110/1979 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1995 do 31.10.2003
Predpis bol zrušený predpisom 420/2003 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 24.09.1979 - 31.12.1994 | |
3. | 01.01.1995 - 31.10.2003 | 287/1994 Z. z. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 110/1979 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť HORNÁ ORAVA |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 12.07.1979 |
Dátum vyhlásenia: | 24.09.1979 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.1995 |
Dátum účinnosti do: | 31.10.2003 |
Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
420/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny |
110
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 12. júla 1979,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť HORNÁ ORAVA
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými
ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej
rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):
§ 1
(1)
Územie vymedzené v časti A prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Horná
Orava (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresu Dolný Kubín v Stredoslovenskom
kraji v katastrálnych územiach obcí: Oravská Lesná, Zakamenné, Novoť, Mutné, Beňadovo,
Krušetnica, Breza, Lomná, Oravské Veselé, Sihelné, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice,
Bobrov, Zubrohlava, Klin, Námestovo, Hladovka, Suchá Hora a ďalej v katastrálnych
územiach Námestovské Pilsko, Slanická Osada, Oravské Hámre a v časti katastrálnych
území obcí: Zázrivá, Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Lokca, Oravská Jasenica, Horný Štefanov,
Dolný Štefanov, Ústie nad Priehradou, Trstená, Liesek, Vitanová.
(2)
Územie oblasti sa člení na 4 podoblasti podľa ich prírodných hodnôt a stupňa hospodárskeho
a kultúrneho využívania. Podoblasti majú diferencované ochranné podmienky. Podoblasti
sa vzhľadom na rozptýlenosť členia ďalej na krajinné celky s rovnakými podmienkami
ochrany. Podoblasti a krajinné celky sú vymedzené v časti B prílohy tejto vyhlášky.
§ 11
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník ministra:
Dr. Koyš v. r.
Dr. Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 110/1979 Zb.
Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti HORNÁ ORAVA
Chránená krajinná oblasť Horná Orava (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území
Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okrese Dolný Kubín
a zaberá Oravské Beskydy, severozápadné a severovýchodné výbežky Oravskej Magury,
severovýchodný výbežok Skorušinských vrchov a časť Oravskej kotliny.
Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR vydanej v r. 1971 v
mierke 1 : 50 000 na mapových listoch týchto nomenklatúr:
26 - 14 Oravská Lesná
26 - 21 Babia hora
26 - 23 Oravská priehrada
26 - 24 Suchá Hora
26 - 32 Dolný Kubín
26 - 41 Trstená
26 - 42 Oravice
26 - 21 Babia hora
26 - 23 Oravská priehrada
26 - 24 Suchá Hora
26 - 32 Dolný Kubín
26 - 41 Trstená
26 - 42 Oravice
A. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v priesečníku štátnej hranice s hranicou
povodia Kysuce a Oravy medzi kótami Svítková (1082) a Bednárová (1093). Sleduje hranicu
povodia a katastrálnu hranicu medzi obcami Oravská Lesná, Nová Bystrica a Harvelka
cez kótu Mrvova Kykula (1040), ďalej cez kóty 917, 843, 995, Beskyd (994), kótu 936
až na Okrúhlicu (1163). Odtiaľto pokračuje po hrebeni na východ cez kótu 1092, Hoľa
(1066), 1166, Paráč (1325), 1251 na Príslopec a Držatín. Odtiaľ pokračuje po hrebeni
cez Huty smerom na severovýchod cez kótu 992, 926, Galanky (942), kótu 852, po hrebeňovej
ceste cez Olešovku, Surov (902) a po katastrálnej hranici medzi obcami Breza, Vasiľov
a Lokca po rieku Biela Orava. Hranica ďalej pokračuje po pravom brehu Bielej Oravy
až po jej ústie do Oravskej vodnej nádrže. Odtiaľ pokračuje po katastrálnej hranici
medzi obcami Vavrečka a Námestovo ďalej Jelením potokom až na kótu Stará hora (946)
sledujúc katastrálnu hranicu medzi obcami Vavrečka a Ústie nad Priehradou na Ostrý
vrch (990), odtiaľ schádza v smere toku potoka Zadný Kriváň na štátnu cestu Námestovo
- Tvrdošín. Po štátnej ceste pokračuje cez priehradné teleso k obci Ústie nad Priehradou
cez kótu 649 až po potok Kovalinec a po jeho toku po štátnu cestu Trstená - štátna
hranica, po ktorej pokračuje na severoseverovýchod cez kóty 645, 667, 649 k potoku
Zimník, pokračuje až k jeho prameňu, odkiaľ ide priamočiaro na juhovýchod k prameňu
potoka Páleniská na kótu 706. Odtiaľ pokračuje na juhovýchod cez železničnú trať Trstená
- Suchá Hora, odtiaľ pokračuje poľnou cestou k okraju lesného porastu Háje, ktorý
zahŕňa do oblasti. Od porastu Háje pokračuje poľnou cestou, pretínajúc katastrálnu
hranicu medzi obcou Liesek a obcou Vitanová cez kótu 735, pretínajúc štátnu cestu
Vitanová - Hladovka. Odtiaľ pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcou Vitanová
a obcou Hladovka, po ktorej pokračuje hrebeňom na juh cez kótu Bučinka (919), Bučník
(957), cez Gabanovú po hrebeňovej ceste cez kótu 1110 na štátnu hranicu. Štátnou hranicou
sa hranica oblasti severovýchodným smerom vracia späť k východiskovému bodu.
Celková výmera oblasti je 70 332,51 ha.
B. Vymedzenie podoblastí
Územie oblasti sa člení na 4 podoblasti, ktoré sa ďalej členia na krajinné celky a
sú vyznačené na uvedených odtlačkoch Základnej mapy ČSSR. Podoblasti i krajinné celky
majú osobitné vymedzenie v rámci oblasti.
Podoblasť I.
Krajinný celok Paráč
Celok je ohraničený hranicou vychádzajúcou z kóty Paráč (1325), ktorá pokračuje na
východ po hranici oblasti po kótu 992, kde sa stáča severozápadným smerom po katastrálnej
hranici k potoku Lomnica, odtiaľ pokračuje okrajom lesa až k rieke Biela Orava. Ďalej
smeruje proti jej prúdu cez Oravskú Lesnú, dolinou Flajšová až na hranicu oblasti
ku kóte 936 a pokračuje po hranici oblasti až k východiskovému bodu.
Krajinný celok Pilsko - Babia hora
Hranica celku vychádza z hranice povodia Oravy a Kysuce, medzi kótami Svítková (1082)
a Bednárová (1093), odkiaľ ide južným smerom po hranici oblasti až po priesečník s
lesnou železničkou. Tu sa lomí na východ a ide po toku Bukovského potoka až po jeho
sútok s Bielou Oravou. Odtiaľ pokračuje štátnou cestou medzi obcami Oravská Lesná
a Zákamenné až po okraj lesa na ľavej strane štátnej cesty na osadu Oravice. Okrajom
lesa hranica pokračuje po potok Zasihlianka, proti jeho prúdu ide až po okraj lesa.
Hranica ďalej pokračuje na severovýchod po okraji lesa, pretínajúc potok Mutnianka
a pokračuje okrajom lesa cez kótu 782 k potoku Mutnianka, ktorý prechádza. Ďalej ide
po súvislom okraji lesa na severovýchod a východ až k potoku Veselianka na juhozápad
od kóty Magura (1018) a po lesnej ceste Oravské Veselé - Oravská Polhora, pokračuje
až po kótu 736 na štátnej ceste Oravská Polhora - štátna hranica. Ďalej pokračuje
po okraji lesa na severovýchod po hájovňu Vydrovka, kde sa stáča na východ stále sledujúc
okraj lesa, pretína Kohútovu dolinu a ďalej ide na juh ku križovatke ciest Hliny -
Kohútová. Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa na východ po poľnú cestu, kde sa
stáča na sever sledujúc okraj lesa až po jeho najsevernejší bod, kde sa stáča na juhovýchod
stále sledujúc okraj lesa. Východne od kóty 782 sa dostane na lesnú cestu k hájovni
Roveň, po ktorej pokračuje na východ, a po okraji lesa sa dostáva až na štátnu hranicu.
Po štátnej hranici severným smerom sa vracia k východiskovému bodu.
Krajinný celok Gluchová
Hranica celku vychádza z priesečníka štátnej hranice s potokom Hraničný Kriváň a štátnej
cesty Bobrov - štátna hranica. Odtiaľ hranica celku pokračuje západným smerom po okraji
lesa, pretínajúc potok Žiarový Kriváň, ďalej severozápadným smerom okrajom lesa okolo
kóty Kýčera (803), ďalej okrajom lesa okolo kóty Kýčera (803), ďalej okrajom lesa
a severozápadným smerom až po Rabčický potok. Tu sa stáča na východ a ďalej po okraji
lesa na štátnu hranicu, po ktorej sa vracia do východiskového bodu.
Krajinný celok Stará hora
Hranica celku vychádza z kóty Stará hora (946), ide na juh katastrálnou hranicou až
na Ostrý vrch (990). Z Ostrého vrchu hranica pokračuje po potoku Zadný Kriváň až po
okraj lesa. Odtiaľto sleduje okraj lesa severným smerom, pokračuje cez Slanickú Osadu,
stále sledujúc okraj lesa nad štátnou cestou Námestovo - Tvrdošín. Po okraji lesa
hranica oblúkom pokračuje k Jeleniemu potoku a po jeho prítoku po katastrálnej hranici
k východiskovému bodu.
Podoblasť II.
Krajinný celok Oravská Lesná
Hranica celku vychádza z priesečníka povodia Kysuce a Oravy s lesnou železničkou v
oblasti osady Demänová. Južným smerom sleduje hranicu oblasti až po kótu 936, odkiaľ
pokračuje dolinou Flajšová tokom Bielej Oravy až po jej ľavostranný prítok východne
od Oselného. Z tohto bodu hranica sa vracia západným smerom po štátnej ceste až po
Juríkov potok, ktorým pokračuje proti prúdu, neskôr po Bukovskom potoku až do východiskového
bodu.
Krajinný celok Babinská
Hranica celku vychádza z kóty Vlkov vrch (921) - južne od obce Novoť, pokračuje na
severozápad cez Vlkov grúň (918) po hrebeni až po súvislý okraj lesa. Po okraji lesa
pokračuje na juhozápad k potoku Zasihlianka, po ktorom ide až na okraj osady Oravice,
odkiaľ pokračuje poľnou cestou na severovýchod na hrebeň a po ňom na severozápad k
východiskovému bodu.
Krajinný celok Lomná
Hranica celku vychádza z kóty Galanky (942) - juhozápadne od obce Lomná, pokračuje
po hranici oblasti až po rieku Biela Orava. Proti toku Bielej Oravy pokračuje až po
katastrálnu hranicu medzi obcami Lomné a Krušetnica, ktorú sleduje na Kamenný vrch
(938), pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lomná a Zákamenné späť proti
toku Bielej Oravy až po okraj lesa. Odtiaľto sleduje okraj lesa najprv juhozápadným,
neskôr juhovýchodným smerom, pretínajúc potok Lomnica. Pokračuje po katastrálnej hranici
medzi obcami Hruštín a Lomná na kótu (992) a po hranici oblasti sa vracia k východiskovému
bodu.
Krajinný celok Beňadovo - Sihelniansky hrádok
Hranica celku vychádza z kóty 782 Menzdrovka severne od obce Novoť, odkiaľ pokračuje
cestou do osady Šoltýska, tu sa stáča na severovýchod po poľnej ceste na hrebeň, ktorým
pokračuje cez kótu Kurčinka (919), Sviniarky (879) západne od kóty Kýčera (944) a
po okraji lesa schádza do potoka Klinianka. Po potoku Klinianka prebieha, až kým tento
potok neopúšťa okraj lesa, pokračuje okrajom lesa na severovýchod, križujúc potok
Mutnianka, ďalej po okraji lesa na sever od obce Breza, stále sledujúc okraj lesa
až
k potoku Veselianka severne od obce Oravská Jasenica. Odtiaľ hranica pokračuje po súvislom okraji lesa na severozápad od mesta Námestovo a severne od obce Klin po potok Polhoranka. Hranica pokračuje proti toku Polhoranky, ďalej po jej prítoku (Sihelniansky potok) až po poľnú cestu vedúcu na kótu Skalka (852). Zo Skalky pokračuje juhozápadným smerom po poľnej ceste na križovatku poľných ciest, kde sa hranica stáča na severovýchod a ide po poľnej ceste cez Hornú raľu, po Krupiakovej rali severne od obce Siheľné až po poľnú cestu vedúcu severovýchodným smerom k Dolnému Mlynu, po ktorej prechádza cez Horný Mlyn až do potoka Polhoranka. Potom vedie proti jeho toku až po križovatku Hliny - Kohútová, odkiaľ pokračuje najprv severným smerom, potom oblúkom smerom po hranici prvej podoblasti až po okraj lesa na vyšnom konci Oravského Veselého na juhozápad od kóty Magura (1018). Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa východným smerom okolo kóty 848, pokračuje bezmenným potokom južným smerom až po poľnú cestu, ktorú sleduje severovýchodným smerom na kótu Mišovka (834), od ktorej prebieha po poľnej ceste ku kóte 793. Odtiaľ hranica pokračuje južným smerom po okraji lesa po Vahanovský potok, ďalej po nesúvislom okraji lesa a po bezmennom potoku južne od kóty 876 na južný okraj obce Oravské Veselé. Z tohto bodu pokračuje po štátnej ceste cez obec Oravské Veselé do obce Mutné, odkiaľ odbočuje juhozápadným smerom po poľnej ceste cez Blahutov grúň, severným okrajom lesa, pokračujúc na západ do potoka Mutnianka, proti prúdu ktorého pokračuje smerom severoseverozápadným k okraju lesa, Odtiaľ pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným smerom k východiskovému bodu.
k potoku Veselianka severne od obce Oravská Jasenica. Odtiaľ hranica pokračuje po súvislom okraji lesa na severozápad od mesta Námestovo a severne od obce Klin po potok Polhoranka. Hranica pokračuje proti toku Polhoranky, ďalej po jej prítoku (Sihelniansky potok) až po poľnú cestu vedúcu na kótu Skalka (852). Zo Skalky pokračuje juhozápadným smerom po poľnej ceste na križovatku poľných ciest, kde sa hranica stáča na severovýchod a ide po poľnej ceste cez Hornú raľu, po Krupiakovej rali severne od obce Siheľné až po poľnú cestu vedúcu severovýchodným smerom k Dolnému Mlynu, po ktorej prechádza cez Horný Mlyn až do potoka Polhoranka. Potom vedie proti jeho toku až po križovatku Hliny - Kohútová, odkiaľ pokračuje najprv severným smerom, potom oblúkom smerom po hranici prvej podoblasti až po okraj lesa na vyšnom konci Oravského Veselého na juhozápad od kóty Magura (1018). Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa východným smerom okolo kóty 848, pokračuje bezmenným potokom južným smerom až po poľnú cestu, ktorú sleduje severovýchodným smerom na kótu Mišovka (834), od ktorej prebieha po poľnej ceste ku kóte 793. Odtiaľ hranica pokračuje južným smerom po okraji lesa po Vahanovský potok, ďalej po nesúvislom okraji lesa a po bezmennom potoku južne od kóty 876 na južný okraj obce Oravské Veselé. Z tohto bodu pokračuje po štátnej ceste cez obec Oravské Veselé do obce Mutné, odkiaľ odbočuje juhozápadným smerom po poľnej ceste cez Blahutov grúň, severným okrajom lesa, pokračujúc na západ do potoka Mutnianka, proti prúdu ktorého pokračuje smerom severoseverozápadným k okraju lesa, Odtiaľ pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným smerom k východiskovému bodu.
Krajinný celok Slaná voda
Hranica vychádza zo sútoku Záhoranky a Rabčického potoka západne od obce Rabčice.
Pokračuje proti potoku Vonžovec až po okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje k štátnej
ceste Oravská Polhora - Slaná voda, po ktorej prebieha južným smerom po kótu 755,
pokračuje po nesúvislom okraji lesa južne a západne od kóty Turňa (891) až do Šoltýskeho
potoka. Hranica pokračuje východným smerom proti toku Šoltýskeho potoka až po poľnú
cestu, tu sa hranica stáča na sever a pokračuje okrajom lesa západne od kóty Jurčovka
(902). Pri horárni sa stáča na juhovýchod a okrajom lesa pokračuje cez kótu k horárni
Roveň východným smerom a lesnou cestou na štátnu hranicu. Po štátnej hranici pokračuje
na juhovýchod až po poľnú cestu juhovýchodne od kóty Martalúzovka (854). Hranica ide
po poľnej ceste na západ severným okrajom obce Rabčice a po poľnej ceste do východiskového
bodu.
Krajinný celok Medvedia hora
Hranica celku vychádza z priesečíka potoka Zimník so štátnou cestou Trstená - štátna
hranica. Odtiaľ hranica celku pokračuje po okraji lesa najprv juhovýchodným smerom,
potom severným až na štátnu hranicu, ktorú sleduje západným smerom až po potok Jelešňa.
Po potoku Jelešňa pokračuje až po ochranný lesný pás pri Oravskej vodnej nádrži. Po
vonkajšom okraji tohto pásu pokračuje najprv na západ, potom na juhovýchod až po potok
Jurčová. Odtiaľ pokračuje cestou na kótu 653, kde sa stáča na východ k okraju lesa,
ktorý sleduje severovýchodným smerom až k východiskovému bodu.
Krajinný celok Hladovské bory
Hranica celku vychádza z priesečníka potoka Jelešňa so štátnou hranicou na severozápad
od obce Hladovka. Pokračuje proti toku Jelešne až po priesečník so železničnou traťou
Trstená - Suchá Hora. Odtiaľ pokračuje východným smerom po železničnej trati až na
štátnu hranicu, po ktorej sa severným smerom vracia do východiskového bodu.
Krajinný celok pramenisko Jelešne
Hranica vychádza z kóty Bučinka (919) juhovýchodne od obce Vitanová. Severne od tejto
kóty hranica celku schádza bezmenným potokom do potoka Jelešňa. Hranica pokračuje
proti toku Jelešne až po poľnú cestu na Zadný grúnik, po ktorej pokračuje až na štátnu
hranicu. Potom pokračuje po štátnej hranici južným smerom a po hranici oblasti do
východiskového bodu.
Podoblasť III.
Krajinný celok Oravská vodná nádrž
Hranica celku vychádza z ľavej strany priehradného telesa Oravskej vodnej nádrže,
pokračuje po štátnej ceste východným smerom až po okraj ochranného lesného pásu okolo
Oravskej vodnej nádrže. Po okraji tohto lesného pásu pokračuje až po ústie potoka
Jelešňa, ďalej proti jeho toku až po štátnu hranicu. Po štátnej hranici pokračuje
severným smerom až po potok Hraničný Kriváň, ktorý sleduje po okraj lesného ochranného
pásu až po juhozápadný okraj obce Bobrov. Odtiaľ hranica pokračuje východným smerom
po okraji vodnej plochy až po najjužnejší okraj polostrova Pahŕbky, z ktorého hranica
pokračuje vzdušnou čiarou do východiskového bodu.
Podoblasť IV.
Túto podoblasť tvoria ostávajúce plochy chránenej krajinnej oblasti, ktoré nie sú
vymedzené v predchádzajúcich podoblastiach.
Patria sem:
krajinný celok Novoť - Zákamenné
(ohraničený krajinnými celkami Lomná, Paráč, Pilsko-Babia hora, Babinská a Beňadovo-Sihelniansky
hrádok),
krajinný celok Lokca - Páleničky
(ohraničený krajinnými celkami Lomná, Beňadovo-Sihelniansky hrádok a hranicou oblasti),
krajinný celok Mutné - Oravské Veselé
(ohraničený krajinnými celkami Beňadovo-Sihelniansky hrádok a Pilsko-Babia hora),
krajinný celok Oravská Polhora-Námestovo
(ohraničený krajinnými celkami Beňadovo-Sihelniansky hrádok, Pilsko-Babia hora, Slaná
voda, štátna hranica, Gluchová, Oravská vodná nádrž, hranica oblasti a Stará hora),
krajinný celok Ústie nad Priehradou
(ohraničený krajinnými celkami Oravská vodná nádrž, Medvedia hora a hranica oblasti),
krajinný celok Hladovka
(ohraničený krajinnými celkami Medvedia hora, štátna hranica, Hladovské hory, pramenisko
Jelešne a hranicou oblasti).
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
Nariadenie ONV v Dolnom Kubíne z 21.III.1973, ktorým sa vydáva Štatút Oravskej priehrady.
3)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
4)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
5)
§ 7a zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (úplné znenie vyhlásené pod č. 124/1976 Zb.).
6)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie vyhlásené pod č. 127/1976 Zb.). Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej
republiky č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
7)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach.