77/1978 Zb.

Účelom zákona je ustanoviť pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy v školstve a vytvoriť predpoklady na to, aby tieto orgány a školy a školské zariadenia dôsledne uskutočňovali štátnu školskú politiku.

Národné výbory spravujú školy a školské zariadenia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Národné výbory pri správe škôl a školských zariadení školy a školské zariadenia zriaďujú a zrušujú, hospodársky ich zabezpečujú vo svojich plánoch a rozpočtoch, odborne ich vedú, vykonávajú v nich inšpekciu výchovy a vzdelávania a robia ďalšie opatrenia v štátnej správe na úseku školstva podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov na všestranné zabezpečenie cieľov a úloh štátnej školskej politiky.

Hospodárskym zabezpečením škôl a školských zariadení sa rozumie zabezpečovanie ich investičnej výstavby, prevádzky a údržby a zabezpečovanie náležitostí poskytovaných pracovníkom podľa pracovnoprávnych predpisov.

Odborným vedením škôl a školských zariadení sa rozumie organizovanie výchovnovzdelávacieho procesu tak, aby sa uskutočňoval v rámci štátnej školskej politiky a podlá ustanovených učebných plánov a učebných osnov, starostlivosť o výber, dislokáciu, politický a odborný rast pedagogických pracovníkov škôl a školských zariadení.

Školu (školské zariadenie) riadi jej riaditeľ. V neprítomnosti riaditeľa riadi školu (školské zariadenie) zástupca riaditeľa, a ak zástupca riaditeľa nie je ustanovený, iný člen pedagogického zboru poverený riaditeľom.

Riaditeľ zodpovedá za ideovú, pedagogickú a odbornú úroveň a výsledky práce školy, vytvára podmienky pre prácu všetkých pracovníkov, riadi a kontroluje prácu všetkých pracovníkov i žiakov; stará sa o ďalšie ideovo-politické, pedagogické a odborné vzdelávanie pracovníkov.

Riaditeľ rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov1) v prípadoch zverených mu týmto zákonom.

Miestny národný výbor so súhlasom okresného národného výboru zriaďuje a zrušuje jasle, materskú školu, spoločné zariadenie jaslí a materskej školy, detský útulok, školskú jedáleň a miestny dom pionierov a mládeže.2)

Miestny národný výbor zabezpečuje prevádzku materskej školy, spoločného zariadenia jaslí a materskej školy, detského útulku, ktoré zriadil národný výbor a základnej školy, základnej deväťročnej školy, osobitnej školy, školskej jedálne a miestneho domu pionierov a mládeže.

Miestny národný výbor rozhoduje o prijímaní detí do materskej školy, spoločného zariadenia jaslí a materskej školy, detského útulku, ktoré zriadil národný výbor, a do školskej jedálne, školskej družiny a školského klubu základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, ak počet prihlásených detí presahuje počet detí, ktoré možno v týchto zariadeniach umiestniť; inak prijíma deti riaditeľ zariadenia. Pri prijímaní detí do školských zariadení, ktoré zriadil národný výbor, spolupracuje miestny národný výbor s Revolučným odborovým hnutím a s ostatnými spoločenskými organizáciami. Prijímanie detí do jaslí sa spravuje osobitnými predpismi.3)

Mestský národný výbor vykonáva okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru, aj pôsobnosť, ktorá podľa § 10 ods. 1 inak patrí okresnému národnému výboru.

Mestský národný výbor vykonáva ďalej pôsobnosť vo veciach, ktoré inak podľa § 7 až 10 patria okresnému národnému výboru, ak ju krajský národný výbor zverí mestskému národnému výboru podľa Vzorového štatútu mestských národných výborov.4)

Inšpekcia výchovy a vzdelávania ako súčasť riadenia školstva je kontrolou výchovy a vzdelávania poskytovaných na školách a v školských zariadeniach.

Hlavným poslaním inšpekcie výchovy a vzdelávania je kontrola ideovo-politickej, pedagogickej, odbornej a metodickej činnosti škôl a školských zariadení tak, aby bol zabezpečený jednotný vplyv štátu na túto činnosť.

Inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj úroveň riadenia škôl a školských zariadení z odborného i pedagogického hľadiska, vytvárania kádrových a potrebných materiálno-technických podmienok pre ich účinnú prácu; poskytuje aj odbornú pedagogickú pomoc učiteľom a ostatným pracovníkom škôl a školských zariadení.

Na školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje, ako sa uplatňujú zásady určené ministerstvom školstva pre ideové a pedagogické riadenie škôl [§ 14 ods. 2 písm. e)], a kontroluje vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov.

V oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolania inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj to, ako ústredné orgány, organizácie a zariadenia na výchovu mládeže, ktoré sú zodpovedné za prípravu mládeže na robotnícke povolania, dodržiavajú a plnia úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z iných opatrení v tejto oblasti. Súčasťou tejto kontroly je aj kontrola úrovne a účinnosti rezortného dozoru i úrovne riadenia prípravy mládeže na robotnícke povolania v organizáciách a v ich nadriadených orgánoch.

Inšpekcia výchovy a vzdelávania sa člení na školskú inšpekciu a na štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania.

Školskú inšpekciu vykonávajú ministerstvo školstva, krajské národné výbory a okresné národné výbory. Štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania vykonávajú ministerstvo školstva a krajské národné výbory.

Ústrednú inšpekciu výchovy a vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva svojimi ústrednými školskými inšpektormi; inšpekciu výchovy a vzdelávania v krajoch a okresoch vykonávajú krajskí a okresní školskí inšpektori, ktorí sú pracovníkmi príslušných národných výborov.

Školskí inšpektori prerokúvajú výsledky inšpekčnej činnosti s riaditeľom školy alebo školského zariadenia. Školskí inšpektori môžu ukladať riaditeľovi, prípadne ďalším pracovníkom školy alebo školského zariadenia záväzné pokyny týkajúce sa obsahu a organizácie výchovnovzdelávacieho procesu; sú oprávnení dočasne zastaviť výkon nezákonného alebo pedagogicky nesprávneho opatrenia učiteľa, riaditeľa školy alebo školského zariadenia alebo školského inšpektora orgánu štátnej správy nižšieho stupňa a sú povinní o tom informovať orgán príslušný na vykonanie nápravy.

Podrobnejšie úlohy inšpekcie výchovy a vzdelávania, práva a povinnosti školských inšpektorov a zásady pre rezortný dozor ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom; ustanovuje aj záväzný plán hlavných úloh inšpekcie výchovy a vzdelávania, kvalifikačné predpoklady školských inšpektorov a zásady pre ich výber, prípravu a ďalšie vzdelávanie.

Deti československých štátnych občanov môžu plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Československej socialistickej republiky, ak v prípadoch odôvodnených záujmami spoločnosti a rodičov odchádzajú s rodičmi na dočasný pobyt do zahraničia (ďalej len „osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky“).

O osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky rozhoduje okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého dieťa plní povinnú školskú dochádzku alebo túto povinnosť má plniť.

Podrobnosti o osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

O zaraďovaní detí do základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy, do pomocnej školy11) a do materskej školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť12) rozhoduje okresný národný výbor príslušný podľa miesta bydliska dieťaťa.

Podrobnosti o zaraďovaní detí do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Českej socialistickej republiky a s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Za vzorné správame, vzorné plnenie povinností, za významný prejav aktivity alebo za statočný čin môže sa žiakovi alebo učňovi udeliť pochvala alebo iné ocenenie.

Ak sa žiak alebo učeň previní proti školskému poriadku, môže sa mu podľa závažnosti previnenia uložiť niektoré z týchto výchovných opatrení: napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy; žiakom stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa uložiť aj podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. O podmienečnom vylúčení zo štúdia rozhoduje riaditeľ školy, o vylúčení zo štúdia rozhoduje krajský národný výbor, ktorý školu odborne vedie.

Pravidlá správania žiakov a učňov (školský poriadok), ako aj podrobnosti o druhoch a stupňoch výchovných opatrení ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

O prijatí žiaka na strednú školu13) rozhoduje riaditeľ školy v lehote ustanovenej vykonávacím predpisom.

Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov o štúdium na strednej škole zriaďuje riaditeľ školy so súhlasom krajského národného výboru prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

Uchádzač o štúdium na strednej škole podáva prihlášku na štúdium písomne v lehote určenej vykonávacím predpisom škole, ktorú navštevuje, alebo organizácií, s ktorou je v pracovnom pomere

Pre prijatie žiaka na strednú školu sú rozhodujúce jeho klasifikácia zo základnej deväťročnej školy, jeho osobná charakteristika schválená riaditeľom základnej deväťročnej školy alebo vedúcim organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, vyjadrenie lekára o zdravotnom stave uchádzača a jeho zdravotnej spôsobilosti na štúdium a na výkon povolania, na ktoré sa štúdiom pripravuje, a výsledok prijímacie skúšky.

Proti rozhodnutiu môže uchádzač podať do ôsmich dní prostredníctvom riaditeľa školy odvolanie na národný výbor, ktorý školu odborne vedie; riaditeľ školy nemôže o odvolaní sám rozhodnúť.

Termíny na podanie prihlášky, termíny prijímacej skúšky, lehotu na odovzdanie prihlášky riaditeľovi strednej školy a lehotu, do ktorej je riaditeľ tejto školy povinný rozhodnúť, ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štipendium a hmotné zabezpečenie zo štátnych rozpočtových prostriedkov priznáva a odníma žiakom stredných škôl14) riaditeľ školy.

Postup pri priznávaní a odnímaní štipendia a hmotného zabezpečenia žiakov ustanovujú ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Žiakom stredných škôl, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa z vážnych osobných dôvodov, najmä zdravotných, štúdium prerušiť, a to až na dva roky. O prerušení štúdia rozhoduje riaditeľ školy. Po uplynutí času prerušeného štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené.

Podrobnosti o prerušení štúdia ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na území Českej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie, ak je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení a ak je vysvedčenie opatrené overovacou doložkou. Overovaciu doložku vydáva krajský národný výbor príslušný podľa bydliska žiadateľa.

Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na území Českej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie, ak nie je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení, len vtedy, ak bolo uznané (nostrifikácia). Uznať možno len vysvedčenie vydané zahraničnou školou tej istej úrovne, ako sú školy poskytujúce v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie. Uznanie možno viazať na podmienku, že žiadateľ vykoná doplňovaciu skúšku. O uznaní rozhoduje a overovaciu doložku vydáva krajský národný výbor príslušný podľa miesta bydliska žiadateľa.

Vysvedčenie opatrené overovacou doložkou vydanou príslušným orgánom Slovenskej socialistickej republiky platí aj na území Českej socialistickej republiky.

Podrobnosti o rovnocennosti a podmienkach uznávania vysvedčení vydaných zahraničnými školami ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

Národné výbory môžu podľa osobitných predpisov16) zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie školskú družinu, školský klub, školskú knižnicu, internát a domov mládeže, prípadne inú súčasť školy určenú ministerstvom školstva, ak to vyžaduje účelnejšia organizácia výchovnovzdelávacej práce alebo iný závažný dôvod. Národné výbory vykonávajú vo veciach správy týchto zariadení pôsobnosť,

ktorú majú jednotlivé stupne národných výborov pri zriaďovaní, zrušovaní, hospodárskom zabezpečení, odbornom vedení a inšpekcii výchovy a vzdelávania škôl, ktorých súčasťou sú inak tieto zariadenia.

Tento zákon sa nevzťahuje na vysoké školy, vojenské školy, školy Zboru národnej bezpečnosti, školy Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky, podnikové a družstevné výchovné zariadenia a výchovné zariadenia spoločenských organizácií.

Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky podľa osobitných predpisov ostáva nedotknútá.17)