41/1979 Zb.

„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne zastupiteľstvo;

„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií;

„vedúci konzulárneho úradu“ je osoba poverená vysielajúcim štátom výkonom povinností spojených s touto funkciou;

„konzulárny úradník“ je každá osoba, včítane vedúceho konzulárneho úradu, poverená výkonom konzulárnych funkcií;

„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba zamestnaná v administratívnych a technických službách konzulárneho úradu;

„člen služobného personálu“ je každá osoba zamestnaná v domácich službách konzulárneho úradu;

„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a členovia služobného personálu;

„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky k nim patriace, ktoré sú upravené výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom;

„konzulárne archívy“ zahŕňajú všetky listiny a dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy, záznamové pásky a registre konzulárneho úradu spolu so šiframi a kódmi, kartotékami a ktoroukoľvek časťou zariadenia určenou na ich ochranu a uloženie;

„loď vysielajúceho štátu“ je plavidlo imatrikulované alebo registrované v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu, ktoré pláva pod vlajkou tohto štátu, s výnimkou vojnových lodí;

„civilné lietadlo vysielajúceho štátu“ je lietadlo registrované a imatrikulované v tomto štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, ktoré nesie jeho označenie.

Konzulárny úrad sa môže zriadiť na území prijímajúceho štátu iba s jeho súhlasom.

Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a konzulárny obvod sa určujú po dohode medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom. Rovnako je to v prípade zmeny sídla, triedy alebo konzulárneho obvodu.

Vysielajúci štát požiada diplomatickou cestou vopred súhlas prijímajúceho štátu s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.

Keď diplomatická misia vysielajúceho štátu dostane súhlas s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu, odovzdá ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu konzulský patent. V konzulskom patente sa uvedie plné meno vedúceho konzulárneho úradu, jeho štátne občianstvo, jeho trieda, ako aj konzulárny obvod, v ktorom bude vykonávať svoje konzulárne funkcie, a sídlo konzulárneho úradu.

Ministerstvo zahraničných vecí prijímajúceho štátu vydá čo najskôr a bezplatne privolenie nazývané exequatur.

Keď vedúci konzulárneho úradu dostane exequatur, môže vykonávať svoje funkcie a vzťahujú sa naňho ustanovenia tohto dohovoru.

Do doručenia exequatur umožní prijímajúci štát vedúcemu konzulárneho úradu vykonávať jeho funkcie dočasne.

Keď je vedúci konzulárneho úradu prijatý, hoci iba dočasne, na výkon svojich funkcií, prijímajúci štát musí o tom bezodkladne informovať príslušné orgány konzulárneho obvodu.

Orgány prijímajúceho štátu urobia všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa vedúci konzulárneho úradu mohol ujať svojich funkcií a aby mohol požívať práva, výhody, výsady a imunity dané mu týmto dohovorom, zákonmi, predpismi a zvyklosťami prijímajúceho štátu.

Konzulárni úradníci musia byť štátnymi občanmi vysielajúceho štátu.

Vysielajúci štát diplomatickou cestou vopred oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu:

vymenovanie, prevzatie funkcie člena konzulárneho úradu, jeho plne meno, štátne občianstvo, dátum jeho príchodu a konečného odchodu alebo skončenia jeho funkcií a všetky iné zmeny týkajúce sa jeho funkcie, ku ktorým dôjde počas jeho pôsobenia na konzulárnom úrade;

dátum príchodu alebo konečného odchodu rodinných príslušníkov člena konzulárneho úradu, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, a skutočnosť, že určitá osoba sa stala rodinným príslušníkom alebo ním prestala byť.

Ministerstvo zahraničných vecí prijímajúceho štátu vydá každému členovi konzulárneho úradu, ktorý nie je občanom prijímajúceho štátu, ani nemá v tomto štáte trvalé bydlisko, preukaz totožnosti vybavený fotografiou osvedčujúcou jeho totožnosť a jeho hodnosť ako člena konzulárneho úradu.

Dokument podľa odseku 1 tohto článku sa vydá v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu aj rodinným príslušníkom člena konzulárneho úradu žijúcim s ním v spoločnej domácnosti.

Vysielajúci štát môže poveriť jedného alebo viac členov svojej diplomatickej misie v prijímajúcom štáte, aby popri svojich diplomatických funkciách vykonávali konzulárne funkcie.

Na člena diplomatickej misie, ktorý vykonáva konzulárne funkcie, sa vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa práv a záväzkov konzulárnych úradov.

Konzulárny úrad vysielajúceho štátu môže vykonávať po príslušnom upovedomení prijímajúceho štátu, ak tento štát nevznesie námietky, konzulárne funkcie v prijímajúcom štáte za tretí štát.

Konzulárni úradníci majú právo vykonávať svoje funkcie iba v konzulárnom obvode.

So súhlasom prijímajúceho štátu však môžu vykonávať tieto funkcie aj mimo konzulárneho obvodu.

Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže z nejakého dôvodu vykonávať svoje funkcie alebo ak je miesto vedúceho konzulárneho úradu dočasne uprázdnené, môže vysielajúci štát poveriť niektorého konzulárneho úradníka tohto konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo člena diplomatického personálu svojej diplomatickej misie v tomto štáte dočasným vedením konzulárneho úradu. Plné meno tejto osoby sa vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu. V tomto oznámení sa uvedie, či ide o člena diplomatickej misie alebo člena konzulárneho úradu vysielajúceho štátu.

Osoba poverená dočasným vedením konzulárneho úradu má právo vykonávať všetky funkcie vedúceho konzulárneho úradu. Bude požívať všetky práva, výhody, výsady a imunity, ktoré tento dohovor poskytuje vedúcim konzulárneho úradu.

Člen diplomatického personálu diplomatickej misie poverený dočasným vedením konzulárneho úradu požíva i naďalej výsady a imunity vyplývajúce z diplomatického štatusu.

Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez udania dôvodov svojho rozhodnutia oznámiť vysielajúcemu štátu diplomatickou cestou, že konzulárny úradník je nežiadúcou osobou alebo že člen konzulárneho personálu je neprijateľný.

Vysielajúci štát je povinný v takom prípade túto osobu odvolať alebo skončiť jej funkcie na konzulárnom úrade.

Ak vysielajúci štát odmietne alebo opomenie v primeranej lehote vykonať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z odseku 2 tohto článku, prijímajúci štát môže podľa povahy prípadu odvolať exequatur tejto osoby alebo oznámiť, že ju naďalej nepokladá za člena konzulárneho úradu.

Prijímajúci štát všemožne uľahčí výkon funkcie konzulárneho úradu a urobí vhodné opatrenia, aby konzulárni úradníci mohli požívať práva, výsady a imunity predvídané týmto dohovorom.

Prijímajúci štát bude s členmi konzulárneho úradu zaobchádzať s náležitou úctou a urobí všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil ich ochranu, slobodu a dôstojnosť.

Znak vysielajúceho štátu spolu s označením konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu môže byť umiestnený na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny úrad, a na sídle vedúceho konzulárneho úradu.

Vlajka vysielajúceho štátu môže byť vyvesená na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny úrad, i na sídle vedúceho konzulárneho úradu a na jeho dopravných prostriedkoch používaných na úradné účely.

Vysielajúci štát môže za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovujú právne predpisy prijímajúceho štátu

Prijímajúci štát poskytne v prípade potreby vysielajúcemu štátu pomoc pri získavaní konzulárnych miestností a ubytovanie pre členom konzulárneho úradu.

Vysielajúci štát nie je vyňatý z povinnosti dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu o výstavbe a územnom plánovaní, ktoré sa vzťahujú na oblasť, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú.

Konzulárne miestnosti a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné.

Orgány prijímajúceho štátu nesmú do nich vstúpiť bez súhlasu buď vedúceho konzulárneho úradu, alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu, alebo osoby poverenej jedným z nich.

Prijímajúci štát urobí všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil ochranu konzulárnych miestností a obydlí konzulárnych úradníkov.

Konzulárne archívy sú vždy a všade nedotknuteľné.

Prijímajúci štát povolí a bude chrániť slobodu spojenia konzulárneho úradu pre všetky úradné účely. Pri spojení s vládou, diplomatickými misiami a ostatnými konzulárnymi úradmi vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek, môže konzulárny úrad použiť všetky vhodné diplomatické alebo konzulárne batožiny a kódované alebo šifrované správy. Rádiovú vysielaciu stanicu môže však konzulárny úrad zriadiť a používať iba so súhlasom prijímajúceho štátu.

Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná. Úradnou korešpondenciou sa nazýva korešpondencia, ktorá má vzťah ku konzulárnemu úradu a jeho funkciám.

Konzulárna batožina sa nesmie ani otvoriť ani zdržať. Ak však príslušné orgány prijímajúceho štátu majú vážne dôvody sa domnievať, že batožina obsahuje niečo iné ako korešpondenciu, dokumenty a predmety uvedené v odseku 4 tohto článku, môže žiadať, aby batožinu otvoril v ich prítomnosti oprávnený zástupca vysielajúceho štátu. Ak orgány tohto štátu takú žiadosť odmietnu, vráti sa batožina na miesto, odkiaľ bola odoslaná.

Zásielky, ktoré tvoria konzulárnu batožinu, musia byť vybavené zreteľným vonkajším označením svojej povahy a môžu obsahovať iba úradnú korešpondenciu, dokumenty a predmety určené výlučne na úradné použitie.

Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho postavenie a uvádzajúcou počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Bez súhlasu prijímajúceho štátu, ani, ak nie je občanom vysielajúceho štátu, nesmie mať v prijímajúcom štáte trvalé bydlisko. Pri výkone svojich funkcií požíva tento kuriér ochranu prijímajúceho štátu. Požíva osobnú nedotknuteľnosť a nesmie byť žiadnym spôsobom zadržaný alebo uväznený.

Vysielajúci štát, jeho diplomatická misia a jeho konzulárne úrady môžu vymenovať konzulárnych kuriérov ad hoc. V tom prípade platí ustanovenie odseku 5 tohto článku s tým, že imunity, ktoré sú v ňom uvedené, prestanú platiť, len čo kuriér odovzdá príjemcovi konzulárnu batožinu, ktorá mu bola zverená.

Konzulárna batožina sa môže zveriť kapitánovi lode alebo civilného lietadla pristávajúceho na dovolenom letisku. Kapitán bude vybavený úradnou listinou označujúcou počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, nebude však považovaný za konzulárneho kuriéra. Po prerokovaní s príslušnými miestnymi orgánmi môže konzulárny úrad poslať jedného zo svojich členov, aby uvedenú batožinu prevzal priamo od kapitána lode alebo lietadla alebo mu ju odovzdal.

S výhradou zákonov a predpisov týkajúcich sa oblastí, do ktorých je z dôvodov štátnej bezpečnosti vstup zakázaný alebo obmedzený, zabezpečí prijímajúci štát slobodu pohybu na svojom území všetkým členom konzulárneho úradu a ich rodinným príslušníkom žijúcim s nimi v spoločnej domácnosti.

na ktorýkoľvek príslušný orgán vo svojom konzulárnom obvode;

v súlade so zákonmi, predpismi a zvyklosťami prijímajúceho štátu na ústredné orgány prijímajúceho štátu.

Vedúci konzulárneho úradu požíva osobnú nedotknuteľnosť. Nepodlieha jurisdikcii prijímajúceho štátu, s výnimkou

Členovia konzulárneho úradu nepodliehajú jurisdikcii prijímajúceho štátu, ak ide o činnosť pri výkone ich úradných funkcií.

Konzulárny úradník, s výnimkou vedúceho konzulárneho úradu, nemôže byť zadržaný, ani akýmkoľvek iným spôsobom zbavený osobnej slobody, ledaže ho justičné orgány prijímajúceho štátu obvinia zo spáchania závažného trestného činu, alebo na základe súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právnu moc. „Závažným trestným činom“ sa rozumie akýkoľvek úmyselný trestný čin, na ktorý je právnym poriadkom prijímajúceho štátu ustanovený trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 5 rokov alebo vyšší trest.

Ak sa proti konzulárnemu úradníkovi začne trestné konanie, vykoná sa s ohľadom na jeho úradné postavenie a, s výnimkou obvinenia zo závažného trestného činu, spôsobom, ktorý by čo najmenej narušil výkon konzulárnych funkcií. Ak v prípade obvinenia zo závažného trestného činu treba vziať konzulárneho úradníka do väzby, musí sa konanie proti nemu začať v čo najkratšom čase.

V prípade, že člen konzulárneho úradu sa mimo výkonu svojich úradných funkcií dopustí na území prijímajúceho štátu činu, ktorý je podľa zákonodarstva tohto štátu trestným činom, bude vysielajúci štát o tom informovaný v čo najkratšej lehote diplomatickou cestou. Vedúci konzulárneho úradu bude o tom informovaný súčasne.

V prípade trestného stíhania, zadržania, vzatia do väzby alebo obmedzenia osobnej slobody akoukoľvek inou formou ktoréhokoľvek člena konzulárneho úradu, s výnimkou vedúceho konzulárneho úradu, prijímajúci štát o tom bez meškania upovedomí vedúceho konzulárneho úradu.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa použijú obdobne na rodinných príslušníkov vedúceho konzulárneho úradu alebo konzulárneho úradníka žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko alebo v ňom nevykonávajú súkromnú zárobkovú činnosť.

Súdne alebo správne orgány prijímajúceho štátu môžu členov konzulárneho úradu vyzvať, aby vypovedali ako svedkovia.

Súdne alebo správne orgány prijímajúceho štátu, ktoré požadujú od konzulárneho úradníka alebo konzulárneho zamestnanca svedeckú výpoveď, urobia všetky vhodné opatrenia, aby zabránili zasahovaniu do činnosti konzulárneho úradu, a pokiaľ ide o konzulárneho úradník, prijmú ju, ak je to možné, v ústnej alebo písomnej forme na konzulárnom úrade alebo v jeho obydlí.

Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci žijúci s nimi v spoločnej domácnosti včítane tých, ktorí sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalé bydlisko, môžu odmietnuť vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa dotýkajú výkonu ich úradných funkcií, a predkladať korešpondenciu, dokumenty alebo predmety, ktoré sa ich týkajú. Majú tiež právo odmietnuť vypovedať ako znalci práva vysielajúceho štátu.

Vysielajúci štát sa môže vzdať, ak ide o člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka žijúceho s ním v spoločnej domácnosti, výsad a imunít uvedených v článkoch 21 a 22.

Vzdanie sa musí byť vždy výslovné, s výhradou ustanovenia odseku 3 tohto článku, a musí sa oznámiť prijímajúcemu štátu písomne.

Ak člen konzulárneho úradu alebo jeho rodinný príslušník žijúci s ním v spoločnej domácnosti začne konanie vo veci, v ktorej používa podľa článku 21 vyňatie z jurisdikcie, nemôže sa dovolávať vyňatia z jurisdikcie, ak ide o ústretové pohľadávky priamo súvisiace s hlavnou žalobou.

Vzdanie sa vyňatia z jurisdikcie v občianskoprávnej alebo správnej veci nezahŕňa vzdanie sa imunity, ak ide o opatrenie na výkon rozhodnutia, ktorého sa treba vzdať osobitne.

Členovia konzulárneho úradu a ich rodinný príslušníci žijúci s nimi v spoločnej domácnosti, ak nie sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu, sú oslobodení od vojenskej služby v tomto štáte. Sú oslobodení aj od všetkých iných osobných služieb vo verejnom záujme za podmienky, že nie sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu, ani v ňom nemajú trvalé bydlisko.

Ak členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti a ktorí nemajú trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, nevykonávajú v tomto štáte žiadnu súkromnú zárobkovú činnosť, sú vyňatí zo všetkých povinností ustanovených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu týkajúcich sa registrácie cudzincov a povolenia pobytu.

Členovia konzulárneho úradu sú, ak ide o služby vykonávané pre vysielajúci štát, oslobodení od povinností, pre zákony a predpisy prijímajúceho štátu týkajúce sa zamestnávania cudzincov ustanovujú vo veci udieľania pracovného povolenia.

Ak členovia súkromného personálu konzulárnych úradníkov a zamestnancov nevykonávajú v prijímajúcom štáte žiadnu súkromnú zárobkovú činnosť, sú oslobodení od povinností ustanovených v odseku 1 tohto článku.

S výhradou ustanovenia odseku 3 tohto článku sú členovia konzulárneho úradu, ak ide o služby vykonávané pre vysielajúci štát, a ich rodinní príslušníci žijúci s nimi v spoločnej domácnosti vyňatí z predpisov o sociálnom zabezpečení, ktoré platia v prijímajúcom štáte.

Toto vyňatie však nepožívajú osoby, ktoré sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalé bydlisko.

Vyňatie uvedené v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na osoby zamestnané v domácich službách členov konzulárneho úradu, a to za podmienky

Členovia konzulárneho úradu, ktorí v domácich službách zamestnávajú osoby, na ktoré sa vyňatie uvedené v odseku 3 nevzťahuje, musia dodržiavať povinnosti, ktoré predpisy prijímajúceho štátu o sociálnom zabezpečení ukladajú zamestnávateľovi. Konzulárny úrad musí tiež dodržiavať tieto predpisy, ak ide o osoby uvedené v odseku 2 tohto článku.

Vyňatia uvedené v odsekoch 1 a 3 tohto článku nevylučujú dobrovoľnú účasť v sústave sociálneho zabezpečenia prijímajúceho štátu, ak ju tento štát povoľuje.

V súlade s ustanoveniami zákonov a predpisov prijímajúceho štátu je vysielajúci štát v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní a poplatkov, ak ide:

Oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky určené alebo vyberané za preukázané služby.

Oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky, ktoré podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu majú platiť osoby, ktoré vstupujú do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom.

Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti,ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu, ani v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú oslobodení od daní a poplatkov každého druhu určených alebo vyberaných v prijímajúcom štáte z príjmov a platov, ktoré dostávajú od vysielajúceho štátu za svoje úradné funkcie.

Konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu, ani v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú oslobodení od všetkých daní a poplatkov určených alebo vyberaných v prijímajúcom štáte.

Oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje:

Oslobodenie uvedené v tomto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky, ktoré podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu majú platiť osoby, ktoré vstupujú do zmluvného pomeru s osobami uvedenými v tomto článku.

Členovia konzulárneho úradu, ktorí zamestnávajú osoby, ktorých mzda nie je v prijímajúcom štáte oslobodená od dane zo mzdy, musia dodržiavať povinnosti, ktoré právne predpisy tohto štátu určujú zamestnávateľom, pokiaľ ide o vyberanie dane zo mzdy.

V prípade úmrtia člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka žijúceho s ním v spoločnej domácnosti, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, je hnuteľný majetok, ktorý je súčasťou dedičstva a nachádza sa v prijímajúcom štáte, oslobodený od dedičských alebo akýchkoľvek iných obdobných poplatkov, ak sa tento majetok nachádza na území prijímajúceho štátu výlučne z dôvodov pobytu zomretého v prijímajúcom štáte ako člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti.

Prijímajúci štát povolí vývoz hnuteľného majetku zosnulého, s výnimkou toho, ktorý sa získal v tomto štáte a ktorého vývoz je obmedzený alebo zakázaný.

Prijímajúci štát dovolí, v súlade s platnými zákonmi a predpismi, dovoz a spätný vývoz a poskytne oslobodenie od všetkých colných dávok, daní a iných s tým súvisiacich poplatkov vyberaných pri dovoze a v súvislosti s dovozom, okrem poplatkov za skladovanie, prepravu a podobné služby

Konzulárni zamestnanci požívajú výhody a oslobodenie podľa odseku 1 tohto článku iba vtedy, ak ide o predmety dovezené na ich začiatočné zariadenie.

Predmety určené na spotrebu nesmú presiahnuť množstvo primerané na priamu spotrebu príslušných osôb.

Osobné batožiny sprevádzajúce konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú oslobodené od colnej prehliadky.

Konzulárni úradníci môžu pri výkone svojich funkcií vyberať poplatky ustanovené právnymi predpismi vysielajúceho štátu.

Vyberanie týchto poplatkov je oslobodené od všetkých daní ustanovených alebo vyberaných v prijímajúcom štáte.

Konzulárny úrad a rovnako i všetky osoby požívajúce výsady a imunity sú povinné bez ujmy na týchto výsadách a imunitách dodržiavať zákony a predpisy prijímajúceho štátu včítane dopravných predpisov a predpisov o poistení vozidiel.

Konzulárne miestnosti sa nebudú používať spôsobom nezlučiteľným s výkonom konzulárnych funkcií.

Konzulárni úradníci nebudú v prijímajúcom štáte vykonávať žiadnu profesionálnu alebo obchodnú činnosť pre svoj zisk.

Výsady a imunity uvedené v tejto časti sa nebudú poskytovať

Konzulárni úradníci sú s podmienkou zachovávania zákonodarstva prijímajúceho štátu oprávnení:

chrániť práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov, ako aj právnických osôb;

napomáhať rozvoj hospodárskych, obchodných, kultúrnych a vedeckých stykov medzi oboma štátmi a podporovať ich priateľské styky.

Konzulárni úradníci sú oprávnení:

Konzulárni úradníci informujú, ak to vyžadujú zákony a predpisy vysielajúceho štátu, príslušné orgány tohto štátu o všetkých úkonoch urobených podľa odseku 1 písm. c) a e) tohto článku.

legalizovať podpisy a pečate na všetkých listinách vyhotovených orgánmi alebo úradnými osobami vysielajúceho a prijímajúceho štátu;

legalizovať na listinách podpisy občanov vysielajúceho štátu.

vydávať výpisy a odpisy alebo overené odpisy všetkých listín, ktoré v rámci svojej právomoci vystavili;

potvrdzovať akékoľvek iné listiny;

prekladať listiny a písomnosti alebo overovať ich preklad;

za predpokladu, že prijímajúci štát nevznesie námietky, prijímať všetky vyhlásenia alebo vydávať akékoľvek potvrdenia, ktoré sa môžu požadovať podľa právnych predpisov vysielajúceho štátu alebo právnych predpisov prijímajúceho štátu;

vystavovať všetky listiny a vykonávať všetky konzulárne funkcie, ktoré sú zlučiteľné s právnymi predpismi prijímajúceho štátu;

vystavovať osvedčenie o pôvode tovaru a iné podobné doklady;

vyvesovať v konzulárnych miestnostiach vyhlášky týkajúce sa všetkých otázok, ktoré majú vzťah k právam, povinnostiam alebo záujmom občanov vysielajúceho štátu;

robiť opatrenia potrebné pre účasť občanov vysielajúceho štátu na referende a voľbách v tomto štáte;

doručovať súdne a mimosúdne dokumenty alebo vybavovať dožiadania v zhode s platnými medzinárodnými dohodami alebo, ak také dohody nie sú, iným spôsobom v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu.

listiny a zmluvy uzavreté medzi občanmi vysielajúceho štátu a jednostranné úkony týchto občanov, ak sa tieto listiny a zmluvy netýkajú vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa v prijímajúcom štáte;

závety občanov vysielajúceho štátu;

listiny a zmluvy, ktoré sa týkajú výlučne majetku nachádzajúceho sa na území vysielajúceho štátu alebo záležitostí, ktoré sa majú prerokovať v tomto štáte, bez ohľadu na štátnu príslušnosť strán.

vydávať, obnovovať, meniť, predlžovať alebo odnímať pasy a ostatné cestovné doklady občanom vysielajúceho štátu a osobám, ktoré majú v tomto štáte trvalé bydlisko;

udieľať vstupné víza alebo tranzitné víza osobám, ktoré hodlajú navštíviť vysielajúci štát alebo ním prechádzať.

1.

Vo všetkých naliehavých prípadoch príjmu orgány každého zmluvného štátu, na území ktorého sa nachádzajú neplnoletí a osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, alebo majetok, ktorý týmto osobám patrí, nevyhnutné opatrenia na ich ochranu.

V prípade úmrtia občana vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte musí o tom príslušný orgán prijímajúceho štátu bez meškania informovať konzulárneho úradníka vysielajúceho štátu a bezplatne mu zaslať úmrtný list alebo iný dokument potvrdzujúci smrť.

2.

3.

V prípade, že občan vysielajúceho štátu má záujem o dedičstvo na území prijímajúceho štátu a ak nebýva v tomto štáte a nemá v ňom svojho zástupcu, má konzulárny úradník právo v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu zastupovať ho pred príslušnými orgánmi tohto štátu.

Ak po splnení všetkých formálnych náležitosti týkajúcich s dedičstva na území prijímajúceho štátu, hnuteľnosti z dedičstva alebo výťažok z predaja hnuteľností pripadnú dedičovi, ktorý je občanom vysielajúceho štátu a nemá na území prijímajúceho štátu trvalé bydlisko a neurčil splnomocnenca, odovzdá sa spomenutý majetok alebo výťažok z jeho predaja konzulárnemu úradníkovi vysielajúceho štátu za podmienky,

V prípade, že občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, zomrie počas jeho pobytu na území tohto štátu, odovzdajú sa jeho osobné veci, hnuteľný majetok a cennosti, na ktoré neuplatnil nárok prítomný dedič alebo zástupca oprávnených osôb, bez ďalšieho konania konzulárnemu úradníkovi vysielajúceho štátu za podmienky, že nároky veriteľov zomretého v prijímajúcom štáte boli uspokojené alebo zabezpečené.

Konzulárny úradník je oprávnený, s výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu, vyviezť majetok, ktorý je predmetom dedičstva uvedeného v odsekoch 5 a 6.

Ak konzulárny úradník koná ako zástupca zúčastnených osôb, nemôžu orgány prijímajúceho štátu voči nemu z tohto titulu použiť žiadne opatrenia týkajúce sa dedičstva.

Konzulárny úradníci sú oprávnení prijímať do úschovy v rozsahu, v ktorom to neodporuje právnym predpisom prijímajúceho štátu, peňažné sumy, dokumenty včítane závetov a predmety všetkého druhu, ktoré im boli odovzdané občanmi vysielajúceho štátu alebo pre nich. Zverené veci sa môžu z územia prijímajúceho štátu vyviezť iba v súlade s právnymi predpismi tohto štátu.

Listiny a doklady vystavené, potvrdené alebo overené konzulárnym úradníkom. ako aj preklady takých listín a dokladov vyhotovené alebo overené konzulárnym úradníkom majú v prijímajúcom štáte rovnakú účinnosť a dôkaznú moc ako listiny, doklady a preklady vystavené, potvrdené, overené alebo vyhotovené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že sa dodržali formálne náležitosti, ktoré sa môžu v týchto veciach v prijímajúcom štáte vyžadovať.

Na uľahčenie výkonu konzulárnych funkcií týkajúcich sa občanov vysielajúceho štátu sú konzulárni úradníci oprávnení spojiť sa ústne alebo písomne s občanmi vysielajúceho štátu a majú právo prístupu k nim.

Občania vysielajúceho štátu majú rovnaké právo na spojenie s konzulárnymi úradníkmi a na prístup k nim.

Prijímajúci štát nebude žiadnym spôsobom obmedzovať prístup občanov vysielajúceho štátu do konzulárneho úradu.

Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez odkladu informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu o zadržaní, vzatí do väzby alebo o akomkoľvek inom obmedzení osobnej slobody občana tohto štátu.

Konzulárni úradníci sú oprávnení navštíviť čo možno najskôr ktoréhokoľvek občana vysielajúceho štátu, ktorý bol prijímacom štáte zadržaný, vzatý do väzby alebo ktorého sloboda bola akoukoľvek inou formou obmedzená, rozprávať sa s ním jedným z jazykov vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu a byť s ním v spojení.

Konzulárni úradníci sú oprávnení za rozumných podmienok a v rozumných lehotách navštevovať občana vysielajúceho štátu, ktorý bol odsúdený a ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, a vymieňať si s ním oznámenia prostredníctvom príslušných orgánov a v súlade s väzenským poriadkom.

Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez meškania informovať občana vysielajúceho štátu, ktorý bol zadržaný, ktorého sloboda bola akoukoľvek inou formou obmedzená alebo ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, o ustanoveniach odsekov 1 až 3 tohto článku.

Práva uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa budú vykonávať v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu s tým, že tieto zákony a predpisy umožnia dosiahnutie účelu, na ktorý sa tieto práva poskytujú.

Konzulárni úradníci sú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu oprávnení robiť opatrenia na zabezpečenie vhodného zastúpenia občanov vysielajúceho štátu včítane právnických osôb pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho štátu, ak sa občania z dôvodu neprítomnosti alebo z iných závažných príčin sami nemôžu včas ujať hájenia svojich práv a záujmov.

Toto zastúpenie sa končí, len čo zastupované osoby určia svojho splnomocnenca alebo sa sami ujmú hájenia svojich záujmov.

Konzulárni úradníci sú oprávnení poskytnúť pomoc všetkým občanom vysielajúceho štátu v ich stykoch so súdnymi alebo správnymi orgánmi prijímajúceho štátu, pomáhať im pri konaní pred týmito orgánmi a zabezpečiť im na to pomoc právneho zástupcu.

Konzulárny úradník je oprávnený poskytovať v konzulárnom obvode všetku pomoc lodi vysielajúceho štátu, ktorá sa nachádza v prístavoch, v pobrežných alebo vnútorných vodách prijímajúceho štátu, ako aj jej posádke a cestujúcim.

Konzulárny úradník sa pri výkone svojich funkcií v otázkach týkajúcich sa lode vysielajúceho štátu, jej posádky a cestujúcich môže obracať so žiadosťou o pomoc na príslušné orgány prijímajúceho štátu.

Konzulárny úradník môže vojsť do styku s kapitánom a členmi posádky a vstúpiť na palubu lode vysielajúceho štátu, len čo sa tejto lodi povolí voľný styk s pobrežím. Za rovnakej podmienky môžu kapitán a členovia posádky vojsť do styku s konzulárnym úradníkom alebo sa odobrať na konzulárny úrad, a to v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu týkajúcimi sa vstupu, pobytu a odchodu cudzích príslušníkov.

vyšetrovať všetky udalosti na palube lode, vypočuť kapitána a členov posádky, kontrolovať a vidovať lodné doklady, prijímať vyhlásenia týkajúce sa cesty a smeru lode, ako aj uľahčovať príchod, pobyt alebo odchod lode;

riešiť spory medzi kapitánom a členmi posádky, včítane sporov týkajúcich sa mzdy a pracovnej zmluvy, v miere, v ktorej to dovoľujú predpisy vysielajúceho štátu;

urobiť všetky opatrenia na zabezpečenie lekárskeho ošetrenia kapitána, členov posádky alebo cestujúcich, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu, včítane ich nemocničného ošetrenia a návratu do vysielajúceho štátu;

urobiť všetky opatrenia na prijatie alebo prepustenie kapitána alebo členov posádky;

poskytovať pomoc kapitánovi alebo členom posádky lode v ich styku so súdnymi a správnymi orgánmi prijímajúceho štátu a s tým cieľom im zabezpečiť pomoc právneho zástupcu a pôsobiť ako prekladateľ alebo im zabezpečiť prekladateľa;

prijať, vystaviť, podpísať alebo overiť vyhlásenie alebo doklady, ako aj doručiť alebo obnoviť akýkoľvek dokument, ustanovený predpismi vysielajúceho štátu, ak ide o loď;

zabezpečiť, aby sa na lodiach uplatňovali právne predpisy vysielajúceho štátu z oblasti námornej plavby.

Ak príslušné úrady prijímajúceho štátu zamýšľajú vykonávať donucovacie opatrenia voči lodi vysielajúceho štátu alebo na jej palube alebo začať úradné vyšetrovanie na palube, upovedomia o tom vopred konzulárneho úradníka, aby on alebo jeho zástupca mohol byť prítomný pri vykonávaní tohto úkonu, s výnimkou prípadu, keď naliehavosť veci nepripúšťa predchádzajúce upovedomenie.

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak členovia posádky majú byť orgánmi prijímajúceho štátu vypočutí na pevnine o udalostiach na palube lodi.

Ustanovenie tohto článku sa nepoužije pri obvyklej zdravotnej, pasovej, colnej kontrole a kontrole týkajúcej sa otázok záchrany ľudského života na mori a znečisťovanie vôd.

Ak loď vysielajúceho štátu stroskotá, narazí na plytčinu alebo utrpí inú haváriu v prijímajúcom štáte alebo ak časť nákladu alebo akýkoľvek iný predmet patriaci k lodi sa oddelil a nájde sa na pobreží tohto štátu alebo v blízkosti jeho pobrežia alebo je dopravený do prístavu tohto štátu, orgány prijímajúceho štátu o tom bez meškania upovedomia konzulárneho úradníka. Informujú ho aj o opatreniach urobených na záchranu ľudí, lode, nákladu a ďalšieho tovaru, ako aj časti lode a časti nákladu a predmetov, ktoré sa odpútali od lode.

Konzulárny úradník môže takej lodi, jej kapitánovi, členom posádky a jej cestujúcim poskytnúť všetku pomoc. Za tým účelom sa môže obrátiť na príslušné orgány prijímajúceho štátu. Konzulárny úradník môže urobiť opatrenia vyplývajúce z odseku 1, včítane opatrení s cieľom s cieľom opraviť loď. Môže príslušné orgány prijímajúceho štátu požiadať, aby také opatrenia urobili alebo v nich pokračovali.

Ak sa havarovaná loď vysielajúceho štátu, jej náklad alebo akýkoľvek iný predmet patriaci k takej lodi našli na pobreží alebo v blízkosti pobrežia alebo boli dopravené do prístavu tohto štátu a ani kapitán lode, ani majiteľ, jeho zástupca alebo príslušný poisťovateľ nemôže urobiť opatrenia na zabezpečenie takej lode alebo na zaobchádzanie s ňou, s takým nákladom alebo takým predmetom, je konzulárny úradník splnomocnený urobiť v mene vlastníka lode opatrenia, ktoré by mohol s rovnakým cieľom urobiť v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu vlastník sám.

Ak sa predmet, ktorý patrí občanovi vysielajúceho štátu a pochádza z paluby lode, bez ohľadu na jej príslušnosť, nájde na pobreží alebo v blízkosti pobrežia prijímajúceho štátu alebo na lodi. ktorá havarovala, narazila na plytčinu alebo stroskotala, alebo je dopravený do prístavu tohto štátu a ani vlastník predmetu ani jeho zástupca ani poisťovateľ nemôžu urobiť opatrenia na zabezpečenie takéhoto predmetu alebo na zaobchádzanie s takým predmetom, je konzulárny úradník splnomocnený, aby v mene vlastníka predmetu urobil také opatrenia, ktoré by s tým cieľom mohol urobiť v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu vlastník sám.

Konzulárny úradník má právo zúčastniť sa na vyšetrovaní príčin havárie, narazenia na plytčinu alebo stroskotania v miere, v ktorej to neodporuje právnym predpisom prijímajúceho štátu.

Ustanovenia článkov 50 až 53 tohto dohovoru sa podobným spôsobom vzťahujú na civilné lietadlo vysielajúceho štátu, ak nie sú v rozpore so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu ani s ostatnými platnými dohovormi uzavretými medzi zmluvnými stranami.

S rovnakými výhradami sa môžu ustanovenia uvedených článkov vzťahovať aj na iné lietadlo vysielajúceho štátu s osobitným poslaním na základe predbežnej dohody medzi týmto štátom a prijímajúcim štátom.

že im boli zverené vysielajúcim štátom;

že nie sú v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu;

že orgány prijímajúceho štátu, ktoré o nich boli upovedomené, nemajú námietky proti ich výkonu.

Spory týkajúce sa výkladu ustanovení tohto dohovoru, ktoré by vznikli medzi zmluvnými stranami, sa budú riešiť diplomatickou cestou.

Tento dohovor podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny sa vymenia v Prahe čo najskôr.

Dohovor zostane v platnosti do uplynutia šesťmesačnej lehoty po tom, čo ju jedna zo zmluvných strán vypovie. Takéto vypovedanie musí sa urobiť písomne diplomatickou cestou.