53/1977 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1977 do 26.01.1986
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.10.1977 - 26.01.1986 | |
| 3. | 27.01.1986 - 31.12.2021 | 5/1986 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 53/1977 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Československej akadémie vied o výchove nových vedeckých pracovníkov a o štúdijných pobytoch |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 09.09.1977 |
| Dátum vyhlásenia: | 19.09.1977 |
| Dátum účinnosti od: | 01.10.1977 |
| Dátum účinnosti do: | 26.01.1986 |
| Autor: | Česko-slovenská akadémia vied |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 39/1977 Zb. | Zákon o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov |
| 5/1986 Zb. | Vyhláška Československej akadémie vied, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Československej akadémie vied č. 53/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o študijných pobytoch |
| 133/2002 Z. z. | Zákon o Slovenskej akadémii vied |
53
VYHLÁŠKA
Československej akadémie vied
z 9. septembra 1977
o výchove nových vedeckých pracovníkov a o štúdijných pobytoch
Československá akadémia vied spolu so Slovenskou akadémiou vied po dohode s ústrednými
orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, s ústrednými orgánmi štátnej správy,
ktoré riadia udeľovanie vedeckých hodností, a s Federálnym ministerstvom pre technický
a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 50 písm. a) a b) zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých
pracovníkov (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ
INTERNÁ VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA
Oddiel I
Prijímacie konanie
§ 1
(1)
Pre uchádzačov o prijatie na internú vedeckú ašpirantúru (ďalej len „interná ašpirantúra“)
sa určuje veková hranica najviac tridsaťpäť rokov.
(2)
Dĺžku predchádzajúcej praxe požadovanej na prijatie na internú ašpirantúru podľa
§ 11 písm. a) zákona určuje podľa charakteru odboru vedeckej výchovy socialistická organizácia určená
za školiace pracovisko pre jednotlivé odbory vedeckej výchovy (ďalej len „školiace
pracovisko“).
(3)
Absolventom vysokoškolského štúdia popri zamestnaní, ktorí absolvovali prax pred
začatím vysokoškolského štúdia a v jeho priebehu, sa môže táto prax uznať, ak sa vykonávala
na pracovisku, na ktorom uchádzač získal potrebné poznatky v príslušnom odbore vedeckej
výchovy.
§ 2
(1)
Školiace pracovisko vyhlasuje začatie prijímacieho konania na internú ašpirantúru
verejne. Pritom uvedie najmä:
a)
odbory vedeckej výchovy, na ktoré sa uchádzači prijímajú;
b)
podmienky určené pre prijatie;
c)
doklady, ktoré musia uchádzači predložiť;
d)
miesto, kde sa majú uchádzači prihlásiť;
e)
lehotu na podanie prihlášky.
(2)
Na žiadosť organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vedecky vychovávať, môže
školiace pracovisko prijímať uchádzačov na internú ašpirantúru, aj keď začatie prijímacieho
konania nebolo vopred verejne vyhlásené.
§ 3
(1)
K prihláške na internú ašpirantúru podávanej školiacemu pracovisku priamo alebo prostredníctvom
organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vychovávať, sa pripájajú tieto doklady:
a)
životopis s dokladmi o vzdelaní, o doterajšej odbornej praxi, prípadne ďalšie doklady
o prv vykonaných skúškach uvedených v § 4 ods. 6;
b)
vyjadrenie organizácie, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, v pracovnom vzťahu
vyplývajúcom z členského pomeru v jednotnom roľníckom družstve alebo vo výrobnom družstve,
prípadne v inom obdobnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“), u absolventov vysokých
škôl bez predchádzajúcej praxe vyjadrenie fakulty, na ktorej uchádzač skončil vysokoškolské
štúdium; vyjadrenie k prihláške na internú ašpirantúru obsahuje aj hodnotenie uchádzača,
s ktorým bol oboznámený; pokiaľ vyjadrenie organizácie alebo fakulty nebude pripojené
hneď k prihláške na internú ašpirantúru, vyžiada si ho školiace pracovisko od príslušnej
organizácie alebo fakulty;
c)
súpis publikovaných i nepublikovaných prác uchádzača, prípadne odborné posudky o
týchto prácach.
(2)
Ak má prihláška formálne nedostatky alebo ak niektoré údaje podľa odseku 1 písm.
a) a c) nie sú riadne doložené, vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby tieto nedostatky
odstránil, a určí na ich odstránenie primeranú lehotu. Ak sa nedostatky v určenej
lehote neodstránia, na prihlášku sa neprihliada.
(3)
Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným pre prijatie na internú ašpirantúru podľa
§ 1 a podľa § 11 zákona, prihláška sa zamietne.
Prijímacia skúška
§ 4
(1)
Uchádzač o internú ašpirantúru vykonáva na školiacom pracovisku prijímaciu skúšku
pred prijímacou komisiou (§ 5). Účelom prijímacej skúšky je všestranne overiť predpoklady uchádzača pre vedeckú
prácu.
(2)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky určené pre prijatie na internú ašpirantúru, pozve
školiace pracovisko na prijímaciu skúšku najmenej štrnásť dní pred jej konaním.
(3)
Pri skúške má uchádzač preukázať schopnosti a nadanie pre zvolený odbor vedeckej
výchovy. Ďalej má uchádzač preukázať poznanie základov marxizmu-leninizmu najmenej
v rozsahu osnov výučby na vysokej škole a ovládanie ruštiny a aspoň jedného ďalšieho
svetového jazyka, a to angličtiny, francúzštiny, nemčiny alebo španielčiny najmenej
v rozsahu predpísanom pre vysokú školu.
(4)
Prijímacia skúška je ústna a koná sa spravidla vcelku zo všetkých častí uvedených
v odseku 3; podľa potreby možno jednotlivé časti prijímacej skúšky vykonávať oddelene.
(5)
Prijímacia skúška trvá najdlhšie dve hodiny, ak je rozdelená na jednotlivé časti,
trvá každá z nich najdlhšie tridsať minút.
(6)
Na základe predložených dokladov môže prijímacia komisia uznať za časť prijímacej
skúšky
a)
zo zvoleného odboru vedeckej výchovy, z marxizmu-leninizmu, z ruštiny alebo z ďalšieho
svetového jazyka skúšku predpísanú na overenie výsledkov príslušného štúdia v internej
ašpirantúre (§ 19 ods. 1 zákona), ktorú uchádzač vykonal už prv, alebo prv vykonanú príslušnú platnú kandidátsku
skúšku v zmysle predpisov o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností,
b)
z ruštiny alebo ďalšieho svetového jazyka štátnu skúšku z príslušného jazyka alebo
preukázanú skutočnosť, že príslušný jazyk je materinským jazykom uchádzača alebo že
uchádzač absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím
jazykom.
§ 5
(1)
Prijímacia komisia má toto zloženie:
Predsedom je vedúci školiaceho pracoviska1) alebo iný ním určený pracovník. ďalšími členmi sú predpokladaný školiteľ a vedecký
pracovník alebo vynikajúci odborník pôsobiaci v príslušnom odbore vedeckej výchovy,
ktorého určí predseda komisie. Členmi prijímacej komisie sú ďalej : pracovník určený
pracoviskom povereným riadením štúdia marxizmu-leninizmu (§ 12 ods. 3) a zástupcovia určení katedrami jazykov (§ 13 ods. 4). Na prijímacej skúške môže byť prítomný aj zástupca organizácie, pre potrebu ktorej
sa má uchádzač vedecky vychovávať.
(2)
Na rozhodnutie o celkovom výsledku prijímacej skúšky sa vyžaduje prítomnosť najmenej
troch členov prijímacej komisie.
(3)
Prijímacia komisia v neverejnom zasadaní zhodnotí výsledok prijímacej skúšky komplexne
a uznáša sa o celkovom výsledku prijímacej skúšky väčšinou hlasov prítomných členov.
Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Celkové zhodnotenie výsledku prijímacej
skúšky sa vyjadrí stupňom „prospel“ alebo „neprospel“. Obdobne sa hodnotia aj jednotlivé
časti prijímacej skúšky, pokiaľ sa vykonávali oddelene. Celkový výsledok prijímacej
skúšky sa nemôže vyjadriť stupňom „prospel“, ak uchádzač nesplní požiadavky určené
pre prijímaciu skúšku zo zvoleného odboru vedeckej výchovy alebo zo základov marxizmu-leninizmu.
(4)
Školiace pracovisko oznámi výsledok prijímacej skúšky uchádzačovi písomne do ôsmych
dní po jej vykonaní.
(5)
Ak prijímaciu skúšku úspešne vykoná viac uchádzačov, ako je plánovaný počet novoprijímaných,
určí prijímacia komisia poradie. Pri určení poradia prijímacia komisia prihliadne
aj na prax, na publikačnú činnosť uchádzačov alebo na výsledky v súťažiach o najlepšiu
študentskú vedeckú prácu.
(6)
Uchádzač, ktorý pri prijímacej skúške neprospel, ju môže opakovať najskôr po jednom
roku.
§ 6
(1)
(2)
Prijímacia komisia môže v zápisnici o prijímacej skúške konštatovať, že vykonaná
prijímacia skúška z ruštiny alebo z ďalšieho svetového jazyka má úroveň zodpovedajúcu
skúške predpísanej na overenie jazykového štúdia počas internej ašpirantúry, a navrhnúť,
aby ju školiace pracovisko za takú uznalo (§ 21).
§ 7
Prijatie na internú ašpirantúru
(1)
Školiace pracovisko oznámi rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania uchádzačov
a organizácií, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vychovávať, písomne do ôsmich dní
po skončení prijímacieho konania. Rozhodnutie o neprijatí obsahuje odôvodnenie.
(2)
Nástupný termín na internú ašpirantúru určí školiace pracovisko podľa svojich prevádzkových
podmienok; uchádzačov prijatých na internú ašpirantúru pre potrebu inej organizácie,
aj po dohode s touto organizáciou.
Oddiel II
Vedenie interného vedeckého ašpiranta
§ 8
Školiteľ
(1)
Školiteľ interného vedeckého ašpiranta (ďalej len „interný ašpirant“) sa vyberá z
popredných odborníkov odboru vedeckej výchovy, ktorí majú prehľad o stave výskumu
v príslušnej oblasti vedy, skúsenosti zo zavádzania výsledkov vedeckej práce do praxe,
vedomosti v metodologických i svetonázorových otázkach odboru vedeckej výchovy a budú
zverenému internému ašpirantovi osobným príkladom z morálnej stránky i v aktívnej
spoločenskej činnosti.
(2)
Školiace pracovisko určí internému ašpirantovi školiteľa zo svojich vedeckých alebo
vedeckopedagogických pracovníkov, ktorí sú doktormi vied, vysokoškolskými profesormi,
docentmi alebo vedeckými pracovníkmi s vyššou tvorivou spôsobilosťou (§ 38 ods. 2 zákona). Školiace pracovisko určí školiteľa vždy písomne. Na určenie školiteľa je potrebný
jeho súhlas.
(3)
Školiace pracovisko môže určiť za školiteľa aj svojho externého spolupracovníka,
pokiaľ vyhovuje kvalifikačným predpokladom uvedeným v odseku 2; ak je externý spolupracovník
v pracovnom pomere v niektorej organizácii, je na to potrebný súhlas tejto organizácie.
(4)
Jednému školiteľovi sa nemá prideliť na vedeckú výchovu súčasne viac ako päť účastníkov
vedeckej výchovy, a to vo všetkých formách ustanovených v § 13 zákona.
(5)
Vedenie interných ašpirantov je súčasťou pracovných povinností školiteľa na školiacom
pracovisku. Pridelení interní ašpiranti sa počítajú do počtu pracovníkov kolektívu
vedeného školiteľom alebo kolektívu, v ktorom školiteľ pôsobí.
(6)
Školiteľ zodpovedá za priebeh vedeckej výchovy interného ašpiranta a je povinný venovať
sa jej tak, aby interný ašpirant bol sústavne vedený predovšetkým
a)
k tvorivej vedeckej práci a k uplatňovaniu jej výsledkov v spoločenskej praxi,
b)
k získavaniu potrebných vedomostí v metodologických a svetonázorových otázkach -
pritom školiteľ spolupracuje s pracoviskom povereným vedením štúdia marxizmu-leninizmu
interného ašpiranta (§ 12 ods. 3),
c)
k splneniu všetkých určených cieľov internej ašpirantúry v určenom čase a pokiaľ
možno pred jeho uplynutím,
d)
k účasti na verejnej spoločenskej činnosti,
e)
k osvojeniu potrebného ovládania ruštiny a ďalšieho svetového jazyka.
(7)
Školiteľ najmä
a)
vedie odbornú prípravu interného ašpiranta,
b)
zostavuje za účasti interného ašpiranta jeho študijný plán,
c)
navrhuje po dohode s interným ašpirantom a prípadne s jeho materským pracoviskom
(§ 8 zákona) výskumnú tému, ktorá bude predmetom záverečnej vedeckej práce (§ 28), a vedie interného ašpiranta pri práci na jeho téme,
d)
navrhuje podľa potreby vedúcemu školiaceho pracoviska určenie školiteľov-špecialistov,
konzultácie u iných odborníkov, zaradenie interného ašpiranta do špeciálnych kurzov,
seminárov a pod., pobyt interného ašpiranta v iných útvaroch školiaceho pracoviska
alebo jeho vyslanie na štúdijný pobyt v inej organizácii alebo do zahraničia,
e)
navrhuje spôsob vecného a finančného zabezpečenia vedeckej výchovy interného ašpiranta.
§ 9
Školiteľ-špecialista
Školiace pracovisko môže na návrh školiteľa určiť internému ašpirantovi školiteľa-špecialistu
pre určitý vecný alebo časový úsek štúdia (napr. pre čiastkové alebo príbuzné odbory)
z vedeckých, vedeckopedagogických alebo odborných pracovníkov školiaceho pracoviska
alebo z pracovníkov pôsobiacich v iných organizáciách po predchádzajúcom súhlase organizácie,
v ktorej sú v pracovnom pomere. Školiace pracovisko určí školiteľa-špecialistu vždy
písomne. Na určenie školiteľa-špecialistu je potrebný jeho súhlas.
Oddiel III
Štúdium
§ 10
Metódy vedeckej výchovy interného ašpiranta
(1)
V priebehu vedeckej výchovy si interný ašpirant osvojuje metódy vedeckej práce, metódy
uplatňovania vedeckých výsledkov v spoločenskej praxi, prehlbuje si poznatky z príslušného
odboru vedeckej výchovy, prípadne aj z príbuzných odborov a teoretické vedomosti z
predmetov odbornej skúšky a ich praktického využitia, zdokonaľuje si ovládanie marxizmu-leninizmu
a jazykov, vykonáva predpísané skúšky, rieši vybranú výskumnú tému a výsledky riešenia
spracúva vo forme záverečnej vedeckej práce.
(2)
Interný ašpirant sa na odporúčanie školiteľa oboznamuje s prácou ostatných vedeckých
a vedeckopedagogických útvarov školiaceho pracoviska, zúčastňuje sa na špeciálnych
kurzoch, seminároch, cvičeniach, prednáškach, diskusiách a pod. usporadúvaných školiacim
pracoviskom alebo inou organizáciou. Môže byť vysielaný na študijné pobyty v inej
organizácii alebo do zahraničia.
(3)
Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za to, že svetonázorová a metodologická výchova
interného ašpiranta je súčasťou jeho vedenia zo strany školiteľa a školiaceho pracoviska
v priebehu celej internej ašpirantúry. Školiace pracovisko umožňuje internému ašpirantovi
účasť na prednáškach, seminároch a diskusiách o všeobecnometodologických a svetonázorových
otázkach príslušného odboru vedeckej výchovy i o záväzných otázkach národného hospodárstva,
kultúry a iných spoločenských oblasti.
§ 11
Štúdijný plán
(1)
Konkrétny obsah vedeckej výchovy interného ašpiranta sa určuje v jeho študijnom pláne,
ktorý na návrh školiteľa schváli vedúci školiaceho pracoviska najdlhšie do dvoch mesiacov
od prijatia interného ašpiranta na vedeckú výchovu.
(2)
Študijný plán obsahuje zásadnú líniu vedeckej výchovy interného ašpiranta. Uvádzajú
sa v ňom najdôležitejšie úlohy charakterizujúce obsah a postup vedeckej výchovy. Súčasťou
študijného plánu sú aj úlohy vo svetonázorovej a metodologickej výchove. Študijný
plán sa musí upraviť tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie úloh v určených
lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu internej ašpirantúry.
(3)
Pred predložením vedúcemu školiaceho pracoviska prerokuje školiteľ návrh študijného
plánu v oddelení (na katedre), v ktorom sa má vedecká výchova interného ašpiranta
vykonávať, prípadne s materským pracoviskom interného ašpiranta, s ktorým sa tiež
dohodne na konkrétnych podmienkach spolupráce pri vedeckej výchove.
(4)
Študijný plán je záväzný pre všetky osoby a organizácie zúčastnené na internej ašpirantúre.
Ak treba študijný plán zo závažných dôvodov meniť, treba zmenu prerokovať rovnakým
spôsobom ako jeho schvaľovanie.
§ 12
Štúdium marxizmu-leninizmu
(1)
Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta nadväzuje na jeho vysokoškolské štúdium
v tejto oblasti, rozvíja a vedie interného ašpiranta k tvorivému marxisticko-leninskému
mysleniu, učí ho marxizmus-leninizmus ako metódu vedeckého poznania a praktickej činnosti
tak, aby sa stal jeho základnou orientáciou v odbornej práci i v jeho spoločenskej
angažovanosti. Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta sa zameriava na všeobecné
problémy marxisticko-leninskej teórie, ďalej na filozoficko-metodologické, ekonomické,
ideologické a praktické politické otázky súvisiace s jeho odborom vedeckej výchovy.
(2)
Československá akadémia vied (ďalej len „ČSAV“) spolu so Slovenskou akadémiou vied
(ďalej len „SAV“) a po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké
školy, s Vysokou školou politickou Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,
s Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa
a s Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska určí
jednotný vzorový tematický plán štúdia marxizmu-leninizmu vo vedeckej výchove.
(3)
Štúdium marxizmu-leninizmu interných ašpirantov riadia a v spolupráci s ich školiacimi
pracoviskami organizujú pracoviská poverené orgánmi uvedenými v odseku 2. Pracoviská
poverené riadením štúdia marxizmu-leninizmu zabezpečujú toto štúdium aj pre interných
ašpirantov školiacich pracovísk, ktoré nespadajú do pôsobnosti orgánu alebo organizácie,
pri ktorej je pracovisko poverené riadením štúdia marxizmu-leninizmu zriadené, a to
po dohode so školiacimi pracoviskami týchto interných ašpirantov. V týchto prípadoch
náklady spojené s týmto štúdiom uhrádza materské pracovisko alebo školiace pracovisko
podľa § 28 zákona.
(4)
Školiace pracovisko prihlási interného ašpiranta ihneď po skončení prijímacieho konania
na štúdium marxizmu-leninizmu na príslušnom pracovisku poverenom riadením tohto štúdia.
§ 13
Štúdium jazykov
(1)
Štúdium jazykov sa skladá zo štúdia ruského jazyka a zo štúdia ďalšieho svetového
jazyka, ktorým je jeden z týchto jazykov: angličtina, francúzština, nemčina alebo
španielčina.
(2)
Cieľom štúdia jazykov je dosiahnuť také ovládanie jazyka, aby interný ašpirant mohol
hovoriť o otázkach príslušného odboru vedeckej výchovy s potrebným ovládaním odbornej
terminológie, používať pri svojej práci cudzojazyčnú odbornú literatúru a sledovať
odborné prednášky. Okrem toho si má interný ašpirant osvojiť bežnú formu písomných
prejavov v príslušnom odbore vedeckej výchovy (dotaz, krátka správa, resumé a pod.).
(3)
Štúdium jazykov sa uskutočňuje samostatne alebo podľa odsekov 4 až 6.
(4)
Štúdium ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka zabezpečujú katedry jazykových
vysokých škôl, vlastné organizačné jednotky ČSAV a SAV (ďalej len „katedry jazykov“)
a Socialistická akadémia vo svojich špeciálnych kurzoch. Katedry jazykov zabezpečujú
štúdium aj pre interných ašpirantov školiacich pracovísk, ktoré nespadajú do pôsobnosti
orgánu alebo organizácie, pri ktorej je príslušná katedra jazykov zriadená, najmä
pokiaľ v mieste školiaceho pracoviska neusporadúva príslušný jazykový kurz Socialistická
akadémia, a to po dohode so školiacimi pracoviskami týchto interných ašpirantov. V
týchto prípadoch náklady spojené s týmto štúdiom uhrádza materské pracovisko alebo
školiace pracovisko podľa § 28 zákona. Skúšky z jazykov (§ 21) vykonáva interný ašpirant vždy pred komisiou určenou podľa § 25.
(5)
Metodický postup, rozsah lexikálnych a gramatických požiadaviek a učebné texty určí
vedúci katedry jazykov alebo vedúci jazykového kurzu Socialistickej akadémie v rámci
pokynov, ktoré vydáva ČSAV spolu s SAV po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy,
ktoré riadia vysoké školy.
(6)
Školiace pracovisko prihlási interného ašpiranta ihneď po skončení prijímacieho konania
na štúdium jazykov na príslušnej katedre jazykov alebo na príslušnom orgáne Socialistickej
akadémie.
(7)
V priebehu vedeckej výchovy môže interný ašpirant požiadať príslušnú katedru jazykov
o individuálne konzultácie zamerané predovšetkým na odbornú terminológiu a na frazeológiu
príslušného odboru vedeckej výchovy.
§ 14
Výročné hodnotenie a ostatná kontrola priebehu internej ašpirantúry
(1)
Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za vedeckú a pedagogickú úroveň vedeckej výchovy
interných ašpirantov v celom jej rozsahu na školiacom pracovisku. Dbá na to, aby sa
pre ňu vytvorili najlepšie podmienky a aby sa stala vecou celého školiaceho pracoviska,
predovšetkým však oddelenia alebo katedry, kde vedecká výchova interného ašpiranta
priamo prebieha. Zabezpečuje včasné prerokovanie študijných plánov a tém záverečných
vedeckých prác (§ 28) a podľa potreby zvoláva metodické porady školiteľov. O výsledku vedeckej výchovy
informuje ústavnú (vedeckú) radu, ktorá ho najmenej raz za rok prerokuje a zhodnotí.
O výsledku hodnotenia podáva správu nadriadenému orgánu.
(2)
Školiace pracovisko hodnotí koncom každého roka internej ašpirantúry stav a úroveň
vedeckej výchovy jednotlivých interných ašpirantov na základe písomných správ školiteľov;
pritom rozhoduje o pokračovaní vo vedeckej výchove, o prípadnej úprave študijného
plánu podľa predpokladaného pracovného zariadenia interného ašpiranta po skončení
vedeckej výchovy a podľa potreby robí ďalšie opatrenia. Na hodnotení sa môžu zúčastniť
aj zástupcovia materských pracovísk (§ 8 zákona).
(3)
Školiace pracovisko môže po dohode s interným ašpirantom, prípadne s jeho materským
pracoviskom (§ 8 zákona) v priebehu vedeckej výchovy v odôvodnených prípadoch zmeniť formu vedeckej výchovy,
ak sa tým vytvoria priaznivejšie podmienky pre vedeckú výchovu interného ašpiranta.
(4)
Pri zmene formy vedeckej výchovy a pri zmene školiaceho pracoviska sa započítavajú
do časti vedeckej výchovy aj predchádzajúci čas od od začatia vedeckej výchovy a vykonané
skúšky.
Práva a povinnosti interných ašpirantov
§ 15
(1)
Interný ašpirant je na školiacom pracovisku členom pracovného kolektívu oddelenia
alebo katedry, na ktorej je počas vedeckej výchovy zaradený. Interný ašpirant sa pravidelne
zúčastňuje na schôdzach, na ktorých sa prerokúvajú vedecké alebo pedagogické otázky
týkajúce sa činnosti oddelenia alebo katedry. V rámci školiaceho pracoviska sa zúčastňuje
na verejnej spoločenskej činnosti. Interný ašpirant je oprávnený používať laboratóriá,
kabinety, knižnice, študijné publikácie a materiály školiaceho pracoviska v rovnakom
rozsahu ako pracovníci tohto pracoviska.
(2)
Interný ašpirant je povinný svedomite plniť všetky úlohy vedeckej výchovy dané predovšetkým
študijným plánom, v termínoch týmto plánom určených vykonávať predpísané skúšky, pracovať
na záverečnej vedeckej práci a usilovať sa o úspešné skončenie internej ašpirantúry
v určenom čase, prípadne ešte pred jeho uplynutím.
§ 16
(1)
Ak interný ašpirant bez závažných dôvodov neplní svoje povinnosti a študijný plán,
vedúci školiaceho pracoviska ho napomenie.
(2)
Pri opätovnom zanedbaní povinností vedúci školiaceho pracoviska napomenie interného
ašpiranta písomne a prípadne o tom upovedomí aj materské pracovisko (§ 8 zákona). Ak interný ašpirant neplní svoje povinnosti ani po písomnom napomenutí, vedúci
školiaceho pracoviska postupuje podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona.
Oddiel IV
Skúšky v internej ašpirantúre a záverečná vedecká práca
§ 17
Predpísané skúšky v internej ašpirantúre možno vykonávať v ľubovoľnom poradí v lehotách
určených študijným plánom.
Odborná skúška
§ 18
(1)
Odbornú skúšku vykoná interný ašpirant zo širšieho vedného základu príslušného odboru
vedeckej výchovy, prípadne aj z jednotlivých častí iných odborov. Pri odbornej skúške
sa overuje, či si interný ašpirant osvojil vedomosti potrebné na prácu na výskumných
úlohách, či je schopný syntetizovať poznatky z príbuzných oblastí vedy a prakticky
ich využiť a či má vedomosti zo všeobecnometodologických a svetonázorových otázok
príslušného odboru vedeckej výchovy.
(2)
Odbornú skúšku vykonáva interný ašpirant na svojom školiacom pracovisku.
§ 19
(1)
Odborná skúška je písomná a ústna. Písomná skúška spočíva vo vypracovaní referátu
na tému podľa možnosti blízku záverečnej vedeckej práce interného ašpiranta (§ 28). Súčasťou písomnej skúšky je aj krátky písomný výklad (tézy) predpokladaného obsahu
záverečnej vedeckej práce. Tému referátu a jeho rozsah určí školiteľ podľa pokynov
vedúceho školiaceho pracoviska. V odôvodnených prípadoch, najmä ak interný ašpirant
môže okrem téz záverečnej vedeckej práce predložiť publikované pôvodné práce, sa nevyžaduje
vypracovanie referátu. Tézy, prípadne referát odovzdá interný ašpirant predsedovi
skúšobnej komisie (§ 23 ods. 1) mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.
(2)
Ústna skúška je vedeckou rozpravou pred skúšobnou komisiou. Ústna skúška sa koná
vcelku, aby sa mohli komplexne ohodnotiť odborné teoretické vedomosti interného ašpiranta
z hľadiska syntetického prístupu a vzťahu jednotlivých disciplín príslušného odboru
vedeckej výchovy. Ústna skúška trvá najdlhšie dve hodiny.
(3)
Pri ústnej skúške dostáva interný ašpirant otázky z jednotlivých predmetov určených
na odbornú skúšku so zameraním na problematiku záverečnej vedeckej práce a z metodologickej
a svetonázorovej problematiky daného odboru vedeckej výchovy.
(4)
Zoznam predmetov, z ktorých sa vyberá tematika na ústnu odbornú skúšku, vydáva ČSAV
v súčinnosti s SAV, s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy,
a s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia udeľovanie vedeckých hodností.
Obsah a zameranie odbornej skúšky v rámci jednotlivých predmetov a všeobecnej metodologickej
a svetonázorovej problematiky daného odboru vedeckej výchovy určí v konkrétnych prípadoch
školiace pracovisko.
§ 20
Skúška z marxizmu-leninizmu
(1)
Skúškou z marxizmu-leninizmu má interný ašpirant preukázať, že ovláda základy marxizmu-leninizmu
v jednote všetkých jeho súčastí, ďalej že si osvojil poznatky a metódy marxistickej
teórie, najmä pre vedeckú prácu v príslušnom odbore vedeckej výchovy.
(2)
Interný ašpirant, v odbore vedeckej výchovy ktorého je niektorá zo základných súčastí
marxizmu-leninizmu predmetom odbornej skúšky, vykonáva skúšku z marxizmu-leninizmu
len z tých súčastí (odborov) marxizmu-leninizmu, ktoré nie sú bezprostredne predmetom
jeho odbornej skúšky.
(3)
Skúška je ústna a spravidla aj písomná. Ústna skúška trvá najdlhšie hodinu.
(4)
Skúšku z marxizmu-leninizmu vykonáva interný ašpirant na pracovisku, ktoré bolo poverené
riadiť toto jeho štúdium. Toto pracovisko rozhodne, či interný ašpirant má vykonať
aj písomnú skúšku, a po dohode s jeho školiteľom určí zadanie, zameranie a rozsah
písomnej práce na skúšku z marxizmu-leninizmu. Písomnú prácu odovzdá interný ašpirant
predsedovi skúšobnej komisie (§ 24 ods. 1) mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.
Skúšky z jazykov
§ 21
(1)
Skúškou z ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka má interný ašpirant preukázať,
že ovláda tieto jazyky v rozsahu požiadaviek uvedených v § 13 ods. 2.
(2)
Skúšku z príslušného jazyka vykonáva interný ašpirant na príslušnej katedre jazykov.
(3)
Skúšky z jazykov sú ústna a každá z nich trvá najdlhšie tridsať minút.
(4)
Školiace pracovisko môže na návrh prijímacej komisie podľa § 6 ods. 2 uznať vykonanú prijímaciu skúšku z príslušného jazyka za vykonanú skúšku predpísanú
na overenie výsledkov štúdia jazykov v priebehu internej ašpirantúry.
(5)
Internému ašpirantovi, ktorý na základe predložených dokladov preukáže, že vykonal
z príslušného jazyka štátnu skúšku, alebo preukáže, že tento jazyk je jeho materinským
jazykom, alebo že absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk
vyučovacím jazykom, môže školiace pracovisko uznať túto skutočnosť ako skúšku z príslušného
jazyka. U interného ašpiranta, ktorého odborom vedeckej výchovy je príslušný jazyk,
sa úspešné vykonanie odbornej skúšky považuje aj za skúšku z príslušného jazyka.
§ 22
Pokiaľ interný ašpirant vykonal niektorú z predpísaných skúšok (§ 19 zákona) už pred prijatím na internú ašpirantúru, považuje sa táto skúška za platnú aj v
zmysle tejto vyhlášky, pokiaľ neuplynul čas jej platnosti v zmysle predpisov o konaní
pri udeľovaní vedeckých hodností.
Skúšobná komisia
§ 23
(1)
Skúšobná komisia pre odborné skúšky je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie
je vedúci školiaceho pracoviska alebo iný ním určený pracovník.
(2)
Členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci školiaceho pracoviska po prerokovaní s príslušným
predsedom komisie pre obhajobu z odborníkov v príslušnom alebo príbuznom odbore vedeckej
výchovy s vedeckou hodnosťou alebo vedeckopedagogickým titulom, výnimočne aj z iných
pracovníkov obdobnej úrovne. Pritom aspoň jeden člen komisie musí byť doktorom vied,
vysokoškolským profesorom alebo vedeckým pracovníkom s priznaným vedeckým kvalifikačným
stupňom I. Jedným z členom skúšobnej komisie je školiteľ. Členom skúšobnej komisie
môže byť aj zástupca pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu interného
ašpiranta.
§ 24
(1)
Skúšobná komisia pre skúšky z marxizmu-leninizmu je najmenej trojčlenná. Predsedom
skúšobnej komisie je vedúci príslušného pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu
alebo iný ním určený pracovník.
(2)
Členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci príslušného pracoviska povereného riadením
štúdia marxizmu-leninizmu, a to tak, aby v komisii boli zastúpení významní odborníci
na všetky súčasti (odbory) marxizmu-leninizmu. Členom skúšobnej komisie pre skúšku
z marxizmu-leninizmu je aj školiteľ interného ašpiranta. Pokiaľ sa školiteľ z vážnych
dôvodov nemôže na skúške zúčastniť, zabezpečí účasť iného vedeckého alebo vedeckopedagogického
pracovníka.
§ 25
Skúšobná komisia pre skúšku z ruského jazyka alebo ďalšieho svetového jazyka je najmenej
trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je vedúci príslušnej katedry jazykov alebo
iný ním určený pracovník. Členmi skúšobných komisií sú pracovník tejto katedry určený
jej vedúcim a školiteľ interného ašpiranta alebo iný ním určený pracovník. Vedúci
príslušnej katedry jazykov môže vymenovať ďalšieho člena skúšobnej komisie z pracovníkov
katedry.
§ 26
Rokovanie skúšobných komisíí
(1)
Na platnosť skúšok predpísaných v internej ašpirantúre a rozhodovanie o výsledku
týchto skúšok sa vyžaduje prítomnosť najmenej troch členov príslušnej skúšobnej komisie.
(2)
Skúšobná komisia rokuje o výsledku skúšky v neverejnom zasadaní a uznáša sa väčšinou
hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
(3)
Prospech dosiahnutý pri skúške sa vyjadrí dvoma stupňami: prospel, neprospel.
(4)
O skúške a jej výsledku sa spíše zápisnica na predpísanom tlačive, ktorú podpíše
predseda a všetci prítomní členovia skúšobnej komisie.
(5)
O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia internému ašpirantovi potvrdenie.
§ 27
Neúčasť na skúškach a opakovanie skúšok
(1)
Ak sa interný ašpirant nemôže dostaviť v určenom termíne na skúšku, je povinný vopred
sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie, ktorý v prípade, že uzná odôvodnenosť
ospravedlnenia, určí náhradný termín. Ak sa interný ašpirant nedostaví na skúšku bez
vážneho dôvodu, má to rovnaké dôsledky, ako keby na skúške neprospel. Rovnaké dôsledky
má aj odstúpenie od skúšky.
(2)
Odbornú skúšku a skúšku z marxizmu-leninizmu môže interný ašpirant opakovať iba raz,
a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa neúspešne vykonanej skúšky.
§ 28
Záverečná vedecká práca
(1)
Interná ašpirantúra sa ihneď od začiatku zameriava na riešenie konkrétnej výskumnej
témy. Téma má byť spoločensky závažná, vhodná z výchovného hľadiska, spätá so širšou
kolektívnou prácou na plánovanej výskumnej úlohe a zameraná na budúcu vedeckú činnosť
interného ašpiranta. Téma nesmie byť spracovaná iba na účel internej ašpirantúry.
(2)
Tému schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska najneskoršie do konca prvého roka internej
ašpirantúry. Podľa okolností sa téma môže určiť rámcove a v priebehu riešenia upraviť.
(3)
Priebeh práce i jej skončenie sa na školiacom pracovisku postupne hodnotí v pracovnom
kolektíve.
(4)
Výsledky riešenia danej témy spracúva interný ašpirant vo forme záverečnej vedeckej
práce, ktorú predloží svojmu školiteľovi.
(5)
Záverečnú vedeckú prácu predloží školiteľ so svojim posudkom vedúcemu školiaceho
pracoviska.
Oddiel V
Prerušenie a skončenie internej ašpirantúry
§ 29
Prerušenie internej ašpirantúry
(1)
Dôvodom prerušenia internej ašpirantúry je najmä nástup vojenskej základnej služby,
materská dovolenka a zdravotné dôvody interného ašpiranta.
(2)
Čas prerušenia internej ašpirantúry zásadne nemá presahovať 18 mesiacov. V osobitne
zdôvodnených prípadoch, ako napr. pri opakovanej materskej dovolenke, môže školiace
pracovisko prerušiť ašpirantúru výnimočne aj na dlhší čas.
§ 30
Skončenie internej ašpirantúry
(1)
Ak sa interná ašpirantúra končí vypracovaním záverečnej vedeckej práce, je dňom skončenia
internej ašpirantúry posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po dni, keď vedúci
školiaceho pracoviska na návrh školiteľa oznámi internému ašpirantovi svoj súhlas
s podaním žiadosti o začatie konania o udelení vedeckej hodnosti.
(2)
Pokiaľ má dôjsť k zrušeniu internej ašpirantúry podľa § 23 ods. 3 písm. a) a b) zákona, dá školiace pracovisko internému ašpirantovi vopred príležitosť, aby sa mohol vyjadriť
k návrhu rozhodnutia a uplatniť svoje pripomienky.
(3)
Ak je interný ašpirant vychovávaný pre potrebu materského pracoviska (§ 8 zákona), oznámi školiace pracovisko skočenie alebo zrušenie internej ašpirantúry aj tomuto
pracovisku.
DRUHÁ ČASŤ
ÚČELOVÁ VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA
§ 31
(1)
Pre prijímacie konanie uchádzačov o účelovú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia
§ 1 až 7 s tým, že do účelovej ašpirantúry môžu byť prijatí uchádzači so skončeným vysokoškolským
vzdelaním, spravidla mladší ako tridsaťpäť rokov, s najmenej trojročnou praxou vo
zvolenom odbore vedeckej výchovy, a to len na návrh svojich materských pracovísk.
(2)
Pre vedenie účelových vedeckých ašpirantov, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej
práce, prerušenie a skončenie účelovej vedeckej ašpirantúry platia obdobne ustanovenia
§ 8 až 30 s týmito odchýlkami:
a)
účelový vedecký ašpirant spracúva na školiacom pracovisku výskumnú tému, za výber
ktorej zodpovedá materské pracovisko. Téma sa volí tak, aby bola súčasťou plánu rozvoja
vedy a techniky materského pracoviska alebo naň nadväzovala a aby vyhovovala perspektívnym
úlohám materského pracoviska. Téma sa musí vopred dohodnúť so školiacim pracoviskom
a možno ju pri splnení predpísaných náležitostí zaradiť aj do úloh plánu rozvoja vedy
a techniky školiaceho pracoviska;
b)
skončenie účelovej vedeckej ašpirantúry v priebehu jej trvania podľa § 23 ods. 2 a 3 zákona prerokuje školiace pracovisko vopred s materským pracoviskom.
TRETIA ČASŤ
EXTERNÁ VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA
§ 32
(1)
Pre prijímacie konanie uchádzačov o externú vedeckú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia
§ 1 až 7 s týmito odchýlkami:
a)
pre uchádzačov o externú vedeckú ašpirantúru sa neurčuje horná veková hranica;
b)
školiace pracovisko môže pre prijatie do externej vedeckej ašpirantúry alebo v jej
priebehu požadovať, aby pracovník absolvoval v priebehu externej vedeckej ašpirantúry
aj študijný pobyt (§ 37) na školiacom pracovisku.
(2)
Pre vedenie externých vedeckých ašpirantov, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej
vedeckej práce, prerušenie a skončenie externej vedeckej ašpirantúry platia obdobne
ustanovenia § 8 až 30 okrem druhej a tretej vety § 15 ods. 1.
(3)
Materské pracovisko je povinné vytvoriť externým vedeckým ašpirantom podmienky úspešného
plnenia všetkých úloh v tejto forme vedeckej výchovy, najmä im umožniť študijný pobyt
na školiacom pracovisku.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA PRACOVNÍKOV ŠKOLIACICH PRACOVÍSK
§ 33
(1)
Pre prijímacie konanie uchádzačov o vedeckú ašpirantúru pracovníkov školiacich pracovísk
platia obdobne ustanovenia § 1 až 7 s týmito odchýlkami:
a)
pre uchádzačov sa neurčuje horná veková hranica;
b)
prijatie sa neuskutočňuje na základe verejného vyhlásenia;
c)
pre prijímacie konanie neplatí ustanovenie § 5 ods. 4.
(2)
Pre vedenie pracovníkov prijatých do vedeckej ašpirantúry pracovníkov školiacich
pracovísk, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej vedeckej práce, prerušenie
a skočenie tejto formy vedeckej výchovy platia obdobne ustanovenia § 8 až 30.
(3)
Školiace pracovisko je povinné vytvoriť pracovníkom prijatým do vedeckej ašpirantúry
pracovníkov školiacich pracovísk podmienky pre úspešné plnenie všetkých úloh v tejto
forme vedeckej výchovy.
PIATA ČASŤ
ŠTUDIJNÉ POBYTY
Oddiel I
Študijné pobyty v rámci prípravy na vedeckú výchovu
§ 34
Účelom štvrťročných až trojročných študijných pobytov v rámci prípravy na vedeckú
výchovu (ďalej len „študijný pobyt“) je umožniť ich účastníkom podrobnejšie sa oboznámiť
s vedeckou prácou v danom odbore na príslušnom školiacom pracovisku a umožniť školiacim
pracoviskám lepšie posúdiť predpoklady uchádzačov o vedeckú výchovu.
§ 35
Prijímacie konanie
(1)
Školiace pracovisko vyhlasuje začatie prijímacieho konania na štúdijné pobyty verejne.
Pritom uvedie najmä:
a)
odbory, do ktorých sa uchádzači prijímajú, prípadne tematiku výskumnej práce;
b)
dĺžku študijného pobytu;
c)
podmienky určené pre prijatie;
d)
doklady, ktoré musia uchádzači predložiť;
e)
miesto, kde sa majú uchádzači prihlásiť;
f)
lehotu na podanie prihlášky.
(2)
Uchádzač o prijatie na študijný pobyt podáva prihlášku na školiacom pracovisku. K
prihláške pripojí tieto doklady:
a)
životopis s dokladmi o vzdelaní, prípadne o doterajšej odbornej praxi;
b)
vyjadrenie organizácie, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, o prihláške na študijný
pobyt a písomné vyhlásenie tejto organizácie, že súhlasí s prijatím uchádzača na študijný
pobyt; vyjadrenie organizácie obsahuje aj hodnotenie uchádzača, s ktorým bol oboznámený;
u absolventov vysokých škôl bez praxe vyjadrenie fakulty,2) pokiaľ tieto doklady nepripoja hneď k prihláške, školiace pracovisko si ich vyžiada
od príslušnej organizácie alebo fakulty;
c)
súpis publikovaných i nepublikovaných prác, prípadne odborné posudky o týchto prácach.
(3)
Ak prihláška má formálne nedostatky alebo ak nie sú niektoré údaje podľa odseku 2
písm. a) a c) riadne doložené, vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby tieto nedostatky
odstránil a určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ak sa nedostatky v určenej lehote
neodstránia, na prihlášku sa neprihliada. Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným
pre prijatie na študijný pobyt podľa § 32 ods. 1 zákona, prihláška sa zamieta.
(4)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky určené pre prijatie na študijný pobyt, pozve školiace
pracovisko na prijímací pohovor najmenej štrnásť dní pred jeho konaním. Uchádzač vykonáva
prijímací pohovor pred trojčlennou komisiou odborníkov, ktorú vymenuje vedúci školiaceho
pracoviska.
(5)
O výsledku prijímacieho pohovoru sa spíše zápisnica.
(6)
Podľa výsledku prijímacieho pohovoru určí prijímacia komisia poradie uchádzačov.
(7)
O prijatí uchádzača na študijný pobyt rozhodne školiace pracovisko na základe výsledkov
prijímacieho konania včítane prijímacieho pohovoru a v rozsahu plánovaných miest na
prijatie uchádzačov na študijné pobyty. Rozhodnutie školiaceho pracoviska je konečné.
(8)
Školiace pracovisko oznámi rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania uchádzačovi,
prípadne aj organizácii, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, písomne do štrnástich
dní po prijímacom pohovore. Rozhodnutie o neprijatí obsahuje odôvodnenie.
(9)
Nástupný termín na študijný pobyt určí školiace pracovisko podľa svojich prevádzkových
podmienok.
§ 36
Vedenie účastníka študijného pobytu
(1)
Školiace pracovisko zodpovedá za priebeh študijného pobytu. Dbá na to, aby sa účastník
študijného pobytu podrobnejšie oboznámil s vedeckou prácou v danom odbore. Školiace
pracovisko vedie študijný pobyt tak, aby mohlo posúdiť predpoklady účastníka študijného
pobytu pre vedeckú výchovu.
(2)
Konkrétny obsah študijného pobytu určí školiace pracovisko v študijnom pláne účastníka,
ktorého návrh zostaví s účastníkom pracovník poverený vedúcim školiaceho pracoviska.
Študijný plán schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska do štrnástich dní od prijatia
účastníka na študijný pobyt. Študijný plán obsahuje zásadnú líniu študijného pobytu;
musí sa upraviť tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie úloh v určených
lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu študijného pobytu.
(3)
Priebeh študijného pobytu sa na školiacom pracovisku pravidelne hodnotí, pri dlhších
študijných pobytoch najmenej raz za rok.
(4)
Pokiaľ účastník študijného pobytu preukáže schopnosti pre vedeckú výchovu, treba
mu umožniť prijatie na vedeckú výchovu predpísaným spôsobom, a to po vzájomnej dohode
aj pred uplynutím času študijného pobytu.
(5)
Vedúci školiaceho pracoviska vydá účastníkovi potvrdenie o skončení študijného pobytu,
v ktorom uvedie všetky podstatné skutočnosti o jeho priebehu a o výsledkoch, ktoré
účastník dosiahol.
Oddiel II
Študijné pobyty externých vedeckých ašpirantov a pracovníkov mimo organizovanej vedeckej
výchovy
§ 37
(1)
Účelom štvrťročných až trojročných študijných pobytov externých vedeckých ašpirantov
a pracovníkov pripravujúcich sa na získanie vedeckej hodnosti mimo organizovanej vedeckej
výchovy (ďalej len „študijný pobyt pracovníka“), je zvýšiť účinnosť prípravy týchto
pracovníkov, najmä im umožniť plnenie náročných úloh, ktoré by pracovník veľmi ťažko
absolvoval v tejto príprave pri plnení všetkých pracovných povinností, prípadne im
umožniť špeciálny výcvik vo vedeckej práci na školiacom pracovisku alebo prax v niektorej
organizácii vo výrobe a prevádzke.
(2)
Na absolvovanie študijného pobytu pracovníka ho navrhuje organizácia, v ktorej je
v pracovnom pomere, prípadne školiace pracovisko. Na študijný pobyt pracovníka v inej
organizácii, než je školiace pracovisko, môže byť pracovník navrhnutý len po dohode
s touto organizáciou.
(3)
Študijný pobyt pracovníka sa uskutočňuje ako súčasť jeho vedeckej výchovy alebo ako
súčasť samostatnej prípravy na získanie vedeckej hodnosti. Externá vedecká ašpirantúra
sa počas študijného pobytu pracovníka neprerušuje.
(4)
O výsledku študijného pobytu pracovníka podá organizácia, v ktorej sa študijný pobyt
konal, správu organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, prípadne aj školiacemu
pracovisku, pokiaľ sa študijný pobyt pracovníka konal mimo neho.
ŠIESTA ČASŤ
EVIDENCIA O VEDECKEJ VÝCHOVE
§ 38
(1)
Školiace pracoviská vedú na predpísaných formulároch evidenciu o vedeckej výchove
všetkých účastníkov jednotlivých foriem vedeckej výchovy a študijných pobytov, ukladajú
všetky doklady týkajúce sa vedeckej výchovy a študijných pobytov.
(2)
Materské pracoviská vedú záznam o priebehu vedeckej výchovy a študijných pobytov
svojich pracovníkov. Vedú aj menné zoznamy pracovníkov, ktorých hodlajú postupne vyslať
na vedeckú výchovu podľa svojich perspektívnych plánov výchovy, zvyšovania kvalifikácie
a rozmiestňovania kádrov.
(3)
Ústredné orgány sledujú stav vedeckej výchovy a študijných pobytov na svojich podriadených
školiacich a materských pracoviskách a využitie školiteľov vo svojej pôsobnosti. Podľa
potreby si môžu vyžadovať od podriadených školiacich a materských pracovísk nevyhnutné
údaje pre svoju evidenciu o prijatí, vysielaní a priebehu vedeckej výchovy a študijných
pobytov.
SIEDMA ČASŤ
URČENIE ODBOROV VEDECKEJ VÝCHOVY A NÁVRHY NA URČENIE ŠKOLIACICH PRACOVÍSK
§ 39
Určenie odborov vedeckej výchovy
(1)
Odbory vedeckej výchovy sú uvedené v prílohe vyhlášky.
(2)
Návrhy na určenie odborov vedeckej výchovy alebo ich zmeny predkladajú organizácie
prostredníctvom príslušných ústredných orgánov ČSAV.
(3)
V návrhoch podľa odseku 2 sa uvedie názov navrhovaného odboru, jeho obsah, ako aj
vymedzenie v porovnaní s určenými príbuznými odbormi a odôvodnenie, prečo navrhovaný
odbor nemožno zahrnúť ako špecializáciu do niektorého z určených odborov. ďalej sa
uvedie, ako sa dosiaľ rieši vedecká výchova v navrhovanom odbore, do ktorej skupiny
vied by sa mal zaradiť, návrh predmetov odbornej skúšky, názvy organizácií, ktoré
významnou časťou svojho zamerania pracujú v navrhovanom odbore, a počet vedeckých
pracovníkov týchto organizácií, ktorí pracujú v navrhovanom odbore. V návrhu sa takisto
uvedie, ktorá organizácia by prichádzala do úvahy ako školiace pracovisko, ktorí vedeckí
pracovníci by mohli pôsobiť ako školitelia, a predpokladaný rozvrh vedeckej výchovy
v budúcich rokoch.
§ 40
Návrhy na určenie školiacich pracovísk
(1)
Návrhy na určenie, prípadne zrušenie školiacich pracovísk pre jednotné odbory vedeckej
výchovy predkladajú ČSAV alebo SAV ústredné orgány, do pôsobnosti ktorých patrí organizácia
navrhovaná za školiace pracovisko (§ 5 ods. 1 zákona).
(2)
Návrhy na určenie školiacich pracovísk pre jednotlivé odbory vedeckej výchovy na
vysokých školách predkladajú príslušným orgánom, ktoré riadia vysoké školy, rektori
vysokých škôl.
(3)
Ústredným orgánom štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, predkladajú návrhy na
určenie školiacich pracovísk vedúci organizácií, ktoré sú v pôsobnosti týchto orgánov,
ale nie sú vysokými školami (§ 5 ods. 2 druhá veta zákona).
(4)
V návrhoch na určenie školiacich pracovísk sa uvedie názov a sídlo navrhovanej organizácie,
odbor, v ktorom by mala zabezpečovať vedeckú výchovu, úlohy, ktoré organizácia rieši
a z ktorých by sa mohli vyberať témy záverečných vedeckých prác, dôvod, prečo pri
vedeckej výchove nemožno využívať už určené školiace pracoviská a prečo sa navrhuje
zriadiť nové školiace pracovisko, prípadné špeciálne vybavenie (možnosti) organizácie,
ktoré by bolo možné využiť pre vedeckú výchovu, počet pracovníkov, ktorí v organizácii
v danom odbore pracujú, z toho počet vysokoškolákov a z nich počet vedeckých pracovníkov,
najmä s vyššou tvorivou spôsobilosťou (§ 38 ods. 2 zákona). V návrhu sa takisto uvedie približný očakávaný rozsah vedeckej výchovy v danom
odbore pre vlastnú potrebu organizácie, prípadne iných organizácií v budúcich rokoch.
ÔSMA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 41
Do vydania zoznamu predmetov, ktorých sa vyberá tematika pre ústnu odbornú skúšku
(§ 19 ods. 4), sa používa Zoznam predmetov odborných kandidátskych skúšok, vydaný ČSAV podľa doterajšej
právnej úpravy.
§ 42
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1977.
Predseda:
Akademik Kožešník v. r.
Akademik Kožešník v. r.
Príloha vyhlášky č. 53/1977 Zb.
ODBORY VEDECKEJ VÝCHOVY
1)
Vedúcim školiaceho pracoviska je riaditeľ (vedúci) organizácie (ústavu a pod.). Na
vysokých školách je ním dekan fakulty, ak sa vysoká škola nedelí na fakulty, rektor;
na vedeckovýskumných pracoviskách vysokých škôl priamo podriadených rektorovi riaditeľ
(vedúci) tohto vedeckovýskumného pracoviska.
2)
Absolvent vysokej školy bez praxe môže byť prijatý na študijný pobyt ihneď po absolvovaní
vysokej školy, ak sa už v priebehu štúdia pripravoval na vedeckú činnosť alebo ak
mu príslušná fakulta osvedčí, že už v priebehu štúdia prejavil schopnosť vedecky pracovať
(§ 5 ods. 5 vládneho nariadenia č. 38/1967 Zb.).