70/1977 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 03.11.1977 do 31.12.1994

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:70/1977 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:01.09.1977
Dátum vyhlásenia:03.11.1977
Dátum účinnosti od:03.11.1977
Dátum účinnosti do:31.12.1994
Autor:Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Príroda, krajina a národné parky
Nachádza sa v čiastke:

22/1977

287/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny

530/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty
70
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 1. septembra 1977,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 a § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Východné Karpaty (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera v okresoch Humenné a Svidník vo Východoslovenskom kraji, a to:
a)
v okrese Humenné v katastrálnych územiach obcí Brezovec, Čabalovce, Čertižné, Dara, Habura, Hostovice, Jalová, Kalinov, Kalná Roztoka, Kolbasov, Medzilaborce, Nová Sedlica, Ňagov, Oľšinkov, Osadné, Ostrožnica, Palota, Parihuzovce, Pčoliné, Príslop, Runina, Ruská Volová, Ruské, Ruský Potok, Smolník, Stakčianska Roztoka, Stakčín, Starina, Svetlice, Topoľa, Ubľa, Ulič, Uličské Krivé, Veľká Poľana, Výrava, Vyšná Jablonka, Zboj, Zvala;
b)
v okrese Svidník v katastrálnych územiach obcí Bodružal, Korejovce, Krajná Bystrá, Krajná Poľana, Medvedzie, Miroľa, Nižný Komárnik, Príkra, Šarbov, Vladiča (osady Driečna a Suchá), Vyšný Komárnik.
(2)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných zdrojov, zabezpečovanie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-rekreačný význam.
(3)
Ochrana prírody a prírodných hodnôt a zachovávanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území akokoľvek pôsobia, ako aj občanov, ktorí sa v oblasti zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“) vyhlásiť osobitnú ochranu jej mimoriadne významných častí.
§ 2
(1)
Na území oblasti možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a)
vykonávať geologické práce vrátane technických prác v rozsahu určenom osobitnými predpismi;
b)
dobývať ložiská nerastov;
c)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody zásadne len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti. Toto ustanovenie sa netýka poľnohospodárskeho pôdneho fondu obhospodarovaného podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby;
d)
meniť hranice lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
e)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
f)
mimo intravilánu obcí budovať stavby všetkého druhu (banské, priemyselné, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže atď.), okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov a zariadení slúžiacich na ochranu štátnych hraníc;
g)
mimo intravilánu obcí, s výnimkou priestorov, ktoré boli už skôr určené na tieto ciele; umiestňovať skládky a skladať odpady;
h)
mimo intravilánu obcí umiestňovať reklamné, informačné a iné podobné zariadenia;
i)
veľkoplošne používať pesticídy mimo lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
j)
zachytávať a upravovať pramene a povrchové vody na vodohospodárske ciele.
(2)
Rozsah vykonávania ostatných činností v oblasti sa vymedzuje takto:
a)
obhospodarovanie lesného fondu sa spravuje schválenými lesnými hospodárskymi plánmi, v ktorých hospodárske opatrenia pre lesy chránené z dôvodu ochrany prírody sa určujú za spolupráce s orgánmi štátnej ochrany prírody; v ostatných prípadoch vtedy, ak určený predpis lesného hospodárskeho plánu je viazaný na povolenie výnimky príslušným orgánom národného výboru;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby v oblasti sa uskutočňuje na základe komplexných plánov rozvoja poľnohospodárstva vrátane úprav pozemkov so stromami a krovitou vegetáciou pre jednotlivé územnosprávne celky, vypracovaných za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblasti a záujmy ochrany a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia. Z tohto dôvodu treba najmä zamedziť rozširovanie erózie vylúčením príčin jej vzniku a erózne plochy asanovať. Vodohospodárske stavby akéhokoľvek druhu (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať iba na základe príslušnej dokumentácie schválenej orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej vody;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov prírodného prostredia. Pri projektovaní a výstavbe treba prizerať na charakter krajiny a používaný materiál. Výstavba podnikových a súkromných chát, zriaďovanie táborísk, parkovísk a iných funkčných zariadení sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody a ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti a vyhlásením lesných častí v rekreačnom priestore a jeho bezprostrednom okolí za účelové rekreačné lesy;
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb a so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev, a ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody;
f)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej republike. Dopravný prieskum na ciele lesného hospodárstva sa vykonáva za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody a schvaľuje sa za ich účasti pri záverečnej zápisnici k lesnému hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov oblasti, možno vykonávať len s vedomím Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu. Pritom treba dbať, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rôznych organizácií, alebo aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty.
§ 3
(1)
Územie vymedzené v II. časti prílohy tejto vyhlášky vyhlasuje sa podľa § 11 zákona za ochranné pásmo oblasti.
(2)
V ochrannom pásme oblasti treba hospodársku a inú činnosť vykonávať tak, aby sa nepoškodzovali prírodné hodnoty oblasti a aby sa zachoval prirodzený ráz krajiny.
(3)
Na výstavbu v ochrannom pásme oblasti mimo intravilánu obcí, s výnimkou prevádzkových stavieb lesného hospodárstva a poľnohospodárstva a zariadení slúžiacich na ochranu štátnych hraníc, je potrebný aj súhlas orgánov štátnej ochrany prírody.
(4)
Na výkon poľovníctva a rybárstva v ochrannom pásme oblasti platia podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) tejto vyhlášky.
§ 4
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej starostlivosti o lesy, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske, dopravné, cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti vykonávajú vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov.
§ 5
(1)
O spôsobe ochrany osobitne chránených území, ktoré sú v oblasti a v jej ochrannom pásme, platia podmienky určené príslušnými orgánmi. Podmienky ochrany podľa § 2 tejto vyhlášky sa nevzťahujú na osobitne chránené poľnohospodárske pôdy.2)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej správy a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú obrany štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej správy alebo príslušných orgánov ministerstiev vnútra. Záujmové územia vojenskej správy nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti, ani ochranné pásma určené podľa osobitných predpisov.3)
§ 6
(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti a ochranného pásma podľa tejto vyhlášky vykonáva v rámci svojej pôsobnosti4) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.
(2)
Na ochrane prírody a prírodných hodnôt v oblasti a v jej ochrannom pásme sa aktívne zúčastňujú národné výbory pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti a jej ochranného pásma, zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti finančné a materiálové prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§ 7
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti a jej ochranného pásma, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Východoslovenskom krajskom národnom výbore v Košiciach, na okresných národných výboroch v Humennom a vo Svidníku a na Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:

Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 70/1977 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Východoslovenského kraja v okresoch Humenné a Svidník.
Územie oblasti a jej ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
28 - 13 Vyšný Mirošov
28 - 14 Nižný Komárnik
28 - 31 Svidník
28 - 32 Medzilaborce
28 - 34 Radvaň nad Laborcom
28 - 41 Oľšinkov
28 - 43 Papín
28 - 44 Zboj
38 - 21 Snina
38 - 22 Ubľa
I. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v mieste, kde riečka Ublianka opúšťa naše územie, odtiaľ pokračuje proti toku Ublianky po jej prvý ľavostranný prítok, ktorý sleduje k mostu na štátnej ceste Ubľa - štátna hranica, odtiaľ pokračuje severným smerom na kótu 313 (Radovo); potom západným smerom do údolia, ktoré sleduje asi 300 m proti toku na úroveň kóty 267, odtiaľ pokračuje západným smerom do údolia potoka Brezovčík, potom pokračuje proti toku Brezovčíka a neskôr Klišova na úroveň obce Brezovec a západným smerom na kótu 351, obchádza severným okrajom obec Ruská Volová až k západnému okraju, odkiaľ pokračuje severozápadne proti toku potoka k súvislému okraju lesa, ktorý sleduje do údolia potoka Chmeľnica až po sútok s Ubliankou. Odtiaľto pokračuje proti toku až k súvislému okraju lesa, potom odbočuje na severozápad a pokračuje bočným hrebienkom do údolia potoka Lieskovec na kótu 496 (Lieskovec), odtiaľ severozápadným smerom zbieha do údolia potoka Oľohovec nad obec Stakčianska Roztoka až k súvislému okraju lesa, ktorý sleduje na západ, potom juhozápad a opäť na západ až do údolia Cirochy. Proti toku Cirochy pokračuje k ceste smerujúcej od kóty 413 (Vŕšok), prechádza cez štátnu cestu Stakčín - Starina k súvislému okraju lesného komplexu Dubiny, ktorým pokračuje do údolia Chotinky a proti jej toku až na kótu 449, odkiaľ pokračuje k obci Pčoliné. Odtiaľ sleduje tok potoka na severovýchod, prekonáva bočný hrebienok, zostupuje do údolia a proti toku ľavostranného prítoku Pčolinky pokračuje cez kótu 641 (Kýčera) k obci Parihuzovce, sleduje hrebienok východne od obce až k jej severnému okraju, odkiaľ severozápadným smerom pokračuje do údolia ľavostranného prítoku Hostovického potoka, ktorého tok sleduje až na úroveň začiatku bočného hrebienka, tu sa náhle otáča na sever a pokračuje na kótu 664. Z tohto miesta hranica pokračuje na severozápad, sleduje súvislú hranicu lesa južne od kót 586 a 688, prechádza cez kóty 634 a 608, lomí sa na juhozápad, pokračuje poľnou cestou cez kótu 362 k obci Svetlice, ktorú obchádza východným okrajom až k lesovni, kde sa lomí na severozápad, pokračuje na juhozápadný okraj hrebienka Gušina, odkiaľ zbieha do údolia ľavostranného prítoku Výravy a pokračuje západným smerom do údolia Malej Výravy, ktorú sleduje proti toku až na úroveň lesovne Pelikán. Potom hranica pokračuje na západ cez kótu 464 opäť do údolia Výravy, odkiaľ pokračuje na sever proti toku a pri prechode Suchej Výravy do súvislého lesného komplexu sa lomí na západ, sleduje súvislú lesnú hranicu až po lesnú cestu, odkiaľ odbočuje na západ k severnému okraju obce Čabalovce a prechádza cez kótu 531 (Kýčerka), kótu 524, kótu 540 (Kýčera), odkiaľ schádza do údolia Vydranky, pokračuje západným smerom na kótu 433 (Panská Kýčera) a cez kótu 446 až k Borovému potoku, potom pokračuje proti toku až k ceste Habura - Kalinovo na severozápad k potoku Sližov. Od sútoku potokov pokračuje hranica na severozápad cez kótu 562 (Kýčera), odkiaľ okrajom súvislého lesa a neskôr poľnou cestou pokračuje k obci Čertižné, ktorú obchádza až k severozápadnému okraju, odkiaľ pokračuje asi 1 km na západ, potom prechádza juhojuhovýchodným smerom na kótu 660 (Perelisky). Z tohto bodu zbieha do údolia ľavostranného prítoku Chotčianky, neskôr odbočuje na západ cez kótu 592, pokračuje do údolia Chotčianky a proti jej toku pokračuje na úroveň kóty 627 (Stavlinec), lomí sa na západ, prechádza cez Stavlinec do údolia Javorového potoka, kde sa lomí na severozápad a pravostranným prítokom sa dostáva do výrazného sedla, odkiaľ pokračuje na juhozápad údolím medzi Jaseníkom a Kozím hŕbkom na kótu 434. Odtiaľto pokračuje hranica severozápadným smerom, sleduje potok Bodružalík, obchádza na severnom okraji obec Bodružal a pokračuje potokom až k cestnému mostu. Hranica oblasti potom pokračuje cestou do Krajnej Poľany ku kóte 332, z ktorej severozápadným smerom prechádza na vyvýšeninu nad obcou Nižný Komárnik, kde sa lomí na západ a zbieha do údolia pravostranného prítoku potoka Ladomirka, potom pokračuje na západ a po dosiahnutí hrebeňa pokračuje severozápadným smerom na kótu 518 (Ščob), odkiaľ zbieha do údolia potoka Hrišov, pokračuje proti jeho toku, východným okrajom obchádza obec Medvedzie, opäť pokračuje proti toku Hrišova, prichádza k obci Šarbov, ktorú obchádza východným okrajom a pokračuje proti toku Hrišova až na československo-poľskú hranicu. Odtiaľ pokračuje hranica oblasti po československo-poľskej hranici východným smerom cez kótu 502 (Dukliansky priesmyk) až ku kóte 1221 (Kremenec). Z Kremenca pokračuje hranica oblasti po štátnej hranici československo-sovietskej smerom na juh k východiskovému bodu tohto opisu hranice oblasti, kde opúšťa riečka Ublianka naše štátne územie.
Rozloha oblasti je 66 810 ha.
II. Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Východiskový bod a začiatok hranice ochranného pásma je totožný s hranicou oblasti, pokračuje proti toku riečky Ublianky až k dotyku so štátnou cestou Klenová - Ubľa, ktorú sleduje po cestný most, odkiaľ pokračuje po sútok potoka Luh s Ubliankou, ďalej pokračuje hrebienkom Ploský na kótu 376 (Mandrikov grúň), kótu 422 (Veľký Brusný) až po sútok potokov Ternovec a Kolonička, odkiaľ pokračuje štátnou cestou až k Stakčínu. Zo Stakčína pokračuje na severozápad cez kótu 433 (Vŕšok), kótu 389 (Kadobný), kótu 640 (Diel) do údolia Udavy, cez kótu 584 (Hrablová) do údolia Výravy, cez kótu 553 (Na Kundrovci), kótu 419 (Miková) a kótu 411 (Nagovec), odkiaľ zbieha do údolia Laborca a pokračuje cez kótu 433 (Kameň), kótu 496, odkiaľ schádza severozápadným smerom do údolia Rokytovca a pokračuje cez kótu 531 (Obrúbané), kótu 495 (Petrova púť), kótu 523 (Kýčera), kóty 431, 440, 582 (Ždiar) a kótu 424 do údolia Mlynského potoka, potom pokračuje cez kótu 548 (Mäsiarske), kóty 576 a 507 (Vŕšok), cez obec Hunkovce na kótu 482 (Kobylacký vrch), cez kótu 534 (Javor) na kótu 519 (Vrch) a cez kótu 529, 602 k československo-poľskej štátnej hranici, kde sa končí hranica ochranného pásma oblasti.
Rozloha ochranného pásma oblasti je zhruba 30 100 ha.
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
§ 7a zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb.
3)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb., zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a zákon č. 47/1964 Zb. o civilnom letectve v znení zákona č. 43/1976 Zb.
4)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach.