Podľa svojho článku 45 ods. 1 dohovor nadobudol platnosť 20. júnom 1977.
České znenie dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
47/1977 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 10.08.1977 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 47/1977 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 23.06.1977 |
| Dátum vyhlásenia: | 10.08.1977 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 188/1964 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou |
47
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 23. júna 1977
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou
ľudovou republikou
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou
Prezident Československej socialistickej republiky a Prezídium Veľkého ľudového churalu
Mongolskej ľudovej republiky,
vedení prianím ďalej rozvíjať priateľské vzťahy v súlade so Zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi Československou socialistickou republikou
a Mongolskou ľudovou republikou, podpísanou 18. júna 1973 v Ulánbátare a
s prihliadnutím na to, že Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou
republikou podpísaný 8. novembra 1963 v Prahe v dôsledku rozvoja vzájomných priateľských vzťahov
vyžaduje novú zmluvnú úpravu,
sa rozhodli uzavrieť tento Konzulárny dohovor a vymenovali na tento účel za svojich
splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
Vladimíra Bartoša, veľvyslanca Československej socialistickej republiky v Mongolskej
ľudovej republike,
Prezídium Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky
Ojuna Chosbajara, námestníka ministra zahraničných vecí Mongolskej ľudovej republiky,
ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme,
sa dohodli na tomto:
HLAVA I
DEFINÍCIE
Článok 1
V zmysle tohto dohovoru nižšie uvedené pojmy majú tento význam:
1.
„Konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát a konzulárne zastupiteľstvo.
2.
„Konzulárny obvod“ je územie, na ktorom je konzulárny úradník oprávnený vykonávať
konzulárne funkcie.
3.
„Vedúci konzulárneho úradu“ je osoba poverená vysielajúcim štátom výkonom tejto funkcie.
4.
„Konzulárny úradník“ je osoba včítane vedúceho konzulárneho úradu poverená výkonom
konzulárnych funkcií. Pojem „konzulárny úradník“ zahŕňa aj osobu vyslanú na konzulárny
úrad na prax.
5.
„Konzulárny zamestnanec“ je osoba, ktorá nie je konzulárnym úradníkom a ktorá vykonáva
na konzulárnom úrade administratívne alebo technické funkcie. Pojem „konzulárny zamestnanec“
zahŕňa aj osobu, ktorá pracuje ako vodič, člen domáceho personálu, záhradník alebo
plní iné úlohy spojené so starostlivosťou o konzulárny úrad.
6.
Pojem „občan vysielajúceho štátu“ zahŕňa aj právnické osoby.
7.
„Konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov včítane rezidencie vedúceho konzulárneho
úradu, ako aj pozemkov, ktoré patria k týmto budovám alebo k častiam budov a ktoré
sa užívajú výlučne na konzulárne účely bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom.
8.
„Konzulárny archív“ zahŕňa všetku úradnú korešpondenciu, šifry, dokumenty, knihy,
filmy, zvukové pásky a iné technické pracovné prostriedky, ako aj zariadenia určené
na ich uloženie a ochranu.
9.
„Loď“ je každé plavidlo plávajúce oprávnene pod vlajkou vysielajúceho štátu.
10.
„Lietadlo“ je každé lietadlo, ktoré oprávnene nesie označenie štátnej príslušnosti
a registráciu vysielajúceho štátu.
HLAVA II
ZRIAĎOVANIE KONZULÁRNYCH ÚRADOV, VYMENOVANIE KONZULÁRNYCH ÚRADNÍKOV
Článok 2
1.
Konzulárny úrad sa môže zriadiť v prijímajúcom štáte len s jeho súhlasom.
2.
Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a konzulárny obvod sa určujú po vzájomnom
súhlase vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
Článok 3
1.
Vysielajúci štát pred vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu si diplomatickou cestou
vyžiada súhlas prijímajúceho štátu s jeho osobou.
2.
Vysielajúci štát diplomatickou cestou odovzdá prijímajúcemu štátu konzulský patent
alebo iný dokument o vymenovaní vedúceho konzulárneho úradu, jeho triede a konzulárnom
obvode, v ktorom bude vykonávať svoje funkcie, a ďalej o mieste, v ktorom má konzulárny
úrad svoje sídlo.
3.
Po predložení konzulského patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní vedúceho konzulárneho
úradu udelí prijímajúci štát tomuto vedúcemu v čo najkratšom čase exequatur alebo
iné povolenie.
4.
Vedúci konzulárneho úradu sa ujme výkonu svojich funkcií po udelení exequatur alebo
iného povolenia prijímajúcim štátom.
5.
Prijímajúci štát môže vedúcemu konzulárneho úradu pred udelením exequatur alebo iného
povolenia povoliť, aby vykonával svoje funkcie dočasne.
6.
Prijímajúci štát urobí po udelení exequatur alebo iného povolenia nevyhnutné opatrenia,
aby vedúci konzulárneho úradu mohol vykonávať svoje funkcie.
Článok 4
Vysielajúci štát diplomatickou cestou vopred oznámi prijímajúcemu štátu meno a priezvisko,
občianstvo, ako aj triedu každého konzulárneho úradníka, ktorý vykonáva inú funkciu
než funkciu vedúceho konzulárneho úradu.
Článok 5
1.
Konzulárnym úradníkom môže byť len občan vysielajúceho štátu.
2.
Konzulárnym zamestnancom môže byť občan vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu.
Ak konzulárnym zamestnancom je občan prijímajúceho štátu alebo občan vysielajúceho
štátu s trvalým bydliskom v prijímajúcom štáte, treba pri jeho prijatí dodržať právne
predpisy prijímajúceho štátu.
Článok 6
Prijímajúci štát môže kedykoľvek oznámiť bez toho, žeby bol povinný oznámiť vysielajúcemu
štátu dôvody, že exequatur alebo iné povolenie vedúceho konzulárneho úradu bolo odvolané
alebo že konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec je nežiadúcou osobou. V takých
prípadoch vysielajúci štát tohto konzulárneho úradníka alebo konzulárneho zamestnanca,
pokiaľ sa už ujal svojich funkcií, odvolá. Ak vysielajúci štát v primeranom čase nesplní
túto svoju povinnosť, môže prijímajúci štát odoprieť uznať takú osobu za konzulárneho
úradníka alebo konzulárneho zamestnanca.
HLAVA III
VÝHODY, VÝSADY A IMUNITY
Článok 7
Prijímajúci štát poskytne konzulárnym úradníkom a konzulárnym zamestnancom potrebnú
ochranu a urobí nevyhnutné opatrenia, aby mohli vykonávať svoje funkcie a uplatňovať
svoje práva, výhody, výsady a imunity priznané im týmto dohovorom a právnymi predpismi
prijímajúceho štátu. Tak isto zabezpečí ochranu konzulárneho úradu a obydlí konzulárnych
úradníkov.
Článok 8
1.
Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže z nejakého dôvodu vykonávať svoje funkcie alebo
ak miesto vedúceho je dočasne neobsadené, môže vysielajúci štát výkonom funkcie vedúceho
poveriť konzulárneho úradníka tohto alebo iného konzulárneho úradu v prijímajúcom
štáte alebo člena diplomatického personálu svojej diplomatickej misie v prijímajúcom
štáte. Prijímajúci štát musí byť o tom vysielajúcim štátom diplomatickou cestou vopred
upovedomený.
2.
Osoba poverená dočasným vedením konzulárneho úradu požíva rovnaké práva, výhody,
výsady a imunity, aké patria vedúcemu konzulárneho úradu podľa tohto dohovoru.
3.
Pridelenie člena diplomatického personálu diplomatickej misie na konzulárny úrad
podľa odseku 1 sa nedotýka jeho výsad a imunít, ktoré sa mu poskytujú na základe jeho
diplomatického štatusu.
Článok 9
1.
Práva a povinnosti konzulárnych úradníkov uvedené v tomto dohovore sa vzťahujú rovnakou
mierou na členov diplomatického personálu diplomatickej misie vysielajúceho štátu
poverených konzulárnymi funkciami.
2.
Výkon konzulárnych funkcií osobami spomínanými v odseku 1 sa nedotýka výsad a imunít,
ktoré im patria na základe ich diplomatického štatusu.
Článok 10
1.
Vysielajúci štát môže v zhode s právnymi predpismi prijímajúceho štátu získavať do
vlastníctva budovy alebo časti budov alebo najímať pozemky pre konzulárny úrad alebo
na byty konzulárnych úradníkov alebo konzulárnych zamestnancov. Prijímajúci štát pritom
poskytne vysielajúcemu štátu, pokiaľ to bude potrebné, všetku pomoc a podporu.
2.
Ustanovenia odseku 1 nezbavujú vysielajúci štát povinnosti dodržiavať právne predpisy
o výstavbe a územnom plánovaní, ktoré platia pre oblasť, kde sú spomínané budovy,
časti budov alebo pozemky k nim patriace.
Článok 11
1.
Na budove konzulárneho úradu môže byť umiestnený štátny znak a označenie konzulárneho
úradu v jazyku vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu.
2.
Na budove konzulárneho úradu a na rezidencii vedúceho konzulárneho úradu môže byť
vyvesená vlajka vysielajúceho štátu.
3.
Vedúci konzulárneho úradu môže na svojich dopravných prostriedkoch používať vlajku
vysielajúceho štátu.
Článok 12
1.
Budovy a časti budov, ktoré sa používajú výhradne na účely konzulárneho úradu, ako
aj pozemky, ktoré k nim patria, sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu do nich
nesmú vstúpiť bez povolenia vedúceho konzulárneho úradu, vedúceho diplomatickej misie
vysielajúceho štátu alebo nimi splnomocnenej osoby.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na obydlia konzulárnych úradníkov a konzulárnych
zamestnancov.
Článok 13
Archívy konzulárneho úradu sú vždy a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, nedotknuteľné.
Článok 14
1.
Konzulárny úrad má právo na spojenie so svojou vládou alebo s diplomatickými misiami
a inými konzulárnymi úradmi vysielajúceho štátu nezávisle od toho, kde sa nachádzajú.
Konzulárny úrad môže za týmto účelom používať všetky obvyklé spojovacie prostriedky,
šifry, kuriérov a kuriérne batožiny. Rádiovú stanicu možno zriadiť a mať v prevádzke
len so súhlasom prijímajúceho štátu.
Pri používaní obvyklých spojovacích prostriedkov platia pre konzulárny úrad rovnaké
sadzby ako pre diplomatickú misiu.
2.
Úradná pošta a kuriérna batožina, ak je na nich ich úradná povaha zreteľne vyznačená,
sú nedotknuteľné a orgány prijímajúceho štátu ich nesmú ani kontrolovať, ani zadržiavať,
a to bez ohľadu na použité spojovacie prostriedky.
3.
Osobám dopravujúcim konzulárnu batožinu (konzulárnym kuriérom) sa poskytujú rovnaké
práva, výsady a imunity ako diplomatickým kuriérom vysielajúceho štátu.
4.
Konzulárnu batožinu možno zveriť kapitánovi lietadla alebo lode, ktorý dostane úradnú
listinu, v ktorej je uvedený počet batožín. Nepovažuje sa však za konzulárneho kuriéra.
Konzulárny úradník je oprávnený túto batožinu od kapitána lietadla alebo lode priamo
a bez prekážok prevziať alebo im ju odovzdať.
Článok 15
Osoba konzulárneho úradníka a konzulárneho zamestnanca je nedotknuteľná. Tieto osoby
sa nesmú ani zadržať, ani vziať do väzby. Prijímajúci štát je povinný zaobchádzať
s nimi s náležitou úctou a musí urobiť opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany
ich osoby, slobody a dôstojnosti.
Článok 16
1.
Konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec je vyňatý z trestnej, občianskoprávnej
a správnej jurisdikcie prijímajúceho štátu a nepodlieha jeho donucovacím opatreniam
s výnimkou:
a)
žalôb súvisiacich s osobným nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v prijímajúcom
štáte, pokiaľ ho nemá v držaní v mene vysielajúceho štátu na konzulárne účely;
b)
žalôb v konaní o dedičstvo, v ktorom konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec
vystupuje súkromne a nie v mene vysielajúceho štátu ako vykonávateľ závetu, správca
pozostalosti, dedič alebo odkazovník;
c)
žalôb súvisiacich so slobodným povolaním alebo so súkromnou zárobkovou činnosťou,
ktoré konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec vykonáva v prijímajúcom štáte
popri svojich úradných funkciách.
2.
Proti konzulárnemu úradníkovi alebo proti konzulárnemu zamestnancovi sa môže viesť
súdny výkon rozhodnutia len v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), b), c) a za
predpokladu, že sa dá vykonať bez porušenia nedotknuteľnosti jeho osoby alebo jeho
obydlia.
3.
Rodinní príslušníci konzulárneho úradníka alebo konzulárneho zamestnanca, ktorí s
ním žijú v spoločnej domácnosti, sú taktiež vyňatí z jurisdikcie prijímajúceho štátu
a požívajú osobnú nedotknuteľnosť ako konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec.
Za rovnakých predpokladov nepodliehajú títo rodinní príslušníci ani donucovacím opatreniam
prijímajúceho štátu.
4.
Vysielajúci štát sa môže vzdať imunity konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov,
ako aj ich rodinných príslušníkov. Vzdanie sa musí byť v každom prípade výslovné a
musí sa písomne oznámiť prijímajúcemu štátu. Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v civilných
a správnych veciach neznamená vzdať sa imunity čo do výkonu rozhodnutia, ktorej sa
treba vzdať osobitne.
5.
Ak podá žalobu osoba, ktorá podľa tohto článku je vyňatá z jurisdikcie, nemôže sa
odvolávať vyňatia z jurisdikcie čo do protižaloby, ktorá je v priamej súvislosti s
hlavnou žalobou.
Článok 17
1.
Konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec nie je povinný vypovedať ako svedok.
2.
Ak vysielajúci štát súhlasí s tým, aby konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec
vypovedal ako svedok, môže na požiadanie vypovedať.
3.
Nepripúšťa sa donucovať konzulárneho úradníka alebo konzulárneho zamestnanca, aby
vypovedal ako svedok, aby sa za týmto účelom ustanovil na súd alebo aby bol v prípade
odmietnutia výpovede alebo pri neustanovení sa pred súd volaný na zodpovednosť.
4.
Konzulárny zamestnanec, ktorý je občanom prijímajúceho štátu alebo ktorý má v tomto
štáte trvalé bydlisko, môže odmietnuť svedeckú výpoveď o úradných veciach.
5.
Pri použití ustanovenia odseku 2 sa urobia potrebné opatrenia, aby sa zamedzilo narušenie
činnosti konzulárneho úradu. Pokiaľ je to možné, ústne alebo písomné svedecké výpovede
sa môžu urobiť na konzulárnom úrade alebo v byte príslušného konzulárneho úradníka
alebo konzulárneho zamestnanca.
6.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na všetky konania a pojednávania pred súdmi
a inými štátnymi orgánmi.
7.
Ustanovenia tohto článku sa budú uplatňovať obdobne voči rodinným príslušníkom konzulárneho
úradníka alebo konzulárneho zamestnanca, pokiaľ tieto osoby žijú s nimi v spoločnej
domácnosti.
Článok 18
Konzulárny úradník je v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých štátom vynútiteľných
povinností. Rovnako tak sú oslobodení konzulárni zamestnanci a rodinní príslušníci
konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov žijúci s nimi v spoločnej domácnosti.
Článok 19
Konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec, ako aj jeho rodinní príslušníci žijúci
s ním v spoločnej domácnosti nepodliehajú povinnostiam, ktoré vyplývajú z právnych
predpisov prijímajúceho štátu o ohlasovacej povinnosti cudzincov a o získaní povolenia
na pobyt.
Článok 20
1.
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní a iných poplatkov
a)
z pozemkov, budov alebo častí budov, ktoré sa užívajú výhradne na konzulárne účely,
včítane obydlí konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov, ak sú vo vlastníctve
vysielajúceho štátu alebo v jeho mene najaté;
b)
zo zmlúv a listín, ktoré sa týkajú nadobudnutia uvedených nehnuteľností, pokiaľ ich
vysielajúci štát získava výhradne na konzulárne účely.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na uhrádzanie služieb.
Článok 21
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní a poplatkov z
majetku, ktorý je vlastníctvom vysielajúceho štátu alebo je v jeho držaní alebo používaní
a užíva sa na konzulárne účely. To platí aj pre získavanie takého hnuteľného majetku,
za ktorý by vysielajúci štát musel v každom inom prípade tieto dane a poplatky z majetku
zaplatiť.
Článok 22
Konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec nie je povinný platiť prijímajúcemu
štátu dane zo svojich služobných príjmov.
Článok 23
1.
Konzulárny úradník a konzulárny zamestnanec, ako aj ich rodinní príslušníci žijúci
s nimi v spoločnej domácnosti sú oslobodení v prijímajúcom štáte od všetkých štátnych,
oblastných a miestnych daní a poplatkov včítane daní a poplatkov z hnuteľného majetku,
ktorý im patrí.
2.
Oslobodenie uvedené v odseku 1 sa nevzťahuje
a)
na nepriame dane, ktoré sú spravidla obsiahnuté v cene tovaru alebo služieb;
b)
na poplatky a dane zo súkromného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území
prijímajúceho štátu, pokiaľ už nie je oslobodený podľa článku 20;
c)
na dedičské dane alebo dane a poplatky za prevod majetku, ktoré vyberá prijímajúci
štát;
d)
na dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktorých zdroje sú v prijímajúcom štáte;
e)
na súdne, registračné, hypotečné, listinné, kolkové a správne poplatky, pokiaľ oslobodenie
sa už neposkytlo podľa článku 20;
f)
na poplatky, ktoré sa vyberajú za skutočne preukázané služby.
Článok 24
1.
Všetky predmety včítane motorových vozidiel, ktoré sú dovezené na úradnú potrebu
konzulárneho úradu, sú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu oslobodené
od colných poplatkov a daní, ktoré sa vyberajú v súvislosti alebo na základe dovozu,
práve tak ako predmety dovezené výlučne na úradnú potrebu diplomatickej misie.
2.
Konzulárny úradník a jeho rodinní príslušníci sú oslobodení od colnej kontroly.
Konzulárny úradník a konzulárny zamestnanec, ako aj ich rodinní príslušníci žijúci
s nimi v spoločnej domácnosti sú, pokiaľ ide o ich batožiny a iné predmety, ktoré
sú určené na ich osobnú potrebu, oslobodení od colných poplatkov a daní vyberaných
v súvislosti alebo na základe dovozu práve tak ako zodpovedajúce kategórie personálu
diplomatickej misie.
3.
Pod výrazom „príslušná kategória personálu diplomatickej misie“ v odseku 2 tohto
článku sa rozumejú členovia diplomatického personálu, ak ide o konzulárnych úradníkov,
a členovia administratívno-technického personálu, ak ide o zamestnancov konzulárneho
úradu.
Článok 25
1.
V súvislosti s konzulárnou činnosťou môže konzulárny úrad vyberať poplatky ustanovené
vysielajúcim štátom.
2.
Vysielajúci štát je oslobodený od všetkých štátnych, oblastných a miestnych daní
a poplatkov predpísaných a vyberaných prijímajúcim štátom zo súm uvedených v bode
1 tohto článku.
Článok 26
Všetky osoby požívajúce podľa tohto dohovoru výhody, výsady a imunity sú povinné bez
ujmy na týchto výhodách, výsadách a imunitách dodržiavať právne predpisy prijímajúceho
štátu včítane dopravných a poisťovacích predpisov pre motorové vozidlá.
Článok 27
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradníkovi a konzulárnemu zamestnancovi na
výkon ich úradných povinností voľnosť pohybu a cestovania vnútri konzulárneho obvodu,
pokiaľ to neodporuje jeho právnym predpisom o pobyte v oblastiach, do ktorých je vstup
a pobyt z dôvodov bezpečnosti štátu zakázaný alebo obmedzený.
Článok 28
Ustanovenia článku 10 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 15, 16 ods. 1, 2, 3, čl. 17 ods. 1, 2, 3, 7, čl. 18, 19, 22, 23 ods. 1, čl. 24 ods. 2 tohto dohovoru sa nevzťahujú na občanov prijímajúceho štátu ani na osoby trvale sa
zdržiavajúce v prijímajúcom štáte.
HLAVA IV
KONZULÁRNE FUNKCIE
Článok 29
Konzulárny úradník sa usiluje o upevňovanie priateľských vzťahov medzi zmluvnými stranami
a prispieva k všestrannému rozvoju a prehlbovaniu bratskej spolupráce v politickej,
hospodárskej, vedeckej, kultúrnej, právnej, turistickej oblasti a v ďalších oblastiach
a v konzulárnom obvode chráni práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov včítane
právnických osôb.
Článok 30
1.
Konzulárny úradník má právo vykonávať v konzulárnom obvode funkcie, ktoré sú zakotvené
v tejto hlave. Konzulárny úradník môže okrem toho vykonávať aj iné konzulárne funkcie,
pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník sa môže pri výkone svojich konzulárnych funkcií priamo obracať
tak písomne, ako aj ústne na príslušné miestne orgány konzulárneho obvodu, ako aj
na príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárny úradník môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonávať funkcie aj mimo
konzulárneho obvodu.
Článok 31
1.
Konzulárny úradník je oprávnený vo svojom konzulárnom obvode:
a)
viesť evidenciu občanov vysielajúceho štátu;
b)
prijímať žiadosti vo veciach štátneho občianstva a vydávať príslušné doklady, ktoré
vyžadujú právne predpisy vysielajúceho štátu;
c)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenie o uzavretí
manželstva za predpokladu, že ide o občanov vysielajúceho štátu;
d)
evidovať a byť informovaný o narodení alebo úmrtí občanov vysielajúceho štátu;
e)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenie týkajúce sa
rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník informuje príslušné orgány prijímajúceho štátu o vykonávaní úkonov
ustanovených v odseku 1 písm. c), d), ak to vyžadujú právne predpisy prijímajúceho
štátu.
3.
Ustanovenia odseku 1 písm. c) a d) tohto článku nezbavujú občanov vysielajúceho štátu
povinnosti dodržiavať príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu.
Článok 32
Konzulárny úradník je oprávnený vo svojom konzulárnom obvode:
a)
vydávať, predlžovať, meniť, rušiť a odoberať, prípadne zadržiavať cestovné doklady
občanov vysielajúceho štátu;
b)
vydávať alebo zrušovať všetky druhy víz osobám, ktoré si prajú cestovať do vysielajúceho
štátu.
Článok 33
Konzulárny úradník môže prevziať starostlivosť nad neplnoletým občanom vysielajúceho
štátu v rozsahu právomoci súdu, ak je to v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu.
Článok 34
1.
Konzulárny úradník má právo v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho a prijímajúceho
štátu vykonávať v konzulárnom obvode notárske úkony
a)
pre osoby nezávisle od ich štátneho občianstva, ak ide o uplatnenie vo vysielajúcom
štáte;
b)
pre osoby vysielajúceho štátu na uplatnenie v cudzine.
2.
Konzulárny úradník má právo vyhotovovať preklady listín alebo overovať správnosť
prekladu, ako aj overovať listiny.
Článok 35
Listiny vyhotovené, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v zhode s článkom 34 sa v prijímajúcom štáte považujú za doklady majúce rovnakú právnu účinnosť a preukaznosť
ako doklady vyhotovené, preložené alebo overené príslušnými orgánmi alebo inštitúciami
prijímajúceho štátu.
Článok 36
1.
Konzulárny úradník má právo prijímať do úschovy pre občanov vysielajúceho štátu dokumenty,
peniaze, cennosti a iné im patriace predmety.
2.
Tieto veci vzaté do úschovy sa môžu vyviezť z prijímajúceho štátu len v súlade s
jeho právnymi predpismi.
Článok 37
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia konzulárneho úradníka o úmrtí občana
vysielajúceho štátu a informujú ho o dedičstve, o dedičoch, o poručiteľoch a o závete.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu informujú konzulárneho úradníka o začatí konania
o dedičstve v tomto štáte, ak dedič alebo poručiteľ je občanom vysielajúceho štátu.
To sa vzťahuje aj na prípady, keď sa príslušné orgány dozvedia o dedičstve v prospech
občana vysielajúceho štátu na území tretieho štátu.
Článok 38
Konzulárny úradník má v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu právo zastupovať
v konzulárnom obvode občanov vysielajúceho štátu pred orgánmi prijímajúceho štátu,
ak pre neprítomnosť alebo z iných vážnych dôvodov nemôžu včas uplatňovať svoje práva
a záujmy. Zastupovanie trvá tak dlho, kým zastupované osoby neustanovia svojich splnomocnencov
alebo samy neprevezmú hájenie svojich práv a záujmov.
Článok 39
1.
Konzulárny úradník má právo v konzulárnom obvode nadviazať a udržiavať styk s každým
občanom vysielajúceho štátu, radiť mu a poskytovať mu všetku pomoc a v nevyhnutných
prípadoch urobiť opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci. Prijímajúci štát žiadnym
spôsobom neobmedzuje právo občana vysielajúceho štátu spojiť sa s konzulárnym úradom
alebo konzulárny úrad navštíviť.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia bez meškania konzulárneho úradníka
o zadržaní alebo vzatí do väzby občana vysielajúceho štátu.
3.
Konzulárny úradník má právo čo najskôr navštíviť občana vysielajúceho štátu, ktorý
bol zadržaný, vzatý do väzby alebo ktorý odpykáva trest odňatia slobody, a udržiavať
s ním styk. Tieto práva sa uskutočňujú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu za podmienky, že tieto právne predpisy ich nezrušujú.
Článok 40
1.
Konzulárny úradník je oprávnený poskytovať akúkoľvek podporu a pomoc lodiam vysielajúceho
štátu v prístavoch a vo vnútorných vodách prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník má právo vstupovať na palubu lode a spojiť sa s kapitánom a členmi
posádky a kapitán a posádka lode môže nadviazať styk s konzulárnym úradníkom, len
čo loď dostala povolenie na voľný styk s pobrežím.
3.
Konzulárny úradník môže požiadať o pomoc príslušné orgány prijímajúceho štátu v akejkoľvek
otázke, pokiaľ ide o lode vysielajúceho štátu, alebo vo veci kapitána a posádky.
Článok 41
Konzulárny úradník je v konzulárnom obvode oprávnený:
1.
vyšetrovať akúkoľvek udalosť postihnuvšiu loď vysielajúceho štátu, vypočuť kapitána
a člena posádky lode vysielajúceho štátu, kontrolovať lodné dokumenty, prijímať vyhlásenia
o ceste i mieste určenia lode, uľahčiť príchod lode, jej pobyt a odchod z prístavu
bez toho, žeby porušil práva orgánov prijímajúceho štátu;
2.
riešiť spor vzniknutý medzi kapitánom lode a ktorýmkoľvek členom posádky včítane
sporov týkajúcich sa mzdy a pracovnej zmluvy, ak to dovoľujú právne predpisy vysielajúceho
štátu a bez toho, žeby porušil práva orgánov prijímajúceho štátu;
3.
v prípade potreby urobiť opatrenia na poskytnutie liečebnej pomoci kapitánom lodí
alebo členom posádky alebo umožniť im návrat do vlasti;
4.
prevziať, vystaviť alebo overiť akékoľvek vyhlásenie alebo iný dokument určený pre
loď, a to podľa právnych predpisov vysielajúceho štátu.
Článok 42
1.
Ak súd alebo iný príslušný orgán prijímajúceho štátu hodlá urobiť akékoľvek donucovacie
opatrenia na palube lode vysielajúceho štátu alebo vyšetrovať, upovedomia o tom orgány
prijímajúceho štátu príslušného konzulárneho úradníka. Oznámenie sa musí podať pred
vykonaním opatrenia tak, aby sa konzulárny úradník alebo jeho zástupca mohol na ňom
zúčastniť. Ak sa na ňom konzulárny úradník alebo jeho zástupca nezúčastnil, podajú
mu na jeho žiadosť príslušné orgány prijímajúceho štátu úplné informácie o vykonanom
opatrení.
2.
Odsek 1 tohto článku sa vzťahuje aj na prípad výsluchu kapitána lode alebo členov
posádky prístavnými orgánmi na pevnine.
3.
Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na riadnu colnú, pasovú a zdravotnú kontrolu
alebo na akýkoľvek iný podobný úkon, ktorý by bol vykonaný na žiadosť kapitána lode
alebo s jeho súhlasom.
Článok 43
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia podľa možnosti v čo najkratšom čase
príslušného konzulárneho úradníka, ak loď vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte
stroskotala, narazila na plytčinu, bola vrhnutá na breh alebo ju postihla iná nehoda,
alebo ak na pobreží prijímajúceho štátu alebo v jeho blízkosti sa nájde akýkoľvek
predmet, ktorý je vlastníctvom občana vysielajúceho štátu, alebo ak sa tento predmet
dostane do prístavu tohto štátu, včítane prípadu, keď bol súčasťou nákladu stroskotanej
lode tretieho štátu. Príslušné orgány informujú konzulárneho úradníka aj o opatreniach,
ktoré urobili v záujme záchrany osôb, lode, lodného nákladu a majetku nachádzajúceho
sa na palube lode, ako aj predmetov tvoriacich časť lode alebo súčasť lodného nákladu,
nachádzajúcich sa však mimo lode.
2.
Konzulárny úradník môže poskytnúť lodi, cestujúcim a členom posádky akúkoľvek pomoc
a za týmto účelom požiadať o pomoc príslušný orgán prijímajúceho štátu.
Konzulárny úradník môže urobiť opatrenia podľa odseku 1 tohto článku, môže taktiež
urobiť opatrenia potrebné na opravu lode alebo sa obrátiť na príslušné orgány so žiadosťou,
aby urobili a vykonali také opatrenia.
3.
Ak sa na pobreží alebo v blízkosti pobrežia prijímajúceho štátu nájde stroskotaná
loď vysielajúceho štátu alebo akýkoľvek predmet, ktorý patrí k lodi, alebo ak sa loď
dostane do prístavu a kapitán lode alebo jej vlastník, jeho zástupca alebo poisťovacie
orgány nie sú schopní postarať sa o takú loď alebo predmet alebo s nimi naložiť, treba
považovať konzulárneho úradníka za splnomocneného, aby v mene vlastníka lode urobil
také opatrenia, ktoré by za tým účelom urobil sám vlastník.
Tieto ustanovenia sa použijú aj na každý taký predmet, ktorý je súčasťou lodného nákladu
a je vlastníctvom fyzickej alebo právnickej osoby vysielajúceho štátu.
4.
Ak sa na pobreží, v blízkosti pobrežia alebo v prístave prijímajúceho štátu nájde
akýkoľvek predmet, ktorý je súčasťou nákladu stroskotanej lode tretieho štátu, ale
je vlastníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je občanom vysielajúceho štátu,
v prípade, že kapitán lode ani jeho vlastník, jeho zástupca alebo poisťovací orgán
sa oň nemôžu postarať alebo s ním naložiť, považuje sa konzulárny úradník za splnomocneného
na to, aby v mene vlastníka urobil také opatrenia, ktoré by za tým účelom urobil aj
vlastník sám.
Článok 44
Články 40-43 sa primerane vzťahujú aj na lietadlá, pokiaľ príslušné medzinárodné zmluvy o leteckej
doprave neustanovujú inak.
HLAVA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 45
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii. Nadobúda platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných
listín, ktorá sa uskutoční v Prahe.
2.
Tento dohovor zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov, počítané odo
dňa, keď jedna z vysokých zmluvných strán oznámi druhej vysokej zmluvnej strane výpoveď
dohovoru.
3.
Nadobudnutím platnosti tohto dohovoru stráca platnosť Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou uzavretý 8. novembra 1963
v Prahe.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch vysokých zmluvných strán tento dohovor podpísali
a opatrili pečaťami.
Dané v Ulánbátare 3. júna 1976 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom, mongolskom
a ruskom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade nejednotného
výkladu tohto dohovoru ruský text je rozhodujúci.
V mene prezidenta Československej socialistickej republiky:
V. Bartoš v. r.
V mene Prezídia Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky:
O. Chosbajar v. r.
V mene prezidenta Československej socialistickej republiky:
V. Bartoš v. r.
V mene Prezídia Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky:
O. Chosbajar v. r.
V mene prezidenta Československej socialistickej republiky:
PROTOKOL ku Konzulárnemu dohovoru medzi Československou socialistickou republikou
a Mongolskou ľudovou republikou
Pri podpise Konzulárneho dohovoru medzi Československou socialistickou republikou
a Mongolskou ľudovou republikou (ďalej len „dohovor“), ku ktorému došlo dnešného dňa,
sa splnomocnenci zmluvných strán dohodli na tomto:
1.
Upovedomenie konzulárneho úradníka uvedené v odseku 2 článku 39 dohovoru sa vykonáva do troch dní od vzatia do väzby alebo od iného zadržania občana
vysielajúceho štátu.
2.
Práva konzulárneho úradníka navštevovať občana vysielajúceho štátu a rokovať s ním,
uvedené v odseku 3 článku 39 dohovoru, sa poskytujú najneskoršie od štvrtého dňa od vzatia do väzby alebo od iného
zadržania takého občana.
3.
Práva konzulárneho úradníka, uvedené v odseku 3 článku 39 dohovoru, navštevovať občana vysielajúceho štátu a rokovať s ním v čase, keď je vo
väzbe alebo inak zadržaný alebo si odpykáva trest odňatia slobody, sa poskytujú v
súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
4.
Tento Protokol je neoddeliteľnou súčasťou dohovoru.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch zmluvných strán podpísali tento Protokol a opatrili
ho svojimi pečaťami.
Dané v Ulánbátare 3. júna 1976 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom, mongolskom
a ruskom, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade nejednotného výkladu
ruský text je rozhodujúci.
V. Bartoš v. r.
V mene Prezídia Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky:
O. Chosbajar v. r.
V mene Prezídia Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky:
O. Chosbajar v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.