124/1979 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 12.11.1979 do 31.12.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 124/1979 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť ŠTIAVNICKÉ VRCHY |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 22.09.1979 |
Dátum vyhlásenia: | 12.11.1979 |
Dátum účinnosti od: | 12.11.1979 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1994 |
Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
124
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 22. septembra 1979,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť ŠTIAVNICKÉ VRCHY
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými
ústrednými orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona Slovenskej
národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v prílohe, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Štiavnické
vrchy (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresov:
a)
Žiar nad Hronom v Stredoslovenskom kraji, v katastrálnych územiach obcí Antol, Baďan,
Banská Belá, Banská Štiavnica, Banský Studenec, Beluj, Nová Baňa-Brehy, Dekýš, Hliník
nad Hronom, Hodruša-Hámre, Ilija, Kopanice, Kozelník, Lehôtka pod Brehy, Močiar, Počúvadlo,
Podhorie, Prenčov, Repište, Rudno nad Hronom, Sklené Teplice, Štiavnické Bane, Tekovská
Breznica, Trnavá Hora, Voznica, Vyhne, Vysoká, Žarnovica, Žiar nad Hronom,
b)
Zvolen v Stredoslovenskom kraji, v katastrálnych územiach obcí Babina, Bacurov, Devičie,
Dobrá Niva, Dubové, Hontianske Nemce, Hronská Breznica, Kraľovce-Krnišov, Krupina,
Ladzany, Ostrá Lúka, Sebechleby, Žibritov,
c)
Levice v Západoslovenskom kraji, v katastrálnych územiach obcí Bohunice, Čajkov,
Devičany, Gondovo, Jabloňovce, Nová Dedina, Pukanec, Rybník, Uhliská, Bárovce, Pečenice.
(2)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt,
aj v nadväznosti na cenné kultúrne pamiatky a osobitne na pamiatky vývoja techniky
na území, zabezpečovanie jej optimálneho využívania so zreteľom na jej všestranný
kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-rekreačný význam pri rešpektovaní
prioritných záujmov geologickej a banskej činnosti v tejto oblasti.
(3)
Ochrana prírody a prírodných hodnôt a zachovanie určených podmienok ochrany oblasti
je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území akokoľvek pôsobia,
ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona vyhlásiť osobitnú ochranu
jej mimoriadne významných častí.
§ 2
(1)
Na území oblasti možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a)
vykonávať zber vzácnych nerastov na povrchu;
b)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené najmä s výskumom a prieskumom
v prírode;
c)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody zásadne len pri vykonávaní
výskumov v rámci experimentálnej činnosti. Toto ustanovenie sa netýka poľnohospodárskeho
pôdneho fondu obhospodarovaného podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej
výroby;
d)
meniť a vytvárať systémy prívodových a odtokových kanálov, štôlní a pamiatok vývoja
techniky pôvodných banských vodných nádrží;
e)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
f)
mimo intravilánu obcí budovať stavby všetkého druhu (banské, priemyselné, inžinierske,
rekreačné, obytné, garáže atď.) okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych
podnikov;
g)
mimo intravilánu obcí, s výnimkou priestorov, ktoré boli už skôr určené na tieto
ciele, umiestňovať skládky, skladovať odpady, tvoriť banské haldy a odkaliská;
h)
mimo intravilánu obcí umiestňovať reklamné, informačné a iné podobné zariadenia;
i)
veľkoplošne používať pesticídy s výnimkou lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho
fondu.
(2)
Na území oblasti možno len po prerokovaní s orgánmi štátnej ochrany prírody:
a)
vykonávať geologické práce vrátane technických prác v rozsahu určenom osobitnými
predpismi (okrem prieskumu nadväzujúceho na existujúce banské diela a okrem prieskumu
hydrogeologických prác spojených s ochranou a rozvojom prírodných liečebných kúpeľov
a prírodných liečivých zdrojov);
b)
dobývať ložiská nerastov, okrem určených dobývacích priestorov.2)
(3)
Rozsah vykonávania ostatných činností v oblasti sa vymedzuje takto:
a)
obhospodarovanie lesného fondu sa spravuje schválenými lesnými hospodárskymi plánmi,
v ktorých hospodárske opatrenia pre časti lesov chránené z dôvodu ochrany prírody
sa určujú po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby v oblasti sa uskutočňuje na základe komplexných plánov
rozvoja poľnohospodárstva vrátane úprav pozemkov so stromami a krovitou vegetáciou
pre jednotlivé územnosprávne celky vypracovaných za spolupráce s orgánmi štátnej ochrany
prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblasti
a záujmy ochrany a racionálneho využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom
na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prírodného prostredia.
Pri projektovaní a výstavbe treba prihliadať na charakter krajiny a používaný materiál.
Výstavba chát na individuálnu rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových
zotavovní, chatových táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autocampingov,
parkovísk a iných funkčných zariadení3) sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania so súhlasom
orgánov štátnej ochrany prírody a ostatných orgánov štátnej správy, ktorých sa to
týka, na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady
príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti; individuálna
výstavba rekreačných chát a objektov a výstavba rekreačných objektov socialistických
organizácií na lesnom pôdnom fonde sa môže realizovať len so súhlasom Ministerstva
lesného a vodného hospodárstva SSR;4)
e)
poľovníctvo a rybárstvo5) sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb so zreteľom na zachovanie
a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev, a ak ide o ochranu voľne žijúcich
živočíchov, za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody;
f)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické
chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany
prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej
republike. Prieskum lesnej dopravnej siete sa vykonáva za spolupráce orgánov štátnej
ochrany prírody a odsúhlasuje sa za ich účasti pri záverečnom protokole k lesnému
hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov, možno vykonávať len s vedomím
Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu.
Pritom treba dbať na to, aby sa v čase a v mieste nestretávali záujmy rôznych organizácií,
alebo aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty.
§ 3
(1)
Na území oblasti sa venuje osobitná starostlivosť pamiatkam vývoja techniky v odbore
baníctva, hutníctva a lesníctva podľa osobitných predpisov.6)
(2)
Spôsob a rozsah ochrany pamiatok vývoja techniky určí príslušný okresný národný výbor
osobitným štatútom.
§ 4
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány
územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej správy lesného hospodárstva,
orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske, dopravné, orgány cestovného
ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom na poslanie
oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti vykonávajú opatrenia na ochranu
ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, zveri a rýb a iných voľne žijúcich živočíchov.
§ 5
(1)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany
a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej
starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej správy a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú
obrany štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento cieľ, vyžiadať si súhlas
vojenskej správy alebo príslušných orgánov ministerstiev vnútra. Záujmové územia vojenskej
správy nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam,
ktoré sú na území oblasti, ani ochranné pásma ustanovené podľa osobitných predpisov.8)
§ 6
(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti podľa tejto vyhlášky vykonáva
v rámci svojej pôsobnosti9) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.
(2)
Na ochrane, obnove a zveľaďovaní prírody, prírodných hodnôt a kultúrnych pamiatok
v oblasti sa podieľajú národné výbory pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti, zabezpečujú v rámci svojej
pôsobnosti finančné a materiálne prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti
v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov
vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§ 7
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej
starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Stredoslovenskom krajskom národnom
výbore v Banskej Bystrici, na Západoslovenskom krajskom národnom výbore v Bratislave,
na okresných národných výboroch v Žiari nad Hronom, vo Zvolene a v Leviciach, ako
aj v strediskách geodézie vo Zvolene a Leviciach.
§ 8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:
Válek v. r.
Válek v. r.
Príloha vyhlášky č. 124/1979 Zb.
Vymedzenie chránenej krajinnej oblasti ŠTIAVNICKÉ VRCHY
Chránená krajinná oblasť (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Stredoslovenského
kraja v okresoch Žiar nad Hronom a Zvolen a na území Západoslovenského kraja v okrese
Levice.
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v mieste dotyku hraníc okresu Zvolen
a okresu Žiar nad Hronom pri rieke Hron. Odtiaľ smeruje pozdĺž okrajových lesných
porastov severnej časti Štiavnických vrchov až po intravilán obce Jalná a to západným
smerom. Za hranicou tohto intravilánu sa pozdĺž okrajového lesného porastu otáča na
juh až k Močiarskemu potoku; odtiaľ pokračuje pozdĺž severnej hranice lesných porastov
až po Istebný potok. Od Istebného potoka prechádza pozdĺž lesného porastu na severozápad,
ďalej na západ až po východnú hranicu študijných plôch Výskumného ústavu lesného hospodárstva
vo Zvolene. Hranica tejto študijnej plochy obchádza až po okraj lesa na dotyku s poľnohospodárskym
pôdnym fondom, odtiaľ pokračuje až po hájovňu Kapitulský majer. Ďalej hranica postupuje
pozdĺž okraja lesného porastu až k dobývaciemu priestoru kameňolomu na ťažbu perlitu
(Keramické závody Košice) v Lehôtke pod Brehmi, a za západnou hranicou štátnej prírodnej
rezervácie Szabóova skala napája sa na západnú hranicu chráneného náleziska Bralce.
Odtiaľ sleduje najprv južnú, potom východnú hranicu lesného porastu až po katastrálne
územie obce Vyhne. Tu sa po okraji lesného porastu otáča najprv na juhozápad, potom
severozápad a opäť pozdĺž okraja lesa na juh, ďalej na západ až po štátnu cestu Bzenica
- Vyhne. Pozdĺž okraja lesa dosahuje hranicu dobývacieho priestoru kameňolomu závodu
Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov v Bzenici. Celý dobývací priestor vynecháva
až po jeho dotyk s riekou Hron. Pokračuje po ľavom brehu rieky Hron až po severný
okraj intravilánu obce Rudno nad Hronom. Sledujúc východnú hranicu intravilánu obce
Rudno k Rudnianskemu potoku smeruje pozdĺž okraja lesa k intravilánu obce Nová Baňa-Brehy,
kde pokračuje opäť po okraji lesa - vynechávajúc dobývací priestor Západoslovenských
kameňolomov a štrkopieskov - až po Čajkovský potok. Odtiaľ po okraji lesa pokračuje najprv na východ, potom na severovýchod po horáreň Štampoch. Tu sa stáča na juh po ľavej strane štátnej cesty Štiavnické Bane - Bohunice, sledujúc súvislý lesný porast cez Chlieviská až po cestu k hájovni Segíňov. Ďalej pozdĺž ľavého brehu potoka Jabloňovka sa stáča na juh a stále sleduje lesný porast až po štátnu cestu Jabloňovce-Baďan. Popri lesnom poraste smeruje najprv na juh, potom na západ až po potok Jabloňovka. Odtiaľ sleduje ľavý breh tohto potoka a súčasne lesný porast nachádzajúci sa južne od kóty Vrchné (359). Týmto lesným porastom pokračuje až po štátnu cestu Žemberovce - Ladzany. Po ľavej strane tejto cesty ide na juhovýchod a potom na východ až po západnú hranicu intravilánu obce Ladzany. Po okraji intravilánu tejto obce smeruje na východ, potom na sever až po Klastavský potok. Po ľavom brehu tohto potoka pokračuje hranica na sever až po okraj lesného porastu, odtiaľ na severovýchod, potom na juhovýchod po potok Štiavnica, kde prechádza po okraji lesa po hranicu katastrálneho územia obce Devičie pri štátnej ceste Hontianske Nemce - Krupina. Po ľavej strane tejto cesty, vynechávajúc intravilán obce Devičie v jeho západnej, potom severnej časti, dosahuje most cez potok Krupinica. Pokračuje po pravom brehu tohto potoka na severozápad až po osadu Stará hora, odkiaľ po okraji lesa dosahuje hranicu dobývacieho priestoru lomu Ficberg. Po hranici tohto dobývacieho priestoru a po pravej strane cesty do lomu dostáva sa k štátnej ceste Žibritov - Krupina a pri nej stáčajúc sa na juhovýchod a po napojení sa na štátnu cestu Krupina - Babiná sleduje ju po ľavej strane až po Suchý potok. Ďalej po pravom brehu tohto potoka sleduje hranica západný smer a pozdĺž lesného porastu dosahuje potok Suchý jarok (západne od kóty 422,6 - Kopanice). Hranica pokračuje potokom Suchý jarok na sever až po rieku Hron. Po ľavom brehu rieky Hron smerom na západ dosahuje hranicu východiskového bodu.
kameňolomov a štrkopieskov - až po Čajkovský potok. Odtiaľ po okraji lesa pokračuje najprv na východ, potom na severovýchod po horáreň Štampoch. Tu sa stáča na juh po ľavej strane štátnej cesty Štiavnické Bane - Bohunice, sledujúc súvislý lesný porast cez Chlieviská až po cestu k hájovni Segíňov. Ďalej pozdĺž ľavého brehu potoka Jabloňovka sa stáča na juh a stále sleduje lesný porast až po štátnu cestu Jabloňovce-Baďan. Popri lesnom poraste smeruje najprv na juh, potom na západ až po potok Jabloňovka. Odtiaľ sleduje ľavý breh tohto potoka a súčasne lesný porast nachádzajúci sa južne od kóty Vrchné (359). Týmto lesným porastom pokračuje až po štátnu cestu Žemberovce - Ladzany. Po ľavej strane tejto cesty ide na juhovýchod a potom na východ až po západnú hranicu intravilánu obce Ladzany. Po okraji intravilánu tejto obce smeruje na východ, potom na sever až po Klastavský potok. Po ľavom brehu tohto potoka pokračuje hranica na sever až po okraj lesného porastu, odtiaľ na severovýchod, potom na juhovýchod po potok Štiavnica, kde prechádza po okraji lesa po hranicu katastrálneho územia obce Devičie pri štátnej ceste Hontianske Nemce - Krupina. Po ľavej strane tejto cesty, vynechávajúc intravilán obce Devičie v jeho západnej, potom severnej časti, dosahuje most cez potok Krupinica. Pokračuje po pravom brehu tohto potoka na severozápad až po osadu Stará hora, odkiaľ po okraji lesa dosahuje hranicu dobývacieho priestoru lomu Ficberg. Po hranici tohto dobývacieho priestoru a po pravej strane cesty do lomu dostáva sa k štátnej ceste Žibritov - Krupina a pri nej stáčajúc sa na juhovýchod a po napojení sa na štátnu cestu Krupina - Babiná sleduje ju po ľavej strane až po Suchý potok. Ďalej po pravom brehu tohto potoka sleduje hranica západný smer a pozdĺž lesného porastu dosahuje potok Suchý jarok (západne od kóty 422,6 - Kopanice). Hranica pokračuje potokom Suchý jarok na sever až po rieku Hron. Po ľavom brehu rieky Hron smerom na západ dosahuje hranicu východiskového bodu.
Rozloha oblasti je 77 630 ha.
Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na
týchto mapových listoch:
36 - 31 | 45 - 22 |
36 - 32 | 46 - 11 |
36 - 33 | 46 - 12 |
35 - 44 | 36 - 34 |
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
Zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon).
3)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb.
4)
§ 4 ods. 6 a 7 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
5)
Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve.
6)
Zákon SNR č. 7/1958 Zb. o kultúrnych pamiatkach.
7)
§ 7a zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (úplné znenie č. 124/1976 Zb.).
8)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie č. 127/1976 Zb.). Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Vyhláška č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach