95/1975 Zb.

Číslo predpisu:	95/1975 Zb.
Názov:	Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach
Typ:	Vyhláška
Dátum schválenia:	26.06.1975
Dátum vyhlásenia:	15.09.1975
Dátum účinnosti od:	15.09.1975
Dátum účinnosti do:	30.11.2005
Autor:	Minister zahraničných vecí
Právna oblasť:	Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory Cudzinecký režim Obrana, územie a bezpečnostné vzťahy v medzinárodnom práve
Nachádza sa v čiastke:	23/1975

Vzťahy predpisu

Predpis je menený

530/2005 Z. z.

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 26. júna 1975

o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach

Dňa 21. decembra 1973 bola vo Viedni podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach.

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 25. apríla 1975.

Podľa svojho článku 50 nadobudla Zmluva platnosť 24. júnom 1975.

České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach

Československá socialistická republika

Rakúska republika,

vedené prianím udržiavať aj v budúcnosti zreteľné štátne hranice medzi oboma štátmi a upraviť s tým súvisiace otázky sa dohodli uzavrieť za týmto účelom Zmluvu.

Za svojich splnomocnencov vymenovali:

prezident Československej socialistickej republiky
p. dr. Karla Komárka,
mimoriadneho vyslanca a splnomocneného ministra Československej socialistickej republiky v Rakúskej republike,

spolkový prezident Rakúskej republiky
p. dr. Rudolfa Kirchschlägera,
spolkového ministra zahraničných vecí Rakúskej republiky,

ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

ČASŤ I

Priebeh štátnych hraníc

Článok 1

(1)

Priebeh štátnych hraníc medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou od trojštátneho hraničného bodu zmluvných štátov a Nemeckej spolkovej republiky až k hraničnému bodu XI je, s výnimkou častí štátnych hraníc upravených v článku 2, určený uzneseniami, ktoré o tom urobila v rokoch 1920 až 1923 Rozhraničovacia komisia na základe článku 27 bodu 6 a článkov 29, 30 a 35 mierovej zmluvy podpísanej v Saint-Germain-en-Laye 10. septembrom 1919, ako aj časti II Dohovoru medzi Republikou československou a Republikou rakúskou o vedení rakúsko-československej hranice a niektorých súvisiacich otázkach, uzavretej v Prahe 10. marca 1921.

Tento priebeh štátnych hraníc je potvrdený článkom 5 Štátnej zmluvy z 15. mája 1955 o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska podľa stavu z 1. januára 1938.

(2)

Na základe uvedených ustanovení mierovej zmluvy podpísanej v Saint-Germain-en-Laye a uznesení Rozhraničovacej komisie je časť štátnych hraníc uvedená v odseku 1 tam, kde bola určená Rozhraničovacou komisiou strednicou vodných tokov, nepohyblivá, to znamená, že je definitívne určená bez ohľadu na neskoršie zmeny strednice týchto vodných tokov.

Článok 2

(1)

Odchýlne od ustanovenia článku 1 je touto Zmluvou určený priebeh štátnych hraníc

v hraničnom úseku VI (článok 10) od dvojice hraničných znakov 0/1, 0/2 za hraničným bodom VI/6 po hraničný znak 4 za hraničným bodom VI/6 (československá obec Staňkov, okres Jindřichův Hradec, na jednej strane a rakúska mestská obec Litchau, politický okres Gmünd na druhej strane) - príloha 1;

v hraničnom úseku VI od dvojice hraničných znakov 0/1, 0/2 za hraničným bodom VI/72 po hraničný znak 6 za hraničným bodom VI/72 (československá obec Košťálkov, okres Jindřichův Hradec, na jednej strane a rakúska obec Kautzen, politický okres Waidhofen an der Thaya, na druhej strane) - príloha 2;

v hraničnom úseku VII od hraničného znaku VII/42 po dvojicu hraničných znakov 1a, 1b za hraničným znakom VII/43 (československá obec Vratěnín, okres Znojmo, na jednej strane a rakúska obec Rabesreit, politický okres Waidhofen an der Thaya a rakúska mestská obec Drosendorf-Zissersdorf, politický okres Horn, na druhej strane) - príloha 3;

v hraničnom úseku IX od hraničného bodu 8 za hraničným znakom IX/31 po hraničný znak 2 za hraničným bodom IX/33 od hraničného bodu 2 za hraničným bodom IX/34 po hraničný znak 0/10 za hraničným bodom IX/34 (československá obec Hrabětice, okres Znojmo, na jednej strane a rakúske obce Neudorf bei Staatz a Wildendürnbach, politický okres Mistelbach, na druhej strane) - príloha 4;

v hraničnom úseku IX od hraničného znaku 4 za hraničným bodom IX/69 po hraničný bod IX/70 a od hraničného znaku 0/3 za hraničným bodom IX/71 po hraničný bod IX/72 (československá obec Mikulov, okres Břeclav, na jednej strane a rakúska obec Drasenhofen, politický okres Mistelbach, na druhej strane) - príloha 5;

v hraničnom úseku X od hraničného bodu X po hraničný bod 4 za hraničným bodom X (československá obec Sedlec, okres Břeclav, na jednej strane a rakúska obec Drasenhofen, politický okres Mistelbach, na druhej strane) - príloha 6.

(2)

Prílohy 1, 2, 3, 5 a 6 obsahujú každá podrobný opis štátnych hraníc, plán štátnych hraníc v mierke 1 : 2880, poľné náčrty v mierke 1 : 500 alebo 1 : 1000 a zoznam súradníc polygónových bodov. Príloha 4 obsahuje podrobný opis štátnych hraníc, plán štátnych hraníc v mierke 1 : 2880 a zoznam súradníc polygónových bodov.

(3)

Neskoršie zmeny polohy hraničných potokov a hraničných priekop uvedených v prílohách 1 až 6 nebudú mať žiadny vplyv na priebeh štátnych hraníc.

Článok 3

(1)

Od hraničného bodu XI prebiehajú štátne hranice v priamke určenej týmto hraničným bodom a hraničným znakom XI ČS až k priesečníku tejto priamky so strednicou rieky Dyje. Ďalej sledujú až k zaústeniu rieky Dyje do rieky Moravy strednicu rieky Dyje smerom po prúde až k priesečníku strednice rieky Dyje s priamkou, ktorá je určená polohami hraničných znakov XI/6/1 a XI/6/2 danými v čase podpisu tejto Zmluvy a znázornenými v pláne štátnych hraníc v mierke 1 : 5000 (príloha 7) a v hraničnej mape v mierke 1 : 10 000 (príloha 8).

(2)

Tam, kde sú štátne hranice určené strednicou rieky Dyje, sú pohyblivé, to znamená, že sledujú tuto strednicu pri pozvoľných prirodzených zmenách polohy rieky. Pri umelých zmenách polohy rieky sledujú štátne hranice strednicu len potiaľ, pokiaľ sa strednica neodchyľuje od hraničnej čiary platnej bezprostredne pred začatím stavby viac než o jednu štvrtinu šírky koryta pre strednú vodu. Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom takých umelých zmien len stavebné opatrenia, ku ktorým dôjde v rámci Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách zo 7. decembra 1967. V tej istej časti štátnych hraníc sa môže priebeh hraničnej čiary zmeniť takými stavebnými opatreniami len raz.

(3)

Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom strednica rieky Dyje súvisle a plynule prebiehajúcu čiaru, ktorá je, pokiaľ to dovoľuje jej súvislý plynulý priebeh, od oboch okrajov brehov koryta pre strednú vodu rovnako vzdialená. Za okraje brehov koryta pre strednú vodu sa pokladajú čiary zmáčania brehov rieky - pri ostrovoch čiary zmáčania brehov hlavného ramena - pri strednej vode. Stredná voda je daná prietokom 45 m³/s meraným v profile vodočtu Bernhardsthal. Za hlavné rameno sa pokladá rameno rieky, ktoré vykazuje pri strednej vode väčší prietok.

(4)

Strednica rieky Dyje podľa odseku 3 daná v čase podpisu tejto Zmluvy je znázornená v pláne štátnych hraníc v mierke 1 : 5000 (príloha 7).

Článok 4

(1)

Od priesečníka opísaného v článku 3 ods. 1 druhej vete prebiehajú štátne hranice priamočiaro až k priesečníku strednice rieky Moravy s priamkou, ktorú určujú polohy hraničných znakov XI/6/1 a XI/6/3 dané v čase podpisu tejto Zmluvy a znázornené v pláne štátnych hraníc v mierke 1 : 5000 (príloha 7) a v hraničnej mape 1 : 10 000 (príloha 8). Od tohto priesečníka sledujú štátne hranice až k zaústeniu rieky Moravy do rieky Dunaja strednicu rieky Moravy smerom po prúde až k priesečníku strednice rieky Moravy s priamkou, ktorú určuje poloha dvojice hraničných znakov X/32 daná v čase podpisu tejto Zmluvy a znázornená v hraničnej mape v mierke 1 : 10 000 (príloha 8) a v plánoch štátnych hraníc v mierke 1:2500 (prílohy 9 a 10).

(2)

Tam, kde sú štátne hranice určené strednicou rieky Moravy, sú pohyblivé, to znamená, že sledujú túto strednicu pri pozvoľných prirodzených zmenách polohy rieky. Pri umelých zmenách polohy rieky sledujú štátne hranice strednicu len potiaľ, pokiaľ sa strednica neodchyľuje od hraničnej čiary platnej bezprostredne pred začatím stavby viac než o jednu štvrtinu šírky koryta pre strednú vodu. Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom takých umelých zmien len stavebné opatrenia, ku ktorým dôjde v rámci Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách zo 7. decembra 1967. V tejto časti štátnych hraníc sa môže priebeh hraničnej čiary zmeniť takými stavebnými opatreniami len raz.

(3)

Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom strednica rieky Moravy súvisle a plynule prebiehajúcu čiaru, ktorá je, pokiaľ to dovoľuje jej súvislý plynulý priebeh, od oboch okrajov brehov koryta pre strednú vodu rovnako vzdialená. Pri regulovanom brehu platí za okraj brehu koryta pre strednú vodu priebeh vodiacej hrany koruny násypu brehového opevnenia alebo smernej stavby (ďalej „berma“), pokiaľ neexistuje súvislá berma, platí myslená súvislá spojnica medzi priľahlými bermami. Pri neregulovanom brehu platí za okraj brehu koryta pre strednú vodu čiara zmáčania brehu pri stave vody, ktorý zodpovedá výške protiľahlej bermy, pokiaľ protiľahlá berma neexistuje, zodpovedá výške odvodenej z priľahlých berm.

(4)

Strednica rieky Moravy podľa odseku 3 daná v čase podpisu tejto Zmluvy je znázornená v hraničnej mape v mierke 1 : 10 000 (príloha 8) a okrem toho pre časť štátnych hraníc od dvojice hraničných znakov XI/19 až k zaústeniu rieky Moravy do rieky Dunaja plánom štátnych hraníc v mierke 1 : 2500 (príloha 9).

Článok 5

(1)

Od priesečníka popísaného v článku 4 ods. 1 druhej vete prebiehajú štátne hranice priamočiaro až k priesečníku strednice hlavného plavebného koryta rieky Dunaja s priamkou, ktorú určujú polohy hraničných znakov XI/32 ČS a P 1 Ö dané v čase podpisu tejto Zmluvy a znázornené v hraničnej mape v mierke 1 : 10 000 (príloha 8) a v plánoch štátnych hraníc v mierke 1 : 2500 (prílohy 9 a 10). Od tohto priesečníka štátne hranice sledujú strednicu hlavného plavebného koryta rieky Dunaja (článok 6) až k priesečníku tejto strednice s priamkou určenou hraničným znakom XI/33 a hraničným bodom XII. Potom prebiehajú v tejto priamke až k hraničnému bodu XII.

(2)

Tam, kde sú štátne hranice určené strednicou hlavného plavebného koryta rieky Dunaja, sú pohyblivé, to znamená, že sledujú túto strednicu pri pozvoľných prirodzených zmenách hlavného plavebného koryta. Pri umelých zmenách hlavného plavebného koryta sledujú štátne hranice túto strednicu len potiaľ, pokiaľ sa strednica neodchyľuje viac ako o 100 m od hraničnej čiary, ktorá sa podľa článku 25 zistí pred začatím stavby a znázorní v mierke 1 : 2500, a pokiaľ zostáva vo vnútri okrajov brehov rieky Dunaja daných v čase podpisu tejto Zmluvy a znázornených v pláne štátnych hraníc v mierke 1 : 2500 (príloha 10). Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom takých umelých zmien len stavebné opatrenia, ku ktorým dôjde v rámci Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách zo 7. októbra 1967.

(3)

Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom strednica hlavného plavebného koryta rieky Dunaja súvislo a plynulo prebiehajúcu čiaru zloženú z priamok a kruhových oblúkov, pokiaľ možno rovnako vzdialenú od oboch čiar ohraničujúcich hlavné plavebné koryto. Polomery kruhových oblúkov sa nemajú voliť pokiaľ možno menšie ako 800 m.

(4)

Strednica hlavného plavebného koryta rieky Dunaja podľa odseku 3 daná v čase podpisu tejto Zmluvy je znázornená v pláne štátnych hraníc v mierke 1 : 2500 (príloha 10).

Článok 6

(1)

Zmluvné štáty rozumejú pod pojmom „hlavné plavebné koryto“ podľa článku 5 tú časť riečiska najmenej 100 m širokú, ohraničenú súvislo prebiehajúcimi čiarami a používanú veľkoplavbou za malé vody, ktorá má pri „étiage navigable“ (plavebná malá voda), zistenej naposledy Dunajskou komisiou, priebežnú minimálnu plavebnú hĺbku 2,50 m.

(2)

Tam, kde sa vyskytuje udaná priebežná minimálna plavebná hĺbka 2,50 m len v menšej šírke ako 100 m alebo sa nevyskytuje vôbec, platí za hlavné plavebné koryto tá časť riečiska používaná veľkoplavbou pri malej vode a ohraničená súvislo prebiehajúcimi čiarami, ktoré pri plavebnej malej vode (odsek 1) vykazuje v šírke 100 m najväčšiu hĺbku.

(3)

Na priechodoch z časti hlavného plavebného koryta uvedených v odseku 1 do častí hlavného plavebného koryta uvedených v odseku 2 alebo obrátene, sa hlavné plavebné koryto zistí tak, že sa ohraničujúce čiary priechodov spoja súvislo a plynule prebiehajúcimi čiarami. Tieto priechody treba umiestniť do častí hlavného plavebného koryta uvedených v odseku 1 a nesmú byť dlhšie ako 300 m.

Článok 7

Od hraničného bodu XII až k hraničnému bodu XII/14 je priebeh štátnych hraníc určený uzneseniami, ktoré o tom urobila Rozhraničovacia komisia uvedená v článku 1 ods. 1 v rokoch 1920 až 1923 na základe článku 27 bodu 6, ako aj článkov 29, 30 a 35 mierovej zmluvy podpísanej v Saint-Germain-en-Laye 10. septembra 1919 a potvrdený článkom 5 Štátnej zmluvy z 15. mája 1955 o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska podľa stavu z 1. januára 1938.

Článok 8

Od hraničného bodu XII/14 až k trojštátnemu hraničnému bodu zmluvných štátov a Maďarskej ľudovej republiky je priebeh štátnych hraníc určený uzneseniami, ktoré o tom urobila Rozhraničovacia komisia v roku 1922 na základe článku 27 bodu 5, ako aj článkov 29, 30 a 35 mierovej zmluvy podpísanej v Saint-Germain-en-Laye 10. septembra 1919 a potvrdený článkom 5 Štátnej zmluvy z 15. mája 1955 o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska podľa stavu z 1. januára 1938.

Článok 9

Štátne hranice ohraničujú výsostné územia zmluvných štátov ako na zemskom povrchu, tak zvislým smerom vo vzdušnom priestore i pod zemským povrchom. Táto zásada platí najmä aj pre priebeh štátnych hraníc v nadzemných aj podzemných zariadeniach každého druhu.

Článok 10

Štátne hranice sú naďalej rozdelené na hraničné úseky I až XII určené Rozhraničovacou komisiou uvedenou v článku 1 ods. 1. Časť štátnych hraníc uvedená v článku 8, o ktorú boli predĺžené československo-rakúske štátne hranice v dôsledku úprav štátnych hraníc uskutočnených medzi Československom a Maďarskom podľa článku 1 bodu 4 písm. c) mierovej zmluvy s Maďarskom podpísanej v Paríži 10. februára 1947, je zahrnutá do hraničného úseku XII.

Článok 11

(1)

Štátne hranice sú v častiach, kde to dovoľuje miestna situácia, spravidla vyznačené priamo, to je hraničnými znakmi osadenými v hraničnej čiare. Všetky ostatné časti sú vyznačené nepriamo hraničnými znakmi osadenými spravidla zdvojene alebo striedavo mimo hraničnej čiary.

(2)

Medzi priamo vyznačenými hraničnými bodmi prebiehajú štátne hranice v matematicky určených čiarach, ktoré sú spravidla priame alebo lomené.

(3)

Medzi nepriamo vyznačenými hraničnými bodmi prebiehajú štátne hranice v matematicky určených alebo len v plynulých čiarach.

Článok 12

Štátne hranice medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou sú v čase podpisu tejto Zmluvy vyznačené týmito hraničnými znakmi:

okrúhlym stĺpom na trojštátnom hraničnom bode zmluvných štátov a Nemeckej spolkovej republiky;

základnými hraničnými medzníkmi na začiatku ostatných hraničných úsekov;

hlavnými, medziľahlými alebo doplnkovými hraničnými medzníkmi vo vnútri hraničných úsekov podľa dôležitosti hraničných úsekov podľa dôležitosti hraničných bodov, drevenými kolmi v osobitných výnimočných prípadoch;

trojbokým ihlanom na trojštátnom hraničnom bode zmluvných štátov a Maďarskej ľudovej republiky.

Článok 13

Pokiaľ dôjde na vodných tokoch uvedených v článkoch 1 až 4 k náhlym prirodzeným zmenám, postarajú sa zmluvné štáty v rámci Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách zo 7. decembra 1967, pokiaľ tomu nebránia podstatné vodohospodárske záujmy alebo ekonomické dôvody, o to, aby strednica týchto vodných tokov bola podľa možnosti znovu uvedená do zhodnej polohy s hraničnou čiarou podľa tejto Zmluvy o spoločných štátnych hraniciach.

ČASŤ II

Ustanovenia o prechode častí územia so zreteľom na úpravy hraničných tokov

Článok 14

(1)

Podľa článku 4 ods. 1 pripadajú časti výsostného územia Československej socialistickej republiky v oblasti priepichov rieky Moravy IV, VI, X, XII, XIII, XIV, XV a XVIa s celkovou výmerou 164,80 ha, znázornené v pláne v mierke 1 : 2500 (príloha 11), k výsostnému územiu Rakúskej republiky. Nehnuteľnosti, včítane stavieb, zariadení a porastov, nachádzajúce sa na týchto častiach územia prechádzajú do vlastníctva Rakúskej republiky (Spolku).

(2)

Podľa článku 4 ods. 1 pripadajú časti výsostného územia Rakúskej republiky v oblasti priepichov rieky Moravy II, III, V, VII, IX, XI, XVI, XVII a XVIII s celkovou výmerou 148,27 ha, znázornené v pláne v mierke 1 : 2500 (príloha 11), k výsostnému územiu Československej socialistickej republiky. Nehnuteľnosti, včítane stavieb, zariadení a porastov nachádzajúce sa na týchto častiach územia prechádzajú do vlastníctva Československej socialistickej republiky.

Článok 15

(1)

Podľa článku 2 ods. 1 pripadajú k výsostnému územiu Rakúskej republiky tieto časti výsostného územia Československej socialistickej republiky:

v prípade uvedenom pod číslom 1 citovaného ustanovenia Zmluvy časti územia s celkovou výmerou 220 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 12);

v prípade uvedenom pod číslom 2 časti územia s celkovou výmerou 1024 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 13);

v prípade uvedenom pod číslom 3 časti územia s celkovou výmerou 2682 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 1000 (príloha 14);

v prípade uvedenom pod číslom 5 časti územia s celkovou výmerou 722 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 16);

v prípade uvedenom pod číslom 6 časti územia s celkovou výmerou 174 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 17).

Nehnuteľnosti, včítane stavieb, zariadení a porastov, nachádzajúce sa na týchto častiach územia prechádzajú do vlastníctva Rakúskej republiky (Spolku).

(2)

Podľa článku 2 ods. 1 pripadajú k výsostnému územiu Československej socialistickej republiky tieto časti výsostného územia Rakúskej republiky:

v prípade uvedenom pod číslom 1 citovaného ustanovenia Zmluvy časti územia s celkovou výmerou 191 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 12);

v prípade uvedenom pod číslom 2 časti územia s celkovou výmerou 1309 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 13);

v prípade uvedenom pod číslom 3 časti územia s celkovou výmerou 2600 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 1000 (príloha 14);

v prípade uvedenom pod číslom 4 časti územia s celkovou výmerou 165 400 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 2880 (príloha 15);

v prípade uvedenom pod číslom 5 časti územia s celkovou výmerou 566 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 16);

v prípade uvedenom pod číslom 6 časti územia s celkovou výmerou 56 m² znázornené v pláne v mierke 1 : 500 (príloha 17).

Nehnuteľnosti, včítane stavieb, zariadení a porastov, nachádzajúce sa na týchto častiach územia prechádzajú do vlastníctva Československej socialistickej republiky.

Článok 16

Prevodom vlastníctva podľa článkov 14 a 15 zanikajú, pokiaľ sa nedohodne inak, všetky verejné a súkromné práva k prevádzaným nehnuteľnostiam.

Článok 17

(1)

V prípade, že budú prevodom vlastníctva podľa článkov 14 a 15 poškodené vo svojich právach k prevádzaným nehnuteľnostiam tretie osoby, poskytne zmluvný štát, na výsostnom území ktorého sa nehnuteľnosti pred prevodom vlastníctva nachádzajú, týmto tretím osobám primeranú náhradu; voči zmluvnému štátu, do vlastníctva ktorého nehnuteľnosti prejdú, nemôžu tretie osoby uplatňovať žiadne nároky.

ČASŤ III

Vymeriavanie a vyznačovanie štátnych hraníc

Článok 18

(1)

Zmluvné štáty sa zaväzujú, že vymeriavaním a vyznačovaním štátnych hraníc sa budú starať o to, aby bol priebeh štátnych hraníc vždy zreteľný a zaistený.

(2)

Na časti štátnych hraníc na rieke Morave (článok 4) od dvojice hraničných znakov XI/19 až po zaústenie rieky Moravy do rieky Dunaja sa na tabuli pri každom hraničnom znaku zreteľne vyznačí podľa výsledkov posledného zamerania vzdialenosť hraničného znaku od čiary štátnych hraníc.

(3)

Na časti štátnych hraníc na rieke Dunaji (článok 5) sú hraničnými znakmi dvojice profilových kameňov osadených na brehoch. Na každom profilovom kameni sa zreteľne vyznačí podľa výsledkov posledného zamerania jeho vzdialenosť od čiary štátnych hraníc.

Článok 19

(1)

Zmluvné štáty poskytnú na svoje náklady bez ohľadu na hraničné úseky potrebných meračských odborníkov na vymeriavanie a vyznačovanie štátnych hraníc.

(2)

Pri dodržaní ustanovení odsekov 4 a 5 a článku 20 poskytne na vlastné náklady potrebný materiál, pracovné sily, vozidlá, plavidlá a náradie (stroje, nástroje, meracie prístroje a pod.)

Rakúska republika pre hraničné úseky I, III, IV, VI, X, XII a v hraničnom úseku XI pre pravý breh rieky Dyje, Moravy a Dunaja;

Československá socialistická republika pre hraničné úseky II, V, VII, VIII, IX a v hraničnom úseku XI pre ľavý breh rieky Dyje, Moravy a Dunaja.

(3)

Od použitia ustanovenia odseku 2 možno upustiť po vzájomnej dohode, ak to vyžadujú dôvody hospodárnosti alebo účelnosti. Pritom je žiadúce, aby sa obe strany snažili o vyrovnanie poskytnutých prác, výkonov a materiálov, pokiaľ možno v naturálnej forme.

(4)

Ak sa stavebnými opatreniami na štátnych hraniciach, najmä reguláciou vodných tokov alebo stavbou ciest poškodia, zničia alebo odstránia hraničné znaky, urobia zmluvné štáty nezávisle od ustanovenia odseku 2 príslušné opatrenia, pokiaľ ide o poskytnutie materiálu a potrebných pracovných síl, vozidiel, plavidiel a náradia.

(5)

Ďalej urobia zmluvné štáty osobitné opatrenia, ak v hraničnom úseku XI bude treba vymerať alebo vyznačiť priebeh štátnych hraníc na mostoch alebo iných viditeľných stavbách nachádzajúcich sa vo vodných tokoch. To isté platí o opatreniach uvedených v článkoch 24 a 25.

Článok 20

Ak štátny občan jedného z oboch zmluvných štátov poškodí alebo zničí hraničný znak, nesie tento zmluvný štát bez ohľadu na prípadné ručenie škodcu alebo inej tretej osoby všetky náklady na opravu alebo obnovenie. Pokiaľ zmluvný štát majúci podľa prvej vety povinnosť znášať náklady poskytne náhrady za opravenie alebo obnovenie hraničného znaku, prechádzajú naň nároky, ktoré z dôvodov poškodenia alebo zničenia hraničného znaku patria druhému zmluvnému štátu voči škodcovi alebo inej tretej osobe.

Článok 21

Osoby uvedené v článku 19 ods. 1 a 2 nesmú byť po čas svojej činnosti vykonávanej podľa tejto Zmluvy na výsostnom území druhého zmluvného štátu ozbrojené a musia byť štátnymi občanmi iba toho zmluvného štátu, ktorý ich vysiela. Pokiaľ sú tieto osoby príslušníkmi vojensky organizovaných zložiek, smú túto činnosť vykonávať v rovnošate svojej zložky.

Článok 22

(1)

Zmluvné štáty bez ohľadu na ustanovenia článku 23 spoločne preskúšajú každých desať rokov hraničné znaky a zabezpečia odstránenie zistených nedostatkov.

(2)

Prvé spoločné preskúšanie hraničných znakov sa začne najneskôr dva roky po nadobudnutí platnosti tejto Zmluvy.

Článok 23

(1)

Ak si to zreteľnosť priebehu štátnych hraníc nevyhnutne vyžiada, urobia zmluvné štáty aj mimo pravidelných spoločných preskúšaní hraničných znakov (článok 22) opatrenia potrebné na zameranie a vyznačenie priebehu štátnych hraníc.

(2)

Ak jeden zmluvný štát vyhlási, že bol premiestnený hraničný znak, preskúmajú zmluvné štáty aj mimo pravidelného spoločného preskúšania hraničných znakov jeho polohu a v prípade potreby premiestnenia hraničných znak na správne miesto. O výsledku preskúšania polohy hraničného znaku sa vyhotoví zápisnica a podľa potreby aj dopĺňací poľný náčrt (článok 39).

Článok 24

(1)

Pri pravidelnom spoločnom preskúšaní hraničných znakov (článok 22) sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 zistí, či sa vodné toky, v ktorých alebo v blízkosti ktorých bola určená čiara štátnych hraníc, od posledného spoločného pravidelného preskúšania hraničných znakov čo do svojej polohy zmenili; v prípade potreby sa o tom vyhotovia zápisnice a dopĺňacie poľné náčrty (článok 39).

(2)

Pri pravidelnom spoločnom preskúšaní hraničných znakov sa znova určí hlavné plavebné koryto rieky Dunaja (článok 6) na základe snímkovania dna riečiska, ktoré vykonajú spoločne oba zmluvné štáty, a znázorní sa v pláne v mierke 1:2500. Prihliadnutím na ustanovenie článku 5 ods. 2 sa čiara štátnych hraníc určí spoločne a znázorní sa v pláne.

(3)

Ak dôjde k náhlej prirodzenej zmene polohy vodného toku, v ktorom alebo v blízkosti ktorého bola určená čiara štátnych hraníc, urobia zmluvné štáty na žiadosť jedného zo zmluvných štátov aj mimo pravidelného spoločného preskúšania hraničných znakov spoločne opatrenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(4)

Ak na základe Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách zo 7. decembra 1967 dôjde k úprave vodného toku, v ktorom alebo v blízkosti ktorého bola určená čiara štátnych hraníc, zistia zmluvné štáty po ukončení úpravy aj mimo pravidelného spoločného preskúšania hraničných znakov, či sa úpravou poloha tohto vodného toku zmenila; v prípade potreby sa o tom vyhotoví zápisnica a dopĺňacie poľné náčrty.

Článok 25

(1)

Ak sa stavebnými opatreniami spôsobia umelé zmeny strednice rieky Dyje alebo rieky Moravy, určí sa spoločne pred týmito opatreniami v danom priestore na základe vymerania čiara štátnych hraníc platná bezprostredne pred začatím stavby.

(2)

Ak sa stavebnými opatreniami spôsobia umelé zmeny strednice hlavného plavebného koryta rieky Dunaja, zistí sa znovu pred týmito opatreniami v danom priestore na základe snímkovania dna riečiska, ktoré vykonajú spoločne oba zmluvné štáty, strednica hlavného plavebného koryta rieky Dunaja a znázorní sa v pláne v mierke 1:2500. S prihliadnutím na ustanovenie článku 5 ods. 2 sa čiara štátnych hraníc určí spoločne a znázorní sa v pláne.

Článok 26

(1)

Tvar, rozmery, materiál, vzhľad a označenie hraničných znakov v častiach štátnych hraníc, ktoré sú uvedené v článkoch 1, 7 a 8, určila Rozhraničovacia komisia. Od tohto ustanovenia sa možno odchýliť po vzájomnej dohode, pokiaľ je to účelné.

(2)

Tvar, rozmery, materiál, vzhľad a označenie hraničných znakov v častiach štátnych hraníc, ktoré sú uvedené v článkoch 2 až 5, sa môžu po vzájomnej dohode tak isto zmeniť, pokiaľ je to účelné.

(3)

Práve tak možno, kde to treba, osadiť ďalšie hraničné znaky, premiestniť ohrozené hraničné znaky na bezpečné miesta a pozmeniť priame vyznačenie čiary štátnych hraníc na nepriame alebo naopak.

Článok 27

Práce podľa tejto Zmluvy, ktoré sú spojené s vymeriavaním, sa musia vykonávať pod spoločným vedením meračských odborníkov oboch zmluvných štátov.

Článok 28

Ak bude treba obnoviť trojštátny hraničný znak, dohodnú sa o tom zmluvné štáty so zúčastneným tretím štátom.

Článok 29

(1)

Zmluvné štáty sa postarajú o to, aby majitelia pozemkov a zariadení každého druhu, ktoré ležia na štátnych hraniciach alebo v ich blízkosti, ako aj iní oprávnení užívatelia takých pozemkov alebo zariadení strpeli práce potrebné na vymeriavanie a vyznačovanie štátnych hraníc, najmä osádzanie alebo umiestňovanie hraničných znakov a meračských značiek, ako aj s tým spojenú dopravu potrebného materiálu. Tento záväzok platí aj pre všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené vyhľadávať alebo dobývať nerastné bohatstvo. Pri vymeriavacích a vyznačovacích prácach na štátnych hraniciach treba dbať na to, aby sa čo najviac rešpektovali verejné a súkromné záujmy.

(2)

Nároky osôb uvedených v odseku 1 na náhradu sa spravujú právom zmluvného štátu, na výsostnom území ktorého pozemky alebo zariadenia ležia. Nároky na náhradu voči druhému zmluvnému štátu sú vylúčené.

Článok 30

(1)

Zmluvné štáty sa zaväzujú, že budú udržiavať a v prípade potreby zriaďovať stabilizáciu trigonometrických a polygónových bodov potrebných na vymeriavanie štátnych hraníc. Ďalej sa zaväzujú, ak to bude treba, obnovovať signalizáciu týchto bodov. Tieto body môžu pri vymeriavacích prácach použiť osoby oboch zmluvných štátov uvedené v článku 19 ods. 1.

(2)

Opatrenia podľa odseku 1 urobí ten zmluvný štát, na výsostnom území ktorého sú trigonometrické a polygónové body umiestnené; ak sú tieto body na hraničnej čiare, platia pre tieto opatrenia ustanovenia článku 19 ods. 2 až 5.

(3)

Zmluvné štáty poskytnú Stálej československo-rakúskej hraničnej komisii (článok 35) pre jej potrebu výsledky meraní a výpočtov týkajúce sa bodov uvedených v odseku 1.

ČASŤ IV

Ochrana a udržiavanie vyznačenia štátnych hraníc

Článok 31

Zmluvné štáty budú vhodnými opatreniami chrániť hraničné znaky, meračské značky a iné zariadenia slúžiace na vyznačenie štátnych hraníc pred premiestnením, zničením, poškodením a používaním v rozpore s ich účelom.

Článok 32

(1)

Zmluvné štáty sa postarajú o to, aby sa na ich výsostnom území pozdĺž suchej časti hraničnej čiary udržiaval voľný pruh šírky 1 m okolo každého hraničného znaku osadeného mimo hraničnej čiary (nepriame vyznačenie) voľná kruhová plocha s polomerom 1 m, nezarastená stromami a kríkmi. To platí aj pre iné porasty zhoršujúce viditeľnosť hraničných znakov. Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na ochranné porasty a chránené lesy.

(2)

Nároky na náhradu vyplývajúce z opatrení urobených podľa odseku 1 sa spravujú právom zmluvného štátu, na výsostnom území ktorého boli opatrenia urobené. Nároky na náhradu voči druhému zmluvnému štátu sú vylúčené.

Článok 33

(1)

Na častiach územia uvedených v článku 32 sa nesmú budovať nijaké zariadenia. To sa však netýka zariadení slúžiacich verejnej premávke, odbavovaniu na hraničných priechodoch alebo ochrane štátnych hraníc, ako ani vedení každého druhu, ktoré pretínajú štátne hranice v uhle väčšom ako 45 stupňov a menšom ako 135 stupňov.

(2)

Ak akékoľvek zariadenia existujúce v deň nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy v prítomnosti alebo neskoršie celkom spustnú, zničia sa alebo sa zrušia, budú sa musieť odstrániť.

Článok 34

(1)

V čiare štátnych hraníc sa nesmú umiestňovať žiadne označenia vlastníctva. Ohraničenie priliehajúcich pozemkov možno vyznačiť iba smerovníkmi, ktoré musia byť od čiary štátnych hraníc vzdialené najmenej 3 m.

(2)

V prípade, že by sa mali vykonávať práce na vyhľadávanie alebo dobývanie nerastného bohatstva v pruhu 50 m po oboch stranách štátnych hraníc, zmluvné strany spoločne určia potrebné opatrenia na zabezpečenie priebehu štátnych hraníc.

ČASŤ V

Stála československo-rakúska hraničná komisia

Článok 35

(1)

Na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 18 a 19, ako aj v článkoch 22 až 27 sa zriaďuje Stála československo-rakúska hraničná komisia (ďalej len „Komisia“).

(2)

Komisia sa skladá z československej a rakúskej delegácie, každej s troma členmi. Zmluvné štáty vymenujú členov svojich delegácií a pre prípad potreby náhradníkov. Zmluvné štáty môžu podľa potreby prizvať expertov a pomocné sily.

(3)

Zmluvné štáty určia z vymenovaných členov predsedov svojich delegácií a z ďalších členov alebo náhradníkov jedného zástupcu predsedu. Predsedovia a ich zástupcovia sú oprávnení vstupovať spolu do priameho styku.

(4)

Zmluvné štáty uhrádzajú náklady na vymenovaných členov a náhradníkov, včítane nákladov na prizvaných expertov a pomocné sily. Ostatné náklady vzniknuvšie v súvislosti s činnosťou Komisie uhrádzajú zmluvné štáty, pokiaľ nie je dohodnuté inak, rovnakým dielom.

Článok 36

Komisii prislúcha najmä:

určiť pracovný plán a spôsob vymeriavania a vyznačovania štátnych hraníc a riadiť a kontrolovať vykonávanie týchto prác;

rozhodovať na základe ustanovenia článku 19 ods. 3 o výnimkách z ustanovenia článku 19 ods. 2 a dohodnúť sa podľa článku 19 ods. 4 a 5 na poskytnutí materiálu a potrebných pracovných silách, vozidlách, plavidlách a náradí;

určiť smernice pre vymeriavanie a vyznačovanie štátnych hraníc, ako aj vzory podkladov na dopĺňanie meračských údajov o štátnych hraniciach,

preskušovať a schvaľovať zápisnice a dopľňacie poľné náčrty vyhotovené meračskými odborníkmi (článok 39 ods. 1);

rozhodovať o opatreniach podľa článku 26;

viesť evidenciu podľa článku 39 ods. 2.

Článok 37

(1)

Komisia nie je oprávnená meniť priebeh štátnych hraníc.

(2)

Komisia môže v prípade potreby predkladať príslušným úradom zmluvných štátov návrhy na zmeny štátnych hraníc.

Článok 38

Ak Komisia zistí nezrovnalosti v meračských údajoch schválených rozhraničovacími komisiami (článok 1 ods. 1 a článok 8) alebo v prílohách 1 až 10 tejto Zmluvy, objasní tieto nezrovnalosti tak, že vezme do úvahy všetky podklady použité na zostavenie meračských údajov. Ak nemožno nezrovnalosti objasniť iba z týchto podkladov, treba vziať do úvahy aj zistenia na mieste.

Článok 39

(1)

O každej zmene alebo doplnení vyznačenia štátnych hraníc, o ktorých rozhodla Komisia, a o všetkých jej zisteniach podľa článku 38 sa spíšu zápisnice vo dvoch vyhotoveniach, obe v jazykoch zmluvných štátov, a pokiaľ treba, vyhotovia sa dopĺňacie poľné náčrty.

(2)

Komisia povedie účelným spôsobom v evidencii:

zmeny, doplnky a zistenia uvedené v odseku 1;

opatrenia, ktoré urobila podľa článku 23 ods. 2 a článkov 24 a 25;

súradnice, ktoré zistila pre nevyznačené lomové body čiary štátnych hraníc;

zmeny a doplnky vyznačenia štátnych hraníc, ku ktorým došlo po vzájomnej dohode pred nadobudnutím platnosti tejto Zmluvy, ako aj zistenia v zmysle článku 38.

(3)

O vyhotovovaní a rozmnožovaní dopĺňacích poľných náčrtov, ako aj o vedení evidencie podľa odseku 2 platia primerane ustanovenia článku 19, pokiaľ Komisia z dôvodov zjednodušenia postupu a úspornosti nerozhodne inak.

Článok 40

(1)

Komisia sa schádza na zasadania alebo prehliadky štátnych hraníc, ak sa obe delegácie na tom dohodnú alebo ak o to požiada diplomatickou cestou jeden zo zmluvných štátov.

(2)

Komisia sa schádza na svoje zasadania, ak nie je dohodnuté inak, striedavo na výsostných územiach zmluvných štátov.

Článok 41

(1)

Zasadanie Komisie vedie predseda delegácie zmluvného štátu, na výsostnom území ktorého sa zasadanie koná. Rokovania Komisie sa vedú v jazykoch zmluvných štátov. Prehliadky štátnych hraníc (článok 40) riadia predsedovia delegácií po vzájomnej dohode.

(2)

O každom zasadaní a o každej prehliadke štátnych hraníc spíše Komisia zápisnicu vo dvoch vyhotoveniach, obe v jazykoch zmluvných štátov. Zápisnicu podpíšu prítomní členovia oboch delegácií.

(3)

Delegácie Komisie používajú pečatidlo a pečiatku so znakom svojho štátu, názvom Komisie a označením delegácie.

Článok 42

(1)

Na rozhodnutie Komisie je potrebná zhoda oboch delegácií. Rozhodnutie Komisie sa stáva právne záväzným po svojom schválení v súlade s vnútroštátnymi predpismi zmluvných štátov. Predsedovia delegácií sa navzájom upovedomia o výsledku vnútroštátneho schvaľovacieho konania.

(2)

Ak sa delegácie nemôžu zhodnúť, podajú o tom svojim vládam správu s vysvetlením stavu veci a s poukázaním na rozdielnosť názorov. Zmluvné štáty sa budú usilovať o riešenie sporných vecí vo vzájomnej zhode.

ČASŤ VI

Prekračovanie štátnych hraníc

Článok 43

(1)

Zmluvné štáty vybavia osoby, ktoré poverujú podľa článku 19 alebo článku 35 úlohami a prácami vyplývajúcimi z tejto Zmluvy, preukazom na prekračovanie štátnych hraníc (hraničný preukaz) podľa vzorov uvedených v prílohe 18; v Československej socialistickej republike vydáva hraničné preukazy Federálne ministerstvo vnútra, v Rakúskej republike spolkové ministerstvo vnútra.

(2)

Hraničné preukazy sa môžu vydávať s časom platnosti až na päť rokov a nadobúdajú platnosť vidovaním úradom druhého zmluvného štátu príslušným na vydávanie hraničných preukazov. Hraničné preukazy sa vidujú na čas ich platnosti. Vydávanie a vidovanie hraničných preukazov nepodlieha poplatkom ani správnym dávkam.

(3)

Zmluvné štáty sú oprávnené vidovanie hraničných preukazov odoprieť alebo už vykonané vidovanie odvolať. Vidovanie hraničného preukazu treba odoprieť alebo už vykonané vidovanie bez meškania odvolať, ak držiteľ hraničného preukazu je na výsostnom území zmluvného štátu, ktorého úrad by mal vykonať alebo už vykonal vidovanie jeho hraničného preukazu, podozrivý z trestného činu alebo podlieha trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu. Zmluvné štáty nesmú už držiteľov hraničných preukazov, u ktorých bolo vidovanie odvolané, poverovať žiadnymi úlohami a prácami vyplývajúcimi z tejto Zmluvy a preukazy im musia bez meškania odobrať.

Článok 44

(1)

Držitelia hraničných preukazov uvedených v článku 43 sú oprávnení prekračovať štátne hranice za účelom vykonávania úloh a prác vyplývajúcich z tejto Zmluvy aj mimo hraničných priechodov určených pre verejný cestovný ruch a zdržovať sa na výsostnom území druhého zmluvného štátu v potrebnej vzdialenosti od štátnych hraníc; na výsostné územie druhého zmluvného štátu vo vzdialenosti viac ako 100 m od štátnych hraníc - v čase od západu do východu slnka bez ohľadu na vzdialenosť od štátnych hraníc - smú však vstúpiť a zdržiavať sa tam iba v prítomnosti člena alebo náhradníka delegácie alebo meračského odborníka podľa článku 19 ods. 1 alebo pohraničného orgánu alebo vojenskej osoby druhého zmluvného štátu.

(2)

Predseda jednej delegácie je povinný vopred oznámiť zamýšľané prekročenie štátnych hraníc držiteľmi hraničných preukazov svojho zmluvného štátu predsedovi druhej delegácie s uvedením miesta, času a účelu prekročenia štátnych hraníc, ako aj dĺžky činnosti na výsostnom území druhého zmluvného štátu. Toto oznámenie treba urobiť najneskoršie 48 hodín pred zamýšľaným prekročením štátnych hraníc. Spôsob oznamovania určí Komisia. Ak táto činnosť potrvá bez prerušenia dlhšie ako jeden deň, nebudú sa všetky ďalšie na to potrebné prekročenia štátnych hraníc už osobitne oznamovať. Ak dôjde k prerušeniu činnosti dlhšiemu ako sedem dní, musí sa jej pokračovanie predsedovi druhej delegácie znova oznámiť.

(3)

Oznámenie podľa odseku 2 nie je potrebné, ak začatie a miesto činnosti Komisia presne určila.

(4)

Zmluvné štáty sú povinné o činnosti vyplývajúcej z tejto Zmluvy a o prekračovaní štátnych hraníc s tým spojenom vopred upovedomiť svoje príslušné pohraničné kontrolné orgány.

(5)

Držitelia hraničných preukazov uvedených v článku 43 sú povinní ich na požiadanie predložiť orgánom zmluvných štátov uvedených v odseku 1.

(6)

Hraničné preukazy sa po uplynutí času svojej platnosti bez meškania vrátia úradu, ktorý ich vydal.

Článok 45

(1)

Držitelia hraničných preukazov uvedených v článku 43 nesmú byť na výsostnom území druhého zmluvného štátu zatknutí alebo zadržaní pre výkon úloh alebo prác, ktorými sú poverení podľa tejto Zmluvy; predmety nevyhnutné pre ich osobnú potrebu, ako aj materiál, vozidlá, plavidlá, náradie (stroje, nástroje, meracie prístroje a pod.), podklady, doklady a pečiatky, ktoré majú so sebou, nesmú byť zabavené.

(2)

Zmluvné štáty sa zaväzujú postarať sa o osobnú ochranu a fyzickú bezpečnosť držiteľov hraničných preukazov uvedených v článku 43, ako aj o nedotknuteľnosť ich podkladov, dokladov a pečiatok, ktoré majú so sebou na výkon svojej činnosti.

(3)

Ak držiteľ hraničného preukazu vydaného jedným zo zmluvných štátov podľa článku 43 bude pri výkone úloh a prác, ktorými bol poverený podľa tejto Zmluvy, v dôsledku nehody spôsobenej opatreniami druhého zmluvného štátu týkajúcimi sa štátnych hraníc usmrtený alebo zranený alebo ak vec, ktorú má so sebou, bude poškodená alebo zničená, poskytne oprávnenému náhradu plnej škody zmluvný štát, ktorý vydal hraničný preukaz, pokiaľ poškodený nezavinil nehodu úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou; všetky ostatné otázky náhrady škody sa spravujú právom tohto zmluvného štátu.

(4)

Ak sa voči jednému zo zmluvných štátov uplatní nárok podľa odseku 3, upovedomí o tom diplomatickou cestou druhý zmluvný štát spolu s odovzdaním podkladov, ktoré má k dispozícii. Druhý zmluvný štát vykoná potrebné vyšetrovania a rovnakou cestou oznámi svoje stanovisko k tomu.

(5)

Pokiaľ zmluvný štát poskytol podľa odseku 3 náhradu škody, odškodní ho druhý zmluvný štát. Aj za iné plnenia, ktoré poskytol jeden zmluvný štát v súvislosti s nehodou na základe právneho nároku, mu poskytne druhý zmluvný štát náhradu za predpokladu, že poškodený nezavinil nehodu úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou.

Článok 46

(1)

Materiál na vykonanie úloh a prác vyplývajúcich z tejto Zmluvy prevážaný z výsostného územia jedného zmluvného štátu na výsostné územie druhého zmluvného štátu je oslobodený od všetkých dovozných a vývozných poplatkov.

(2)

Vozidlá, plavidlá a náradie (stroje, nástroje, meracie prístroje a pod.) nepodliehajú dovozným a vývozným poplatkom za predpokladu, že sa najneskoršie do mesiaca po vykonaní úloh a prác vyvezú späť; odpadá pritom aj zloženie istoty. Pokiaľ taký tovar nebol vyvezený späť, treba zaplatiť poplatky, iba že sa spätný vývoz neuskutočnil pre úplné opotrebenie alebo zánik tovaru.

(3)

Osoby uvedené v článkoch 19 a 35 môžu vziať so sebou pre svoju osobnú potrebu cestovné potreby, včítane potravín, nápojov, liekov a tabakových výrobkov bez dovozných a vývozných poplatkov v množstve primeranom dĺžke pobytu na výsostnom území druhého zmluvného štátu.

(4)

Tovar, ktorý podľa odsekov 1, 2 a 3 poplatkom nepodlieha, je oslobodený od dovozných a vývozných zákazov a obmedzení.

(5)

Zmluvné štáty navzájom zaistia pre dovoz, vývoz a prevoz tovaru potrebného na vykonanie úloh a prác vyplývajúcich z tejto Zmluvy úľavy pri colnom konaní a dohľade. Najmä sa môže upustiť od vystavovania colných dokladov.

ČASŤ VII

Záverečné ustanovenia

Článok 47

(1)

Rozdielnosti názorov týkajúce sa vykonávania alebo výkladu tejto Zmluvy budú riešiť príslušné miesta zmluvných štátov.

(2)

Ak nebude možné vyriešiť rozdielnosť názorov týmto spôsobom, bude na požiadanie jedného zmluvného štátu predložená rozhodcovskému súdu.

(3)

Rozhodcovský súd bude ustanovený ad hoc tak, že zmluvné štáty určia do troch mesiacov po tom, čo jeden z nich oznámil svoj úmysel obrátiť sa na rozhodcovský súd, zo svojich štátnych občanov po jednom rozhodcovi a že sa takto určení rozhodcovia dohodnú na príslušníkovi tretieho štátu ako na predsedovi. Ak nedôjde k dohode o predsedovi do šiestich mesiacov po tom, čo jeden zmluvný štát oznámil svoj úmysel obrátiť sa na rozhodcovský súd, a ak nebude dohodnuté inak, platia pre určenie predsedu príslušné ustanovenia článku 45 Dohovoru o pokojnom riešení medzinárodných sporov z 18. októbra 1907.

(4)

Rozhodcovský súd rozhoduje podľa tejto Zmluvy, ako aj podľa medzinárodného obyčajového práva a všeobecne uznávaných právnych zásad.

(5)

Rozhodcovský súd rozhoduje väčšinou hlasov. Jeho rozhodnutia sú záväzné. Zmluvné štáty uhrádzajú výdavky svojich rozhodcov; ostatné výdavky uhrádzajú zmluvné štáty rovnakým dielom. V ostatnom si konanie upraví rozhodcovský súd sám.

Článok 48

Dňom nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy strácajú platnosť:

časť VII Dohovoru medzi Republikou československou a Republikou rakúskou o vedení rakúsko-československej hranice a niektorých súvisiacich otázkach z 10. marca 1921;

časti I, VIII, IX a X a články 68 a 69 časti XI Zmluvy medzi Republikou československou a Republikou rakúskou o úprave právnych pomerov na štátnej hranici opísanej v článku 27 bode 6 mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Rakúskom, podpísanej v Saint-Germain-en-Laye 10. septembra 1919 (Hraničný štatút), z 12. decembra 1928;

články 2 a 3 Dohody medzi vládou Československej republiky a spolkovou vládou Republiky Rakúsko o označení hraníc v súvislosti s prevádzkou vltavskej elektrárne pri Lipne z 22. októbra 1958.

Článok 49

Táto Zmluva sa uzaviera na neurčitý čas. Ustanovenia jej časti I a II, článkov 47 a 48, ako aj tohto článku nemožno vypovedať. Ostatné ustanovenia tejto Zmluvy možno vypovedať po uplynutí desiatich rokov od jej nadobudnutia platnosti. Výpoveď nadobudne účinnosť uplynutím dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po roku, v ktorom k výpovedi došlo.

Článok 50

(1)

Táto Zmluva bude ratifikovaná. Ratifikačné listiny sa vymenia v Prahe v čo najkratšom čase.

(2)

Táto Zmluva nadobudne platnosť šesťdesiatym dňom po výmene ratifikačných listín.

Na dôkaz toho splnomocnenci túto Zmluvu podpísali a opatrili ju pečaťami.

Dané vo Viedni 21. decembra 1973 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za

Československú socialistickú republiku:

Dr. Karel Komárek v. r.

Za

Rakúsku republiku:

Dr. Rudolf Kirchschläger v. r.

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL

Pri podpise dnes dojednanej Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach sa dosiahla dohoda o tom, že ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú nárokov bývalých nositeľov vecných práv k nehnuteľnostiam, ktoré podľa článku 14 ods. 1 a článku 15 ods. 1 tejto Zmluvy prejdú do vlastníctva Rakúskej republiky, pokiaľ sú tieto nároky predmetom majetkoprávnych rokovaní medzi zmluvnými štátmi.

Tento Záverečný protokol je súčasťou Zmluvy.

Na dôkaz toho podpísali splnomocnenci tento Záverečný protokol.

Dané vo Viedni 21. decembra 1973 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za

Československú socialistickú republiku:

Dr. Karel Komárek v. r.

Za

Rakúsku republiku:

Dr. Rudolf Kirchschläger v. r.

PRÍLOHY č. 1-17 Zmluvy tvoria súbor máp, ktorý je pripojený pri jej prvopise.

Príloha 18

Preukaz na prekračovanie štátnych hraníc

Prevziať prílohu - Vzor 01

Tu sa uverejňuje slovenský preklad.