9/1977 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 21.02.1977 do 31.12.1994

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:9/1977 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Muránska planina
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:30.12.1976
Dátum vyhlásenia:21.02.1977
Dátum účinnosti od:21.02.1977
Dátum účinnosti do:31.12.1994
Autor:Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Príroda, krajina a národné parky
Nachádza sa v čiastke:

3/1977

287/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny

259/1997 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina
9
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 30. decembra 1976,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Muránska planina
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Muránska planina (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresov Banská Bystrica a Rimavská Sobota v Stredoslovenskom kraji a na území okresu Rožňava vo Východoslovenskom kraji, a to:
a)
v okrese Banská Bystrica
v katastrálnych územiach obcí Šumiac, Vaľkovňa, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka a Pohronská Polhora;
b)
v okrese Rimavská Sobota
v katastrálnych územiach obcí Tisovec a Klenovec;
c)
v okrese Rožňava
v katastrálnych územiach obcí Muráň a Muránska Huta.
(2)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečovanie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-rekreačný význam.
(3)
Ochrana prírody a prírodných hodnôt a zachovávanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území akokoľvek pôsobia, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno podľa § 6 ods. 3 a § 7 zákona vyhlásiť osobitnú ochranu jej mimoriadne významných častí.
§ 2
(1)
Na území oblasti možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a)
vykonávať geologické práce, vrátane technických prác, v rozsahu určenom osobitnými predpismi;
b)
dobývať ložiská nerastov;
c)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené s prírodovedným výskumom;
d)
upravovať vodné toky;
e)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody zásadne len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti, pričom výsledky týchto výskumov rozhodnú o ich prípadnom hospodárskom využití;
f)
meniť hranice lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
g)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
h)
mimo intravilánu obcí budovať stavby všetkého druhu ( banské, priemyselné, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže a pod. ) okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov;
i)
mimo intravilánu obcí, s výnimkou priestorov, ktoré už boli skôr určené na tieto ciele, umiestňovať skládky a skladať odpady;
j)
mimo intravilánu obcí vypaľovať krovie, trávu a ostatnú vegetáciu;
k)
veľkoplošne používať pesticídy mimo lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
l)
zachytávať a upravovať pramene, vyvieračky a povrchové vody na vodárenské ciele;
m)
porušovať systém krasových jám, dolín, priepastí a škrapov, ako aj podzemné krasové útvary deštrukčnými prácami, zavážaním zeminou, prípadne odpadkami.
(2)
Rozsah vykonávania ostatných činností v oblasti sa vymedzuje takto:
a)
obhospodarovanie lesného fondu sa spravuje schválenými lesnými hospodárskymi plánmi, v ktorých hospodárske opatrenia pre lesy chránené z dôvodu ochrany prírody sa určujú za spolupráce s orgánmi štátnej ochrany prírody; v ostatných prípadoch vtedy, ak určený predpis lesného hospodárskeho plánu je viazaný na povolenie výnimky príslušným orgánom národného výboru;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby v oblasti a v jej ochrannom pásme sa uskutočňuje na základe komplexných plánov rozvoja poľnohospodárstva, vrátane úprav pozemkov so stromami a krovitou vegetáciou, pre jednotlivé územnosprávne celky vypracovaných za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblasti a záujmy ochrany a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia. Vodohospodárske stavby akéhokoľvek druhu (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať iba na základe príslušnej dokumentácie schválenej orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej vody;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prírodného prostredia. Pri projektovaní a výstavbe treba prizerať na charakter krajiny a na používaný materiál. Výstavba podnikových a súkromných chát, zriaďovanie táborísk, parkovísk a iných funkčných zariadení sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania a štátnej ochrany prírody na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie a uznesením rady príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti a vyhlásením lesných častí v rekreačnom priestore a jeho bezprostrednom okolí za účelové rekreačné lesy;
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb a so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev, a ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, za spolupráce s orgánmi štátnej ochrany prírody;
f)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej republike. Dopravný prieskum na ciele lesného hospodárstva sa vykonáva za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody a schvaľuje sa za ich účasti pri záverečnej zápisnici k lesnému hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov oblasti, možno vykonávať len s vedomím Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu. Pritom treba dbať, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rôznych organizácií alebo aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty.
§ 3
(1)
Územie vymedzené v II. časti prílohy tejto vyhlášky vyhlasuje sa podľa § 11 zákona za ochranné pásmo oblasti.
(2)
V ochrannom pásme oblasti treba hospodársku aj inú činnosť vykonávať tak, aby sa nepoškodzovali prírodné hodnoty oblasti a zachoval prirodzený ráz krajiny.
(3)
Na výstavbu v ochrannom pásme oblasti mimo intravilánu obcí okrem prevádzkových stavieb lesného hospodárstva a poľnohospodárstva je potrebný súhlas orgánov štátnej ochrany prírody.
(4)
Pre výkon poľovníctva a rybárstva v ochrannom pásme oblasti platia podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) tejto vyhlášky.
§ 4
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej starostlivosti o lesy, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske, dopravné, cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti robia vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov.
§ 5
(1)
O spôsobe ochrany osobitne chránených území, ktoré sú v oblasti a v jej ochrannom pásme, platia podmienky určené príslušnými orgánmi. Podmienky ochrany podľa § 2 tejto vyhlášky sa nevzťahujú na osobitne chránené poľnohospodárske pôdy.2)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany a Federálneho ministerstva vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej správy a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú obrany štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej správy alebo príslušných orgánov Federálneho ministerstva vnútra. Záujmové územia vojenskej správy nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti, ani ochranné pásma určené podľa osobitných predpisov.3)
§ 6
(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti a ochranného pásma podľa tejto vyhlášky vykonáva v rámci svojej pôsobnosti4) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave; starostlivosť o jaskyne a krasové javy zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.
(2)
Na ochrane prírody a prírodných hodnôt v oblasti a v jej ochrannom pásme sa aktívne zúčastňujú národné výbory pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti a jej ochranného pásma, zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti finančné a materiálové prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§ 7
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti a jej chráneného pásma, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Stredoslovenskom krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici, na Východoslovenskom krajskom národnom výbore v Košiciach a na okresných národných výboroch v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Rožňave a na Krajskej správe geodézie a kartografie v Banskej Bystrici a v Prešove.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:

Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 9/1977 Zb.
Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti Muránska planina a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji v okresoch Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Rožňava a zaberá Muránsku planinu a časť Slovenského Rudohoria.
Územie chránenej krajinnej oblasti a jej ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
36 - 22 Malužiná
36 - 24 Pohronská Polhora
36 - 42 Hnúšťa -Likier
37 - 11 Vernár
37 - 31 Jelšava.
I.
Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v sedle Javorinka (kóta 946) na štátnej ceste medzi Muránskou Hutou a Červenou Skalou, pokračuje severozápadne do údolia Trsteníka až k severovýchodnému okraju lúky pod Lopušnou (1125), v severozápadnom smere sleduje bočný hrebienok asi 1 km, odtiaľ schádza na západ do údolia pravostranného prítoku potoka Havraník a súvislým okrajom lesa pokračuje k lesnej ceste, po ktorej pokračuje v severozápadnom smere do údolia potoka, odtiaľ na kótu Strundžaník (902) až k údoliu potoka Rácov, ktorý sleduje severovýchodným smerom k sútoku s ľavým prítokom. Z tohto bodu hranica pokračuje bočným hrebienkom západne Vasilov (1037) k potoku Postaľ a pokračuje proti toku až ku kóte 1217 a odtiaľ západne hranicou súvislého lesa do doliny Hronec, ďalej sleduje približne v západnom smere ľavostranný prítok, neskôr odbočuje na juhozápad ku kóte malá Smrekovica (1375), kde sa obracia severovýchodne do údolia potoka Petríkovo, v ktorom sa lomí na juhozápad, pokračuje do sedla medzi kótami 1364 a 1435 (Javorinka), sleduje približne po vrstevnici lesnú cestu až pod kótu Psica (1397), odkiaľ pokračuje južne do údolia pravého prítoku potoka Rohozná, ktorý sleduje juhozápadným smerom k súvislému okraju lesa a týmto pokračuje až na úroveň mosta cez Rohoznú oproti Dieliku (852). Odtiaľ hranica pokračuje štátnou cestou na západ k potoku Svetlá, lomí sa na juhovýchod, sleduje tok Svetlej asi 2 km, potom pokračuje týmto smerom na kótu Bánovo (1039), schádza k potoku Klenovská Rimava, pokračuje jej tokom približne južným smerom k ľavostrannému prítoku, odkiaľ smeruje na východ na úroveň kóty Rangaska (866), kde sa lomí na juhovýchod, sleduje lesnú cestu až do sedla, odkiaľ bočný hrebienkom prichádza na Poľanu (882). Z Poľany hranica pokračuje na sever, sleduje Rejkový potok po jeho druhé odbočenie na juhovýchod pod Hradovou, odkiaľ hranica pokračuje súvislým lesom k západnému okraju intravilánu mesta Tisovec až k Rimave, sleduje ju proti toku na sever až neďaleko sútoku s Kačkavou, kde pokračuje na severovýchod bočným hrebienkom Kozieho chrbta na vrstevnicu 800, odkiaľ schádza juhovýchodným smerom k potoku Slávča, tokom ktorého pokračuje na juhozápad k ľavostrannému prítoku, týmto prítokom pokračuje asi 1 km na východ, kde hranica odbočuje na juh, klesá do sedla severne od kóty Čremošné (749) a pokračuje súvislým okrajom lesa juhovýchodným a neskôr severovýchodným smerom ku kóte Dieli (578), odkiaľ sleduje štátnu cestu až za kótu 443 pred obcou Muráň, potom sleduje súvislý okrej lesa severovýchodným smerom, asi po 600 metroch zabočuje kolmo na tok Hrdzavý potok až po okrej lesného komplexu Cigánka, obchádza intravilán obce na severe, pokračuje až ku štátnej ceste, ktorú opäť sleduje až východiskový bod tohto opisu hraníc chránenej krajinnej oblasti - sedlo Javorinka (946).
Hranica chránenej krajinnej oblasti, pokiaľ ide o lesný fond, je zakreslená aj v prehľadových organizačných mapách 1:25 000, vyhotovených Ústavom pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene.
Rozloha oblasti je 21 930,89 ha.
II.
Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Hranica ochranného pásma oblasti vychádza na kóte Priehybka (1219), pokračuje na západ cez Dlhý vrch (1095), schádza do údolia Hrona a sleduje jeho tok až po Gašparovo, odkiaľ pokračuje na juh cez Hrachoviská (750) k sútoku Zadného Hliníka a Rohoznej a proti jej toku až po ľavostranný prítok potoka Chmeľúsky. Z tohto bodu pokračuje približne na juh cez kótu 779, Klenovský Vepor (1338), Oltárne (1034), odkiaľ pokračuje východne cez Grúň (656) do údolia Blatného potoka, severným okrajom intravilánu obce Rimavská Píla na Tŕstie (1121, 1093), kde zabočuje na severovýchod na Krížnu poľanu (1018), Zubovú (812), cez kótu 939, 1254, odtiaľ približne na sever cez Kyprov (1391) až k východiskovému bodu tohto opisu hraníc ochranného pásma oblasti na kóte Priehybka (1219).
Rozloha ochranného pásma oblasti je 34 250 ha.
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
§ 7 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb.
3)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb., zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a zákon č. 47/1964 Zb. o civilnom letectve v znení zákona č. 43/1976 Zb.
4)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach.