76/1978 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1978
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.09.1978 - |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 76/1978 Zb. |
Názov: | Zákon Českej národnej rady o školských zariadeniach |
Typ: | Zákon |
Dátum vyhlásenia: | 04.07.1978 |
Dátum účinnosti od: | 01.09.1978 |
Autor: | Česká národná rada |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
64/1981 Zb. | Vyhláška ministerstva školství České socialistické republiky o školských zařízeních pro výkon ústavní výchovy a ochranné výchovy |
76
ZÁKON
Českej národnej rady
z 26. júna 1978
o školských zariadeniach
Česká národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
(1)
Predškolskú výchovu, výchovu mimo vyučovania, systém ďalšieho vzdelávania učiteľov
a ostatných školských pracovníkov a odborné služby školám, predškolským zariadeniam
a školským výchovným zariadeniam zabezpečujú školské zariadenia.
(2)
Školské zariadenia sú súčasťou školskej výchovnovzdelávacej sústavy.
(3)
Školské zariadenia sú predškolské zariadenia, školské výchovné zariadenia, školské
účelové zariadenia, prípadne ďalšie školské zariadenia zriadené podľa § 45 ods. 1.
DRUHÁ ČASŤ
PREDŠKOLSKÉ ZARIADENIA
§ 2
Predškolská výchova a jej úlohy
(1)
Úlohou predškolskej výchovy je vytvárať základy vedomostí a zručností detí, rozvíjať
ich reč,
myslenie a záujem o hru, o primeranú prácu a učenie. Predškolská výchova pripravuje
deti na vstup do základnej školy.
(2)
Predškolskú výchovu detí zabezpečujú v úzkej spolupráci rodina a predškolské zariadenia.
§ 3
Druhy predškolských zariadení
(1)
Predškolské zariadenia sú jasle, materská škola, spoločné zariadenie jaslí a materskej
školy a detský útulok.
(2)
Predškolské zariadenia uvedené v odseku 1 zriaďujú národné výbory ako územné predškolské
zariadenia alebo socialistické organizácie so súhlasom národného výboru ako závodné
alebo družstevné predškolské zariadenia.
§ 4
Jasle
(1)
Jasle sú detské výchovné zariadenia s liečebno-preventívnou starostlivosťou; starajú
sa o zdravý telesný a duševný vývoj a o harmonicky, rozvoj detí spravidla do troch
rokov veku.
(2)
Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky vo veciach jaslí,
ustanovená osobitnými predpismi,1) ostáva nedotknutá.
§ 5
Materská škola
(1)
Materská škola nadväzuje na výchovu dieťaťa v rodine a v jasliach, všestranne rozvíja
osobnosť dieťaťa spravidla vo veku od troch do šiestich rokov a pripravuje dieťa na
vstup do základnej školy. Do materskej školy sa prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili
najmenej päť rokov veku.
(2)
Materské školy sa zriaďujú predovšetkým ako materské školy s celodennou starostlivosťou;
môžu sa zriaďovať aj ako školy internátne. Internátne materské školy poskytujú deťom
predškolskú výchovu cez celý týždeň alebo cez celý rok.
(3)
Pre deti mentálne alebo zmyslovo alebo telesne postihnuté a pre deti s chybami reči
sa zriaďujú materské školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť. Pre choré alebo
zdravotne oslabené deti sa zriaďujú materské školy pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Pre deti, ktoré nemôžu do materských škôl pravidelne dochádzať a ktoré majú v školskom
roku, v ktorom dovŕšia šesť rokov veku, začať povinnú školskú dochádzku, sa pri materských
školách zriaďujú v druhom polroku predchádzajúceho školského roku prípravné oddelenia,
v ktorých sa deti pripravujú na povinnú školskú dochádzku.
(5)
V záujme priaznivého vývoja zmyslovo postihnutých detí predškolského veku je dochádzka
týchto detí do materských škôl povinná od začiatku školského roku, v ktorom dieťa
dovŕši piaty rok veku. Vláda Českej socialistickej republiky nariadením ustanoví začiatok
účinnosti tohto ustanovenia.
§ 6
Spoločné zariadenie jaslí a materskej školy
(1)
Jasle a materská škola sa môžu zriaďovať so spoločnou správou ako zariadenie s celodennou
starostlivosťou alebo ako internátne zariadenie.
(2)
Podrobnosti o zriaďovaní a organizácii spoločného zariadenia jaslí a materskej školy
ustanovuje Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo
školstva“) po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Českej socialistickej republiky
všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 7
Detský útulok
V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie materskej školy, zriaďuje sa detský
útulok. Detský útulok plní s prihliadnutím na miestne podmienky úlohy materskej školy.
§ 8
Predškolské zariadenia zriaďované socialistickými organizáciami
(1)
Socialistické organizácie so súhlasom národného výboru budujú zo svojich prostriedkov
pre deti svojich pracovníkov predškolské zariadenia alebo sa na budovaní predškolských
zariadení podieľajú; náklady na tieto zariadenia uhrádzajú podľa osobitných predpisov.2)
(2)
Ústredné orgány vytvárajú vo svojej pôsobnosti podmienky na rozvoj predškolských
zariadení.
(3)
Výdavky spojené s poskytovaním výchovnej a liečebno-preventívnej starostlivosti o
deti v predškolských zariadeniach zriaďovaných socialistickými organizáciami uhrádzajú
národné výbory.
(4)
Podrobnosti o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení zriaďovaných socialistickými
organizáciami ustanoví vláda Českej socialistickej republiky nariadením.
TRETIA ČASŤ
ŠKOLSKÉ VÝCHOVNÉ ZARIADENIA
§ 9
Školské výchovné zariadenia sú zariadenia pre záujmové štúdium, školské zotavovacie
zariadenia, mimoškolské výchovné zariadenia a školské zariadenia na výkon ústavnej
výchovy a ochrannej výchovy.
PRVÝ DIEL
ZARIADENIA PRE ZÁUJMOVÉ ŠTÚDIUM
§ 10
Záujmovému štúdiu umenia slúžia ľudové školy umenia a školské ústavy umeleckej výroby,
záujmovému štúdiu jazykov ľudové školy jazykov a jazykové školy, záujmovému štúdiu
stenotypistiky a písania na stroji stenografické ústavy.
§ 11
Ľudová škola umenia
(1)
Ľudová škola umenia sa podieľa na rozvíjaní vlôh, schopností a nadania detí a mládeže,
prípadne dospelých formou záujmovej výchovy a výučby v oblasti umenia a účasťou na
spoločenskom živote; poskytuje základy odborného vzdelania v hudobnom, tanečnom, literárno-dramatickom,
divadelnom, bábkarskom a výtvarnom odbore. Osobitne nadaných žiakov pripravuje ľudová
škola umenia v rozšírenom vyučovaní na ďalšie štúdium na umeleckých školách.
(2)
Ľudová škola umenia organizuje prípravné štúdium určené predovšetkým pre žiakov prvého
stupňa základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, základné štúdium, ktoré
nadväzuje na prípravné štúdium, a kurzy pre dospelých. Na prípravné štúdium sa môžu
výnimočne prijať mimoriadne hudobne nadané deti predškolského veku.
§ 12
Školský ústav umeleckej výroby
(1)
Školský ústav umeleckej výroby svojou výchovnou a vzdelávacou činnosťou sa stará
o udržiavanie tradičných a rozvíjanie nových výtvarných prejavov, techník a praktických
poznatkov v odboroch ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
(2)
Ústav uskutočňuje najmä záujmovú výchovu a výučbu žiakov a dospelých zameranú na
oblasť ľudovej umeleckej výroby, odbornú výchovu a výučbu žiakov a dospelých pre potrebu
socialistických organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudovou umeleckou výrobou a umeleckými
remeslami, ak ju nezabezpečujú príslušné stredné školy, a na tvorbu návrhov vzorov
a technickej dokumentácie potrebných pre záujmovú i odbornú výchovu a výučbu žiakov
a dospelých v oblasti ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
(3)
Ústav plní svoje úlohy prostredníctvom bezplatných kurzov a prostredníctvom strednej
odbornej umeleckoremeselnej školy zriadenej pri ústave.
§ 13
Ľudová škola jazykov
Ľudová škola jazykov poskytuje žiakom základných škôl, základných deväťročných škôl,
stredných škôl a študentom vysokých škôl a pracujúcim jazykové vzdelanie v hlavných
svetových jazykoch.
§ 14
Jazyková škola
(1)
Jazyková škola poskytuje pracujúcim, žiakom základných škôl, základných deväťročných
škôl, stredných škôl a študentom vysokých škôl jazykové vzdelanie v hlavných svetových
jazykoch i v iných jazykoch; organizuje aj vyučovanie jazykov s odborným zameraním
a pripravuje pracujúcich z jazykovej stránky na vykonávanie činností v medzinárodných
stykoch, na prekladateľskú, tlmočnícku a inú činnosť.
(2)
Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť štátnou jazykovou skúškou; túto skúšku
môže vykonať i občan, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
§ 15
Stenografický ústav
Stenografický ústav školí a doškoľuje pracujúcich v odbore českej a cudzojazyčnej
stenografie, písania na stroji, hospodárskej korešpondencie, stenotypistiky, techniky
a mechanizácie administratívy a sekretárskych prác. Štúdium odborov, ktoré sa v ústave
vyučujú, možno ukončiť štátnou skúškou.
DRUHÝ DIEL
ŠKOLSKÉ ZOTAVOVACIE ZARIADENIA
§ 16
Škola v prírode
(1)
Škola v prírode je školské zotavovacie zariadenie, ktoré umožňuje pobyt detí z predškolských
zariadení a žiakov škôl alebo jednotlivých tried, prípadne pobyt vybraných skupín
žiakov v zdravotne priaznivom prostredí bez prerušenia školskej výchovnovzdelávacej
práce. Jej poslaním je zotavenie a upevnenie zdravia a fyzickej zdatnosti detí a žiakov
žijúcich v mestách a priemyselných oblastiach.
(2)
Do školy v prírode sa vysielajú deti z materských škôl, žiaci základných škôl, základných
deväťročných škôl a žiaci škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(3)
Národné výbory môžu školu v prírode zriaďovať a spravovať aj mimo svojich územných
obvodov po dohode s národným výborom, v územnom obvode ktorého sa má škola v prírode
zriadiť.
TRETÍ DIEL
MIMOŠKOLSKÉ VÝCHOVNÉ ZARIADENIA
§ 17
Výchova mimo vyučovania
(1)
Výchova mimo vyučovania tvorí organickú jednotu so školskou výchovou. Jej úlohou
je poskytnúť žiakom po vyučovaní aktívny oddych, rozvíjať ich osobité schopnosti,
nadanie a záujmy, viesť ich k účasti na spoločenskom živote primeranej ich veku a
pomáhať im pri príprave na vyučovanie. Výchova mimo vyučovania prispieva i k uvedomelej
voľbe povolania.
(2)
Výchovu mimo vyučovania organizujú školy, Socialistický zväz mládeže, Pionierska
organizácia Socialistického zväzu mládeže, ďalšie spoločenské organizácie a školské
výchovné zariadenia.
§ 18
Druhy mimoškolských výchovných zariadení
Mimoškolské výchovné zariadenia sú dom pionierov a mládeže, stanica mladých technikov,
stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov a za podmienok ustanovených
týmto zákonom aj školská družina, školský klub, školská knižnica a domov mládeže.
§ 19
Dom pionierov a mládeže, stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov
a stanica mladých turistov
(1)
Dom pionierov a mládeže ako štátne mimoškolské výchovné a vzdelávacie zariadenie
pomáha plniť hlavné výchovné ciele a poslanie škôl a programové a obsahové zameranie
činnosti Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže a Socialistického zväzu
mládeže. Dom organizuje výchovno-vzdelávaciu prácu s deťmi a mládežou v čase mimo
vyučovania a metodicky pomáha školám, Pionierskej organizácii Socialistického zväzu
mládeže a Socialistickému zväzu mládeže.
(2)
Zriaďuje sa miestny (mestský) dom pionierov a mládeže, okresný (obvodný) dom pionierov
a mládeže, krajský dom pionierov a mládeže a ústredný dom pionierov a mládeže.
(3)
Stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov
plní v odbore techniky, v odbore prírodných vied, v odbore turistiky a v odbore brannej
výchovy obdobné úlohy ako dom; zriaďuje sa ako oddelenie domu alebo ako samostatné
mimoškolské výchovné zariadenie.
(4)
Národné výbory spolupracujú s orgánmi Socialistického zväzu mládeže a s orgánmi Pionierskej
organizácie Socialistického zväzu mládeže pri odbornom vedení nimi spravovaných domov
a staníc, pri určovaní obsahovej náplne tých činností domov a staníc, ktoré napomáhajú
uskutočňovať ciele Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, a pri kontrole
činnosti domov a staníc.
§ 20
Školská družina a školský klub
(1)
Na výchovu žiakov základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, základnej školy
alebo základnej deväťročnej školy pre zmyslovo postihnutých žiakov, základnej školy
alebo základnej deväťročnej školy pre žiakov s chybami reči, osobitnej školy alebo
pomocnej školy, prípadne základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre telesne
postihnutých žiakov, základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pri zdravotníckych
zariadeniach slúži v čase mimo vyučovania a cez školské prázdniny školská družina
a školský klub. Školská družina je určená pre žiakov prvého až štvrtého ročníka, školský
klub pre žiakov ostatných ročníkov týchto škôl.
(2)
Ak školská družina alebo školský klub nebude súčasťou školy, môže, sa zriadiť ako
mimoškolské výchovné zariadenie.3)
§ 21
Školská knižnica
(1)
Školskú knižnicu ako súčasť jednotnej sústavy knižníc tvorí školská žiacka knižnica
a školská učiteľská knižnica.
(2)
Ak školská knižnica nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné
zariadenie.3)
§ 22
Domov mládeže
(1)
Domov mládeže zabezpečuje žiakom stredných škôl výchovu, ubytovanie a stravovanie.
Obsah výchovnej činnosti v domove mládeže nadväzuje na obsah výchovnovzdelávacej práce
strednej školy. Na politickovýchovnej, kultúrnej, spoločenskej a športovej činnosti
domova mládeže sa podieľa Socialistický zväz mládeže.
(2)
Ak domov mládeže nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné
zariadenie.3)
ŠTVRTÝ DIEL
ŠKOLSKÉ ZARIADENIA NA VÝKON ÚSTAVNEJ VÝCHOVY A OCHRANNEJ VÝCHOVY
§ 23
Na výkon ústavnej výchovy mládeže sa zriaďujú detské domovy. Na výkon ústavnej výchovy
ťažko vychovateľnej mládeže alebo ochrannej výchovy mládeže sa zriaďujú osobitné výchovné
zariadenia; výkon ústavnej výchovy zabezpečujú aj internátne školy pre mládež vyžadujúcu
osobitnú starostlivosť. Diagnostické úlohy pri výkone ústavnej výchovy a ochrannej
výchovy plnia diagnostické ústavy.
§ 24
Detský domov
(1)
Detský domov je internátne výchovné zariadenie na výkon ústavnej výchovy mládeže;
zabezpečuje výchovnú, hmotnú a sociálnu starostlivosť mládeži s normálnym duševným
vývojom, ktorú zo závažných dôvodov nemožno vychovávať vo vlastnej rodine a nemožno
osvojiť alebo umiestniť v inej forme náhradnej rodinnej starostlivosti.
(2)
Mládež, u ktorej sa predpokladá dlhodobý pobyt v detskom domove, sa vychováva v detskom
domove rodinného typu.
(3)
Detský domov sa stará o mládež od troch do osemnástich rokov, prípadne do skončenia
prípravy na povolanie.
Osobitné výchovné zariadenia
§ 25
(1)
Osobitné výchovné zariadenia uvedené v § 26 až 28 sú internátne výchovné zariadenia
na výkon ochrannej výchovy alebo ústavnej výchovy ťažko vychovateľnej mládeže.
(2)
Osobitné výchovné zariadenia sú diferencované pódia veku, pohlavia, stupňa náročnosti
výchovy a podľa mentálnej úrovne mládeže.
§ 26
Detský výchovný ústav
Detský výchovný ústav sa stará o ťažko vychovateľnú mládež do času, kým skončí dochádzku
do základnej školy, do základnej deväťročnej školy alebo do osobitnej školy, prípadne
kým skončí prípravu na povolanie.
§ 27
Výchovný ústav pre mládež
Výchovný ústav pre mládež sa stará o ťažko vychovateľnú mládež, ktorá skončila dochádzku
do základnej školy, základnej deväťročnej školy alebo do osobitnej školy; v starostlivosti
ústavu mládež ostáva do osemnástich, prípadne do devätnástich rokov, ak jej ochrannú
výchovu alebo ústavnú výchovu predĺžil súd.
§ 28
Ústav s výchovno-liečebným režimom
Ústav s výchovno-liečebným režimom sa stará v čase nevyhnutnej potreby o mládež z
detských domovov a osobitných výchovných zariadení, u ktorej bola zistená prechodná
alebo trvalá duševná porucha takého druhu a stupňa, že nemôže byť vychovávaná v ostatných
zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.
Diagnostické ústavy
§ 29
(1)
Diagnostické ústavy sú internátne výchovné zariadenia, ktoré komplexne vyšetrujú
z hľadiska psychologického a pedagogického mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo
uloženou ochrannou výchovou alebo mládež, o umiestnení ktorej do výchovného zariadenia
rozhodol predbežným opatrením národný výbor, prípadne mládež, o umiestnenie ktorej
do výchovného zariadenia požiadali národný výbor zákonní zástupcovia, a sprostredkúvajú
jej zdravotné vyšetrenie. Mládež rozmiestňujú do príslušných typov detských domovov
a osobitných výchovných zariadení, prípadne do internátnych škôl pre mládež vyžadujúcu
osobitnú starostlivosť.
(2)
Diagnostické ústavy poskytujú na prechodný čas výchovnú starostlivosť mládeži, ktorá
bola zadržaná na úteku od rodičov alebo iných osôb, pripadne z inštitúcií zodpovedných
za jej výchovu.
(3)
Diagnostické ústavy sa členia na detské diagnostické ústavy (§ 30) a na diagnostické
ústavy pre mládež (§ 31).
§ 30
Detský diagnostický ústav
Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu
mládeže umiestnenej v detských domovoch a v detských výchovných ústavoch vo svojom
územnom obvode.
§ 31
Diagnostický ústav pre mládež
Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu
mládeže umiestnenej vo výchovných ústavoch pre mládež v územnom obvode ustanovenom
ministerstvom školstva.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ŠKOLSKÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA
§ 32
Školské účelové zariadenia pomáhajú predškolským zariadeniam, základným školám, základným
deväťročným školám, školám pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, stredným
školám a školským výchovným zariadeniam plniť výchovnovzdelávacie úlohy; zabezpečujú
aj ďalšie vzdelávania pedagogických pracovníkov alebo hmotnú starostlivosť o žiakov
v čase ich pobytu v škole.
PRVÝ DIEL
ZARIADENIA VÝCHOVNÉHO PORADENSTVA
§ 33
Úlohy výchovného poradenstva plnia na školách výchovní poradcovia, okresné pedagogicko-psychologické
poradne a krajské pedagogicko-psychologické poradne.
§ 34
Výchovný poradca
Základné školy, základné deväťročné školy, školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť
a stredné školy zabezpečujú úlohy výchovného poradenstva výchovnými poradcami, ktorými
sú učitelia školy odborne pripravení na výchovné poradenstvo.
§ 35
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa
(1)
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy
detí predškolských zariadení i žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré
odborne vedie okresný národný výbor, pomáha pri profesionálnej orientácii a uvedomelej
voľbe povolania žiakov a zabezpečuje pre školy odborné pedagogicko-psychologické služby.
(2)
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa vykonáva pedagogicko-psychologické vyšetrenie
žiakov navrhovaných na zaradenie clo škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť
a sprostredkúva ich zdravotné a iné vyšetrenia; metodicky usmerňuje činnosť výchovných
poradcov.
§ 36
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa
(1)
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy
žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie krajský národný
výbor, a pomáha pri profesionálnej orientácii a uvedomelej voľbe povolania žiakov;
poskytuje okresným pedagogicko-psychologickým poradniam odbornú pomoc v prípadoch,
ktoré vyžadujú špeciálne vyšetrenie alebo vedenie.
(2)
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa metodicky usmerňuje činnosť okresných pedagogicko-psychologických
poradní v kraji, výchovných poradcov na školách a psychológov v školských výchovných
zariadeniach, ktoré odborne vedie krajský národný výbor.
DRUHÝ DIEL
ZARIADENIA PRE ĎALŠIE VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH PRACOVNÍKOV
§ 37
Okresné pedagogické stredisko
(1)
Okresné pedagogické stredisko poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným
pedagogickým pracovníkom škôl, predškolských zariadení a školských výchovných zariadení,
ktoré odborne vedie okresný národný výbor.
(2)
Stredisko organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na
tomto úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu.
(3)
Stredisko metodicky riadi a koordinuje činnosť metodických združení a predmetových
komisií na základných školách a na základných deväťročných školách.
§ 38
Krajský pedagogický ústav
(1)
Krajský pedagogický ústav poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným
pedagogickým pracovníkom škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie
krajsky národný výbor, školským pracovníkom okresných národných výborov a metodikom
okresných pedagogických stredísk.
(2)
Ústav organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na tomto
úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu; podľa potrieb orgánov štátnej
školskej správy skúma stav a metódy učebno-výchovnej práce v jednotlivých vyučovacích
predmetoch, v predškolskej výchove a vo výchove mimo vyučovania.
(3)
Ústav metodicky riadi a koordinuje činnosť okresných pedagogických stredísk v kraji
a predmetových komisií na školách, ktoré odborne vedie krajský národný výbor.
TRETÍ DIEL
ZARIADENIA ŠKOLSKÉHO STRAVOVANIA
§ 39
Školská jedáleň
Školská jedáleň sa zriaďuje ako účelové zariadenie pre predškolské zariadenia a pre
školy všetkých druhov. Zabezpečuje stravovanie detí a žiakov, učiteľov a ostatných
pracovníkov škôl v čase ich pobytu v škole a spolupôsobí pri vytváraní racionálnych
výživových, hygienických a spoločenských návykov.
§ 40
Jedáleň v internátnom zariadení
V internátnych školách a v internátnych výchovných zariadeniach je jedáleň súčasťou
školy alebo výchovného zariadenia; poskytuje celodenné stravovanie.
§ 41
Stredisko školského stravovania
(1)
Na metodické riadenie školských a internátnych jedální sa zriaďujú strediská školského
stravovania.
(2)
Krajské stredisko školského stravovania metodicky riadi okresné strediská školského
stravovania a školské a internátne jedálne, ktoré odborne vedie krajský národný výbor,
a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov týchto jedální.
(3)
Okresné stredisko školského stravovania metodicky riadi školské a internátne jedálne,
ktoré odborne vedie okresný národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov
týchto jedální.
ŠTVRTÝ DIEL
OSTATNÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA
§ 42
Školské hospodárstvo
(1)
Školským hospodárstvom sa rozumie školský majetok, školské polesie, školské rybárstvo
a školské záhradníctvo.
(2)
Školské hospodárstvo sa zriaďuje na stredných poľnohospodárskych technických školách,
na
stredných lesníckych technických školách a na stredných rybárskych technických školách.
(3)
Školské hospodárstvo plní účelové pedagogické poslanie spočívajúce najmä v zabezpečení
praktického výcviku žiakov, ich záujmovej odbornej činnosti, v rozvíjaní odbornej
a pedagogickej práce učiteľov a v plnení výrobných a dodávkových úloh.
§ 43
Technické a materiálové stredisko
Technické a materiálové stredisko poskytuje školám pomoc pri modernizácii výchovnovzdelávacej
práce a pri vytváraní materiálno-technickej základne na rozvoj, skvalitňovanie a prehlbovanie
polytechnického vyučovania.
§ 44
Školské výpočtové stredisko
Školské výpočtové stredisko je účelové zariadenie stredných škôl na vyučovanie výpočtovej
techniky; pre učiteľov stredných škôl zabezpečuje v spolupráci s krajským pedagogickým
ústavom študijné cykly, kurzy, semináre, prednášky a inštruktáže o výpočtovej technike.
PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 45
(1)
Vláda Českej socialistickej republiky nariadením ustanoví, ktoré ďalšie školské zariadenia
môžu národné výbory podľa spoločenskej potreby zriaďovať.
(2)
Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o výchovnovzdelávacej
činnosti predškolských zariadení a školských výchovných zariadení uvedených v tomto
zákone, pokiaľ táto pôsobnosť podľa osobitného zákona nepatrí inému ústrednému orgánu
štátnej správy.
(3)
Dĺžku štúdia a učebné plány na ľudových školách umenia, na ľudových školách jazykov
a na jazykových školách ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym
predpisom.
(4)
Podrobnosti o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy ustanovuje ministerstvo
školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.
(5)
Ministerstvo školstva riadi v rozsahu ustanovenom vládou Českej socialistickej republiky
pokusné overovanie organizácie a foriem výchovnovzdelávacej práce v predškolských
zariadeniach a v školských výchovných zariadeniach.
§ 46
Tento zákon sa vzťahuje na školské zariadenia spravované národnými výbormi. Ustanovenia
§ 2 až 8 sa vzťahujú aj na predškolské zariadenia zriaďované socialistickými organizáciami.
§ 47
Zrušujú sa:
1.
§ 3, 4 a § 22 až 24 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský
zákon),
2.
§ 21 vládneho nariadenia č. 59/1964 Zb. o úlohách národných výborov pri starostlivosti
o deti,
3.
vládna vyhláška č. 72/1961 Zb. o zriaďovaní jaslí a materských škôl v spoločných
budovách.
§ 48
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.
Erban v. r.
Korčák v. r.
Korčák v. r.
1)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
2)
Napr. vyhláška č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých
činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu, vyhláška
č. 119/1972 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií a o poskytovaní príspevkov
na investičnú výstavbu a prevádzku niektorých zariadení v znení zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani a zákona č. 62/1977 Zb. o úpravách sústavy odvodov a daní organizácií, čl. 87 písm. b) Vzorových stanov jednotných
roľníckych družstiev (príloha nariadenia vlády ČSSR č. 137/1975 Zb.), smernice Federálneho ministerstva financií o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových
a príspevkových organizácií (reg. v čiastke 7/1973 Zb.).
3)
§ 29 zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl.