163/1980 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1981 - 31.12.1984 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 163/1980 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva financií o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 07.11.1980 |
| Dátum vyhlásenia: | 16.12.1980 |
| Autor: | Federálne ministerstvo financií |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 109/1964 Zb. | Hospodársky zákonník |
| 118/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky |
163
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií
zo 7. novembra 1980
o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky
Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej
republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 391 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a doplnenom zákonom č. 144/1975 Zb. ustanovuje:
§ 1
Predmet a rozsah úpravy
Táto vyhláška upravuje
a)
neinvestičné výdavky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na rozvoj vedy
a techniky, financovanie týchto výdavkov v štátnych organizáciách, tvorbu fondov technického
rozvoja a príjmy štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja za výsledky riešenia
úloh rozvoja vedy a techniky (prvá časť),
b)
neinvestičné výdavky na obdobné činnosti, t. j. na štandardizáciu, typizáciu vo výstavbe,
experimentálne overovanie vo výstavbe a vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo, a ich zdroje
a spôsob financovania v štátnych organizáciách (druhá časť).
(2)
Podnikom sa na účely tejto vyhlášky rozumie štátna hospodárska organizácia v rámci
výrobnej hospodárskej jednotky,1) koncernový podnik alebo koncernová účelová organizácia a štátna hospodárska organizácia
priamo podriadená ústrednému orgánu alebo národnému výboru.
PRVÁ ČASŤ
VÝDAVKY, ZDROJE, FINANCOVANIE A PRÍJMY V OBLASTI ROZVOJA VEDY A TECHNIKY
PRVÁ HLAVA
NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY NA ROZVOJ VEDY A TECHNIKY A NÁKLADY ORGANIZÁCIÍ NA VÝSKUMNÉ A
VÝVOJOVÉ PRÁCE
Neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky
§ 2
(1)
Neinvestičné výdavky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na rozvoj vedy
a techniky sú:
a)
výdavky štátnych rozpočtov na činnosť rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej
základne,2)
b)
príspevky štátnych rozpočtov na prevádzku príspevkových organizácií výskumnej a vývojovej
základne,2)
c)
výdavky na výskumné a vývojové práce, ktoré sú predmetom úloh plánov rozvoja vedy
a techniky (druhá hlava),
d)
dotácie z rezortných fondov technického rozvoja a fondov technického rozvoja výrobných
hospodárskych jednotiek1)(ďalej len „odborový fond technického rozvoja“) na niektoré práce podnikom (tretia
hlava),
e)
príspevky z rezortných a odborových fondov technického rozvoja na združovanie prostriedkov
na rozvoj vedy a techniky (tretia hlava),
f)
dotácie z fondov technického rozvoja vyšších stupňov riadenia do fondov technického
rozvoja nižších stupňov riadenia (štvrtá hlava),
g)
ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky (tretia hlava).
(2)
Neinvestičnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky sú tiež výdavky
a)
ministerstiev lesného a vodného hospodárstva na vedecký a technický výskum v oblasti
čistoty ovzdušia zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi,3)
b)
vysokých škôl na úlohy ich plánov rozvoja vedy a techniky a na rezortné úlohy príslušného
ministerstva školstva zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi.4)
(3)
Neinvestičnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky nie sú najmä úhrady ústredných
orgánov a organizácií za dodávky alebo práce, ktorých predmetom sú:
a)
správna činnosť spojená s riadením, plánovaním a financovaním rozvoja vedy a techniky,
pokiaľ nejde o organizácie uvedené v § 2 ods. 1 písm. a),
b)
činnosti, ktoré sa financujú v rámci prevádzkových (neinvestičných) nákladov, 5)
pokiaľ nejde o organizácie uvedené v § 2 ods. 1 písm. a),
c) úlohy vo výrobe alebo investičnej výstavbe.
(4)
Zo štátnych rozpočtov sa podľa § 2 ods. 1 písm. c) financujú úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, a to
a)
zo štátneho rozpočtu federácie v prípade úloh základného výskumu a úloh ekonomického
výskumu,
b)
zo štátnych rozpočtov federácie6) a republík v prípade úloh technického rozvoja (ďalej len „štátne úlohy“).
(5)
V prípade, že podnik nevytvára podnikový fond technického rozvoja, ale súčasťou jeho
schváleného hospodárskeho plánu je podnikový plán rozvoja vedy a techniky, financujú
sa úlohy tohto plánu a ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky týkajúce sa týchto
úloh z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu.
§ 3
(1)
Výdavkami na výskumné a vývojové práce podľa § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 2 sú úhrady
a)
cien výskumných a vývojových prác,
b)
nákladov na výskumné a vývojové práce, ktoré organizácia uskutočňuje a vo svojej
hospodárskej činnosti využíva (ďalej len „výskumné a vývojové práce vo vlastnej réžii“).
(2)
Ostatnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky podľa § 2 ods. 1 písm. g) sú úhrady prác, ktoré nie sú výskumnými a vývojovými prácami, výhradne sa však využijú
pri ich uskutočňovaní, t. j. úhrady
a)
technicko-ekonomických štúdií pre výber úloh do plánu rozvoja vedy a techniky a úvodných
oponentských konaní,7)
b)
dodávok prác, ktoré organizáciám vyplývajú z výkonu funkcie vedúceho pracoviska vedecko-technického
rozvoja (ďalej len "vedúce pracovisko") alebo strediska vedeckých, technických a ekonomických
informácií (ďalej len "informačné stredisko"); zo štátneho rozpočtu sa uhrádzajú dodávky
týchto prác, len pokiaľ ide o vedúce pracovisko alebo informačné stredisko s medziodvetvovou
pôsobnosťou,
c)
prác spojených s vedecko-technickou spoluprácou so zahraničím (napr. pri vypracovaní
prognóz rozvoja vedy a techniky, príprave zvyšovania kvalifikácie vedeckých pracovníkov,
konzultáciách vedeckých a technických otázok),
d)
ďalších neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky, pokiaľ sú ústredné orgány
alebo organizácie oprávnené ich uhradiť na základe právnych predpisov alebo uznesenia
vlády (napr. mimoriadny príspevok z rozpočtu ústredného orgánu do rezortného fondu
technického rozvoja, cieľové prémie a mimoriadne odmeny za vyriešenie a realizáciu
úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, podielová účasť na financovaní medzinárodných
organizácií).
§ 4
(1)
Náklady organizácií na výskumné a vývojové práce sú náklady na výkony vedy a techniky
ustanovené osobitnými predpismi,8) pokiaľ sa v tejto vyhláške neustanovuje inak.
(2)
Do nákladov na výskumné a vývojové práce sa tiež zahrňujú náklady na
a)
priebežné alebo záverečné oponentské konanie,7)
b)
nákup alebo prevzatie nehmotných výsledkov výskumu a vývoja (ďalej len „výskumné
výsledky“) zo zahraničia za podmienok, že výskumné výsledky sú nevyhnutnou, ale neprevažujúcou
súčasťou riešení a výsledkov vlastných výskumných a vývojových prác a nemôžu sa určiť
na priame využitie vo výrobe, prevádzke alebo investičnej výstavbe,
c)
štandardizačné práce alebo typizačné práce vo výstavbe pod podmienkou, že tieto práce
sú nevyhnutnou, ale neprevažujúcou súčasťou riešení a výsledkov výskumných a vývojových
prác.
(3)
Do nákladov na výskumné a vývojové práce, ktorých predmetom je nový výrobok, 9) sa
zahŕňajú aj viacnáklady výroby overovacej série 10) alebo overovacej výroby 10) nového
výrobku (ďalej len "viacnáklady overovania výroby"), najviac však do ich plánovanej
výšky. Plánovanou výškou viacnákladov overovania výroby sa rozumie rozdiel medzi úplnými
vlastnými nákladmi plánovanými na výrobu overovacej série alebo na overovaciu výrobu
a úplnými vlastnými nákladmi plánovanými na bežnú výrobu.
(4)
Do nákladov na výskumné a vývojové práce, ktorých predmetom je nová technológia,
sa zahŕňajú aj viacnáklady nevyhnutných úprav prevádzkovo nevyskúšaných strojov a
zariadení 11) a v dôsledku ich použitia aj viacnáklady úprav s nimi priamo spojených
štandardných strojov a zariadení do skončenia komplexného vyskúšania.
§ 5
(1)
Do nákladov na výskumné a vývojové práce podľa § 4 sa zahŕňajú aj tieto náklady na zhotovenie alebo obstaranie predmetov hmotného národného
majetku charakteru základných prostriedkov (ďalej len „predmety“):
a)
na zhotovenie strojov a zariadení, pokiaľ sú predmetom výskumných a vývojových prác
a podľa osobitných predpisov12)sa nezahŕňajú do plánu investičnej výstavby,
b)
na obstaranie kompletizačných súčastí na zhotovované predmety uvedené v písmene a),
pokiaľ s nimi budú tvoriť jeden základný prostriedok a podľa osobitných predpisov13) sa považujú za zásoby,
c)
na obstaranie meracích a skúšobných prístrojov pre výskumné a vývojové práce, pokiaľ
sa podľa osobitných predpisov13) považujú za zásoby,
(2)
Náklady na zhotovenie alebo obstaranie predmetov sa zahŕňajú do nákladov na výskumné
a vývojové práce za týchto podmienok:
a)
predmety sú uvedené ako súčasť riešenia úlohy v schválenom pláne rozvoja vedy a techniky,
b)
na zhotovované predmety je podľa ich povahy schválená predbežná kalkulácia alebo
dokumentácia a rozpočet,
c)
pokiaľ sa predmety zhotovujú na využitie v hospodárskej činnosti niektorej organizácie
(ďalej len „vyrobené predmety“), potvrdí táto organizácia, že prínosy plánované využitím
vyrobených predmetov zahrnie v určenom období do svojho finančného plánu.
(3)
Predmety, ktoré sa nepripravujú na využitie v činnosti niektorej organizácie po vyriešení
úlohy, ale sú účelovo určené ako nevyhnutná pomôcka riešiteľskej organizácie na vyriešenie
jednej úlohy alebo jej časti (ďalej len „zostávajúce predmety“), sa stávajú splnením
úlohy alebo jej časti pre túto organizáciu prebytočným alebo neupotrebiteľným národným
majetkom a organizácia je povinná naložiť s nimi podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Ak sa v priebehu výskumných a vývojových prác zmení plánované určenie zostávajúcich
predmetov tak, že sa budú môcť využiť v hospodárskej činnosti niektorej organizácie,
stávajú sa zostávajúce predmety vyrobenými predmetmi, ale len pod podmienkou ustanovenou
v odseku 2 písm. c).
(5)
Ak sa riešenie úlohy skončí neúspešne, naloží sa s vyrobenými predmetmi ako so zostávajúcimi
predmetmi.
§ 6
Pokiaľ pri vývoji alebo individuálnom vyskúšaní urobí riešiteľská organizácia na vyrobenom
predmete (napr. na prototype stroja) použiteľné práce a služby alebo vyrobí výrobky
(ďalej len „použiteľné výkony“), zahrnie ich náklady do nákladov na výskumné a vývojové
práce za podmienok, že
a)
užívateľská organizácia vyrobený predmet dosiaľ neprevzala,
b)
čas a rozsah plnenia použiteľných výkonov je v súlade s právnymi predpismi, technickými
normami, základnými technickými podmienkami, prípadne rozhodnutím nadriadeného ústredného
orgánu.
§ 7
Organizácie môžu vynaložiť náklady na výskumné a vývojové práce riešené vo vlastnej
organizácii najneskôr dňom zrušenia úlohy alebo dňom splnenia dodávky výskumných a
vývojových prác alebo dňom, v ktorom sa v organizácii, ktorá plní výskumné a vývojové
práce vo vlastnej réžii, odovzdali tieto práce na využitie v hospodárskej činnosti,
pokiaľ však tieto dni neprekračujú lehotu určenú plánom rozvoja vedy a techniky na
vyriešenie úlohy alebo jej časti (ďalej len „ukončenie nákladov na práce“).
§ 8
Do nákladov na výskumné a vývojové práce sa nezahŕňajú najmä:
a)
náklady na dodávky, ktoré nemajú charakter zásob, a náklady na dodávky alebo práce,
ktoré sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby,
b)
náklady súvisiace s majetkovou zodpovednosťou za dodávky výskumných a vývojových
prác,
c)
náklady na hodnotenie a schvaľovanie výrobkov, ktoré sa nezhotovujú v rámci výskumných
a vývojových prác,
d)
náklady presahujúce plánované náklady na prípravu a overovanie výroby nových výrobkov
a technológií,15)
e)
zvýšené náklady výroby alebo prevádzky vyvolané prevodom výrobného programu alebo
využitím dokumentácie alebo licencie zo zahraničia,
f)
náklady spojené s prípravou alebo realizáciou výroby, investičnej výstavby alebo
inej činnosti na základe výskumných a vývojových prác,
g)
náklady spojené s uvádzaním stavieb alebo strojov a zariadení do prevádzky,
h)
náklady spojené so zabezpečovaním plánovaných, ale nedosahovaných technicko-ekonomických
parametrov stavieb alebo strojov a zariadení,
i)
náklady na overovanie, skúšanie a prispôsobovanie štandardných výrobkov, strojov
a zariadení pre konkrétne prevádzkové podmienky.
DRUHÁ HLAVA
VÝDAVKY NA ÚLOHY ROZVOJA VEDY A TECHNIKY A ICH FINANCOVANIE
§ 9
Podmienky a spôsob financovania výdavkov na úlohy
(1)
Výskumné a vývojové práce, ktoré sú predmetom úlohy schváleného plánu rozvoja vedy
a techniky, sa financujú za týchto podmienok:
a)
je schválená predbežná kalkulácia výskumných a vývojových prác celej úlohy,
b)
v prípadoch ustanovených právnymi predpismi je schválený limit veľkoobchodnej ceny
budúceho výrobku alebo nákladový limit budúcej technológie,
c)
realizátorské organizácie potvrdili, že pokiaľ z prepočtu ekonomickej efektívnosti
vyplývajú pre ich hospodársku činnosť ekonomické prínosy, zahrnú ich v určenom období
do svojich finančných plánov.
(2)
Výskumné a vývojové práce, o ktorých sa uzaviera hospodárska zmluva, sa môžu financovať
odo dňa jej uzavretia.
(3)
Organizáciám riadeným národnými výbormi, ktoré financujú výskumné a vývojové práce
z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa poskytujú tieto prostriedky v priebehu roka zo
štátneho rozpočtu.
(4)
Platenie dodávok výskumných a vývojových prác a dodávok tvoriacich podklady alebo
súčasť týchto prác, ako aj platenie výsledkov riešenia úloh rozvoja vedy a techniky
odovzdávaných medzi organizáciami, sa spravuje osobitnými predpismi;16) prípady, keď sa tieto práce a výsledky odovzdávané medzi organizáciami neplatia,
upravujú osobitné predpisy.17)
Výdavky na štátne úlohy a ich financovanie
§ 10
(1)
Štátne úlohy sa zo štátneho rozpočtu financujú do výšky
a)
buď výdavkov na riešenie celej štátnej úlohy (ďalej len „plné financovanie“),
b)
alebo sumy určenej z výdavkov na riešenie celej štátnej úlohy, pričom zostávajúce
výdavky sa súčasne uhrádzajú z podielových zdrojov, t. j. z rezortných alebo odborových
fondov technického rozvoja (ďalej len „podielové financovanie“),
c)
alebo výdavkov na riešenie určených čiastkových úloh štátnej úlohy, pričom výdavky
na riešenie ostatných čiastkových úloh tejto štátnej úlohy sa uhradia z podielových
zdrojov (ďalej len „čiastkové financovanie“).
(2)
Podielové financovanie je možné za podmienok, že
a)
na financovaní tej istej štátnej úlohy sa súčasne nezúčastňuje ústredný orgán a ním
riadené organizácie,
b)
podielové zdroje sa nedopĺňajú mimoriadnymi príspevkami alebo dotáciami; táto podmienka
platí aj pre čiastkové financovanie.
(3)
Podielové financovanie s účasťou viacerých ako jedného podielového zdroja sa uskutočňuje
združením prostriedkov podľa osobitných predpisov.18)
(4)
Spôsob financovania jednotlivých štátnych úloh podľa odseku 1 určí príslušný ústredný
orgán pre technický a investičný rozvoj, ktorý dohodne s odvetvovým ústredným orgánom
povereným koordináciou štátnej úlohy (ďalej len „koordinačný orgán“)
a)
sumu štátneho rozpočtu a sumu podielových zdrojov z celkových výdavkov na riešenie
podielovo financovanej štátnej úlohy. Takto určené sumy vyjadrujú percentuálne podiely
štátneho rozpočtu a podielových zdrojov, ktoré platia pre financovanie štátnej úlohy
ako celku aj všetkých jej častí, a to tak na celý čas, ako na jednotlivé roky podielového
financovania,
b)
čiastkové úlohy štátnej úlohy plne financované jednak zo štátneho rozpočtu, jednak
z podielových zdrojov.
§ 11
(1)
Koordinačný orgán zabezpečí rozpočtové prostriedky na financovanie štátnej úlohy
v bežnom roku buď vo svojom rozpočte, alebo v rozpočte podriadenej rozpočtovej organizácie
a na základe toho otvorí rozpočtový limit neinvestičných výdavkov na štátnu úlohu2) (ďalej len „rozpočtový limit“) buď pre seba, alebo pre túto organizáciu. Príjemcovi
rozpočtového limitu zriadi Štátna banka československá (ďalej len „banka“) rozpočtový
čerpací účet na financovanie štátnej úlohy.
(2)
V prípade, že príjemcom rozpočtového limitu je koordinačný orgán, prostriedky z jeho
rozpočtového čerpacieho účtu čerpá
a)
buď sám koordinačný orgán, pokiaľ uhrádza výskumné a vývojové práce,
b)
alebo ním riadená a na čerpanie prostriedkov oprávnená výrobná hospodárska jednotka1) (ďalej len „oprávnená organizácia“). Pokiaľ koordinačný orgán neriadi výrobné hospodárske
jednotky alebo ak jemu podriadená príspevková organizácia alebo priamo podriadený
podnik lepšie zabezpečuje spojitosť riešenia a realizácie úlohy, určí koordinačný
orgán za oprávnenú organizáciu túto organizáciu alebo tento podnik. Koordinačný orgán
môže na návrh výrobnej hospodárskej jednotky určiť za oprávnenú organizáciu aj podnik
v rámci tejto výrobnej hospodárskej jednotky.
(3)
Štátne úlohy a ich čiastkové úlohy plne financované zo štátneho rozpočtu sa uhrádzajú
z rozpočtového čerpacieho účtu a štátne úlohy podielovo financované z osobitného bežného
účtu; na tento účet sa percentuálnymi podielmi určenými pre štátnu úlohu ako celok
prevádzajú prostriedky z podielových zdrojov a súčasne rozpočtové prostriedky z rozpočtového
čerpacieho účtu.
(4)
Osobitný bežný účet zriaďuje banka koordinačnému orgánu alebo ním riadenej organizácii
podľa toho, či prostriedky z rozpočtového čerpacieho účtu bude čerpať koordinačný
orgán alebo táto organizácia.
(5)
Výrobná hospodárska jednotka, ktorá je oprávnenou organizáciou, čerpá prostriedky
z rozpočtového čerpacieho účtu alebo osobitného bežného účtu na úhrady výskumných
a vývojových prác, prípadne na účelové prevedenie sumy podriadenému podniku, ktorý
vo výške tejto sumy už predtým sám uhradil výskumné a vývojové práce.
§ 12
(1)
Ak v priebehu roka dôjde so súhlasom koordinačného orgánu k vykonaniu výskumných
a vývojových prác vo väčšom rozsahu, ako sa v tomto roku plánovalo, a tým k väčšej
potrebe prostriedkov, ako určil rozpočtový limit pre túto úlohu, zvýši koordinačný
orgán rozpočtový limit pod podmienkou, že neprekročí
a)
celkový objem prostriedkov určený v jeho rozpočte na financovanie všetkých štátnych
úloh,
b)
výdavky na riešenie celej štátnej úlohy alebo čiastkových úloh financovaných zo štátneho
rozpočtu,
c)
percentuálny podiel a celkovú sumu štátneho rozpočtu určené na celú podielovo financovanú
štátnu úlohu.
(2)
Koordinačný orgán ku koncu roka zhodnotí v prípade rozpracovanej úlohy čerpanie prostriedkov
na práce vykonané v tomto roku; rozpočtový limit na ďalší rok otvorí na základe tohto
zhodnotenia.
Výdavky na rezortné, odborové a podnikové úlohy a ich financovanie
§ 13
(1)
Rezortné úlohy sa financujú z rezortného fondu technického rozvoja obdobne podľa
§ 10 s tým, že spôsob financovania, sumy podielových zdrojov a čiastkové úlohy rezortných
úloh plne financované určí odvetvový ústredný orgán.
(2)
Ústredný orgán financuje rezortnú úlohu buď sám, pokiaľ je odberateľom výskumných
a vývojových prác, alebo účelovo prevádza prostriedky priamo podriadenej hospodárskej
organizácii, ktorá je odberateľom týchto prác alebo plní výskumné a vývojové práce
vo vlastnej réžii.
(3)
Ústredný orgán, ktorý je odberateľom výskumných a vývojových prác rezortnej úlohy
riešenej rozpočtovou organizáciou, odvedie z rezortného fondu technického rozvoja
sumu vo výške nákladov na riešenie úlohy v bežnom roku do štátneho rozpočtu, a to
v lehote ustanovenej osobitnými predpismi;2) pokiaľ však dopĺňa rezortný fond technického rozvoja mimoriadnym príspevkom zo svojho
rozpočtu a náklady na riešenie úlohy sú vyššie ako tento príspevok, odvedie len rozdiel
medzi mimoriadnym príspevkom a týmito nákladmi.
(4)
Obdobne podľa odseku 2 sa financujú
a)
z odborového fondu technického rozvoja odborové úlohy,
b)
z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu podnikové úlohy priamo podriadených
podnikov, ktoré nevytvárajú podnikový fond technického rozvoja (§ 2 ods. 5).
(5)
Nadriadené orgány a podniky, ktoré zo svojich fondov technického rozvoja financujú
úlohy, ku koncu roka zhodnotia v prípade rozpracovaných úloh čerpanie prostriedkov
na práce vykonané v tomto roku; prostriedky na financovanie úloh v ďalšom roku zabezpečia
vo finančnom pláne na základe tohto zhodnotenia.
TRETIA HLAVA
DOTÁCIE, ZDRUŽOVANIE PROSTRIEDKOV A OSTATNÉ VÝDAVKY
§ 14
Dotácie na niektoré práce podnikom
(1)
Z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu možno poskytnúť nenávratnú dotáciu
do tržieb priamo podriadeného podniku na plánované práce vyplývajúce z výkonu funkcie
vedúceho pracoviska alebo informačného strediska za podmienok, že
a)
tieto práce nie sú výskumnými a vývojovými prácami, ale sa výhradne využijú pri ich
vykonávaní,
b)
tieto práce nemôžu byť vzhľadom na svoju povahu predmetom dodávateľsko-odberateľských
vzťahov a poskytovateľ dotácie ich nepreberá,
c)
náklady na tieto práce sa podľa kalkulačných a cenových predpisov nesmú zahŕňať do
nákladov a cien odbytových výkonov hospodárskych organizácií.
(2)
Dotácia sa poskytuje písomným rozhodnutím, ktorého náležitosťou je najmä účel a výška
dotácie, ako aj celkový čas a pravidelné lehoty jej poskytovania. Suma dotácie na
bežný rok sa určí vo finančnom pláne. Ak zaniknú podmienky pre čerpanie dotácie, je
príjemca dotácie povinný oznámiť túto skutočnosť do štrnástich kalendárnych dní poskytovateľovi
dotácie.
(3)
Ku koncu roka zhodnotí príjemca dotácie sumu vyčerpanú na práce vykonané v tomto
roku. Poskytovateľ dotácie preverí zhodnotenie, ako aj využitie vykonaných prác a
odstráni prípadné nedostatky; sumu dotácie na práce plánované v ďalšom roku zabezpečí
vo finančnom pláne na základe tohto preverenia.
§ 15
Združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky
(1)
Prostriedky rezortných fondov technického rozvoja sa môžu podľa osobitných predpisov
18) navzájom združovať na financovanie rezortných úloh najmä medziodvetvovej povahy
a na poskytovanie dotácií podnikom podľa § 14 na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho
pracoviska alebo informačného strediska najmä s medziodvetvovou pôsobnosťou.
(2)
Prostriedky odborových fondov technického rozvoja sa môžu obdobne podľa odseku 1
navzájom združovať na financovanie odborových úloh najmä medziodborovej povahy a na
poskytovanie dotácií podnikom podľa § 14 na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho
pracoviska alebo informačného strediska najmä s medziodborovou pôsobnosťou.
(3)
(4)
Ústredné orgány alebo výrobné hospodárske jednotky, ktoré navrhujú financovať úlohy
a práce patriace do ich pôsobnosti zo štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov ústredného
orgánu, využijú v prvom rade možnosť združiť prostriedky svojich fondov technického
rozvoja.
§ 16
Ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky a ich financovanie
(1)
Práce, ktoré sú predmetom ostatných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa § 3 ods. 2, uhrádzajú výhradne vo svojej pôsobnosti:
a)
ústredné orgány zo svojich rozpočtov v prípade úloh štátneho plánu rozvoja vedy a
techniky a z rezortných fondov technického rozvoja v prípade rezortných úloh,
b)
výrobné hospodárske jednotky1) z odborových fondov technického rozvoja v prípade odborových úloh,
c)
podniky z podnikových fondov technického rozvoja v prípade podnikových úloh.
(2)
Odvetvový ústredný orgán alebo organizácia, ktoré navrhujú zaradiť úlohu do plánu
rozvoja vedy a techniky vyššieho stupňa riadenia, uhrádza technicko-ekonomickú štúdiu
pre výber úlohy do plánu rozvoja vedy a techniky zo svojich prostriedkov.
ŠTVRTÁ HLAVA
TVORBA FONDOV TECHNICKÉHO ROZVOJA A ČERPANIE PROSTRIEDKOV ŠTÁTNYCH ROZPOČTOV A FONDOV
TECHNICKÉHO ROZVOJA
Tvorba fondov technického rozvoja
§ 17
(1)
Fondy technického rozvoja sa určujú vo finančnom pláne sumou zabezpečujúcou strednodobý
plán rozvoja vedy a techniky a na bežný rok sumou zabezpečujúcou vykonávací plán rozvoja
vedy a techniky.
(2)
Finančné zabezpečenie strednodobého plánu rozvoja vedy a techniky sa vyjadruje sumami
príslušných neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa tejto vyhlášky,
ktoré v prípade navrhovaných úloh musia byť doložené predbežnými kalkuláciami nákladov
a prerokovaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov;19) finančné zabezpečenie úloh vykonávacieho plánu musí byť okrem toho doložené podkladmi,
ktorými sa podmieňuje financovanie (§ 5 ods. 2, § 9 ods. 1 a § 13 ods. 5).
(3)
Rezortný fond technického rozvoja sa tvorí
a)
odvodom z odborových fondov technického rozvoja vo výške a lehote určenej ústredným
orgánom, pokiaľ sa však na doplnenie týchto fondov neplánujú dotácie z rezortného
fondu technického rozvoja,
b)
príspevkom z nákladov priamo podriadených podnikov, s výnimkou organizácií výskumnej
a vývojovej základne, vo výške a lehote určenej ústredným orgánom, pokiaľ sa však
na doplnenie podnikových fondov technického rozvoja týchto podnikov neplánujú dotácie
z rezortného fondu technického rozvoja,
c)
z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z rezortného fondu technického
rozvoja,
d)
z príspevkov na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky, e) mimoriadnym
príspevkom z rozpočtu ústredného orgánu.
(4)
Odborový fond technického rozvoja sa tvorí
a)
príspevkom z nákladov vlastnej hospodárskej činnosti a z nákladov podriadených podnikov,
s výnimkou organizácií výskumnej a vývojovej základne, vo výške a lehote určenej výrobnou
hospodárskou jednotkou,1) pokiaľ sa však na doplnenie podnikových fondov technického rozvoja týchto podnikov
neplánujú dotácie z odborového fondu technického rozvoja,
b)
dotáciou z rezortného fondu technického rozvoja, pokiaľ sa však do tohto fondu neplánuje
odvod z odborového fondu technického rozvoja,
c)
z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z odborového fondu technického
rozvoja,
d)
z príspevku na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky.
(5)
Podnikový fond technického rozvoja sa tvorí
a)
príspevkom z nákladov vo výške a lehote určenej nadriadeným orgánom,
b)
dotáciou z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu, pokiaľ sa však do tohto
fondu neplánuje príspevok z nákladov,
c)
z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z podnikového fondu technického
rozvoja.
§ 18
(1)
Odvod príspevkov z nákladov do fondov technického rozvoja podľa § 17 sa musí uskutočniť najneskôr do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty ustanovenej
na odoslanie účtovných výkazov za príslušné účtovné obdobie, v ktorom k tvorbe fondov
došlo.
(2)
V rámci limitu maximálneho zostatku rezortného fondu technického rozvoja, ktorý sa
podľa osobitných predpisov20) ustanoví vo finančnom pláne ústredného orgánu na päťročnicu, môže ústredný orgán
ustanoviť aj limit maximálneho zostatku odborových fondov technického rozvoja podriadeným
výrobným hospodárskym jednotkám.1)
(3)
Peňažné prostriedky fondov technického rozvoja sa vedú na samostatných účtoch v banke.
Čerpanie prostriedkov štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na úhrady prác
§ 19
(1)
Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na financovanie
výskumných a vývojových prác sa čerpajú
a)
na platenie faktúr za výskumné a vývojové práce,16)
b)
na úhrady vnútropodnikových zúčtovacích dokladov za výskumné a vývojové práce vo
vlastnej réžii (ďalej len „vnútropodniková faktúra za výskumné a vývojové práce“),
c)
v prípadoch ustanovených touto vyhláškou na účelové prevedenie prostriedkov priamo
podriadenej hospodárskej organizácii, ktorá už predtým sama uhradila výskumné a vývojové
práce; prostriedky jej možno previesť len vo výške faktúr dodávateľov za výskumné
a vývojové práce a vnútropodnikových faktúr za výskumné a vývojové práce.
(2)
Prostriedky fondov technického rozvoja určené na poskytovanie dotácií podľa § 14 sa čerpajú vo výške faktúr platených príjemcom dotácie a jeho nákladov na práce skutočne
vykonané vo vlastnej réžii.
(3)
Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na financovanie
prác, ktoré sú predmetom ostatných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c), sa čerpajú na platenie dodávok prác a na úhrady nákladov na práce skutočne vykonané
vo vlastnej réžii na základe písomného dokladu.
(4)
Vnútropodnikové faktúry za výskumné a vývojové práce vystavujú organizácie, s výnimkou
rozpočtových organizácií, za výskumné a vývojové práce skutočne vykonané v rozsahu
alebo za obdobie, ktoré určí nadriadený orgán alebo podnik, z finančného zdroja ktorého
sa tieto práce financujú; obdobie však nesmie byť kratšie ako mesiac.
(5)
Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na úhrady prác
sa môžu čerpať najneskôr do šesťdesiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nákladov
na práce, pokiaľ iné predpisy neustanovujú inak.21)
(6)
Organizácie, ktoré prevzali predmety zhotovené alebo získané v rámci výskumných a
vývojových prác na využitie vo svojej hospodárskej činnosti, nesmú použiť neinvestičné
prostriedky určené na financovanie rozvoja vedy a techniky na úhrady prípadných opráv
alebo úprav týchto prevzatých predmetov.
PIATA HLAVA
PRÍJMY ŠTÁTNYCH ROZPOČTOV A FONDOV TECHNICKÉHO ROZVOJA ZA VÝSLEDKY RIEŠENIA ÚLOH
§ 20
Príjmy
(1)
Príjmy štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja za výsledky riešenia úloh
rozvoja vedy a techniky sú prostriedky získané za
a)
výskumné výsledky (§ 21),
b)
vyrobené a zostávajúce predmety (§ 22),
c)
použiteľné výkony (§ 23).
(2)
Príjmy za výsledky riešenia úloh sú príjmom príslušného štátneho rozpočtu a fondu
technického rozvoja, z ktorých sa tieto úlohy financovali. Pokiaľ sa úlohy financovali
podielovo, patria príjmy týmto rozpočtom a fondom v pomere, v akom sa z nich úlohy
financovali. Príjmy za výsledky riešenia úloh obsiahnutých v priebehu riešenia ako
celok v plánoch rozvoja vedy a techniky rôznych stupňov riadenia a preto financovaných
z rôznych štátnych rozpočtov alebo fondov technického rozvoja, sú príjmom týchto rozpočtov
alebo fondov v pomere, v akom sa z nich úlohy financovali.
(3)
Prostriedky za výsledky riešenia štátnych úloh sa odvádzajú organizácii, ktorá čerpá
prostriedky na ich financovanie; táto organizácia odvedie prostriedky do štátneho
rozpočtu, prípadne do fondu technického rozvoja do štrnástich kalendárnych dní po
tom, čo dostane prostriedky.
§ 21
Príjmy za výskumné výsledky
(1)
Výrobná hospodárska jednotka alebo organizácia priamo podriadená ústrednému orgánu,
ktorej sa poskytli v plnej výške prostriedky na financovanie úlohy alebo sa uhradilo
riešenie úlohy vo vlastnej réžii, odvedie (§ 20) určenú sumu za výskumné výsledky, ktoré využije vo svojej hospodárskej činnosti
(ďalej len „povinná organizácia“). Výrobná hospodárska jednotka však môže určiť, že
povinnou organizáciou nie je podriadený podnik, ktorému sa z odborového fondu technického
rozvoja poskytli prostriedky na financovanie alebo riešenie odborových alebo podnikových
úloh, ktorých výskumné výsledky využije vo svojej hospodárskej činnosti.
(2)
Suma podľa odseku 1 sa určí na základe plánovaných výdavkov a prínosov pri začatí
financovania úlohy a prípadne sa upraví podľa skutočných výdavkov a spresnených prínosov
pri ukončení riešenia úlohy. Pokiaľ je súčasťou výskumných výsledkov dokumentácia
alebo licencia zo zahraničia, ktorú povinná organizácia neplatila, zahŕňa určená suma
aj výdavky na nákup alebo prevzatie tejto dokumentácie alebo licencie.
(3)
Povinná organizácia odvedie určenú sumu jednorazovo alebo ročnými splátkami v období
najviac troch rokov, pričom ročná splátka nesmie byť nižšia ako štvrtina určenej sumy;
určenú sumu alebo jej prvú splátku odvedie do štrnástich kalendárnych dní odo dňa
prevzatia výskumných výsledkov alebo odo dňa ukončenia nákladov na práce vykonané
vo vlastnej réžii.
(4)
Výšku sumy a spôsob jej odvedenia podľa odsekov 2 a 3 určí nadriadený ústredný orgán
v prípade štátnych a rezortných úloh a výrobná hospodárska jednotka1)v prípade odborových, prípadne podnikových úloh.
(5)
V prípade, že organizácia odovzdáva za odplatu výskumné výsledky úlohy a riešenie
tejto úlohy sa už z finančného zdroja na rozvoj vedy a techniky zaplatilo, odvedie
(§ 20) odovzdávajúca organizácia získané prostriedky do štrnástich kalendárnych dní po
tom, čo ich dostala. Odvádzané prostriedky zníži odovzdávajúca organizácia o svoje
náklady spojené s týmto odovzdaním a aj o sumu vo výške 2 %, ktorá je jej príjmom.
(6)
Výskumné výsledky uhrádza preberajúca organizácia v rámci svojich prevádzkových (neinvestičných)
nákladov s prípadným časovým rozlíšením.
§ 22
Príjmy za vyrobené a zostávajúce predmety
(1)
(2)
Pokiaľ sa vyrobené predmety odovzdali za odplatu organizácii, ktorá ich zhotovenie
nefinancovala, odvedie (§ 20) odovzdávajúca organizácia získané prostriedky do štrnástich kalendárnych dní po
tom, čo ich dostala. Pokiaľ sa vyrobené predmety odovzdávajú opakovane, môžu sa prostriedky
odvádzať štvrťročne.
(3)
Riešiteľská organizácia je povinná odviesť (§ 20) prostriedky za zostávajúce predmety, a to už v priebehu riešenia, ak nie sú pre
ďalšie riešenie úlohy alebo jej príslušnej časti nevyhnutné, najneskôr však do dvanástich
mesiacov odo dňa ukončenia nákladov na práce. Prostriedky sa odvádzajú do štrnástich
kalendárnych dní po ich získaní. Odvádzané prostriedky za odovzdané zostávajúce predmety
zníži organizácia o svoje výdavky spojené s týmto odovzdaním, pokiaľ však už nie sú
zahrnuté do nákladov na riešenie úlohy.
§ 23
Príjmy za použiteľné výkony
(1)
(2)
Pokiaľ sa viacnáklady overovania výroby nového výrobku zahrnuli do nákladov na výskumné
a vývojové práce, odvedie (§ 20) organizácia prostriedky získané za výrobky vyrobené pri overovaní výroby vo výške,
ktorá zodpovedá podielu týchto viacnákladov z nákladov overovania výroby, a to v lehotách
podľa odseku 1.
DRUHÁ ČASŤ
NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY NA OBDOBNÉ ČINNOSTI, ICH FINANCOVANIE A ZDROJE
§ 24
Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti
(1)
Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti sú:
a)
úhrady za dodávky prác, ktoré sú predmetom úloh plánu štandardizácie,
b)
úhrady za dodávky typizačných prác vo výstavbe,23) pokiaľ sú predmetom plánu projektových prác neinvestičnej povahy,
c)
úhrady za dodávky prác spojených s vypracovaním úloh experimentálneho overovania
vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom plánu projektových prác neinvestičnej povahy,
d)
výdavky ústredných orgánov v obdobných činnostiach ustanovené touto vyhláškou a mimoriadne
odmeny poskytované ústrednými orgánmi organizáciám na základe právnych predpisov.
(2)
Neinvestičnými výdavkami na obdobné činnosti sú aj úhrady nákladov organizácií na
a)
práce uvedené v odseku 1 písm. a) až c) vykonávané vo vlastnej réžii,
b)
vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo.
(3)
Náklady organizácií na vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo podľa odseku 2 písm. b) sú:
a)
náklady spojené so správou vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov,
b)
náklady na prihlásenie vynálezov a priemyselných vzorov do zahraničia,
c)
náklady na posúdenie prihlášok objavov a na predbežný prieskum novosti a zhodnotenie
uskutočniteľnosti, účinku a hospodárskej využiteľnosti predmetu prihlášky vynálezu
alebo priemyselného vzoru,
d)
náklady na rozširovanie zlepšovacích návrhov,
e)
náklady na vypracovanie podkladov potrebných na využitie objavu, vynálezu, zlepšovacieho
návrhu alebo priemyselného vzoru, prípadne úhrada týchto podkladov odovzdávajúcej
organizácii,
f)
odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor,
g)
náhrady mzdy za spoluprácu autora vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného
vzoru pri jeho rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní,
h)
úhrady autorom vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov za výkresy,
prípadne modely a prototypy, ktoré nie sú základnými prostriedkami a ktoré organizácia
riadne prevzala,
i)
odmeny osobám, ktoré sa zúčastnili na rozpracovaní, skúšaní a zavádzaní objavu, vynálezu,
zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru,
j)
odmeny osobám za upozornenie na možnosť využiť vynález alebo zlepšovací návrh, pokiaľ
sa využijú,
k)
osobitné odmeny riešiteľom za vyriešenie tematických úloh, ktoré sa vyhodnotilo ako
najlepšie.
Financovanie obdobných činností
§ 25
(1)
Zo svojho rozpočtu uhrádzajú
a)
ústredné orgány dodávky prác, ktoré sú predmetom úloh štátneho plánu štandardizácie,
prípadne rezortných úloh štandardizácie a ktoré využijú vo svojej činnosti,
b)
ústredné orgány kontrolu schvaľovaných a hodnotených výrobkov a vhodnosti výrobkov
pre stavebné časti stavieb štátnym skúšobniam, ktoré sú hospodárskymi alebo príspevkovými
organizáciami,
c)
ústredné orgány dodávky typizačných prác vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom štátneho
plánu projektových prác neinvestičnej povahy,
d)
ústredné orgány dodávky prác spojených s vypracovaním úloh experimentálneho overovania
vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom štátneho plánu projektových prác neinvestičnej povahy,
e)
Úrad pre vynálezy a objavy odmeny za objavy, na ktoré bol udelený diplom,
f)
ústredné orgány osobitné odmeny za vyriešenie tematických úloh nimi vyhlásených,
pokiaľ sa toto riešenie vyhodnotilo ako najlepšie,
g)
ústredné orgány odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor,
ktoré tieto orgány odovzdali do zahraničia.24)
(2)
Dodávky prác v obdobných činnostiach a náklady uvedené v § 24 ods. 2 uhrádza organizácia v rámci svojich prevádzkových (neinvestičných) nákladov.
(3)
Výrobcovia alebo dovozcovia výrobkov uhrádzajú v rámci svojich prevádzkových nákladov
štátnym skúšobniam a Úradu pre normalizáciu a meranie hodnotenie a schvaľovanie výrobkov,
a to aj v odvolacom konaní.25)
§ 26
(1)
Pri platení dodávok prác a pri úhradách medzi organizáciami za obdobné činnosti sa
postupuje obdobne podľa § 9 ods. 4.
(2)
Prevádzkové (neinvestičné) prostriedky na financovanie obdobných činností sa čerpajú
obdobne podľa § 19 ods. 3 a 5.
(3)
Riešenie tematických úloh vyhlásených ústredným orgánom môžu organizácie s výnimkou
rozpočtových organizácií využívať vo svojej hospodárskej činnosti len za odplatu.
Odplatu určí ústredný orgán; táto odplata je jeho príjmom.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 27
Sankcie
(1)
Ak banka zistí v hospodárskej organizácii nedostatky vo financovaní rozvoja vedy
a techniky, uloží organizácii lehotu na ich odstránenie. Pokiaľ organizácia v určenej
lehote nedostatky neodstráni, banka dočasne zastaví financovanie úlohy alebo prác
a informuje o svojom postupe organizáciu a príslušnú finančnú správu. Organizácia
informuje o opatrení banky svoj nadriadený orgán.
(2)
Organizácii, ktorá má nárok na 2 % z prostriedkov získaných za odovzdanie výskumných
výsledkov podľa § 21 ods. 5, ale v tom istom roku podľa zistenia príslušných kontrolných orgánov postupovala
v rozpore s touto vyhláškou, sa znižuje tento nárok o polovicu.
Výnimky a odchýlky
§ 28
(1)
Federálne ministerstvo financií môže na žiadosť federálneho ústredného orgánu povoliť
pre organizácie ním riadené výnimku z ustanovení § 2 ods. 4, § 9 ods. 3, § 11, § 13 ods. 3, § 15 ods. 3, § 16 ods. 2, § 17 ods. 5, § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1. Žiadosť sa musí riadne zdôvodniť a musí tiež vyjadrovať dôsledky požadovaného opatrenia
podľa osobitných predpisov.26) Odchýlky financovania neinvestičných výdavkov na rozvoj vojenskej vedy a techniky
môže výhradne ustanoviť Federálne ministerstvo financií.
(2)
Ministerstvá financií republík môžu obdobne podľa odseku 1 povoliť výnimku pre organizácie
riadené ústrednými orgánmi republík, národnými výbormi a poľnohospodárskymi správami;
pokiaľ nejde o organizácie riadené národnými výbormi, postupujú pritom ministerstvá
financií republík po dohode s Federálnym ministerstvom financií.
(3)
Ak organizácia žiada o výnimku v roku, v ktorom podľa zistenia príslušných kontrolných
orgánov postupovala v rozpore s touto vyhláškou, doloží žiadosť oznámením o dôsledkoch
vyvodených zo zistených nedostatkov a o nápravných opatreniach na zamedzenie opakovania
nedostatkov.
Prechodné a zrušovacie ustanovenia
§ 29
(1)
Dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky strácajú platnosť výnimky povolené podľa
vyhlášky č. 153/1975 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.
(2)
Ak sa po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky zistí, že pred jej účinnosťou sa porušil
prv platný predpis o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky,
použijú sa sankcie podľa prv platného predpisu.
§ 30
Zrušuje sa vyhláška č. 153/1975 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.
§ 31
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.
Minister:
Ing. Lér CSc. v. r.
Ing. Lér CSc. v. r.
1)
§ 2 ods. 2 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 161/1980 Zb. o finančnom hospodárení výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov.
2)
Smernice Federálneho ministerstva financií o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami
štátneho rozpočtu federácie (Finančný spravodajca č. 2/1972), registrované v čiastke
33/1972 Zb.
Smernice Ministerstva financií Českej socialistickej republiky o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu ČSR (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 16/1972 Zb.
Smernice Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu SSR (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 15/1973 Zb.
Smernice Ministerstva financií Českej socialistickej republiky o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu ČSR (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 16/1972 Zb.
Smernice Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu SSR (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 15/1973 Zb.
3)
Zákon č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia.
4)
§ 67 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.
5)
Napríklad vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých
činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu.
6)
§ 4 zákona č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu československej federácie a o zásadách hospodárenia
s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík (rozpočtové pravidlá).
7)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 8/1978 o oponentskom
konaní, registrované v čiastke 24/1978 Zb.
8)
Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 114/1972 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie výkonov.
9)
§ 11 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového
úradu č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a č. 160/1980 Zb.
10)
Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového
úradu č. V-1/74 o cenách dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom, registrovaná
v čiastke 14/1974 Zb.
11)
§ 7 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva a Federálneho ministerstva
všeobecného strojárstva č. 44/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky strojárskych vyšších a niektorých ďalších
dodávok pre tuzemskú investičnú výstavbu.
12)
Jednotné metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva financií
pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1981 až 1985 a návrhu vykonávacieho
plánu na príslušné roky.
13)
§ 3 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 164/1980 Zb. o financovaní obežných prostriedkov.
14)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku.
15)
§ 9 ods. 3 písm. h) nariadenia vlády ČSSR č. 161/1980 Zb.
16)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dodávok neinvestičnej povahy, prípadne vyhláška Ministerstva
financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác
v znení zmien a doplnkov vykonaných vyhláškami č. 136/1970 Zb., č. 166/1971 Zb. a č. 3/1980 Zb.
17)
Smernice Federálneho ministerstva financií o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových
a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 10/1972), registrované v čiastke
7/1973 Zb.
18)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej
republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.
19)
Vyhláška Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej
republiky č. 48/1980 Zb. o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom
procese.
20)
§ 27 nariadenia vlády ČSSR č. 161/1980 Zb.
21)
Napríklad vyhláška č. 154/1975 Zb.
22)
§ 34 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií.
23)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 95/1977 Zb. o typizácii vo výstavbe.
24)
Vyhláška Úradu pre vynálezy a objavy č. 106/1972 Zb. o odmeňovaní objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov.
25)
Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
26)
§ 18 zákona č. 134/1970 Zb.