104/1981 Zb.

z medzinárodnej zmluvy (§ 35 zákona č. 98/1963 Zb.),

z platnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami (§ 2 až 4 zákona č. 98/1963 Zb.). Za platnú rozhodcovskú zmluvu sa tiež považuje, ak žalobca predloží žalobu tomuto Rozhodcovskému súdu a žalovaný vykoná úkon svedčiaci o tom, že sa dobrovoľne podriadil právomoci tohto Rozhodcovského súdu (najmä ak sa pustil do prejednávania vo veci samej bez toho, že by namietol nepríslušnosť tohto Rozhodcovského súdu).

Sídlom Rozhodcovského súdu je Praha.

Pravidelným miestom konania ústnych pojednávaní je Praha, pokiaľ sa strany nedohodnú, že sa ústne pojednávania majú konať v Bratislave.

Rozhodcovský senát môže v prípade potreby konať ústne pojednávanie na inom mieste, ale ak sa má ústne pojednávanie konať v cudzine, je na to potrebný súhlas predsedníctva.

Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a vykonávania rozhodcovského konania sa musia predložiť v takom počte, aby každá zo strán a všetci členovia rozhodcovského senátu mali po jednom vyhotovení a sekretariát tak isto jedno vyhotovenie.

Písomnosti uvedené v odseku 1, s výnimkou písomných dôkazov, sa predkladajú v češtine alebo slovenčine alebo v jazyku kontraktu alebo v jazyku, v ktorom strany medzi sebou korešpondovali. Rozhodcovský súd môže podľa vlastnej úvahy alebo na návrh strany vyžiadať od strany, ktorá predložila písomnosť, preklad do češtiny alebo slovenčiny alebo taký preklad zabezpečiť na jej náklad.

Ústne pojednávanie sa koná a rozhodnutie sa vynáša v češtine alebo slovenčine s tlmočením do iného jazyka na žiadosť jednej zo strán. Rozhodcovský súd na túto žiadosť strany a na jej účet zabezpečí službu tlmočníka, prípadne obstará aj preklad rozhodnutia Rozhodcovského súdu, ako aj iných písomností.

So súhlasom strán môže rozhodcovský senát podľa potreby konať ústne pojednávanie priamo v inom jazyku.

Rozhodcovský súd rieši spory podľa noriem použiteľného hmotného práva a v jeho rámci sa spravuje zmluvou uzavretou medzi stranami s prihliadnutím na medzinárodné obchodné zvyklosti.

Písomnosti v spore zasiela stranám tajomník, a to na adresu, ktorú strana uviedla, alebo zvolenému právnemu zástupcovi.

Žaloby, žalobné odpovede, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia a uznesenia sa zasielajú doporučeným listom s potvrdením o doručení.

Ostatné písomnosti sa môžu zasielať doporučeným alebo obyčajným listom a oznámenia okrem toho aj telegraficky alebo ďalekopisom.

Ktorékoľvek z uvedených písomností sa môžu doručiť aj osobne na potvrdenie.

Všetky doručenia Rozhodcovského súdu sú platné, ak sa urobili podľa odsekov 1 až 4, a to aj vtedy, keď adresát písomnosť odoprel prevziať alebo napriek oznámeniu poštovného úradu nevyzdvihol.

Ak po začatí rozhodcovského konania strana zmenila adresu bez toho, že by to oznámila Rozhodcovskému súdu, je doručenie platne vykonané odoslaním písomností spôsobom uvedeným v odsekoch 2, 3 a 4 na jej poslednú známu adresu.

Žiadosť o doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu alebo inej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu patrí do pôsobnosti predsedu.

Prejednanie sporu sa môže na žiadosť strany z vážneho dôvodu na určitý čas prerušiť. Uznesenie o prerušení vydáva predseda rozhodcovského senátu, a ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, predseda Rozhodcovského súdu.

Ak sa až do vyhlásenia rozhodcovského rozhodnutia, a ak nebolo vyhlásené, až do jeho doručenia, nemohla niektorá strana z vážnych dôvodov úplne alebo sčasti zúčastniť konania alebo neurobila niektorý úkon potrebný na obhájenie svojho práva, urobí rozhodcovský senát, a ak nebol ešte ustanovený, predseda Rozhodcovského súdu na návrh tejto strany primerané opatrenie, aby mohla dodatočne urobiť to, čo zmeškala.

Po podanej žalobe, ale pred ustanovením rozhodcovského senátu, môže predseda Rozhodcovského súdu v naliehavých prípadoch na žiadosť oboch strán alebo aj jednej z nich zabezpečiť dôkaz a na ten účel ustanoviť jedného alebo viacerých znalcov alebo urobiť iné vhodné opatrenie.

Pred začatím rozhodcovského konania, v jeho priebehu i po jeho skončení môže ktorákoľvek strana požiadať príslušný orgán o povolenie predbežného opatrenia. O podaní takej žiadosti musí strana upovedomiť Rozhodcovský súd.

Okrem strán (žalobcu a žalovaného) sa môže konania zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Iné osoby nemôžu byť účastníkmi konania.

Vedľajší účastník koná v konaní sám za seba. Jeho úkony sa považujú za úkony strany, ku ktorej pristúpil, ak neodporujú úkonom tejto strany; na skutkové údaje vedľajšieho účastníka môžu však rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom strany.

Otázky konania, ktoré nie sú upravené v tomto poriadku, sa spravujú ustanoveniami zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.

Ustanovenia poriadku o konaní pred rozhodcovským senátom (pred jediným rozhodcom) platia primerane aj pre úkony urobené predsedníctvom, predsedom alebo tajomníkom, pokiaľ z tohto poriadku nevyplýva niečo iné.

Rozhodcovské konanie sa začína podaním žaloby Rozhodcovskému súdu.

Ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Československá socialistická republika viazaná, nevyplýva niečo iné, považuje sa za dátum podania žaloby deň, keď bola žaloba doručená Rozhodcovskému súdu.

V žalobe musí byť uvedené:

Žaloba má tiež obsahovať:

Žalobca je povinný uviesť v žalobe hodnotu predmetu sporu aj v prípadoch, keď jeho nárok alebo časť nároku má nepeňažnú povahu.

Hodnota predmetu sporu sa určuje najmä:

V žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov musí sa suma každého nároku určiť samostatne; hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých nárokov.

Ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu alebo ak ju určil nesprávne, Rozhodcovský súd určí z vlastného podnetu alebo na žiadosť žalovaného hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré sú k dispozícii.

Ak tajomník zistí, že žaloba bola podaná tak, že sa neprihliadlo na požiadavky uvedené v § 19 tohto poriadku, vyzve žalobcu, aby zistené vady odstránil, pričom, pokiaľ ide o požiadavky uvedené v § 19 ods. 1, lehota na odstránenie vady nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace odo dňa, keď mu bola spomínaná výzva tajomníka doručená. Ak budú tieto vady odstránené v určenej lehote, platí za deň podania žaloby deň uvedený v § 18 ods. 2. Do odstránenia uvedených vád sa žaloba neprejednáva.

V prípadoch, keď žalobca bez ohľadu na výzvu na odstránenie uvedených vád trvá na prejednaní sporu, bude sa v konaní pokračovať, ak to povaha vady žaloby pripúšťa, a bude vydané rozhodcovské rozhodnutie vo veci samej; inak sa konanie zastaví.

Ak sa tajomník domnieva, že žaloba môže byť predmetom konania podľa tohto poriadku, upovedomí o jej podaní žalovanú stranu a zašle jej kópiu žaloby s priloženými písomnosťami, ako aj listinu rozhodcov a poriadok tohto Rozhodcovského súdu.

Tajomník súčasne vyzve žalovanú stranu, aby v priebehu 30 dní po doručení žaloby predložila k nej svoje písomné vyjadrenie podopreté príslušnými dôkazmi. Na žiadosť žalovanej strany môže byť táto lehota predĺžená.

V tej istej lehote je žalovaná strana povinná oznámiť meno a priezvisko rozhodcu, ktorého si zvolila, alebo požiadať, aby predseda Rozhodcovského súdu vymenoval rozhodcu za ňu; žalovaná strana môže tiež zvoliť náhradného rozhodcu.

Rozhodcovia vymenovaní podľa § 19 a 22 stranami alebo predsedom Rozhodcovského súdu zvolia z listiny rozhodcov predsedu rozhodcovského senátu.

Ak žalovaná strana nevymenuje rozhodcu alebo ak rozhodcovia nezvolia predsedu rozhodcovského senátu do 10 dní odo dňa oznámenia o vymenovaní rozhodcom, určí rozhodcu alebo predsedu rozhodcovského senátu predseda Rozhodcovského súdu.

Ak v spore vystupuje viac žalobcov alebo viac žalovaných, je každá zo sporných strán povinná vymenovať bez ohľadu na počet žalobcov alebo žalovaných po jednom rozhodcovi. Ak by medzi žalobcami alebo medzi žalovanými nedošlo k dohode v lehote určenej tajomníkom, vymenuje rozhodcov predseda Rozhodcovského súdu.

Jediný rozhodca sa volí vzájomnou dohodou strán, a ak nedôjde k dohode, vymenuje ho predseda Rozhodcovského súdu.

Kým nie je ustanovený rozhodcovský senát (nie je ustanovený jediný rozhodca), je predseda Rozhodcovského súdu oprávnený robiť všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené tajomníkovi.

Každá zo strán je oprávnená odmietnuť rozhodcu, predsedu rozhodcovského senátu alebo jediného rozhodcu, ak sa domnieva, že sú predpojatí, najmä ak možno predpokladať, že sú osobne, či už priamo alebo nepriamo, zainteresovaní na výsledku sporu. Tak isto rozhodca, predseda rozhodcovského senátu alebo jediný rozhodca môžu vyhlásiť, že sa vzdávajú funkcie. Odmietnutie sa musí urobiť do začatia ústneho pojednávania. Ak k odmietnutiu dôjde neskoršie, rozhodne sa o ňom len v tom prípade, keď dôvod, ktorý viedol k oneskorenému odmietnutiu, bol uznaný za závažný.

O odmietnutí rozhodcu rozhodujú ostatní členovia rozhodcovského senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí predsedníctvo Rozhodcovského súdu, ktoré tiež rozhodne o odmietnutí jediného rozhodcu.

Ak sa odmietnutiu vyhovie, bude nový rozhodca, nový predseda rozhodcovského senátu alebo jediný rozhodca zvolený alebo vymenovaný podľa tohto poriadku s tým, že nie je viazaný úkonmi svojho predchodcu.

Z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku 1, môžu byť odmietnutí znalci a tlmočníci. V tomto prípade rozhoduje o odmietnutí rozhodcovský senát.

O právomoci (príslušnosti) Rozhodcovského súdu rozhoduje jeho predsedníctvo. Za tým účelom mu rozhodcovia, pokiaľ už boli ustanovení, inak tajomník, predložia spis so stručnou správou, a to v každom prípade, keď sa bude rozhodovať o právomoci (príslušnosti) Rozhodcovského súdu s ohľadom na námietku strany alebo s ohľadom na pochybnosti rozhodcov či tajomníka, prípadne ak sú rozhodcovia či tajomník toho názoru, že Rozhodcovský súd je nepríslušný.

Predsedníctvo zastaví konanie uznesením, ak dôjde k názoru, že nie je daná právomoc (príslušnosť) Rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie veci. Tak isto uznesením zamietne námietku nepríslušnosti, ak dôjde k názoru, že Rozhodcovský súd je príslušný.

Pred rozhodnutím môže predsedníctvo podľa okolností nariadiť ústne pojednávanie.

Rozhodcovský senát skôr, než predloží predsedníctvu na rozhodnutie otázku príslušnosti, urobí opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na odvrátenie ujmy pre strany alebo na zachovanie výsledkov konania, pokiaľ na ne nie je príslušný súd alebo iný orgán.

Rozhodcovský senát preverí stav prípravy sporu na prejednanie, a ak zistí, že je to potrebné, urobí dopĺňajúce opatrenie na prípravu sporu, najmä vyžiada od strán písomné stanoviská, dôkazy a ďalšie dopĺňajúce písomnosti.

O čase a mieste ústneho pojednávania upovedomí Rozhodcovský súd strany predvolaním, ktoré im bude zaslané s takým predstihom, aby každá zo strán mala k dispozícii lehotu aspoň 30 dní na prípravu pojednávania a na cestu na ústne pojednávanie.

So súhlasom strán môže byť táto lehota kratšia.

Spor sa prejednáva v ústnom pojednávaní, ktoré je spravidla verejné. Na žiadosť ktorejkoľvek strany alebo z vlastného podnetu Rozhodcovského súdu sa prejednáva spor na neverejnom zasadaní.

Strany sa zúčastňujú ústneho pojednávania priamo alebo prostredníctvom svojich riadne splnomocnených zástupcov, ktorých vymenujú strany podľa svojej voľnej úvahy, a to prípadne aj z cudzích štátnych príslušníkov.

Ak sa strana, ktorá bola riadne upovedomená o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jej neprítomnosť prejednaniu sporu, ak nedostaviaca sa strana do skončenia prejednania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o odročenie.

Každá strana môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jej neprítomnosti.

Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh strany alebo z podnetu rozhodcovského senátu.

Návrh na zmenu dátumu ústneho pojednávania sa musí podať v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohla informovať protistrana a členovia rozhodcovského senátu.

Strany sa môžu dohodnúť, aby rozhodcovský senát rozhodol spor iba na základe písomností, bez ústneho pojednávania. Rozhodcovský senát môže ale nariadiť ústne pojednávanie, ak sa predložené písomnosti ukážu nedostačujúcimi.

Žalovaný je oprávnený podať protižalobu do skončenia ústneho pojednávania o základnej žalobe. Ak však žalovaný spôsobí prieťahy v rozhodcovskom konaní neodôvodnene oneskoreným predložením protižaloby, môže sa mu uložiť náhrada zvýšených trov, ktoré tým vznikli Rozhodcovskému súdu, ako aj náhrada zvýšených trov druhej strany s tým spojených.

Na protižalobu sa vzťahujú tie isté požiadavky ako na hlavnú žalobu (§ 19).

Rozhodcovský senát je oprávnený vyzvať v každom štádiu strany na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k uskutočneniu zmieru.

O ústnom pojednávaní v spore sa vedie zápisnica v češtine alebo slovenčine, ktorá musí obsahovať tieto údaje:

Strany sú oprávnené oboznámiť sa s obsahom zápisnice a spolupodpísať ju. Na žiadosť strany sa môžu uznesením rozhodcovského senátu urobiť v zápisnici zmeny alebo doplnky.

Stranám sa vydá alebo zašle kópia zápisnice, prípadne spolu s prekladom.

Strany sú povinné dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Rozhodcovský senát si môže vyžiadať, aby strany poskytli ďalšie dôkazy. Môže tiež podľa svojho uváženia určiť vykonanie znaleckého posudku a môže si vyžiadať aj predloženie dôkazov tretími osobami.

Strana môže predložiť písomné dôkazy v origináli alebo v kópii, ktorú sama overí. Rozhodcovský senát je oprávnený vyžiadať si originál alebo preklad týchto dôkazov do iného jazyka, ak je to v záujme rozhodnutia sporu potrebné.

Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí rozhodcovský senát. Uznesením rozhodcovského senátu sa môže vykonanie dôkazov zveriť jednému z rozhodcov. Obdobne postupuje aj predsedníctvo.

Dôkazy hodnotí rozhodcovský senát i predsedníctvo podľa vlastného uváženia.

Rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozhodnutia alebo vydaním uznesenia o zastavení konania.

Po tom, čo rozhodcovský senát usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne pojednávanie v spore za skončené a pristúpi k vydaniu rozhodcovského rozhodnutia. Rozhodcovské rozhodnutie sa vydáva v prípadoch, keď sa vydáva rozhodnutie na základe žiadosti strán, aby rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané podľa zmieru nimi uzavretého.

Ak je dostatočne vyjasnená len časť prejednávaného predmetu sporu, môže rozhodcovský senát vyhlásiť konanie za skončené len čo do tejto časti a rozhodnúť čiastočným rozhodcovským rozhodnutím s tým, že v ostatných častiach sa bude v konaní pokračovať a o nich rozhodovať.

Ak je nárok sporný tak čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, môže rozhodcovský senát prejednať a rozhodnúť o nároku najprv čo do dôvodu, a to medzitýmnym rozhodcovským rozhodnutím a až potom, ak je to potrebné, pokračovať v konaní o výške nároku a o tom rozhodnúť.

Ustanovenie o rozhodcovskom rozhodnutí platí aj pre čiastočné a medzitýmne rozhodcovské rozhodnutie.

Rozhodcovské rozhodnutie obsahuje najmä tieto údaje:

Rozhodcovské rozhodnutie spolupodpisuje predseda a tajomník Rozhodcovského súdu.

Rozhodcovský senát sa uznáša o rozhodcovskom rozhodnutí neverejným hlasovaním väčšinou hlasov.

Ak sa vyskytne viac ako dve mienky o sumách, ktoré má rozhodcovský senát priznať alebo zamietnuť, pripočítava sa hlas odovzdaný pre najvyššiu sumu k hlasu odovzdanému pre najbližšie nižšiu sumu.

Po skončení ústneho pojednávania sa vyhlási výrok rozhodcovského rozhodnutia stranám ústne, alebo ak nie sú prítomné, oznámi sa im písomne.

V priebehu lehoty, ktorú určí rozhodcovský senát, musí sa stranám doručiť odôvodnené písomné rozhodcovské rozhodnutie.

V odôvodnených prípadoch môže rozhodcovský senát určiť, že sa stranám doručí písomné rozhodcovské rozhodnutie bez ústneho vyhlásenia.

Na žiadosť strany podanú do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozhodnutia stranám môže rozhodcovský senát vydať dopĺňajúce rozhodnutie, ak sa ukáže, že rozhodcovské rozhodnutie neobsahuje odpoveď na všetky nároky strán. Dopĺňajúce rozhodcovské rozhodnutie sa vydáva na základe nového ústneho pojednávania s predvolaním strán.

Zjavné preklepy a chyby v texte, ktoré sa netýkajú podstaty sporu, a aj počtové chyby v texte rozhodcovského rozhodnutia môžu byť opravené uznesením rozhodcovského senátu na žiadosť strán alebo z vlastného podnetu rozhodcovského senátu.

Dopĺňajúce rozhodnutie alebo opravné uznesenie vo veci rozhodcovského rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou doplneného alebo opraveného rozhodnutia. Strany nie sú povinné platiť nijaké trovy spojené s doplnením alebo s opravou rozhodcovského rozhodnutia.

Rozhodcovské rozhodnutie je konečné a záväzné. Strany sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozhodnutí v lehotách v ňom uvedených. Ak sa tak nestane, podlieha rozhodcovské rozhodnutie nútenému výkonu v súlade s právnym poriadkom štátu výkonu.

Ak sa v spore nevydáva rozhodcovské rozhodnutie (§ 36), skončí sa konanie vydaním uznesenia.

Uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä:

Pre vydanie uznesenia rozhodcovského senátu platia ustanovenia § 36 a nasl. Ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, uznesenie o zastavení konania vydá predseda Rozhodcovského súdu.

Súčasťou tohto poriadku sú priložené pravidlá o trovách rozhodcovského konania.

Strany prednesú svoje stanoviská pri pojednávaní zvolanom tajomníkom na vykonanie zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý strany môžu prijať alebo zamietnuť.

Trovy rozhodcovského konania tvoria: poplatok za rozhodcovské konanie, osobitné trovy vznikajúce Rozhodcovskému súdu, ako aj vlastné výdavky strán.

Poplatok za rozhodcovské konanie slúži na čiastočné krytie všeobecných trov spojených s činnosťou Rozhodcovského súdu (odmeny rozhodcov, výdavky spojené s pracovnou odmenou právnických a technických pracovníkov Rozhodcovského súdu, s poskytovaním rôznych služieb a pod.). Poplatok sa vyberá za každý spor.

Osobitné trovy vznikajúce Rozhodcovskému súdu sú trovy, ku ktorým dochádza najmä vykonávaním dôkazov, vyhotovovaním prekladov písomností, vyplácaním tlmočného, cestovnými výdavkami rozhodcov a pod.

Vlastné výdavky strán sú výdavky, ktoré strany vynakladajú v súvislosti s ochranou svojich záujmov (cestovné, honoráre právnych zástupcov a pod.).

Za prejednávanie sporu Rozhodcovským súdom sa vyberá poplatok podľa hodnoty predmetu sporu, ktorý je žalobca povinný zaplatiť pri podaní žaloby.

Výška poplatku sa určuje podľa tohto sadzobníka:

Poplatok určený podľa sadzobníka A alebo B sa vypočítava v tejto mene:

Ak sa žalobné nároky uplatňujú v rôznych menách, určí Rozhodcovský súd jednu menu pre poplatok, ktorý sa má zaplatiť; v sporoch medzi subjektmi z členských štátov RVHP určí zásadne prevoditeľné ruble.

Poplatok sa pokladá za zaplatený v okamihu, keď žalobca dal záväzný príkaz banke svojho štátu na prevod sumy.

Československé subjekty platia poplatky v Kčs po vykonanom príslušnom prepočte.

Poplatok sa znižuje o 30 %, ak spor rozhoduje jediný rozhodca.

Ak žalobca vezme žalobu späť do odoslania predvolania na ústne pojednávanie, vráti mu Rozhodcovský súd 75% poplatku.

Ak žalobca vezme žalobu späť do dňa prvého ústneho pojednávania najmä v dôsledku toho, že strany urovnali spor zmierom, ako aj v iných prípadoch, keď Rozhodcovský súd dostane do dotyčného dňa oznámenie o tom, že sa strany vzdávajú rozhodnutia sporu Rozhodcovským súdom, vracia sa žalobcovi 50 % poplatku.

Ak v dôsledku okolností uvedených v odseku 3 sa konanie zastaví pri prvom ústnom pojednávaní pred vydaním rozhodnutia, vracia sa žalobcovi 25 % poplatku.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na minimálny poplatok. Pritom však suma poplatku nemôže byť nižšia ako 50 Rbľ (sadzobník A), resp. 400 Kčs (sadzobník B).

V prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 rozhodnú o čiastočnom vrátení poplatku rozhodcovia v rozhodnutí alebo v uznesení o skončení konania. Ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, rozhodne o vrátení poplatku tajomník podľa pokynov predsedu.

Pre žalobu navzájom platia tie isté ustanovenia o poplatku ako pre hlavnú žalobu.

Poplatok ide spravidla na ťarchu strany, ktorá v spore podľahla.

Ak sa žalobe čiastočne vyhovelo, rozdelí sa úhrada poplatku medzi strany v pomere prisúdenej a zamietnutej časti žalobného nároku.

Strany sa môžu medzi sebou dohodnúť na inom rozdelení poplatku, než je uvedené v odsekoch 1 a 2.

Trovy Rozhodcovského súdu uhradia strany podľa zásad uvedených v § 5. Ak sa však na žiadosť jednej zo strán pri konaní prekladajú podania strán, ich oznámenia atď., ako aj dotazy, vyjasnenia a odporúčania rozhodcovského senátu do iného jazyka, než je jazyk rozhodcovského konania, nesie výdavky prekladu táto strana. To isté platí, aj pokiaľ ide o preklad rozhodcovského rozhodnutia a o služby tlmočníka (§ 9 poriadku) a v obdobných prípadoch.

Rozhodcovský súd môže žiadať od žalobcu zloženie preddavku na vykonanie nevyhnutných opatrení v priebehu konania. Preddavok môže Rozhodcovský súd vyžiadať aj od strany, ktorá vyhlási vykonanie iného opatrenia za nevyhnutné pre konanie, ak Rozhodcovský súd pokladá vyhlásenie za odôvodnené.

Trovy Rozhodcovského súdu sa účtujú v mene, v ktorej vznikli.

O platení trov a preddavku platí analogicky ustanovenie § 2 ods. 6.

Za trovy vzniknuvšie Rozhodcovskému súdu, zodpovedá voči Rozhodcovskému súdu aj strana, ktorej sa prisúdila náhrada trov voči odporcovi.

Každá strana nesie sama trovy, ktoré jej vznikli.

Ako výnimku z ustanovení obsiahnutých v § 5 až 7 môže Rozhodcovský súd uložiť jednej strane, aby nahradila druhej strane trovy, ktoré táto zbytočne vynaložila na základe neúčelných alebo nesvedomitých úkonov prvej strany. Takými úkonmi sa rozumejú úkony spôsobivšie druhej strane zbytočné trovy na opatrenia v konaní, ktoré neboli potrebné, najmä okolnosťami neodôvodnené preťahovanie konania.