165/1979 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 15.12.1990 do 31.07.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 165/1979 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ústrednej rady odborov o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 07.11.1979 |
Dátum vyhlásenia: | 29.12.1979 |
Dátum účinnosti od: | 15.12.1990 |
Dátum účinnosti do: | 31.07.1991 |
Autor: | Ústredná rada odborov |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
54/1956 Zb. | Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov |
88/1968 Zb. | Zákon o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia |
143/1965 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení |
155/1983 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách v nemocenskom poistení niektorých pracovníkov |
79/1984 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
135/1984 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
59/1987 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov |
148/1988 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov |
123/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a vyhláška č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov |
263/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňajú vyhláška č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení, vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a niektoré ďalšie predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov |
501/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa menia a dopĺňajú vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, a vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
306/1991 Zb. | Zákon o zmenách v sociálnom zabezpečení |
8/1960 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení študentova žiakov pri výrobnej práci v závodoch |
184/1960 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov poverených činnosťou v zahraničí |
48/1961 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o poskytovaní niektorých dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia občanom, ktorí sa zúčastnia na príprave na obranu Československej socialistickej republiky |
21/1965 Zb. | Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, Ústrednej rady odborov a Ministerstva zdravotníctva o dôchodkovom zabezpečení, nemocenskom poistení a preventívnej a liečebnej starostlivosti niektorých občanov činných pri poskytovaní služieb |
461/2003 Z. z. | Zákon o sociálnom poistení |
165
VYHLÁŠKA
Ústrednej rady odborov
zo 7. novembra 1979
o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia
občanom v osobitných prípadoch
Ústredná rada odborov po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí
ustanovuje podľa § 2 ods. 3 písm. c), § 9, § 51 ods. 1 a 2 a § 63 ods. 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov a podľa § 36 ods. 1 zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia:
PRVÁ ČASŤ
NEMOCENSKÉ POISTENIE NIEKTORÝCH PRACOVNÍKOV
PRVÝ ODDIEL
§ 1
Všeobecné ustanovenia
Pre nemocenské poistenie
a)
domáckych pracovníkov (druhý oddiel),
b)
sezónnych a kampaňových pracovníkov (tretí oddiel),
c)
pracovníkov pre nepravidelnú výpomoc (štvrtý oddiel),
d)
pracovníkov v zahraničí a expertov v zahraničí (piaty oddiel),
e)
učňov (šiesty oddiel),
f)
študentov a žiakov (siedmy oddiel),
g)
interných vedeckých ašpirantov a umeleckých ašpirantov (ôsmy oddiel),
h)
členov obecných zastupiteľstiev, poslancov obecných zastupiteľstiev a starostov obcí
(deviaty oddiel),
ch)
pracovníkov činných na základe dohody o pracovnej činnosti (desiaty oddiel),
i)
dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby (jedenásty oddiel),
j)
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie
(dvanásty oddiel),
k)
občanov vykonávajúcich civilnú službu (trinásty oddiel),
l)
poslancov zákonodarných zborov (štrnásty oddiel).
platia všeobecné predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov,1) pokiaľ z ďalších ustanovení tejto časti nevyplýva odchylná úprava.
DRUHÝ ODDIEL
DOMÁCKI PRACOVNÍCI
§ 2
Týždenný pracovný čas domáckych pracovníkov2) sa na účely rozhodného obdobia, určenia, výpočtu a poskytovania peňažných dávok nemocenského
poistenia nahrádzajúcich mzdu posudzuje, ako by bol rozvrhnutý na taký počet pracovných
dní, ktorý vyplýva z rozvrhu týždenného pracovného času určeného v organizácii, s
ktorou je domácky pracovník v pracovnom pomere.
§ 3
Rozhodné obdobie
(1)
Na účely rozhodného obdobia podľa ustanovenia § 4 ods. 3 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení vyhlášky č. 113/1975
Zb. (ďalej len „vyhláška č. 143/1965 Zb.“) sa za odpracované dni považujú všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu
týždenného pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je domácky pracovník v
pracovnom pomere.
(2)
Do počtu odpracovaných dní (odsek 1) sa však nezahŕňajú dni, po ktoré domácky pracovník
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bola nariadená
karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti, ktorá sa mu poskytla podľa predpisov o nemocenskom
poistení zamestnancov,
c)
vykonával verejnú funkciu, občianske povinnosti alebo iné úkony vo všeobecnom záujme,
d)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu,
vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,
e)
nemohol vykonávať prácu z iných dôvodov, ale po čas, po ktorý nevykonával prácu,
mu patrila náhrada mzdy,
f)
domácka pracovníčka bola na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej dovolenke.
(3)
Do počtu odpracovaných dní (odsek 1) sa ďalej nezahŕňajú dni, ktoré pripadajú na
kalendárne mesiace, ktoré sa podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. nezahŕňajú do rozhodného obdobia.
§ 4
Výpočet nemocenského
(1)
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa započítateľný zárobok delí počtom pracovných dní pripadajúcich na rozhodné obdobie
podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je domácky
pracovník v pracovnom pomere; pritom sa do uvedeného počtu pracovných dní nezahŕňajú
len dni uvedené v § 3 ods. 2 a 3.
(2)
Ustanovenie § 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na domáckych pracovníkov nevzťahuje.
(3)
Pri určení pravdepodobného započítateľného zárobku sa postupuje podľa ustanovení
§ 9 vyhlášky č. 143/1965 Zb. s tým rozdielom, že pravdepodobný započítateľný zárobok sa určí zo započítateľného
zárobku, ktorý domácky pracovník zatiaľ dosiahol, a neupravuje sa podľa započítateľného
zárobku pracovníkov vykonávajúcich pre organizáciu rovnakú alebo obdobnú prácu.
§ 5
Poskytovanie nemocenského
Obmedzenie nároku na nemocenské
(1)
Nemocenské sa poskytuje za všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je domácky pracovník v pracovnom
pomere, a za sviatky, za ktoré by domáckemu pracovníkovi, keby bol práceneschopný,
patrila náhrada mzdy.
(2)
Ak domácky pracovník odviedol prácu za odvádzacie obdobie, v ktorom bol tiež práceneschopný,
patrí mu z nemocenského za dni (odsek 1), ktoré z času práceneschopnosti pripadajú
na toto obdobie, iba taká časť, aby nemocenské a čistý zárobok za toto obdobie neprevýšili
dohromady sumu rovnajúcu sa priemernej čistej dennej mzde vynásobenej počtom všetkých
dní (odsek 1) pripadajúcich na toto obdobie.
§ 6
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce
ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia § 5 ods. 2; inak platia ustanovenia § 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
(2)
Podmienka výkonu práce aspoň po 25 pracovných dní v obdobiach ustanovených v § 45 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa u domáckej pracovníčky považuje za splnenú, ak v takom období dosiahla zárobok
aspoň 700 Kčs. Táto suma sa zníži o 28 Kčs za každý deň, za ktorý v takom období domáckej
pracovníčke patrilo nemocenské, a za každý pracovný deň, v ktorom nemohla v takom
období vykonávať prácu pre výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných
úkonov vo všeobecnom záujme. Ustanovenie § 45 ods. 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na domácke pracovníčky nevzťahuje.
§ 7
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
(1)
U domáckej pracovníčky, ktorá bola z dôvodu ťarchavosti alebo materstva prevedená
z domáckej práce na inú domácku prácu, sa prvšia mzda zisťuje obdobne podľa ustanovení
§ 3 a 4; inak platia ustanovenia § 49 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
(2)
Na zistenie bežnej mzdy domáckej pracovníčky podľa ustanovení § 50 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa započítateľný zárobok, ktorý mala v jednotlivom kalendárnom mesiaci po prevedení
na inú domácku prácu, delí počtom pracovných hodín pripadajúcich na tento kalendárny
mesiac podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je
domácka pracovníčka v pracovnom pomere; pritom sa z uvedeného počtu hodín vylúčia
len pracovné hodiny, po ktoré v tomto mesiaci u domáckej pracovníčky trvali dôvody
uvedené v § 3 ods. 2. Ustanovenie § 50 písm. a) vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na domácke pracovníčky nevzťahuje.
(3)
Pokiaľ bežná hodinová mzda zistená podľa odseku 2 je nižšia ako hodinová mzda ustanovená
mzdovými predpismi pre domácku prácu, ktorú domácka pracovníčka vykonáva, považuje
sa za bežnú hodinovú mzdu hodinová mzda ustanovená mzdovými predpismi.
(4)
Ustanovenia § 51 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na domácke pracovníčky nevzťahujú. Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
pre jednotlivý kalendárny mesiac sa vypočíta tak, že rozdiel medzi čistou prvšou a
čistou bežnou hodinovou mzdou zistenou podľa odseku 2 alebo 3 sa vynásobí tým istým
počtom pracovných hodín, ktorým sa delí započítateľný zárobok v tomto kalendárnom
mesiaci (odsek 2).
§ 8
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny z nemocenského poistenia domáckych pracovníkov
nepatrí.
§ 9
Prídavky na deti
Pre splnenie podmienky pracovného úväzku a podmienky odpracovaného času pre nárok
na prídavky na deti platí pre domáckeho pracovníka ustanovenie § 23 zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia.
TRETÍ ODDIEL
SEZÓNNI A KAMPAŇOVÍ PRACOVNÍCI
§ 10
Okruh poistených
Sezónne a kampaňové práce
(1)
Za sezónnych a kampaňových pracovníkov (ďalej len „sezónni pracovníci“) sa považujú
pracovníci, ktorí na základe pracovného pomeru dojednaného na určitý čas vymedzený
trvaním sezóny (kampane) alebo jej časti, majú pravidelne vykonávať len sezónne alebo
kampaňové práce.
(2)
Sezónnymi a kampaňovými prácami sa na účely nemocenského poistenia rozumejú práce
vykonávané v poľnohospodárstve alebo lesníctve, pri ktorých je dočasne potrebný zvýšený
počet pracovníkov a ktorých potreba a výkon sú svojou povahou časove obmedzené na
určité ročné obdobie alebo na určité dočasne trvajúce prírodné podmienky.
(3)
Pracovníci, ktorí na základe dojednania v pracovnej zmluve nemajú vykonávať len sezónne
alebo kampaňové práce, sa nepovažujú za sezónnych pracovníkov, ani keď sa zúčastňujú
na prácach uvedených v odseku 2.
(4)
Na sezónnych pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne alebo kampaňové práce len občas
a nepravidelne podľa potrieb organizácie, sa ustanovenia tohto oddielu nevzťahujú;
títo pracovníci sa posudzujú ako pracovníci na nepravidelnú výpomoc (štvrtý oddiel).
§ 11
Trvanie poistenia, jeho vznik a zánik
(1)
Sezónny pracovník je poistený - pokiaľ jeho zamestnanie malo trvať alebo trvalo dlhšie
ako 6 pracovných dní po sebe idúcich - len v kalendárnych mesiacoch, v ktorých dosiahol
zárobok aspoň 120 Kčs.
(2)
Sezónny pracovník je poistený aj v tých kalendárnych mesiacoch, v ktorých nedosiahol
zárobok 120 Kčs len preto, že
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bola nariadená
karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti, ktorá mu bola poskytnutá podľa predpisov o nemocenskom
poistení zamestnancov,
c)
vykonával verejnú funkciu, občianske povinnosti alebo iné úkony vo všeobecnom záujme,
d)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu,
vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,
e)
poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, prípadne pokračoval v ošetrovaní člena
rodiny po vyčerpaní tejto podpory, a
f)
ak ide o sezónnu pracovníčku, aj preto, že bola na materskej dovolenke alebo na ďalšej
materskej dovolenke.
(3)
Ak sezónny pracovník utrpel pracovný úraz, považuje sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom
utrpel tento úraz, za poisteného, pokiaľ jeho zamestnanie malo trvať alebo trvalo
dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ne mal dosiahnuť alebo dosiahol
aspoň 120 Kčs za kalendárny mesiac.
(4)
Poistenie sezónneho pracovníka nemôže vzniknúť pred dňom vstupu do zamestnania. Ak
sezónny pracovník nebol v niektorých kalendárnych mesiacoch poistený, pretože neboli
pre to splnené podmienky ustanovené v odseku 1, prípadne 2 alebo 3, vzniká poistenie
znova prvým dňom toho kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto podmienky opäť splnené.
(5)
Poistenie sezónneho pracovníka zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom
boli naposledy splnené podmienky ustanovené v odseku 1, prípadne 2 alebo 3; zaniká
však vždy najneskoršie dňom skončenia pracovného pomeru.
§ 12
Výpočet nemocenského
(1)
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa započítateľný zárobok, do ktorého sa zahŕňa aj mzda zúčtovaná v tých kalendárnych
mesiacoch v rozhodnom období, v ktorých sezónny pracovník nebol poistený, delí počtom
pracovných dní pripadajúcich na rozhodné obdobie podľa rozvrhu týždenného pracovného
času určeného v organizácii, s ktorou je sezónny pracovník v pracovnom pomere; pritom
sa do uvedeného počtu pracovných dní nezahŕňajú len dni, po ktoré u sezónneho pracovníka
trvali dôvody uvedené v § 11 ods. 2 a dni, za ktoré sezónnemu pracovníkovi patrila náhrada mzdy, ako ani dni, ktoré pripadajú
na kalendárne mesiace, ktoré sa podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. nezahŕňajú do rozhodného obdobia.
(2)
Ustanovenia § 6 ods. 2 a § 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb. Sa na sezónnych pracovníkov nevzťahujú.
(3)
Pri určení pravdepodobného započítateľného zárobku sa postupuje podľa ustanovení
§ 9 vyhlášky č. 143/1965 Zb. s tým rozdielom, že sa pravdepodobný započítateľný zárobok určí zo započítateľného
zárobku, ktorý sezónny pracovník zatiaľ dosiahol, a neupravuje sa podľa započítateľného
zárobku pracovníkov vykonávajúcich v organizácii rovnakú alebo obdobnú prácu.
§ 13
Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je sezónny pracovník v pracovnom
pomere, a za sviatky, za ktoré by sezónnemu pracovníkovi, keby nebol práceneschopným,
patrila náhrada mzdy.
§ 14
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Peňažná podpora v materstve
Pre určenie, výpočet a poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej
pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou
ustanovení § 13 ods. 2, 3 a 4; inak platia ustanovenia § 40 a 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
§ 15
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
(1)
Pre zistenie prvšej a bežnej mzdy na určenie vyrovnávacieho príspevku v ťarchavosti
a materstve platia obdobne ustanovenia § 12; inak platia ustanovenia § 49 a 50 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
(2)
Ustanovenie § 51 ods. 2 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na sezónne pracovníčky nevzťahuje.
§ 16
Doba zamestnania
Do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol sezónny pracovník
poistený.
§ 17
Ochranná lehota
(1)
Ochranná lehota sa počíta vždy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom poistenie sezónneho
pracovníka naposledy ešte trvalo.
(2)
Sezónnemu pracovníkovi, ktorému sa pri zamestnaní poskytuje starobný dôchodok v nezmenenej
výške, ochranná lehota neplynie.
ŠTVRTÝ ODDIEL
PRACOVNÍCI NA NEPRAVIDELNÚ VÝPOMOC
§ 18
Okruh poistených
Za pracovníkov na nepravidelnú výpomoc sa na účely nemocenského poistenia považujú
pracovníci, ktorí v pracovnom pomere vykonávajú dojednané práce len občas a nepravidelne
podľa potrieb organizácie.
§ 19
Trvanie poistenia, jeho vznik a zánik
(1)
Pracovník na nepravidelnú výpomoc je poistený len v kalendárnych mesiacoch, v ktorých
odpracoval viac ako 6 dní a dosiahol pritom zárobok aspoň 120 Kčs.
(2)
Ak pracovník na nepravidelnú výpomoc utrpel pracovný úraz, považuje sa v kalendárnom
mesiaci, v ktorom utrpel tento úraz, za poisteného, pokiaľ jeho zamestnanie malo trvať
alebo trvalo dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a mal za ne dosiahnuť alebo
dosiahol zárobok aspoň 120 Kčs za kalendárny mesiac.
(3)
Poistenie pracovníka na nepravidelnú výpomoc nemôže vzniknúť predo dňom vstupu do
zamestnania. Ak pracovník na nepravidelnú výpomoc nebol v niektorých kalendárnych
mesiacoch poistený, pretože neboli pre to splnené podmienky ustanovené v odseku 1,
prípadne 2, vzniká poistenie znova prvým dňom toho kalendárneho mesiaca, v ktorom
boli tieto podmienky opäť splnené.
(4)
Poistenie pracovníka a nepravidelnú výpomoc zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca,
v ktorom boli naposledy splnené podmienky ustanovené v odseku 1, prípadne 2; zaniká
však vždy najneskôr dňom skončenia pracovného pomeru.
§ 20
Pomer k inému poisteniu (zabezpečeniu)
Dávky podľa tohto oddielu nepatria pracovníkovi na nepravidelnú výpomoc, ktorý už
má nárok na rovnaké alebo obdobné dávky z iného dôvodu.
§ 21
Výpočet nemocenského
(1)
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa započítateľný zárobok, do ktorého sa zahŕňa aj mzda zúčtovaná v tých kalendárnych
mesiacoch v rozhodnom období, v ktorých pracovník na nepravidelnú výpomoc nebol poistený,
delí počtom pracovných dní pripadajúcich na rozhodné obdobie podľa rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je pracovník na nepravidelnú výpomoc
v pracovnom pomere; pritom sa do uvedeného počtu pracovných dní nezahŕňajú len dni,
po ktoré pracovník na nepravidelnú výpomoc
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bola nariadená
karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti, ktorá sa mu poskytla podľa predpisov o nemocenskom
poistení zamestnancov,
c)
vykonával verejnú funkciu, občianske povinnosti alebo iné úkony vo všeobecnom záujme,
d)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu,
vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,
e)
mal nárok na náhradu mzdy,
f)
pracovníčka na nepravidelnú výpomoc bola na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej
dovolenke.
(2)
Ustanovenia § 6 ods. 2 a § 7 vyhláška č. 143/1965 Zb. sa na pracovníkov na nepravidelnú výpomoc nevzťahujú.
(3)
Pri určení pravdepodobného započítateľného zárobku sa postupuje podľa ustanovení
§ 9 vyhlášky č. 143/1965 Zb. s tým rozdielom, že pravdepodobný započítateľný zárobok sa určí zo započítateľného
zárobku, ktorý pracovník na nepravidelnú výpomoc zatiaľ dosiahol, a neupravuje sa
podľa započítateľného zárobku pracovníkov vykonávajúcich v organizácii rovnakú alebo
obdobnú prácu.
§ 22
Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, s ktorou je pracovník na nepravidelnú výpomoc
v pracovnom pomere, a za sviatky, za ktoré by pracovníkovi na nepravidelnú výpomoc,
keby nebol práceneschopným, patrila náhrada mzdy.
§ 23
Peňažná pomoc v materstve
Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce
ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia § 22 ods. 2; inak platia ustanovenia
§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
§ 24
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
z nemocenského poistenia pracovníkov na nepravidelnú výpomoc nepatria.
§ 25
Prídavky na deti
Ustanovenie § 23 zákona č. 88/1968 Zb. sa na pracovníkov na nepravidelnú výpomoc nevzťahuje.
§ 26
Doba zamestnania
Do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol pracovník
na nepravidelnú výpomoc poistený.
§ 27
Ochranná lehota
(1)
Ochranná lehota je toľko dní, koľko dní trvalo posledné poistenie pracovníka na nepravidelnú
výpomoc, najviac však 14 dní. Počíta sa vždy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom
poistenie pracovníka na nepravidelnú výpomoc naposledy ešte trvalo.
(2)
Ak sa poistenie pracovníčky na nepravidelnú výpomoc skončilo v čase ťarchavosti,
ochranná lehota je 6 mesiacov odo dňa, keď jej poistenie naposledy ešte trvalo.
(3)
Pracovníkovi na nepravidelnú výpomoc, ktorému sa pri zamestnaní poskytuje starobný
dôchodok v nezmenenej výške, ochranná lehota neplynie.
PIATY ODDIEL
PRACOVNÍCI V ZAHRANIČÍ EXPERTI V ZAHRANIČÍ
Pracovníci v zahraničí
§ 28
Za pracovníkov v zahraničí sa na účely nemocenského poistenia považujú pracovníci
československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými
občanmi, sú poverení alebo prijatí na vykonávanie činnosti pre tieto organizácie mimo
územia Československej socialistickej republiky a po čas výkonu činnosti v zahraničí
sú nimi odmeňovaní.
§ 29
(1)
Za započítateľný zárobok pracovníka v zahraničí sa považuje základný (funkčný) plat,
ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po čas jeho činnosti v zahraničí.
(2)
Ak pracovníkovi v zahraničí základný (funkčný) plat nepatrí alebo ak mu nie je určený,
považuje sa za započítateľný zárobok plat (mzda), ktorý podľa povahy jeho činnosti
v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre
pracovníkov v zahraničí odmeňovaných zahraničnými platmi.
(3)
Ak započítateľný zárobok pracovníka v zahraničí zistený ku dňu jeho vyslania do zahraničia,
prípadne ku dňu začatia jeho prípravy pre službu v zahraničí je podľa všeobecných
predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov vyšší ako započítateľný zárobok zistený
podľa predchádzajúcich odsekov, použije sa tento vyšší započítateľný zárobok.
(4)
Ak dôvod pre poskytovanie nemocenského alebo peňažnej pomoci v materstve nastal u
pracovníka v zahraničí v čase jeho činnosti v zahraničí a pritom trvá aj po jeho trvalom
návrate zo zahraničia do Československej socialistickej republiky, určia sa - začínajúc
dňom jeho trvalého návratu zo zahraničia do Československej socialistickej republiky
- tieto dávky z pravdepodobného započítateľného zárobku, pokiaľ je vyšší ako započítateľný
zárobok zistený podľa predchádzajúcich odsekov. Pravdepodobný započítateľný zárobok
sa určí podľa započítateľného zárobku, ktorý v čase trvalého návratu pracovníka zo
zahraničia dosahujú pracovníci vykonávajúci rovnakú alebo obdobnú prácu, ako je práca,
ktorú pracovník vykonával naposledy pred svojím vyslaním do zahraničia, prípadne pred
začatím svojej prípravy na službu v zahraničí. Obdobne sa postupuje, ak nastal dôvod
pre poskytovanie nemocenského alebo peňažnej pomoci v materstve síce až po trvalom
návrate pracovníka zo zahraničia do Československej socialistickej republiky, ale
ešte pred jeho nástupom do práce v organizácii, s ktorou trval jeho pracovný pomer
aj po čas jeho činnosti v zahraničí, alebo do iného zamestnania.
(5)
Prídavok zahraničnej služby, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované
na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa do započítateľného zárobku podľa predchádzajúcich
odsekov nezahŕňajú.
(6)
Nástup pracovníka v zahraničí po jeho trvalom návrate zo zahraničia do práce v organizácii
v Československej socialistickej republike, s ktorou trval jeho pracovný pomer aj
po čas jeho činnosti v zahraničí, sa na zistenie rozhodného obdobia posudzuje rovnako
ako vstup do zamestnania.5)
§ 30
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa od započítateľného zárobku odpočíta daň zo mzdy, ktorá by na tento započítateľný
zárobok pripadla pri práci vykonávanej na území Československej socialistickej republiky.
§ 31
(1)
Pracovníkovi v zahraničí sa nemocenské poskytuje najvčaššie odo dňa, od ktorého mu
pri práceneschopnosti (karanténe) už nepatrí základný (funkčný) plat. Podporná doba
sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
(2)
Poskytovanie prídavku zahraničnej služby, prípadne iných príplatkov uvedených v § 29 ods. 5 nie je na ujmu nároku na nemocenské.
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne pre poskytovanie podpory pri
ošetrovaní člena rodiny a peňažnej pomoci v materstve. Do času, po ktorý tieto dávky
patria, sa vždy započíta čas, po ktorý sa pracovníkovi v zahraničí v tom istom prípade
z rovnakého dôvodu poskytoval základný (funkčný) plat.
§ 32
(1)
Ak pracovník v zahraničí je poistený aj v štáte, v ktorom vykonáva činnosť, má nárok
na peňažné dávky nemocenského poistenia podľa tohto oddielu, len ak mu nevznikol nárok
na obdobné dávky z poistenia v zahraničí alebo ak sú dávky z tohto poistenia nižšie
ako dávky podľa tohto oddielu; v takomto prípade dostane len rozdiel medzi dávkami
z poistenia v zahraničí a dávkami podľa tohto oddielu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre prídavky na deti; pritom ako prídavky na deti
sa posudzuje aj zvýšenie platu poskytované na deti pracovníka v zahraničí podľa predpisov
platných v štáte, v ktorom vykonáva činnosť.
§ 33
Pri poukazovaní peňažných dávok nemocenského poistenia a prídavkov na deti do zahraničia
sa postupuje rovnako ako pri poukazovaní mzdy. Valutové rozdiely, ktoré pritom vznikajú,sa
však z prostriedkov nemocenského poistenia neuhrádzajú.
§ 34
(1)
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre pracovníkov v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike,
s ktorou je pracovník v zahraničí v pracovnom pomere. Vo výnimočných prípadoch plní
tieto povinnosti iná organizácia, ktorá ich plnenie prevzala alebo ktorej bolo ich
plnenie rozhodnutím príslušného ústredného orgánu uložené.
(2)
Ak pracovníkovi v čase jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia,
s ktorou nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a
iné podklady potrebné pre nemocenské poistenie organizácii, s ktorou je pracovník
v zahraničí v pracovnom pomere, prípadne inej organizácii, ktorá plní povinnosti tejto
organizácie.
Experti v zahraničí
§ 35
(1)
Za expertov v zahraničí (ďalej len „experti“) sa na účely nemocenského poistenia
považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy
do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.
(2)
Rovnako ako experti sa na účely nemocenského poistenia posudzujú československí občania
- pracovníci, ktorí boli vyslaní na štúdijný pobyt alebo na štúdium v zahraničí a
v čase svojho pobytu v zahraničí poberajú štipendium od československej alebo od zahraničnej
organizácie.
(3)
Na účely nemocenského poistenia sa za expertov nepovažujú československí občania,
ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ale ktorých za ňu odmeňuje výhradne
československá organizácia v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov v zahraničí
odmeňovaných zahraničnými platmi; títo československí občania sa posudzujú ako pracovníci
v zahraničí (§ 28 až 34).
§ 36
(1)
Za započítateľný zárobok experta sa považuje jeho zárobok zistený ku dňu jeho vyslania
do zahraničia, prípadne ku dňu začatia jeho prípravy na službu v zahraničí podľa všeobecných
predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov; ustanovenie § 29 ods. 4 platí obdobne aj pre expertov.
(2)
Ustanovenie § 29 ods. 6 platí obdobne aj pre expertov.
§ 37
(1)
Prídavky na deti expertovi patria, ak sú inak splnené ostatné ustanovené podmienky,
len ak sa dieťa zdržiava na území Československej socialistickej republiky a ak ich
nemožno priznať z poistenia iného oprávneného; vyplácajú sa tomu, kto má v Československej
socialistickej republike dieťa v priamom zaopatrení.
(2)
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky
na deti sa považujú za splnené, pokiaľ je expert poistený podľa tohto oddielu (§ 35 až 39).
§ 38
Ustanovenia § 31 a 32 platia obdobne aj pre expertov.
§ 39
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre expertov po čas ich činnosti v zahraničí organizácia v Československej socialistickej
republike, s ktorou expert je v pracovnom pomere. V ostatných prípadoch plní tieto
povinnosti vysielajúci orgán.
§ 40
Ustanovenia § 28 až 39 sa nevzťahujú
a)
na pracovníkov - členov posádok československých dopravných prostriedkov a na pracovníkov,
ktorých zamestnanie spočíva v inej činnosti v československom dopravnom prostriedku;
b)
na pracovníkov vyslaných do zahraničia na pracovnú cestu, ktorým sa poskytuje po
čas tejto pracovnej cesty náhrada výdavkov;
c)
na pracujúcich, ktorí v čase odchodu do zahraničia sú zabezpečení podľa predpisov
o zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkovom zabezpečení umelcov6) a u ktorých aj po čas ich činnosti v zahraničí trvá ich doterajšie zabezpečenie;
d)
na členov jednotných roľníckych družstiev, u ktorých aj po čas ich činnosti v zahraničí
trvá ich doterajšie zabezpečenie.
ŠIESTY ODDIEL
UČNI
§ 41
Započítateľný zárobok
Za započítateľný zárobok učňa sa považujú príjmy, ktoré mu patria podľa predpisov
o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení učňov7) a ktoré sú započítateľné podľa ustanovení § 1 až 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. Hodnota hmotného zabezpečenia a prípadných naturálnych požitkov učňov sa nezahŕňa
do započítateľného zárobku.
§ 42
Rozhodné obdobie
Deň prechodu učňa z prípravného obdobia do obdobia odborného rozvoja sa na zistenie
rozhodného obdobia posudzuje rovnako ako vstup do zamestnania.5)
§ 43
Nemocenské
(1)
U učňa v období odborného rozvoja sa na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovení
§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. neprihliada na počet pracovných dní, v ktorých sa v rozhodnom období zúčastnil na
teoretickom vyučovaní. Za pracovné dni, v ktorých sa učeň mal, keby nebol pre chorobu
alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného (nebol v karanténe), zúčastniť na teoretickom
vyučovaní, nemocenské nepatrí.
(2)
Učňovi sa nemocenské poskytuje najvčaššie odo dňa, od ktorého mu pri práceneschopnosti
(karanténe) už nepatrí odmena podľa predpisov o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení učňov.7) Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
§ 44
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Na zistenie čistej dennej mzdy sa do počtu pracovných dní, ktorým sa delí započítateľný
zárobok zúčtovaný v rozhodnom období, zahŕňajú aj dni, v ktorých sa učnica v rozhodnom
období zúčastnila na teoretickom vyučovaní.
(2)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje aj za pracovné dni, v ktorých sa učnica mala,
keby nebola na materskej dovolenke, zúčastniť na teoretickom vyučovaní. Ustanovenie
§ 43 ods. 2 platí obdobne pre poskytovanie peňažnej pomoci v materstve; do času, po ktorý táto
dávka patrí, sa však vždy započíta čas, po ktorý sa učnici v tom istom prípade z rovnakého
dôvodu poskytovala odmena podľa predpisov o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení učňov.7)
(3)
Ak výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň určená z čistej dennej mzdy
(odmeny) učnice8) je pri päťdňovom pracovnom týždni menšia ako 42 Kčs a pri šesťdňovom pracovnom týždni
menšia ako 35 Kčs, poskytuje sa učnici peňažná pomoc v materstve pri päťdňovom pracovnom
týždni v sume 42 Kčs a pri šesťdňovom pracovnom týždni v sume 35 Kčs za pracovný deň.
(4)
Ak učnica, ktorá inak spĺňa podmienky nároku na peňažnú pomoc v materstve, výnimočne
poberá po časť materskej dovolenky odmenu, ktorej pomerná časť pripadajúca na pracovný
deň je nižšia ako denná výška peňažnej pomoci v materstve, ktorá by jej patrila podľa
odseku 3, poskytuje sa učnici peňažná pomoc v materstve za pracovný deň vo výške rozdielu
medzi dennou výškou tejto dávky, ktorá by jej patrila podľa odseku 3, a pomernou časťou
odmeny učnice pripadajúcej na pracovný deň.
(5)
Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci učňovi platia obdobne predchádzajúce
odseky.
§ 45
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)
Ustanovenia § 43 platia obdobne aj pre výpočet a poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny.
(2)
Za pracovné dni, v ktorých by sa učeň inak mal v čase potreby ošetrovania (starostlivosti)
zúčastniť na teoretickom vyučovaní, podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí; pritom
do času, po ktorý táto dávka patrí, sa však vždy započítajú pracovné dni teoretického
vyučovania, ako aj čas, po ktorý sa učňovi v tom istom prípade z rovnakého dôvodu
poskytovala odmena podľa predpisov o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení učňov.7)
SIEDMY ODDIEL
ŠTUDENTI A ŽIACI
§ 46
Okruh poistených
Na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení
a)
študenti vysokých škôl;
b)
žiaci stredných škôl a odborných učilíšť;
c)
študenti a žiaci, ktorí sú československými občanmi a sú vyslaní ministerstvom školstva
na štúdium alebo na študijný pobyt v zahraničí na vysokých alebo na stredných školách;
d)
študenti a žiaci iných škôl alebo kurzov, ak štúdium na nich je svojím rozsahom a
úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva postavené na úroveň štúdiu na vysokých
alebo na stredných školách.
§ 47
Vznik, trvanie a zánik poistenia
(1)
Poistenie študenta vysokej školy a žiaka strednej školy a odborného učilišťa vzniká
začiatkom školského roka prvého ročníka školy. Ak však študent (žiak) začal plniť
študijné povinnosti pred týmto dňom, vzniká jeho poistenie dňom, keď začal tieto povinnosti
plniť. Poistenie však vzniká najskoršie po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
(2)
Poistenie študenta (žiaka) trvá až do konca posledného ročníka školy, ak v ňom študent
(žiak) vykonal ustanovenú záverečnú skúšku, pokiaľ po jej vykonaní nevstúpil do trvalého
zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť. Ak študent (žiak)
nevykonal túto skúšku do konca posledného ročníka školy, trvá jeho poistenie do jej
vykonania, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ pred uplynutím
tohto času nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú
pracovnú činnosť.
(3)
Poistenie študenta (žiaka) však vždy zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením
štúdia. Poistenie žiaka, ktorý skončí štúdium na strednej škole alebo na odbornom
učilišti dovŕšením povinnej školskej dochádzky, zaniká až uplynutím obdobia školských
prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v
ktorom žiak dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpil
do trvalého zamestnania alebo nezačal vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.
§ 48
Pomer k inému poisteniu
(1)
Ak študent alebo žiak poistený podľa tohto oddielu (ďalej len „študent“) je poistený
aj z dôvodu zamestnania, ktoré však po čas trvania štúdia nevykonáva, patria mu dávky
len z nemocenského poistenia študentov a žiakov, a to za podmienok uvedených v tomto
oddiele. Ak však práceneschopnosť (karanténa) študenta vznikla v čase jeho štúdia
a pritom trvá aj po jeho skončení (prerušení), poskytne sa mu na žiadosť nemocenské
z poistenia z dôvodu zamestnania, a to najvčaššie odo dňa, keď mal opäť nastúpiť do
zamestnania; toto nemocenské patrí namiesto nemocenského, ktoré by mu prípadne patrilo
z nemocenského poistenia študentov a žiakov. Ak študentka, ktorá inak spĺňa podmienky
nároku na peňažnú pomoc v materstve, skončila (prerušila) štúdium, poskytne sa jej
peňažná pomoc v materstve vždy z jej poistenia z dôvodu zamestnania, a to najvčaššie
odo dňa nasledujúceho po skončení (prerušení) štúdia; čas poskytovania tejto dávky
sa však počíta vždy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho
určí lekár.
(2)
Ak študent vykonáva podľa učebných osnov alebo v súvislosti so štúdiom činnosť zakladajúcu
účasť na nemocenskom poistení, nie je tým jeho poistenie podľa tohto odseku dotknuté.
Z poistenia z tejto činnosti mu však patrí len nemocenské, a to za podmienky, že jeho
práceneschopnosť (karanténa) vznikla za trvania takej činnosti. Nemocenské sa poskytuje
najdlhšie do dňa, keď sa mala taká činnosť skončiť; po jej skončení sa poskytuje,
len pokiaľ práceneschopnosť (karanténa) bráni študentovi v štúdiu, prípadne v nástupe
do zamestnania po skončení štúdia.
(3)
Ak študent po čas školských prázdnin alebo cez ich časť vykonáva činnosť zakladajúcu
účasť na nemocenskom poistení, nie je tým jeho poistenie podľa tohto oddielu dotknuté.
Z poistenia z tejto činnosti mu patrí len nemocenské, ktoré sa poskytuje najdlhšie
do konca školských prázdnin; po ich skončení sa poskytuje, len pokiaľ práceneschopnosť
(karanténa) bráni študentovi v štúdiu, prípadne v nástupe do zamestnania po skončení
štúdia.
(4)
Ustanovenia § 30 a 31 vyhlášky č. 143/1965 Zb. Platia obdobne aj pre študentov; ustanovenia § 32 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na študentov nevzťahujú.
§ 49
Započítateľný zárobok
(1)
Za započítateľný zárobok študenta sa považuje sociálne, podnikové, krajské a rezortné
štipendium, prípadne ďalšie štipendium, ktoré má obdobnú povahu ako sociálne štipendium
(ďalej len „štipendium“).
(2)
Za započítateľný zárobok žiaka stredného odborného alebo iného učilišťa sa považujú
príjmy, ktoré mu patria podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení týchto žiakov1) a ktoré sú započítateľné podľa ustanovení § 1 až 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. Hodnota hmotného zabezpečenia a prípadných naturálnych požitkov týchto žiakov sa
nezahŕňa do započítateľného zárobku.
(3)
Za započítateľný zárobok študenta vyslaného na štúdium alebo študijný pobyt v zahraničí
[§ 46 písm. c)] sa v čase jeho pobytu v Československej socialistickej republike považuje štipendium,
ktoré by mu po tento čas patrilo podľa príslušných štipendijných predpisov, a nie
štipendium, ktoré sa mu poskytuje v čase jeho štúdia alebo študijného pobytu v zahraničí.
§ 50
Nemocenské
(1)
Nemocenské patrí len študentovi, ktorému je priznané štipendium (§ 49). Poskytuje sa najvčaššie odo dňa, od ktorého študentovi pri práceneschopnosti (karanténe)
už nepatrí štipendium, a študentovi vyslanému na štúdium alebo študijný pobyt v zahraničí
[§ 46 písm. c)] len po čas jeho pobytu v Československej socialistickej republike. V prípade, že
práceneschopnosť (karanténa) študenta vznikla v čase, keď sa mu neposkytuje štipendium,
patrí mu nemocenské až odo dňa, od ktorého by sa mu inak poskytovalo štipendium. Podporná
doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
(2)
Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni, jeho denná výška sa rovná pomernej časti,
ktorá z priznaného mesačného štipendia (§ 49) pripadá na kalendárny deň, ale je najviac 96 Kčs. Pokiaľ štipendium podlieha dani
zo mzdy, určí sa jeho pomerná časť pripadajúca na kalendárny deň až po odpočítaní
tejto dane od štipendia.
(3)
Študentovi, ktorý získal stredné, úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie a ktorý
po skončení štúdia nemohol nastúpiť do dojednaného zamestnania pre vážnu chorobu alebo
vážny úraz, môže sa priznať nemocenské zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne
dosiahol, keby nastúpil do dojednaného zamestnania, najskoršie však odo dňa, keď mal
toto zamestnanie nastúpiť. Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
O priznaní nemocenského podľa tohto odseku rozhoduje orgán nemocenského poistenia
príslušný podľa miesta bydliska študenta; tento orgán nemocenské tiež vypláca. Takto
priznané nemocenské nahrádza nemocenské, ktoré by študentovi prípadne patrilo podľa
odseku 1.
§ 50a
Nemocenské žiakov stredných odborných alebo iných učilíšť
(1)
Deň prechodu z prípravného obdobia do obdobia odborného rozvoja sa na zistenie rozhodného
obdobia posudzuje rovnako ako vstup do zamestnania.2) Ak v čase školských prázdnin (s výnimkou zimných a jarných prázdnin), na ktoré nadväzuje
obdobie odborného rozvoja, vykonával žiak učilišťa odbornú prax, za ktorú je odmieňaný
ako v období odborného rozvoja, považuje sa deň, keď začal túto odbornú prax vykonávať,
za deň prechodu z prípravného obdobia do obdobia odborného rozvoja.
(2)
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa do počtu pracovných dní, ktorým sa delí započítateľný zárobok zúčtovaný v rozhodnom
období, zahŕňajú aj pracovné dni, v ktorých sa žiak učilišťa zúčastnil na teoretickom
vyučovaní; nezahŕňajú sa však pracovné dni pripadajúce na obdobie školských prázdnin
(s výnimkou zimných a jarných prázdnin), ak v nich žiak učilišťa nevykonával odbornú
prax.
(3)
Žiakovi učilišťa patrí nemocenské najskôr odo dňa, od ktorého mu pri pracovnej neschopnosti
(karanténe) už nepatrí odmena podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov
učilíšť;1) priznanie nemocenského však nebráni poskytovaniu príspevku na dieťa žiaka (žiačky)
učilišťa.3) Nemocenské sa poskytuje aj za pracovné dni, v ktorých sa žiak učilišťa mal zúčastniť
na teoretickom vyučovaní, a za pracovné dni pripadajúce na zimné a jarné prázdniny.
Neposkytuje sa však za pracovné dni pripadajúce na obdobie hlavných školských prázdnin
s výnimkou pracovných dní, keď mal žiak učilišťa vykonávať odbornú prax, za ktorú
patrí odmena ako v období odborného rozvoja. Podporná doba sa však počíta vždy od
prvého dňa pracovnej neschopnosti.
(4)
Ustanovenie § 50 ods. 3 sa na žiakov učilišťa vzťahuje obdobne.
§ 51
Peňažná pomoc v materstve
(1)
(2)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje odo dňa prerušenia (skončenia) štúdia, najvčaššie
však od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.
Študentke, ktorej sa poskytuje štipendium (§ 49) ešte po začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár,
sa peňažná pomoc v materstve poskytuje odo dňa, od ktorého jej bolo ďalšie poskytovanie
štipendia zastavené. Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa však počíta
vždy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.
(3)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje za kalendárne dni.
(4)
Výška peňažnej pomoci v materstve za kalendárny deň je u študentiek, ktoré získali
vysokoškolské vzdelanie, 40 Kčs a u ostatných študentiek 30 Kčs. U študentky, ktorej
sa štipendium priznáva (§ 49), sa denná výška peňažnej pomoci v materstve určí rovnakým spôsobom, ako denná výška
nemocenského (§ 50 ods.2), ak takto určená peňažná pomoc v materstve je za kalendárny deň vyššia ako peňažná
pomoc v materstve, ktorá by jej patrila podľa predchádzajúcej vety.
(5)
Študentke, ktorá získala stredné, úplné stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie
a ktorá nemohla nastúpiť do dojednaného zamestnania pre ťarchavosť alebo materstvo,
sa na žiadosť určí - pokiaľ má nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto oddielu
- peňažná pomoc v materstve zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahla,
keby nastúpila do dojednaného zamestnania. Žiadosť sa podáva orgánu nemocenského poistenia
príslušnému podľa miesta bydliska študentky; tento orgán peňažnú pomoc v materstve
tiež vypláca. Peňažná pomoc v materstve podľa tohto odseku nastupuje namiesto peňažnej
pomoci v materstve, ktorá by študentke patrila podľa predchádzajúcich odsekov; poskytuje
sa najvčaššie odo dňa, keď študentka mala nastúpiť do dojednaného zamestnania, ale
doba jej poskytovania sa počíta vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu, ako ho určil lekár.
(6)
Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci študentovi platia obdobne predchádzajúce
odseky.
§ 51a
Peňažná pomoc v materstve žiačok stredných odborných alebo iných učilíšť
(1)
Ustanovenia § 50a ods. 1 a 2, § 51 ods. 1, 2 a 5 platia obdobne aj pre peňažnú pomoc v materstve žiačok učilíšť.
(2)
Peňažná pomoc v materstve sa žiačke učilišťa poskytuje za všetky pracovné dni včítane
pracovných dní pripadajúcich na obdobie školských prázdnin.
(3)
Ak výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň určená z čistej dennej mzdy
(odmeny) žiačky učilišťa je pri päťdennom pracovnom týždni menej ako 42 Kčs a pri
šesťdennom pracovnom týždni menej ako 35 Kčs, poskytuje sa žiačke učilišťa peňažná
pomoc v materstve pri päťdennom pracovnom týždni v sume 42 Kčs a pri šesťdennom pracovnom
týždni v sume 35 Kčs za pracovný deň.
(4)
Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci žiakovi učilišťa platia obdobne
predchádzajúce odseky.
§ 52
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
z nemocenského poistenia študentov nepatria.
§ 53
Prídavky na deti
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky na
deti sa považujú za splnené, pokiaľ je študent poistený podľa tohto oddielu.
§ 54
Pracovný úraz
Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent utrpel pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti
s ním; ustanovenie § 21 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. platí obdobne aj pre študentov.
§ 55
Vykonávanie nemocenského poistenia
(1)
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plnia pre študentov orgány, ktoré ich plnia pre pracovníkov školy, na ktorej študent
študuje.Ak ide o žiakov učilišťa, plní tieto povinnosti organizácia, ktorá žiakovi
učilišťa poskytuje odmeny podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení týchto
žiakov.1)
(2)
Pre študentov vyslaných na štúdium alebo študijný pobyt v zahraničí [§ 46 písm. c)] plní povinnosti uvedené v odseku 1 ministerstvo školstva. prípadne organizácia ním
poverená.
§ 56
a)
na študentov a žiakov vojenských škôl (učilíšť, akadémií), ktorí sú zúčastnení na
nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách;
b)
na študujúcich formou štúdia popri zamestnaní, ktorí sú zúčastnení na nemocenskom
poistení (zabezpečení) už z dôvodu inej činnosti.
ÔSMY ODDIEL
INTERNÍ VEDECKÍ AŠPIRANTI A UMELECKÍ AŠPIRANTI
§ 57
Započítateľný zárobok
(1)
(2)
(3)
Za započítateľný zárobok interného vedeckého ašpiranta alebo umeleckého ašpiranta,
ktorý je vyslaný na štipendijný pobyt v zahraničí, sa považuje suma zodpovedajúca
štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.
§ 58
Nemocenské
(1)
Pri určení denného nemocenského interného vedeckého ašpiranta alebo umeleckého ašpiranta
sa postupuje obdobne podľa ustanovenia § 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb.; pritom čistá denná mzda sa zisťuje jednak z tej časti započítateľného zárobku,
ktorá podlieha dani zo mzdy, a jednak z tej časti, ktorá je od dane zo mzdy oslobodená.
(2)
Internému vedeckému ašpirantovi alebo umeleckému ašpirantovi sa nemocenské poskytuje
najvčaššie odo dňa, od ktorého mu pri práceneschopnosti (karanténe) už nepatrí štipendium.
Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
(3)
Ustanovenie § 50 ods. 3 platí obdobne aj pre interných vedeckých ašpirantov a umeleckých ašpirantov.
§ 59
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Ustanovenie § 58 platí obdobne pre výpočet a poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej
pomoci v materstve. Do času, po ktorý tieto dávky patria, sa však vždy započíta čas,
po ktorý sa internému vedeckému ašpirantovi alebo umeleckému ašpirantovi v tom istom
prípade z rovnakého dôvodu poskytovalo štipendium.
(2)
Ustanovenie § 51 ods. 5 platí obdobne aj pre peňažnú pomoc v materstve.
§ 60
Prídavky na deti
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky na
deti sa považujú za splnené, pokiaľ je interný vedecký ašpirant alebo umelecký ašpirant
poistený podľa tohto oddielu.
§ 61
Pracovný úraz
Pracovným úrazom je úraz, ktorý interný vedecký ašpirant alebo umelecký ašpirant utrpel
pri činnosti vykonávanej podľa svojho študijného plánu alebo v priamej súvislosti
s ňou; ustanovenie § 21 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. platí obdobne aj pre interných vedeckých ašpirantov a umeleckých ašpirantov.
§ 62
Vykonávanie nemocenského poistenia
(1)
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre interných vedeckých ašpirantov a umeleckých ašpirantov organizácia, ktorá
vybavuje osobné veci interného vedeckého ašpiranta alebo umeleckého ašpiranta.
(2)
Pre interných vedeckých ašpirantov a umeleckých ašpirantov vyslaných na štipendijný
pobyt v zahraničí plní povinnosti uvedené v odseku 1 organizácia, ktorá interného
vedeckého ašpiranta alebo umeleckého ašpiranta na štipendijný pobyt vyslala.
§ 63
Ustanovenia § 57 až 62 sa nevzťahujú
a)
na účelových vedeckých ašpirantov;
b)
na externých vedeckých ašpirantov;
c)
na umeleckých ašpirantov - externistov;
d)
na vedeckých a umeleckých ašpirantov školených v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva
národnej obrany, ktorí sú zúčastnení na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách.
DEVIATY ODDIEL
ČLENOVIA A POSLANCI OBECNÝCH ZASTUPITEĽSTIEV A STAROSTOVIA OBCÍ
§ 64
Okruh poistených Vznik a zánik poistenia
(1)
(2)
Účasť na nemocenskom poistení podľa odseku 1 vzniká dňom zvolenia za člena obecného
zastupiteľstva a zaniká dňom uplynutia volebného obdobia, prípadne dňom zániku mandátu.
U člena obecného zastupiteľstva, ktorý je členom obecnej rady, nemocenské poistenie
podľa odseku 1 však zaniká dňom zvolenia novej obecnej rady, prípadne u starostu dňom
uplynutia funkčného obdobia.
§ 65
Započítateľný zárobok
Za započítateľný zárobok člena obecného zastupiteľstva sa považuje odmena patriaca
za výkon funkcie včítane tých častí, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy.
§ 66
Peňažné dávky nahrádzajúce mzdu
(1)
Pri určení denného nemocenského člena obecného zastupiteľstva sa postupuje obdobne
podľa ustanovenia § 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb.; pritom čistá denná mzda sa zisťuje jednak z tej časti započítateľného zárobku, ktorá
podlieha dani zo mzdy, a jednak z tej časti, ktorá je od dane zo mzdy oslobodená.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne pre určenie dennej výšky podpory
pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej pomoci v materstve.
(3)
Úraz, ktorý utrpí člen obecného zastupiteľstva pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto
funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenia
§ 21 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. v znení neskorších predpisov platia tu obdobne.
§ 66a
Prídavky na deti
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovanej doby pre nárok na prídavky na
deti sa považujú za splnené, pokiaľ je člen obecného zastupiteľstva poistený podľa
tohto oddielu.
§ 67
Vykonávanie nemocenského poistenia
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre členov obecného zastupiteľstva príslušný orgán, ktorý vybavuje osobné veci
pracovníkov obecného úradu alebo obce.
DESIATY ODDIEL
PRACOVNÍCI ČINNÍ NA ZÁKLADE DOHODY O PRACOVNEJ ČINNOSTI
§ 68
Okruh poistených
Na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní
na základe dohody o pracovnej činnosti15) (ďalej len „pracovníci na dohodu“), ak
a)
nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodov inej činnosti - s výnimkou poistenia podľa
tohto oddielu,
b)
nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok a
c)
dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po
sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Kčs mesačne.
§ 69
Trvanie poistenia, jeho vznik a zánik
(1)
Pracovník na dohodu je poistený len v kalendárnych mesiacoch, v ktorých dosiahol
zárobok aspoň 400 Kčs. Táto suma sa úmerne zníži v kalendárnom mesiaci, v priebehu
ktorého mal pracovník na dohodu prvý raz podľa uzavretej dohody o pracovnej činnosti
začať vykonávať dojednané práce, a v kalendárnom mesiaci, v priebehu ktorého uplynul
čas, na ktorý bola dohoda o pracovnej činnosti dojednaná.
(2)
Pracovník na dohodu je poistený aj v tých kalendárnych mesiacoch, v ktorých nedosiahol
zárobok 400 Kčs len preto, že
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bola nariadená
karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti, ktorá sa mu poskytla podľa predpisov o nemocenskom
poistení zamestnancov,
c)
vykonával verejnú funkciu, občianske povinnosti alebo iné úkony vo všeobecnom záujme,
d)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu,
vojenské cvičenia a pod.) alebo civilnú službu,
e)
ak ide o pracovníčku na dohodu, aj preto, že bola na materskej dovolenke alebo na
ďalšej materskej dovolenke.
(3)
Ak pracovník na dohodu utrpel pracovný úraz, považuje sa v kalendárnom mesiaci, v
ktorom utrpel tento úraz, za poisteného, pokiaľ spĺňa podmienky ustanovené v § 68.
(4)
Poistenie pracovníka na dohodu nemôže vzniknúť pred dňom, keď po prvý raz po uzavretí
dohody o pracovnej činnosti začal vykonávať dojednané práce. Ak pracovník na dohodu
nebol v niektorých kalendárnych mesiacoch poistený, lebo neboli pre to splnené podmienky
ustanovené v odseku 1, prípadne 2 alebo 3 alebo v § 68, vzniká poistenie znovu prvým dňom toho kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto
podmienky opäť splnené.
(5)
Poistenie pracovníka na dohodu zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom
boli naposledy splnené podmienky ustanovené v odseku 1, prípadne 2 alebo 3 alebo v
§ 68; zaniká však vždy najneskoršie dňom, ktorým uplynul čas, na ktorý bola dohoda o pracovnej
činnosti dojednaná.
§ 70
Týždenný pracovný čas pracovníkov na dohodu sa na účely rozhodného obdobia, určenia,
výpočtu a poskytovania peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu
posudzuje, akoby bol rozvrhnutý na taký počet pracovných dní, aký vyplýva z rozvrhu
týždenného pracovného času určeného v organizácii, ktorá s pracovníkom uzavrela dohodu
o pracovnej činnosti.
§ 71
Rozhodné obdobie
(1)
Na účely rozhodného obdobia podľa ustanovenia § 4 ods. 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa za odpracované dni považujú všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu
týždenného pracovného času určeného v organizácii, ktorá s pracovníkom uzavrela dohodu
o pracovnej činnosti.
(2)
Do počtu odpracovaných dní (odsek 1) sa však nezahŕňajú dni, po ktoré u pracovníka
na dohodu trvali dôvody uvedené v § 69 ods. 2 a dni, za ktoré pracovníkovi na dohodu patrila náhrada mzdy.
§ 72
Výpočet nemocenského
(1)
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa započítateľný zárobok, do ktorého sa zahŕňa aj odmena zúčtovaná v tých kalendárnych
mesiacoch v rozhodnom období, v ktorých pracovník na dohodu nebol poistený, delí počtom
pracovných dní pripadajúcich na rozhodné obdobie podľa rozvrhu týždenného pracovného
času určeného v organizácii, ktorá s pracovníkom uzavrela dohodu o pracovnej činnosti;
pritom sa do uvedeného počtu pracovných dní nezahŕňajú len dni, po ktoré u pracovníka
na dohodu trvali dôvody uvedené v § 69 ods. 2 a dni, za ktoré pracovníkovi na dohodu patrila náhrada mzdy.
(2)
Ustanovenia § 6 ods. 2 a § 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na pracovníkov na dohodu nevzťahujú.
(3)
Pri určení pravdepodobného započítateľného zárobku sa postupuje podľa ustanovenia
§ 9 vyhlášky č. 143/1965 Zb. s tým rozdielom, že sa pravdepodobný započítateľný zárobok určí zo započítateľného
zárobku, ktorý pracovník na dohodu zatiaľ dosiahol, a neupravuje sa podľa započítateľného
zárobku pracovníkov vykonávajúcich v organizácii rovnakú alebo obdobnú prácu.
§ 73
Poskytovanie nemocenského
(1)
Nemocenské sa poskytuje za všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, ktorá s pracovníkom uzavrela dohodu o pracovnej
činnosti, a za sviatky, ktoré pripadajú na tieto dni, ak v čase práceneschopnosti
pracovníka na dohodu nevykonávala v jeho prospech dojednané práce iná osoba uvedená
v dohode o pracovnej činnosti.16)
(2)
Pracovníkovi na dohodu, ktorý mal podľa dohody o pracovnej činnosti vykonávať práce
po čas nepresahujúci 6 mesiacov v kalendárnom roku, sa poskytuje nemocenské pri tej
istej práceneschopnosti po 75 pracovných dní, pri viacerých práceneschopnostiach najdlhšie
po 90 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak práceneschopnosť
vznikla pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo ak pracovník na dohodu bol
v čase jedného roka pred vznikom práceneschopnosti zúčastnený na nemocenskom poistení
(zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa alebo nemocenskej starostlivosti
v ozbrojených silách) aspoň 180 dní.
(3)
Pre pracovníka na dohodu, ktorý vykonáva podľa dohody o pracovnej činnosti dojednané
práce doma, platí ustanovenie § 5 ods. 2 obdobne.
§ 74
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce
ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia § 73 ods. 2 a 3; inak platia ustanovenia § 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
(2)
Podmienka výkonu práce aspoň po 25 pracovných dní v obdobiach ustanovených v § 45 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa u pracovníčky na dohodu považuje za splnenú, ak v takom období dosiahla zárobok
aspoň 700 Kčs. Táto suma sa zníži o 28 Kčs za každý deň, za ktorý v takom období pracovníčke
na dohodu patrilo nemocenské, a za každý pracovný deň, v ktorom nemohla v takom období
vykonávať prácu pre výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov
vo všeobecnom záujme. Ustanovenie § 45 ods. 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na pracovníčky na dohodu nevzťahuje.
§ 75
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
z nemocenského poistenia pracovníkov na dohodu nepatria.
§ 76
Prídavky na deti
Pre splnenie podmienky pracovného úväzku a podmienky odpracovaného času pre nárok
na prídavky na deti platí pre pracovníka na dohodu podľa ustanovenia § 23 zákona č. 88/1968 Zb.
§ 78
Ochranná lehota
Ochranná lehota sa počíta vždy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom poistenie pracovníka
na dohodu naposledy ešte trvalo.
§ 79
Vykonávanie nemocenského poistenia
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre pracovníkov na dohodu organizácia, ktorá s pracovníkom uzavrela dohodu o
pracovnej činnosti.
JEDENÁSTY ODDIEL
DOBROVOĽNÍ PRACOVNÍCI OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY
§ 80
Okruh poistených
Na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení dobrovoľní pracovníci
opatrovateľskej služby organizovanej príslušným orgánom (ďalej len „opatrovatelia“),
ktorých opatrovateľská služba mala podľa poverenia trvať alebo trvala dlhšie ako 6
pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň
400 Kčs mesačne.
§ 81
Trvanie poistenia, jeho vznik a zánik
(1)
Opatrovateľ je poistený len v kalendárnych mesiacoch, v ktorých dosiahol zárobok
aspoň 400 Kčs. Táto suma sa úmerne zníži v kalendárnom mesiaci,v priebehu ktorého
mal opatrovateľ prvý raz podľa poverenia na výkon opatrovateľskej služby začať vykonávať
túto službu, a v kalendárnom mesiaci, v priebehu ktorého sa skončilo poverenie opatrovateľa
na výkon opatrovateľskej služby.
(2)
Opatrovateľ je poistený aj v tých kalendárnych mesiacoch, v ktorých nedosiahol zárobok
400 Kčs len preto, že
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bola nariadená
karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti, ktorá sa mu poskytla podľa predpisov o nemocenskom
poistení zamestnancov,
c)
vykonával verejnú starostlivosť, ktorá sa mu poskytla podľa predpisov o nemocenskom
poistení zamestnancov,
d)
vykonával základnú službu alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú
službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,
e)
ak ide o opatrovateľku, aj preto, že bola na materskej dovolenke alebo na ďalšej
materskej dovolenke.
(3)
Ak opatrovateľ utrpel pracovný úraz, považuje sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom
utrpel tento úraz, za poisteného, pokiaľ jeho opatrovateľská služba mala mať rozsah
uvedený v § 80.
(4)
Poistenie opatrovateľa nemôže vzniknúť predo dňom, keď prvý raz po poverení začal
vykonávať opatrovateľskú službu. Ak opatrovateľ nebol v niektorých kalendárnych mesiacoch
poistený, pretože neboli pre to splnené podmienky ustanovené v odseku 1, prípadne
2 alebo 3, vzniká poistenie znovu prvým dňom toho kalendárneho mesiaca, v ktorom boli
tieto podmienky opäť splnené.
(5)
Poistenie opatrovateľa zaniká posledným dnom kalendárneho mesiaca, v ktorom boli
naposledy splnené podmienky ustanovené v odseku 1, prípadne 2 alebo 3; zaniká však
vždy najneskoršie dňom, ktorým sa skončilo poverenie opatrovateľa na výkon opatrovateľskej
služby.
§ 82
Započítateľný zárobok
Za započítateľný zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské
služby.17)
§ 83
Týždenný pracovný čas opatrovateľov sa na účely rozhodného obdobia, určenia, výpočtu
a poskytovania peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu posudzuje,
akoby bol rozvrhnutý na taký počet pracovných dní, aký vyplýva z rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, ktorá opatrovateľovi vypláca odmenu za vykonané
opatrovateľské služby (§ 93).
§ 84
Rozhodné obdobie
(1)
Na účely rozhodného obdobia podľa ustanovenia § 4 ods. 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa za odpracované dni považujú všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu
týždenného pracovného času určeného v organizácii, ktorá opatrovateľovi vypláca odmenu
za vykonané opatrovateľské služby (§ 93).
(2)
Do počtu odpracovaných dní (odsek 1) sa však nezahŕňajú dni, po ktoré u opatrovateľa
trvali dôvody uvedené v § 81 ods. 2.
§ 85
Výpočet nemocenského
(1)
Na zistenie čistej dennej mzdy podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa započítateľný zárobok, do ktorého sa zahŕňa aj odmena za vykonané opatrovateľské
služby zúčtovaná v tých kalendárnych mesiacoch v rozhodnom období, v ktorých opatrovateľ
nebol poistený, delí počtom pracovných dní pripadajúcich na rozhodné obdobie podľa
rozvrhu týždenného pracovného času určeného v organizácii, ktorá opatrovateľovi vypláca
odmenu za vykonané opatrovateľské služby (§ 93); pritom sa do uvedeného počtu pracovných dní nezahŕňajú len dni, po ktoré u opatrovateľa
trvali dôvody uvedené v § 81 ods. 2.
(2)
Pri určení pravdepodobného započítateľného zárobku sa postupuje podľa ustanovenia
§ 9 vyhlášky č. 143/1965 Zb. s tým rozdielom, že sa pravdepodobný započítateľný zárobok určí zo započítateľného
zárobku, ktorý opatrovateľ zatiaľ dosiahol, a neupravuje sa podľa započítateľného
zárobku opatrovateľov vykonávajúcich opatrovateľskú službu v rovnakom alebo obdobnom
rozsahu.
§ 86
Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa rozvrhu týždenného
pracovného času určeného v organizácii, ktorá opatrovateľovi vypláca odmenu za vykonané
opatrovateľské služby (§ 93), a za sviatky, ktoré pripadajú na tieto dni, ak v čase práceneschopnosti opatrovateľa
nevykonával opatrovateľskú službu v jeho prospech niekto iný.
§ 87
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce
ustanovenia tohto oddielu; inak platí ustanovenie § 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
(2)
Podmienka výkonu práce aspoň po 25 pracovných dní v obdobiach ustanovených v § 45 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa u opatrovateľky považuje za splnenú, ak v takom období dosiahla zárobok aspoň
700 Kčs. Táto suma sa zníži o 28 Kčs za každý deň, za ktorý v takom období opatrovateľke
patrilo nemocenské, a za každý pracovný deň, v ktorom nemohla v takom období vykonávať
práce pre výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme. Ustanovenie § 45 ods. 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa na opatrovateľky nevzťahuje.
§ 88
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
z nemocenského poistenia opatrovateľov nepatria.
§ 89
Prídavky na deti
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky na
deti sa u opatrovateľa považujú za splnené v kalendárnych mesiacoch, v ktorých dosiahol
zárobok aspoň 700 Kčs. Ak ide o opatrovateľa so zmenenou pracovnou schopnosťou, slobodného,
ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého opatrovateľa, ktorý
nežije s družkou a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, alebo o opatrovateľku,
ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby zárobok v kalendárnom
mesiaci bol aspoň 400 Kčs.
§ 90
Pracovný úraz
Pracovným úrazom je úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri výkone opatrovateľskej služby
vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s ním;
ustanovenia § 21 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. platia obdobne aj pre opatrovateľov.
§ 91
Doba zamestnania
Do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol opatrovateľ
poistený.
§ 92
Ochranná lehota
Ochranná lehota sa počíta vždy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom poistenie opatrovateľa
naposledy ešte trvalo.
§ 93
Vykonávanie nemocenského poistenia
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre opatrovateľa príslušný orgán, prípadne okresný ústav sociálnych služieb,
ktorý opatrovateľovi vypláca odmenu za vykonané opatrovateľské služby.
DVANÁSTY ODDIEL
OBČANIA SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU PRIPRAVUJÚCI SA NA PRACOVNÉ UPLATNENIE
§ 94
Okruh poistených
Na nemocenskom poistení sú zúčastnení občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúci
sa na pracovné uplatnenie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,18) ktorým patrí príspevok po čas prípravy na pracovné uplatnenie19) (ďalej len „občania so zmenenou pracovnou schopnosťou“), ak nie sú už poistení (zabezpečení)
z dôvodu inej činnosti.
§ 95
Vznik, trvanie a zánik poistenia
Poistenie občana so zmenenou pracovnou schopnosťou vzniká dňom, keď nastúpil prípravu
na pracovné uplatnenie, a trvá až do dňa skončenia tejto prípravy.
§ 96
Započítateľný zárobok
(1)
Za započítateľný zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje príspevok
po čas prípravy na pracovné uplatnenie určený príslušným orgánom20) (ďalej len „príspevok“) včítane jeho prípadného zvýšenia.21) Pritom sa neprihliada na prípadné zníženie tohto príspevku o odmenu za prácu, ktorú
občan so zmenenou pracovnou schopnosťou vykonáva v priebehu prípravy na pracovné uplatnenie.22)
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý
je pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne ubytovaný a stravovaný alebo len
bezplatne stravovaný.23)
(3)
Do započítateľného zárobku občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa nezahŕňa zvýšenie,
ktoré patrí k príspevku na jeho manželku.24)
§ 97
Nemocenské
(1)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou sa nemocenské poskytuje najvčaššie odo
dňa, od ktorého sa mu pri práceneschopnosti (karanténe) prestal podľa predpisov o
sociálnom zabezpečení25) vyplácať príspevok. Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
(2)
Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Jeho denná výška sa rovná pomernej časti,
ktorá z určeného mesačného príspevku (§ 96) pripadá na kalendárny deň, ale je najviac 96 Kčs.
(3)
Ak občan so zmenenou pracovnou schopnosťou je požívateľom invalidného dôchodku, patrí
mu nemocenské len za podmienok a po čas, ktoré sa uvádzajú v § 21 zákona č. 54/1956 Zb.; pritom čas, po ktorý sa tomuto občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vypláca
podľa predpisov o sociálnom zabezpečení25) príspevok aj v čase jeho práceneschopnosti, sa započítava do podpornej doby.
§ 98
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí občianke so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak prerušila
(skončila) prípravu na pracovné uplatnenie a spĺňa pritom aj ostatné podmienky nároku
na túto dávku.9)
(2)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje odo dňa prerušenia (skončenia) prípravy na
pracovné uplatnenie, najvčaššie však od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu, ako ho určil lekár. Občianke so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorej sa
vypláca príspevok ešte po začiatku šiesteho týždňa pre očakávaným dňom pôrodu, ako
ho určil lekár, sa peňažná pomoc v materstve poskytuje až odo dňa, od ktorého jej
bola ďalšia výplata príspevku zastavená. Čas poskytovania peňažnej pomoci v materstve
sa však počíta vždy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho
určil lekár.
(3)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje za kalendárne dni.
(4)
Denná výška peňažnej pomoci v materstve sa určí rovnakým spôsobom ako denná výška
nemocenského (§ 97 ods.2), je však najmenej 26 Kčs.
(5)
Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci občanovi so zmenenou pracovnou
schopnosťou platia obdobne predchádzajúce odseky.
§ 99
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
Vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve
z nemocenského poistenia občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou nepatria.
§ 100
Prídavky na deti
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky na
deti sa považujú za splnené, pokiaľ je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou poistený
podľa tohto oddielu.
§ 101
Pracovný úraz
Pracovným úrazom je úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri
príprave na pracovné uplatnenie alebo v priamej súvislosti s ňou; ustanovenia § 21 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. platia obdobne aj pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
§ 102
Vykonávanie nemocenského poistenia
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúcej z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou príslušný orgán, prípadne výcvikové
stredisko (zariadenie), ktoré občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vypláca príspevok.
TRINÁSTY ODDIEL
OBČANIA VYKONÁVAJÚCI CIVILNÚ SLUŽBU
§ 102a
Okruh poistených
Na nemocenskom poistení sú zúčastnení občania vykonávajúci civilnú službu.33)
§ 102b
Peňažné dávky nahrádzajúce mzdu
Peňažné dávky nahrádzajúce mzdu z nemocenského poistenia občanov vykonávajúcich civilnú
službu nepatria.
§ 102c
Prídavky na deti
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovanej doby pre nárok na prídavky na
deti sa považujú za splnené, pokiaľ je občan vykonávajúci civilnú službu poistený
podľa tohto oddielu.
§ 102d
Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov
plní pre občanov vykonávajúcich civilnú službu organizácia, v ktorej sa táto služba
vykonáva.
§ 102e
Pomer k inému poisteniu (zabezpečeniu)
Prídavky na deti a jednorazové dávky nemocenského poistenia (podpora pri narodení
dieťaťa a pohrebné) nepatrí z poistenia podľa tohto oddielu, ak je už na ne nárok
z poistenia (zabezpečenia) občana vykonávajúceho civilnú službu z iného dôvodu.
ŠTRNÁSTY ODDIEL
POSLANCI ZÁKONODARNÝCH ZBOROV
§ 102f
(1)
Započítateľným zárobkom poslanca zákonodarného zboru je poslanecký plat vyplatený
podľa príslušných predpisov.38)
(2)
Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto
funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenia
§ 21 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. v znení neskorších predpisov platia tu obdobne.
(3)
Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovanej doby pre nárok na prídavky na
deti sa považujú za splnené.
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE DÁVOK NEMOCENSKÉHO POISTENIA OBČANOV V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
§ 103
(1)
Občanovi, ktorý nie je zúčastnený na nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe
a zabezpečení matky a dieťaťa alebo na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách)
a ktorý utrpel úraz pri niektorej z činností uvedených v § 21 ods. 2 písm. b) až f) vyhlášky č. 143/1965 Zb. alebo v priamej súvislosti s ňou alebo ochorel prenosnou alebo parazitárnou chorobou,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s niektorou z týchto činností, patrí nemocenské
a pohrebné v rozsahu a za podmienok uvedených v § 104.
(2)
Za brigádu podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 143/1965 Zb. sa považuje dobrovoľná účasť občanov na akcii organizovanej príslušným orgánom alebo
inou organizáciou na plnenie dôležitých úloh v záujme spoločnosti. Pritom za krátkodobú
brigádu sa považuje taká účasť, ktorá v tej istej organizovanej akcii trvá najdlhšie
6 pracovných dní po sebe idúcich alebo najviac 6 pracovných dní v kalendárnom mesiaci
(bez ohľadu na výšku zárobku za ňu) alebo za ktorú zárobok nedosiahol ani 120 Kčs
za kalendárny mesiac (bez ohľadu na dĺžku jej trvania). Za bezplatnú brigádu sa považuje
taká účasť (bez ohľadu na dĺžku jej trvania), za ktorú sa zárobok neposkytuje; na
hodnotu poskytovaného stravovania, prípadne aj ubytovania sa neprihliada.
§ 104
(1)
Nemocenské patrí pri práceneschopnosti, ktorá vznikla následkom úrazu utrpeného pri
niektorej z činností uvedených v § 21 ods. 2 písm. b) až f) vyhlášky č. 143/1965 Zb. alebo v priamej súvislosti s ňou alebo následkom ochorenia prenosnou alebo parazitárnou
chorobou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s niektorou z týchto činností. Nemocenské
sa poskytuje po čas, po ktorý občan z dôvodu práceneschopnosti stratil aspoň z podstatnej
časti zdroje svojej obživy alebo po ktorý sa z tohto dôvodu podstatne zvýšili jeho
životné náklady. Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti.
(2)
Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a jeho denná výška je 20 Kčs.
(3)
Ak občan zomrel následkom úrazu utrpeného pri niektorej z činnosti uvedených v § 21 ods. 2 písm. b) až f) vyhlášky č. 143/1965 Zb. alebo v priamej súvislosti s ňou alebo následkom ochorenia prenosnou alebo parazitárnou
chorobou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s niektorou z týchto činností, patrí
jeho pozostalým pohrebné v rovnakej výške ako pri úmrtí pracovníka, pokiaľ po takom
občanovi nevznikol nárok na pohrebné v tejto výške už z iného dôvodu.
§ 105
(1)
Občan, ktorý utrpel úraz pri niektorej z činností uvedených v § 21 ods. 2 písm. b) až f) vyhlášky č. 143/1965 Zb. alebo v priamej súvislosti s ňou alebo ochorel prenosnou alebo parazitárnou chorobou,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s niektorou z týchto činností, je povinný bez
meškania to ohlásiť organizácii, ktorá takú činnosť organizovala; to platí aj pre
jeho pozostalých.
(2)
Organizácia, ktorá činnosť organizovala, je povinná zistiť skutočnosti rozhodné pre
posúdenie nárokov na dávky podľa tejto časti a vydať o týchto skutočnostiach potvrdenie.
(3)
Nároky na dávky podľa tejto časti sa uplatňujú na orgáne nemocenského poistenia príslušnom
podľa miesta bydliska oprávneného občana.
TRETIA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 106
(1)
Ak skutočnosti rozhodné pre poskytnutie dávky nastali pred 1. januárom 1980, postupuje
sa podľa doterajších predpisov.
(2)
Ak skutočnosti rozhodné pre poskytnutie peňažnej pomoci v materstve učnici nastali
pred 1. januárom 1980, posudzuje sa jej poskytovanie a výplata aj naďalej podľa doterajších
predpisov, ale denná výška peňažnej pomoci v materstve začínajúc 1. januárom 1980
sa určí podľa ustanovenia § 44 ods. 3, ak je to pre učnicu výhodnejšie.
(3)
Ochranná lehota ustanovená touto vyhláškou plynie až z nemocenského poistenia, ktoré
sa skončilo po 31. decembri 1979.
§ 107
Zrušuje sa:
1.
vyhláška č. 61/1957 Ú.l. (Ú.v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení
domáckych robotníkov v znení vyhlášok č. 102/1964 Zb. a č. 95/1968 Zb.;
2.
vyhláška č. 102/1957 Ú.l. (Ú.v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení
študentov a vedeckých ašpirantov v znení vyhlášky č. 102/1964 Zb.;
3.
vyhláška č. 7/1958 Ú.l. (Ú.v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení
sezónnych zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc v znení vyhlášok č. 102/1964
Zb. a č. 95/1968 Zb.;
4.
vyhláška č. 8/1958 Ú.l. (Ú.v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení
brigádnikov v znení vyhlášky č. 102/1964 Zb.;
5.
vyhláška č. 190/1958 Ú.l. (Ú.v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení
funkcionárov národných výborov v znení vyhlášky č. 102/1964 Zb.;
6.
vyhláška č. 8/1960 Zb. o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení študentov a žiakov pri výrobnej
práci v závodoch v znení vyhlášky č. 102/1964 Zb.;
7.
vyhláška č. 184/1960 Zb. o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov poverených činnosťou
v zahraničí v znení vyhlášky č. 102/1964 Zb.;
8.
vyhláška č. 48/1961 Zb. o poskytovaní niektorých dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia
občanom, ktorí sa zúčastnia na príprave na obranu Československej socialistickej republiky,
v znení vyhlášky č. 102/1964 Zb.;
9.
vyhláška č. 21/1965 Zb. o dôchodkovom zabezpečení, nemocenskom poistení a preventívnej a liečebnej starostlivosti
niektorých občanov činných pri poskytovaní služieb v znení vyhlášok č. 94/1968 Zb.
a č. 128/1975 Zb., pokiaľ upravuje nemocenské poistenie;
10.
ustanovenie § 29, § 32 ods. 3, § 45 ods. 4, § 58 a § 60 ods. 2 vyhlášky č. 143/1965
Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení vyhlášky č. 113/1975
Zb.
§ 108
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1980.
Čl. III
Prechodné ustanovenie
(1)
U členov rady doterajších národných výborov sa postupuje do zvolenia obecnej rady
obecným zastupiteľstvom podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení
poslancov národných výborov platných predo dňom účinnosti tejto vyhlášky.
(2)
Nároky členov obecných zastupiteľstiev, poslancov obecných zastupiteľstiev a starostov
obcí podľa článkov I a II sa posudzujú odo dňa volieb do zastupiteľstiev v obciach1) a do orgánov samosprávy obcí.2)
Podpredseda:
Ing. Běžel v. r.
Ing. Běžel v. r.
1)
Vyhláška Ministerstva školstva ČSR a Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSR č.
3/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných
odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných
učilíšť.
Vyhláška Ministerstva školstva SSR a Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť.
Vyhláška Ministerstva školstva SSR a Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť.
1)
Zákon Českej národnej rady č. 368/1990 Zb. o voľbách do zastupiteľstiev v obciach.
2)
§ 4 ods. 3 vyhlášky ÚRO č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení vyhlášky č. 113/1975 Zb.
2)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí.
3)
4)
§ 21 zákona č. 54/1956 Zb.
5)
§ 4 ods. 5 vyhlášky č. 143/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 113/1975 Zb.
6)
§ 72 a nasl. vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
7)
Vyhláška č. 93/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke
povolania v učebných a študijných odboroch v znení vyhlášky č. 166/1979 Zb. a vyhláška č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke
povolania v učebných a študijných odboroch v znení vyhlášky č. 167/1979 Zb.
8)
§ 8 ods. 3 zákona č. 88/1968 Zb.
9)
§ 6 zákona č. 88/1968 Zb.
10)
§ 14 zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých
pracovníkov.
11)
§ 3 vyhlášky č. 54/1977 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch účastníkov vedeckej
výchovy a študijných pobytov a o poskytovaní štipendií v znení vyhlášky č. 40/1979 Zb.
12)
§ 1 vyhlášky č. 210/1959 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vydáva organizačný a študijný poriadok
pre umeleckých ašpirantov.
13)
§ 40 vyhlášky č. 210/1959 Ú.l. (Ú.v.).
14)
§ 2 ods. 1 vládneho nariadenia č. 12/1968 Zb. o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov
a členov komisií a aktívov národných výborov v znení nariadenia vlády ČSR č. 127/1971 Zb. a vlády SSR č. 128/1971 Zb.
17)
§ 95 ods. 2 vyhlášky č. 130/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Českej národnej rady o
pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení a § 95 ods. 2 vyhlášky č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady
o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení.
18)
§ 130 vyhlášky č. 128/1975 Zb.
19)
§ 137 ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb.
21)
23)
§ 137 ods. 5 vyhlášky č. 128/1975 Zb.
24)
25)
33)
Zákon č. 73/1990 Zb. o civilnej službe.
34)
§ 27 zákona Českej národnej rady č. 367/1990 Zb. o obciach (obecné zriadenie).
35)
§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
36)
§ 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
37)
§ 32 ods. 1 zákona Českej národnej rady č. 367/1990 Zb.
§ 25 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
§ 25 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
38)
§ 1 a 7 zákona č. 304/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Federálneho zhromaždenia.
§ 1 a 8 zákona Českej národnej rady č. 371/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Českej národnej rady.
§ 1 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 365/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady.
§ 1 a 8 zákona Českej národnej rady č. 371/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Českej národnej rady.
§ 1 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 365/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady.