14/1977 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1977 do 31.01.2002
Predpis bol zrušený predpisom 40/2002 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.07.1977 - 31.01.2002 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 14/1977 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 14.01.1977 |
Dátum vyhlásenia: | 11.03.1977 |
Dátum účinnosti od: | 01.07.1977 |
Dátum účinnosti do: | 31.01.2002 |
Autor: | Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
20/1966 Zb. | Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu |
40/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami |
14
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
zo 14. januára 1977
o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 70 ods. 1 vo vzťahu k § 71 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:
PRVÁ ČASŤ
Základné ustanovenia
§ 1
Rozsah ochrany
Touto vyhláškou sa upravuje ochrana pred nepriaznivými účinkami hluku a mechanického
kmitania a chvenia (ďalej len „vibrácie“), ktoré ohrozujú zdravie ľudí a znižujú ich
telesné a duševné schopnosti.
§ 2
Všeobecné povinnosti organizácií, orgánov a občanov
(1)
Štátne, družstevné, spoločenské a iné organizácie (ďalej len „organizácie“) i občania
sú povinní vykonávať potrebné opatrenia na zníženie hluku a vibrácií a starať sa o
to, aby pracovníci a ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení hluku
a vibráciám; musia najmä zabezpečovať, aby sa neprekračovali najvyššie prípustné hodnoty
hluku a vibrácií určené v tejto vyhláške a v prílohe,1) ktorá tvorí jej nerozdielnu súčasť, ako aj v osobitných predpisoch.2)
(2)
Nadriadené orgány a organizácie sú povinné sústavne viesť podriadené organizácie
k vykonávaniu opatrení proti hluku a vibráciám, kontrolovať, ako dodržiavajú svoje
povinnosti na tomto úseku, a vyvodzovať dôsledky z neplnenia týchto povinností.
(3)
Ústredné orgány štátnej správy, vrcholné orgány družstiev a spoločenských organizácií,
národné výbory, odborové (generálne) riaditeľstvá a iné orgány stredného článku riadenia
vypracúvajú v spolupráci s organizáciami, ktoré riadia, harmonogramy na plánovité
znižovanie hluku a vibrácií a zabezpečujú ich plnenie. Pritom sa zameriavajú aj na
vedeckotechnický výskum znižovania hluku a vibrácií a na pohotové zavádzanie výsledkov
výskumu do výrobných a iných prevádzok.
§ 3
Povinnosti výrobných, dodávateľských a dovozných organizácií
(1)
Organizácie, ktoré projektujú, konštruujú a vyrábajú stroje, nástroje, dopravné prostriedky
a iné zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku alebo vibrácií (ďalej len „zariadenia“),
sú povinné navrhovať a určovať konštrukčné podmienky, vrátane materiálu a technických
úprav zariadení, podľa súčasného stavu vedy a techniky tak, aby sa hluk a vibrácie
znížili v súlade s potrebami ochrany zdravia.
(2)
Ak je na splnenie podmienok určených touto vyhláškou potrebné doplnkové vybavenie
obmedzujúce hluk a vibrácie (napr. tlmiče hluku, zariadenie na pružné uloženie, kryty
zariadení a obsluhovacie kabíny), sú organizácie povinné dodávať ho alebo zabezpečovať
jeho dodávku so zariadením.
(3)
Ak nie je dočasne možné, aby zariadenie, prípadne aj s doplnkovým vybavením spĺňalo
podmienky určené touto vyhláškou, alebo ak je z celospoločenského hľadiska ekonomicky
podstatne výhodnejšie riešiť ochranu inými technickými prostriedkami, organizácie
musia dodávať aspoň také zariadenia, pri ktorých možno tieto podmienky dodržať, ak
sa vykonajú ďalšie nimi určené opatrenia. V týchto prípadoch sú organizácie povinné
takéto ďalšie opatrenia oznamovať odberateľom, najmä im dodávať návody na správnu
montáž, inštaláciu a na používanie, vrátane stavebných a priestorových požiadaviek,
spracované aj z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami.
(4)
Technická dokumentácia zariadení, ktoré sú zdrojom hluku a vibrácií približujúcich
sa najvyšším prípustným hodnotám, musí obsahovať také údaje, podľa ktorých možno vykonať
v prípade potreby opatrenia na ochranu proti ich škodlivému pôsobeniu. To platí aj
na zariadenia používané v podmienkach, keď hluk alebo vibrácie týchto zariadení môžu
spôsobiť prekročenie najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií. Organizácie,
ktoré vyrábajú alebo dodávajú zariadenia, zodpovedajú za to, že hodnoty hluku a vibrácií
uvedené v technickej dokumentácii možno po vykonaní týchto opatrení dodržať.
(5)
Organizácia, ktorá požaduje dovoz zariadení, je povinná zahrnúť potrebné požiadavky
týkajúce sa dovozu do návrhu hospodárskej zmluvy, prípadne vykonať aj iné opatrenia
na splnenie podmienok určených v tejto vyhláške. Organizácia zahraničného obchodu
je povinná uplatniť tieto požiadavky u zahraničnej organizácie a doviezť len také
zariadenia, ktoré im zodpovedajú.
§ 4
Povinnosti projektových a stavebných organizácií
(1)
Organizácie, ktoré navrhujú urbanistické, stavebné alebo technické riešenia stavieb,
a organizácie, ktoré ich stavajú, sú povinné vyžadovať od organizácií, ktoré zariadenia
vyrábajú, dodávajú alebo požadujú ich dovoz, informácie o opatreniach podľa § 3 a pri svojej činnosti ich využívať; technické a organizačné riešenia sú povinné uplatňovať
spôsobom, ktorý zaručuje dodržiavanie ustanovení tejto vyhlášky.
(2)
Projektová dokumentácia stavieb, pri prevádzke ktorých by mohlo nastať nepriaznivé
pôsobenie hluku a vibrácií na pracovníkov, obyvateľov alebo iných užívateľov stavieb,
musí obsahovať doklady, prípadne výpočty preukazujúce dostatočné obmedzenie hluku
a vibrácií z vlastnej stavby alebo z okolia (napr. výsledky experimentálneho overenia
nových konštrukčných a technologických riešení stavieb). Pred uvedením takýchto stavieb
do trvalej prevádzky (užívania) musí investor v prípadoch určených orgánmi hygienickej
služby preukázať na základe akustického merania a skúšok, že sa ustanovenia tejto
vyhlášky neporušili.
DRUHÁ ČASŤ
Obmedzenie emisií hluku
§ 6
(1)
Organizácie, ktoré vyrábajú zariadenia, sú okrem všeobecnej povinnosti uvedenej v
predchádzajúcich ustanoveniach povinné
a)
sledovať hlukové vlastnosti zariadení, pri ktorých hladina akustického výkonu A vyžarovaná
do okolia prekračuje 100 dB (P, A) alebo ktorých hladina hluku A v mieste obsluhy
prekračuje 80 dB (A), a hlukové vlastnosti zariadení s nižšími hodnotami, ak sú tieto
nižšie hodnoty určené ako cieľové hodnoty v technických normách, a viesť o nich evidenciu,
b)
zisťovať údaje o hlučnosti obdobných výrobkov vyrábaných v Československej socialistickej
republike i v zahraničí, porovnávať ich s vlastnými výrobkami a určovať si v súlade
s ustanoveniami tejto vyhlášky cieľové limity hlučnosti týchto výrobkov určené v technických
normách,
c)
požiadať o posúdenie zariadenia odborné rezortné alebo pre rezort určené pracovisko
alebo príslušnú štátnu skúšobňu,3) ak zariadenie prekračuje hodnoty hluku uvedené pod písmenom a) o viac ako 10 dB(A),
a zabezpečiť nimi určené opatrenia,
d)
požiadať hlavného hygienika Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ hlavný
hygienik“) o záväzný posudok, ak zariadenie, ktoré sa má novo sériove vyrábať a má
byť v činnosti za prítomnosti osôb, prekračuje najvyššie prípustné hodnoty imisií
hluku podľa tejto vyhlášky; ak ide o zariadenie uvedené pod písmenom c), musí sa k
žiadosti pripojiť predpísané odborné posúdenie,
e)
uvádzať v technických informáciách, v technických podmienkach alebo v normách údaje
o hluku zariadení (hladiny akustického výkonu A alebo hladiny hluku A) a o prostredí,
pre ktoré je zariadenie určené, a tieto údaje oznamovať na požiadanie odberateľom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) až e) sa vzťahuje obdobne na organizácie, ktoré požadujú
dovoz zariadení.
§ 7
(1)
Najvyššie prípustné hodnoty hluku jednotlivých druhov zariadení sa určujú v štátnych,
odborových a podnikových technických normách.4) Ak je to účelné, určí sa v nich aj najvyššia prípustná hodnota emisií hluku, ktorú
treba do určitého času dosiahnuť.
(2)
Najvyššia prípustná hodnota hluku zariadení, ktoré sú v činnosti na miestach pobytu
osôb, sa určuje podľa hodnôt imisií hluku uvedených v tejto vyhláške. Ak nie je dočasne
technicky možné, aby takéto zariadenie splňovalo podmienky podľa tejto vyhlášky, určí
sa v technickej norme na určitý čas (spravidla 2 až 5 rokov) so súhlasom hlavného
hygienika dočasná najvyššia prípustná hodnota.
(3)
Hodnoty najvyšších prípustných hladín hluku vozidiel schválených na prevádzku na
pozemných komunikáciách a lietadiel určujú osobitné predpisy5) a príloha (V. oddiel).
Obmedzenie imisií hluku
§ 8
Na ochranu pred nepriaznivými účinkami hluku v miestach pobytu osôb musia sa vykonávať
technické, organizačné a ďalšie opatrenia, aby sa na týchto miestach obmedzil hluk
na najmenšiu možnú mieru, najmä však aby sa neprekročili najvyššie prípustné hodnoty
hluku určené pre jednotlivé miesta pobytu osôb (II. až V. oddiel prílohy). Pritom
treba dbať na to, aby osoby boli vystavené hluku čo najkratší možný čas, prípadne
aby sa pobyt v hlučnom prostredí prerušoval.
§ 9
(1)
Organizácia a občania sú povinní zabezpečiť, aby sa pri prevádzke zariadení alebo
ich používaní zamedzil vznik a šírenie hluku, ktorého sa možno vyvarovať, najmä sa
musia dodržiavať návody a iné pokyny na obsluhu, prevádzku a údržbu zariadení. To
platí aj na inú činnosť, pri ktorej môže vznikať hluk.
(2)
Hlučnosť prejavu osôb sa musí na všetkých miestach ich pobytu obmedziť na mieru primeranú
miestu pobytu a jeho podmienkam. Toto obmedzenie platí najmä v noci (od 22 do 6 hod.)
a pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku (napr. kúpeľné miesta a
ich okolie, rekreačné oblasti a okolie škôl, nemocníc a iných zariadení ústavnej starostlivosti).
Pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku môžu národné výbory vykonať
v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky osobitné opatrenia zaručujúce utvorenie
alebo udržanie oblasti ticha.
(3)
Hudobné nástroje, rozhlasové a televízne prístroje a iné zariadenia na reprodukciu
zvuku možno používať len tak, aby nerušili nezúčastnené osoby.
(4)
Vo verejných dopravných prostriedkoch je dovolené používať zariadenia reprodukujúce
zvuk, len ak hladina hluku vo vnútri dopravného prostriedku nepresahuje najvyššie
prípustné hodnoty hluku určené v prílohe (V. oddiel) a pokiaľ inštalácia umožňuje
ich vypnutie, ak cestujúci nechcú byť rušení reprodukovaným zvukom; toto obmedzenie
sa nevzťahuje na poskytovanie prepravných a osobitne dôležitých a naliehavých informácií.
§ 10
(1)
Pri zabezpečovaní ochrany proti vonkajšiemu hluku v pozemných stavbách sa musia prednostne
uplatňovať opatrenia z hľadiska územného plánovania, najmä urbanizmu pred opatreniami
na ochranu jednotlivých stavieb. To platí najmä pre obytné časti sídelných útvarov,
pre umiestňovanie stavieb na bývanie, stavieb občianskeho vybavenia, stavieb pre výrobu
s hlučnou prevádzkou, pozemných komunikácií a stavieb pre motorizmus, letísk, a to
aj z hľadiska ich ďalšieho rozvoja. Ak mieni projektová organizácia uplatniť len opatrenia
na ochranu jednotlivých stavieb, je povinná súčasne preukázať, že sa vyčerpali možnosti
urbanistického riešenia alebo že ich uplatnenie je z celospoločenského hľadiska menej
výhodné.
(2)
Pri územnom plánovaní sa musí osobitne dbať na to, aby pred hlukom boli chránené
obytné budovy a stavby zdravotníckych, školských, vedeckých a iných spoločenských
zariadení. Územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia dokumentácia musí sa posúdiť
aj z hľadiska hluku a v prípadoch, keď možno predpokladať, že sa hluk priblíži najvyšším
prípustným hodnotám, musia sa doplniť hlukovou štúdiou a návrhom opatrení na ochranu
pred hlukom.
(3)
Organizácie sú povinné zabezpečovať projektovú a konštrukčnú prípravu, výstavbu a
prevádzku závodov, zariadení a iných objektov, z ktorých sa šíri hluk, najmä priemyselných
závodov, letísk a pozemných komunikácií tak, aby sa neprekročili hladiny hluku, o
ktorých sa rozhodlo pri urbanistickom riešení a využití území, prípadne aby sa určili
opatrenia na ochranu stavieb alebo vonkajšieho priestoru pred hlukom.
§ 11
Náhradné ustanovenia
(1)
Ak so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky nemožno na pracoviskách dočasne zabezpečiť,
že najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre pracovné miesta v prílohe (II. oddiel)
sa neprekročia, alebo ak to vyplýva z osobitného hodnotenia škodlivosti hluku (§ 14), musí organizácia poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu
a kontrolovať ich používanie. Pracovníci sú povinní používať tieto prostriedky na
pracoviskách.6) Osobné ochranné pracovné prostriedky musia zabezpečovať väčší útlm hluku, ako je
rozdiel medzi skutočnou a najvyššou prípustnou hodnotou hluku.
(2)
Pracovníkom, ktorí sú povinní nosiť osobné ochranné pracovné prostriedky proti hluku
neprestajne počas celej smeny, musia sa určiť zo zdravotných dôvodov nevyhnutné prestávky
v nehlučnom prostredí (bez osobných ochranných pracovných prostriedkov); ich počet
za smenu a dĺžku určí príslušný orgán hygienickej služby najmä so zreteľom na mikroklimatické
podmienky a hodnoty hluku na pracoviskách. Ak tieto prestávky nemožno zabezpečiť prerušovaním
hlučnej prevádzky, musia sa na oddych upraviť v blízkosti pracoviska oddychové priestory
chránené proti hluku, kde hodnoty hluku sú najmenej o 10 dB nižšie ako najvyššia prípustná
hodnota hluku určená pre pracovné miesta.
(3)
Ak nemožno podľa súčasného stavu vedy a techniky vo verejných diaľkových dopravných
prostriedkoch a na samohybných pracovných strojoch zabezpečiť, že najvyššie prípustné
hodnoty hluku sa neprekročia, musí prevádzateľ poskytnúť hygienicky nezávadné a účinné
pomôcky na ochranu sluchu; cestujúcim v hlučných dopravných prostriedkoch diaľkovej
dopravy (napr. hlučné dopravné lietadlo) musí prevádzateľ použitie týchto pomôcok
výslovne odporúčať.
(4)
Orgány hygienickej služby môžu uložiť organizáciám ešte ďalšie náhradné opatrenia
na zmiernenie škodlivých vplyvov.7)
§ 12
Zákazy prevádzky, činnosti a vstupu
(1)
Ak náhradné opatrenia podľa § 11 nie sú možné alebo dosť účinné, nemožno používať zariadenia, ktoré spôsobujú prekročenie
určených najvyšších prípustných hodnôt hluku, prípadne pokračovať v práci alebo v
inej činnosti, pri ktorej sú najvyššie prípustné hodnoty hluku prekročené.
(2)
V prostredí, kde maximálne hladiny hluku presahujú 115 dB (A), povoľuje sa pobyt
osôb len za podmienok určených orgánmi hygienickej služby; týmito podmienkami sa najmä
presne vymedzí čas pobytu osôb alebo čas trvania hluku.
(3)
Do prostredia, kde maximálne hladiny hluku merané pri dynamickej charakteristike
I (impulz) presahujú 140 dB (A), nie je vstup dovolený, a to ani s použitím osobných
ochranných pracovných prostriedkov.
§ 13
Preventívne lekárske prehliadky
(1)
Na pracoviskách, na ktorých sa prekračujú najvyššie prípustné hodnoty hluku a ktoré
sú z týchto dôvodov určené za rizikové, možno zamestnávať len pracovníkov, ktorí sú
na to spôsobilí podľa výsledkov preventívnych lekárskych prehliadok.8) To platí obdobne na pracoviská, ktoré sú určené za rizikové podľa výsledku biologického
hodnotenia škodlivosti hluku (§ 14).
(2)
Organizácie sú povinné utvárať vecné a organizačné predpoklady na vykonávanie preventívnych
lekárskych prehliadok osôb pracujúcich v hlučnom prostredí. Organizácie, ktorých pracovníci
dočasne pracujú v podmienkach uvedených v odseku 1, sú povinné vybavovať závodné zdravotné
zariadenia prístrojmi na vyšetrovanie z hľadiska škodlivosti hluku, napr. na audiometrické
vyšetrenia pracovníkov.
§ 14
Biologické hodnotenie škodlivosti hluku
Na zaradenie pracovísk podľa závažnosti škodlivého pôsobenia hluku a na ich určenie
za rizikové, určenie lehôt na periodické prehliadky, určenie ďalších náhradných opatrení
(§ 11 ods. 4) a na kontrolu účinnosti protihlukových opatrení v prípadoch, keď presnosť používaných
meracích metód nie je dostačujúca, vykonávajú orgány hygienickej služby v spolupráci
so zdravotníckymi zariadeniami biologické hodnotenie škodlivosti hluku (patofyziologická
korekcia škodlivosti hluku).9)
TRETIA ČASŤ
ŠTVRTÁ ČASŤ
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 18
Spôsob merania a hodnotenia
Spôsob merania a hodnotenia hluku a vibrácií určujú osobitné predpisy.11)
§ 19
Povolenie výnimiek
(1)
Hlavný hygienik môže so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky povoliť časove obmedzenú
výnimku z ustanovení tejto vyhlášky pre zariadenia vyrábané sériove alebo dovážané.
Krajský hygienik môže povoliť takúto výnimku v rámci prerokúvania opatrení, ktorými
by mohli byť ovplyvnené životné podmienky12) pre jednotlivé zariadenia alebo miesta pobytu osôb.
(2)
V žiadosti o výnimku musia sa okrem odborného odôvodnenia navrhnúť technické, organizačné,
prípadne iné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.
(3)
Prevádzatelia sú povinní zabezpečiť, aby sa pri používaní zariadení, pre ktoré sa
povolila výnimka, dodržali určené podmienky.
§ 20
Postih za porušenie vyhlášky
Postih organizácií a občanov, ktorí nesplnia povinnosť určenú touto vyhláškou alebo
nevykonajú opatrenie uložené podľa nej, je upravený osobitnými predpismi.13)
§ 21
Prechodné ustanovenia
Zariadenia a stavby dodané a uvedené do prevádzky alebo iného používania pred účinnosťou
tejto vyhlášky, ak nespĺňajú podmienky ňou určené, musia sa postupne podľa závažnosti
svojich nepriaznivých účinkov upraviť v termínoch uvedených v harmonogramoch vypracúvaných
podľa § 2 ods. 3 a prerokovaných s orgánmi hygienickej služby.14) Obdobne sa postupuje pri zariadeniach a stavbách, na ktoré sa uzavreli pred účinnosťou
tejto vyhlášky hospodárske zmluvy, a pri schválených úvodných projektoch.
§ 22
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
smernice č. 32/1967 Hygienických predpisov (zv. 28) o ochrane zdravia pred nepriaznivými
účinkami hluku - registrované v čiastke 22/1967 Zb.;
2.
smernice č. 33/1967 Hygienických predpisov (zv. 29) o ochrane zdravia pred nepriaznivým
pôsobením mechanického kmitania a chvenia (vibrácií) - registrované v čiastke 32/1967
Zb.
§ 23
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1977.
Minister:
Prof. Mudr. Matejíček DrSc. v. r.
Prof. Mudr. Matejíček DrSc. v. r.
1)
Príloha vyhlášky je publikovaná v čiastke 1-3/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva
SSR, ktorú možno dostať vo vydavateľstve Obzor, n. p., Bratislava, ul. Čs. armády
č. 29. Možno do nej nazrieť na Ministerstve zdravotníctva SSR, odboroch zdravotníctva
KNV a ONV a u krajských a okresných hygienikov.
2)
Technické normy, osobitne ČSN 28 1304 Meranie a hodnotenie hluku mestských koľajových
vozidiel, ČSN 11 3003 Čerpadlá. Odstredivé a im príbuzné čerpadlá, ČSN 35 0092 Prípustný
hluk elektrických strojov točivých; vyhláška č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách; opatrení Federálneho
ministerstva dopravy z 5. januára 1972 č. 6004/72-20, ktorým sa vydáva Predpis o hluku
lietadiel (L 16) - registrovaná v čiastke 16/1972 Zb.
3)
Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
4)
Zákon č. 96/1964 Zb. o technickej normalizácii, vyhláška č. 97/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii.
5)
Vyhláška č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (§ 41); opatrenie Federálneho ministerstva dopravy z 5. januára 1972 č. 6004/72-20, ktorým
sa vydáva Predpis o hluku lietadiel (L 16) - registrované v čiastke 16/1972 Zb.
7)
8)
Smernice Ministerstva zdravotníctva SSR č. 17/1970 Vestníka Ministerstva zdravotníctva
SSR o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.
9)
Postup pri biologickom hodnotení škodlivosti hluku, týkajúci sa najmä zistenia straty
ostrosti sluchu, určuje hlavný hygienik a vyhlasuje sa vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva
SSR.
10)
Sú to najmä kmitočty v oblasti 4 až 8 Hz pri vertikálnych vibráciách prenášaných
na celé telo a kmitočty menšie ako 2 Hz pri horizontálnych vibráciách prenášaných
na celé telo.
11)
Smernice č. 1/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorými sa určuje spôsob
merania a hodnotenia hluku a ultrazvuku v pracovnom prostredí; smernice č. 2/1977
Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorými sa určuje spôsob merania a hodnotenia
hluku v stavbách pre bývanie, stavbách občianskeho vybavenia a vo vonkajšom priestore;
smernice č. 3/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorými sa určuje spôsob
merania a hodnotenia hluku z leteckej prevádzky.
12)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (§ 4).
13)
Organizácie a ich pracovníci sa postihnú podľa zákona Slovenskej národnej rady č.
53/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných
podmienok, prípadne podľa Zákonníka práce (úplné znenie zákon č. 55/1975 Zb.). Pracovníci organizácií, ak sa im z tohto dôvodu neuložila pokuta podľa zákona SNR
č. 53/1975 Zb., a občania sa postihujú, ak nejde o trestný čin alebo prečin, podľa zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku (§ 12 ods. 2, § 19 a § 25).
14)
Zákon č. 20/1966 Zb. (§ 4 ods. 4).