prietrží hrádzí,
g)
odvádzanie vôd zo zaplaveného územia,
h)
odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,
i)
budovanie druhotných ochranných povodňových línií.
(2)
Záchranné práce sú opatrenia na záchranu životov a majetku v čase nebezpečenstva
povodne a počas povodne, najmä
a)
práce spojené s ochranou a evakuáciou obyvateľstva z území ohrozených alebo zaplavených
povodňou, ako aj starostlivosť o toto obyvateľstvo (ubytovanie, stravovanie, zdravotnícka
služba a pod.) na nevyhnutne potrebný čas,
b)
ochrana a zachraňovanie majetku (živý a mŕtvy inventár a pod.) na týchto územiach
vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou.
TRETIA ČASŤ
Úlohy národných výborov pri ochrane pred povodňami
§ 9
Miestne (mestské) národné výbory
Miestne (mestské) národné výbory ako povodňové orgány vo svojich územných obvodoch
a)
vypracúvajú plány záchranných prác a predkladajú ich okresnému národnému výboru,
b)
zabezpečujú pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne, najmä sa starajú
o náležité vybavenie jednotiek požiarnej ochrany potrebnými prostriedkami a výstrojom;
vyhotovujú súpis týchto prostriedkov a zabezpečujú ich riadne uskladnenie a udržiavanie,
c)
dbajú na to, aby vedenia podnikov a závodov, správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych
diel a iných objektov ohrozených povodňou vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami
podľa povodňových plánov,
d)
organizujú a zabezpečujú hlásnu a varovnú povodňovú službu, najmä varujú občanov
v obci pred nebezpečenstvom povodne (miestnym rozhlasom, zvukovými signálmi a pod.),
upozorňujú naň miestne národné výbory susedných a nižšie ležiacich obcí a hlásia nebezpečenstvo
povodne okresnému národnému výboru,
e)
vyhlasujú a odvolávajú stav pohotovosti a stav ohrozenia,
f)
organizujú, riadia a vykonávajú záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas
povodne; v prípade nevyhnutnej potreby vyžadujú od organizácií a občanov plnenie všeobecných
povinností pri ochrane pred povodňami,1)
g)
zabezpečujú evakuáciu, dočasné ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva
a podľa možnosti ochranu jeho majetku, ako aj návrat evakuovaného obyvateľstva; zabezpečujú
nevyhnutnú hygienickú a zdravotnú starostlivosť,
h)
zabezpečujú ubytovanie a stravovanie osôb nasadených na zabezpečovacie práce a záchranné
práce mimo ich domovov,
i)
poskytujú pomoc správcom vodných tokov, správcom (vlastníkom, užívateľom) vodohospodárskych
diel a iných objektov na vodných tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia pri zabezpečovacích
prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak na tieto práce nestačia
ich vlastné sily a prostriedky,
j)
poskytujú pomoc susedným obciam pri záchranných prácach v čase nebezpečenstva povodne
a počas povodne, ak na tieto práce nestačia ich vlastné sily a prostriedky,
k)
vykonávajú povodňové prehliadky,
l)
vedú záznamy v povodňovom denníku.
§ 10
Okresné národné výbory
Okresné národné výbory ako povodňové orgány vo svojich územných obvodoch
a)
dozerajú na to, ako miestne (mestské) národné výbory plnia svoje úlohy pri ochrane
pred povodňami,
b)
zostavujú a schvaľujú povodňové plány okresu a predkladajú ich krajskému národnému
výboru,
c)
zabezpečujú pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne, najmä sa starajú
o náležité vybavenie jednotiek požiarnej ochrany potrebnými prostriedkami a výstrojom;
vyhotovujú súpis týchto prostriedkov a zabezpečujú ich riadne uskladnenie a udržiavanie,
d)
organizujú výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach príslušných
pracovníkov miestnych (mestských) národných výborov a pracovníkov orgánov a organizácií
vo svojich územných obvodoch; organizujú hlásnu a varovnú povodňovú službu a spravidla
raz do roka vykonávajú v spolupráci s Hydrometeorologickým ústavom v Bratislave inštruktáže
o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby,
e)
vyhlasujú a odvolávajú stav pohotovosti a stav ohrozenia,
f)
v čase nebezpečenstva povodne upozorňujú podľa potreby ostatné orgány a organizácie
na nebezpečenstvo povodne a zabezpečujú, aby boli k dispozícii, prípadne preverujú
ich pripravenosť,
g)
zabezpečujú hygienickú a zdravotnú starostlivosť, núdzové zásobovanie obyvateľstva
pitnou vodou a asanáciu zatopených studní,
h)
organizujú, riadia a vykonávajú záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas
povodne; v prípade nevyhnutnej potreby vyžadujú od organizácií a občanov plnenie všeobecných
povinností pri ochrane pred povodňami,
i)
zabezpečujú na požiadanie pomoc správcom vodných tokov, správcom (vlastníkom, užívateľom)
vodohospodárskych diel a iných objektov na vodných tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia
pri zabezpečovacích prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak na tieto
práce nestačia ich vlastné sily a prostriedky,
j)
poskytujú na požiadanie pomoc miestnym (mestským) národným výborom pri záchranných
prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak na tieto práce nestačia
ich vlastné sily a prostriedky,
k)
zabezpečujú v spolupráci s príslušnou správou spojov, aby v čase nebezpečenstva povodne
alebo počas povodne bola na príslušných poštách a telefónnych a telegrafných ústredniach
zavedená na čas potreby predĺžená alebo nepretržitá telefónna a telegrafná služba,
l)
vyžadujú v prípade nebezpečenstva z omeškania pomoc jednotiek Československej ľudovej
armády2) a vojsk ministerstva vnútra a súčasne o tom informujú krajský národný výbor; ak nie
je nebezpečenstvo z omeškania, vyžadujú túto pomoc prostredníctvom krajského národného
výboru,
m)
vyžadujú v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a pri odchode ľadov prostredníctvom
krajského národného výboru súhlas Ústrednej povodňovej komisie na zamýšľané uvoľňovanie
ľadových celín a zátarás výbušninami a na mimoriadnu manipuláciu na vodohospodárskych
dielach,
n)
vykonávajú povodňové prehliadky,
o)
vedú záznamy v povodňovom denníku.
§ 11
Krajské národné výbory
Krajské národné výbory ako povodňové orgány vo svojich územných obvodoch
a)
dozerajú na to, ako okresné národné výbory plnia svoje úlohy pri ochrane pred povodňami,
b)
zostavujú a schvaľujú povodňové plány kraja a predkladajú ich ministerstvu a Ministerstvu
vnútra Slovenskej socialistickej republiky,
c)
zabezpečujú pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne, najmä sa starajú
o náležité vybavenie jednotiek požiarnej ochrany potrebnými prostriedkami a výstrojom;
vyhotovujú súpis týchto prostriedkov a zabezpečujú ich riadne uskladnenie a udržiavanie,
d)
metodicky usmerňujú a kontrolujú výcvik a odborné školenie o ochrane pred povodňami
organizované okresnými národnými výbormi a organizujú výcvik a odborné školenie príslušných
pracovníkov okresných národných výborov; zabezpečujú a riadia organizáciu hlásnej
a varovnej povodňovej služby,
e)
vyhlasujú a odvolávajú stav pohotovosti a stav ohrozenia,
f)
organizujú a riadia záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne;
v prípade nevyhnutnej potreby vyžadujú od organizácií a občanov plnenie všeobecných
povinností pri ochrane pred povodňami,
g)
zabezpečujú na požiadanie pomoc správcom vodných tokov, správcom (vlastníkom, užívateľom)
vodohospodárskych diel a iných objektov na vodných tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia
pri zabezpečovacích prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak na tieto
práce nestačia ich vlastné sily a prostriedky,
h)
poskytujú na požiadanie pomoc okresným národným výborom pri záchranných prácach v
čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak na tieto práce nestačia ich vlastné
sily a prostriedky,
i)
zabezpečujú v spolupráci s príslušným riaditeľstvom (správou) spojov, aby v čase
nebezpečenstva povodne alebo počas povodne bola na príslušných poštách a telefónnych
a telegrafných ústredniach zavedená na čas potreby predĺžená alebo nepretržitá telefónna
a telegrafna služba,
j)
vyžadujú v prípade nebezpečenstva z omeškania pomoc jednotiek Československej ľudovej
armády a vojsk ministerstva vnútra a súčasne o tom informujú Ústrednú povodňovú komisiu;
ak nie je nebezpečenstvo z omeškania, vyžadujú túto pomoc prostredníctvom Ústrednej
povodňovej komisie,
k)
vyžadujú v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a pri odchode ľadov súhlas
Ústrednej povodňovej komisie na zamýšľané uvoľňovanie ľadových celín a zátarás výbušninami
a na mimoriadnu manipuláciu na vodohospodárskych dielach,
l)
vykonávajú povodňové prehliadky,
m)
sústreďujú hlásenia o povodňovej situácii a súhrnné správy okresných národných výborov
a pravidelne predkladajú Ústrednej povodňovej komisii celkovú správu s prípadným návrhom
na potrebné opatrenia,
n)
vedú záznamy v povodňovom denníku.
§ 12
Povodňové komisie národných výborov
(1)
Okresné národné výbory a krajské národné výbory zriaďujú na plnenie svojich úloh
pri ochrane pred povodňami povodňové komisie. Miestne (mestské) národné výbory zriaďujú
povodňové komisie podľa potreby.
(2)
Členmi povodňových komisií krajských národných výborov spravidla sú: vedúci odboru
poľnohospodárstva a lesného a vodného hospodárstva, vedúci finančného odboru a vedúci
odboru dopravy krajského národného výboru, náčelník krajskej inšpekcie požiarnej ochrany,
náčelník správy Verejnej bezpečnosti, náčelník krajského štábu civilnej ochrany, zástupca
organizácie pre správu vodných tokov, zástupca organizácie štátnych lesov, zástupca
Štátnej melioračnej správy, náčelník krajskej vojenskej správy, krajský hygienik,
prípadne zástupcovia ďalších orgánov a organizácií.
(3)
Povodňové komisie okresných národných výborov sú zložené obdobne ako povodňové komisie
krajských národných výborov.
(4)
Členmi povodňových komisií miestnych (mestských) národných výborov spravidla sú:
tajomník a príslušní vedúci pracovníci miestneho (mestského) národného výboru, veliteľ
požiarneho zboru, zástupca správy Verejnej bezpečnosti, predseda jednotného roľníckeho
družstva, zástupcovia výrobných organizácií, prípadne organizácií, ktoré sú spôsobilé
na potrebné zásahy alebo pomoc pri ochrane pred povodňami.
(5)
Povodňové komisie národných výborov podľa potreby zriaďujú technické štáby ako svoje
odborné poradné a výkonné orgány.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Úlohy ostatných orgánov, organizácií a občanov
§ 13
Správcovia vodných tokov a správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych diel
(1)
Správcovia vodných tokov a správcovia (vlastníci,užívatelia) vodohospodárskych diel
a)
vypracúvajú, dopĺňajú a spresňujú plány zabezpečovacích prác; správcovia drobných
vodných tokov ich predkladajú správcovi vodohospodársky významného vodného toku, do
povodia ktorého drobný vodný tok patrí,
b)
zabezpečujú podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na zabezpečovacie
práce,
c)
organizujú a vykonávajú zabezpečovacie práce na vodných tokoch, na vodohospodárskych
dielach a iných objektoch na vodných tokoch a pri nich v dosahu ohrozenia, ktoré majú
v správe,
d)
vyhotovujú súpis lokalít ohrozených povodňami a súpis objektov na vodných tokoch
a pri nich, ktoré môžu zvýšiť nebezpečenstvo povodne alebo ľadových zátarás (stavebné
objekty, ako lavičky a mosty, rozostavené stavby a pod.),
e)
navrhujú povodňovým orgánom vyhlásenie a odvolanie stupňov povodňovej aktivity,
f)
vykonávajú v čase nebezpečenstva povodne hliadkovú službu na vodných tokoch, na vodohospodárskych
dielach a iných objektoch v ich správe,
g)
vykonávajú pravidelné povodňové prehliadky na vodných tokoch, na vodohospodárskych
dielach a iných objektoch v ich správe,
h)
vykonávajú v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne mimoriadnu manipuláciu na
vodohospodárskych dielach so súhlasom a podľa pokynov Ústrednej povodňovej komisie,
i)
sledujú vznik ľadových zátarás a podľa účelnosti rozrušujú a nasekávajú ľady, rozrušujú
ľadové zátarasy s použitím výbušnín so súhlasom a podľa pokynov Ústrednej povodňovej
komisie,
j)
zúčastňujú sa na hlásnej a varovnej povodňovej službe v spolupráci s národnými výbormi;
včas upozorňujú národné výbory na nebezpečenstvo povodne s cieľom prípravy záchranných
prác a prípadnej pomoci národných výborov pri zabezpečovacích prácach,
k)
vyžadujú v prípade potreby pomoc jednotiek Československej ľudovej armády a vojsk
ministerstva vnútra pri zabezpečovacích prácach prostredníctvom Ústrednej povodňovej
komisie,
l)
vykonávajú po povodni prehliadky vodných tokov, vodohospodárskych diel a iných objektov
v ich správe a o výsledku podávajú správu nadriadeným orgánom; analyzujú skúsenosti
a poznatky z predchádzajúcich povodní a uplatňujú ich pri spresňovaní plánov zabezpečovacích
prác,
m)
vedú záznamy v povodňovom denníku.
(2)
Správcovia vodohospodársky významných vodných tokov koordinujú zabezpečovacie práce
správcov drobných vodných tokov a správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych
diel a iných objektov na vodných tokoch vo svojich územných obvodoch a poskytujú im
na požiadanie odbornú technickú pomoc a podľa svojich možností aj materiálnu pomoc.
(3)
Správcovia vodohospodársky významných vodných tokov sústreďujú hlásenia o povodňovej
situácii od správcov drobných vodných tokov a súhrnné správy za svoje územné obvody
predkladajú ministerstvu a krajským národným výborom.
§ 14
Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností pri vodných tokoch a iné organizácie
(1)
Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností pri vodných tokoch sú povinní urobiť
opatrenia, ktoré im uložil príslušný národný výbor na zamedzenie alebo zmiernenie
nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne, ak podľa platných predpisov
nie je to povinnosťou iného; vykonávajú zabezpečovacie práce na objektoch v ich správe
(užívaní).
(2)
Na rozostavaných stavbách alebo ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v
zátopových územiach plnia primerane úlohy správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych
diel podľa § 13 pri ochrane pred povodňami investor a dodávateľ stavebnej, prípadne technologickej
časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.
§ 15
Správcovia (vlastníci, užívatelia) iného majetku na vodnom toku alebo ohrozenom území
(1)
Na vodných tokoch zabezpečujú ochranu plavidiel a zariadení slúžiacich na plavbu
pred povodňami ich správcovia (vlastníci, užívatelia); pritom sa spravujú pokynmi
orgánov štátnej plavebnej správy, správcu vodného toku a povodňových orgánov.
(2)
Správcovia (vlastníci, užívatelia) majetku na bezprostredne ohrozenom území alebo
v zatopenom území zabezpečujú jeho záchranu vrátane prípadného predčasného zberu úrody.
§ 16
Verejné jednotky požiarnej ochrany
Verejné jednotky požiarnej ochrany plnia pri ochrane pred povodňami úlohy, ktoré im
ukladajú nadriadené národné výbory ako povodňové orgány, najmä vedenie a vykonávanie
zásahov pri záchranných prácach. Zabezpečujú riadne ošetrovanie, prípadne uloženie
vecných prostriedkov zverených im na povodňové záchranné práce. podľa potreby zostavujú
plány záchranných prác a predkladajú ich svojim nadriadeným národným výborom.
§ 17
Útvary Zboru národnej bezpečnosti
Povodňové orgány vyžadujú pri ochrane pred povodňami pomoc útvarov Zboru národnej
bezpečnosti, najmä pri sprostredkovaní spojenia, pri ochrane zdravia a životoch občanov,
pri zabezpečovaní verejného poriadku a pri ochrane majetku.
§ 18
Jednotky Československej ľudovej armády a vojsk ministerstva vnútra
Ústredná povodňová komisia v prípade potreby vyžaduje pri ochrane pred povodňami pomoc
jednotiek Československej ľudovej armády a vojsk ministerstva vnútra; ak je nebezpečenstvo
z omeškania, vyžadujú túto pomoc aj povodňové komisie okresných národných výborov
a krajských národných výborov. Ministerstvo spolupracuje s jednotkami Československej
ľudovej armády a vojsk ministerstva vnútra pri vypracovaní ich plánu pomoci.
§ 19
Občania pri výkone ochrany pred povodňami
(1)
Občania začlenení do ochrany pred povodňami (ďalej len „povodňová služba“) sú na
základe povodňových plánov povinní v čase povodňovej aktivity dostaviť sa na výzvu
v najkratšom čase na určené miesto.
(2)
Organizácie sú povinné poskytovať pracovníkom (členom družstevných organizácií) pracovné
voľno v rozsahu potrebnom na plnenie povinností súvisiacich s povodňovou službou.3)
(3)
Občanom, ktorí sa podľa povodňových plánov zúčastnili na povodňovej službe, vydá
potvrdenie o čase ich účasti príslušný povodňový orgán. Náhradu mzdy za tento čas
a náhradu za prípadnú prácu nadčas poskytuje alebo organizáciám uvedeným v odseku
2 uhradzuje príslušný povodňový orgán alebo organizácia, v rámci ktorej sa povodňová
služba vykonávala.
PIATA ČASŤ
Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
§ 20
Použitie vecných prostriedkov určených na ochranu pred povodňami
Vecné prostriedky a zariadenia určené na ochranu pred povodňami môžu sa použiť na
iné účely iba so súhlasom príslušného povodňového orgánu.Druh a množstvo týchto prostriedkov
a zariadení určujú správcom vodných tokov, správcom (vlastníkom, užívateľom) vodohospodárskych
diel a iných objektov, ako aj národným výborom ich nadriadené orgány na základe povodňových
plánov.
§ 21
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 181/1969 Zb. o ochrane pred povodňami v znení nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky
č. 26/1971 Zb.
§ 22
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1.aprílom 1975.
Dr. Colotka v. r.
1)
§ 17 zákona SNR č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.
2)
Smernice Federálneho ministerstva národnej obrany č. 6/1974 Ú. v. na poskytovanie
vojenskej výpomoci.
3)
§ 124 ods. 1 Zákonníka práce a § 21 ods. 1 a 3 vl. nar. č. 66/1965 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.