111/1979 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 24.09.1979 do 31.07.1989
Predpis bol zrušený predpisom 65/1989 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 111/1979 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť BIELE KARPATY |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 12.07.1979 |
Dátum vyhlásenia: | 24.09.1979 |
Dátum účinnosti od: | 24.09.1979 |
Dátum účinnosti do: | 31.07.1989 |
Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
65/1989 Zb. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty |
111
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 12. júla 1979,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť BIELE KARPATY
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými
ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona
Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):
§ 1
(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Biele
Karpaty (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresov Senica a Trenčín
v Západoslovenskom kraji a na území okresu Považská Bystrica v Stredoslovenskom kraji,
a to:
a)
v okrese Senica
v katastrálnych územiach obcí Brestovec, Poriadie, Stará Myjava;
b)
v okrese Trenčín
v katastrálnych územiach obcí Adamovské Kochanovce, Bošáca, Bzince pod Javorinou,
Dolná Súča, Drietoma, Horné Sŕnie, Hrabovka, Chocholná, Velčice, Ivanovce, Kostolná
- Záriečie, Ľubina, Melčice - Lieskové, Moravské Lieskové, Nemšová, Stará Turá, Trenčianska
Závada, Trenčín, Záblatie;
c)
v okrese Považská Bystrica
v katastrálnych územiach obcí Bolešov, Borčice, Dohňany, Dolná Breznica, Horná Breznica,
Kameničany, Kvašov, Lysá pod Makytou, Medné, Mestečko, Mikušovce, Pruské, Púchov,
Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa, Záriečie, Zubák.
(2)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt,
zabezpečenie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký,
ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
(3)
Ochrana prírody a prírodných hodnôt a dodržiavanie určených podmienok ochrany oblasti
je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území akokoľvek pôsobia,
ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno iba podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona vyhlásiť osobitnú ochranu
jej mimoriadne významných častí.
§ 2
(1)
Na území oblasti možno iba po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a)
vykonávať geologické práce (vrátane technických prác) v rozsahu určenom osobitnými
predpismi;
b)
dobývať ložiská nerastov;
c)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené s výskumom a prieskumom v
prírode;
d)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody, a to zásadne len
pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti, pričom výsledky týchto výskumov
rozhodnú o ich prípadnom hospodárskom využití. Toto ustanovenie sa netýka poľnohospodárskeho
pôdneho fondu obhospodarovaného podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej
výroby;
e)
meniť hranice lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
f)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
g)
mimo intravilánu obcí budovať stavby všetkého druhu (banské, priemyselné, inžinierske,
rekreačné, obytné, garáže a pod.) okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych
podnikov;
h)
vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, najmä na objektoch ľudovej
architektúry, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad
stavieb a ich areálov;
i)
mimo intravilánu obcí umiestňovať skládky a skladať odpady mimo miest na to určených;
j)
mimo intravilánu obcí umiestňovať informačné, reklamné a iné podobné zariadenia;
k)
mimo intravilánu obcí a mimo oplotených pozemkov odstraňovať a vypaľovať krovie,
trávu a ostatnú vegetáciu, zakladať ohne mimo vyznačených miest;
l)
veľkoplošne používať pesticídy mimo lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
m)
zachytávať a upravovať pramene, vyvieračky a povrchové vody na vodohospodárske ciele;
n)
porušovať systém závrtov, dolín, priepastí a škrapov, ako aj podzemné krasové útvary
deštrukčnými prácami, zavážaním zeminou, prípadne odpadkami.
(2)
Rozsah vykonávania ostatných činností na území celej oblasti sa vymedzuje takto:
a)
v lesoch sa hospodári podľa schválených lesných hospodárskych plánov, v ktorých hospodárske
opatrenia pre časti lesov chránených z dôvodu ochrany prírody sa určujú po dohode
s orgánmi štátnej ochrany prírody;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby sa uskutočňuje na základe komplexných plánov rozvoja
poľnohospodárskej výroby (vrátane úprav pozemkov so stromami a krovitou vegetáciou)
pre jednotlivé územnosprávne celky vypracovaných za spolupráce orgánov štátnej ochrany
prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblasti
a na záujmy ochrany a racionálneho využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia
a dbať o čistotu vodných tokov a ostatných povrchových vôd. Z tohto dôvodu treba najmä
zabrániť rozširovaniu erózie vylúčením príčin jej vzniku a erózne plochy asanovať.
Vodohospodárske diela akéhokoľvek druhu2) (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať
iba na základe príslušnej dokumentácie prerokovanej s orgánmi štátnej ochrany prírody.
Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej
vody;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom
na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prírodného prostredia.
Pri projektovaní a výstavbe treba prizerať na charakter krajiny a na používaný materiál.
Výstavba chát na individuálnu rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových
zotavovní, chatových táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autocampingov,
parkovísk a iných funkčných zariadení3) sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania so súhlasom
orgánov štátnej ochrany prírody a ostatných orgánov štátnej správy, ktorých sa to
týka, na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady
príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti. Individuálna
výstavba rekreačných chát a objektov a výstavba rekreačných objektov socialistických
organizácií na lesnom pôdnom fonde sa môže realizovať len so súhlasom Ministerstva
lesného a vodného hospodárstva SSR;4)
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a
rýb so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev, a
ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany
prírody;5)
f)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické
chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany
prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej
republike. Prieskum lesnej dopravnej siete sa vykonáva v spolupráci s orgánmi štátnej
ochrany prírody a odsúhlasuje sa za ich účasti pri záverečnom protokole k lesnému
hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum prírody a prírodných pomerov možno vykonávať len s vedomím Slovenského
ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu. Pritom
treba dbať, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rozličných organizácií a aby
sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty. Úprava sa netýka výskumov a prieskumov
na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a plánov poľnohospodárskej a lesnej výroby,
ani vodohospodárskych plánov.
§ 3
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány
územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej správy lesného hospodárstva,
orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske a dopravné orgány, orgány
cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom
na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti robia vlastné opatrenia na
ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, rýb, zveri a iných voľne žijúcich
živočíchov.
§ 4
(1)
O spôsobe ochrany osobitne chránených území, ktoré sú v oblasti, platia podmienky
určené príslušnými orgánmi. Podmienky ochrany podľa § 2 tejto vyhlášky sa nevzťahujú na osobitne chránené poľnohospodárske pôdy.6)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany
a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej
starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej a bezpečnostnej správy a pri zmenách,
ktoré sa dotýkajú obrany a bezpečnosti štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich
na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej alebo bezpečnostnej správy alebo príslušných
orgánov ministerstiev vnútra. Záujmové územia vojenskej a bezpečnostnej správy nie
sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam,
ktoré sú na území oblasti, ani ochranné pásma určené podľa osobitných predpisov.7)
§ 5
(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti podľa tejto vyhlášky vykonáva
v rámci svojej pôsobnosti8) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave; starostlivosť
o jaskyne a krasové javy vykonáva Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.
(2)
Na ochrane prírody a prírodných hodnôt v oblasti sa aktívne zúčastňujú národné výbory
pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti, zabezpečujú v rámci schválených
hospodárskych a finančných plánov finančné a materiálne prostriedky na ochranu, obnovu
a zveľaďovanie oblasti, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na
tomto území vykonávajú.
§ 6
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej
starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Správe slovenských jaskýň v Liptovskom
Mikuláši, na Západoslovenskom krajskom národnom výbore v Bratislave, na Stredoslovenskom
krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici a na okresných národných výboroch v Senici,
Trenčíne a Považskej Bystrici, na Správe geodézie a kartografie v Bratislave a na
Krajskej správe geodézie a kartografie v Banskej Bystrici.
§ 7
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník ministra:
Dr. Koyš v. r.
Dr. Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 111/1979 Zb.
Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti BIELE KARPATY
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky
v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji v okresoch Senica, Trenčín, Považská Bystrica.
Územie chránenej krajinnej oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR
v mierke 1 : 50 000 na týchto mapových
listoch:
listoch:
25 - 34 Luhačovice
25 - 43 Púchov
34 - 24 Holíč
35 - 11 Veselí nad Moravou
35 - 12 Strání
35 - 13 Myjava
35 - 14 Nové Mesto nad Váhom
35 - 21 Trenčín
25 - 43 Púchov
34 - 24 Holíč
35 - 11 Veselí nad Moravou
35 - 12 Strání
35 - 13 Myjava
35 - 14 Nové Mesto nad Váhom
35 - 21 Trenčín
I. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu, ktorý tvorí priesečník železničnej
trate Horní Lideč - Púchov s hranicou Českej socialistickej republiky a Slovenskej
socialistickej republiky, a sleduje železničnú trať po západný okraj intravilánu obce
Lúky až k potoku Biela voda, ktorý sleduje v smere toku až po jeho priesečník so železničnou
traťou. Odtiaľ hranica sleduje železničnú trať, obchádzajúc intravilány obcí až po
severný okraj intravilánu obce Streženice, ktorý obchádza, a pokračuje po štátnej
ceste k severovýchodnému okraju intravilánu obce Horenická Hôrka, odkiaľ pokračuje
proti toku potoka, asi po 800 m zabočuje vľavo na štátnu cestu Medné-Lednické Rovné,
ktorú sleduje až po zlom, kde prechádza cez potok k okraju lesa. Okrajom lesa pokračuje
po kaplnku sv. Anny, kde pretína štátnu cestu a potok Lednica a sleduje hranicu katastrálneho
územia obce Lednické Rovné až po priesečník s hranicou katastrálneho územia obce Horovce,
kde sa napája na lesný okraj, pokračuje až po jeho južný výbežok, odkiaľ smeruje juhozápadne
cez dolinu až po jeho južný výbežok, odkiaľ smeruje juhozápadne cez dolinu znovu na
okraj lesa, pretínajúc štátnu cestu a potok Kvašov, pokračuje ďalej okrajom lesného
komplexu, obchádza intravilány obcí Tuchyňa a Pruské až po južný výbežok lesa pod
kótou 444. Ďalej hranica prechádza juhozápadne Krivoklátskou dolinou na kótu 352 (Kasnák)
v predĺžení na okraj lesa, ktorý sleduje až po sútok dvoch potokov. Z tohto bodu smeruje
na kótu 349 (Vŕšky) a bočným hrebienkom schádza na severný okraj intravilánu obce
Podhorie. Odtiaľ hranica smeruje priamo, pretínajúc dva bočné hrebene a dolinu, na
severný výbežok lesa asi 300 m od kóty 357, sleduje okraj lesa, prechádzajúc Bolešovskou
dolinou juhozápadným smerom cez kótu 333 do doliny až k potoku. Ďalej hranica pokračuje
proti toku potoka k horárni Fodorka, sledujúc okraj lesa asi 400 m, kde sa napája
na ďalší potok a pokračuje ním až po jeho sútok s riekou Vlárou, ktorú sleduje po
jej toku asi 600 m. Z bodu kde sa rieka Vlára rozchádza s lesom, pokračuje hranica
okrajom lesného komplexu až na poľnú cestu popri Podihličnom salaši, ktorú sleduje
do doliny potoka Ľuborča cez štátnu cestu, a znovu sa napája na lesný komplex. Ďalej
pokračuje jeho okrajom popod kótu 459 (Malý Jelenec), juhovýchodne obchádza komplex
Bukovina a pokračuje juhozápadným smerom popod kótu 382 (Mäsiarová) do priesečníka
poľných ciest z Dolnej Súče a Kľúčového. Z tohto bodu pokračuje poľnou cestou severozápadným
smerom až k okraju lesného komplexu, ktorý sleduje po odbočku zo štátnej cesty. Z
tohto bodu hranica ide po štátnej ceste na Dolnú Súču, obchádza jej intravilán a napája
sa na cestu smerujúcu na lazy Mohunka, Hanci, Poľníky až na okraj lesa, ktorý sleduje
cez kótu 468 (Latovec), ďalej zbieha po jeho okraji do doliny Orechovského potoka
a sleduje lesný okraj až po kótu 304. Odtiaľ hranica pokračuje západným smerom kolmo
dolu z hrebeňa až k potoku a pokračuje ním proti toku po prameň, ďalej západne až
na kótu 446 (Šerení vrch), odkiaľ pokračuje poľnou cestou západne od kóty 366 (Polovica)
k potoku Drietomica, po ktorom prechádza proti toku na kótu 252. Z tejto kóty hranica
sleduje okraj lesného komplexu, pri samote Škodák zbieha do doliny, pretína potok
Chocholnica, kde nadväzuje na okraj lesa a pokračuje po ňom po poľnú cestu vedúcu
do obce Adamovské Kochanovce, odkiaľ západne prebieha asi 400 m na poľnú cestu smerujúcu
do osady Jurákovce. Túto cestu sleduje v dĺžke asi 2,5 km a odbočuje západným smerom
po výbežkoch lesa až do doliny Melčického potoka, pretína ho a pokračuje okrajom lesa
popod Melčické kopanice, ďalej sleduje pravostranný prítok Ivanovského potoka po jeho
prameň, kde nadväzuje na okraj lesa, sleduje ho po križovatku poľných ciest z Bošáce
a Haluzíc, severozápadne pokračuje pod kótou 476 (Mlacovec), kde od kraja lesa zbieha
na štátnu cestu Bošáca-Zábudišová, ktorú pretína, a pokračuje poľnou cestou k severnému
okraju obce Zemianske Podhradie. Z tohto bodu hranica prebieha severovýchodne proti
toku potoka, ktorý je ľavostranným prítokom potoka Bošáčka, pri jeho rozdvojení hranica
prechádza po okraji lesa, schádza priečne cez vrstevnice do doliny potoka Bošáčka,
ktorú sleduje asi 700 m dolu tokom, odtiaľ prechádza na okraj lesného porastu, ktorý
sleduje až po lesnú cestu, po nej prebieha na kótu 545 (Hlohová). Z toho bodu bočným
hrebeňom smeruje hranica juhozápadne smerom do doliny a nadväzuje na ľavostranný prítok
potoka Lužov, pokračuje ním až na križovatku štátnej cesty na severozápadnom okraji
obce Moravské Lieskové. Odtiaľ hranica smeruje po okraji lesa na kótu 432 (Ostrý vrch),
hrebeňom pokračuje na kótu 410, kde odbočuje západne do osady U Turovských a odtiaľ
do sútoku potoka Javorina a jej ľavostranného prítoku. Od sútoku potokov hranica pokračuje
proti toku potoka Javorina po štátnu cestu pod osadou Pod Višňovým, pokračuje štátnou
cestou smerom na Cetunu kolmo po potok Vrzalka, ktorý sleduje v smere toku po intravilán
obce Vrzávka, obchádza ju a napája sa na okraj lesného komplexu Maleník. Hranica pokračuje
okrajom lesa na severný okraj osady Hrabové, odtiaľ zbieha po štátnej ceste asi 800
m k miestu, kde ju pretína potok, ktorý sleduje asi 200 m po sútok s jeho ďalším prítokom.
Od sútoku pokračuje severozápadne do križovatky ciest v obci Hrnčiarové. Hranica ďalej
sleduje štátnu cestu asi 500 m, odkiaľ prechádza západným smerom na križovatku štátnych
ciest Cetuna-Podkozince. Z križovatky prechádza na kótu 450, odkiaľ sa cez kopanicu
U Sušárskych napája na okraj lesného komplexu, ktorý sleduje až po ľavostranný prítok
Brezovského potoka, sleduje ho po štátnu cestu Stará Turá-Súš, pretína ju smerujúc
na kótu 385 na okraj lesa. Týmto okrajom pokračuje hranica po štátnu cestu Stará Turá-Topolecká,
ktorú sleduje cez osadu U Hudcov, na prvej križovatke ju opúšťa, odbočuje doľava cez
osadu U Gaváčov a U Škriečkov na okraj lesa, ktorý sleduje, obchádzajúc intravilán
osady Paprad, pretína železnicu a napája sa znovu na okraj lesa, sleduje ho, znovu
pretína železničnú trať a obchádza intravilány obcí Poriadie, Stará Myjava po severnom
okraji osady U Mizerákov. Odtiaľ smeruje juhozápadne na osadu Dúbravčíci, pokračuje
týmto smerom po sútok potokov v osade Brestovec. Ďalej hranica pokračuje proti toku
pravostranným prítokom po osadu U Kavických na okraj lesa, ktorý sleduje po štátnu
cestu, pretína ju a pokračuje poľnou cestou na kótu 508 a ďalej ku kopanici U Turbov.
Odtiaľ zbieha po potoku až na priesečník s poľnou cestou na osadu U Kunčákov, pokračuje
juhozápadne na kótu 564 (Vesný vrch), kolmo pretínajúc vrstevnice zbieha do doliny
na potok, ktorý sleduje do osady Vápeník, pokračuje proti toku jeho ľavostranného
prítoku a juhovýchodným smerom vystupuje na kótu 514 (Lipový vrch). Z tejto kóty zostupuje
juhovýchodne do doliny, pretínajúc poľnú cestu napája sa na lesný okraj, ktorý sleduje
po štátnu cestu Turá Lúka-Sobotište. Ďalej hranica pokračuje touto cestou po kraj
osady Horná Dolina, prechádza po ceste po samotu Kutáci na kótu 444. Odtiaľ pokračuje
po okraji lesa západne k samote U Bučákov, ďalej poľnou cestou na štátnu cestu Sobotište
- Vrbovce, pretína štátnu cestu a potok a pokračuje poľnou cestou asi 200 m na kótu
482, odkiaľ sleduje severne hranicu katastrálneho územia obcí Částkov, Sobotište,
Chvojnica až po potok Chvojnica a pokračuje v smere jeho toku až po sútok s pravostranným
prítokom potoka Raková. Z tohto miesta hranica sleduje okraj lesa a pokračuje poľnou
cestou smerom na Richtárku po križovatku poľných ciest pod kótou 507, odkiaľ západne
prechádza kótu 420, sleduje okraj lesa až po bod, kde sa okraj lesa stretáva s potokom.
Zbieha po ňom asi 200 m do sútoku s pravostranným prítokom, odkiaľ sa napája na poľnú
cestu, ktorú sleduje severozápadne až na okraj lesného komplexu. Po jeho okraji prechádza
cez Zlatnícky potok a pokračuje na hranicu Českej socialistickej republiky a Slovenskej
socialistickej republiky, ktorú sleduje, a asi 100 m za kótou 584 (Kobyla) pokračuje
južným smerom a sleduje okraj lesného komplexu po osadu U Bednárov. Odtiaľ hranica
pokračuje poľnou cestou k priesečníku s potokom, ktorý sleduje po osadu U Strýčkov,
pokračuje na kótu 452 a z nej na kótu 622 (Žalostiná), ďalej po ceste do osady Klvače
a odtiaľ štátnou cestou smerom na Chvojnicu, kde za obcou prechádza na potok Chvojnica
až k osade U Hrtánkov. Z osady zostupuje juhozápadne na poľnú cestu, ktorou pokračuje
na kótu 387 a odtiaľ severozápadným smerom až na poľnú cestu rovnobežne s katastrálnou
hranicou do osady U Mikuláškov. Ďalej hranica pokračuje severozápadne až po ľavostranný
prítok potoka Teplica, sleduje ho proti smeru toku až po jeho sútok s Teplicou. Odtiaľ
sleduje potok Teplica proti smeru jeho toku po okraj intravilánu obce Vrbovce, obchádza
intravilán obce z jeho pravej strany, pričom pretína dva pravostranné prítoky potoka
Vrbovčianka. Z okraja intravilánu obce Vrbovce ide hranica severozápadne po potoku
až po štátnu cestu, ktorou pokračuje asi 150 m. Z tohto bodu prechádza hranica kolmo
na okraj lesného komplexu a jeho okrajom pokračuje až na hranicu Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ktorú sleduje až po východiskový
bod.
Rozloha oblasti je 62 808 ha.
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
4)
§ 4 ods. 6 a 7 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
5)
6)
7)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie pod č. 127/1976 Zb.).
Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie pod č. 127/1976 Zb.).
Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách.
8)
Zákon SNR č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkách.