105/1980 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1980 do 30.06.1990
Predpis bol zrušený predpisom 172/1990 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.09.1980 - 30.06.1990 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 105/1980 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o štúdiu na vysokých školách (študijné predpisy) |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 21.07.1980 |
| Dátum vyhlásenia: | 22.08.1980 |
| Dátum účinnosti od: | 01.09.1980 |
| Dátum účinnosti do: | 30.06.1990 |
| Autor: | Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 39/1980 Zb. | Zákon o vysokých školách |
| 172/1990 Zb. | Zákon o vysokých školách |
105
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky
z 21. júla 1980
o štúdiu na vysokých školách (študijné predpisy)
Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 48 ods. 3 a § 98 ods. 1 písm. a), c), d), e), f) zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Táto vyhláška sa vzťahuje na riadne štúdium a mimoriadne štúdium na vysokých školách
v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len
„ministerstvo školstva“).
DRUHÁ ČASŤ
RIADNE ŠTÚDIUM
§ 2
Organizácia riadneho štúdia
(1)
Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako
a)
denné štúdium alebo
b)
štúdium popri zamestnaní formou diaľkového štúdia alebo večerného štúdia alebo
c)
spojenie denného štúdia a štúdia popri zamestnaní.
(2)
V dennom štúdiu sa študenti zúčastňujú na určených formách výučby, ktoré si dopĺňajú
samostatným štúdiom; spravidla nie sú v trvalom pracovnom, členskom, služobnom pomere
alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“).
(3)
V štúdiu popri zamestnaní sa študenti pripravujú prevažne samostatným štúdiom, ktoré
si dopĺňajú určenými formami výučby; spravidla sú v pracovnom pomere. Formou diaľkového
alebo večerného štúdia môžu študovať aj študenti, ktorí z vážných dôvodov, najmä zdravotných,
nemôžu byť v pracovnom pomere.
§ 3
Učebné plány
(1)
Učebné plány vymedzujú obsah vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch, prípadne
študijných zameraniach v rámci týchto študijných odborov.
(2)
Učebné plány vychádzajú z obsahu a cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti, z výsledkov
vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti, z potrieb spoločenskej praxe;
pritom zohľadňujú primerané študijné zaťaženie študentov a zásady duševnej hygieny.
(3)
Učebné plány obsahujú študijné predmety (ďalej len „predmety“) podľa ročníkov a semestrov,
základné formy výučby (§ 8 ods. 1) a počet hodín výučby v týždni alebo v semestri. Učebné plány ďalej určujú z ktorých
predmetov a v ktorých ročníkoch a semestroch sú predpísané zápočty, klasifikované
zápočty a skúšky.
(4)
Učebné plány v dennom štúdiu sa určujú tak, aby počet hodín prednášok, cvičení a
seminárov v týždni nepresiahol 30 hodín. Do počtu 30 hodín výučby sa nezahŕňajú hodiny
vojenskej prípravy, telesnej výchovy a brannej výchovy, ak telesná výchova alebo branná
výchova nie sú súčasťou študijného odboru.
(5)
Učebné plány v štúdiu popri zamestnaní sa určujú tak, aby sa študentom umožnilo samostatne
študovať a pripravovať sa na výučbu a skúšky; rozsah výučby vrátane konzultácií je
v diaľkovom štúdiu najviac 96 hodín za semester a vo večernom štúdiu najviac 60 %
rozsahu výučby určeného v dennom štúdiu príslušného študijného odboru.
§ 4
Štúdium podľa individuálneho študijného plánu
(1)
Štúdium podľa individuálneho študijného plánu sa organizuje v dennom štúdiu alebo
v štúdiu popri zamestnaní.
(2)
V štúdiu podľa individuálneho študijného plánu sa študentovi alebo skupine študentov,
ktorí spĺňajú podmienky pre toto štúdium, určí pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia
určeného učebným plánom príslušného študijného odboru osobitná organizácia a dĺžka
štúdia (§ 34 ods. 1 zákona) alebo sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia určený
učebným plánom príslušného študijného odboru (§ 34 ods. 2 zákona).
(3)
Dekan môže určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný
plán,
a)
ak preukazujú nadanie alebo talent výbornými študijnými výsledkami a aktivitou, alebo
b)
ak sú autormi objavov, vynálezov, priemyselných vzorov alebo zlepšovacích návrhov,1) alebo
c)
ak sú štátnymi, športovými reprezentantmi alebo príslušníkmi stredísk vrcholového
športu, alebo
d)
ak sa zúčastňujú na medzinárodných umeleckých súťažiach, alebo
e)
ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe pre plnenie dôležitých spoločenských
funkcií, alebo
f)
ak sa trvale starajú o vlastné alebo osvojené dieťa (deti) vo veku do 10 rokov alebo
o osobu blízku, ktorá vyžaduje osobnú starostlivosť, alebo ak ide o ťarchavé študentky,
alebo
g)
ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe alebo plniť iné študijné povinnosti
pre dlhotrvajúcu chorobu alebo pre úraz, alebo
h)
ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe alebo plniť iné študijné povinnosti
z iných vážnych, najmä sociálnych a rodinných dôvodov.
(4)
Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, dekan určí čas, na
ktorý sa povoľuje štúdium podľa individuálneho študijného plánu. Ďalej študentom určí
formy a rozsah výučby, termíny skúšok, obdobie prázdnin tak, aby sa školský rok skončil
študentom do 31. augusta, a podmienky pre postup do vyššieho ročníka a termíny zápisu
do vyššieho ročníka. Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu,
môže dekan dĺžku riadneho štúdia skrátiť až o jeden rok alebo predĺžiť až o dva roky.
(5)
Ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe môže ministerstvo školstva po prerokovaní
s vysokou školou študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny
študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah
štúdia (§ 34 ods. 2 zákona).
(6)
Individuálny študijný plán sa určuje spravidla na začiatku školského roku.
§ 5
Medziodborové štúdium
(1)
Medziodborové štúdium sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.
(2)
V medziodborovom štúdiu môžu študenti okrem predmetov študijného odboru, na ktorý
boli prijatí (ďalej len „hlavný odbor“), študovať aj niektoré predmety ďalších študijných
odborov v kombinácii určenej ministerstvom školstva osobitným učebným plánom.
(3)
Medziodborové štúdium sa zriaďuje po súhlase ministerstva školstva a vyhlasuje ho
dekan fakulty, na ktorej sa študuje hlavný odbor; dekan tiež určí podmienky tohto
štúdia.
(4)
Študenti, ktorí chcú študovať v medziodborovom štúdiu, požiadajú dekana fakulty,
na ktorej študujú hlavný odbor, o zaradenie do tohto štúdia.
(5)
Zápis študentov medziodborového štúdia a jeho kontrolu vykonáva dekanát fakulty,
na ktorej študujú hlavný odbor. Táto fakulta oznámi fakulte alebo vysokej škole, na
ktorej budú študovať v medziodborovom štúdiu, zoznam predmetov, ktoré sa budú na nej
študovať a zoznam zaradených študentov. Tieto fakulty alebo vysoké školy oznámia fakulte,
na ktorej sa študuje hlavný odbor, výsledky kontroly štúdia; výsledky kontroly štúdia
(§ 12) zapisujú skúšajúci týchto fakúlt alebo vysokých škôl študentom do výkazu o štúdiu.
§ 6
Zápis
(1)
Zápisom do príslušného ročníka štúdia získavajú študenti právo zúčastňovať sa na
všetkých formách výučby, získavať zápočty, klasifikované zápočty a konať skúšky. Zápis
sa koná v termínoch určených dekanom a vyznačuje sa študentom vo výkaze o štúdiu.
Zápis študentov a kontrolu správnosti predmetov, ktoré si zapísali, vykonáva dekanát.
(2)
Študenti si zapisujú do výkazu o štúdiu predmety podľa učebného plánu príslušného
študijného odboru, ročníka a formy štúdia.
(3)
Študenti, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, zapisujú si predmety
tak, ako sú týmto plánom určené pre príslušný ročník.
(4)
Študenti si môžu zapísať aj nepovinné predmety určené učebným plánom príslušného
študijného odboru.
(5)
Bližšie podmienky pre zápis do vyššieho ročníka ustanovuje § 19.
§ 7
Organizácia školského roku
(1)
Školský rok sa rozdeľuje na zimný semester, letný semester a obdobie hlavných prázdnin.
Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin určuje ministerstvo školstva.
(2)
Časový plán školského roku určí dekan; ak sa koná výučba študijného odboru na viacerých
fakultách, určia časový plán dekani týchto fakúlt jednotne.
(3)
V každom semestri denného štúdia je pätnásť výučbových týždňov, na ktoré v zimnom
semestri nadväzuje šesťtýždňové obdobie určené na skúšky a jeden týždeň prázdnin a
v letnom semestri päťtýždňové obdobie určené na skúšky (ďalej len „skúšobné obdobie“).
Hlavné prázdniny trvajú osem týždňov. V čase hlavných prázdnin možno konať záverečné
vojenské sústredenia, povinné telovýchovné kurzy, odbornú prax, spoločensko-politickú
prax, určené učebným plánom a spoločensky užitočnú prácu študentov. Voľný čas študentov
v čase hlavných prázdnin nesmie byť týmito činnosťami skrátený na čas kratší ako na
štyri súvislé týždne. Rektor môže upraviť časové rozdelenie a počet výučbových týždňov
posledného ročníka štúdia odchylne.
(4)
Zostávajúce dva týždne školského roku určí dekan na uskutočňovanie odbornej praxe
alebo spoločensko-politickej praxe, na exkurzie a pod.
(5)
Organizáciu školského roku pre štúdium popri zamestnaní určí dekan.
Výchovno-vzdelávacia činnosť a jej organizácia
§ 8
(1)
Základnými formami výučby v dennom štúdiu sú prednášky, semináre, cvičenia, exkurzie,
odborná prax a spoločensko-politická prax (ďalej len „prax“). V diaľkovom štúdiu sa
dopĺňa samostatné štúdium konzultáciami alebo inými vhodnými formami výučby. Súčasťou
jednotlivých foriem výučby je politicko-výchovná práca so študentmi.
(2)
Vo večernom štúdiu je výučba sústredená do niekoľkých dní v týždni, spravidla do
večerných hodín. Ak klesne počet študujúcich v jednom ročníku vo večernom štúdiu pod
dvadsať, dekan túto formu štúdia zruší a povolí študentom prestup na diaľkové štúdium
alebo denné štúdium.
(3)
Študentom prednášajú profesori a docenti príslušného študijného odboru a so súhlasom
dekana aj odborní asistenti. Prednášky môžu konať aj významní odborníci z vedeckých
pracovísk a zo spoločenskej praxe. Obsah prednášok zodpovedá obsahu vzdelávania v
jednotlivých študijných odboroch uvedeného v jednotlivých učebných plánoch a učebných
osnovách.
(4)
Semináre vedú profesori, docenti, odborní asistenti a odborníci z vedeckých pracovísk
a zo spoločenskej praxe. Na seminároch sa za aktívnej účasti študentov teoreticky
a metodologicky rozvíja a prehlbuje odprednášaná časť predmetu a podáva sa výklad
nových vedeckých poznatkov.
(5)
Cvičenia vedú profesori, docenti, odborní asistenti a lektori príslušného študijného
odboru a odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Na cvičeniach sa
môžu zúčastňovať aj asistenti pod vedením ostatných učiteľov. Na cvičeniach sa za
aktívnej účasti študentov aplikuje odprednášaná časť predmetu na praktických príkladoch,
cieľavedome sa precvičujú vedomosti, zručnosti a návyky študentov potrebné na praktické
a teoretické zvládnutie predmetu, upevňujú a prehlbujú sa vedomosti študentov.
(6)
Exkurzie slúžia najmä na to, aby si študenti overovali teoretické vedomosti získané
výučbou niektorých predmetov a oboznamovali sa s metódami práce v organizáciách.
(7)
Odborná prax slúži na upevňovanie vedomostí a zručností získaných štúdiom a na získanie
nových vedomostí a zručností na základe poznania práce orgánov a organizácií, v ktorých
študenti konajú odbornú prax a na osvojovanie si uplatňovaných pracovných návykov
a pokrokových metód práce.
(8)
Spoločensko-politická prax je určená na prípravu študentov na aktívnu verejnú, politickú,
politicko-výchovnú a kultúrno-výchovnú činnosť, ktorú budú vykonávať po skončení štúdia.
(9)
Konzultácie pomáhajú študentom pri samostatnom štúdiu. Na konzultáciách sa študenti
usmerňujú v obsahu a metódach štúdia, metodike vedeckovýskumnej, odbornej, umeleckej
a inej činnosti. Konzultáciami sa môžu nahradiť aj niektoré formy a časti výučby alebo
doplniť príprava študentov na skúšky.
(10)
Účasť študentov na jednotlivých formách výučby je povinná v rozsahu určenom učebným
plánom. Dekan môže určiť, že účasť študentov na prednáškach z niektorých predmetov
a v niektorých ročníkoch nie je povinná.
(11)
Študent, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť na výučbe, môže splniť študijné
povinnosti spôsobom, ktorý mu určí vedúci príslušnej katedry.
(12)
Študent, ktorý zamešká bez vážnych dôvodov podstatnú časť povinnej výučby určenej
učebným plánom, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.
§ 9
Samostatným štúdiom sa študenti pripravujú na zvládnutie štúdia v predpísanom rozsahu
a obsahu z prednášok, z povinnej a odporúčanej literatúry, využívaním výsledkov vlastných
pokusov a experimentov, využívaním študijno-informačných stredísk, riešením úloh praxe,
riešením zadaných úloh a pod.
§ 10
(1)
Vedúci katedry vypracuje podľa časového plánu školského roku programy výchovno-vzdelávacej
činnosti podľa semestrov a ročníkov.
(2)
Programy výchovno-vzdelávacej činnosti obsahujú pre každý predmet najmä
a)
časový rozvrh výučby podľa učebných osnov,
b)
témy písomných prác a termíny ich zadania a ukončenia,
c)
harmonogram priebežnej kontroly štúdia vykonávanej na seminároch a cvičeniach,
d)
plán konzultačnej činnosti učiteľov a individuálne formy práce učiteľov so študentmi,
e)
požiadavky na skúšky a podmienky pre udelenie zápočtov a klasifikovaných zápočtov.
§ 11
Vedúci učiteľ ročníka a vedúci učiteľ študijnej skupiny
(1)
Pre každý ročník určí dekan vedúceho učiteľa ročníka z profesorov, docentov alebo
odborných asistentov. Dekan môže s prihliadnutím na počet študentov rozdeliť ročník
na časti a pre každú časť určí vedúceho učiteľa ročníka. Dekan môže vo výnimočných
prípadoch poveriť funkciou vedúceho učiteľa ročníka aj vedúceho učiteľa študijnej
skupiny.
(2)
Vedúci učiteľ ročníka koordinuje rozsah zadávaných úloh a kontrolných prác študentov
v ich samostatnom štúdiu a pôsobí na ich rovnomerné a primerané rozloženie počas semestra
alebo školského roku.
(3)
Jednotlivé ročníky sa delia na študijné skupiny. Rozdelenie študentov do študijných
skupín určuje dekan. Študijná skupina sa spoločne zúčastňuje na cvičeniach, seminároch,
praxi a pod.
(4)
Pre každú študijnú skupinu určí dekan z učiteľov vedúceho učiteľa študijnej skupiny,
ktorého hlavnou úlohou je koordinovať výchovné pôsobenie v študijnej skupine.
(5)
Pre každú študijnú skupinu určí dekan na návrh organizácie Socialistického zväzu
mládeže vedúceho skupiny zo študentov príslušnej študijnej skupiny. Vedúci skupiny
dbá, aby členovia študijnej skupiny plnili študijné povinnosti a zvyšovali si svoju
odbornú, politickú a kultúrnu úroveň.
Kontrola štúdia
§ 12
(1)
Hlavnými formami kontroly štúdia sú priebežná kontrola štúdia, zápočet, klasifikovaný
zápočet a skúška.
(2)
V predmete, v ktorom je podľa učebného plánu predpísaný zápočet, je jeho získanie
podmienkou konania skúšky z príslušného predmetu.
§ 13
(1)
Priebežnou kontrolou štúdia sa sleduje osvojovanie si vedomostí získaných všetkými
formami výučby a v samostatnom štúdiu, ako aj úroveň vypracovania zadaných prác.
(2)
Priebežnú kontrolu štúdia vykonávajú učitelia najmä kontrolnými otázkami, testmi,
zadávaním študijných úloh, písomných prác a ich hodnotením.
§ 14
Zápočet a klasifikovaný zápočet
(1)
Zápočet sa udeľuje za splnenie požiadaviek určených programom výchovno-vzdelávacej
činnosti z príslušného predmetu a za účasť na výučbe.
(2)
Klasifikovaným zápočtom sa hodnotia projektové, grafické a konštrukčné práce, praktické
cvičenia, umelecký výkon alebo umelecké dielo v predmetoch, v ktorých sa nekonajú
skúšky. Klasifikovaný zápočet sa hodnotí známkami: „výborne“ (1), „veľmi dobre“ (2),
„dobre“ (3) a „nevyhovel“ (4).
(3)
Zápočet a klasifikovaný zápočet udeľuje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.
(4)
Požiadavky na udelenie zápočtu a klasifikovaného zápočtu vrátane časového rozloženia
zadávaných úloh a priebežnej kontroly štúdia oznámi študentom učiteľ vyučujúci príslušný
predmet na začiatku semestra.
(5)
Zápočet a klasifikovaný zápočet vyznačí učiteľ vo výkaze o štúdiu. Klasifikovaný
zápočet vyznačí známkami podľa odseku 2. Známku „nevyhovel“ do výkazu o štúdiu nezapisuje.
Udelené i neudelené zápočty a klasifikované zápočty vyznačí učiteľ vo výkaze o zápočtoch
a skúškach vedenom na dekanáte.
(6)
Študentovi, ktorému nebol udelený zápočet, alebo ktorý bol hodnotený na klasifikovanom
zápočte známkou „nevyhovel“, môže učiteľ povoliť splnenie podmienok na udelenie zápočtu
alebo klasifikovaného zápočtu v náhradnom termíne, najneskôr však do termínu skúšky
určeného pre príslušný predmet do konca skúšobného obdobia s výnimkou § 19 ods. 2.
(7)
Študentovi, ktorý nekonal prax a nebol mu udelený zápočet, môže dekan povoliť konanie
praxe v náhradnom termíne (§ 17 ods. 2).
(8)
Študent, ktorému nebol udelený zápočet alebo nevyhovel z klasifikovaného zápočtu,
a to ani v náhradnom termíne, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.
§ 15
Skúšky
(1)
Skúškami sa preverujú vedomosti študenta z príslušného predmetu a jeho schopnosť
tvorivo uplatňovať teoretické poznatky pri hodnotení praktických javov. Vypracovanie
otázok na skúšky zabezpečí vedúci katedry pred skúšobným obdobím.
(2)
Skúšky sú
a)
ústne alebo
b)
písomné a ústne alebo
c)
praktické a ústne.
(3)
Ústnou skúškou sa zisťuje kvalita, rozsah a hĺbka získaných vedomostí študenta a
jeho schopnosti samostatne a tvorivo riešiť určené úlohy. Na písomnej a ústnej skúške
rieši študent písomné úlohy; riešenie písomných úloh sa dopĺňa ústnou skúškou. Na
praktickej a ústnej skúške sa riešia praktické úlohy; riešenie praktických úloh sa
dopĺňa ústnou skúškou.
(4)
Na vysokých školách umeleckého smeru je skúškou základného predmetu umelecké spracovanie
zadanej témy, námetu alebo predvedenie umeleckého výkonu.
(5)
Skúšky a opravné skúšky (§ 16) konajú študenti spravidla u profesorov a docentov, ktorí im predmet prednášali;
vo výnimočných prípadoch aj u iných učiteľov príslušného študijného odboru určených
vedúcim katedry (ďalej len „skúšajúci“).
(6)
V semestri môže študent konať skúšky najviac z piatich predmetov. Do tohto počtu
sa nezahŕňajú klasifikované zápočty a skúšky z vojenskej prípravy a brannej výchovy,
ak branná výchova nie je súčasťou študijného odboru.
(7)
Skúšky sa konajú v skúšobnom období, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
(8)
Vedúci katedry po prerokovaní s vedúcim učiteľom ročníka a zástupcom organizácie
Socialistického zväzu mládeže určí termíny konania skúšok z jednotlivých predmetov
v dostatočnom počte a v časovom predstihu tak, aby sa umožnilo študentom prihlásiť
sa na skúšku aspoň dva týždne pred začatím skúšobného obdobia. Ak sa študent do dvoch
týždňov pred začiatkom skúšobného obdobia na skúšku neprihlási, určí mu termín skúšky
skúšajúci.
(9)
Skúšajúci môže povoliť študentovi s prihliadnutím na výsledky priebežnej kontroly
štúdia konanie skúšky pred ukončením výučby v príslušnom semestri.
(10)
Študent koná skúšku u jedného skúšajúceho a v jednom dni s výnimkou praktických a
ústnych skúšok [odsek 2 písm. c)]. Ústna skúška nemá trvať dlhšie ako tridsať minút.
(11)
Výsledok skúšky klasifikuje len skúšajúci, a to týmito známkami: „výborne“ (1), „veľmi
dobre“ (2), „dobre“ (3), „nevyhovel“ (4). Pri klasifikácii sa prihliada aj na výsledky
priebežnej kontroly štúdia.
(12)
Výsledok skúšky vyznačí skúšajúci vo výkaze o štúdiu a pripojí dátum a podpis; známka
„nevyhovel“ sa do výkazu o štúdiu nezapisuje. Výsledky všetkých skúšok vrátane známky
„nevyhovel“ vyznačí skúšajúci vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.
(13)
Ak študent nemôže v určenom termíne prísť na skúšku, je povinný vopred sa ospravedlniť
skúšajúcemu, ktorý mu určí náhradný termín konania skúšky. Študent sa môže z vážnych,
najmä zdravotných dôvodov dodatočne ospravedlniť najneskoršie do piatich dní od určeného
termínu konania skúšky. O odôvodnenosti ospravedlnenia rozhodne skúšajúci. Ak študent
neprišiel na skúšku a svoju neúčasť neospravedlnil, alebo ak odstúpil od skúšky, hodnotí
sa známkou „nevyhovel“.
(14)
Ak študent nevykonal skúšky za zimný semester v skúšobnom období tohto semestra a
jeho neúčasť mu bola skúšajúcim ospravedlnená, môže ich so súhlasom dekana konať do
jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri.
(15)
Na žiadosť študenta môže dekan určiť konanie skúšky alebo opravnej skúšky (§ 16) pred komisiou, ktorú vymenuje.
(16)
Štátna záverečná skúška a štátna rigorózna skúška študentov sa zásadne koná v jednom
dni; podľa povahy študijného odboru a predmetov, z ktorých sa skúška koná, možno ju
konať, ak je to určené v učebnom pláne, vo viacerých dňoch. Záverečná skúška zo všetkých
častí nemá trvať dlhšie ako dve a pol hodiny. Na štátne záverečné skúšky a štátne
rigorózne skúšky študentov sa vzťahujú osobitné predpisy.2)
§ 16
Opravné skúšky
(1)
Ak študent na skúške nevyhovel, skúšajúci mu určí termín konania prvej opravnej skúšky.
Ak študent nevyhovel ani na prvej opravnej skúške, skúšajúci mu určí aj termín druhej
opravnej skúšky.
(2)
Ak študent nevyhovel ani na druhej opravnej skúške, môže dekan povoliť na žiadosť
študenta tretiu opravnú skúšku. V školskom roku môže dekan povoliť tretiu opravnú
skúšku najviac z dvoch predmetov. Termíny konania týchto skúšok určuje skúšajúci.
(3)
Opravné skúšky z predmetov za zimný semester možno konať v skúšobnom období zimného
semestra najneskoršie do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri. Ak študent
nevykonal skúšky (opravné skúšky) najviac z dvoch predmetov za zimný semester, môže
ich vykonať v skúšobnom období letného semestra. Opravné skúšky z predmetov za letný
semester možno konať v skúšobnom období letného semestra.
(4)
Študent, ktorý nevykonal do konca školského roku skúšky (opravné skúšky) najviac
z dvoch predmetov, môže ich vykonať so súhlasom dekana najneskôr do jedného mesiaca
po začatí výučby v nasledujúcom školskom roku.
(5)
Študent, ktorý do konca školského roku nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom
predchádzajúceho ročníka a ktorému sa nepovolilo vykonať skúšky (opravné skúšky) podľa
odsekov 2 až 4, nespĺňa podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.
(6)
Skúšky a opravné skúšky v štúdiu popri zamestnaní študenti vykonajú za zimný semester
do 30. septembra bežného roku a za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.
§ 17
(1)
Študentovi, ktorý vykonal prax, uzná učiteľ poverený vedúcim katedry prax a udelí
mu zápočet.
(2)
Študentovi, ktorý z vážnych, najmä zdravotných dôvodov nekonal prax a nebol mu udelený
zápočet, môže dekan na jeho žiadosť povoliť konanie praxe v náhradnom termíne; ak
to nie je možné, určí mu dekan iný spôsob splnenia tejto povinnosti.
(3)
Vykonanie praxe v náhradnom termíne sa povoľuje v školskom roku, v ktorom sa mala
prax vykonať. Ak vykonanie praxe v náhradnom termíne nebráni plneniu iných študijných
povinností, môže sa konanie praxe povoliť aj v nasledujúcom školskom roku.
(4)
Študent, ktorý nevykonal prax a ktorému nebol určený náhradný termín vykonania praxe
v nasledujúcom školskom roku alebo iný spôsob plnenia tejto povinnosti, nespĺňa podmienky
pre zápis do vyššieho ročníka.
§ 18
Ustanovenia § 17 sa vzťahujú aj na povinné telovýchovné kurzy určené učebným plánom.
TRETIA ČASŤ
PRIEBEH RIADNEHO ŠTÚDIA
§ 19
Zápis do vyššieho ročníka
(1)
Do vyššieho ročníka sa zapisuje študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti
určené učebným plánom, do 31. augusta.
(2)
Do vyššieho ročníka možno podmienečne na čas jedného mesiaca po začatí výučby zapísať
aj študenta, ktorému dekan povolil konanie skúšok (opravných skúšok) najviac z dvoch
predmetov alebo získanie najviac dvoch zápočtov alebo najviac dvoch klasifikovaných
zápočtov, alebo ktorému povolil vykonanie praxe alebo povinného telovýchovného kurzu
v náhradnom termíne. Po získaní zápočtov, vykonaní skúšok, praxe alebo povinného telovýchovného
kurzu sa podmienečnosť zápisu zruší.
(3)
Do vyššieho ročníka v štúdiu popri zamestnaní možno podmienečne zapísať študenta,
ktorý môže konať skúšky za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.
(4)
Študent, ktorý bol podmienečne zapísaný do vyššieho ročníka, plní všetky študijné
povinnosti ročníka, do ktorého bol zapísaný.
§ 20
Opakovanie ročníka
(1)
Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka, môže dekan na
jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia opakovanie dvoch ročníkov v
prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.
(2)
Pri opakovaní ročníka si študent zapisuje znovu predmety, z ktorých nevyhovel, alebo
z ktorých mu nebol udelený zápočet alebo klasifikovaný zápočet, alebo z ktorého bol
na skúške alebo klasifikovanom zápočte hodnotený známkou „dobre“. Z týchto predmetov
je študent povinný zúčastňovať sa na výučbe.
(3)
Opravnú skúšku v opakovanom ročníku môže povoliť na žiadosť študenta dekan, a to
len raz a najviac z dvoch predmetov.
Prerušenie štúdia
§ 21
(1)
Dekan môže na žiadosť študenta z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov študenta
rozhodnúť, že sa študentovi štúdium prerušuje. Dekan súčasne určí začiatok a koniec
prerušenia štúdia. Štúdium možno prerušiť najviac na dva roky; prerušenie štúdia v
ročníku, ktorý študent opakuje, sa do tohto času nezapočítava.
(2)
Dekan môže prerušiť štúdium z vlastného podnetu študentovi, proti ktorému bolo začaté
trestné stíhanie (§ 34 ods. 6), do ukončenia trestného stíhania, najdlhšie na čas dvoch rokov.
(3)
Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do výkazu o štúdiu. Po uplynutí času prerušenia
štúdia sa študent spravidla zaraďuje do toho ročníka, v ktorom sa mu štúdium prerušilo.
Zaradenie do ročníka sa môže podmieniť vykonaním rozdielových skúšok. Ak pominú dôvody
prerušenia štúdia, môže dekan na žiadosť študenta prerušenie štúdia ukončiť aj pred
uplynutím času prerušenia.
(4)
Počas prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta.
§ 22
Študentovi, ktorý do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri nevykonal
tri alebo viac skúšok (opravných skúšok) z predmetov určených učebným plánom za zimný
semester, môže dekan z vlastného podnetu štúdium prerušiť na čas do začiatku ďalšieho
školského roku a súčasne povoliť opakovanie ročníka.
§ 23
Zanechanie štúdia
(1)
Študent, ktorý chce zanechať štúdium, oznámi to písomne dekanovi.
(2)
Študent, ktorý sa nezapísal v termíne určenom pre zápis do príslušného ročníka a
do piatich dní po uplynutí určeného termínu sa neospravedlnil, posudzuje sa, ako by
štúdium zanechal.
§ 24
Doklad o neukončení štúdia
Študentovi, ktorý štúdium neukončil z dôvodov uvedených v § 38 ods. 5 zákona, vydá dekanát potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach a súčasne uvedie v ňom, že
štúdium neukončil.
§ 25
Prestupy
(1)
Študentovi možno povoliť prestup
a)
na príbuzný študijný odbor tej istej fakulty alebo vysokej školy alebo
b)
na rovnaký alebo príbuzný študijný odbor inej fakulty alebo vysokej školy alebo
c)
na inú formu riadneho štúdia rovnakého študijného odboru.
(2)
Prestup študentovi možno povoliť na príbuzný študijný odbor len po ukončení prvého
ročníka štúdia.
(3)
Prestup študentovi možno povoliť aj z vysokých škôl v Československej socialistickej
republike, ktoré neriadi ministerstvo školstva alebo zo zahraničných vysokých škôl.
(4)
Prestup študentovi na študijný odbor na tej istej fakulte povoľuje dekan. Prestup
na inú fakultu povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po predchádzajúcom
vyjadrení dekana fakulty, na ktorej študent študuje. Dekan môže určiť študentovi vykonať
rozdielové skúšky, ak nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom príslušného študijného
odboru, a určiť termíny na ich vykonanie.
(5)
Prestup študentovi zo zahraničnej vysokej školy na vysokú školu v Československej
socialistickej republike a prestup cudzincovi študujúcemu na vysokej škole v Československej
socialistickej republike povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po
predchádzajúcom súhlase ministerstva školstva. Vysoká škola, na ktorú študent prestúpil,
rozhodne o nostrifikácii skúšok vykonaných študentom na zahraničnej vysokej škole.
Na základe nostrifikácie zaradí dekan študenta do príslušného ročníka a určí mu termín
na vykonanie skúšok určených učebným plánom, ktoré študent nekonal.
§ 26
Započítanie skúšok
Študentovi, ktorý skončil štúdium na vysokej škole, alebo ktorý už študoval na vysokej
škole a bol znovu prijatý na vysokú školu, môže dekan povoliť započítanie vykonaných
skúšok so zreteľom na prospech a čas, ktorý uplynul od ich vykonania; na základe tohto
započítania rozhodne o zaradení študenta do príslušného ročníka. Skúšky možno započítať,
ak neuplynulo viac ako päť rokov od času, keď prestal byť študentom.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI ŠTUDENTOV
§ 27
Práva študentov
Študenti majú najmä práva
a)
bezplatne používať laboratóriá, kabinety, posluchárne, čitárne, knižnice, výpočtové
strediská a iné učebné a učebno-pomocné zariadenia, telovýchovné zariadenia a odborné
zariadenia vysokej školy podľa plánu využitia týchto zariadení,
b)
zúčastňovať sa primerane svojim schopnostiam na vedeckej, výskumnej a umeleckej činnosti
vysokej školy,
c)
prostredníctvom Socialistického zväzu mládeže zúčastňovať sa na riadení výchovno-vzdelávacej
činnosti a zdokonaľovaní výučby, na politicko-výchovnej a spoločensky užitočnej práci,
vplývať na zlepšovanie študijnej disciplíny, na priznávanie štipendií, na ubytovanie
študentov v študentských domovoch, na stravovanie študentov v študentských jedálňach,
zúčastňovať sa na riešení všetkých otázok súvisiacich so životom a prácou študentov
a vyslovovať sa o úrovni prednášok, cvičení a seminárov.
§ 28
Povinnosti študentov
Študenti majú najmä povinnosti
a)
plniť študijné povinnosti,
b)
osvojovať si marxisticko-leninský svetový názor a zvyšovať svoju ideovo-politickú
a kultúrnu úroveň,
c)
osvojovať si racionálne pracovné zručnosti, vedecké metódy práce a metódy umeleckej
práce,
d)
aktívne sa zúčastňovať na skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu a pravidelne
sa pripravovať na výučbu, najmä pravidelne študovať povinnú a odporúčanú literatúru,
vykonávať kontrolné a laboratórne práce,
e)
dodržiavať pravidlá socialistického spolunažívania na vysokej škole i mimo nej,
f)
dodržiavať predpisy o ubytovaní a stravovaní,
g)
pripravovať sa na obranu socialistickej vlasti,
h)
chrániť si svoje zdravie, zdravie iných, starať sa o tvorbu a ochranu životného,
najmä pracovného prostredia.
PIATA ČASŤ
VÝCHOVA ŠTUDENTOV NA VEDECKÚ A UMELECKÚ ČINNOSŤ A VÝCHOVA NADANÝCH A TALENTOVANÝCH
ŠTUDENTOV
§ 29
(1)
Jednota výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti je jednou zo základných
podmienok zvyšovania úrovne výchovy a vzdelávania študentov; vysoké školy organizujú
tieto činnosti tak, aby študenti získali základné vedomosti a poznatky na tvorivú
vedeckú a umeleckú činnosť a na ňu sa pripravovali.
(2)
Príprava študentov na vedeckú a umeleckú činnosť je súčasťou učebných plánov a učebných
osnov jednotlivých študijných odborov.
(3)
Súčasťou obsahu predmetov nižších ročníkov je aj osvojovanie si základných metód
práce vo vedeckej a umeleckej činnosti a získavanie základných informácií o metodológii
vedeckej a umeleckej činnosti. Vo vyšších ročníkoch vysoké školy umožňujú študentom
najmä zúčastňovať sa na seminároch, cvičeniach a ročníkovými prácami na vedeckej a
umeleckej činnosti vysokých škôl a fakúlt.
§ 30
(1)
Vysoké školy vyhľadávajú a pripravujú nadaných a talentovaných študentov podľa ich
schopností, zamerania a úrovne (talenty pre vedeckú a umeleckú prácu, pedagógovia,
teoretici, experimentátori, organizátori a pod.).
(2)
Vedúci katedier s vedúcimi učiteľmi ročníkov a vedúcimi učiteľmi študijných skupín
vyhľadávajú nadaných a talentovaných študentov, a to spravidla v prvých dvoch ročníkoch
štúdia; pritom spolupracujú s organizáciou Socialistického zväzu mládeže.
(3)
Vyhľadávanie nadaných a talentovaných študentov na medziodborové štúdium a na prehĺbenie
vedomostí a zručností v študijnom odbore sa uskutočňuje spravidla v prvých dvoch ročníkoch
podľa potrieb spoločenskej praxe.
§ 31
(1)
Dekan na návrh vedúceho katedry poveruje výchovou nadaných a talentovaných študentov
najskúsenejších učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty.
(2)
Nadaní a talentovaní študenti sa zapájajú do vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti
na vysokej škole. Nadaným a talentovaným študentom sa umožňuje konanie kandidátskych
skúšok podľa osobitných predpisov.3)
ŠIESTA ČASŤ
MIMORIADNE ŠTÚDIUM
§ 32
(1)
Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých predmetov na jednej fakulte alebo vysokej
škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách určené najmä na doplnenie
vedomostí študentov riadneho štúdia, absolventov stredných škôl a vysokých škôl.
(2)
Študentovi mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola, na ktorej študent študuje, výkaz
o mimoriadnom štúdiu, do ktorého sa zapisujú vykonané skúšky a udelené zápočty. Pre
výučbu, udeľovanie zápočtov a konanie skúšok platia ustanovenia tejto vyhlášky primerane.
(3)
Po skončení mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola absolventovi potvrdenie o vykonaných
skúškach.
SIEDMA ČASŤ
VÝCHOVNÉ OPATRENIA
§ 33
Pochvaly, odmeny a ceny
(1)
Študentom, ktorí úspešne študujú, politicky a spoločensky sa angažujú a aktívne sa
zapájajú do vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo
vysokej škole, môže dekan udeliť pochvalu; pochvala môže byť spojená so zápisom do
knihy cti fakulty a s vecnou alebo peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového
výnimočného štipendia.
(2)
Študentom, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním, politicky a spoločensky sa angažovali
a zapájali do vedeckej, výskumnej alebo odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte
alebo vysokej škole, možno udeliť
a)
cenu ministra školstva spojenú s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového
prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech 1,0,
b)
cenu rektora spojenú s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového prospechového
štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech 1,2 a neboli zo žiadneho
predmetu hodnotení známkou „dobre“,
c)
pochvalné uznanie dekana spojené s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového
prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech lepší ako
1,5 a neboli zo žiadneho predmetu hodnotení známkou „dobre“.
(3)
Výšku peňažnej odmeny ustanovuje osobitný predpis.
(4)
Študentom študujúcim popri zamestnaní sa peňažné odmeny podľa odseku 2 neudeľujú.
§ 34
(1)
Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického
spolunažívania môže dekan študentovi na návrh kárnej komisie uložiť: napomenutie,
pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.
(2)
Predsedu kárnej komisie a jej členov v počte troch až piatich vymenúva dekan z učiteľov
fakulty. Kárna komisia si pred prerokovaním veci vyžiada stanovisko organizácie Socialistického
zväzu mládeže. Ak ide o prerokovanie porušenia povinností študentov denného štúdia,
vymenúva dekan za člena kárnej komisie aj zástupcu Socialistického zväzu mládeže.
(3)
Kárna komisia je povinná zistiť skutkový stav veci a umožniť študentovi sa k nemu
vyjadriť.
(4)
Rozhodnutie o výchovnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje študentovi. Rozhodnutie,
ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať tiež údaje o tom, ako bude zverejnené.
Rozhodnutie, ktorým sa ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, musí obsahovať čas,
na ktorý sa študentovi ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, a spôsob osvedčenia
sa.
(5)
Výchovné opatrenia možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dekan dozvedel
o porušení povinností študentom, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď študent
porušil povinnosť alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní,
ak bol študent odsúdený.
(6)
Výchovné opatrenie možno uložiť aj vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené, alebo
ak bol vydaný oslobodzujúci rozsudok, alebo ak bol trestný čin alebo prečin amnestovaný,
alebo ak prezident republiky udelil milosť.
ÔSMA ČASŤ
UKONČENIE ŠTÚDIA A VYSOKOŠKOLSKÉ DIPLOMY
§ 35
(1)
Štúdium na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho
smeru (§ 41 ods. 1 zákona), na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru, s výnimkou lekárskych a veterinárskych
študijných odborov (§ 43 zákona), a na vysokých školách a fakultách umeleckého smeru (§ 45 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou záverečnou skúškou; v lekárskych a veterinárskych študijných
odboroch vysokých škôl a fakúlt univerzitného smeru (§ 42 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou rigoróznou skúškou.
(2)
Celkový výsledok štúdia a priemerný prospech za celé štúdium sa zhodnotí pri štátnej
záverečnej skúške alebo štátnej rigoróznej skúške podľa konečných výsledkov skúšok
vrátane opakovanej skúšky povolenej dekanom podľa odseku 3, klasifikovaných zápočtov
štátnej záverečnej skúšky alebo štátnej rigoróznej skúšky. Štúdium s vyznamenaním
absolvujú študenti, ktorí počas celého štúdia dosiahli priemerný prospech aspoň 1,5,
neboli zo žiadneho predmetu klasifikovaní známkou „dobre“ a záverečnú skúšku vykonali
s celkovým prospechom „výborne“.
(3)
Dekan môže výnimočne povoliť na žiadosť študenta novú skúšku z predmetov, z ktorých
bol klasifikovaný známkou „veľmi dobre“ alebo „dobre“, a to najviac z dvoch predmetov
počas štúdia. Do priemerného prospechu sa započítava výsledok novej skúšky.
(4)
Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa § 40 až 46 zákona, vydá vysoká škola diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské
vzdelanie. Prílohou diplomu je vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške alebo na vysokých
školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch
vysvedčenie o štátnej rigoróznej skúške. Diplom a vysvedčenie sa datuje dňom vykonania
štátnej záverečnej alebo štátnej rigoróznej skúšky. Vzory diplomov a vysvedčení o
štátnych záverečných skúškach alebo štátnych rigoróznych skúškach podľa § 48 zákona sú uvedené v prílohe.
(5)
Cudzincom, ktorí skončili štúdium na vysokej škole, vydá vysoká škola, na ktorej
štúdium skončili, na ich žiadosť tiež potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach s výpisom
absolvovaných predmetov, diplom a vysvedčenie o záverečných skúškach v anglickom alebo
francúzskom alebo ruskom jazyku.
(6)
Absolventom vysokej školy podľa odseku 4 uvedie sa v texte diplomu aj priznaný titul.
(7)
Absolventom vysokej školy, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vydá
vysoká škola diplom s vyznamenaním.
(8)
Absolventom vysokých škôl univerzitného smeru (§ 43 zákona) a absolventom študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru
(§ 46 ods. 1 zákona), ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vysoká škola uvedie v diplome
aj titul podľa § 44 ods. 3 alebo § 46 ods. 3 zákona, ak im ho priznala.
(9)
Absolventom vysokých škôl, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v medziodborovom
štúdiu, uvedie to vysoká škola v diplome a na vysvedčení o štátnej záverečnej skúške
alebo o štátnej rigoróznej skúške.
(10)
Návrhy na priznanie titulov podľa § 44 ods. 3 a § 46 ods. 3 zákona podáva rektorovi dekan do piatich dní od vykonania štátnej záverečnej skúšky.
§ 36
Študijné predmety štátnych záverečných skúšok a štátnych rigoróznych skúšok
Predmety, z ktorých sa konajú v príslušnom študijnom odbore štátne záverečné skúšky
alebo štátne rigorózne skúšky určené podľa § 47 ods. 2 zákona, sú uvedené v prílohe učebných plánov jednotlivých študijných odborov a učebných
plánov medziodborového štúdia.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 37
(1)
Proti rozhodnutiu dekana vo veciach určenia štúdia podľa individuálneho študijného
plánu (§ 4), povolenia opakovania ročníka (§ 20), prerušenia štúdia (§ 21), povolenia prestupu (§ 25), započítania skúšok (§ 26) a vo veciach uloženia výchovného opatrenia (§ 34) môže študent podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia dekana, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak dekan
nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkom doplneného konania a so spisovým
materiálom rektorovi, dekan samostatnej fakulty alebo rektor vysokej školy, ktorá
sa nečlení na fakulty, ministerstvu školstva najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď
odvolanie došlo.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu
dekana samostatnej fakulty alebo rektora vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty,
rozhoduje ministerstvo školstva; o odvolaní treba rozhodnúť do tridsiatich dní odo
dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.
§ 38
(1)
Študijné povinnosti za školský rok 1979/1980 musia študenti splniť do 30. septembra
1980.
(2)
Študentovi, ktorému k 30. septembru 1980 chýbajú za školský rok 1979/1980 najviac
dve z predpísaných skúšok alebo zápočty (klasifikované zápočty), môže dekan povoliť
podmienečný zápis s tým, že mu určí termíny skúšok a udelenia zápočtov (klasifikovaných
zápočtov) najneskôr do 30. novembra 1980.
§ 39
§ 40
Na vysokých školách, ktoré sa nečlenia na fakulty, plní úlohy dekana podľa tejto vyhlášky
rektor a úlohy dekanátu rektorát.
§ 41
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1980.
Minister:
Prof. Ing. Buša CSc. v. r.
Prof. Ing. Buša CSc. v. r.
Príloha č. 1
Príloha č. 2
Príloha č. 3
Príloha č. 4
Príloha č. 5
Príloha č. 6
Príloha č. 7
Príloha č. 8
Príloha č. 9
Príloha č. 10
1)
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
2)
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 90/1980 Zb. o štátnych záverečných skúškach a štátnych rigoróznych skúškach.
3)
Vyhláška č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.