70/1977 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1995 do 31.12.2001
Predpis bol zrušený predpisom 530/2001 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 03.11.1977 - 31.12.1994 | |
| 3. | 01.01.1995 - 31.12.2001 | 287/1994 Z. z. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 70/1977 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 01.09.1977 |
| Dátum vyhlásenia: | 03.11.1977 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1995 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2001 |
| Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
| 530/2001 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty |
70
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 1. septembra 1977,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so zúčastnenými
ústrednými orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 a § 11 zákona Slovenskej národnej
rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Východné
Karpaty (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera v okresoch Humenné a Svidník
vo Východoslovenskom kraji, a to:
a)
v okrese Humenné v katastrálnych územiach obcí Brezovec, Čabalovce, Čertižné, Dara,
Habura, Hostovice, Jalová, Kalinov, Kalná Roztoka, Kolbasov, Medzilaborce, Nová Sedlica,
Ňagov, Oľšinkov, Osadné, Ostrožnica, Palota, Parihuzovce, Pčoliné, Príslop, Runina,
Ruská Volová, Ruské, Ruský Potok, Smolník, Stakčianska Roztoka, Stakčín, Starina,
Svetlice, Topoľa, Ubľa, Ulič, Uličské Krivé, Veľká Poľana, Výrava, Vyšná Jablonka,
Zboj, Zvala;
b)
v okrese Svidník v katastrálnych územiach obcí Bodružal, Korejovce, Krajná Bystrá,
Krajná Poľana, Medvedzie, Miroľa, Nižný Komárnik, Príkra, Šarbov, Vladiča (osady Driečna
a Suchá), Vyšný Komárnik.
§ 3
(1)
Územie vymedzené v II. časti prílohy tejto vyhlášky vyhlasuje sa podľa § 11 zákona za ochranné pásmo oblasti.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:
Válek v. r.
Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 70/1977 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Východoslovenského
kraja v okresoch Humenné a Svidník.
Územie oblasti a jej ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR
v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
28 - 13 Vyšný Mirošov
28 - 14 Nižný Komárnik
28 - 31 Svidník
28 - 32 Medzilaborce
28 - 34 Radvaň nad Laborcom
28 - 41 Oľšinkov
28 - 43 Papín
28 - 44 Zboj
38 - 21 Snina
38 - 22 Ubľa
I. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v mieste, kde riečka Ublianka opúšťa
naše územie, odtiaľ pokračuje proti toku Ublianky po jej prvý ľavostranný prítok,
ktorý sleduje k mostu na štátnej ceste Ubľa - štátna hranica, odtiaľ pokračuje severným
smerom na kótu 313 (Radovo); potom západným smerom do údolia, ktoré sleduje asi 300
m proti toku na úroveň kóty 267, odtiaľ pokračuje západným smerom do údolia potoka
Brezovčík, potom pokračuje proti toku Brezovčíka a neskôr Klišova na úroveň obce Brezovec
a západným smerom na kótu 351, obchádza severným okrajom obec Ruská Volová až k západnému
okraju, odkiaľ pokračuje severozápadne proti toku potoka k súvislému okraju lesa,
ktorý sleduje do údolia potoka Chmeľnica až po sútok s Ubliankou. Odtiaľto pokračuje
proti toku až k súvislému okraju lesa, potom odbočuje na severozápad a pokračuje bočným
hrebienkom do údolia potoka Lieskovec na kótu 496 (Lieskovec), odtiaľ severozápadným
smerom zbieha do údolia potoka Oľohovec nad obec Stakčianska Roztoka až k súvislému
okraju lesa, ktorý sleduje na západ, potom juhozápad a opäť na západ až do údolia
Cirochy. Proti toku Cirochy pokračuje k ceste smerujúcej od kóty 413 (Vŕšok), prechádza
cez štátnu cestu Stakčín - Starina k súvislému okraju lesného komplexu Dubiny, ktorým
pokračuje do údolia Chotinky a proti jej toku až na kótu 449, odkiaľ pokračuje k obci
Pčoliné. Odtiaľ sleduje tok potoka na severovýchod, prekonáva bočný hrebienok, zostupuje
do údolia a proti toku ľavostranného prítoku Pčolinky pokračuje cez kótu 641 (Kýčera)
k obci Parihuzovce, sleduje hrebienok východne od obce až k jej severnému okraju,
odkiaľ severozápadným smerom pokračuje do údolia ľavostranného prítoku Hostovického
potoka, ktorého tok sleduje až na úroveň začiatku bočného hrebienka, tu sa náhle otáča
na sever a pokračuje na kótu 664. Z tohto miesta hranica pokračuje na severozápad,
sleduje súvislú hranicu lesa južne od kót 586 a 688, prechádza cez kóty 634 a 608,
lomí sa na juhozápad, pokračuje poľnou cestou cez kótu 362 k obci Svetlice, ktorú
obchádza východným okrajom až k lesovni, kde sa lomí na severozápad, pokračuje na
juhozápadný okraj hrebienka Gušina, odkiaľ zbieha do údolia ľavostranného prítoku
Výravy a pokračuje západným smerom do údolia Malej Výravy, ktorú sleduje proti toku
až na úroveň lesovne Pelikán. Potom hranica pokračuje na západ cez kótu 464 opäť do
údolia Výravy, odkiaľ pokračuje na sever proti toku a pri prechode Suchej Výravy do
súvislého lesného komplexu sa lomí na západ, sleduje súvislú lesnú hranicu až po lesnú
cestu, odkiaľ odbočuje na západ k severnému okraju obce Čabalovce a prechádza cez
kótu 531 (Kýčerka), kótu 524, kótu 540 (Kýčera), odkiaľ schádza do údolia Vydranky,
pokračuje západným smerom na kótu 433 (Panská Kýčera) a cez kótu 446 až k Borovému
potoku, potom pokračuje proti toku až k ceste Habura - Kalinovo na severozápad k potoku
Sližov. Od sútoku potokov pokračuje hranica na severozápad cez kótu 562 (Kýčera),
odkiaľ okrajom súvislého lesa a neskôr poľnou cestou pokračuje k obci Čertižné, ktorú
obchádza až k severozápadnému okraju, odkiaľ pokračuje asi 1 km na západ, potom prechádza
juhojuhovýchodným smerom na kótu 660 (Perelisky). Z tohto bodu zbieha do údolia ľavostranného
prítoku Chotčianky, neskôr odbočuje na západ cez kótu 592, pokračuje do údolia Chotčianky
a proti jej toku pokračuje na úroveň kóty 627 (Stavlinec), lomí sa na západ, prechádza
cez Stavlinec do údolia Javorového potoka, kde sa lomí na severozápad a pravostranným
prítokom sa dostáva do výrazného sedla, odkiaľ pokračuje na juhozápad údolím medzi
Jaseníkom a Kozím hŕbkom na kótu 434. Odtiaľto pokračuje hranica severozápadným smerom,
sleduje potok Bodružalík, obchádza na severnom okraji obec Bodružal a pokračuje potokom
až k cestnému mostu. Hranica oblasti potom pokračuje cestou do Krajnej Poľany ku kóte
332, z ktorej severozápadným smerom prechádza na vyvýšeninu nad obcou Nižný Komárnik,
kde sa lomí na západ a zbieha do údolia pravostranného prítoku potoka Ladomirka, potom
pokračuje na západ a po dosiahnutí hrebeňa pokračuje severozápadným smerom na kótu
518 (Ščob), odkiaľ zbieha do údolia potoka Hrišov, pokračuje proti jeho toku, východným
okrajom obchádza obec Medvedzie, opäť pokračuje proti toku Hrišova, prichádza k obci
Šarbov, ktorú obchádza východným okrajom a pokračuje proti toku Hrišova až na československo-poľskú
hranicu. Odtiaľ pokračuje hranica oblasti po československo-poľskej hranici východným
smerom cez kótu 502 (Dukliansky priesmyk) až ku kóte 1221 (Kremenec). Z Kremenca pokračuje
hranica oblasti po štátnej hranici československo-sovietskej smerom na juh k východiskovému
bodu tohto opisu hranice oblasti, kde opúšťa riečka Ublianka naše štátne územie.
Rozloha oblasti je 66 810 ha.
II. Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Východiskový bod a začiatok hranice ochranného pásma je totožný s hranicou oblasti,
pokračuje proti toku riečky Ublianky až k dotyku so štátnou cestou Klenová - Ubľa,
ktorú sleduje po cestný most, odkiaľ pokračuje po sútok potoka Luh s Ubliankou, ďalej
pokračuje hrebienkom Ploský na kótu 376 (Mandrikov grúň), kótu 422 (Veľký Brusný)
až po sútok potokov Ternovec a Kolonička, odkiaľ pokračuje štátnou cestou až k Stakčínu.
Zo Stakčína pokračuje na severozápad cez kótu 433 (Vŕšok), kótu 389 (Kadobný), kótu
640 (Diel) do údolia Udavy, cez kótu 584 (Hrablová) do údolia Výravy, cez kótu 553
(Na Kundrovci), kótu 419 (Miková) a kótu 411 (Nagovec), odkiaľ zbieha do údolia Laborca
a pokračuje cez kótu 433 (Kameň), kótu 496, odkiaľ schádza severozápadným smerom do
údolia Rokytovca a pokračuje cez kótu 531 (Obrúbané), kótu 495 (Petrova púť), kótu
523 (Kýčera), kóty 431, 440, 582 (Ždiar) a kótu 424 do údolia Mlynského potoka, potom
pokračuje cez kótu 548 (Mäsiarske), kóty 576 a 507 (Vŕšok), cez obec Hunkovce na kótu
482 (Kobylacký vrch), cez kótu 534 (Javor) na kótu 519 (Vrch) a cez kótu 529, 602
k československo-poľskej štátnej hranici, kde sa končí hranica ochranného pásma oblasti.
Rozloha ochranného pásma oblasti je zhruba 30 100 ha.
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
3)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb., zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a zákon č. 47/1964 Zb. o civilnom letectve v znení zákona č. 43/1976 Zb.
4)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach.