142/1976 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:142/1976 Zb.
Názov:Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:08.12.1976
Dátum vyhlásenia:09.12.1976
Autor:Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy
Právna oblasť:
  • Poľnohospodárstvo a potravinárstvo
  • Ochrana životného prostredia
Nachádza sa v čiastke:

29/1976

53/1966 Zb. Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

36/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
142
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy
z 8. decembra 1976,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu
Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ustanovuje podľa § 30 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb. (ďalej len „zákon“):
§ 1
(1)
Návrh na zmenu kultúry, na ktorú treba povolenie, musí obsahovať údaje o pozemkoch z evidencie nehnuteľností1) (grafické znázornenie na snímke pozemkovej mapy, názov obce a katastrálneho územia, parcelné číslo, výmeru, druh pozemku, označenie užívateľa-vlastníka), ako aj odôvodnenie návrhu.
(2)
Ak ide o zmenu kultúry ornej pôdy na lúku alebo pastvinu, musí sa k návrhu podľa odseku 1 pripojiť agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pôdy podľa kritérií uvedených v prílohe 1 a ekonomický rozbor, ktorým sa preukáže, že sa pôda bude po tejto zmene využívať účelnejšie. Od ekonomického rozboru možno upustiť, ak ide o zatrávnenie pozemku z dôvodov protierozívnych opatrení. Ak sa má zmena vykonať na pozemku, ktorý je menší ako 0,5 ha, možno upustiť aj od agronomicko-pôdoznaleckého zhodnotenia.
(3)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zašle odpis rozhodnutia, ktorým sa povoľuje zmena kultúry, príslušnému orgánu geodézie a kartografie na vyznačenie v evidencii nehnuteľností.
§ 2
(1)
V záujme intenzívneho a racionálneho využívania poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku výrobu sú užívatelia (vlastníci) poľnohospodárskej pôdy povinní
a)
plánovite obrábať a riadne využívať poľnohospodársku pôdu podľa prírodných a výrobných podmienok,
b)
zvyšovať intenzitu poľnohospodárskej výroby uplatňovaním najmodernejších spôsobov agrotechniky, zavádzaním vysokovýnosných odrôd osív a sadív, správnou výživou a ochranou poľnohospodárskych plodín, ako aj používaním vedecky odôvodnených osevných postupov s dodržiavaním agrotechnických lehôt, udržiavaním a zvyšovaním obsahu živín v pôde podľa výsledkov pôdnych rozborov,
c)
plánovite rozširovať poľnohospodársku, najmä ornú pôdu a zúrodňovať nevyužívanú pôdu, ak sú na to prírodné a ekonomické podmienky,
d)
vykonávať a plne využívať všetky druhy melioračných opatrení (odvodnenia a závlahy) a povrchovej úpravy pôdy na zlepšovanie pôdnych vlastností, zakotviť melioračné a zúrodňovacie opatrenia v strednodobých a vykonávacích plánoch a realizovať ich podľa okolností aj v rámci spolupráce v poľnohospodárstve;2) pritom sledovať komplexnú ochranu vodného režimu na území (zachytávanie odvádzanej vody v nádržiach, biologické opatrenia pri vodných tokoch a pod.).
(2)
Na splnenie povinností uvedených v odseku 1 sa užívateľom (vlastníkom) poľnohospodárskej pôdy môžu uložiť najmä tieto opatrenia:
a)
zúrodnenie poľnohospodárskych pozemkov znehodnotených prirodzeným náletom, krovinami, zamokrením alebo kameňmi a pod.,
b)
odstránenie nepotrebných ciest a úvozov alebo medzí, ktoré nemajú protierozívny význam,
c)
zavedenie vhodných protierozívnych postupov, úpravu alebo zriadenie protierozívnych medzí, vytvorenie vsakovacích pásov alebo zariadení na zníženie rýchlosti a množstva stekajúcej vody, budovanie nádrží na zachytávanie vody a jej využitie na závlahové účely.
§ 3
(1)
Skutočnosti, na základe ktorých možno poľnohospodársku pôdu odňať poľnohospodárskej výrobe na účely zalesnenia, treba doložiť agronomicko-pôdoznaleckým zhodnotením pozemkov podľa kritérií uvedených v prílohe 2 tejto vyhlášky.
(2)
Na účely zaradenia medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať,3) možno poľnohospodárskej výrobe odobrať len poľnohospodársku pôdu, ktorá nie je vhodná ani na zalesnenie; ustanovenie odseku 1 platí obdobne.
§ 4
(1)
Orgány územného plánovania a spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie sú povinní už v období prípravných prác, zadania prieskumov a rozborov, spracovania prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby4) obstarať východiskové podklady na zabezpečovanie ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu z hľadiska § 7 a 7a zákona, a to najmä, pokiaľ ide
a)
o kvalitu poľnohospodárskej pôdy po stránke agronomickej a pôdoznaleckej, investícií vložených do pôdy a plánovaných melioračných a iných zúrodňovacích opatrení,
b)
o špeciálne plodiny a ich plánované rozšírenie,
c)
o plochy, ktoré sa podľa § 7a ods. 1 zákona nesmú odňať poľnohospodárskej výrobe.
(2)
Východiskovými podkladmi uvedenými v odseku 1 sú najmä okresné koncepcie vývoja, ochrany a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, údaje z evidencie nehnuteľností, údaje o bonitných triedach (bonite) pozemkov, zaradenie katastrálnych území do prírodných stanovíšť, výsledky komplexného prieskumu pôd, projekty pozemkových úprav, výrobno-finančné plány socialistických poľnohospodárskych organizácií, prípadne ďalšie údaje spracované orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, vedeckými pracoviskami a pod.
(3)
Údaje z východiskových podkladov vyhodnocujú spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie v etape prieskumov a rozborov a znázorňujú v súhrnnom problémovom výkrese.5) Rozsah tohto vyhodnotenia a znázornenia sa spravuje podľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie, a to:
a)
pri veľkých územných celkoch sa pre celé riešené územie znázorňujú prírodné stanovištia jednotlivých katastrálnych území, území na pestovanie špeciálnych plodín, území významných melioračných zariadení a pod.,
b)
pri sídelných útvaroch sa pre územie, ktoré môže byť predmetom rozvoja sídla, znázorňujú pozemky podľa ich kultúry a bonitnej triedy (bonity) a najmä pozemky chránené podľa § 7a zákona,
c)
pri zónach sa údaje z východiskových podkladov vyhodnocujú a znázorňujú v rovnakom rozsahu ako pri sídelnom útvare, pokiaľ pre tento stupeň nebola územnoplánovacia dokumentácia vypracovaná už skôr.
(4)
Návrhy prognostických úloh, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby prerokuje ich spracovateľ s orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu; tieto orgány pritom vymedzia požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a to s prihliadnutím na kategóriu a stupeň územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa má spracovať.
(5)
Aby sa jednotlivé kategórie a stupne územnoplánovacej dokumentácie mohli posúdiť z hľadiska možnosti variantného riešenia, musí táto dokumentácia okrem náležitostí ustanovených predpismi o územnom plánovaní obsahovať najmä:
a)
údaje o celkovom rozsahu poľnohospodárskej pôdy, ktorej odňatie sa predpokladá, a to v členení podľa navrhovaného funkčného využitia pozemkov,
b)
údaje o časových etapách predpokladaného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,
c)
údaje o celkovom rozsahu nepoľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa navrhujú na rekultiváciu na poľnohospodársku pôdu,
d)
pri sídelných útvaroch a zónach vyznačenie hranice zastavaného územia obce k 1. 9. 1966,
e)
pri veľkých územných celkoch vyhodnotenie predpokladaných strát na hrubej produkcii rastlinnej výroby v jednotlivých prírodných stanovištiach; pokiaľ sa však niektoré zariadenia umiestňujú na konkrétnych plochách, urobí sa v koncepte riešenia6) vyhodnotenie alternatívnych riešení podľa výšky odvodov,
f)
pri sídelných útvaroch a pri zónach vyhodnotenie odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe podľa celkovej výmery pôdy, ktorá sa má odňať,
g)
pri územných plánoch sídelných útvarov, a ak neboli vypracované, pri územných plánoch zón vyhodnotenie predpokladanej ekonomickej ujmy (§ 23 zákona), a to podľa celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa má odňať, príp. na ktorej sa má hospodárenie poľnohospodárskej organizácie obmedziť alebo sťažiť,
h)
podrobné zdôvodnenie, že navrhnuté riešenie je v porovnaní s iným možným riešením z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ostatných spoločenských záujmov najvýhodnejšie.
(6)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pre spracovanie územnoplánovacích podkladov.7)
§ 5
(1)
Pri spracovaní návrhu na určenie dobývacieho priestoru sú ťažobné organizácie povinné zabezpečiť východiskové podklady uvedené v § 4 ods. 1 a 2 s prihliadnutím na povahu ložiska nerastov a spôsob jeho dobývania. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru musia obsahovať poľnohospodársku časť, a to podľa druhu ťažby a výmery dotknutej poľnohospodárskej pôdy.
(2)
Poľnohospodárska časť návrhu na určenie dobývacieho priestoru musí obsahovať:
a)
v grafickej časti najmä
1.
orientačný zákres polohy dobývacieho priestoru na snímke mapy tak, aby z nej bola zrejmá poloha dobývacieho priestoru v širšom okolí,
2.
údaje o pozemkoch (snímka pozemkovej mapy s vyznačením priebehu hraníc bonitných tried pozemkov a zoznam pozemkov alebo ich častí s uvedením parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov podľa údajov z evidencie nehnuteľností a s vyznačeních ich bonitných tried); snímka pozemkovej mapy musí obsahovať aj zákres dobývacieho priestoru v súlade s hranicami blokov zásob, prípadne vyznačenie prognostického územia na ďalšiu ťažbu, a to podľa podkladov zistených geologickým prieskumom;
b)
v textovej časti najmä
1.
vyhodnotenie predpokladaných strát na hrubej produkcii rastlinnej výroby v jednotlivých prírodných stanovištiach, vyhodnotenie predpokladanej ekonomickej ujmy a vyhodnotenie odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, a to v porovnaní s iným možným riešením,
2.
charakteristiku devastácie a koncepčné riešenie rekultivácie na úrovni štúdie tak, aby bolo možné posúdiť, či možno vykonať poľnohospodársku rekultiváciu, prípadne, aké budú dôsledky odvalového hospodárstva na poľnohospodársky pôdny fond.
(3)
Pre poľnohospodársku časť návrhu na určenie dobývacieho priestoru pre lomovú (povrchovú) ťažbu uhlia platí odsek 2 s týmito odchýlkami:
a)
na snímke pozemkovej mapy sa priebeh hraníc bonitných tried pozemkov nemusí vyznačovať,
b)
zoznam pozemkov možno nahradiť sumarizáciou (súhrnným prehľadom) výmer ornej pôdy zaradenej do 1. až 4. bonitnej triedy,
c)
koncepčné riešenie rekultivácie možno nahradiť predbežným oznámením o spôsobe využitia vyťaženého priestoru s udaním lehoty na doplnenie celorevírneho alebo podnikového generelu rekultivácie alebo výpisom z generelu rekultivácie,
d)
predpokladané straty na hrubej produkcii rastlinnej výroby možno vyhodnotiť podľa produkcie dosahovanej socialistickými poľnohospodárskymi organizáciami, ktoré na pôde hospodária; od vyhodnocovania predpokladaných odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe možno upustiť.
(4)
Pre poľnohospodársku časť návrhu na určenie dobývacieho priestoru na hlbinnú ťažbu platia ustanovenia odseku 2 a odseku 3 písm. a), b) a d) s tým, že v koncepčnom riešení rekultivácie sa tiež podrobne uvedie predpokladaný spôsob prejavu ťažby na povrchu a orientačne sa vyznačí na situačnom pláne, včítane zmeny vodného režimu v povrchových vrstvách pôdy.
§ 6
(1)
Investori sú povinní spracovať ako súčasť prípravnej dokumentácie stavieb poľnohospodársku časť o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá je podkladom pre posúdenie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 13a zákona.
(2)
Pokiaľ umiestnenie investície nie je jednoznačné, treba v poľnohospodárskej časti uviesť jednotlivé alternatívy. Pri každej alternatíve sa uvedú najmä:
a)
údaje o pozemkoch, pri ktorých sa predpokladá odňatie poľnohospodárskej výrobe (snímka pozemkovej mapy s vyznačením priebehu hraníc bonitných tried a zoznam pozemkov alebo ich častí s uvedením parcelných čísel, výmer, druhu pozemkov podľa údajov evidencie nehnuteľností a s vyznačením bonitných tried),
b)
výpočet odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,
c)
vyhodnotenie ekonomickej ujmy,
d)
orientačná bilancia skrývok ornice a podorničných zemín aj s návrhov ich hospodárneho využitia, včítane lokalizácie pozemkov vhodných na umiestnenie týchto zemín,
e)
zásady rekultivácie dočasne odňatých alebo výstavbou narušených plôch,
f)
porovnanie jednotlivých alternatív z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podrobné zdôvodnenie navrhnutého riešenia.
§ 7
(1)
Organizácie vykonávajúce ťažobnú alebo priemyselnú činnosť sú povinné
a)
oddelene skrývať vrchnú kultúrnu vrstvu pôdy (ornicu), prípadne hlbšie uložené zeminy schopné zúrodnenia (spraše, sprašové a svahové hliny, tufitické íly, bentonity, oxyhumolity a pod.) na ploche dotknutej prevádzkou a postarať sa o ich riadne využitie na rekultiváciu devastovaných plôch a na melioračné účely alebo zabezpečiť v ekonomicky zdôvodnených prípadoch ich dopravu a rozloženie na plochy určené na zúrodnenie orgánom, ktorý vydal rozhodnutie podľa § 14 zákona, prípadne na miesta určené týmto orgánom na ďalšie spracovanie; skládky oddelene skrývaných zemín musí ťažobná alebo priemyselná organizácia zakladať a evidovať tak, aby sa mohli využívať v budúcnosti;
b)
využiť zvyšky ornice, prípadne hlbšie uložené zeminy schopné zúrodnenia na zúrodnenie pôdy dosiaľ neplodnej alebo s malou úrodnosťou, na ktorej sa na základe dohody o náhradnej rekultivácii predtým urobila povrchová úprava (napríklad odstránenie kameňov, vyklčovanie krovísk), ďalej na zvýšenie akosti a produkčnej schopnosti inej poľnohospodárskej pôdy navezením a rozložením kultúrnej vrstvy pôdy. Hrúbka rozloženej vrstvy pôdy musí byť najmenej 10 cm po odpočítaní nakyprenia. Orgán príslušný podľa § 14 zákona môže výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa povoliť, aby sa časť kultúrnej vrstvy pôdy použila na ozelenenie iných plôch;
c)
využitie kultúrnej vrstvy pôdy sa musí pri veľkom rozsahu skrývok dokumentovať jednoduchým projektom a ekonomickým zhodnotením;
d)
zahladzovať následky ťažby komplexne na celej devastovanej ploche v nadväznosti na okolitú krajinu a prihliadať pritom tak na potreby hospodárskeho využitia pozemkov v najbližšom okolí, ako na tvorbu prírodného prostredia a dbať, aby nedochádzalo ku škodlivej akumulácii plynných a tuhých splodín a k narušeniu rázu krajiny. V oblastiach sústredenej ťažby uhlia prerokúvať koncepciu umiestnenia stavby a tvaru výsypiek a odvalov, a to nielen z hľadiska budúceho využitia na rekultiváciu, ale aj z hľadiska tvorby prírodného prostredia.
(2)
Okrem povinností uvedených v odseku 1 sú ťažobné organizácie povinné dodržiavať tieto opatrenia:
a)
pri povrchovej ťažbe
1.
výsypky zakladať spôsobom, ktorý umožňuje urovnanie povrchu a jeho následnú rekultiváciu. Preto sú ťažobné organizácie povinné vypracovať technické normy úpravy povrchu výsypiek, ktoré budú v oblastiach sústredenej ťažby podkladom pre odovzdávanie plôch na rekultiváciu a pre ekonomické vyhodnotenie jednotlivých spôsobov sypania. Pri výsypkách nesmú priemerné povrchové nerovnosti presahovať ± 1 m;
2.
prevýšené výsypky zakladať na únosnej základovej pôde tak, aby bola zabezpečená ich stabilita a aby sa čo najväčšia plocha mohla využiť na ich poľnohospodársku rekultiváciu. Pritom treba prihliadnuť aj na hydrologické pomery výsypky a jej podložia i okolia, aby nedošlo k zabahneniu okolitej poľnohospodárskej pôdy. Proti pôsobeniu vodnej erózie a na zabezpečenie proti zosuvom upraviť svahy výsypiek tak, aby uhol sklonu zabezpečoval ich stabilitu so zreteľom na mechanické vlastnosti výsypkových zemín a výšku výsypky (generálny sklon výsypiek nemá byť väčší ako 1 : 4, sklon svahov 1 : 2). Pri vyšších výsypkách treba svahy zabezpečiť terasovaním generálneho svahu a vhodným odstupom jednotlivých výsypkových stupňov (etáží). Svahy terás riadne upraviť a zabezpečiť proti vodnej erózii (napr. zatrávnením, výsadbou krov a vhodných krovín, technickými prostriedkami);
3.
sprístupniť výsypky príjazdovými komunikáciami, pri väčších výsypkách vybudovať aj sieť účelových komunikácií na náhornej ploche a výsypkových stupňoch (etážach) a zachovávať pritom zásady protierozívnej ochrany;
4.
zahladiť následky neorganizovaného vysypávania zemín v oblastiach sústredenej ťažby uhlia aj na starých výsypkách úpravou ich svahov, presypaním týchto výsypiek, prípadne podľa daných podmienok priamo biologickou rekultiváciou;
5.
pri budovaní výsypiek dbať aj na úpravu vodného režimu v pôde, povrch výsypiek urovnať a upraviť tak, aby sa na ňom mohli používať poľnohospodárske stroje, korunu výsypiek najmenej v hrúbke vegetačnej vrstvy vytvoriť zo zemín, pri ktorých sú predpoklady zúrodnenia a postupného intenzívneho obhospodarovania; na uľahčenie priesaku zrážkovej vody a obmedzenie jej odtoku na minimum vytvárať vhodný štrukturálny stav pôdy, napríklad biologickou rekultiváciou, pestovaním vhodných druhov rastlín;
6.
upraviť po dohode s vodohospodárskymi orgánmi celkový vodný režim na plochách narušených ťažbou, aby sa odstránili nepriaznivé účinky poklesu podzemných vôd a aby sa umožnil neškodný odtok povrchových vôd;
7.
zabezpečiť obrábanie pozemkov, pri ktorých sa ťažbou nerastných surovín podstatne narušilo ich obrábanie, a to do tých čias, než bude možné po skončení ťažby, prípadne po rekultivácii susedných pozemkov zahrnúť tieto pozemky do organizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
b)
pri hlbinnej ťažbe
1.
znižovať - pokiaľ je to za daných technicko-ekonomických podmienok možné - poklesy poľnohospodárskej pôdy (základkou vyrúbaných slojí a pod.);
2.
v miestach intenzívnych poklesov a pred postupom odvalov robiť skrývku zemín schopných kultivácie a využívať ich na rekultiváciu znehodnotených poddolovaných pozemkov a na úpravu odvalov, ktoré možno rekultivovať na poľnohospodársku, prípadne lesnú pôdu;
3.
na miernejších nezvodnatených pôdnych poklesoch urobiť terénne úpravy, hlbšie poklesy vyplniť náhradnými hmotami a prevrstviť ornicou za účelom ďalšieho poľnohospodárskeho využitia;
4.
na zamokrených pozemkoch, pokiaľ boli dotknuté pri hlbinnej ťažbe a činnosti s ňou súvisiacej, upraviť vodný režim buď odvodnením a úpravou narušených vodných tokov, alebo zvodnatené plochy zasypať náhradnými hmotami a prekryť ornicou na ďalšie poľnohospodárske využitie, a ak tu niet náhradných hmôt, zvodnatené poklesové kotliny riadne upraviť na viacúčelové vodné nádrže, včítane osadenia brehov vhodnou vegetáciou.
(3)
Okrem povinností uvedených v odseku 1 sú priemyselné organizácie, pokiaľ pri ich činnosti vznikajú odvaly odpadových hmôt (zložište popolnín, flotačných hlušín a pod.), povinné dodržiavať tieto opatrenia:
a)
odvaly popolčekov a trosiek zakladať predovšetkým do neúrodných terénnych prirodzených aj umelých nerovností (napr. do vyťažených lomov, pieskovní a hlinísk);
b)
na obmedzenie prašnosti pri budovaní odvalov zabezpečiť odvoz popolčekov a trosiek na odval vo zvlhčenom stave; pri hydraulickom spôsobe dopravy zabezpečiť čistenie odpadovej vody z odvalov a zamedziť presakovanie vody do okolitej pôdy. Budovať plošné odvaly s dobre urovnaným povrchom, plochy odvalov udržiavať v bezprašnom (vlhkom) stave; pri prerušení prevádzky (pokiaľ nebudú odvaly rekultivované) upevniť povrchovú vrstvu dostatočným množstvom prímesí lepkavých zemín;
c)
plochy určené na odval zapĺňať postupne tak, aby sa jednotlivé zaplnené miesta mohli včas rekultivovať;
d)
odvaly trvalo vyradené z prevádzky a určené na poľnohospodárske využitie rekultivovať prevrstvením kultúrnou vrstvou pôdy; na rekultiváciu využiť vlastnú skrývku ornice, prípadne zvyšky skrývky ornice a zemín schopných zúrodnenia z iných podnikov.
§ 8
(1)
Plán rekultivácie sa musí zamerať tak, aby rekultivovaná pôda slúžila predovšetkým poľnohospodárskej výrobe; iný spôsob rekultivácie je prípustný iba vtedy, keď poľnohospodárska rekultivácia nie je možná.
(2)
Plán rekultivácie sa delí na časť
a)
technickú, v ktorej treba uviesť najmä cieľ a spôsob terénnych úprav pozemkov, výsypiek a odvalov, hydrotechnické a hydromelioračné opatrenia, technickú melioráciu pôdy, vybudovanie príjazdových a prevádzkových komunikácií, množstvo skrývaných zemín a spôsob ich využitia,
b)
biologickú, v ktorej treba uviesť najmä melioračný osevný postup a voľbu plodín, spôsob kultivácie, intenzitu hnojenia rekultivovanej pôdy.
(3)
Plán rekultivácie musí okrem údajov uvedených v odseku 2 obsahovať
a)
časový postup rekultivácie vyznačený aj na mapových podkladoch,
b)
lehotu ukončenia rekultivácie a vyhlásenie toho, v záujme koho sa má poľnohospodárska pôda odňať, že odstráni nedostatky, ktoré vyjdú najavo do 5 rokov po ukončení rekultivácie,
c)
zdôvodnenie iného druhu rekultivácie, ak poľnohospodárska rekultivácia nie je možná.
§ 9
Pre vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu na odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na účely ťažby nerastných surovín je rozhodujúca
a)
pri lomovej (povrchovej) ťažbe uhlia v oblastiach sústredeného dobývania výmera poľnohospodárskej pôdy požadovaná v rámci schváleného dobývacieho priestoru na obdobie 5 rokov; do tejto výmery sa nezahŕňa výmera požadovaná pre vonkajšie výsypky a odvaly,
b)
pri hlbinnej ťažbe nerastov výmera potrebná na výstavbu banských objektov a prevádzkových zariadení, ako aj výmera pozemkov, pri ktorých možno v dôsledku vyťaženia ložiska predpokladať devastáciu zavinenú poklesom pôdy,
c)
pri povrchovom dobývaní nerastných surovín na stavebné alebo priemyselné účely (štrkopiesky, tehliarske hliny, kaolín, keramické íly, vápence, kameň a pod.) výmera poľnohospodárskej pôdy požadovaná v rámci dobývacieho priestoru na obdobie 10 rokov.
§ 10
(1)
Zastavaným územím obce [§ 22 písm. a) zákona] sa rozumie územie, ktoré bolo k 1. 9. 19668) súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce. Do tohto územia sa zahŕňajú aj poľnohospodárske pozemky, ktoré netvoria s okolitým poľnohospodárskym pôdnym fondom súvislý celok (sú od neho oddelené súvislou zástavbou alebo zabiehajú do zastavanej časti obce a sú svojím tvarom alebo rozlohou nevhodné na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami). Do zastavaného územia obce sa však nezahŕňajú medzery pozdĺž ciest, ktoré vznikli prvšou výstavbou a ktorých zastavanie by viedlo k nežiadúcemu obstavovaniu ciest a k neekonomickému predlžovaniu obcí; nezahŕňa sa ani územie medzi obcou a železnicou alebo cestou, preložkou cesty, vodným tokom a pod., pokiaľ toto územie je súvislou poľnohospodárskou pôdou vhodnou na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami. Hranice zastavaného územia obce sa zobrazia v pozemkových mapách evidencie nehnuteľnosti.
(2)
Pri výstavbe líniových dopravných stavieb a letísk [§ 22 písm. b) zákona] sa odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe nepredpisujú, ak ide o odňatie na výstavbu
a)
diaľníc a ciest a týchto ich súčastí: cestných svahov, priekop a iných úprav na odvádzanie vôd, odstavných pruhov a staničných plôch hromadnej verejnej dopravy, zelených pásov a ostrovčekov, mostov a odpočívadiel, ako aj cestných pomocných pozemkov v šírke 60 cm po oboch stranách diaľnice alebo cesty,
b)
celoštátne dráhy, včítane stavieb a zariadení bezprostredne zabezpečujúcich prevádzku dráhy, s výnimkou výpravných budov železničných staníc, meniarní, železničných opravární a strojární, a rušňových a vozňových dep,
c)
vodných ciest, ako aj ich súčastí,9)
d)
letísk každého druhu a rádionavigačných zariadení, s výnimkou letiskových budov a hangárov a technických zariadení, ktoré nie sú rádionavigačnými zariadeniami.
(3)
Užším ochranným pásmom prírodných liečivých zdrojov [§ 22 písm. d) zákona] sa rozumie užšie dočasné ochranné pásmo a ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov.10)
§ 11
(1)
Socialistické poľnohospodárske organizácie sú povinné v spolupráci s orgánmi geodézie a kartografie viesť vlastnú (podnikovú) evidenciu všetkých pozemkov, ktoré sú v ich užívaní, správe alebo vlastníctve (ďalej len „pozemky poľnohospodárskej organizácie“).
(2)
Podniková evidencia pôdy sa skladá
a)
zo súpisu pozemkov poľnohospodárskej organizácie,
b)
z mapových podkladov.
(3)
Na vyhotovenie súpisu pozemkov poľnohospodárskej organizácie sa využívajú údaje evidencie nehnuteľností; sú v nej zobrazené všetky pozemky poľnohospodárskej organizácie. Poľnohospodárska hospodárska mapa slúži ako podklad pre plánovanie, riadenie a dokumentáciu poľnohospodárskej výroby.
(4)
Mapovými podkladmi sú poľnohospodárska evidenčná mapa a poľnohospodárska hospodárska mapa. Poľnohospodárska evidenčná mapa svojím obsahom zodpovedá pozemkovej mape.
(5)
Doplnkom podnikovej evidencie pôdy je pomocná evidencia, v ktorej sa evidujú najmä
a)
poľnohospodárska pôda dočasne odňatá poľnohospodárskej výrobe,
b)
poľnohospodárska pôda dočasne neobrábaná (zdroje pôdnych rezerv).
(6)
Socialistické poľnohospodárske organizácie sú povinné udržiavať podnikovú evidenciu pôdy v súlade s evidenciou nehnuteľností a vykonávať predpísané hlásenia o zmenách podľa osobitných predpisov.11)
§ 12
Zrušuje sa vyhláška č. 97/1966 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
§ 13
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:

Ing. Nágr v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky č. 142/1976 Zb.
Kritériá posudzovania návrhov na zmenu kultúry z ornej pôdy na lúku alebo pastvinu
- hrúbka orateľnej vrstvy menšia ako 15 cm a hĺbka pôdy (profilu) menšia ako 30 cm,
- extrémne zloženie čo do zrnitosti (čisté piesky - íly),
- obsah skeletu (štrkovitosť, kamenitosť) v povrchovej vrstve väčší ako 50 %,
- svahovitosť pozemku väčšia ako 15o,
- nebezpečenstvo zátop - inundačné územie,
- pre mechanizáciu nevhodný, úzky tvar pozemku,
- výmera pozemku do 0,5 ha,
- drobná enkláva obklopená inými kategóriami využitia,
- znehodnotenie pôdy náletom drevín,
- zlá prístupnosť pozemku,
- výrazné a trvalé zhoršenie vodného režimu - zamokrenie.
Príloha č. 2 vyhlášky č. 142/1976 Zb.
Kritériá posudzovania návrhov na odňatie poľnohospodárskej pôdy na účely zalesnenia
- svahovitosť pozemku nad 25o,
- hĺbka pôdy (profilu) do 30 cm a súčasne viac ako 50 % skeletu (štrkovitosť, kamenitosť) v povrchovej vrstve,
- drobná enkláva (do 0,15 ha) obklopená lesnou pôdou, zatienenosť lesom,
- pozemok s náletom (porastom lesných drevín), ktorý pre hustotu, vek a kvalitu náletu bude účelnejšie obhospodarovať ako lesnú pôdu,
- balvanovitosť, resp. iné prekážky na pozemku,
- neprístupnosť pozemku pre mechanizačné prostriedky z hľadiska jeho využitia pre poľnohospodársku výrobu,
- výrazné zhoršenie vodného režimu (zamokrenie) odstrániteľné založením lesného porastu, prípadne jednoduchými lesotechnickými melioráciami,
- plocha slúžiaca na pôdoochranné, protierozívne zalesnenie.
1)
Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, vyhláška Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.
2)
§90 a nasl. zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
3)
Príloha vyhlášky č. 23/1964 Zb. oddiel B č. 5 písm. i).
4)
§17 až 22 vyhlášky č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
5)
Príloha č. 1 vyhlášky č. 84/1976 Zb.
6)
§24 vyhlášky č. 84/1976 Zb.
7)
§4 a 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
8)
Deň začiatku účinnosti zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
9)
§3 a 4 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.
10)
§30 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva ČSR č. 26/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, §30 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SSR č. 15/1972 Zb. o rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
11)
§7 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.