132/1978 Zb.

Miestna pôsobnosť Dohody sa vzťahuje na hraničné vody, ktorými sú úseky riek a iných prírodných vodných tokov, ako aj kanálov, ktorými prebiehajú štátne hranice (v ďalšom „hraničné toky“), ako aj povrchové a podzemné vody v profiloch, kde ich pretínajú štátne hranice.

Vecná pôsobnosť Dohody sa vzťahuje na všetky vodohospodárske opatrenia, vykonávané na hraničných vodách, ktoré môžu mať za následok zmenu prirodzených vodných pomerov, najmä úpravy vodných tokov, stavby nádrží a protipovodňových hrádzí, vodohospodárske meliorácie, opatrenia na využitie zdrojov vody, ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením, využitie vodnej energie, udržovanie a značkovanie vodnej cesty a vytyčovanie plavebnej dráhy, ochranu proti vnútorným vodám, povodniam a odchodu ľadu, ako aj na všetky vodohospodárske opatrenia, ktoré vo vstupnom a výstupnom profile hraničných tokov a v profiloch hraničných vôd môžu spôsobiť zmeny spoločne dohodnutých vodných pomerov.

Zmluvné strany sa zaväzujú, že

Zmluvné strany majú právo na hraničných vodách, pokiaľ sa inak nedohodnú, na polovicu odtekajúceho prirodzeného množstva vody, ktoré nie je zväčšené technickými zásahmi.

Príslušné orgány Zmluvných strán budú udržovať v dobrom stave hraničné vody, vrátane stavieb, diel a zariadenia na nich i so zreteľom na trvalé zabezpečenie priebehu štátnych hraníc.

Pri vykonávaní vodohospodárskych opatrení na hraničných vodách nesmú sa bez predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov Zmluvných strán odstrániť alebo premiestniť hraničné znaky a iné meračské značky, ktoré slúžia k zameraniu a vyznačeniu priebehu štátnych hraníc. Hraničné znaky a meračské značky je potrebné pri týchto opatreniach chrániť pred poškodením.

K vodohospodárskym opatreniam, ktoré predpokladajú zmenu v priebehu, resp. charakteru štátnych hraníc, sa vyžadujú predchádzajúce schválenia podľa predpisov obidvoch Zmluvných strán.

Pre riešenie úloh vyplývajúcich z tejto Dohody Zmluvné strany vytvárajú Československo-maďarskú komisiu pre hraničné vody (v ďalšom „Komisia pre hraničné vody“), pozostávajúcu zo splnomocnencov Zmluvných strán, ich zástupcov a ďalších členov.

Uznesenia Komisie pre hraničné vody nadobudnú platnosť po schválení Zmluvnými stranami.

Zloženie, pôsobnosť a činnosť Komisie pre hraničné vody upravuje Štatút, ktorý je prílohou č. 1 tejto Dohody.

Zmluvné strany budú na území svojich štátov zabezpečovať udržiavanie vodohospodárskych diel a iných zariadení na hraničných vodách v dobrom stave a vykonávanie všetkých prác potrebných pre ochranu koryta hraničných tokov pred devastáciou. Ďalej sa postarajú o odstraňovanie škodlivých nánosov a porastu v korytách a o údržbu plavebnej dráhy.

Smernice pre projektovanie vodohospodárskych opatrení, ktoré sa majú uskutočniť na hraničných vodách, stanoví Komisia pre hraničné vody.

Zmluvné strany zabezpečujú vypracovanie projektovej dokumentácie pre vodohospodárske opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť na území ich štátov. Táto zásada platí aj vtedy, keď projektované vodohospodárske opatrenia slúžia záujmom druhej Zmluvnej strany, pokiaľ Komisia pre hraničné vody nestanoví inak. Príslušné orgány Zmluvných strán si navzájom poskytnú údaje potrebné pre projektovanie.

Projekty sa predkladajú Komisii pre hraničné vody na prerokovanie pred ich schválením príslušnými orgánmi Zmluvných strán. Príslušné orgány Zmluvných strán sa môžu dohodnúť na takých zmenách prerokovaných projektov, ktoré nemenia ich parametre, alebo nezvyšujú spoločné rozpočtové náklady. Zmeny sa oznamujú Komisii pre hraničné vody.

Vodohospodárske opatrenia podľa článku 2 tejto Dohody, sa vykonávajú na základe plánu dohodnutého Komisiou pre hraničné vody.

Zmluvné strany zabezpečujú vykonávanie vodohospodárskych opatrení na území svojich štátov. Komisia pre hraničné vody môže rozhodnúť aj inak.

Ochranné práce proti povodniam na území svojich štátov - s výnimkou prác uvedených v odseku 2 - vykonávajú príslušné organizácie Zmluvných strán na svoj náklad podľa projektov prijatých Komisiou pre hraničné vody pri dodržaní zásady rovnakého stupňa bezpečnosti na území obidvoch štátov.

Ochranná hrádza v úseku od Čuňova až po stavidlo pri Rajke v zmysle Dohody medzi Československou republikou a Maďarskou republikou vo veci niektorých otázok vodohospodárskych spojených s prepustením územia na základe článku 1, bodu 4, odseku „c“ parížskej mierovej zmluvy, podpísanej dňa 9. októbra 1948 v Bratislave, je ochrannou hrádzou spoločného záujmu. Náklady spojené so zosilňovaním a rekonštrukciou tejto hrádze na základe spoločne prijatého projektu znášajú v pomere rozlohy inundačného (záujmového) územia československá strana 44 % a maďarská strana 56 %. Zosilňovanie a rekonštrukcie tejto hrádze, ktoré presahujú objem prác spoločne prijatého projektu - podľa vzájomne odsúhlaseného projektu - zabezpečí a náklady znáša každá Zmluvná strana na svojom území sama.

Príslušné vodohospodárske orgány Zmluvných strán vykonajú každoročne v jeseni spoločnú miestnu prehliadku, pri ktorej prekontrolujú stav hrádze uvedenej v odseku 2 a ochranných hrádzí a zariadení na hraničných vodách, ako aj pripravenosť na povodňovú ochranu.

Každá Zmluvná strana uskutočňuje sama na svojom území ochranu proti povodniam, vnútorným vodám a proti ľadu.

V prípade mimoriadneho nebezpečia príslušné orgány Zmluvných strán vzájomne zabezpečia vodohospodárskym orgánom - po predchádzajúcom oznámení pohraničným orgánom - prekročenie štátnych hraníc bez cestovných dokladov, aby mohli uskutočniť miestnu obhliadku v záujme ochrany vlastného územia.

V dobe mimoriadneho nebezpečia, poskytne jedna Zmluvná strana druhej Zmluvnej strane na jej žiadosť neodkladnú pomoc a bez prieťahov pri vybavovaní najnutnejších formalít dá k dispozícii pracovné sily, materiál a náradie. Náklady s tým spojené znáša Zmluvná strana, ktorej sa pomoc poskytla.

Smernice pre ochranu proti povodniam, vnútorným vodám a proti ľadu stanoví Komisia pre hraničné vody.

Zmluvné strany sa vynasnažia zachovať čistotu hraničných vôd, prípadne v súlade so svojimi hospodárskymi a technickými možnosťami znižovať ich znečisťovanie budovaním a rekonštrukciou čistiacich staníc.

Príslušné orgány Zmluvných strán budú systematicky sledovať čistotu hraničných vôd, spoločne odoberať vzorky vody, tieto vzorky analyzovať a výsledky rozborov zjednocovať.

Ak dôjde k havarijnému znečisteniu ovplyvňujúcemu hraničné vody, príslušné orgány Zmluvnej strany, na štátnom území ktorej vzniklo znečistenie, sú povinné neodkladne podať o tom správu príslušným orgánom druhej Zmluvnej strany, urýchlene vykonať opatrenia na odstránenie zdrojov znečistenia a zabrániť opakovanie znečistenia.

Komisia pre hraničné vody stanoví každý rok potrebu, miesto, rozsah a spôsob bagrovania pre úpravu hraničných tokov, zabezpečenie plavebnej dráhy a ťažbu materiálu, ako aj spôsob a miesto uloženia vybagrovaného materiálu.

Povolenie na bagrovanie vydáva príslušný vodohospodársky orgán tej Zmluvnej strany, na území ktorej sa budú práce vykonávať.

Príslušné orgány Zmluvných strán udržujú a značkujú vodnú cestu a vytyčujú plavebnú dráhu; na Dunaji podľa odporúčaní Dunajskej komisie.

Príslušné orgány Zmluvných strán uverejňujú hlásenia o plavebných pomeroch a údaje o brodoch.

Pokiaľ nebolo dohodnuté inak, plavebné prekážky v koryte odstraňujú príslušné orgány tej Zmluvnej strany, na území ktorej prekážka je.

Zmluvné strany znášajú náklady na práce vyplývajúce z tejto Dohody takto:

Ustanovenia uvedené v odseku 1 platia obdobne pre náklady na zameriavanie, prieskum, výskum a projektovanie, ako aj pre náklady na údržbu a prevádzku vodohospodárskych diel a zariadení, pokiaľ Komisia pre hraničné vody nestanoví inak.

Práce uvedené v článku 14 sa vyúčtujú v priebehu prvého polroka nasledujúceho roku. Smernice pre vyúčtovanie stanoví Komisia pre hraničné vody.

Zostatok vykazovaný podľa výsledku vyúčtovania v prospech jednej Zmluvnej strany vyrovná druhá Zmluvná strana in natura prácami a dodávkami materiálov v rámci vykonávania tejto Dohody.

Ak vyúčtovanie za obdobie 5 rokov vykazuje taký zostatok, ktorý nie je možné vyrovnať in natura, dlh sa vyrovná podľa platobnej dohody platnej medzi obidvoma štátmi.

Zmluvné strany si navzájom umožnia technickú a finančnú kontrolu pri uskutočňovaní spoločných prác, prác spoločného záujmu a prác uskutočňovaných jednou Zmluvnou stranou v záujme druhej zmluvnej strany. Pravidlá pre vykonávanie kontroly stanoví Komisia pre hraničné vody.

Príslušné vodohospodárske orgány Zmluvných strán si pravidelne poskytujú údaje z dohodnutých vodočtov o vodných stavoch, ďalej údaje o atmosferických zrážkach a o ľadových pomeroch.

V záujme prípravy a zabezpečenia povodňovej ochrany, ochrany proti vnútorným vodám a nebezpečia ľadu príslušné orgány Zmluvných strán si neodkladne a priamo oznámia všetky údaje potrebné pre druhú Zmluvnú stranu, vrátane údajov o trvalých alebo dočasných zmenách prirodzených odtokových pomerov, ktoré vzniknú v dôsledku vypúšťania vody z nádrží.

Merania potrebné pre získanie hydrologických údajov o hraničných vodách, ich vyhodnotenie, evidovanie, ako aj iné merania a prieskum vykonávajú príslušné orgány Zmluvných strán na základe spoločného plánu a ich výsledky si vzájomne pravidelne zosúhlasujú.

Príslušné orgány Zmluvných strán budú na vlastnom štátnom území chrániť, udržiavať a podľa potreby doplňovať a obnovovať výškové a smerové meračské značky potrebné pre vodohospodárske opatrenia. Príslušné orgány Zmluvných strán môžu tieto značky vzájomne používať a poskytovať si o nich údaje.

Pri vodoprávnych konaniach rozhoduje podľa vlastných právnych predpisov orgán tej Zmluvnej strany, na štátnom území ktorej sa budú vykonávať práce podľa tejto Dohody.

Na vodohospodárske práce a vodohospodárske objekty, ktoré sa majú realizovať na území obidvoch Zmluvných strán, vydávajú príslušné vodohospodárske orgány vodoprávne povolenie na tú časť prác a objektov, pre ktoré sú príslušné. Vodoprávne konania, pokiaľ možno, sa uskutočnia súčasne, alebo budú na seba nadväzovať.

Vo veciach vodoprávnych povoľovacích konaní príslušné vodohospodárske orgány obidvoch Zmluvných strán udržujú priamy styk a o svojej činnosti informujú Komisiu pre hraničné vody.

Sporné otázky medzi vodohospodárskymi orgánmi Zmluvných strán týkajúce sa projektovej dokumentácie rieši Komisia pre hraničné vody.

Pre prekračovanie štátnych hraníc a zdržovanie sa na území druhého štátu za účelom vykonávania úloh alebo prác vyplývajúcich z tejto Dohody platia ustanovenia jej prílohy č. 2. Podrobnosti dohodnú príslušné ústredné orgány Zmluvných strán.

Stavebné materiály a pohonné hmoty, ktoré sa dopravujú podľa tejto Dohody z územia jedného štátu na územie druhého štátu, sú oslobodené od dovozných a vývozných ciel a poplatkov. Vývozné a dovozné obmedzenia sa na tieto materiály a hmoty nevzťahujú.

Pracovné prostriedky (stroje, prístroje, vozidlá, dopravné prostriedky, náradie a pod.) sú dočasne oslobodené od platenia cla, ak sa ich spätný prevoz uskutoční v termíne stanovenom colnými orgánmi.

Obidve Zmluvné strany zabezpečia zjednodušené prednostné a bezplatné colné odbavenie stavebných materiálov, pohonných hmôt a pracovných prostriedkov podľa odseku 1 a 2.

Sporné otázky, ktoré vzniknú pri výklade alebo vykonávaní tejto Dohody a ktoré nebude môcť vyriešiť Komisia pre hraničné vody, predložia sa obidvom vládam.

Dohoda podlieha schváleniu podľa vnútroštátnych predpisov obidvoch Zmluvných strán a vstúpi v platnosť dňom výmeny diplomatických nót o tomto schválení.

Dohoda bude v platnosti desať rokov. Platnosť Dohody sa predĺži vždy na ďalšie päťročné obdobie, pokiaľ jedna zo Zmluvných strán ju nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím príslušného obdobia platnosti.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto Dohody stráca platnosť Dohoda medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave technických a hospodárskych otázok hraničných tokov, podpísaná v Prahe dňa 16. apríla 1954.

V platnosti naďalej zostávajú dojednania a smernice prijaté na vykonávanie Dohody uvedené v odseku 3 ako i doteraz nesplnené záväzky z nej vyplývajúce.

Spísané v Budapešti dňa 31. mája 1976 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom a maďarskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Hagara v. r.

Za vládu

Maďarskej ľudovej republiky:

Gergely István v. r.

Komisia pre hraničné vody (ďalej len „Komisia“) sa skladá z ôsmich členov. Každá Zmluvná strana menuje do Komisie jedného splnomocnenca, jedného zástupcu splnomocnenca a ďalších dvoch členov. K rokovaniam môžu sa podľa potreby prizvať aj experti.

Komisia môže pre riešenie úloh vytvoriť pracovné skupiny.

Splnomocnenci sa môžu priamo stýkať a v dobe medzi zasadaniami prerokovávať bežné záležitosti. O tom informujú Komisiu na najbližšom zasadaní a vykonané opatrenia uvedú v protokole zo zasadania.

Komisia si stanovuje svoj rokovací poriadok.

Do pôsobnosti Komisie patrí prerokovávanie a vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto Dohody, najmä:

Riadne zasadanie Komisie sa koná aspoň raz do roka. Na žiadosť jedného zo splnomocnencov zvolá sa do jedného mesiaca mimoriadne zasadanie.

Komisia svoje zasadanie - pokiaľ sa nedohodla inak - koná striedavo na území Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky.

Zasadanie zvolá splnomocnenec tej Zmluvnej strany, na území štátu ktorej sa bude konať zasadanie.

Program zasadania dohodnú splnomocnenci pred zasadaním, pričom ho môžu počas zasadania po dohode pozmeniť.

Každá Zmluvná strana znáša náklady za svojich členov a expertov spojené so zasadaním Komisie.

Rokovanie vedie splnomocnenec tej Zmluvnej strany, na území štátu ktorej sa koná zasadanie.

Rokovacími jazykmi Komisie sú slovenčina, resp. čeština a maďarčina.

Komisia sa uznáša jednomyseľne.

Zo zasadania sa spíše protokol s rozhodnutiami vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom, resp. českom a maďarskom, ktorý podpisujú splnomocnenci.

Uznesenia Komisie sa predložia na schválenie Zmluvným stranám. O schválení sa splnomocnenci neodkladne vzájomne informujú.