Dňa 15. októbra 1976 bola v Ulánbátare podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou
republikou a Mongolskou ľudovou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych
vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené
v Prahe dňa 20. februára 1978.
Podľa svojho článku 90 Zmluva vstúpila do platnosti dňom 22. marca 1978.
Slovenské znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.
106/1978 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.09.1978 - |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 106/1978 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 30.03.1978 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.09.1978 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
106
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 30. marca 1978
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou
o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných
veciach
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Právna ochrana
1.
Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú
právnu ochranu svojich osobných a majetkových práv ako jej vlastní štátni občania.
Môžu sa voľne a bez prekážok obracať na súdy a iné orgány, do právomoci ktorých patria
občianske, rodinné a trestné veci, a sú tiež oprávnení žiadať o začatie konania na
ochranu svojich osobných a majetkových práv.
2.
Štátni občania jednej zmluvnej strany sa môžu obracať na orgány druhej zmluvnej strany,
do právomoci ktorých patria občianske, rodinné a trestné veci, za rovnakých podmienok
ako jej vlastní štátni občania.
3.
Ak príslušný orgán jednej zmluvnej strany uvedený v odseku 1 tohto článku sa dozvie
o tom, že na jeho území alebo mimo jeho územia sa nachádzajú dedičia alebo tí, ktorí
zanechali závet, upovedomí o tom príslušný orgán druhej zmluvnej strany.
4.
Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území krajiny, ktorej je štátnym
občanom, a ak dedičom je štátny občan druhej zmluvnej strany, príslušný orgán upovedomí
o tom podľa odseku 1 tohto článku diplomatickú misiu alebo konzulárny orgán druhej
zmluvnej strany.
Článok 2
Právna pomoc
Príslušné orgány obidvoch zmluvných strán si poskytujú navzájom právnu pomoc v občianskych,
rodinných a trestných veciach.
Článok 3
Rozsah právnej pomoci
1.
Právnou pomocou sa rozumie výkon určitých procesných úkonov, najmä: uskutočnenie
odňatia a prehliadky predmetov, zabavenie majetku, zasielanie a vydávanie vecných
dôkazov, výsluch strán, účastníkov konania, svedkov a znalcov, osôb podozrivých a
obvinených, spisovanie a doručovanie písomností a výkon dožiadaní.
2.
Ústredné orgány obidvoch zmluvných strán si na žiadosť poskytujú pomoc pri zisťovaní
pobytu osôb nachádzajúcich sa na území ich štátu, ak je to potrebné na uplatnenie
práv alebo plnenie povinností ich štátnych občanov.
Článok 4
Spôsob styku
1.
Príslušné orgány zmluvných strán udržiavajú vzájomné styky prostredníctvom svojich
ústredných orgánov, pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak.
2.
Príslušné orgány v zmysle tejto zmluvy sú súdy, prokuratúry a štátne notárstva.
3.
Ústredné orgány v zmysle tejto zmluvy sú zo strany Československej socialistickej
republiky: Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky, Ministerstvo
spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
socialistickej republiky; zo strany Mongolskej ľudovej republiky: Štátna prokuratúra
Mongolskej ľudovej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Mongolskej ľudovej republiky.
Na účely poskytovania informácií podľa článku 12 tejto zmluvy je ústredným orgánom aj Najvyšší súd Československej socialistickej
republiky a Najvyšší súd Mongolskej ľudovej republiky.
Článok 5
Používanie jazykov pri právnej pomoci
Pri vzájomných stykoch podľa tejto zmluvy používajú orgány zmluvných strán vlastný
alebo ruský jazyk. Avšak k písomnostiam priloženým k žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci a vyhotoveným v jazyku dožadujúcej zmluvnej strany musí byť pripojený preklad
do ruského jazyka alebo do jazyka dožiadanej zmluvnej strany.
Článok 6
Obsah dožiadania o právnu pomoc
1.
Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „dožiadanie“) musí obsahovať názov
dožadujúceho orgánu, názov dožiadaného orgánu, označenie veci, v ktorej sa žiada o
právnu pomoc, priezviská a mená účastníkov alebo obvinených, ich štátnu príslušnosť,
zamestnanie, bydlisko alebo pobyt, mená a priezviská a bydlisko ich splnomocnených
zástupcov, nevyhnutné údaje o podstate dožiadania a v trestných veciach aj opis a
označenie trestného činu a podľa možnosti miesto, dáta narodenia, mená a priezviská
rodičov obvineného.
2.
Dožiadania a zasielané písomnosti musia byť opatrené podpisom a úradnou pečiatkou
príslušného orgánu.
3.
Dožiadania sa vyhotovujú v súlade s právnym poriadkom dožadujúcej zmluvnej strany.
4.
Pri dožiadaní môžu zmluvné strany použiť formuláre, ktorých znenie bude vzájomne
dohodnuté.
Článok 7
Spôsob vybavenia dožiadania
1.
Dožiadania sa vybavujú podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej je dožiadanie
adresované. Na žiadosť dožadujúceho orgánu, pokiaľ to nie je v rozpore s právnym poriadkom
dožiadanej zmluvnej strany, môže byť zachovaný taký postup a forma vybavenia dožiadania,
aké sú v dožiadaní uvedené.
2.
Ak orgán, ktorému je dožiadanie adresované, nie je príslušný na jeho vybavenie, postúpi
ho príslušnému orgánu.
3.
Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán o čase a mieste vybavenia dožiadania.
4.
Ak osoba označená v dožiadaní nežije na uvedenej adrese, urobí dožiadaný orgán z
vlastnej iniciatívy opatrenia nevyhnutné na zistenie adresy.
5.
Ak dožiadaniu o poskytnutie právnej pomoci nemožno vyhovieť, dožiadaný orgán upovedomí
o tom dožadujúci orgán a oznámi mu aj dôvody, pre ktoré nebolo možno dožiadaniu vyhovieť.
Článok 8
Dožiadania o doručenie písomností
1.
Pri vybavovaní dožiadania o doručenie písomností postupuje dožiadaný orgán v zmysle
článku 7 tejto zmluvy podľa právneho poriadku svojho štátu.
2.
Ak k doručovaným písomnostiam nie je priložený preklad do ruského jazyka alebo do
jazyka dožiadanej zmluvnej strany, orgán, ktorému je dožiadanie adresované, odovzdá
písomnosti príjemcovi, ak je ochotný ich dobrovoľne prijať.
3.
Overenie prekladu vykoná štátny orgán, diplomatická misia alebo konzulárny úrad jednej
zo zmluvných strán alebo úradný tlmočník.
4.
Doručenie písomností sa potvrdzuje v doručnom liste, v ktorom treba uviesť dátum
doručenia, podpis príjemcu i doručovateľa a tiež pečiatku doručujúceho orgánu. Doručenie
písomnosti môže byť potvrdené úradným osvedčením orgánu, z ktorého je zrejmé, kedy
a akým spôsobom bola písomnosť doručená.
Článok 9
Doručovanie vlastným štátnym občanom
1.
Zmluvné strany sú oprávnené doručovať písomnosti prostredníctvom svojich diplomatických
misií alebo konzulárnych úradov vlastným štátnym občanom, ak žijú na území druhej
zmluvnej strany.
2.
Pri doručovaní písomností podľa odseku 1 tohto článku nemožno použiť nijaké donucovacie
prostriedky.
Článok 10
Ochrana svedkov a znalcov
1.
Svedok alebo znalec, ktorý sa dostavil na predvolanie orgánu druhej zmluvnej strany,
nesmie byť, bez ohľadu na svoje štátne občianstvo, braný na trestnú zodpovednosť,
vzatý do väzby alebo trestne stíhaný pre trestný čin, ktorý spáchal pred prekročením
štátnych hraníc tejto zmluvnej strany. Rovnako tak nesmú byť takéto osoby trestne
stíhané alebo väznené v súvislosti s ich výsluchom ako svedkov alebo znalcov alebo
v súvislosti s trestným činom, ktorý tiež bol predmetom súdneho konania.
2.
Svedok alebo znalec stráca ochranu uvedenú v odseku 1 tohto článku, ak neopustí územie
dožadujúcej zmluvnej strany napriek tomu, že takúto možnosť mal do 7 dní počínajúc
dňom, keď ho dožadujúci orgán upovedomil o tom, že jeho prítomnosť nie je viac potrebná.
Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, v priebehu ktorého svedok alebo znalec nemohol
bez svojej viny opustiť územie zmluvnej strany.
3.
Predvolané osoby majú právo žiadať náhradu cestovných nákladov, nákladov pobytu v
zahraničí a ušlý zárobok a znalec okrem toho má právo na odmenu za znalecký posudok.
V predvolaní treba uviesť, na aké náhrady majú tieto osoby nárok a na ich žiadosť
poskytne sa im preddavok na úhradu určených výdavkov.
4.
Osoby predvolané k orgánu nie sú povinné predvolaniu vyhovieť. V predvolaní nemožno
použiť vyhrážku donútenia pre prípad, ak osoba predvolaná k orgánu predvolaniu nevyhovie.
Článok 11
Trovy právnej pomoci
1.
Dožiadaná zmluvná strana nebude požadovať náhradu trov za poskytnutie právnej pomoci.
Zmluvné strany znášajú samy všetky trovy, ktoré vznikli pri poskytovaní právnej pomoci
na ich území, najmä tiež trovy, ktoré vznikli pri zaobstarávaní dôkazov.
2.
Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán o výške vzniknutých trov. Ak dožadujúci
orgán vymôže úhradu týchto trov od osoby, ktorá je povinná ich uhradiť, získané trovy
pripadnú v prospech zmluvnej strany, ktorá ich vymohla.
Článok 12
Právne informácie
Ústredné orgány obidvoch zmluvných strán si na požiadanie vzájomne poskytujú informácie
týkajúce sa právnych predpisov svojich štátov, ktoré platia alebo platili na ich území,
o právnych otázkach a informácie o výklade právnych predpisov ich príslušnými orgánmi.
Článok 13
Odmietnutie poskytnutia právnej pomoci
Právnu pomoc možno odmietnuť, ak by jej poskytnutím bola narušená zvrchovanosť alebo
bezpečnosť dožiadanej zmluvnej strany.
Článok 14
Právnické osoby
Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú obdobne aj na právnické osoby.
Článok 15
Používanie listín
1.
Listiny vyhotovené alebo overené súdom alebo iným príslušným orgánom na území jednej
zmluvnej strany, opatrené podpisom a úradnou pečiatkou, nevyžadujú ďalšie overenie
za účelom ich použitia na súdoch, alebo iných orgánoch druhej zmluvnej strany.
2.
Ustanovenie odseku 1 tohto článku vzťahuje sa aj na listiny, na ktorých boli overené
podpisy podľa predpisov jednej zo zmluvných strán.
3.
Listiny vyhotovené na území jednej zmluvnej strany sa považujú za oficiálne listiny
a sú právoplatné aj na území druhej zmluvnej strany ako jej vlastné listiny.
DRUHÝ DIEL
OBČIANSKE A RODINNÉ VECI
1.
ODDIEL
Osobný stav
Osobný stav
Článok 16
Spôsobilosť na právne úkony
1.
Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, ktorej je štátnym občanom.
2.
Spôsobilosť právnickej osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, podľa ktorého bola právnická osoba zriadená.
Článok 17
Obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
1.
Na obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je príslušný súd zmluvnej
strany, ktorej štátnym občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť, pokiaľ
táto zmluva neustanovuje inak. Ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že u štátneho
občana druhej zmluvnej strany, ktorý sa zdržuje na jej území, sú dôvody pre obmedzenie
alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, upovedomí o tom príslušný súd druhej
zmluvnej strany. To platí aj v tom prípade, ak súd urobí dočasné opatrenia potrebné
na ochranu tejto osoby a jej majetku.
2.
Pokiaľ súd druhej zmluvnej strany, ktorému boli oznámené skutočnosti uvedené v odseku
1, nezačne do troch mesiacov potrebné konanie alebo pokiaľ sa v tejto lehote nevyjadrí,
uskutoční konanie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony súd tej
zmluvnej strany, na území ktorej táto osoba žije.
V takomto prípade rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony
môže byť vyslovené len z dôvodov, ktoré sú určené právnym poriadkom obidvoch zmluvných
strán a bude zaslané príslušnému súdu druhej zmluvnej strany.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa použijú obdobne aj pri vrátení alebo zmene
spôsobilosti na právne úkony.
Článok 18
Vyhlásenie osoby za nezvestnú, vyhlásenie za mŕtveho a dôkaz smrti
1.
Na vyhlásenie osoby za nezvestnú alebo mŕtvu a na určenie dôkazu smrti sú príslušné
orgány zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba v čase, keď podľa posledných
správ bola ešte nažive.
2.
Orgán jednej zmluvnej strany môže vyhlásiť štátneho občana druhej zmluvnej strany
za mŕtveho
a)
na návrh osoby, ktorá mieni uplatniť nárok vyplývajúci z dedičského alebo manželského
majetkového práva na nehnuteľnosť nezvestného, ktorá sa nachádza na území zmluvnej
strany, ktorej orgán uskutočňuje konanie,
b)
na návrh manžela nezvestnej osoby, ktorý v čase podania návrhu žije na území druhej
zmluvnej strany, ktorej orgán uskutočňuje konanie.
3.
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 postupujú orgány zmluvných strán podľa právneho
poriadku toho štátu, ktorého štátnym občanom bola vyššie uvedená osoba v čase, keď
podľa posledných správ bola ešte nažive.
2.
ODDIEL
Rodinné veci
Rodinné veci
Článok 19
Uzavretie manželstva
1.
Spôsobilosť uzavrieť manželstvo sa spravuje u každej osoby, ktorá mieni uzavrieť
manželstvo, právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je príslušná
osoba.
2.
Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území
ktorej sa uzaviera manželstvo. Na platnosť manželstva medzi štátnymi občanmi zmluvných
strán sa vždy vyžaduje, aby sa zachoval ich vlastný právny poriadok.
Osobné a majetkovoprávne vzťahy manželov
Článok 20
1.
Ak obaja manželia majú to isté štátne občianstvo, spravujú sa ich osobné i majetkovoprávne
vzťahy právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi.
2.
Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom
druhej zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkovoprávne vzťahy právnym poriadkom
tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi boli súčasne obaja manželia naposledy.
3.
Ak manželia nemajú a nikdy nemali štátne občianstvo tej istej zmluvnej strany, spravujú
sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej
majú alebo naposledy mali spoločné bydlisko.
Článok 21
1.
Rozhodovať vo veciach týkajúcich sa osobných a majetkovoprávnych vzťahov manželov
je príslušný súd tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia. Ak manželia
v čase súdneho konania majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je na ich návrh
príslušný aj súd tejto zmluvnej strany.
2.
3.
Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom
druhej zmluvnej strany, je vo veciach týkajúcich sa osobných a majetkovoprávnych vzťahov
manželov príslušný súd tej zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali naposledy
spoločné bydlisko; ak takéto bydlisko nemajú alebo nemali, je v týchto otázkach príslušný
súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je odporca.
Zrušenie manželstva
Článok 22
1.
Vo veciach zrušenia manželstva sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany,
ktorej štátnymi občanmi boli manželia v čase podania návrhu.
2.
Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom
druhej zmluvnej strany, postupuje súd, na ktorom sa uskutočňuje konanie, podľa právneho
poriadku svojho štátu.
Článok 23
1.
Na konanie o zrušenie manželstva v prípade uvedenom v článku 22 odseku 1 tejto zmluvy je príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi boli manželia
v čase podania návrhu. Ak v čase podania návrhu mali obaja manželia svoje bydlisko
na území druhej zmluvnej strany, je aj súd tejto zmluvnej strany príslušný konať vo
veci zrušenia manželstva.
2.
Na konanie o zrušenie manželstva v prípade uvedenom v článku 22 odseku 2 tejto zmluvy je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej obaja manželia majú
svoje bydlisko. Ak jeden z manželov má svoje bydlisko na území jednej zmluvnej strany
a druhý na území druhej zmluvnej strany, sú na zrušenie manželstva príslušné súdy
obidvoch zmluvných strán.
Článok 24
Vyhlásenie manželstva za neplatné
Vo veciach vyhlásenia manželstva za neplatné a o tom, či tu manželstvo je alebo nie
je, a o príslušnosti súdov v týchto prípadoch platia obdobné ustanovenia článkov 22 a 23 tejto zmluvy.
Článok 25
Výživné
Povinnosť platiť výživné medzi osobami, ktorých manželstvo bolo zrušené alebo vyhlásené
za neplatné, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom
je osoba povinná platiť výživné. V týchto veciach je príslušný súd zmluvnej strany,
na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá je povinná platiť výživné.
Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Článok 26
1.
Vo veciach určenia otcovstva (zistenie a zapretie) je príslušný súd zmluvnej strany,
ktorej štátnym občanom je dieťa. Ak navrhovateľ i odporca majú bydlisko na území tej
istej zmluvnej strany, je na konanie príslušný súd tejto zmluvnej strany.
2.
Určenie otcovstva (zistenie a zapretie) sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany,
ktorej štátne občianstvo nadobudlo dieťa narodením.
3.
Forme predpísanej na uznanie otcovstva je vyhovené aj v tom prípade, ak sa rozhodovalo
v súlade s právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej došlo k uznaniu.
Článok 27
1.
Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ako aj právne vzťahy medzi dieťaťom narodeným
mimo manželstva a jeho rodičmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej
štátnym občanom je dieťa.
2.
Vo veciach právnych vzťahov uvedených v odseku 1 tohto článku je príslušný rozhodovať
tak súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa, ako aj súd zmluvnej strany,
na území ktorej má dieťa bydlisko alebo pobyt.
Článok 28
1.
Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, je vo veciach výchovy a výživy maloletých detí
a v iných veciach s tým súvisiacich príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom je dieťa. Súd jednej zmluvnej strany je príslušný konať vo veci výživy maloletých
detí, ktoré sú štátnymi občanmi druhej zmluvnej strany, ak sa nárok na výživné uplatňuje
proti štátnym občanom tejto zmluvnej strany.
2.
V neodkladných prípadoch môže urobiť dočasne potrebné opatrenia na ochranu osobnosti
dieťaťa a jeho majetku súd druhej zmluvnej strany, na území ktorej dieťa žije.
3.
Ak súd, ktorému bola podaná správa podľa odseku 2 tohto článku nezačne do troch mesiacov
vo veci konať, uskutoční takéto konanie súd zmluvnej strany, na území ktorej dieťa
žije. Svoje rozhodnutie oznámi súd príslušnému súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym
občanom je dieťa.
4.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi uvedené v odseku 1 tohto článku spravujú sa právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa.
Osvojenie
Článok 29
1.
Osvojenie alebo jeho zrušenie spravuje sa právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej
štátnym občanom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia.
2.
Ak dieťa je štátnym občanom druhej zmluvnej strany, treba pri osvojení alebo jeho
zrušení zaobstarať vyhlásenie o súhlase dieťaťa, ak sa to vyžaduje podľa právnych
predpisov zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa. Okrem toho treba zaobstarať
súhlas zákonného zástupcu dieťaťa a príslušného štátneho orgánu druhej zmluvnej strany.
3.
Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany
a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, treba osvojenie alebo jeho zrušenie
vykonať v súlade s právnym poriadkom obidvoch zmluvných strán.
Článok 30
1.
V konaní o osvojenie alebo jeho zrušenie sú príslušné orgány zmluvnej strany, ktorej
štátnym občanom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia.
2.
V prípade uvedenom v čl. 29 ods. 3 je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej osvojitelia majú alebo mali naposledy
spoločné bydlisko alebo pobyt.
Poručníctvo a opatrovníctvo
Článok 31
1.
Zriadenie alebo zrušenie poručníctva a opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom sú osoby, nad ktorými sa zriaďuje poručníctvo
alebo opatrovníctvo (ďalej len „opatrovanci“).
2.
Právne vzťahy medzi poručníkom alebo opatrovníkom a opatrovancom určujú sa právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej orgán ustanovil poručníka alebo opatrovníka.
3.
Povinnosť prijať funkciu poručníka alebo opatrovníka sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je poručník alebo opatrovník.
4.
Konať vo veciach podľa tohto článku prislúcha orgánom príslušným podľa miesta bydliska
osoby, nad ktorou sa zriaďuje poručníctvo alebo opatrovníctvo.
Článok 32
1.
Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, je príslušný rozhodovať o zriadení a zrušení
poručníctva alebo opatrovníctva orgán zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec.
2.
Rozhodnutia o zriadení a zrušení poručníctva alebo opatrovníctva vydané orgánmi jednej
zmluvnej strany, pokiaľ sa týkajú jej vlastných štátnych občanov, sú právoplatné aj
na území druhej zmluvnej strany.
Článok 33
1.
Ak treba vykonať na území zmluvnej strany nevyhnutné opatrenia na ochranu záujmov
štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko alebo majetok na území prvej
zmluvnej strany, príslušný orgán tejto zmluvnej strany je povinný bez meškania upovedomiť
o tom diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany.
2.
V neodkladných prípadoch môže príslušný orgán sám vykonať predbežné opatrenia podľa
svojho právneho poriadku, o čom bez meškania upovedomí diplomatickú misiu alebo konzulárny
úrad druhej zmluvnej strany. Predbežné opatrenia platia dotiaľ, kým príslušný orgán
druhej zmluvnej strany nerozhodne inak, o čom upovedomí orgán, ktorý vykonal predbežné
opatrenia.
Článok 34
1.
Súd zmluvnej strany príslušný podľa článku 32 ods. 1 tejto zmluvy môže preniesť poručníctvo alebo opatrovníctvo na orgán druhej zmluvnej
strany, ak opatrovanec má na území tejto zmluvnej strany svoje bydlisko alebo pobyt
alebo majetok. Prenesenie poručníctva alebo opatrovníctva nadobúda účinnosť vtedy,
ak dožiadaný orgán prevezme sám poručníctvo alebo opatrovníctvo a upovedomí o tom
dožadujúci orgán.
2.
Orgán zmluvnej strany, ktorý podľa odseku 1 tohto článku prevzal poručníctvo alebo
opatrovníctvo, vedie ich podľa právneho poriadku svojho štátu. Nie je však oprávnený
rozhodovať o otázkach týkajúcich sa osobného stavu opatrovanca.
TRETÍ DIEL
MAJETKOVÉ VECI
Článok 35
1.
Forma právnych úkonov sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa spravuje právny úkon
sám, avšak stačí, ak sa postupuje podľa právnych predpisov platných v mieste, kde
k právnemu úkonu došlo.
2.
Forma právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej
strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží.
Článok 36
1.
Zmluvné záväzky medzi fyzickými osobami, ako aj medzi fyzickými a právnickými osobami,
s výnimkou záväzkov týkajúcich sa nehnuteľného majetku, sa spravujú právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej bola uzavretá dohoda, pokiaľ sa jej účastníci nedohodli
na použití iného právneho poriadku, ktorý sa týka záväzkov.
2.
Záväzky, ktoré vznikli z protiprávnych úkonov a iných udalostí, ktoré podľa zákona
zakladajú zodpovednosť, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej
došlo k úkonu alebo nastala iná udalosť.
Článok 37
1.
V konaní o návrhu, ktorý vznikol na základe vzťahov uvedených v článku 36 tejto zmluvy,
je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko. V týchto veciach
je príslušný aj súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko navrhovateľ, pod
podmienkou, že na tomto území je predmet sporu alebo majetok odporcu.
2.
Účastníci záväzkového právneho vzťahu sa môžu dohodnúť na zmene príslušnosti súdu
vo veciach uvedených v čl. 36 ods. 1 tejto zmluvy. Touto dohodou nie je však prípustné meniť vecnú príslušnosť súdov.
ŠTVRTÝ DIEL
DEDENIE
Článok 38
Zásada rovnosti
1.
Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu nadobúdať majetok a práva na území druhej
zmluvnej strany dedením zo zákona alebo zo závetu za rovnakých podmienok a v takom
rozsahu ako vlastní štátni občania.
2.
Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim
sa na území druhej zmluvnej strany.
Dedičské právo
Článok 39
1.
Dedičské právo k hnuteľnému majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany,
ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase svojej smrti.
2.
Dedičské právo k nehnuteľnému majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej
strany, na území ktorej sa majetok nachádza.
Článok 40
1.
Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj právne účinky vád prejavu vôle sa
spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v
čase prejavu vôle.
2.
Forma závetu a forma jeho zrušenia sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany,
ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase zriadenia alebo zrušenia závetu. Pokiaľ
ide o formu zriadenia alebo zrušenia závetu, stačí, ak sa postupovalo podľa právneho
poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bol závet zriadený alebo zrušený.
Článok 41
Ak podľa právneho poriadku zmluvnej strany, podľa ktorého sa spravuje dedičské právo,
zostalo dedičstvo a niet dedičov, odovzdá sa hnuteľný majetok v prospech zmluvnej
strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti, a nehnuteľný majetok prechádza
do vlastníctva zmluvnej strany, na území ktorej sa nachádza.
Príslušnosť v dedičských veciach
Článok 42
1.
Na prejednanie dedičstva k hnuteľnému majetku príslušný orgán zmluvnej strany, ktorej
štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti, pokiaľ sa v tejto zmluve neustanovuje
inak.
2.
Na prejednanie dedičstva k nehnuteľnému majetku je príslušný orgán zmluvnej strany,
na území ktorej sa tento majetok nachádza.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku platia obdobne aj pre prejednávanie sporov,
ktoré vznikli na základe dedičského práva.
4.
Ak predmetom dedičstva je hnuteľný majetok, ktorý zostal po smrti štátneho občana
jednej zo zmluvných strán na území druhej zmluvnej strany, a ak s tým súhlasia všetci
dedičia, prejedná dedičstvo na návrh dediča alebo odkazníka príslušný orgán tejto
zmluvnej strany.
Článok 43
Posúdenie, či ide o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej sa tento majetok nachádza.
Článok 44
Oznamovanie úmrtia
Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území druhej zmluvnej strany, je
príslušný orgán povinný bez meškania upovedomiť o tom diplomatickú misiu alebo konzulárny
úrad druhej zmluvnej strany a oznámiť mu všetko, čo mu je známe o dedičoch, o ich
bydlisku alebo pobyte, o rozsahu a hodnote dedičstva, ako aj o tom, či bol zriadený
závet. Ak príslušný orgán jednej zo zmluvných strán má vedomosť o tom, že po zomretom
zostal majetok na území tretieho štátu, je povinný to oznámiť druhej zmluvnej strane.
Článok 45
Opatrenia na zabezpečenie ochrany dedičstva
Orgán zmluvnej strany, na území ktorej je dedičstvo po štátnom občanovi druhej zmluvnej
strany, je povinný bez meškania upovedomiť diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad
druhej zmluvnej strany o opatreniach vykonaných na zabezpečenie ochrany dedičstva.
Zástupcovia týchto úradov môžu sa priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov
zúčastňovať na výkone týchto opatrení. Opatrenia prijaté na ochranu dedičstva môžu
byť na návrh diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmenené alebo zrušené.
Článok 46
Otvorenie závetu
Na otvorenie a vyhlásenie závetu je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej
sa závet nachádza a do pôsobnosti ktorého prislúcha konanie v dedičských veciach.
Ak poručiteľ žil na území druhej zmluvnej strany, zašle sa príslušnému orgánu zmluvnej
strany, na území ktorej sa vedie konanie, odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu
dedičstva a podľa okolností aj zápisnica o otvorení závetu. Na žiadosť zašle sa aj
originál závetu a tiež zápisnica o otvorení a vyhlásení závetu.
Článok 47
Oprávnenie diplomatických misií alebo konzulárnych úradov v dedičskom konaní
1.
Pracovníci diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvných strán sú oprávnení
bez osobitného splnomocnenia zastupovať pred orgánmi druhej zmluvnej strany vlastných
štátnych občanov, ak sú neprítomní alebo si neustanovili zástupcu.
2.
Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území druhej zmluvnej strany, kde
nemal bydlisko alebo pobyt, odovzdajú sa veci, ktoré mal u seba, bez ďalšieho konania
a po úhrade jeho dlhov spolu s ich zoznamom diplomatickej misii alebo konzulárnemu
úradu zmluvnej strany, ktorej bol štátnym občanom.
Vydanie dedičstva a dedičské poplatky
Článok 48
1.
Ak na území jednej zmluvnej strany je hnuteľná pozostalosť, vydá sa orgánu príslušnému
na uskutočnenie dedičského konania alebo diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu
tej zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ, pokiaľ sú splnené podmienky
uvedené v článku 49 ods. 2 písm. b) tejto zmluvy.
2.
Dedičské poplatky z nehnuteľného majetku pripadajú zmluvnej strane, na území ktorej
sa nachádza tento majetok.
3.
Dedičské poplatky z hnuteľného majetku pripadajú zmluvnej strane, ktorej štátnym
občanom bol poručiteľ v čase smrti.
4.
Ak dedičské konanie podľa čl. 42 ods. 4 tejto zmluvy uskutočňuje orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa majetok nachádza,
poplatky sa vyberajú podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany. Zmluvná strana,
ktorá v týchto prípadoch vydá podľa svojho právneho poriadku hnuteľný majetok druhej
zmluvnej strane, nevyberá dedičské poplatky z vydávaného majetku.
Článok 49
1.
Hnuteľné dedičstvo alebo výťažok získaný predajom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku
na území jednej zmluvnej strany sa vydá po skončení dedičského konania dedičom, ktorí
majú bydlisko alebo pobyt na území druhej zmluvnej strany. Ak dedičstvo alebo jeho
výťažok nemožno odovzdať priamo dedičom alebo ich splnomocnencom, vydá sa diplomatickej
misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany.
2.
Podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku odovzdanie sa môže uskutočniť pod podmienkou,
že
a)
boli zabezpečené alebo zaplatené všetky dedičské poplatky a všetky prihlásené pohľadávky;
b)
príslušné orgány dali súhlas na vývoz vecí patriacich do dedičstva alebo na prevod
výťažku získaného ich predajom;
c)
boli zaplatené alebo zabezpečené všetky pohľadávky veriteľov poručiteľa, prihlásené
v lehote ustanovenej právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dedičstvo
nachádza.
PIATY DIEL
TROVY KONANIA
Článok 50
Oslobodenie od zloženia žalobnej zábezpeky
1.
Ak táto zmluva neustanovuje inak, nemôžu súdy jednej zmluvnej strany požadovať zloženie
žalobnej zábezpeky za trovy konania od štátnych občanov druhej zmluvnej strany, ktorí
sú účastníkmi konania.
2.
Výhody uvedené v odseku 1 neprislúchajú štátnym občanom zmluvných strán, ktorí majú
bydlisko na území tretieho štátu, s ktorým nemá do úvahy prichádzajúca zmluvná strana
zmluvu zaručujúcu vzájomnú vykonateľnosť rozhodnutí.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Článok 51
Štátni občania jednej zmluvnej strany sú pred súdmi druhej zmluvnej strany oslobodení
od súdnych poplatkov a notárskych poplatkov a majú právo na ustanovenie bezplatného
právneho zástupcu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní štátni
občania.
Článok 52
1.
Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov možno podať aj prostredníctvom príslušného
súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorá návrh podala. Tento súd
postúpi návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s potvrdením vydaným podľa
článku 53 tejto zmluvy a s ostatnými písomnosťami týkajúcimi sa konania, ktoré predložil navrhovateľ
súdu druhej zmluvnej strany podľa ustanovení článku 4 tejto zmluvy.
2.
Súčasne s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov možno podať návrh na začatie
konania vo veci, pre ktorú sa navrhuje oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj návrh
na ustanovenie právneho zástupcu alebo iné príslušné návrhy.
Článok 53
1.
K návrhu na oslobodenie podľa článku 52 tejto zmluvy treba pripojiť potvrdenie o osobných, rodinných a majetkových pomeroch
navrhovateľa, vydané príslušným orgánom zmluvnej strany, na území ktorej má navrhovateľ
bydlisko alebo pobyt.
2.
Ak navrhovateľ nemá na území danej zmluvnej strany bydlisko alebo pobyt, vydá potvrdenie
diplomatická misia alebo konzulárny úrad jeho štátu.
3.
Súd, rozhodujúci o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, môže v prípade potreby
žiadať od orgánu druhej zmluvnej strany, ktorý potvrdenie vydal, aby údaje doplnil.
Článok 54
Oslobodenie od súdnych poplatkov priznané príslušným súdom jednej zmluvnej strany
v určitej veci sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré uskutoční v tomto konaní
súd druhej zmluvnej strany.
ŠIESTY DIEL
UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ SÚDOV A INÝCH ORGÁNOV
Článok 55
Uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach
1.
Zmluvné strany budú podľa tejto zmluvy uznávať a vykonávať na svojom území tieto
rozhodnutia súdov a iných orgánov, vydané na území druhej zmluvnej strany:
a)
rozhodnutia súdov v občianskych a rodinných veciach a zmiery v týchto veciach majetkovej
povahy;
b)
rozhodnutia v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody;
c)
rozhodnutia rozhodcovských orgánov (súdov).
2.
Za súdne rozhodnutia v zmysle ustanovenia odseku 1 tohto článku sa považujú aj rozhodnutia
v dedičských veciach vydané orgánmi zmluvnej strany, ktoré sú podľa právneho poriadku
tejto zmluvnej strany príslušné na konanie v dedičských veciach.
Článok 56
Podmienky uznania a výkonu rozhodnutí súdov a iných orgánov
Rozhodnutia uvedené v článku 55 tejto zmluvy budú sa uznávať a vykonávať, ak:
a)
rozhodnutie podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na území ktorej bolo vydané,
je právoplatné a vykonateľné;
b)
súd zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, bol podľa právnych
predpisov tejto zmluvnej strany alebo podľa tejto zmluvy príslušný vo veci rozhodovať;
c)
účastník, ktorý sa nezúčastnil na súdnom konaní a proti ktorému návrh na uznanie
alebo výkon rozhodnutia smeruje podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na území
ktorej rozhodnutie bolo vydané, bol riadne a včas upovedomený o prejednaní veci a
v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený;
d)
v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nie je právoplatné rozhodnutie, ktoré
predtým vydal súd alebo rozhodcovský orgán (súd) zmluvnej strany, na území ktorej
sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať;
e)
vykonanie rozhodnutia nie je v rozpore s ustanovením článku 13 tejto zmluvy.
Článok 57
Uznanie rozhodnutia vo veciach nemajetkovej povahy
Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy vydané súdmi jednej zmluvnej
strany sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania.
Článok 58
Podmienky uznania a výkon rozhodnutí rozhodcovských orgánov (súdov)
Rozhodnutia rozhodcovských orgánov (súdov) budú uznané a vykonané, ak okrem podmienok
uvedených v článku 56 tejto zmluvy sú splnené ešte tieto podmienky:
a)
ak rozhodcovský orgán rozhodoval spor, na rozhodovanie ktorého bol oprávnený podľa
právnych predpisov;
b)
ak rozhodnutie bolo vydané na základe písomnej dohody o odovzdaní určitého sporu
alebo budúcich sporov vzniknutých z určitých právnych vzťahov na prejednanie rozhodcovskému
orgánu (súdu) a ak rozhodcovský orgán (súd) vydal rozhodnutie v medziach svojich oprávnení
určených v rozhodcovskej zmluve;
c)
ak dohoda o odovzdaní sporu na prejednanie rozhodcovskému orgánu (súdu) je právoplatná
podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať
alebo vykonať.
Článok 59
Návrh na výkon rozhodnutia
1.
Návrh na výkon rozhodnutia možno podať priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na
území ktorej sa má rozhodnutie vykonať, alebo súdu, ktorý vo veci rozhodol ako súd
prvého stupňa. V tomto prípade sa návrh postúpi príslušnému súdu druhej zmluvnej strany
spôsobom určeným v článku 4 tejto zmluvy.
2.
K návrhu treba pripojiť:
a)
súdne rozhodnutie alebo overený odpis tohto rozhodnutia s doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, ak to nevyplýva zo samého znenia rozhodnutia;
b)
potvrdenie o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa na
pojednávaní nezúčastnil, bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a v prípade
procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený;
c)
overený preklad listín uvedených pod písmenami a) a b).
3.
Ak sa návrh týka výkonu rozhodnutia rozhodcovského orgánu (súdu), treba k nemu pripojiť
aj overený preklad dohody o odovzdaní sporu na prejednanie rozhodcovskému orgánu (súdu)
v tejto veci.
Článok 60
Uznanie výkonu rozhodnutia
1.
Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon rozhodnutia, skúma, či sú splnené podmienky
uvedené v článkoch 56 a 58 tejto zmluvy.
2.
Rozhodnutie o výkone rozhodnutia vydáva príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej
sa má rozhodnutie vykonať.
3.
Súd zmluvnej strany, na území ktorej sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, postupuje
podľa právneho poriadku svojho štátu.
Článok 61
Výkon rozhodnutia o náhrade trov konania
1.
Ak účastníkovi konania oslobodenému od súdnych poplatkov podľa článku 51 tejto zmluvy bude právoplatným rozhodnutím súdu jednej zmluvnej strany uložená povinnosť
nahradiť trovy konania, vykoná sa toto rozhodnutie na návrh oprávneného účastníka
bezplatne na území druhej zmluvnej strany.
2.
Súd, ktorý rozhoduje o povolení výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 tohto článku, sa
obmedzí iba na zistenie, či rozhodnutie o náhrade trov konania je právoplatné a vykonateľné.
3.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, použijú sa primerane tiež ustanovenia článku 59 tejto zmluvy.
Článok 62
Vývoz vecí a prevod peňazí
Ustanovenia tejto zmluvy o výkone rozhodnutia sa nedotýkajú právnych predpisov zmluvných
strán o vývoze vecí a prevode peňazí získaných výkonom rozhodnutia.
SIEDMY DIEL
ZASIELANIE DOKLADOV O OSOBNOM STAVE
Článok 63
1.
Matričné orgány zmluvných strán si budú vzájomne zasielať výpisy z matrík týkajúce
sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.
2.
Výpisy podľa odseku 1 tohto článku sa zasielajú bez meškania diplomatickej misii
alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany.
3.
Príslušné orgány si vzájomne pre úradnú potrebu zasielajú na žiadosť osvedčenia o
osobnom stave.
4.
Pri zasielaní a vybavovaní dožiadaní podľa ustanovenia odseku 3 tohto článku postupujú
zmluvné strany podľa článku 4 tejto zmluvy.
Článok 64
1.
Príslušné orgány si vzájomne zasielajú právoplatné rozhodnutia súdov týkajúce sa
osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.
2.
Rozhodnutia podľa odseku 1 tohto článku sa zasielajú bezplatne diplomatickej misii
alebo konzulárnemu úradu.
Článok 65
Štátni občania zmluvných strán môžu zasielať žiadosti o vyhotovenie výpisov z matrík
priamo príslušnému matričnému orgánu. Ustanovenie článku 5 tejto zmluvy platí obdobne.
Článok 66
Ak matričný orgán jednej zmluvnej strany vykoná v matrike dodatočný zápis alebo opravy
týkajúce sa osobného stavu štátneho občana druhej zmluvnej strany, zašle sa na žiadosť
tejto zmluvnej strany výpis z matriky obsahujúci aj dodatočne zapísané údaje a opravy.
ÔSMY DIEL
TRESTNÉ VECI
Článok 67
Vydanie osôb
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú, že za podmienok určených v tejto zmluve si na žiadosť
navzájom vydajú na vykonanie trestného konania alebo na výkon trestu osoby, ktoré
sa zdržujú na ich území.
2.
Vydanie na vykonanie trestného konania je prípustné iba pre také trestné činy, ktoré
sú trestné podľa právneho poriadku obidvoch zmluvných strán a za ktoré možno podľa
právnych predpisov obidvoch zmluvných strán uložiť trest odňatia slobody na dobu presahujúcu
jeden rok.
3.
Vydanie na výkon trestu je prípustné iba pre také trestné činy, ktoré sú trestné
podľa právneho poriadku obidvoch zmluvných strán a za ktoré bola príslušná osoba odsúdená
na trest odňatia slobody na dobu presahujúcu jeden rok.
Odmietnutie vydania
Článok 68
K vydaniu nedôjde, ak:
a)
osoba, o vydanie ktorej sa žiada, je štátnym občanom dožiadanej zmluvnej strany;
b)
trestný čin bol spáchaný na území dožiadanej zmluvnej strany a nebola podaná žiadosť
o začatie trestného konania podľa článku 86 tejto zmluvy;
c)
podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany nemožno začať trestné konanie
alebo rozsudok nemožno vykonať z dôvodu premlčania alebo z iných zákonných dôvodov;
d)
vydanie nie je prípustné podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán;
e)
proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, bol pre ten istý trestný čin na území dožiadanej
zmluvnej strany vynesený právoplatný rozsudok alebo trestné konanie bolo právoplatne
zastavené.
Článok 69
Ak vydanie nie je prípustné, upovedomí o tom dožiadaná zmluvná strana dožadujúcu zmluvnú
stranu s uvedením dôvodov, pre ktoré sa vydanie odmieta.
Článok 70
Žiadosť o vydanie
1.
K žiadosti o vydanie na vykonanie trestného konania sa pripojí: zatýkací rozkaz s
opisom trestného činu, dôkazný materiál, z ktorého vyplýva, že daná osoba je dôvodne
podozrivá zo spáchania trestného činu, text ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú na
trestný čin uvedený v žiadosti. Ak trestným činom bola spôsobená majetková škoda,
treba uviesť jej výšku.
2.
K žiadosti o vydanie na výkon trestu sa pripojí: overený odpis právoplatného rozsudku,
ako aj text ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú na trestný čin. Ak si odsúdený už
odpykal časť trestu, oznamujú sa údaje o neodpykanom treste.
3.
K žiadosti o vydanie sa podľa možnosti pripojí opis vyžadovanej osoby a jej fotografia,
údaje o jej osobných pomeroch, o štátnom občianstve a o mieste pobytu, ak tieto údaje
nie sú obsiahnuté v zatýkacom rozkaze alebo rozsudku.
Článok 71
Doplnenie žiadosti o vydanie
Ak v žiadosti o vydanie nie sú uvedené všetky potrebné údaje, môže dožiadaná zmluvná
strana žiadať o ich doplnenie a určiť lehotu, v ktorej treba doplňujúce údaje zaslať.
Túto lehotu možno na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany predĺžiť.
Zatknutie osoby za účelom vydania
Článok 72
Len čo dôjde žiadosť o vydanie, príslušný orgán dožiadanej zmluvnej strany vykoná
bez meškania opatrenia na vypátranie osoby, o vydanie ktorej sa žiada, a v prípade
potreby urobí opatrenia na jej zatknutie (zaistenie).
Článok 73
1.
Osobu, ktorá sa má vydať, možno na žiadosť zatknúť aj pred doručením žiadosti o vydanie,
ak sa príslušný orgán dožadujúcej zmluvnej strany odvoláva na zatýkací rozkaz proti
tejto osobe alebo na právoplatný rozsudok, pričom tento orgán súčasne upovedomí, že
zaslal žiadosť o vydanie. Žiadosť o zatknutie možno zaslať poštou, telegraficky alebo
oznámiť telefonicky alebo iným spôsobom.
2.
Príslušné orgány jednej zmluvnej strany môžu zatknúť osobu, ktorá sa zdržuje na jej
území, aj bez podania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku, ak je dôvodné podozrenie,
že sa táto osoba dopustila na území druhej zmluvnej strany trestného činu uvedeného
v článku 67 ods. 2 tejto zmluvy.
3.
O zatknutí podľa ustanovenia odseku 1 a 2 tohto článku treba bez meškania upovedomiť
príslušné orgány druhej zmluvnej strany.
Článok 74
1.
Príslušné orgány dožiadanej zmluvnej strany zastavia konanie o vydanie a prepustia
zatknutú osobu na slobodu, ak v lehote určenej podľa článku 71 tejto zmluvy nedostanú doplňujúce údaje k žiadosti o vydanie.
2.
Osobu zatknutú podľa ustanovenia článku 73 tejto zmluvy možno prepustiť na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do dvoch mesiacov
odo dňa, keď bolo zaslané upovedomenie o zatknutí.
Článok 75
Odklad vydania
Ak sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné konanie alebo ak bola odsúdená pre iný
trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany, môže sa vydanie odložiť do skončenia
trestného konania alebo výkonu trestu.
Článok 76
Dočasné vydanie
1.
Na odôvodnenú žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany môže byť osoba, ktorej vydanie
sa žiada, dočasne vydaná na vyšetrenie trestnej činnosti, ak by odklad vydania uvedený
v článku 75 mal za následok premlčanie trestného stíhania alebo by zapríčinil vážne sťaženie
vyšetrovania trestného činu, ktorého sa dopustila osoba, ktorej vydanie sa žiada.
2.
Dočasne vydaná osoba musí byť po vykonaní vyšetrenia trestnej činnosti, pre ktorú
bola vydaná, vrátená bez meškania najneskoršie do troch mesiacov odo dňa dočasného
vydania.
Článok 77
Žiadosť viacerých štátov o vydanie
Ak o vydanie osoby, ktorá sa dopustila jedného alebo viacerých trestných činov, žiada
niekoľko štátov, dožiadaná zmluvná strana rozhodne, ktorej z týchto žiadostí vyhovie,
pričom prihliada na štátne občianstvo osoby, o vydanie ktorej sa žiada, a tiež na
miesto spáchania a závažnosť trestného činu.
Článok 78
Medze stíhateľnosti vydanej osoby
1.
Pre iný trestný čin spáchaný pred vydaním, než pre ktorý bolo vydanie povolené, nesmie
byť vydaná osoba bez súhlasu dožiadanej zmluvnej strany trestne stíhaná, ani vydaná
tretiemu štátu, ani nesmie byť na nej vykonaný trest.
2.
Súhlas podľa odseku 1 tohto článku nie je potrebný, ak:
a)
vydaná osoba, ktorá nie je štátnym občanom dožadujúcej zmluvnej strany, neopustí
jej územie do jedného mesiaca odo dňa skončenia trestného konania, a v prípade odsúdenia
do jedného mesiaca odo dňa odpykania trestu alebo odo dňa oslobodenia. Do tejto lehoty
sa nezapočítava doba, po ktorú vydaná osoba nemohla bez vlastnej viny opustiť územie
dožadujúcej zmluvnej strany;
b)
vydaná osoba opustila územie dožadujúcej zmluvnej strany, ale potom sa dobrovoľne
vrátila späť.
Článok 79
Oznámenie výsledkov trestného konania
Dožadujúca zmluvná strana oznámi dožiadanej zmluvnej strane výsledky trestného konania
vedeného proti vydanej osobe. Ak vydaná osoba bola odsúdená, zašle sa po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku jeho opis.
Článok 80
Vydanie
1.
Dožiadaná zmluvná strana upovedomí dožadujúcu zmluvnú stranu o mieste a čase vydania.
2.
Ak dožadujúca zmluvná strana neprevezme vyžiadanú osobu do 15 dní odo dňa určeného
na vydanie, možno ju prepustiť na slobodu.
Článok 81
Opätovné vydanie
Ak sa vydaná osoba vyhne trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu a ak sa vráti na územie
dožiadanej zmluvnej strany, bude na novú žiadosť vydaná bez predloženia dokladov uvedených
v článku 70 tejto zmluvy.
Článok 82
Prevoz
1.
Zmluvná strana povolí na žiadosť druhej zmluvnej strany cez svoje územie prevoz osôb,
ktoré vydal tretí štát zmluvnej strane žiadajúcej o prevoz. Dožiadaná zmluvná strana
nie je povinná povoliť prevoz osôb, ktorých vydanie možno podľa tejto zmluvy odmietnuť.
2.
Žiadosť o povolenie prevozu sa podáva a vybavuje rovnakým spôsobom ako žiadosť o
vydanie.
3.
Dožiadaná zmluvná strana povolí prevoz takým spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.
Článok 83
Náklady vydania a prevozu
Náklady vydania znáša tá zmluvná strana, na ktorej území vznikli, a náklady prevozu
znáša tá zmluvná strana, ktorá predložila žiadosť o vydanie.
Článok 84
Vydanie vecí
1.
Dožiadaná zmluvná strana je povinná vydať dožadujúcej zmluvnej strane všetky veci,
ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, pre ktorý je podľa článku 67 tejto zmluvy vydanie páchateľa možné, ako aj veci, ktoré páchateľ získal trestným
činom. Tieto veci sa majú vydať aj v tom prípade, ak vydanie páchateľa pre jeho smrť
alebo z iných dôvodov nie je možné.
2.
Dožiadaná zmluvná strana môže zadržať vydanie vecí, ak ich potrebuje ako dôkaz v
inom trestnom konaní.
3.
Práva tretích osôb na veci uvedené v odseku 1 tohto článku zostávajú nedotknuté.
Po skončení konania príslušný orgán zmluvnej strany, ktorému tieto veci boli vydané,
je ich povinný vrátiť príslušnému orgánu dožiadanej zmluvnej strany za účelom ich
odovzdania oprávnenej osobe. Ak sa na území dožadujúcej zmluvnej strany zdržujú osoby,
ktoré majú právo na veci, má táto zmluvná strana právo odovzdať ich so súhlasom dožiadanej
zmluvnej strany priamo uvedeným osobám.
Povinnosť začať trestné konanie
Článok 85
Obidve zmluvné strany sa zaväzujú, že podľa vlastných právnych predpisov zavedú na
žiadosť druhej zmluvnej strany trestné konanie proti svojim štátnym občanom, ktorí
spáchali na území dožadujúcej zmluvnej strany trestný čin, pre ktorý je vydanie možné.
Článok 86
1.
Žiadosť o začatie trestného konania z československej strany predkladá pred odovzdaním
veci súdu generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a po odovzdaní
veci súdu minister spravodlivosti Českej socialistickej republiky a minister spravodlivosti
Slovenskej socialistickej republiky; z mongolskej strany predkladá žiadosť o začatie
trestného konania pred odovzdaním veci súdu štátny prokurátor a po odovzdaní veci
súdu minister spravodlivosti Mongolskej ľudovej republiky.
2.
K žiadosti sa pripoja listiny týkajúce sa spáchaného trestného činu a údaje týkajúce
sa osoby páchateľa, ako aj iné jestvujúce dôkazy.
3.
Dožiadaná zmluvná strana upovedomí dožadujúcu zmluvnú stranu o výsledku trestného
konania, a ak bol vynesený rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, zašle jeho odpis.
RÔZNE USTANOVENIA
Článok 87
Poskytovanie informácií
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si navzájom každoročne informácie o právoplatných
odsudzujúcich rozsudkoch vynesených súdmi nad štátnymi občanmi druhej zmluvnej strany.
K informáciám sa pripoja odôvodnenia rozsudkov.
2.
V prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku budú si zmluvné strany podľa možnosti
zasielať aj odtlačky prstov odsúdených osôb.
3.
Zmluvné strany si budú na žiadosť vzájomne poskytovať informácie o záznamoch v trestnom
registri osôb tretích štátov, ktoré sa predtým zdržiavali na území dožiadanej zmluvnej
strany, ak sú tieto osoby trestne stíhané na území dožadujúcej zmluvnej strany.
Článok 88
Osoba vo väzbe ako svedok alebo znalec
Ak osoba, ktorá je vo výkone väzby na území dožiadanej zmluvnej strany, bude predvolaná
na súd dožadujúcej zmluvnej strany ako svedok alebo znalec, postupuje súd pri dožiadaní
podľa článku 4 tejto zmluvy.
Záverečné ustanovenia
Článok 89
Táto zmluva bude ratifikovaná. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.
Článok 90
Táto zmluva vstúpi v platnosť po uplynutí tridsiatich dní odo dňa výmeny ratifikačných
listín a zostane v platnosti päť rokov. Platnosť tejto zmluvy sa predlžuje vždy na
dobu päť rokov, ak ju ani jedna zo zmluvných strán písomne nevypovie najmenej šesť
mesiacov pred uplynutím lehoty jej platnosti.
Spísané v Ulánbátare 15. októbra 1976 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom,
mongolskom a ruskom. V prípade rozdielneho výkladu je rozhodujúce znenie v ruskom
jazyku.
Na dôkaz toho splnomocnenci túto zmluvu podpísali a opatrili ju svojimi pečaťami.
Za
Československú socialistickú republiku:
Dr. Király v. r.
Za
Mongolskú ľudovú republiku:
Purev v. r.
Československú socialistickú republiku:
Dr. Király v. r.
Za
Mongolskú ľudovú republiku:
Purev v. r.