64/1976 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:64/1976 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:05.05.1976
Dátum vyhlásenia:24.06.1976
Autor:Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Príroda, krajina a národné parky
Nachádza sa v čiastke:

13/1976

287/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny

138/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty
64
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 5. mája 1976
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, sa vyhlasuje za chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a na území štyroch okresov Západoslovenského kraja, a to:
a)
na území hlavného mesta SSR Bratislavy v katastrálnych územiach mestských obvodov Bratislava III (Vinohrady, Rača, Vajnory), Bratislava IV (Karlova Ves-Devín, Dúbravka, Lamač, Záhorská Bystrica);
b)
v okrese Bratislava-vidiek v katastrálnych územiach obcí Borinka, Častá, Doľany, Dubová, Jabloňové, Jur pri Bratislave, Kuchyňa, Limbach, Lozorno, Marianka, Modra, Myslenice, Pernek, Pezinok, Píla, Stupava, Vinosady;
c)
v okrese Senica v katastrálnych územiach obcí Brezová pod Bradlom, Cerová-Lieskové, Hradište pod Vrátnom, Jablonica, Košariská, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie, Prievaly, Rohožník, Rozbehy, Sološnica;
d)
v okrese Trenčín v katastrálnych územiach obcí Bzince pod Javorinou (Bzince pod Javorinou, Hrušové), Čachtice, Častkovice, Hrachovište, Krajné, Nové Mesto nad Váhom, Podolie, Vaďovce, Višňové;
e)
v okrese Trnava v katastrálnych územiach obcí Buková, Dechtice, Dlhá, Dolný Lopašov, Dolné Orešany, Dobrá Voda, Horné Orešany, Chtelnica, Kočín, Lančár, Lošonec, Naháč, Prašník, Smolenice, (Smolenice, Smolenická Nová Ves), Trstín, Vrbové (Vrbové, Šípkové, Šterusy).
(2)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečovanie ich racionálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
(3)
Ochrana prírodných hodnôt a zachovávanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území pôsobia, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR vyhlásiť osobitnú ochranu jej mimoriadne významných častí.
§ 2
(1)
Rozsah a podmienky ochrany oblasti určujú najmä § 12 ods. 1 a § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR, ktoré upravujú všeobecné zákazy a obmedzenia. V zmysle týchto ustanovení zákona možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:
a)
vykonávať geologické práce, vrátane technických prác, v rozsahu určenom osobitnými predpismi;
b)
dobývať ložiská nerastných surovín;
c)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené s prírodovedným výskumom;
d)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti, pričom výsledky týchto výskumov rozhodnú o ich prípadnom hospodárskom využití;
e)
meniť hranice lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odnímať pozemky lesnému hospodárstvu a zalesňovať nelesné pozemky; pozemky určené v rámci delimitácie pôdneho fondu na zalesnenie zalesňujú organizácie lesného hospodárstva podľa plánu;
f)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
g)
mimo intravilánu obcí uskutočňovať stavby všetkého druhu (banské, priemyselné, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže atď.), okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov a zariadení slúžiacich na ochranu štátnych hraníc;
h)
vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad stavieb a ich areálov;
ch)
mimo intravilánu obcí, s výnimkou priestorov, ktoré boli už skôr určené na tieto ciele, umiesťovať skládky a ukladať odpady;
i)
mimo intravilánu obcí umiesťovať reklamné, informačné a iné podobné zariadenia;
j)
mimo intravilánu obcí a mimo oplotených pozemkov odstraňovať a vypaľovať krovie, trávu a ostatnú vegetáciu;
k)
hromadne používať pesticídy mimo lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
l)
zachytávať a upravovať pramene, vyvieračky a povrchové vody na vodárenské ciele;
m)
porušovať systém závrtov, dolín, priepastí a škrapov alebo podzemné krasové útvary, či už deštrukčnými prácami, alebo zavážaním zeminou, prípadne odpadkami.
(2)
Rozsah vykonávania ostatných činností v oblasti sa vymedzuje takto:
a)
obhospodarovanie lesného fondu sa spravuje schválenými lesnými hospodárskymi plánmi, vypracovanými za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody, zohľadňujúcimi spoločenské funkcie lesa, najmä vodohospodársku, pôdoochrannú a turistickorekreačnú;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby v oblasti sa uskutočňuje na základe komplexných plánov rozvoja poľnohospodárstva pre jednotlivé administratívnosprávne celky vypracovaných za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblastí;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia. Z toho dôvodu treba najmä zamedziť rozširovanie erózie vylúčením príčin jej vzniku a erózne plochy asanovať. Vodohospodárske stavby akéhokoľvek druhu (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať iba na základe príslušnej dokumentácie, schválenej orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej vody;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prírodného prostredia. Pri projektovaní a výstavbe treba prihliadať na ráz krajiny a na používaný materiál. Výstavba podnikových a súkromných chát, zriaďovanie táborísk, parkovísk a iných funkčných zariadení sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania a štátnej ochrany prírody a na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie;
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb a so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev; ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, za spolupráce s orgánmi štátnej ochrany prírody;
f)
budovanie komunikácií sa vykonáva na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Rozširovanie a značkovanie turistických chodníkov a budovanie náučných trás sa uskutočňuje v súlade s koncepciou ochrany prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej republike. Dopravný prieskum na ciele lesného hospodárstva sa vykonáva za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody a schvaľuje sa za ich účasti pri záverečnom protokole k lesnému hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov oblasti, evidujú a koordinujú príslušné orgány štátnej ochrany prírody tak, aby nedochádzalo k časovým a miestnym stretom záujmov rozličných organizácií alebo aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty. Úprava sa netýka výskumov a prieskumov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, plánov poľnohospodárskej a lesnej výroby ani vodohospodárskych plánov;
h)
príslušné poľnohospodárske orgány spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri projektovaní hospodársko-technických úprav pozemkov, dotýkajúcich sa stromov a krovitej vegetácie rastúcej na území oblasti mimo lesa, ktoré sú predmetom záujmu štátnej ochrany prírody.
§ 3
(1)
Územie vymedzené v II. časti prílohy tejto vyhlášky sa vyhlasuje za ochranné pásmo oblasti podľa § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR.
(2)
V ochrannom pásme oblasti treba hospodársku i inú činnosť vykonávať tak, aby sa nepoškodzovali prírodné hodnoty oblasti a zachoval prirodzený ráz krajiny.
(3)
Na výstavbu v ochrannom pásme mimo intravilánu obcí, s výnimkou prevádzkových stavieb lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, je potrebný aj súhlas orgánov štátnej ochrany prírody.
(4)
O ochrane stromov rastúcich mimo lesa platí v ochrannom pásme ustanovenie § 2 ods. 2 písm. h) tejto vyhlášky.
(5)
Pre výkon poľovníctva a rybárstva v ochrannom pásme oblasti platia podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) tejto vyhlášky.
§ 4
(1)
Vo veciach, ktoré sa týkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej starostlivosti o lesy, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske, poľovnícke, rybárske a dopravné orgány, ako aj orgány cestovného ruchu, telesnej výchovy, zdravotníctva a hygieny s ohľadom na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti vykonávajú vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov.
§ 5
(1)
O odlišnom spôsobe ochrany území, ktoré sú v oblasti a v jej ochrannom pásme, platia osobitné podmienky určené príslušnými orgánmi.
(2)
Na územiach označených vojenskou správou, ktoré sú súčasťou oblasti, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej správy a pri zmenách, ktoré sa týkajú obrany štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej správy alebo príslušných orgánov Federálneho ministerstva vnútra. Záujmové územia vojenskej správy nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti.
§ 6
(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti a ochranného pásma v zmysle tejto vyhlášky vykonáva v rámci svojej pôsobnosti Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave; starostlivosť o jaskyne a krasové javy zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši v spolupráci so Správou chránenej krajinnej oblasti.
(2)
Na ochrane prírody a prírodného prostredia oblasti a jej ochranného pásma sa aktívne zúčastňujú národné výbory pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti a jej ochranného pásma, zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti finančné a materiálové prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§ 7
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti a jej ochranného pásma, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Správe slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši, na Západoslovenskom krajskom národnom výbore v Bratislave, Národnom výbore hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, na okresných národných výboroch Bratislava-vidiek, Senica, Trenčín a Trnava a na Správe geodézie a kartografie v Bratislave.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:

Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 64/1976 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a na území štyroch okresov Západoslovenského kraja, a to okresu Bratislava-vidiek, Senica, Trenčín a Trnava.
Územie chránenej krajinnej oblasti a jej ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1 : 50 000 na týchto mapových listoch:
34 - 42 - Kúty
34 - 44 - Malacky
35 - 14 - Nové Mesto nad Váhom
35 - 31 - Senica
35 - 32 - Piešťany
35 - 33 - Trnava
44 - 21 - Devínska Nová Ves
44 - 22 - Bratislava-sever
44 - 23, 24, 42 - Bratislava.
I.
Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu Červený most na železničnej trati Bratislava - Brno, nachádzajúceho sa pri železničnej zastávke Bratislava - Železná studienka, pokračuje východným smerom súvislým okrajom lesa pod kótou 440 (Kamzík), stáča sa okolo kóty 287, mení smer na severovýchod, pod kótami 330, 350 sleduje okraj lesa, ďalej hranica oblasti prechádza kótou 323, obchádza intravilán obce Jur pri Bratislave, pokračuje cez kótu 310 (Hájna hora), ďalej kótou 200 po Myslenický potok, ktorý sleduje proti toku po juhovýchodný okraj obce Limbach, prechádza kótou 195 okrajom lesa k potoku Lúčanka, ktorý sleduje približne 1 km proti toku, a pokračuje okrajom lesa východným smerom pod kótou 399 (Suchý vrch) na kótu 184, kde sa lomí na sever, a pokračuje do Hrubej doliny, ktorú sleduje asi 1 200 m, odbočuje na kótu 382, východným smerom prechádza kótou 238 na kótu 324 (Kamenica). Hranica oblasti ďalej prechádza severným smerom cez kóty 330 (Dolné pole), 392 (Dolinkovský vrch), sleduje súvislý okraj lesa nad obcami Častá a Doľany, prechádza kótou 414 (Predné Šišoretné) a okrajom lesa pokračuje k potoku Parná, ktorý sleduje proti toku približne 4 km, ďalej pokračuje asi 1 200 m jeho ľavostranným prítokom, potom nad obcou Lošonec pod kótami 372 (Červená) a 483 (Driny) sleduje okraj lesa, obchádza severozápadný
okraj obce Smolenice, sleduje z juhovýchodu bázu kopca Smolenického zámku. Odtiaľ prechádza na kótu 334 (Holý vrch), východným smerom sleduje okraj lesa, prechádza kótami 345 (Landriky), 379 (Lípie), 290, 321, 301, 344, 343 (Plešivá), 352, 302, 324 (Holý vrch), 294, 260, odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom po Lančársky potok, ktorý asi 1 km sleduje proti toku a odbočuje na kótu 305. Hranica oblasti ďalej pokračuje kótami 326 (Kamenec), 396 (Malá Pec), 348, prechádza vtokom potoka Holeška do vodnej nádrže Čerenec, ďalej prebieha cez kóty 289, 325 a pokračuje na západný okraj osady Obuchovci, ďalej pokračuje cez kóty 316, 264, 259, 366, 426, 396 (Drapliak), 377 (Skalka), 290, 224, 293 až na štátnu cestu Nové Mesto nad Váhom - Stará Turá, ktorú sleduje, južným okrajom obchádza obec Bzince pod Javorinou a pokračuje štátnou cestou do obce Hrušové až po kótu 256, odkiaľ prechádza na kótu 369 (Nadkrížie). Odtiaľ hranica oblasti pokračuje na juhovýchod po vtok ľavostranného prítokuHovädského jarku, prechádza kótami 304, 316 (Sedielce) k potoku Jablonka pri východnom okraji obce Hrachovište, sleduje pod kótou 454 (Drieňovica) súvislý okraj lesa po osadu Mozoľáci, ďalej po osadu U Januškov až k osade U Boorov po potok Sobonka a pokračuje proti jeho toku po osadu Ďurišáci, odkiaľ prechádza kótou 412 (Galovo) a sleduje súvislý okraj lesa. Pod kótou 558 (Vysoká Hora) sa hranica lomí na juhozápad, pokračuje cez kóty 425 a 434, pod kótou 370 (Ostriež) prechádza západným smerom na štátnu cestu Brezová pod Bradlom - Jablonica, ktorú sleduje po Holdošovský mlyn, nachádzajúci sa pred obcou Hradište pod Vrátnom, pod kótou 407 sleduje okraj lesa až po kótu 440 (Vysoká skala), z ktorej severozápadným smerom prechádza k Brezovskému potoku, ktorý sleduje po železničnú zastávku Osuské. Ďalej prechádza kótami 236, 228 a 237, okrajom lesa pod kótami 473, 405 (Hrubý Kamenec) a 399 (Jezovka), obchádza obec Prievaly, prechádza kótou 232, sleduje okraj lesa až po most potôčka Feneš na štátnej ceste pri Plaveckom Mikuláši. Hranica oblasti ďalej prechádza kótami 367, 505 (Kršlenica), 276, 336 (Holá hora) a juhozápadným smerom pokračuje k potoku Trstienka, po jeho toku prechádza na štátnu cestu Plavecký Mikuláš - Plavecké Podhradie, ktorú sleduje po kótu 207, kde odbočuje východným smerom, sleduje južnú bázu Pohanskej (kóta 495), pod kótou 542 (Barborská) sa hranica lomí na juhozápad, sleduje okraj lesa po východný okraj obce Sološnica až k Sološnickému potoku [na tomto úseku je hranica oblasti spoločná s hranicou štátnej prírodnej rezervácie Vápenná (Raštún)], ktorým pokračuje proti toku a pod kótou 573 (Malá Vápenná) prechádza jeho ľavostranným prítokom do koryta Rohožníckeho potoka a po jeho toku zbieha po Olšákov mlyn, kde odbočuje juhozápadným smerom na kótu 273 (Vinohrady). Odtiaľ južným smerom sleduje okraj lesa, pod
kótou 557 (Ražňová) pravostranným prítokom po vtok do potoka Javorinka zbieha k východnému okraju obce Kuchyňa, odbočuje na kótu 259, pokračuje kótami 383, 472 (Pleš), 542 (Klokočiny), 268, 308 (Na lipách) a 392, odtiaľ pokračuje severozápadným smeromk Rudanickému potoku južne od obce Jablonové, ďalej sleduje okraj lesa , pod kótou 320 sa lomí a západným smerom pokračuje na kótu 202, sleduje štátnu cestu po severný okraj obce Lozorno, odtiaľ prechádza na kótu 226, ďalej prebieha kótami 265, 190, 241 (Dúbrava), obchádza kótu 314 (Rakytovec) a ďalej pokračuje juhozápadným smerom k východnému okraju Bratislavy - Záhorskej Bystrice, odbočuje na kótu 325, ďalej západným a južným smerom sleduje okraj lesa k severnému okraju Bratislavy - Lamača, odbočuje na kótu 333 (Hrubá pleš), ďalej prechádza kótami 278 a 292 a južným a juhovýchodným okrajom lesa sa hranica oblasti napája na východiskový bod - Červený most.
Hranica oddelenej časti chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty - Devínska Kobyla - Kráľov vrch vychádza z východiskového bodu kóty 357 (Dúbravská Hlavica) západne pod obcou Bratislava - Dúbravka, odkiaľ pokračuje severným a severozápadným smerom po okraj lesa k železničnej zastávke Devínska Nová Ves, odkiaľ pokračuje na kótu 256, južným smerom obchádza kótu 514 (Devínska Kobyla), pod kótou 368 sa lomí a smeruje na kótu 306. Odtiaľ cez kótu 228 prechádza na štátnu cestu Devín - Karlova Ves, ktorú sleduje až na úroveň západného výbežku Veľkého ostrova, kde prechádza k rieke Dunaj, sleduje jeho tok po ľavom brehu pozdĺž Veľkého ostrova, stáča sa okolo jeho východného výbežku a pokračuje pravým brehom mŕtveho ramena a prechádza k východnému okraju lesa, ktorý sleduje okolo kóty 284 (Kráľov vrch), obchádza severný okraj Bratislavy - Karlovej Vsi, pokračuje tokom Čierneho potoka, sleduje severovýchodný a juhovýchodný okraj lesa až po potok Vydrica, ktorým pokračuje proti toku približne 500 m, odbočuje okrajom lesa na kótu 191, prechádza na kótu 343, kde hranica pokračuje do východiskového bodu - kóty 357 (Dúbravská Hlavica).
Rozloha oblasti je 65 504 ha.
II.
Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Hranica ochranného pásma oblasti vychádza z toho istého východiskového bodu ako hranica oblasti, teda z Červeného mosta, a je s ňou spoločná po Peknú cestu, odtiaľ smeruje na štátnu cestu, pokračuje po nej severovýchodným smerom cez Bratislavu-Raču, Jur pri Bratislave, Myslenice, Pezinok, Vinosady, Modru, Kráľovú, Dubovú, Častú, Doľany, Dolné Orešany, Horné Orešany, Smolenice, Trstín, Naháč, Dechtice, Chtelnicu, Dolný Lopašov do obce Vrbové, odtiaľ pokračuje po štátnej ceste juhovýchodným smerom do obce Krakovany, tu odbočuje severným smerom, sleduje štátnu cestu cez obce Podolie, Častkovce, Čachtice do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľto pokračuje západným smerom štátnou cestou (tu je hranica ochranného pásma spoločná s hranicou oblasti až po obec Hrušové) cez obce Bzince pod Javorinou, Hrušové do obce Stará Turá, odkiaľ pokračuje juhovýchodným smerom po štátnej ceste cez obce Vaďovce, Hrachovište, ďalej juhozápadným smerom cez obce Krajné, Podkylava, Košariská, Brezová pod Bradlom, Hradište pod Vrátnom, Jablonica, Cerová-Lieskové, Prievaly, Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, kde hranica ochranného pásma nadväzuje na hranicu oblasti, ale po toku Rohožníckeho potoka zbieha do obce Rohožník, kde prechádza znovu na štátnu cestu, ktorou pokračuje cez obce Kuchyňa, Pernek, Jabloňové a Lozorno. Za Lozornom sa hranica pri autostráde Bratislava - Brno lomí na juh a pokračuje štátnou cestou cez Stupavu, Záhorskú Bystricu do Lamača a ďalej pokračuje západným smerom štátnou cestou cez Devínsku Novú Ves až po rieku Dunaj, odkiaľ v smere toku sleduje jeho ľavý breh po západný výbežok Veľkého ostrova, kde nadväzuje na hranicu oblasti, až po hranicu katastrálneho územia obvodu Bratislava I, ktorou hranica ochranného pásma oblasti odbočuje na cestu Mládeže a po nej pokračuje do východiskového bodu - Červený most.
Rozloha ochranného pásma oblasti je 45 063 ha.