65/1975 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:65/1975 Zb.
Názov:Vyhláška ministra zahraničných vecí o Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891, revidovanej v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Nice 15. júna 1957 a v Stockholme 14. júla 1967
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:13.01.1975
Dátum vyhlásenia:08.07.1975
Autor:Minister zahraničných vecí
Právna oblasť:
  • Právo EÚ
  • Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
  • Duševné vlastníctvo v medzinárodnom práve
Nachádza sa v čiastke:

18/1975

267/1998 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok

78/1985 Zb. Vyhláška ministra zahraničných vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 65/1975 Zb. o Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891, revidovanej v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Nice 15. júna 1957 a v Stockholme 14. júla 1967
65
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 13. januára 1975
o Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891, revidovanej v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Nice 15. júna 1957 a v Stockholme 14. júla 1967
Dňa 14. júla 1967 bola v Stockholme dojednaná nová revízia Madridskej dohody o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891.
Prezident republiky Madridskú dohodu o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891, v znení dojednanom v Stockholme 14. júla 1967 ratifikoval a listina o prístupe Československej socialistickej republiky bola uložená u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva 22. septembra 1970.
Dohoda nadobudla platnosť na základe svojho článku 14 (4a) 19. septembrom 1970. Pre Československú socialistickú republiku nadobudla platnosť 29. decembrom 1970.
Český preklad dohody sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:

Ing. Chňoupek v. r.
MADRIDSKÁ DOHODA
o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891, revidovaná v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Nice 15. júna 1957 a v Stockholme 14. júla 1967
Článok 1
1.
Krajiny, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, tvoria Osobitnú úniu pre medzinárodný zápis známok.
2.
Príslušníci každej zmluvnej krajiny si budú môcť zabezpečiť vo všetkých ostatných zmluvných krajinách tejto dohody ochranu svojich známok pre výrobky alebo služby zapísaných v krajine pôvodu tým spôsobom, že tieto známky prihlásia na Medzinárodnom úrade duševného vlastníctva (ďalej označovaný ako „Medzinárodný úrad“), o ktorom je reč v Dohovore zriaďujúcom Svetovú organizáciu duševného vlastníctva (ďalej označovaná ako „Organizácia“), prostredníctvom úradu uvedenej krajiny pôvodu.
3.
Za krajinu pôvodu sa bude považovať tá krajina Osobitnej únie, v ktorej má prihlasovateľ skutočný a opravdivý priemyslový alebo obchodný závod; ak taký závod v niektorej krajine Osobitnej únie nemá, potom tá krajina Osobitnej únie, kde má svoje bydlisko; ak nemá bydlisko v krajine Osobitnej únie, potom tá krajina, kam patrí podľa svojej štátnej príslušnosti, ak je príslušníkom niektorej krajiny Osobitnej únie.
Článok 2
Príslušníkom zmluvných krajín sú na roveň postavení príslušníci krajín nepristúpivších k tejto dohode, ktorí na území Osobitnej únie utvorenej touto dohodou vyhovujú podmienkam ustanoveným v článku 3 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.
Článok 3
1.
Každá žiadosť o medzinárodný zápis sa musí predložiť na formulári predpísanom vo vykonávacom poriadku. Úrad krajiny pôvodu známky potvrdí, že sa údaje, ktoré sú obsiahnuté v tejto žiadosti, zhodujú s údajmi národného registra, a uvedie dáta a čísla prihlášky a zápisu známky v krajine pôvodu, ako aj dátum žiadosti o medzinárodný zápis.
2.
Prihlasovateľ musí uviesť výrobky alebo služby, pre ktoré sa ochrana známky požaduje, ako aj podľa možnosti zodpovedajúcu triedu alebo triedy podľa triedenia zavedeného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely registrácie známok. Ak prihlasovateľ tento údaj neuvedie, Medzinárodný úrad zatriedi výrobky alebo tovar do zodpovedajúcich tried tohto triedenia. Triedenie, ktoré uviedol prihlasovateľ, sa podrobí kontrole, ktorú vykoná Medzinárodný úrad v spolupráci s národným úradom. V prípade nezhody medzi národným úradom a Medzinárodným úradom bude rozhodujúci názor Medzinárodného úradu.
3.
Ak prihlasovateľ požaduje farbu ako rozlišovací znak svojej známky, je povinný
1.
výslovne to vyhlásiť a vo svojej prihláške uviesť poznámku udávajúcu požadovanú farbu alebo zostavu farieb,
2.
k svojej žiadosti pripojiť farebné odtlačky príslušnej známky, ktoré Medzinárodný úrad priloží k svojim oznámeniam. Počet týchto odtlačkov určí vykonávací poriadok.
4.
Medzinárodný úrad ihneď zapíše známky prihlásené podľa článku 1. Zápis sa označí dátumom žiadosti o medzinárodný zápis v krajine pôvodu, pokiaľ ju Medzinárodný úrad dostane do dvoch mesiacov, počítajúc od tohto dátumu. Ak žiadosť v tejto lehote nedôjde, Medzinárodný úrad ju zapíše s dátumom, keď mu došla. Medzinárodný úrad bez meškania oznámi tento zápis zúčastneným úradom. Zapísané známky sa budú zverejňovať v periodickom vestníku vydávanom Medzinárodným úradom, a to podľa údajov obsiahnutých v žiadosti o zápis. Pokiaľ ide o známky, ktoré obsahujú obrázkový prvok alebo zvláštne písmo, vykonávací poriadok určí, či prihlasovateľ má dodať štočok.
5.
Aby sa zapísané známky stali v zmluvných krajinách všeobecne známymi, dostane každý úrad od Medzinárodného úradu určitý počet výtlačkov uvedenej publikácie zadarmo a určitý počet za cenu zníženú úmerne k počtu jednotiek, ako o nich hovorí článok 16 ods. 4 písm. a) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, za podmienok určených vykonávacím poriadkom. Toto zverejnenie sa bude považovať vo všetkých zmluvných krajinách za úplne dostačujúce a žiadne iné sa nesmie od prihlasovateľa požadovať.
Článok 3 bis
1.
Každá zmluvná krajina môže kedykoľvek písomne oznámiť generálnemu riaditeľovi Organizácie (ďalej označovaný ako „generálny riaditeľ“), že sa ochrana vyplývajúca z medzinárodného zápisu bude vzťahovať na jeho krajinu iba vtedy, ak o to prihlasovateľ výslovne požiada.
2.
Toto oznámenie nadobudne účinnosť až po šiestich mesiacoch odo dňa, keď ho generálny riaditeľ oznámi ostatným zmluvným krajinám.
Článok 3 ter
1.
Žiadosť o rozšírenie ochrany, vyplývajúcej z medzinárodného zápisu, na krajinu, ktorá použila možnosti dané článkom 3 bis, musí sa osobitne vyznačiť v žiadosti, o ktorej hovorí článok 3 ods. 1.
2.
Žiadosť o územné rozšírenie podaná po predložení žiadosti o medzinárodný zápis sa musí predložiť prostredníctvom úradu krajiny pôvodu na formulári, ktorý predpisuje vykonávací poriadok. Medzinárodný úrad žiadosť ihneď zapíše a bez meškania ju oznámi príslušnému úradu alebo príslušným úradom. Uverejní ju v periodickom vestníku vydávanom Medzinárodným úradom. Toto územné rozšírenie nadobudne účinnosť dňom zápisu do medzinárodného registra; stratí účinnosť zánikom medzinárodného zápisu známky, na ktorú sa vzťahuje.
Článok 4
1.
Od tých čias, čo sa na Medzinárodnom úrade takto uskutočnil zápis podľa ustanovení článku 3 a 3 ter, bude známka v každej zúčastnenej zmluvnej krajine chránená práve tak, ako keby tam bola priamo prihlásená. Zatriedenie výrobkov alebo služieb, ktoré je ustanovené v článku 3, nezaväzuje zmluvné krajiny pri posudzovaní rozsahu ochrany známky.
2.
Každá známka, ktorá bola medzinárodne zapísaná, bude požívať prioritné právo ustanovené článkom 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva bez toho, že treba splniť formality uvedené pod písmenom D tohto článku.
Článok 4 bis
1.
Keď niektorá známka prihlásená už v jednej alebo vo viacerých zmluvných krajinách bola neskoršie zapísaná Medzinárodným úradom pre toho istého majiteľa alebo pre jeho právneho nástupcu, bude sa medzinárodný zápis považovať za zápis nastupujúci na miesto skorších národných zápisov bez ujmy na právach nadobudnutých týmito zápismi.
2.
Národný úrad je povinný na požiadanie poznačiť vo svojich registroch medzinárodný zápis.
Článok 5
1.
Úrady krajín, ktorých zákony ich na to splnomocňujú, a ktorým Medzinárodný úrad oznámi zápis niektorej známky alebo žiadosť o rozšírenie ochrany uplatnenej v zmysle článku 3 ter, môžu vyhlásiť, že tejto známke sa nemôže na ich území poskytnúť ochrana. Také odmietnutie bude však možné len za tých podmienok, ktoré by podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platili pre známku prihlásenú na národný zápis.
Ochranu však nemožno ani len čiastočne odoprieť len z toho dôvodu, že národné zákonodarstvo povoľuje zápis iba pre obmedzený počet tried alebo pre obmedzený počet výrobkov alebo služieb.
2.
Úrady, ktoré budú chcieť použiť toto oprávnenie, musia svoje odmietnutie s uvedením všetkých dôvodov oznámiť Medzinárodnému úradu, a to v lehote ustanovenej svojím národným zákonom, najneskoršie však pred uplynutím jedného roka, počítajúc od medzinárodného zápisu známky alebo od žiadosti o rozšírenie ochrany predloženej v zmysle článku 3 ter.
3.
Medzinárodný úrad bez meškania zašle úradu krajiny pôvodu a majiteľovi známky alebo jeho zástupcovi, ak ho Medzinárodnému úradu oznámil spomínaný úrad, jedno vyhotovenie odmietavého vyhlásenia, ktoré mu bolo takto oznámené. Účastník bude mať tie isté odvolacie prostriedky, ako keby bol známku prihlásil sám priamo v krajine, v ktorej sa ochrana odmieta.
4.
Dôvody odmietnutia známky musí Medzinárodný úrad oznámiť účastníkom, ktorí o to požiadajú.
5.
Úrady, ktoré v uvedenej lehote, najdlhšie do jedného roka neoznámia Medzinárodnému úradu žiadne dočasné alebo konečné rozhodnutie o odmietnutí zápisu alebo o rozšírení ochrany, stratia vo veci príslušnej známky oprávnenie obsiahnuté v odseku 1 tohto článku.
6.
Príslušné úrady nemôžu rozhodnúť o zrušení medzinárodnej známky bez toho, že by majiteľovi známky poskytli možnosť, aby svoje práva včas uplatnil. Zrušenie známky sa oznamuje Medzinárodnému úradu.
Článok 5 bis
Doklady o práve používať niektoré znaky známky, ako sú znaky, štíty, portréty, vyznamenania, tituly, obchodné alebo osobné mená iné, než je meno prihlasovateľa, alebo iné obdobné nápisy, ktoré by úrady zmluvných krajín mohli vyžadovať, budú oslobodené od každého iného overenia alebo potvrdenia, než je overenie alebo potvrdenie úradom krajiny pôvodu.
Článok 5 ter
1.
Každému, kto o to požiada, vydá Medzinárodný úrad za poplatok určený vykonávacím poriadkom odpis údajov zapísaných v registre o určitej známke.
2.
Medzinárodný úrad môže za odplatu uskutočňovať aj prieskum starších práv v medzinárodných známkach.
3.
Výpisy z medzinárodného registra vyžiadané na predloženie v niektorej zmluvnej krajine sú oslobodené od akéhokoľvek overovania.
Článok 6
1.
Zápis známky na Medzinárodnom úrade sa uskutočňuje na obdobie 20 rokov s možnosťou obnovy za podmienok ustanovených v článku 7.
2.
Po uplynutí lehoty piatich rokov od dátumu medzinárodného zápisu sa stane tento zápis nezávislým od národnej známky predtým zapísanej v krajine pôvodu, s výhradou ďalej uvedených ustanovení.
3.
Ochrana vyplývajúca z medzinárodného zápisu, či už bol alebo nebol vykonaný, nemôže sa úplne alebo čiastočne uplatňovať, ak národná známka prv zapísaná v krajine pôvodu podľa článku 1 prestala v období piatich rokov od dátumu medzinárodného zápisu v tejto krajine úplne alebo čiastočne požívať zákonnú ochranu. Tak to bude aj v prípade, keď táto zákonná ochrana zanikla neskoršie následkom žaloby podanej pred uplynutím lehoty piatich rokov.
4.
V prípade dobrovoľného alebo úradného výmazu požiada úrad krajiny pôvodu Medzinárodný úrad o výmaz známky a Medzinárodný úrad tento úkon vykoná. V prípade súdnej žaloby zašle uvedený úrad Medzinárodnému úradu z úradnej moci alebo na žiadosť žiadateľa odpis žalobného spisu alebo odpis iného dokladu oprávňujúceho začať spor, ako aj konečný rozsudok; Medzinárodný úrad zaznačí túto skutočnosť v medzinárodnom registri.
Článok 7
1.
Zápis sa smie obnoviť zakaždým na obdobie 20 rokov, počítajúc odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia, púhou úhradou základného poplatku a prípadne dodatkových a doplnkových poplatkov ustanovených v článku 8 ods. 2.
2.
Obnova nesmie obsahovať žiadnu zmenu oproti poslednému stavu predošlého zápisu.
3.
Prvá obnova uskutočnená podľa ustanovení niceského znenia z 15. júna 1957 alebo tohto znenia musí obsahovať údaj o triedach medzinárodného triedenia, ktorých sa zápis týka.
4.
Šesť mesiacov pred uplynutím ochranného obdobia pripomenie Medzinárodný úrad majiteľovi známky a jeho zástupcovi úradným oznámením presný dátum, keď táto lehota uplynie.
5.
Za príplatok určený vykonávacím poriadkom sa na obnovu medzinárodného zápisu poskytne šesťmesačná lehota na pozhovenie.
Článok 8
1.
Úrad krajiny pôvodu môže podľa svojho uváženia určiť a vybrať vo svoj prospech národný poplatok, ktorý požaduje od majiteľa známky, o medzinárodný zápis alebo obnovu ktorej sa žiada.
2.
Zápis známky na Medzinárodnom úrade podlieha predchádzajúcej úhrade medzinárodného poplatku, ktorý sa bude skladať:
a)
zo základného poplatku,
b)
z dodatkového poplatku za každú ďalšiu triedu medzinárodného triedenia presahujúcu tri triedy, do ktorých sú zaradené výrobky alebo služby, na ktoré sa známka vzťahuje,
c)
z doplnkového poplatku za každú žiadosť o rozšírenie ochrany podľa článku 3 ter.
3.
Dodatkový poplatok uvedený v odseku 2 písm. b) bude však možno uhradiť v lehote určenej vykonávacím poriadkom, ak Medzinárodný úrad určil počet tried výrobkov alebo služieb alebo ak proti nemu vzniesol námietky, a bez toho, že by sa to dotklo dátumu zápisu. Ak by sa dodatkový poplatok nezaplatil do uplynutia tejto lehoty alebo ak by prihlasovateľ neobmedzil v príslušnej miere zoznam výrobkov alebo služieb, bude sa predpokladať, že sa od žiadosti o medzinárodný zápis upustilo.
4.
Ročný výťažok rôznych príjmov medzinárodného zápisu, s výnimkou príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c), rozdelí Medzinárodný úrad rovnakým dielom medzi členské krajiny tohto znenia po odčítaní výdavkov a nákladov nevyhnutných na vykonanie uvedeného znenia. Pokiaľ niektorá krajina v okamihu nadobudnutia platnosti tohto znenia ho ešte neratifikovala alebo k nemu nepristúpila, bude mať až do dátumu účinnosti svojej ratifikácie alebo pristúpenia nárok na rozdelenie prebytkov príjmu vypočítaného na podklade prvšieho znenia, ktoré sa na ňu vzťahuje.
5.
Sumy vzniknuvšie z dodatkových poplatkov uvedených v odseku 2 písm. b) sa rozdelia po uplynutí každého roka medzi členské krajiny tohto znenia alebo niceského znenia z 15. júna 1957 v pomere k počtu známok, pre ktoré sa v každej z týchto krajín v uplynulom roku uplatnila ochrana, pričom pri krajinách, ktoré uskutočňujú predchádzajúci prieskum, sa určí tento počet koeficientom, ktorý určuje vykonávací poriadok. Pokiaľ niektorá krajina v okamihu nadobudnutia platnosti tohto znenia ho ešte neratifikovala alebo k nemu nepristúpila, bude mať až do dátumu účinnosti svojej ratifikácie alebo pristúpenia nárok na rozdelenie súm vypočítaných podľa niceského znenia.
6.
Sumy vzniknuvšie z doplnkových poplatkov uvedených v odseku 2 písm. c) sa rozdelia podľa pravidiel uvedených v odseku 5 medzi krajiny, ktoré použili možnosť spomínanú v článku 3 bis. Pokiaľ niektorá krajina v okamihu nadobudnutia platnosti tohto znenia ho ešte neratifikovala alebo k nemu nepristúpila, bude mať až do dátumu účinnosti svojej ratifikácie alebo pristúpenia nárok na rozdelenie súm vypočítaných podľa niceského znenia.
Článok 8 bis
Majiteľ medzinárodne zapísanej známky sa môže kedykoľvek zriecť ochrany v jednej alebo vo viacerých zmluvných krajinách vyhlásením, ktoré odovzdá úradu svojej krajiny, aby ho oznámil Medzinárodnému úradu, ktorý ho oznámi krajinám, ktorých sa toto vzdanie sa týka. Vzdanie sa ochrany nepodlieha žiadnemu poplatku.
Článok 9
1.
Úrad krajiny majiteľa známky oznámi Medzinárodnému úradu aj zrušenie, výmazy, vzdanie sa ochrany, prevody a iné zmeny vykonané pri zápise známky v národnom registri, pokiaľ sa tieto zmeny dotýkajú aj medzinárodného zápisu.
2.
Medzinárodný úrad zapíše tieto zmeny do medzinárodného registra, oznámi ich aj úradom zmluvných krajín a uverejní vo svojom vestníku.
3.
Rovnakým spôsobom sa bude postupovať, keď majiteľ medzinárodne zapísanej známky požiada o obmedzenie zoznamu výrobkov alebo služieb, na ktoré sa tento zápis vzťahuje.
4.
Tieto úkony môžu podliehať poplatku, ktorý určí vykonávací poriadok.
5.
Dodatočné pripojenie nového výrobku alebo služby do zoznamu sa môže dosiahnuť len novou prihláškou podľa ustanovení článku 3.
6.
Nahradenie výrobku alebo služby iným výrobkom alebo službou sa posudzuje rovnako ako pripojenie.
Článok 9 bis
1.
Ak sa známka zapísaná v medzinárodnom registri prevedie na osobu usadenú v niektorej inej zmluvnej krajine, než je krajina majiteľa medzinárodne zapísanej známky, oznámi prevod úrad tejto krajiny Medzinárodnému úradu. Medzinárodný úrad prevod zapíše, oznámi ostatným úradom a uverejní vo svojom vestníku. Ak sa prevod uskutočnil pred uplynutím piatich rokov od medzinárodného zápisu, Medzinárodný úrad požiada úrad krajiny nového majiteľa o súhlas a uverejní pokiaľ možno dátum a číslo zápisu známky v krajine nového majiteľa.
2.
Prevod známky zapísanej v medzinárodnom registri, ktorý je v prospech osoby, ktorá nie je oprávnená prihlásiť známku, sa nezapíše.
3.
Ak sa niektorý prevod nemohol zapísať do medzinárodného registra buď následkom odopretia súhlasu krajiny nového majiteľa, alebo preto, že znel na osobu, ktorá nie je oprávnená žiadať o medzinárodný zápis, bude mať úrad krajiny prvšieho majiteľa právo požiadať Medzinárodný úrad, aby známku vymazal zo svojho registra.
Článok 9 ter
1.
Ak sa Medzinárodnému úradu oznámi postúpenie medzinárodnej známky iba pre časť zapísaných výrobkov alebo služieb, zapíše ho Medzinárodný úrad do svojho registra. Každá zo zmluvných strán má možnosť neuznať platnosť tohto postúpenia, ak výrobky alebo služby pojaté do takto postúpenej časti sú obdobné výrobkom alebo službám, pre ktoré známka zostáva zapísaná v prospech postupujúceho.
2.
Medzinárodný úrad zapíše tak isto postúpenie medzinárodnej známky len pre jednu alebo niekoľko zmluvných krajín.
3.
Ak v predchádzajúcich prípadoch dôjde k zmene krajiny majiteľa, musí príslušný úrad nového majiteľa udeliť súhlas predpísaný článkom 9 bis, ak sa medzinárodná známka previedla pred uplynutím päťročného obdobia počítaného od medzinárodného zápisu.
4.
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia, s výhradou ustanovení článku 6 quater Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.
Článok 9 quater
1. Ak sa niekoľko krajín Osobitnej únie dohodne na zjednotení svojich národných zákonov v oblasti známok, budú môcť generálnemu riaditeľovi oznámiť,
a)
že spoločný úrad nahradí ich národné úrady a
b)
že celok ich príslušných území treba považovať za jedinú krajinu na úplné alebo čiastočné použitie ustanovení predchádzajúcich tomuto článku.
2.
Toto oznámenie nadobudne účinnosť až o šesť mesiacov po dni, keď ho generálny riaditeľ oznámi ostatným zmluvným krajinám.
Článok 10
1.
a)
Osobitná únia má Zhromaždenie skladajúce sa z krajín, ktoré ratifikovali toto znenie alebo k nemu pristúpili.
b)
Vládu každej krajiny zastupuje jeden delegát, ktorý môže mať svojich zástupcov, poradcov a expertov.
c)
Výdavky každej delegácie uhrádza vláda, ktorá túto delegáciu ustanovila, s výnimkou cestovného a diét pre jedného delegáta z každej členskej krajiny, ktoré uhrádza Osobitná únia.
2.
a)
Zhromaždenie
i)
prerokúva všetky otázky týkajúce sa chodu a ďalšieho rozvoja Osobitnej únie a plnenia tejto dohody;
ii)
dáva pokyny Medzinárodnému úradu na prípravu revíznych konferencií, pričom prihliada na podmienky členských krajín Osobitnej únie, ktoré neratifikovali toto znenie alebo k nemu nepristúpili;
iii)
mení vykonávací poriadok a určuje výšku poplatkov uvedených v článku 8 ods. 2 a iných dávok týkajúcich sa medzinárodného zápisu;
iv)
preskúmava a schvaľuje správy a činnosť generálneho riaditeľa týkajúce sa Osobitnej únie a dáva mu všetky užitočné pokyny v otázkach kompetencie Osobitnej únie;
v)
určuje program, schvaľuje trojročný rozpočet Osobitnej únie a schvaľuje jej záverečné účty;
vi)
schvaľuje finančný poriadok Osobitnej únie;
vii)
zriaďuje výbory znalcov a pracovné skupiny, ktoré považuje za užitočné na uskutočnenie cieľov Osobitnej únie;
viii)
rozhoduje, ktoré krajiny, ktoré nie sú členmi Osobitnej únie, a ktoré medzivládne a medzinárodné nevládne organizácie sa môžu zúčastniť na jeho zasadaniach ako pozorovatelia;
ix)
schvaľuje zmeny článkov 10 až 13;
x)
robí ďalšie vhodné opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov Osobitnej únie;
xi)
plní všetky ostatné úlohy, ktoré mu ukladá táto dohoda.
2.
b)
V otázkach, ktoré zaujímajú aj iné únie spravované Organizáciou, prihliada Zhromaždenie na odporúčania Koordinačného výboru Organizácie.
3.
a)
Každá členská krajina Zhromaždenia má jeden hlas.
b)
Polovica členských krajín Zhromaždenia tvorí kvórum.
c)
Bez ohľadu na ustanovenie písmena b), ak je počet zastúpených krajín na zasadaní nižší než polovica, ale ak tvorí aspoň tretinu členských krajín Zhromaždenia, môže Zhromaždenie robiť rozhodnutia; takéto rozhodnutia Zhromaždenia, s výnimkou rozhodnutí o rokovacom poriadku, sa však stanú vykonateľnými až po splnení podmienok ďalej uvedených. Medzinárodný úrad oznámi uvedené rozhodnutia členským krajinám Zhromaždenia, ktoré neboli zastúpené, a vyzve ich, aby v lehote troch mesiacov počítanej od dátumu tohto oznámenia písomne vyjadrili svoj hlas alebo abstenciu. Ak sa po uplynutí tejto lehoty počet štátov, ktoré takto vyjadrili svoj hlas alebo abstenciu, rovná najmenej počtu krajín chýbajúcich na dosiahnutie kvóra na zasadaní, stanú sa tieto rozhodnutia vykonateľnými za predpokladu, že sa súčasne dosahuje požadovaná väčšina.
d)
S výhradou ustanovenia článku 13 ods. 2 prijíma Zhromaždenie svoje rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov.
e)
Abstencia sa nepočíta ako hlas.
f)
Delegát môže zastupovať iba jednu krajinu a hlasovať iba v mene tejto krajiny.
g)
Členské krajiny Osobitnej únie, ktoré nie sú členmi Zhromaždenia, sa môžu zúčastniť na jeho schôdzi ako pozorovatelia.
4.
a)
Zhromaždenie sa schádza raz za tri roky na riadne zasadanie zvolané generálnym riaditeľom a okrem mimoriadnych prípadov v tom istom čase a na tom istom mieste ako Valné zhromaždenie Organizácie.
b)
Zhromaždenie sa schádza na mimoriadne zasadanie na zvolanie rozoslané generálnym riaditeľom na žiadosť jednej štvrtiny členských krajín Zhromaždenia.
c)
Generálny riaditeľ pripraví program rokovania každého zasadania.
5.
Zhromaždenie schvaľuje svoj rokovací poriadok.
Článok 11
1.
a)
Úlohy spojené s medzinárodným zápisom, ako aj ostatné administratívne úlohy pripadajúce Osobitnej únii plní Medzinárodný úrad.
b)
Medzinárodný úrad pripravuje najmä schôdze a plní úlohy sekretariátu Zhromaždenia a výboru znalcov a pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie zriadiť.
c)
Generálny riaditeľ je najvyšším úradníkom Osobitnej únie a zastupuje ju.
2.
Generálny riaditeľ a každý člen personálu ním určený sa zúčastňuje bez hlasovacieho práva na všetkých zasadaniach Zhromaždenia a výboru znalcov a pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie zriadiť. Generálny riaditeľ alebo ním určený člen personálu je z úradnej povinnosti tajomníkom týchto orgánov.
3.
a)
Medzinárodný úrad pripravuje podľa pokynov Zhromaždenia revízne konferencie o iných ustanoveniach dohody, než sú články 10 až 13.
b)
Medzinárodný úrad sa môže radiť o príprave revíznych konferencií s medzivládnymi organizáciami a s medzinárodnými nevládnymi organizáciami.
c)
Generálny riaditeľ a osoby ním určené sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na rokovaniach týchto konferencií.
4.
Medzinárodný úrad plní všetky ďalšie úlohy, ktoré sú mu uložené.
Článok 12
1.
a)
Osobitná únia má svoj rozpočet.
b)
Rozpočet Osobitnej únie obsahuje vlastné príjmy a výdavky Osobitnej únie, jej príspevok do rozpočtu spoločných výdavkov únií a prípadne sumu danú k dispozícii rozpočtu konferencie Organizácie.
c)
Za výdavky spoločné úniám sa považujú výdavky, ktoré sa nepripisujú výlučne Osobitnej únii, ale aj jednej alebo viacerým ďalším úniám spravovaným Organizáciou. Podiel únie na týchto spoločných výdavkoch je úmerný záujmu, ktorý na nich Osobitná únia má.
2.
Rozpočet Osobitnej únie sa zostavuje s prihliadnutím na požiadavky koordinácie s rozpočtami ostatných únií spravovaných Organizáciou.
3.
Rozpočet Osobitnej únie sa financuje z týchto zdrojov:
i)
z poplatkov a dávok za medzinárodný zápis a z dávok a súm za iné služby poskytované Medzinárodným úradom z titulu Osobitnej únie;
ii)
z výťažku predaja publikácií Medzinárodného úradu týkajúcich sa Osobitnej únie a z poplatkov za tieto publikácie;
iii)
z darov, odkazov a subvencií;
iv)
z nájomného, úrokov a ďalších rôznych príjmov.
4.
a)
Výšku poplatkov uvedených v článku 8 ods. 2 a iných dávok za medzinárodný zápis určuje Zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa.
b)
Suma je určená tak, aby príjmy Osobitnej únie z poplatkov okrem dodatkových a doplnkových poplatkov uvedených v článku 8 ods. 2 písm. b) a c) z dávok a iných zdrojov umožnili aspoň úhradu výdavkov, ktoré má Medzinárodný úrad v súvislosti s Osobitnou úniou.
c)
V prípade, že rozpočet nebude schválený pred začiatkom nového finančného obdobia, prevedie sa rozpočet z minulého roka, a to spôsobom určeným finančným poriadkom.
5.
S výhradou ustanovení odseku 4 písm. a) výšku dávok a súm za ostatné služby poskytované Medzinárodným úradom z titulu Osobitnej únie určuje generálny riaditeľ, ktorý o tom podá správu Zhromaždeniu.
6.
a)
Osobitná únia má prevádzkový kapitálový fond, ktorý sa utvorí jednorazovou platbou poskytnutou každou krajinou Osobitnej únie. Ak sa fond stane nedostatočným, rozhodne Zhromaždenie o jeho zvýšení.
b)
Výška začiatočnej platby každej krajiny do uvedeného fondu alebo výška jej účasti na jeho zvýšení je úmerná príspevku tejto krajiny ako člena Parížskej únie na ochranu priemyslového vlastníctva do rozpočtu tejto únie platného v roku, v priebehu ktorého sa fond utvorí alebo sa urobí rozhodnutie o jeho zvýšení.
c)
Výšku a spôsob platby určí Zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa po tom, čo vypočulo názor Koordinačného výboru Organizácie.
d)
Pokiaľ Zhromaždenie dovolí použiť rezervný fond Osobitnej únie ako prevádzkový kapitálový fond, Zhromaždenie môže zrušiť použitie ustanovení písmen a), b) a c).
7.
a)
Zmluva o sídle Organizácie uzavretá s krajinou, na území ktorej má Organizácia svoje sídlo, určí, že táto krajina poskytuje preddavky v prípadoch, keď je prevádzkový kapitálový fond nedostačujúci. Výška týchto preddavkov a podmienky, za ktorých sa poskytujú, sú v každom jednotlivom prípade predmetom samostatných dohôd medzi takou krajinou a Organizáciou.
b)
Krajina uvedená pod písmenom a) a Organizácia majú každá právo vypovedať záväzok poskytovať preddavky, a to formou písomného oznámenia. Výpoveď sa stane účinnou tri roky po uplynutí roka, v ktorom bola oznámená.
8.
Revíziu účtov zabezpečuje spôsobom určeným finančným poriadkom jedna alebo viac krajín Osobitnej únie alebo externí revízori, ktorých s ich súhlasom ustanoví Zhromaždenie.
Článok 13
1.
Návrhy na zmeny článkov 10, 11, 12 a tohto článku môže predložiť každá členská krajina Zhromaždenia alebo generálny riaditeľ. Tieto návrhy oznamuje generálny riaditeľ členským krajinám Zhromaždenia aspoň šesť mesiacov pred ich prerokúvaním v Zhromaždení.
2.
Zmeny článkov uvedených v odseku 1 schvaľuje Zhromaždenie. Ich schválenie vyžaduje trojštvrtinovú väčšinu odovzdaných hlasov; ale akékoľvek zmeny článku 10 a tohto odseku vyžadujú štyri pätiny odovzdaných hlasov.
3.
Zmeny článkov uvedených v odseku 1 nadobudnú platnosť mesiac po tom, čo generálny riaditeľ dostane písomné oznámenia o ich prijatí urobené v súlade s príslušnými ústavnými pravidlami, a to od troch štvrtín krajín, ktoré boli členmi Zhromaždenia v čase, keď zmena bola schválená. Zmeny uvedených článkov takto prijaté zaväzujú všetky krajiny, ktoré sú členmi Zhromaždenia v čase, keď zmena nadobudne platnosť, alebo ktoré sa stanú jeho členmi neskoršie.
Článok 14
1.
Každá krajina Osobitnej únie, ktorá podpísala toto znenie, môže ho ratifikovať, a ak ho nepodpísala, môže k nemu pristúpiť.
2.
a)
Každá krajina, ktorá nie je členskou krajinou Osobitnej únie, ale je členom Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, môže pristúpiť k tomuto zneniu a stať sa tak členom Osobitnej únie.
b)
Len čo bude Medzinárodný úrad upovedomený o tom, že takáto krajina pristúpila k tomuto zneniu, zašle úradu tejto krajiny podľa článku 3 súhrnné oznámenie známok, ktoré k tomuto okamihu požívajú medzinárodnú ochranu.
c)
Toto oznámenie zabezpečuje známkam, ktoré sú v ňom uvedené, výhody predchádzajúcich ustanovení na území danej krajiny a od tohto oznámenia začína plynúť jednoročná lehota, v ktorej môže zúčastnený úrad urobiť vyhlásenie podľa článku 5.
d)
Každá takáto krajina môže však pri prístupe k tomuto zneniu vyhlásiť, že s výnimkou medzinárodných známok, ktoré už prv boli v tejto krajine predmetom zhodného a ešte platného národného zápisu a ktoré sa na žiadosť účastníkov ihneď uznávajú, sa použitie tohto znenia obmedzí na známky, ktoré budú zapísané začínajúc dňom, keď tento prístup nadobudne účinnosť.
e)
Toto vyhlásenie pozbaví Medzinárodný úrad povinnosti zaslať uvedené súhrnné oznámenie. Obmedzí sa iba na oznámenie tých známok, o ktorých mu dôjde žiadosť predložená na uplatnenie výnimky podľa písmena d) s nevyhnutnými spresneniami, v lehote jedného roka od prístupu novej krajiny.
f)
Medzinárodný úrad nezašle súhrnné oznámenie tým krajinám, ktoré pri prístupe k tomuto zneniu vyhlásia, že používajú oprávnenie uvedené v článku 3 bis. Tieto krajiny môžu okrem toho súčasne vyhlásiť, že použitie tohto znenia sa obmedzuje na známky zapísané odo dňa, keď prístup týchto krajín nadobudne účinnosť; toto obmedzenie sa však nebude týkať medzinárodných známok, ktoré boli v týchto krajinách už predmetom zhodného národného zápisu a ktoré môžu byť podkladom žiadostí o rozšírenie ochrany predložených a oznámených podľa článku 3 ter a článku 8 ods. 2 písm. c).
g)
Zápisy známok, ktoré boli predmetom niektorého oznámenia podľa tohto odseku, sa budú považovať za zápisy nastupujúce na miesto zápisov uskutočnených priamo v novej zmluvnej krajine pred dátumom účinnosti jej prístupu.
3.
Ratifikačné listiny a listiny o prístupe sa ukladajú u generálneho riaditeľa.
4.
a)
Pre prvých päť krajín, ktoré uložia svoje listiny o ratifikácii alebo o prístupe, nadobudne toto znenie platnosť tri mesiace po uložení piatej takej listiny.
b)
Pre každú ostatnú krajinu nadobudne toto znenie platnosť tri mesiace po dni, čo generálny riaditeľ oznámi jej ratifikáciu alebo prístup, iba ak by v ratifikačnej listine alebo v listine o prístupe bol uvedený neskorší dátum. V tomto prípade nadobudne toto znenie platnosť pre túto krajinu dátumom tam uvedeným.
5.
Ratifikácia alebo prístup automaticky znamená prijatie všetkých ustanovení a priznanie všetkých výhod upravených v tomto znení.
6.
Po tom, čo toto znenie nadobudne platnosť, môže krajina pristúpiť k niceskému zneniu z 15. júna 1957 iba súčasne s ratifikáciou tohto znenia alebo pristúpením k tomuto zneniu. Pristúpenie k zneniam, ktoré predchádzajú niceské znenie, nie je dovolené ani súčasne s ratifikáciou tohto znenia alebo pristúpením k nemu.
7.
Ustanovenia článku 24 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platia pre túto dohodu.
Článok 15
1.
Táto dohoda zostane v platnosti po neobmedzený čas.
2.
Každá krajina môže toto znenie vypovedať oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi. Táto výpoveď znamená aj výpoveď všetkých skorších znení a týka sa iba krajiny, ktorá ju podala, pričom dohoda zostáva, pokiaľ ide o ostatné krajiny Osobitnej únie, platná a vykonateľná.
3.
Výpoveď nadobúda účinnosť jeden rok po dni, keď o tom generálny riaditeľ dostal oznámenie.
4.
Právo výpovede obsiahnuté v tomto článku nemôže žiadna krajina vykonať, kým neuplynie päť rokov odo dňa, keď sa stala členom Osobitnej únie.
5.
Medzinárodné známky, ktoré boli zapísané predo dňom, ku ktorému výpoveď nadobúda účinnosť, a ktoré neboli odmietnuté v priebehu roka podľa článku 5, budú požívať po celý čas medzinárodnej ochrany naďalej rovnakú ochranu, ako keby boli prihlásené priamo v tejto krajine.
Článok 16
1.
a)
Toto znenie nahradí vo všetkých vzťahoch medzi členskými krajinami Osobitnej únie, v mene ktorých bolo ratifikované alebo ktoré k nemu pristúpili, odo dňa, keď pre ne nadobúda účinnosť, Madridskú dohodu z roku 1891 v zneniach predchádzajúcich tomuto zneniu.
b)
Ale každá krajina Osobitnej únie, ktorá toto znenie ratifikovala alebo k nemu pristúpila, zostáva vo vzťahoch medzi krajinami, ktoré toto znenie neratifikovali ani k nemu nepristúpili, viazaná skoršími textami, ktoré predtým nevypovedala podľa článku 12 ods. 4 niceského znenia z 15. júna 1957.
2.
Krajiny, ktoré dosiaľ neboli členskými krajinami Osobitnej únie, ktoré sa však stanú stranami tohto znenia, použijú ho na medzinárodné zápisy uskutočnené na Medzinárodnom úrade prostredníctvom národného úradu každej krajiny Osobitnej únie, ktorá nie je stranou tohto znenia, za predpokladu, že tieto zápisy vyhovejú, pokiaľ ide o tieto uvedené krajiny, podmienkam predpísaným týmto znením. Pri medzinárodných zápisoch uskutočnených na Medzinárodnom úrade prostredníctvom národných úradov krajiny, ktoré dosiaľ neboli členskými krajinami Osobitnej únie, ktoré sa však stanú stranami tohto znenia, pripustia, aby uvedená krajina požadovala splnenie podmienok predpísaných posledným znením, ktorého je stranou.
Článok 17
1.
a)
Toto znenie je podpísané v jedinom vyhotovení vo francúzskom jazyku a uložené u švédskej vlády.
b)
Generálny riaditeľ vyhotoví po porade so zainteresovanými vládami oficiálne texty v ďalších jazykoch, ktoré môže určiť Zhromaždenie.
2.
Toto znenie zostáva otvorené na podpis v Stockholme do 13. januára 1968.
3.
Generálny riaditeľ odovzdá dve kópie podpísaného textu tohto znenia overené švédskou vládou vládam všetkých krajín Osobitnej únie a na žiadosť vláde ktorejkoľvek inej krajiny.
4.
Generálny riaditeľ dá zaregistrovať toto znenie na sekretariáte Organizácie Spojených národov.
5.
Generálny riaditeľ oznamuje vládam všetkých krajín Osobitnej únie podpisy, uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe a vyhlásenia obsiahnuté v takých listinách, nadobudnutie platnosti ustanovení tohto znenia, oznámenia o výpovedi a oznámenia urobené podľa článku 3 bis, 9 quater, 13, 14 ods. 7 a 15 ods. 2.
Článok 18
1.
Do tých čias, než sa prvý generálny riaditeľ ujme svojho úradu, sa predpokladá, že odkazy v tomto znení na Medzinárodný úrad Organizácie alebo na generálneho riaditeľa sú odkazmi na úrad Únie zriadený Parížskym dohovorom na ochranu priemyslového vlastníctva alebo jeho riaditeľa.
2.
Krajiny Osobitnej únie, ktoré toto znenie neratifikovali alebo k nemu nepristúpili, môžu po čas piatich rokov odo dňa, keď nadobudne platnosť Dohovor zriaďujúci Organizáciu, vykonávať, pokiaľ si to budú priať, práva priznané podľa článkov 10 až 13 tohto znenia, ako keby boli týmito ustanoveniami viazané. Krajina, ktorá chce vykonávať tieto práva, predloží preto generálnemu riaditeľovi písomné oznámenie, ktoré sa stane účinným dňom prijatia. Tieto krajiny sa považujú za členov Zhromaždenia až do uplynutia uvedenej lehoty.
Na dôkaz toho podpísaní, majúc na to riadne plnomocenstvá, podpísali toto znenie dohody.
Dané v Stockholme 14. júla 1967.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.