23/1977 Zb.

Za používateľa škodlivých látok sa považuje každý, kto s nimi zaobchádza, t. j. kto ich ťaží, skladuje, spracúva, dopravuje alebo inak s nimi nakladá.

Používateľ škodlivých látok je povinný spravovať sa ustanovením § 25 vodného zákona, ako aj plniť povinnosti ustanovené touto vyhláškou.

Používateľ škodlivých látok je povinný urobiť opatrenia na ochranu akosti alebo zdravotnej nezávadnosti povrchových alebo podzemných vôd (ďalej len „akosť vôd“); takýmito opatreniami sú opatrenia primerané druhu škodlivej látky, a to:

Ak používateľ škodlivých látok zaobchádza s týmito látkami vo väčšom rozsahu alebo ak zaobchádzanie s nimi je spojené so zvýšeným nebezpečenstvom, má používateľ škodlivých látok povinnosť urobiť okrem opatrení uvedených v odseku 1 ešte tieto ďalšie opatrenia:

Vodohospodársky orgán môže opatrenia podľa odseku 1 a 2 uložiť aj rozhodnutím.⁶)

Používateľ škodlivých látok je povinný pri vykonávaní opatrení podľa § 3 dbať na pokyny vodohospodárskeho orgánu, prípadne orgánu hygienickej služby a oznamovať im vykonanie týchto opatrení.

Havarijným zhoršením akosti vôd (ďalej len „havárie“) je mimoriadne závažné zhoršenie, prípadne mimoriadne závažné ohrozenie akosti vôd. Mimoriadne závažné zhoršenie akosti vôd je spravidla náhle, nepredvídané a prejavuje sa najmä závadným zafarbením, zápachom, vytvorením usadenín, tukovým povlakom alebo penou, prípadne mimoriadnym hynutím rýb. Za mimoriadne závažné ohrozenie akosti vôd sa považuje ohrozenie, ktoré vzniklo neovládateľným vniknutím škodlivých látok, prípadne odpadových vôd v akosti alebo množstve, ktoré môže spôsobiť haváriu, do prostredia súvisiaceho s povrchovou alebo podzemnou vodou. Ďalej sa za mimoriadne závažné ohrozenie akosti vôd považujú prípady technických porúch a chýb, ktoré takému vniknutiu predchádzajú, a prípady úniku ropných látok zo zariadení na ich zachytávanie, skladovanie, dopravu a odkladanie.

Za haváriu sa vždy považujú prípady zhoršenia alebo ohrozenia akosti vôd ropnými látkami, prípadne rádioaktívnymi žiaričmi a rádioaktívnymi odpadmi, ako aj prípady zhoršenia alebo ohrozenia akosti vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ochranných pásmach alebo na vodárenských tokoch a v ich povodiach. O haváriu nejde v tých prípadoch, ak vzhľadom na rozsah a miesto úniku je vylúčené nebezpečenstvo vniknutia škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd.

Haváriu hlási pôvodca havárie alebo ten, kto ju zistí, najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom podľa miestnych pomerov, napríklad osobne, telefonicky, telegraficky alebo písomne.⁷)

Pôvodca havárie alebo ten, kto ju zistil, hlási haváriu okresnému národnému výboru a v Bratislave Národnému výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, v územnom obvode ktorého sa havária alebo jej znaky zistili, a pri ohrození akosti vôd v súvislosti s porušením kanalizačného poriadku aj správcovi verejnej kanalizácie; občan môže hlásiť haváriu najbližšiemu útvaru Verejnej bezpečnosti. Tieto útvary odovzdávajú prijaté hlásenie neodkladne príslušnému Národnému výboru alebo v Bratislave Národnému výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy; pritom postupujú podľa príslušných predpisov.⁸)

Hlásenie o havárii na hraničnom toku odovzdá okresný národný výbor krajskému národnému výboru a Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky.

O havárii presahujúcej územný obvod okresného národného výboru alebo jeho možnosti a o havárii, ktorej škodlivé následky sa môžu prejaviť mimo územia Slovenskej socialistickej republiky, je okresný národný výbor povinný podať správu príslušnému krajskému národnému výboru; pri havárii mimoriadneho rozsahu na hraničnom toku podá správu krajský národný výbor Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky.

Ustanovením odseku 2 nie je dotknutá povinnosť krajských národných výborov robiť v prípadoch, ak havária presahuje územný obvod okresného národného výboru alebo jeho možnosti, opatrenia, ktoré by inak prislúchali okresnému národnému výboru.

Okresný národný výbor a v Bratislave Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, prípadne pri havárii na hraničnom toku krajský národný výbor (ďalej len „príslušný národný výbor“) hlási haváriu orgánom a organizáciám, ktoré môžu prispieť k zneškodneniu havárie a k odstráneniu jej škodlivých následkov, a ak ide o haváriu na vodnom toku alebo o haváriu, ktorou môže byť vodný tok postihnutý, aj správcovi vodného toku; pri hlásení oznámi, či bude vyžadovať spoluprácu a či je známy pôvodca havárie.

Súčasne príslušný národný výbor upovedomí o havárii organizácie, ktoré budú dotknuté v práve nakladať s vodami, a pri havárii v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov Inšpektorát kúpeľov a žriediel na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky. Podľa potreby zabezpečí, aby národné výbory, v územnom obvode ktorých sa môžu škodlivé následky prejaviť, zverejnili vznik havárie.

Ak táto vyhláška neustanovuje inak, postupuje sa pri hlásení a zneškodňovaní havárie mimoriadneho rozsahu,⁹) ako aj pri odstraňovaní jej škodlivých následkov obdobne ako pri havárii, pričom platí pri zabraňovaní škodlivým následkom havárie primerane ustanovenie § 42 ods. 2 vodného zákona.

Používateľ škodlivých látok, ako aj ten, kto nakladá s vodami, ak u neho došlo k havárii (ďalej len „pôvodca havárie“), je povinný urobiť jednak bezprostredné opatrenia na zneškodnenie havárie, ako aj opatrenia na odstránenie jej škodlivých následkov.

Bezprostredným opatrením na zneškodňovanie havárie je najmä:

Opatrením na odstránenie škodlivých následkov havárie je najmä:

Pri vykonávaní opatrení podľa § 12 ods. 2 a 3 spravuje sa pôvodca havárie plánom havarijných opatrení, prípadne pokynmi vodohospodárskeho orgánu; tomuto vodohospodárskemu orgánu je povinný odovzdať zápis o havárii a o vykonaných opatreniach.

Pôvodca havárie je povinný pri vykonávaní týchto opatrení spolupracovať s orgánmi a organizáciami v rozsahu ustanovenom v § 15 až 22.

Pri zneškodňovaní havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých následkov je vodohospodársky orgán oprávnený vyžadovať spoluprácu orgánov a organizácií.

V rámci spolupráce orgánov a organizácií môže vodohospodársky orgán ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

Orgány a organizácie, ktorým príslušný národný výbor podľa § 10 haváriu hlásil a ktorých spoluprácu si vyžiadal, sú povinné spolupracovať pri zneškodňovaní havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých následkov, najmä sú povinné určiť na požiadanie vodohospodárskeho orgánu svojho zástupcu v pracovnej skupine.

Rozsah spolupráce orgánov a organizácií sa spravuje pôsobnosťou alebo príslušnosťou orgánov a organizácií, prípadne je vymedzený v § 15 až 22.

Vodohospodársky orgán riadi spoluprácu orgánov a organizácií podľa svojho plánu havarijných opatrení spracovaného v spolupráci so Slovenskou vodohospodárskou inšpekciou, s orgánmi hygienickej služby a verejnými požiarnymi útvarmi, prípadne ďalšími orgánmi; ak nie je pôvodca havárie známy, riadi aj vlastné zneškodňovanie havárie a odstraňovanie jej škodlivých následkov.

Za členov pracovnej skupiny určí vodohospodársky orgán spravidla okresného hygienika, správcu vodného toku, na ktorom došlo k havárii, prípadne správcu vodohospodársky významného vodného toku, v povodí ktorého došlo k havárii, a ak je známy, aj pôvodcu havárie; podľa potreby môžu byť za členov určení aj zástupcovia Inšpektorátu kúpeľov a žriediel na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, Slovenského rybárskeho zväzu, prípadne organizácie štátneho rybárstva a Štátnej veterinárnej služby a rastlinno-lekárskej služby, ako aj inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru a útvaru Verejnej bezpečnosti, v územnom obvode ktorého sa havária zistila, a orgánov vykonávajúcich dozor podľa osobitných predpisov nad technickými zariadeniami, ktoré boli príčinou havárie; členom pracovnej skupiny je vždy aj zástupca Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie.

Okresný hygienik v rámci spolupráce orgánov a organizácií vydáva opatrenia na ochranu zdravých životných podmienok¹⁰) a kontroluje ich dodržiavanie; pritom sleduje aj zdravotnú nezávadnosť vody určenej na zabezpečenie núdzového zásobovania obyvateľstva podľa § 16 ods. 2 vodného zákona.

Jednotky požiarnej ochrany v rámci svojich možností a technického vybavenia pomáhajú pri zachytávaní a likvidácii horľavých alebo výbušných látok.

Príslušný národný výbor v rámci spolupráce orgánov a organizácií vyhľadáva a určuje miesta, kde sa majú uniknuté ropné látky a nimi kontaminované látky spáliť, prípadne inak zneškodniť alebo uložiť, a dozerá na správcov skládok z hľadiska ochrany čistoty vôd. Skládky vyznačuje v svojom pláne havarijných opatrení.

Spolupráca orgánov a organizácií pri zneškodňovaní havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých následkov nezbavuje pôvodcu havárie povinnosti robiť bezprostredné opatrenia na zneškodňovanie havárie a opatrenia na odstránenie jej škodlivých následkov a uhrádzať náklady odôvodnene vynaložené, aby sa zabránilo škode, a ak vznikla, aby sa ďalej nezväčšovala a bola odstránená.

Zodpovednosť pôvodcu havárie za škodu, ani jeho trestná zodpovednosť nie je ustanovením odseku 1 dotknutá.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1973 Zb. o ochrane vôd pred znečisťovaním ropnými látkami.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.