116/1976 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1976
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.10.1976 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 116/1976 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Medzinárodnom dohovore o potlačení a trestaní zločinu apartheidu |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 16.08.1976 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.10.1976 |
| Dátum účinnosti od: | 01.10.1976 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
116
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
zo 16. augusta 1976
o Medzinárodnom dohovore o potlačení a trestaní zločinu apartheidu
Dňa 30. novembra 1973 bol Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov prijatý
Medzinárodný dohovor o potlačení a trestaní zločinu apartheidu.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný v New Yorku
29. augusta 1975.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenia Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ho ratifikoval.
Ratifikačná listina Československej socialistickej republiky bola uložená u generálneho
tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 25. marca 1976.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku XV ods. 1 dňom 18. júla 1976 a týmto dňom nadobudol platnosť aj pre Československú socialistickú
republiku.
Minister:
Ing.Chňoupek v. r.
Ing.Chňoupek v. r.
MEDZINÁRODNÝ DOHOVOR
o potlačení a trestaní zločinu apartheidu
Zmluvné štáty tohto dohovoru,
pripomínajúc ustanovenia Charty Organizácie Spojených národov, podľa ktorých sa všetky členské štáty zaväzujú podnikať v spolupráci s touto organizáciou
spoločné aj samostatné akcie na dosiahnutie všeobecného uznania a rešpektovania ľudských
práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženského
vyznania,
berúc do úvahy Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá ustanovuje, že všetci ľudia
sa narodili ako slobodní a rovnoprávni vo svojej dôstojnosti aj právach a že každý
človek má nárok na všetky práva a slobody uvedené v tejto deklarácii bez akéhokoľvek
rozlišovania, najmä podľa rasy, farby pleti alebo národnostného pôvodu,
berúc do úvahy Deklaráciu o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom,
v ktorej Valné zhromaždenie vyhlasuje, že proces oslobodzovania je nezadržateľný a
nezvratný a že v záujme ľudskej dôstojnosti, pokroku a spravodlivosti je nevyhnutné
likvidovať kolonializmus a všetky praktiky segregácie a diskriminácie, ktoré sú s
ním späté,
pripomínajúc, že v súlade s Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie štáty odsudzujú predovšetkým rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa znemožniť,
zakázať a odstrániť všetky praktiky tohto druhu na územiach, ktoré spadajú pod ich
jurisdikciu,
pripomínajúc, že podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia niektoré činy, ktoré sa môžu tiež pokladať za činy apartheidu, sú zločinom podľa medzinárodného
práva,
pripomínajúc, že podľa Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti sa „neľudské činy vyplývajúce z politiky apartheidu“ pokladajú za zločiny proti ľudskosti,
pripomínajúc, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rad rezolúcií,
ktoré odsudzujú politiku a praktiky apartheidu ako zločin proti ľudskosti,
pripomínajúc, že Rada bezpečnosti dôrazne upozorňuje, že apartheid, jeho ďalšie stupňovanie
a šírenie vážne narušuje a ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť,
presvedčené, že Medzinárodný dohovor o potlačení a trestaní zločinu apartheidu by umožnil prijať ešte účinnejšie medzinárodné a vnútroštátne opatrenia
na potlačenie a trestanie zločinu apartheidu,
sa dohodli takto:
Článok I
1.
Zmluvné štáty tohto dohovoru vyhlasujú, že apartheid je zločinom proti ľudskosti
a že neľudské činy vyplývajúce z politiky a praktík apartheidu a obdobnej politiky
a praktík rasovej segregácie a diskriminácie, ktoré sú uvedené v článku II tohto dohovoru, sú zločiny, ktoré sú v rozpore so zásadami medzinárodného práva,
predovšetkým s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov a vážne ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť.
2.
Zmluvné štáty tohto dohovoru vyhlasujú za zločinné organizácie, inštitúcie a jednotlivcov,
ktorí páchajú zločin apartheidu.
Článok II
Na účely tohto dohovoru sa pojem „zločin apartheidu“, ktorý zahŕňa obdobnú politiku
a praktiky rasovej segregácie a diskriminácie, aké sa uplatňujú v Južnej Afrike, vzťahuje
na tieto neľudské činy, páchané s cieľom vytvoriť a upevniť nadvládu jednej rasovej
skupiny osôb nad akoukoľvek inou rasovou skupinou osôb a systematicky tieto osoby
utláčať:
a)
zbavenie príslušníka alebo príslušníkov rasovej skupiny alebo skupín práva na život
a slobodu osobnosti:
i)
zavraždením príslušníkov rasovej skupiny alebo skupín;
ii)
spôsobením vážnej telesnej alebo duševnej ujmy príslušníkom rasovej skupiny alebo
skupín, obmedzením ich slobody alebo dôstojnosti alebo ich mučením alebo krutým, neľudským
alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestami;
iii)
svojvoľným uväznením a nezákonným žalárovaním príslušníkov rasovej skupiny alebo
skupín;
b)
úmyselné vytváranie životných podmienok rasovej skupine alebo skupinám zameraným
na dosiahnutie jej alebo ich čiastočnej alebo úplnej fyzickej likvidácie;
c)
akékoľvek legislatívne a iné opatrenia, ktorých zmyslom je zabrániť rasovej skupine
alebo skupinám v účasti na politickom, sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote krajiny
a zámerné vytváranie podmienok, ktoré znemožňujú plný rozvoj takej skupiny alebo skupín
najmä tým, že príslušníci rasovej skupiny alebo skupín sú zbavení základných ľudských
práv a slobôd, včítane práva na prácu, práva založiť povolené odborové organizácie,
práva na vzdelanie, práva odchodu a návratu do svojej krajiny, práva na štátnu príslušnosť,
práva na slobodu pohybu a voľbu miesta usídlenia, práva na slobodu myslenia a prejavu
a práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združenia;
d)
akékoľvek opatrenia, včítane legislatívnych, ktorých zmyslom je rozdeľovať obyvateľstvo
podľa rasy zriaďovaním oddelených rezervácií a get pre príslušníkov určitej rasovej
skupiny alebo skupín, zákazom uzavierať zmiešané manželstvá medzi príslušníkmi rôznych
rasových skupín, vyvlastňovaním pôdy, ktorú vlastní rasová skupina alebo skupiny alebo
ich príslušníci;
e)
vykorisťovanie práce príslušníkov rasovej skupiny alebo skupín, najmä ich nasadením
na nútené práce;
f)
prenasledovanie organizácií a osôb pre ich odpor proti apartheidu odňatím ich základných
práv a slobôd.
Článok III
Medzinárodná trestná zodpovednosť sa vzťahuje bez ohľadu na motiváciu na jednotlivca,
členov organizácií alebo inštitúcií a predstaviteľov štátu bez zreteľa na to, či sídlia
na území štátu, v ktorom došlo k spáchaniu činov alebo v niektorom inom štáte, vo
všetkých prípadoch, keď:
a)
sa dopustia, priamo podnietia, zúčastnia sa alebo sa spoja s inými na spáchanie činov
uvedených v článku II tohto dohovoru;
b)
budú priamo navádzať, povzbudzovať alebo pomáhať spáchať zločin apartheidu.
Článok IV
Zmluvné štáty tohto dohovoru sa zaväzujú:
a)
prijať akékoľvek legislatívne alebo iné opatrenia nevyhnutné na potlačenie ako aj
na zabránenie akéhokoľvek povzbudzovania k zločinu apartheidu a obdobnej politike
rasovej segregácie alebo jej prejavom a na potrestanie osôb, ktoré sa takého zločinu
dopustia;
b)
prijať legislatívne, súdne a správne opatrenia na stíhanie, súdenie a trestanie osôb
v súlade so svojou jurisdikciou, ktoré sú zodpovedné za činy uvedené v článku II tohto dohovoru alebo sú z týchto činov obvinené bez ohľadu na to, či tieto osoby
sú usídlené na území štátu, v ktorom sa činy spáchali, alebo sú občanmi tohto štátu
alebo niektorého iného štátu, alebo sú osobami bez štátnej príslušnosti.
Článok V
Osoby obvinené zo spáchania činov uvedených v článku II tohto dohovoru môžu byť súdené príslušnými súdmi ktoréhokoľvek zmluvného štátu tohto
dohovoru, ktorý môže mať jurisdikciu nad obžalovanou osobou, alebo medzinárodným trestným
súdom, ktorý je príslušný, pokiaľ ide o tie zmluvné štáty, ktoré jeho jurisdikciu
prijali.
Článok VI
Zmluvné štáty tohto dohovoru sa zaväzujú na dosiahnutie cieľov tohto dohovoru prijať
a vykonávať v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov rozhodnutia Rady bezpečnosti určené na zabránenie, potlačenie a trestanie zločinu
apartheidu a spolupracovať pri vykonávaní rozhodnutí prijatých inými príslušnými orgánmi
Organizácie Spojených národov.
Článok VII
1.
Zmluvné štáty tohto dohovoru sa zaväzujú predkladať skupine ustanovenej podľa článku IX pravidelné správy o legislatívnych, súdnych, správnych alebo iných opatreniach, ktoré
prijali a ktoré napĺňajú ustanovenia tohto dohovoru.
2.
Kópie týchto správ sa budú zasielať prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov Osobitnému výboru pre apartheid.
Článok VIII
Akýkoľvek zmluvný štát tohto dohovoru môže vyzvať ktorýkoľvek príslušný orgán Organizácie
Spojených národov, aby v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov podnikol podľa vlastného uváženia vhodné kroky na zabránenie a potlačenie zločinu
apartheidu.
Článok IX
1.
Predseda Komisie pre ľudské práva vymenuje skupinu na prerokúvanie správ predkladaných
zmluvnými štátmi podľa článku VII, skladajúcu sa z troch členov Komisie pre ľudské práva, ktorí sú súčasne zástupcami
zmluvných štátov tohto dohovoru.
2.
Ak medzi členmi Komisie pre ľudské práva nebudú zástupcovia zmluvných štátov tohto
dohovoru alebo ak ich bude menej než traja, generálny tajomník Organizácie Spojených
národov vymenuje po konzultácii so všetkými zmluvnými štátmi tohto dohovoru zástupcov
zmluvného štátu alebo zmluvných štátov, ktorí nie sú členmi Komisie pre ľudské práva,
aby sa zúčastnili na práci skupiny vytvorenej podľa odseku 1 tohto článku až do tých
čias, keď do Komisie pre ľudské práva bude zvolený zástupca zmluvného štátu tohto
dohovoru.
3.
Táto skupina sa môže schádzať na prerokúvanie správ predložených podľa článku VII na čas nepresahujúci päť dní či už pred začatím zasadania Komisie pre ľudské práva,
alebo po jeho skončení.
Článok X
1.
Zmluvné štáty tohto dohovoru splnomocňujú Komisiu pre ľudské práva:
a)
aby požiadala orgány Organizácie Spojených národov, aby pri odovzdávaní kópie petícií
podľa článku 15 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie
venovali pozornosť sťažnostiam týkajúcim sa činov, ktoré sú uvedené v článku II tohto dohovoru;
b)
aby na základe správ príslušných orgánov Organizácie Spojených národov a pravidelných
správ zmluvných štátov tohto dohovoru vypracovala zoznam osôb, organizácií, inštitúcií
a predstaviteľov štátov, ktorí sú podozriví zo zodpovednosti za zločiny uvedené v
článku II tohto dohovoru, ako aj tých, proti ktorým zmluvné štáty tohto dohovoru už začali
súdne konanie;
c)
aby vyžiadala od príslušných orgánov Organizácie Spojených národov informácie týkajúce
sa opatrení, ktoré prijali orgány zodpovedné za správu poručenských a nesamosprávnych
území a všetkých ďalších území, na ktoré sa vzťahuje rezolúcia Valného zhromaždenia
1514 (XV) zo 14. decembra 1960, pokiaľ ide o osoby podozrivé zo spáchania zločinov
podľa článku II tohto dohovoru, o ktorých sa predpokladá, že podliehajú ich územnej a administratívnej
jurisdikcii.
2.
Do splnenia cieľov Deklarácie o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom,
ktorá je obsiahnutá v rezolúcii Valného zhromaždenia 1514 (XV), nebudú ustanovenia
tohto dohovoru žiadnym spôsobom obmedzovať práva predkladať petície poskytnuté týmto
národom inými medzinárodnými dokumentmi alebo Organizáciou Spojených národov a jej
odbornými organizáciami.
Článok XI
1.
Činy uvedené v článku II tohto dohovoru sa nebudú na účely extradície pokladať za politické zločiny.
2.
Zmluvné štáty tohto dohovoru sa v týchto prípadoch zaväzujú vyhovieť v súlade so
svojím právnym poriadkom a platnými zmluvami žiadostiam o extradíciu.
Článok XII
Spory medzi zmluvnými štátmi týkajúce sa výkladu použitia alebo plnenia tohto dohovoru,
ktoré sa nevyriešia rokovaním, sa na žiadosť zmluvných štátov, ktoré sú stranami sporu,
predložia Medzinárodnému súdnemu dvoru, s výnimkou prípadov, keď sa strany sporu dohodnú
na niektorom inom spôsobe riešenia sporu.
Článok XIII
Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom. Ktorýkoľvek štát, ktorý nepodpíše
tento dohovor pred dátumom jeho nadobudnutia platnosti, môže k nemu pristúpiť.
Článok XIV
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú uložené u generálneho
tajomníka Organizácie Spojených národov.
2.
Prístup k dohovoru sa uskutoční uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.
Článok XV
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dni uloženia dvadsiatej listiny
o ratifikácii alebo prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
2.
Pre každý štát, ktorý ratifikuje alebo pristúpi k tomuto dohovoru po dátume uloženia
dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne tento dohovor
platnosť tridsiatym dňom po dni uloženia jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o
prístupe.
Článok XVI
Zmluvný štát môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením generálnemu tajomníkovi
Organizácie Spojených národov. Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po dni, keď generálny
tajomník dostane toto oznámenie.
Článok XVII
1.
Ktorýkoľvek zmluvný štát môže kedykoľvek požiadať o revíziu tohto dohovoru formou
písomného oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
2.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rozhodne, pokiaľ to bude potrebné,
o krokoch, ktoré, pokiaľ ide o takú žiadosť, treba urobiť.
Článok XVIII
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov bude informovať všetky štáty o týchto
skutočnostiach:
a)
o podpisoch, ratifikáciách alebo prístupoch podľa článku XIII a XIV;
b)
o dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku XV;
c)
o výpovediach podľa článku XVI;
d)
o oznámeniach podľa článku XVII.
Článok XIX
1.
Tento dohovor, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má
rovnakú platnosť, bude uložený v archívoch Organizácie Spojených národov.
2.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov odovzdá overený rovnopis tohto dohovoru
všetkým štátom.