Číslo predpisu:87/1979 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky o ľudových školách jazykov, jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach
Typ:Vyhláška
Dátum vyhlásenia:13.08.1979
Dátum účinnosti od:01.09.1979
Autor:Ministerstvo školství České socialistické republiky
Právna oblasť:
  • Školstvo a vzdelávanie
Nachádza sa v čiastke:

17/1979

87
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky
z 11. júla 1979
o ľudových školách jazykov , jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach
Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 45 ods. 2 a 3 zákona Českej národnej rady č. 76/1978 Zb. o školských zariadeniach a podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona Českej národnej rady č. 77/1978 Zb. o štátnej správe v školstve:
PRVÁ ČASŤ
VYUČOVANIE CUDZÍCH JAZYKOV V ZÁUJMOVOM ŠTÚDIU PRACUJÚCICH, ŽIAKOV A ŠTUDENTOV
§ 1
Účel a cieľ výučby
Na zabezpečenie záujmového štúdia cudzích svetových jazykov pre pracujúcich, žiakov a študentov zriaďujú okresné národné výbory ľudové školy jazykov, krajské národné výbory jazykové školy.1)
§ 2
Ľudová škola jazykov
( 1 ) Ľudovú školu jazykov možno zriadiť, ak sú predpoklady, že sa v nej bude vyučovať aspoň v 90 vyučovacích hodinách týždenne. Ak sa na ľudovej škole jazykov vyučuje v menšom počte hodín, môže krajský národný výbor, ktorý odborne vedie školu, ku ktorej sa ľudová škola jazykov pričleňuje, na návrh okresného národného výboru ľudovú školu jazykov organizačne pričleniť k niektorej strednej škole, kde sú na to kádrové a materiálne predpoklady, alebo ju môže okresný národný výbor, ktorý odborne vedie školu, ku ktorej sa ľudová škola jazykov pričleňuje organizačne pričleniť k niektorej základnej deväťročnej škole s rozšíreným vyučovaním jazykov alebo k základnej škole s rozšíreným vyučovaním jazykov. V takom prípade ľudovú školu jazykov a strednú školu alebo ľudovú školu jazykov a základnú deväťročnú školu alebo základnú školu riadi jeden riaditeľ.
( 2 ) Ak počet týždenných vyučovacích hodín v ľudovej škole jazykov klesne pod 40, škola sa k začiatku nového školského roka zruší.
( 3 ) Základnou formou výučby na ľudovej škole jazykov je kurz; kurzy zriaďuje a zrušuje riaditeľ ľudovej školy jazykov. Kurzy na osvojenie základov jazyka sa zriaďujú v celkovom rozsahu 140 vyučovacích hodín, kurzy na prehĺbenie a rozšírenie jazykových vedomostí v celkovom rozsahu 140 vyučovacích hodín; počet týždenných vyučovacích hodín v každom kurze určí riaditeľ ľudovej školy jazykov tak, aby poslucháči absolvovali každý kurz najneskoršie za dva školské roky.
( 4 ) Kurzy sa zriaďujú pri počte najmenej 15 a najviac 25 poslucháčov; ak počet poslucháčov klesne pod 10, kurz sa zruší. V socialistickej organizácii ( § 6 ods. 2 ) sa môže zriadiť pri najnižšom počte 10 poslucháčov; kurz sa zruší, ak počet poslucháčov klesne pod 8. Výnimku môže povoliť riaditeľ ľudovej školy jazykov so súhlasom okresného národného výboru, ktorý školu odborne vedie.
Jazyková škola
§ 3
( 1 ) Jazykovú školu možno zriadiť, ak sú predpoklady, že sa v nej bude vyučovať aspoň v 150 vyučovacích hodinách týždenne.
( 2 ) Ak sa na jazykovej škole vyučuje v menšom počte hodín, môže krajský národný výbor, ktorý odborne vedie školu, ku ktorej sa jazyková škola pričleňuje, jazykovú školu organizačne pričleniť k niektorej strednej škole, kde sú na to kádrové a materiálne predpoklady. V takom prípade jazykovú školu riadi jeden riaditeľ.
( 3 ) Na jazykovej škole sa podľa potreby zriaďujú oddelenia jednotlivých jazykov alebo oddelenia skupín príbuzných jazykov ( napr. oddelenie slovanských jazykov, románskych jazykov, orientálnych jazykov a pod. ). Tieto oddelenia zodpovedajú riaditeľovi jazykovej školy za odbornú úroveň kurzov príslušných jazykov. Podľa potreby sa na jazykovej škole zriaďujú aj oddelenia diaľkového štúdia cudzích jazykov.
§ 4
( 1 ) Základnou formou výučby na jazykovej škole je kurz; kurzy zriaďuje a zrušuje riaditeľ jazykovej školy. Na jazykovej škole sa zriaďujú tieto kurzy:
a ) základný kurz na osvojenie základov jazyka v celkovom rozsahu 280 vyučovacích hodín,
b ) stredný kurz na prehĺbenie a rozšírenie vedomostí jazyka v celkovom rozsahu 280 vyučovacích hodín,
c ) vyššie kurzy nadväzujúce na stredné kurzy, a to:
aa ) prípravný kurz na všeobecnú štátnu jazykovú skúšku v celkovom rozsahu 280 vyučovacích hodín,
bb ) konverzačný kurz v celkovom rozsahu 210 alebo 280 vyučovacích hodín,
d ) špeciálne kurzy, ktorých obsah a rozsah určí riaditeľ jazykovej školy podľa ich charakteru ( napr. kurzy intenzívnej jazykovej prípravy ).
( 2 ) Počet týždenných vyučovacích hodín v kurzoch určí riaditeľ jazykovej školy tak, aby poslucháči absolvovali 280 vyučovacích hodín za dva školské roky pri 4 vyučovacích hodinách týždenne alebo za tri školské roky pri 3 vyučovacích hodinách týždenne alebo za štyri školské roky pri 2 vyučovacích hodinách týždenne. Vyučovacie hodiny v kurzoch sa môžu sústrediť do jedného alebo dvoch dní v týždni.
( 3 ) Kurzy sa zriaďujú pri počte najmenej 15 a najviac 25 poslucháčov; ak počet poslucháčov klesne pod 10, kurz sa zruší. Pri socialistickej organizácii sa môže kurz zriadiť aj pri najnižšom počte 10 poslucháčov; ak počet poslucháčov klesne pod 8, kurz sa zruší. Výnimky aj pre kurzy intenzívnej jazykovej prípravy môže riaditeľ jazykovej školy so súhlasom krajského národného výboru, ktorý školu odborne vedie.
( 4 ) Na výučbu orientálnych jazykov a iných menej rozšírených jazykov možno kurz v prvom ročníku zriadiť už pri počte 6 poslucháčov, v ďaľších ročníkoch pri 5 poslucháčoch; ak počet poslucháčov klesne v prvom ročníku pod 5, v ďaľších ročníkoch pod 4 poslucháčov, kurz sa zruší.
( 5 ) Jazyková škola môže organizovať diaľkové štúdium jazykov pre poslucháčov, ktorí si už osvojili zákládné vedomosti jazyka na úrovni základného kurzu ( odsek 1 písm. a ) ). Základné vedomosti poslucháčov sa overujú prijímacou skúškou.
( 6 ) Na diaľkové štúdium jazykov zriadi krajský národný výbor pri jazykovej škole alebo podľa potreby pri niektorej strednej škole konzultačné stredisko. 2) Stredisko je súčasťou jazykovej školy.
( 7 ) Študujúci sa v konzultačnom stredisku zučastňujú na povinných konzultáciách, a to spravidla raz za mesiac v rozsahu 4 a 6 hodín.
( 8 ) Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť štátnou jazykovou skúškou podľa ustanovení tretej časti tejto vyhlášky.
DRUHÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O ĽUDOVÝCH ŠKOLÁCH JAZYKOV A O JAZYKOVÝCH ŠKOLÁCH
§ 5
Jazyková škola pomáha národným výborom pri odbornom a metodickom vedení ľudových škôl jazykov.
§ 6
Organizácia vyučovania a hodnotenie študijných výsledkov
( 1 ) V ľudových školách jazykov a v jazykových školách ( ďalej len ,,škola„) sa vyučuje podľa učebných osnov vydaných Ministerstvom školstva Českej socialistickej republiky.
( 2 ) Vyučovanie jazykov sa organizuje v kurzoch, ktoré sa môžu zriadiť aj mimo sídla školy, prípadne v socialistických organizáciách. V socialistickej organizácii možno kurz zriadiť za podmienok v § 2 ods. 4 a v § 4 ods. 3,ak o zriadenie kurzu požiada organizácia riaditeľa ľudovej školy jazykov alebo riaditeľa jazykovej školy a ak zriadenie kurzu umožňuje určený plán. Vecné a prevádzkové výdavky na kurzy zriadené v socialistických organizáciách uhradzajú tieto organizácie.
( 3 ) Škola hodnotí študijné výsledky poslucháčov na konci každého polroka; s hodnotením oboznámi učiteľ kurzu poslucháčov ústne. O úspešnom zakončení kurzu vydá škola poslucháčovi osvedčenie s uvedením prospechu; žiakom zakladných škôl, základných deväťročných škôl a stredných škôl sa na požiadanie vydá osvedčenie s uvedením prospechu aj na konci každého školského roka.
( 4 ) Študijné výsledky poslucháčov sa hodnotia štyrmi stupňami prospechu: 1 - výborne, 2 - veľmi dobre, 3 - dobre, 4 - nevyhovel ( a ).
( 5 ) Poslucháč, ktorý bol na konci školského roka klasifikovaný štvrtým stupňom prospechu, nemôže byť zapisaný do vyššieho ročníka kurzu alebo do vyššieho kurzu.
( 6 ) Organizácia vyučovania a prázdnin na škole sa prispôsobí organizácii školského roka na základných a stredných školách. 3 )
( 7 ) Povinosti a práva poslucháčov určuje vnútorný poriadok školy vydaný riaditeľom školy po schválení národným výborom, ktorý školu odborne vedie.
§ 7
Prijímanie poslucháčov
( 1 ) Uchádzači sa prihlasujú do jednotlivých kurzov písomne na riaditeľstve školy v termíne určenom riaditeľom školy.
( 2 ) Poslucháčov prijíma riaditeľ školy. Na prijatie cudzích štátnych prislušníkov je potrebný súhlas národného výboru, ktorý školu odborne vedie.
( 3 ) Ak sa do školy, prípadne do kurzu prihlási viac uchádzačov, než koľko môže škola podľa určeného plánu prijať, prednostne sa prijmú pracujúci, ktorí preukážu potrebné predpoklady a ktorí predložia potvrdenie organizácie, s ktorou sú v pracovnom pomere alebo v odbobnom pracovnom vzťahu, že ovládanie jazyka potrebujú pri svojom zamestnaní, a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak ich na štúdium odporučí posudková komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru a štúdium na škole je pre nich prípravou na pracovné uplatnenie; 4 ) ostatných uchádzačov prijme riaditeľ školy podľa poradia došlých prihlášok.
( 4 ) Na prijatie maloletých žiakov škol je potrebný súhlas ich zákonných zástupcov.
§ 8
Zápisné a školné
( 1 ) Poslucháči zaplatia pred začatím vyučovania zápisné a školné na celý školský rok. Zápisné je 30 Kčs ročne. Školné pre žiakov základných škôl, základných deväťročných škôl a stredných škôl a pre študentov vysokých škôl pri dvoch vyučovacích hodinách týždenne je 10 Kčs mesačne. Za každú ďaľšiu vyučovaciu hodinu týždenne sa školné zvyšuje o ďaľších 5 Kčs mesačne. Pre ostatných poslucháčov školné pri dvoch vyučovacích hodinách týždenne je 20 Kčs mesačne a za každú ďaľšiu vyučovaciu hodinu týždenne sa zvyšuje o ďaľších 10 Kčs mesačne.
( 2 ) Na žiadosť poslucháča alebo jeho zákonných zástupcov, ak je poslucháč maloletý, môže riaditeľ školy so súhlasom národného výboru, ktorý školu odborne vedie, školné v odôvodnených prípadoch, hlavne zo sociálnych dôvodov, čiastočne alebo celkom odpustiť. Od platenia školného sú oslobodené osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak ich na štúdium odporučila posudková komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru, ak štúdium na škole je pre nich prípravou na pracovné uplatnenie a ak boli na štúdium jazykov prijaté.
( 3 ) V kurzoch pri socialistických organizáciách je zápisné za jedného poslucháča 20 Kčs ročne; školné je 120 Kčs mesačne za jednu vyučovaciu hodinu týždenne za všetkých poslucháčov v jednom kurze. Za každú ďaľšiu vyučovaciu hodinu týždenne sa školné zvyšuje o ďaľších 120 Kčs mesačne za všetkých poslucháčov v kurze. Zápisné i školné za celý školský rok zaplatí socialistická organizácia pred začatím vyučovania.
( 4 ) Zápisné sa v žiadnom prípade poslucháčom nevracia. Ak poslucháč do jedného mesiaca po začatí školského roka oznámi, že sa z vážnych dôvodov ( zdravotných, rodinných, pracovných a podobne ) nemôže zúčastniť na kurze a tieto dôvody riadne preukáže, je škola povinná vrátiť mu celé školné. Škola vráti polovicu školného aj poslucháčovi, ktorý sa ešte pred začatím druhého polroka z kurzu odhlási. Pomernú časť školného vráti škola aj poslucháčom zrušeného kurzu ( § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3 ), ktorí zrušenie kurzu nezavinili, pokiaľ sa títo poslucháči nemohli preradiť do iného kurzu školy. V ostatných prípadoch sa školné ani jeho časť nevracia.
( 5 ) Zápisné a školné sú príjmami národného výboru, ktorý školu odborne vedie.
TRETIA ČASŤ
ŠTÁTNE JAZYKOVÉ SKÚŠKY
§ 9
Účel a druhy skúšok
( 1 ) Štátne jazykové skúšky ( ďalej len ,,skúšky“ ) môžu vykonať pracujúci, žiaci stredných škôl, študenti vysokých škôl i osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, až po dovŕšení 18 rokov. Riaditeľ jazykovej školy môže výnimočne povoliť vykonanie skúšky aj uchadzáčovi mladšiemu ako 18 rokov, ak uchádzač preukáže, že získal znalosti požadované v § 10 intenzívnym štúdiom jazyka alebo pri dlhodobom pobyte v zahraničí.
( 2 ) Skúšku môže vykonať aj občan, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
( 3 ) Osvedčenie o úspešne vykonanej štátnej jazykovej skúške je preukazom o dosiahnutí jazykových vedomostí a zručností určitého stupňa pre pracovné činnosti, pri ktorých sa vyžaduje znalosť cudzieho jazyka.
( 4 ) Skúšky sú všeobecné alebo špeciálne; organizačne ich zabezpečujú jazykové školy.
( 5 ) O skúške sa vedie zápisnica. Administratívne práce spojené s organizáciou skúšok zabezpečujú jazykové školy.
§ 10
Všeobecná jazyková skúška
Všeobecnou jazykovou skúškou sa overuje, či kandidát má dodré praktické a im zodpovedajúce teoretické vedomosti z cudzieho jazyka, či má prehľad o hlavných javoch politického, hospodárskeho a kultúrneho života danej jazykovej oblasti i v ČSSR a či vie jazyk aktívne používať v ústnom aj písomnom prejave.
§ 11
Špeciálna jazyková skúška
( 1 ) Špeciálnu jazykovú skúšku možno vykonať pre tieto odbory:
- pre prekladateľský odbor,
- pre tlmočnícky odbor.
( 2 ) Špeciálnou jazykovou skúškou sa overuje, či kandidát má praktické i teoretické vedomosti z cudzieho jazyka a či ho vie aktívne používať v ústnom prejave v odboroch, na ktoré je skúška zameraná. Kandidát má tiež preukázať, že dobre ovláda špecifické črty odborného štýlu, a to tak po stránke lexikálnej, ako aj gramatickej.
§ 12
Skúšobné obdobie
Skúšky sa konajú spravidla dvakrát do roka; v jarnom období spravidla v máji, v jesennom období spravidla v novembri. Dátum skúšok určuje riaditeľ jazykovej školy.
§ 13
Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobná komisia
( 1) Štátne jazykové skúšky na jazykovej škole riadi komisia pre štátne jazykové skúšky.Predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúvakrajský národný výbor, ktorý odborne vedie jazykovú školu, na ktorej bola komisia pre štátne jazykové skúšky zriadená; členov tejto komisie tak isto vymenúva krajský národný výbor na návrh jazykovej školy. Predseda komisie pre štátne skúšky môže byť súčasne predsedom skúšobnej komisie ( odsek 2 ).
( 2 ) Skúška každého kandidáta sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú tvorí predseda skúšobnej komisie určený predsedom komisie pre štátne jazykové skúšky a dvaja členovia. Predseda a členovia skúšobnej komisie sa určujú z členov komisie pre štátne jazykové skúšky.
( 3 ) Členovia komisie pre štátne jazykové skúšky sa odmieňajú podľa osobitných predpisov, pokiaľ túto činnosť vykonávajú mimo pracovného pomeru. 5 )
§ 14
Prihlášky na skúšky a náhrady
( 1 ) Na skúšky konané v jarnom období sa kandidáti prihlasujú do konca marca, na skúšky konané v jesennom období do konca septembra na riaditeľstve jazykovej školy na tlačive, ktorý dostanú na riaditeľsve jazykovej školy.
( 2 ) Cudzí štátni príslušníci môžu konať štátne jazykové skúšky len po predbežnom súhlase krajského národného výboru, ktorý jazykovú školu odborne vedie.
( 3 ) Poslucháč, ktorý sa na skúšku prihlási, je povinný zaplatiť náhradu, a to vo výške 100 Kčs za všeobecnú skúšku ( § 10 ) a 120 Kčs za špeciálnu skúšku ( § 11 ). Náhrada sa platí pred podaním prihlášky na skúšku. Na skúšku sa kandidát dostaví v termíne, ktorý určí jazyková škola. Ak sa kandidát nedostaví na skúšku včas, náhrada sa mu nevracia. Škola však môže z vážnych dôvodov
( zdravotných, rodinných, pracovných a pod. ) určiť tomuto kandidátovi na vykonanie skúšky náhradný termín. Za skúšku v náhradnom termíne náhradu znovu neplatí.
( 4 ) Náhrada je príjmom krajského národného výboru, ktorý školu odborne vedie.
§ 15
Spoločné ustanovenia o štátnych jazykových skúškach
( 1 ) Štátne jazykové skúšky sa skladajú z písomnej časti a ústnej časti. Témy písomných častí skúšok určuje riaditeľ jazykovej školy.
( 2 ) Výsledok písomných i ústnych častí skúšok ( a ich čiastkových zložiek ) sa hodnotí známkami: 1- výborne, 2 - veľmi dobre, 3 - dobre, 4 - nevyhovel ( a ).
( 3 ) Kandidát, ktorý pri písomnej časti skúšky nevyhovel, nemôže byť pripustený na ústnu časť skúšky.
( 4 ) Celkový výsledok skúšok, ktorý sa určí podľa výsledkov písomnej a ústnej čssti skúšky, sa hodnotí stupňami: prospel s vyznamenaním, prospel, neprospel.
( 5 ) Kandidát
a ) prospel s vyznamenaním, ak pri písomnej a ústnej časti skúšky bol hodnotený známkou 1 -výborne;
b ) prospel, ak kandidát nebol hodnotený stupňom ,,prospel s vyznamenaním„ a pri ústnej časti skúšky bol hodnotený aspoň známkou 3 -dobre;
c ) neprospel, ak pri ústnej časti skúšky bol hodnotený známkou 4 -nevyhovel.
( 6 ) O vykonanej skúške vydá komisia pre štátne jazykové skúšky skúšaným osvedčenie na predpísanom tlačive. Osvedčenie sa opatrí okrúhlou pečiatkou jazykovej školy a podpíšu ho predseda komisie pre štátne jazykové skúšky a jeden člen skúšobnej komisie.
( 7 ) Kandidátovi, ktorý na skúške neprospel môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť za podmienok uvedených v skúšobnom poriadku pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách jej opakovanie. Na opakovanú skúšku podá kandidát prihlášku ( § 14 ods. 1 ) a zaplatí príslušnú náhradu ( § 14 ods. 3 ).
( 8 ) Štátna jazyková skúška neposkytuje kvalifikáciu na školách a školských výchovných zariadeniach.
( 9 ) Podrobnosti o obsahu, rozsahu a hodnotení štátnych jazykových skúšok určuje skúšobný poriadok pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách uvedený v prílohe tejto vyhlášky.
§ 16
Prechodné ustanovenie
Na školský rok 1979/80 zaplatia poslucháči zápisné a školné podľa predpisov platných v čase podania prihlášky do kurzu.
Záverečné ustanovenia
§ 17
Zrušujú sa:
1.
smernice Ministerstva školstva a kultúry o organizácii vyučovania ruštiny a cudzích jazykov v záujmovom štúdiu v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva školstva a kultúry zo 6. júla 1962 č. 30 425/62 uverejnené vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry, ročník 1962, str. 255,
2.
smernice Ministerstva školstva a kultúry pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách z 20. novembra 1962 č. 48 126/62-II/1 uverejnené vo Vestníku Ministerstva škplstva a kultúry, ročník 1962, str. 386.
§ 18
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1979.
Minister:

Vondruška v. r.
Príloha vyhlášky č. 87/1979 Zb.
SKÚŠOBNÝ PORIADOK
pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách
Čl. 1
Všeobecná štátna jazyková skúška
( 1 ) Obsah všeobecnej štátnej jazykovej skúšky je zameraný na bežné otázky denného života, na otázky politického, hospodárskeho a kultúrneho diania v Československej socialistickej republike i v danej jazykovej oblasti a na základnú problematiku pracovného odboru kandidáta. Pri skúške sa požaduje dobré ovládanie českého alebo slovenského jazyka.
( 2 ) V písomnej časti skúšky má kandidát preukázať schopnosť samostatne sa písomne vyjadrovať o určených témach, zručnosť zaznamenávať počúvaný prejav formou voľného spracovania, prípadne diktátu a schopnosť obojstranného prekladu; pritom preukáže aj náležité ovládanie bežnej slovnej zásoby, dobré ovládanie základnej jazykovej normy a primeranú zručnosť v štylizáciicudzojazyčného prejavu.
( 3 ) Písomná časť skúšky sa skladá:
a ) z reprodukcie počúvaného súvislého cudzojazyčného textu v rozsahu asi 150 slov alebo z diktátu cudzojazyčného textu v rozsahu asi 100 slov,
b ) z prekladu cudzojazyčného textu v rozsahu asi 100 slov do češtiny alebo slovenčiny,
c ) z prekladu českého alebo slovenského textu v rozsahu asi 100 slov do cudzieho jazyka,
d ) z voľného spracovania jednej z troch určených tém podľa voľby kandidáta ( v rozsahu 2-3 strán ) zameraných na aktuálne otázky politického, hospodárskeho alebo kultúrneho života.
Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určí čas 4 hodiny. Pri písomnej časti časti skúšky, s výnimkou diktátu, možno používať slovník.
( 4 ) V ústnej časti skúšky má kandidát preukázať, že vie správne a s porozumením prečítať cudzojazyčný text, vyložiť ho po stránke obsahovej, podľa potreby aj jazykovej, že rozumie hovorenému alebo reprodukovanému prejavu v cudzom jazyku a že vie pohotove a bez ťažkostí hovoriť v cudzom jazyku o danej téme aj o vlastnom čítaní v origináli. Ústna časť skúšky sa skladá z čítania a obsahového výkladu, prípadne prekladu cudzojazyčného textu spojeného s objasnením dôležitých gramatických javov a z úsneho prejavu, ktorý má spravidla formu rozhovoru, prípadne rozhovoru o počutom alebo reprodukovanom prejave; kandidátovi sa poskytne možnosť súviského samostatného prejavu v cudzom jazyku. Ústna časť skúšky sa koná v cudzom jazyku a nemá spravidla trvať dlhšie ako 30 minút.
( 5 ) Konverzačné témy a otázky týkajúce sa faktických vedomostí z politického, hospodárskeho a kultúrneho života danej jazykovej oblasti i v Československej republike sa kandidátom určujú žrebom.
Špeciálne štátne jazykové skúšky
Čl. 2
Špeciálna štátna jazyková skúška pre
prekladateľský odbor
( 1 ) Špeciálnou štátnou jazykovou skúškou preprekladateľský odbor sa overuje, že kandidát vie na základe presného porozumenia cudzojazyčného textu vypracovať písomný preklad tohto textu do češtiny alebo slovenčiny a naopak preložiť české alebo slovenské texty do cudzieho jazyka; pritom má obsahove i štylisticky presne vystihnúť daný text špecifickými prostriedkami cudzieho jazyka. Ťažisko tejto skúšky je v písomnom prejave.
( 2 ) V písomnej časti skúšky má kandidát preukázať, že vie samostatne a pohotove písomne vyjadrovať, že náležite ovláda slovnú zásobu a frazeológiu všeobecného jazyka i odbornú terminológiu najmä toho odboru, v ktorom pracuje, že má bezpečné aktívne vedomosti gramatiky a pravopisnej normy daného cudzieho jazyka primeranú zručnosť v štylizácii odborného cudzojazyčného prejavu.
( 3 ) Písomná časť skúšky sa skladá:
a ) z prekladu ťažšieho všeobecného, prípadne odborného cudzojazyčného textu v rozsahu asi 150 slov do českého alebo slovenského jazyka,
b ) z prekladu ťažšieho všeobecného, prípadne odborného českého alebo slovenského textu v rozsahu asi 150 slov do cudzieho jazyka,
c ) z voľného spracovania jednej z troch určených tém podľa voľby kandidáta ( v rozsahu 2-3 strán ).
Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas 4 hodiny; možno pri nej používať slovník.
( 4 ) V ústnej časti skúšky má kandidát preukázať, že vie správne a s porozumením prečítať ťažší cudzojazyčný text, preložiť ho a vyložiť po obsahovej i jazykovej stránke, že vie obdobne prekladať text z češtiny alebo slovenčiny do cudzieho jazyka, že rozumie hovorenému prejavu v cudzom jazyku a bez ťažkostí hovorí o danej téme. Ústna časť skúšky sa koná v cudzom jazyku a nemá spravidla
trvať dlhšie ako 45 minút.
Čl. 3
Špeciálna štátna jazyková skúška
pre tlmočnícky odbor
( 1 ) Špeciálnou štátnou jazykovou skúškou pre tlmočnícky odbor sa overuje, že kandidát vie pohotove a správne tlmočiť ústny prejav z cudzieho jazyka do češtiny alebo slovenčiny a naopak, a to simultánne i konzekutívne. Ťažisko tejto skúšky je v ústnom prejave.
( 2 ) Písomná časť skúšky sa skladá:
a ) z prekladu ťažšieho všeobecného, prípadne odborného českého alebo slovenského textu v rozsahu asi 150 slov do cudzieho jazyka,
b ) z cudzojazyčnej reprodukcie českého alebo slovenského textu v rozsahu asi 150 slov, ktorý bol kandidátovi prečítaný,
c ) z cudzojazyčnej reprodukcie cudzojazyčného textu v rozsahu asi 150 slov, ktorý bol kandidátovi prečítaný.
Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas 4 hodiny; možno pri nej používať slovník.
( 3 ) V ústnej časti skúšky má kandidát preukázať, že vie stručne zhrnúť v cudzom jazyku obsah ťažšieho cudzojazyčného textu, že vie obojstranne tlmočiť hovorený a reprodukovaný prejav, a to simultánne i konzekutívne, a že vie pohotove hovoriť v cudzom jazyku na danú tému aj o vlastnom čítaní v origináli. Ústna časť skúšky sa koná v cudzom jazyku a nemá spravidla trvať dlhšie ako 45 minút.
Čl. 4
Spoločné ustanovenia
( 1 ) Počas písomnej časti skúšky dozerajúci učiteľ dohliada na to, aby kandidáti pracovali celkom samostatne. Čas pobytu kandidáta mimo skúšobnej miestnosti sa zaznamenáva do zápisnice o priebehu písomnej časti skúšky.
( 2 ) Ak sa kandidát pri písomnej časti skúšky dopustí nedovoleného konania ( odpisovania, používania nedovolených pomôcok a pod. ), urobí o tom dozerajúci učiteľ záznam, ktorý predloží predsedovi komisie pre štátne jazykové skúšky. Kandidát, ktorý sa previnil, v skúške nepokračuje a posudzuje sa ako kandidát, ktorý pri písomnej časri neprospel.
( 3 ) Pri určení celkového výsledku písomnej časti skúšky sa prihliada na všetky jej zložky. Celková úroveň písomnej časti skúšky kandidáta sa osobitne starostlivo zvažuje, ak kandidát v niektorej jej zložke neprospel.
( 4 ) Výsledok písomnej časti skúšky oznámi predseda komisie pre štátne jazykové skúšky kandidátovi písomne, a to najmenej týždeň pred začiatkom ústnej časti skúšky; súčasne oznámi kandidátom, ktorí úspešne vykonali písomnú časť skúšky, termín ústnej skúšky.
( 5 ) Ak kandidát nevyhovel pri písomnej časti skúšky, nemôže byť pripustený na ústnu časť. V tom prípade predseda komisie pre štátne jazykové skúšky upovedomí kandidáta o možnosti prihlásiť sa na štátnu jazykovú skúšku v niektorom z ďaľších skušobných období ( § 14 vyhlášky ).
( 6 ) Ústna časť skúšky sa koná najmenej po štrnásťdennom odstupe od písomnej časti.
( 7 ) Po zadaní otázky na ústnej časti skúšky sa kandidátovi poskytne potrebný čas ( najviac 15 minút ) na prípravu.
( 8 ) Pre hodnotenie ústnej časti skúšky je rozhodujúce praktické ovládanie cudzieho jazyka včítane výslovnosti, intonácie a dynamiky ústneho prejavu kandidáta z okruhu politického, hospodárskeho a kultúrneho života danej jazykovej oblasti ovplyvňujú stupeň prospechu.
( 9 ) Po ústnej časti skúšky hodnotí skušobná komisia celkový výsledok štátnej jazykovej skúšky. Rokovanie skúšobnej komisie pri hodnotení výsledkov skúšky je neverejné. Pri určení celkového výsledku štátnej jazykovej skúšky sa prihliadne na výsledky písomnej aj ústnej časti skúšky. O stupni prospechu rozhoduje skúšobná komisia hlasovaním. Výsledok štátnej jazykovej skúšky oznámi kandidátovi predseda skúšobnej komisie pred celou komisiou v deň, keď kandidát vykonal ústnu časť skúšky.
( 10 ) Kandidátovi, ktorý pri štátnej jazykovej skúške neprospel, môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť opakovanie ( § 15 ods. 6 vyhlášky ), a to buď len ústnej časti, alebo celej skúšky. Opakovanie ústnej časti skúšky v najbližšom skúšobnom období povolí komisia pre štátne jazykové skúšky kandidátovi, ktorého písomná časť skúšky je klasifikovaná prvým alebo druhým stupňom prospechu ( výborne, veľmi dobre ). Opakovanie celej štátnej jazykovej skúšky najskôr o rok povolí komisia pre štátne jazykové skúšky kandidátovi, ktorého písomná časť skúšky je klasifikovaná známkou 3 - dobre.
1)
§ 7 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 1 písm. b) zákona Českej národnej rady č . 77/1978 Zb. o štátnej správe v školstve.
2)
Smernice Ministerstva školstva ČSR a ministerstva zdravotníctva ČSR o organizácií škél poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie včítane zariadení na výchovu učňov z 31. decembra 1975 č. 32 474/75-210 uverejnené vo Vestníku Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry ČSR v ročníku 1976 na str. 1, oznámené v čiastke 1/1976 Zb.
3)
Vyhláška č. 94/1978 Zb. o organizácií skolského roka na základných a stredných školách.
4)
§ 23 bod 2 písm. b) zákona č 129/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov ČSR v sociálnom zabezpečení.
5)
Vyhláška č. 91/1966 Zb. o odmeňovaní niektorých prác vykonaných mimo pracovného pomeru.