90/1980 Zb.

Riadne štúdium (ďalej len „štúdium“) na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru okrem študijných odborov uvedených v odseku 3 a na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického, pôdohospodárskeho a umeleckého smeru sa ukončuje vykonaním štátnej záverečnej skúšky (§ 3 až 9).

Štátnou záverečnou skúškou sa overuje, či študent získal komplexne vedomosti a zručnosti požadované učebným plánom a či je pripravený na výkon povolania.

Štúdium na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch sa ukončuje vykonaním štátnej rigoróznej skúšky (§ 10 a 11).

Štátnou rigoróznou skúškou (odsek 3) sa overuje, či študent

Absolventi vysokých škôl a fakúlt univerzitného smeru a absolventi študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru, ktorí skončili štúdium štátnou záverečnou skúškou, môžu v nadväznosti na skončené štúdium vykonať štátnu rigoróznu skúšku (§ 12 až 17).

Štátnou rigoróznou skúškou sa overuje, či absolvent získal hlboké vedomosti v niektorom z určených študijných predmetov študijného odboru¹) a jeho širšieho vedného základu a je spôsobilý si osvojovať nové poznatky vedy a praxe, kriticky ich hodnotiť a tvorivo uplatňovať.

Štátna záverečná skúška sa skladá z obhajoby diplomovej práce alebo projektu alebo umeleckého diela alebo umeleckého výkonu a z ústnej skúšky najviac z troch určených študijných predmetov študijného odboru¹) a z marxizmu - leninizmu (ďalej len „predmety štátnej záverečnej skúšky“).

Štátnu záverečnú skúšku vykoná študent pred komisiou pre štátne záverečné skúšky.

Komisia pre štátne záverečné skúšky (ďalej len „komisia“) je päťčlenná a skladá sa z predsedu a ďalších členov. Najmenej jeden z členov komisie je spravidla učiteľ z inej vysokej školy alebo odborník z iného vedeckého pracoviska alebo zo spoločenskej praxe.

Predsedu komisie vymenúva a odvoláva rektor na návrh dekana z profesorov alebo docentov, ktorí pôsobia na fakulte v príslušnom študijnom odbore. Za predsedu komisie môže byť vymenovaný aj profesor alebo docent príslušného študijného odboru z inej fakulty alebo významný predstaviteľ vedy alebo spoločenskej praxe.

Členov komisie vymenúva a odvoláva dekan na návrh vedúceho katedry (riaditeľa ústavu marxizmu - leninizmu) z profesorov, docentov, odborných asistentov alebo odborníkov z vedeckých pracovísk alebo spoločenskej praxe.

V jednom študijnom odbore možno zriadiť viac komisií.

Diplomovou prácou alebo projektom alebo umeleckým dielom alebo umeleckým výkonom (ďalej len „diplomová práca“) sa overujú vedomosti a zručnosti, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosti používať ich pri riešení úloh študijného odboru.

Témy diplomových prác vychádzajú z potrieb spoločenskej praxe, z plánu vedeckovýskumnej alebo umeleckej činnosti vysokej školy, fakulty alebo katedry alebo na tento plán nadväzujú.

Témy diplomových prác vypisuje vedúci katedry (riaditeľ ústavu marxizmu - leninizmu) určený dekanom najneskôr do začiatku predposledného školského roku štúdia. Témy diplomových prác, ktoré vypracúvajú študenti v kolektíve, vypisuje vedúci katedry (riaditeľ ústavu marxizmu - leninizmu) po predchádzajúcom schválení dekanom.

Študent oznámi najneskôr do dvoch mesiacov po vypísaní tém diplomových prác príslušnej katedre (ústavu marxizmu - leninizmu), o ktorú tému sa zaujíma alebo ktorú tému si navrhuje mimo vypísaných tém. Po uplynutí tejto lehoty vedúci katedry (riaditeľ ústavu marxizmu - leninizmu) určí študentovi do jedného mesiaca tému diplomovej práce; prihliada pritom na to, o ktorú tému prejavil študent záujem. Súčasne vedúci katedry (riaditeľ ústavu marxizmu - leninizmu) určí študentovi vedúceho diplomovej práce a oponenta z profesorov, docentov alebo odborných asistentov, ktorí pôsobia v príslušnom študijnom odbore alebo z vedeckých pracovníkov alebo odborníkov zo spoločenskej praxe.

Zásady vypracovania diplomových prác, kritériá ich hodnotenia a termíny ich odovzdávania, ako aj ich ďalšie náležitosti určuje vedúci katedry (riaditeľ ústavu marxizmu - leninizmu) podľa pokynov dekana.

Študentovi, ktorý včas neodovzdal diplomovú prácu, určí dekan náhradný termín.

Štátne záverečné skúšky sa konajú v termínoch určených dekanom.

Vedúci diplomovej práce zhodnotí a klasifikuje diplomovú prácu študenta podľa § 8 ods. 1 a zhodnotenie diplomovej práce odovzdá vedúcemu katedry (riaditeľovi ústavu marxizmu - leninizmu). Oponent vypracuje posudok o diplomovej práci študenta, v ktorom ju zhodnotí a klasifikuje podľa § 8 ods. 1 a posudok odovzdá vedúcemu katedry (riaditeľovi ústavu marxizmu - leninizmu).

Vedúci katedry (riaditeľ ústavu marxizmu - leninizmu) predloží dekanovi pred konaním štátnej záverečnej skúšky zhodnotenie diplomovej práce a oponentský posudok.

Dekan umožní študentovi najneskôr tri dni pred termínom konania štátnej záverečnej skúšky, aby sa oboznámil so zhodnotením diplomovej práce vedúcim diplomovej práce a s oponentským posudkom.

Štátna záverečná skúška je verejná.

Priebeh štátnej záverečnej skúšky riadi a za činnosť komisie zodpovedá predseda komisie.

Štátnu záverečnú skúšku možno konať za prítomnosti predsedu a najmenej ďalších dvoch členov komisie.

Štátna záverečná skúška sa začína obhajobou diplomovej práce. Pri obhajobe diplomovej práce sa študent vyjadrí k pripomienkam uvedeným v zhodnotení diplomovej práce vedúcim diplomovej práce a v oponentskom posudku a odpovedá na otázky.

Po obhajobe diplomovej práce sa koná ústna skúška z predmetov štátnej záverečnej skúšky. Komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu odpovede na zadané otázky.

Štátna záverečná skúška sa koná zásadne v jednom dni.

O štátnej záverečnej skúške sa vyhotoví zápis, ktorý podpíše predseda a ďalší prítomní členovia komisie.

Štátna záverečná skúška a jej časti sa klasifikujú týmito známkami: „výborne“, „veľmi dobre“, „dobre“ a „nevyhovel“.

Výsledky štátnej záverečnej skúšky z jednotlivých študijných predmetov, z ktorých sa koná ústna skúška, sa klasifikujú samostatne; pritom sa prihliada na výsledky v priebehu celého štúdia. Obhajobu diplomovej práce klasifikuje komisia s prihliadnutím na klasifikáciu diplomovej práce vedúcim diplomovej práce a oponentom (§ 6 ods. 2).

Ak sa klasifikovala odpoveď z niektorého študijného predmetu známkou „nevyhovel“, alebo ak bola obhajoba diplomovej práce klasifikovaná známkou „nevyhovel“, celkový výsledok štátnej záverečnej skúšky sa klasifikuje známkou „nevyhovel“. Študent, ktorý bol na štátnej záverečnej skúške klasifikovaný len z jedného študijného predmetu alebo z obhajoby diplomovej práce známkou „veľmi dobre“ a z ostatných študijných predmetov, prípadne z obhajoby diplomovej práce známkou „výborne“, vykonal štátnu záverečnú skúšku s celkovým prospechom „výborne“. Na vysokých školách umeleckého smeru, s výnimkou odborov vied o umení, je celkový prospech „výborne“ podmienený známkou „výborne“ z obhajoby diplomovej práce.

O klasifikácii skúšok podľa odseku 1 ako aj o klasifikácii celkového výsledku štátnej záverečnej skúšky podľa odseku 3 rozhoduje komisia hlasovaním na neverejnom zasadnutí v deň konania štátnej záverečnej skúšky. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie. Rozhodnutie komisie vyhlási predseda verejne v deň konania štátnej záverečnej skúšky. Ak sa štátna záverečná skúška konala vo viacerých dňoch, rozhodovanie o klasifikácii podľa odseku 1 sa uskutoční v deň, v ktorom sa konala príslušná časť skúšky. Rozhodnutie o celkovom výsledku sa urobí a predseda komisie ho vyhlási v deň, v ktorom sa konala posledná časť štátnej záverečnej skúšky.

Celkový výsledok štúdia sa hodnotí podľa výsledkov skúšok, klasifikovaných zápočtov a štátnej záverečnej skúšky týmito stupňami známok: „s vyznamenaním“, „vyhovel“ a „nevyhovel“.

Štúdium s vyznamenaním absolvujú tí študenti, ktorý počas celého štúdia dosiahli priemerný prospech aspoň 1,5, neboli zo žiadneho predmetu hodnotení známkou „dobre“ a štátnu záverečnú skúšku vykonali s celkovým prospechom „výborne“.

Ak študent ani v náhradnom termíne (§ 5 ods. 6) neodovzdal diplomovú prácu alebo v určenom termíne neprišiel na štátnu záverečnú skúšku a neodovzdanie diplomovej práce alebo neúčasť do piatich dní po určenom termíne neospravedlnil, klasifikuje sa známkou „nevyhovel“. Predseda komisie môže študenta ospravedlniť len z vážnych, najmä zdravotných dôvodov. V osobitne odôvodnených prípadoch môže dekan študentovi ospravedlniť neodovzdanie diplomovej práce alebo neúčasť na štátnej záverečnej skúške aj po uplynutí piatich dní.

Študentovi, ktorý neprišiel v určenom termíne na vykonanie štátnej záverečnej skúšky alebo na opakovanie skúšky alebo jej časti a jeho neúčasť sa ospravedlnila, určí dekan náhradný termín konania skúšky alebo obhajoby diplomovej práce a oznámi ho študentovi najneskôr pätnásť dní pred konaním skúšky.

Študentovi určí dekan termín na opakovanie skúšky najskôr po troch mesiacoch odo dňa, keď konal alebo mal konať štátnu záverečnú skúšku,

Študentovi, ktorý neodovzdal diplomovú prácu ani v náhradnom termíne, určí dekan súčasne termín jej odovzdania.

Študent, ktorý na štátnej záverečnej skúške bol klasifikovaný známkou „nevyhovel“ z jedného alebo viacerých predmetov alebo neobhájil diplomovú prácu, opakuje skúšku iba z predmetov, z ktorých bol klasifikovaný známkou „nevyhovel“ alebo obhajobu diplomovej práce. Pri neobhájení diplomovej práce komisia súčasne rozhodne, či sa diplomová práca vráti na prepracovanie.

Ak študent nevyhovel pri prvom opakovaní štátnej záverečnej skúšky alebo jej častí, môže mu dekan povoliť druhé opakovanie najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa prvého opakovania. Ďalšie opakovanie sa nepovoľuje.

Štátna záverečná skúška sa môže konať najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď mal študent konať štátnu záverečnú skúšku v termíne určenom podľa § 6 ods. 1.

Štátna rigorózna skúška na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch sa skladá z ústnej skúšky najviac zo štyroch určených študijných predmetov¹) a z marxizmu - leninizmu.

Štátna rigorózna skúška sa koná pred komisiou pre štátne rigorózne skúšky.

Na vymenovanie a zloženie komisie pre štátne rigorózne skúšky, prípravu štátnej rigoróznej skúšky, jej priebeh, klasifikáciu a opakovanie štátnej rigoróznej skúšky platia obdobne ustanovenia § 4, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7, § 8 a § 9 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 s výnimkou ustanovení o diplomových prácach.

Absolventi vysokých škôl (ďalej len „absolventi“) konajú štátnu rigoróznu skúšku zo študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v príbuznom študijnom odbore, ak študijný odbor, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, nie je zaradený do sústavy študijných odborov.

Štátna rigorózna skúška absolventov sa skladá z ústnej skúšky zo zvoleného študijného predmetu študijného odboru a najviac z dvoch študijných predmetov tvoriacich jeho širší vedný základ.

Absolvent podá prihlášku na štátnu rigoróznu skúšku fakulte alebo vysokej škole, ak sa nečlení na fakulty (ďalej len „fakulta“), na ktorej sa príslušný študijný odbor študuje.

Absolvent v prihláške uvedie študijný odbor, v ktorom získal vysokoškolské vzdelanie a študijný predmet štátnej rigoróznej skúšky, ktorý si zvolil. K prihláške pripojí doklad o vysokoškolskom vzdelaní; absolventi zahraničných vysokých škôl pripoja doklad o jeho nostrifikácii.

Prihlášku na štátnu rigoróznu skúšku posúdi dekan. Prijatie prihlášky potvrdí absolventovi najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej prijatia. Ak má prihláška formálne nedostatky, zariadi ich odstránenie. Ak absolvent nesplní ustanovené podmienky, prihlášku zamietne.

Absolventom uvedeným v § 2 ods. 1, ktorí skončili štúdium štátnou záverečnou skúškou (§ 44 a 46 zákona) a počas celého štúdia na vysokej škole dosahovali výborné študijné výsledky, vykonali štátnu záverečnú skúšku s výborným prospechom a absolvovali štúdium s vyznamenaním, môže vysoká škola na návrh dekana fakulty, na ktorej absolvent ukončil štúdium, priznať titul uvedený v § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 zákona bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky.

Štátna rigorózna skúška absolventov sa koná pred trojčlennou komisiou pre štátne rigorózne skúšky (ďalej len „rigorózna komisia“), ktorá sa skladá z predsedu a ďalších členov.

Predsedu rigoróznej komisie vymenúva a odvoláva rektor na návrh dekana z profesorov alebo docentov, ktorí pôsobia na fakulte v príslušnom alebo príbuznom študijnom predmete študijného odboru. Za predsedu rigoróznej komisie možno vymenovať aj profesora alebo docenta z inej fakulty alebo významného odborníka z vedeckého pracoviska alebo zo spoločenskej praxe.

Členov rigoróznej komisie vymenúva a odvoláva dekan na návrh vedúceho katedry (riaditeľa ústavu marxizmu - leninizmu) z profesorov, docentov, odborných asistentov alebo z odborníkov z iného vedeckého pracoviska alebo spoločenskej praxe; jeden člen rigoróznej komisie je vždy odborník z vedeckého pracoviska alebo spoločenskej praxe.

V jednom študijnom odbore možno zriadiť viac rigoróznych komisií.

Dekan oznámi absolventovi termín štátnej rigoróznej skúšky najneskôr jeden mesiac pred jej konaním.

Na priebeh štátnej rigoróznej skúšky obdobne platia ustanovenia § 7 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7 s výnimkou ustanovenia o diplomovej práci.

Celkový výsledok štátnej rigoróznej skúšky klasifikuje komisia týmito známkami: „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.

Ak absolvent neprišiel v určenom termíne na štátnu rigoróznu skúšku a svoju neúčasť neospravedlnil, klasifikuje sa známkou „nevyhovel“.

O výsledku štátnej rigoróznej skúšky rozhoduje rigorózna komisia hlasovaním na neverejnom zasadnutí v deň konania štátnej rigoróznej skúšky. Rozhodnutie rigoróznej komisie vyhlási predseda verejne v deň konania štátnej rigoróznej skúšky.

Absolventovi, ktorý v termíne určenom na konanie alebo opakovanie štátnej rigoróznej skúšky na skúšku neprišiel a jeho neúčasť bola ospravedlnená, určí dekan náhradný termín konania skúšky.

Absolvent, ktorý na štátnej rigoróznej skúške nevyhovel, môže ju opakovať najskôr po troch mesiacoch odo dňa, keď konal alebo mal konať štátnu rigoróznu skúšku; termín jej konania určuje dekan.

Ak absolvent nevyhovel ani pri prvom opakovaní štátnej rigoróznej skúšky, môže mu dekan povoliť druhé opakovanie, a to najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa prvého opakovania skúšky. Ďalšie opakovanie skúšky sa nepovoľuje.

Absolventi,²) ktorí skončili štúdium pred účinnosťou tohto nariadenia, môžu vykonať štátnu rigoróznu skúšku podľa § 12.

Vysoká škola si môže vyžiadať k prihláške okrem dokladov uvedených v § 13 ods. 2 aj doklad o dĺžke a výsledku praxe vypracovaný organizáciou, s ktorou je absolvent v pracovnom (členskom, služobnom) pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo ústredným orgánom organizácie, ak si tento predloženie tohto dokladu vyhradil. U ostatných absolventov tento doklad vypracuje miestny (mestský) národný výbor podľa miesta trvalého bydliska absolventa.

Absolventi, ktorí nekonali pri ukončení štúdia skúšku z marxizmu - leninizmu, vykonajú ju ako súčasť štátnej rigoróznej skúšky. Ak títo absolventi absolvovali štúdium marxizmu - leninizmu na úrovni zodpovedajúcej požiadavkám štátnej záverečnej skúšky, môžu požiadať dekana, aby im ho uznal za skúšku z marxizmu - leninizmu na štátnej rigoróznej skúške.

Absolventi, ktorí predložili písomnú rigoróznu prácu predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, môžu konať štátnu rigoróznu skúšku podľa doterajších predpisov alebo podľa štvrtej časti tohto nariadenia.

Ustanovenie tohto nariadenia sa na štátne záverečné skúšky, pri ktorých diplomovou prácou je umelecký výkon, použijú primerane.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. septembrom 1980.