88/1979 Zb.

Na zabezpečenie záujmového štúdia cudzích svetových jazykov pre pracujúcich, žiakov a študentov zriaďujú okresné národné výbory ľudové školy jazykov a krajské národné výbory jazykové školy.¹)

Ľudovú školu jazykov možno zriadiť, ak sú predpoklady, že sa v nej bude vyučovať aspoň v 90 vyučovacích hodinách týždenne. Ak sa na ľudovej škole jazykov vyučuje v menšom počte hodín, môže krajský národný výbor, ktorý odborne vedie školu, ku ktorej sa ľudová škola jazykov pričleňuje, na návrh okresného národného výboru ľudovú školu jazykov organizačne pričleniť k niektorej strednej škole, kde sú na to kádrové a materiálne predpoklady, alebo ju môže okresný národný výbor, ktorý odborne vedie školu, ku ktorej sa ľudová škola jazykov pričleňuje, organizačne pričleniť k niektorej základnej deväťročnej škole s rozšíreným vyučovaním jazykov alebo k niektorej základnej škole s rozšíreným vyučovaním jazykov. V takom prípade ľudovú školu jazykov a strednú školu alebo ľudovú školu jazykov a základnú deväťročnú školu alebo základnú školu riadi jeden riaditeľ.

Ak klesne počet týždenných vyučovacích hodín v ľudovej škole jazykov pod 40, škola sa začiatkom nového školského roku zruší.

Základnou formou vyučovania na ľudovej škole jazykov je kurz; kurzy zriaďuje a zrušuje riaditeľ ľudovej školy jazykov. Kurzy na osvojenie základov jazyka sa zriaďujú v celkovom rozsahu 140 vyučovacích hodín, kurzy na prehĺbenie a rozšírenie jazykových vedomostí v celkovom rozsahu 140 vyučovacích hodín; počet týždenných vyučovacích hodín v každom kurze určí riaditeľ ľudovej školy jazykov tak, aby poslucháči absolvovali každý kurz najneskoršie za dva školské roky.

Kurzy sa zriaďujú pri počte najmenej 15 a najviac 25 poslucháčov; ak klesne počet poslucháčov pod 10, kurz sa zruší. V socialistickej organizácii (§ 6 ods. 2) sa môže kurz zriadiť pri najnižšom počte 10 poslucháčov; kurz sa zruší, ak klesne počet poslucháčov pod 8. Výnimku môže povoliť riaditeľ ľudovej školy jazykov so súhlasom národného výboru, ktorý školu odborne vedie.

Jazyková škola pomáha národným výborom pri odbornom a metodickom vedení ľudových škôl jazykov.

V ľudových školách jazykov a v jazykových školách (ďalej len „škola“) sa vyučuje podľa učebných osnov vydaných Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky.

Vyučovanie jazykov sa organizuje v kurzoch; kurzy možno zriadiť aj mimo sídla školy, prípadne v socialistických organizáciách. V socialistickej organizácii možno kurz zriadiť za podmienok uvedených v § 2 ods. 4 a v § 4 ods. 3, ak organizácia požiada o zriadenie kurzu riaditeľa ľudovej školy jazykov alebo riaditeľa jazykovej školy a ak schválený plán umožňuje kurz zriadiť. Vecné a prevádzkové náklady na kurzy zriadené v socialistických organizáciách uhrádzajú tieto organizácie.

Škola hodnotí študijné výsledky poslucháčov na konci každého polroka; s hodnotením oboznámi učiteľ kurzu poslucháčov ústne. O úspešnom zakončení kurzu vydá škola poslucháčovi osvedčenie s uvedením prospechu; žiakom základných škôl, základných deväťročných škôl a stredných škôl sa na požiadanie vydá osvedčenie s uvedením prospechu aj na konci každého školského roku.

Študijné výsledky poslucháčov sa hodnotia štyrmi stupňami prospechu: 1 - výborne, 2 - veľmi dobre, 3 - dobre, 4 - nevyhovel(a).

Poslucháč, ktorý bol na konci školského roku klasifikovaný štvrtým stupňom prospechu, nemôže byť zapísaný do vyššieho ročníka kurzu alebo do vyššieho kurzu.

Organizácia vyučovania a prázdnin na škole sa prispôsobí organizácii školského roku na základných a stredných školách.³)

Povinnosti a práva poslucháčov určuje vnútorný poriadok školy vydaný riaditeľom školy po schválení národným výborom, ktorý školu odborne vedie.

Poslucháči sa do jednotlivých kurzov prihlasujú písomne na riaditeľstve školy v termíne určenom riaditeľom školy.

Poslucháčov prijíma riaditeľ školy. Na prijatie cudzích štátnych príslušníkov treba súhlas národného výboru, ktorý školu odborne vedie.

Ak sa prihlási do školy, prípadne do kurzu viacej poslucháčov, ako môže škola podľa schváleného plánu prijať, prijmú sa prednostne pracujúci, ktorí preukážu potrebné predpoklady a ktorí predložia potvrdenie organizácie, s ktorou sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, že ovládanie jazyka potrebujú pri svojom zamestnaní, a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak ich na štúdium odporučí posudková komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru a štúdium na škole je pre nich prípravou na pracovné uplatnenie;⁴) ostatných uchádzačov prijme riaditeľ školy podľa poradia došlých prihlášok.

Na prijatie neplnoletých žiakov sa vyžaduje súhlas ich zákonného zástupcu.

Poslucháči zaplatia pred začatím vyučovania zápisné a školné na celý školský rok. Zápisné je ročne 30 Kčs. Školné pre žiakov základných škôl, základných deväťročných škôl a stredných škôl a pre študentov vysokých škôl je pri dvoch vyučovacích hodinách v týždni 10 Kčs mesačne. Za každú ďalšiu vyučovaciu hodinu v týždni sa školné zvyšuje o ďalších 5 Kčs mesačne. Pre ostatných poslucháčov je školné pri dvoch vyučovacích hodinách v týždni 20 Kčs mesačne a za každú ďalšiu vyučovaciu hodinu v týždni sa zvyšuje o ďalších 10 Kčs mesačne.

Na žiadosť poslucháča alebo jeho zákonného zástupcu, ak je poslucháč neplnoletý, môže riaditeľ školy so súhlasom národného výboru, ktorý školu odborne vedie, školné v odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodov sociálnych, čiastočne alebo celkom odpustiť. Od platenia školného sú oslobodené osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak ich na štúdium odporučila posudková komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru, ak štúdium na škole je pre nich prípravou na pracovné uplatnenie a boli na štúdium jazykov prijaté.

V kurzoch pri socialistických organizáciách je zápisné za jedného poslucháča 20 Kčs ročne; školné je 120 Kčs mesačne za jednu vyučovaciu hodinu v týždni za všetkých poslucháčov v jednom kurze. Za každú ďalšiu vyučovaciu hodinu v týždni sa školné zvyšuje o ďalších 120 Kčs mesačne za všetkých poslucháčov v kurze. Zápisné i školné za celý školský rok zaplatí socialistická organizácia pred začatím vyučovania.

Zápisné sa v žiadnom prípade poslucháčom nevracia. Ak oznámi poslucháč do jedného mesiaca po začatí školského roku, že sa z vážnych dôvodov (zdravotných, rodinných, pracovných a pod.) nemôže na kurze zúčastniť, a dôvody riadne preukáže, škola je povinná vrátiť mu celé školné. Škola vráti polovicu školného aj poslucháčovi, ktorý sa ešte pred začatím druhého polroku z kurzu odhlási. Pomernú časť školného vráti aj poslucháčom zrušeného kurzu (§ 2 ods. 4 a § 4 ods. 3), ktorí zrušenie kurzu nezavinili, ak nemožno týchto poslucháčov preradiť do iného kurzu školy. V ostatných prípadoch sa školné ani jeho časť nevracia.

Zápisné a školné sú príjmy národného výboru, ktorý školu odborne vedie.

Štátne jazykové skúšky (ďalej len „skúšky“) môžu vykonať pracujúci, žiaci stredných škôl, študenti vysokých škôl i osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, až po dovŕšení osemnásteho roku veku. Riaditeľ jazykovej školy môže výnimočne povoliť vykonanie skúšky i mladšiemu uchádzačovi, ak preukáže, že vedomosti požadované v § 10 získal intenzívnym štúdiom jazyka alebo počas dlhodobého pobytu v cudzine.

Skúšku môže vykonať aj občan, ktorý na jazykovej škole neštudoval.

Osvedčenie o úspešne vykonanej štátnej jazykovej skúške je preukazom o dosiahnutí jazykových vedomostí a zručností určitého stupňa pre pracovné činnosti, pri ktorých sa vyžaduje ovládanie cudzieho jazyka.

Skúšky sú všeobecné alebo špeciálne; organizačne ich zabezpečujú jazykové školy.

O skúške sa robí zápisnica. Administratívne práce spojené s organizáciou skúšok zabezpečujú jazykové školy.

Všeobecnou jazykovou skúškou sa overuje, či kandidát má dobré praktické a im zodpovedajúce teoretické vedomosti z cudzieho jazyka, či má prehľad o hlavných javoch politického, hospodárskeho a kultúrneho života v danej jazykovej oblasti i v Československej socialistickej republike a či vie jazyk aktívne používať v ústnom i písomnom prejave.

Špeciálnu jazykovú skúšku možno vykonať pre tieto odbory:

Špeciálnu jazykovú skúšku môžu robiť kandidáti, ktorí s úspechom vykonali všeobecnú jazykovú skúšku.

Špeciálnou jazykovou skúškou sa overuje, či kandidát má dôkladné praktické i teoretické vedomosti z cudzieho jazyka a či ich vie aktívne používať v ústnom i písomnom prejave v odboroch, na ktoré je skúška zameraná. Kandidát má tiež preukázať, že dobre ovláda špecifické črty odborného štýlu, a to po stránke lexikálnej i gramatickej.

Skúšky sa konajú spravidla dvakrát do roka; v jarnom období spravidla v máji, v jesennom období spravidla v novembri. Dátum skúšok určí riaditeľ jazykovej školy.

Štátne jazykové skúšky na jazykovej škole riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva krajský národný výbor, ktorý odborne vedie jazykovú školu, na ktorej bola zriadená komisia pre štátne jazykové skúšky, členov tejto komisie vymenúva taktiež krajský národný výbor na návrh riaditeľa jazykovej školy. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom skúšobnej komisie (odsek 2).

Skúška každého kandidáta sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z predsedu skúšobnej komisie určeného predsedom komisie pre štátne jazykové skúšky, a z dvoch členov. Predseda a členovia skúšobnej komisie sa určujú spomedzi členov komisie pre štátne jazykové skúšky.

Členovia komisie pre štátne jazykové skúšky sa odmeňujú podľa osobitných predpisov, ak túto činnosť vykonávajú mimo pracovného pomeru.⁵)

Na skúšky konané v jarnom období sa kandidáti prihlasujú do konca marca, na skúšky v jesennom období na konci septembra na riaditeľstve jazykovej školy na tlačive, ktoré dostanú na riaditeľstve jazykovej školy.

Cudzí štátni príslušníci môžu štátne jazykové skúšky vykonať len po predchádzajúcom súhlase krajského národného výboru, ktorý jazykovú školu odborne vedie.

Poslucháč, ktorý sa na skúšku prihlási, je povinný zaplatiť náhradu, a to vo výške 100 Kčs za všeobecnú jazykovú skúšku (§ 10) a 120 Kčs za špeciálnu jazykovú skúšku (§ 11). Náhrada sa platí pred podaním prihlášky na skúšku. Na skúšku sa kandidát dostaví v termíne, ktorý určí jazyková škola. Keď sa kandidát nedostaví na skúšku včas, náhrada sa mu nevracia. Škola však môže z vážnych dôvodov (zdravotných, rodinných, pracovných a pod.) určiť tomuto kandidátovi na vykonanie skúšky náhradný termín. Za skúšku v náhradnom termíne kandidát náhradu znovu neplatí.

Náhrada je príjmom krajského národného výboru, ktorý školu odborne vedie.

Štátne jazykové skúšky sa skladajú z písomnej časti a ústnej časti. Témy písomnej časti skúšok určí riaditeľ jazykovej školy.

Výsledok písomnej i ústnej časti skúšok (aj ich čiastkových zložiek) sa hodnotí známkami: 1 - výborne, 2 - veľmi dobre, 3 - dobre, 4 - nevyhovel(a).

Kandidát, ktorý pri písomnej časti skúšky nevyhovel, nemôže byť pripustený na ústnu časť skúšky.

Celkový výsledok skúšok, ktorý sa určí podľa výsledkov písomnej a ústnej časti skúšky, sa hodnotí stupňom: prospel s vyznamenaním, prospel, neprospel.

Kandidát

O vykonanej skúške vydá komisia pre štátne jazykové skúšky skúšaným osvedčenie na predpísanom tlačive. Osvedčenie sa opatrí otlačkom okrúhlej pečiatky jazykovej školy a podpíše ho predseda komisie pre štátne jazykové skúšky a jeden člen skúšobnej komisie.

Kandidátovi, ktorý pri skúške neprospel, môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť jej opakovanie za podmienok uvedených v skúšobnom poriadku pre štátne jazykové školy na jazykových školách. Na opakovanie skúšky podá kandidát prihlášku (§ 14 ods. 1) a zaplatí príslušnú náhradu (§ 14 ods. 3).

Štátna jazyková skúška neposkytuje kvalifikáciu na vyučovanie jazykov na školách a školských výchovných zariadeniach.

Podrobnosti o obsahu, rozsahu a hodnotení štátnych jazykových skúšok určuje skúšobný poriadok pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách uvedený v prílohe tejto vyhlášky.

V školskom roku 1979/80 zaplatia poslucháči zápisné a školné podľa predpisov platných v čase podania prihlášky do kurzov.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1979.