79/1981 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.09.1981 - 27.03.2002 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 79/1981 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 15.07.1981 |
| Dátum vyhlásenia: | 14.08.1981 |
| Autor: | Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 20/1966 Zb. | Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu |
| 156/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve |
79
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
z 15. júla 1981
o zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode
s Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky a ostatnými zúčastnenými
ústrednými orgánmi podľa § 54 ods. 1 a § 58 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:
PRVÁ HLAVA
ODBORNÍ PRACOVNÍCI V ZDRAVOTNÍCTVE
PRVÝ DIEL
ZDRAVOTNÍCKI PRACOVNÍCI
§ 1
Kategórie a odbory zdravotníckych pracovníkov
(1)
Úlohy v zdravotníctve plnia zdravotnícki pracovníci týchto kategórií: lekári , farmaceuti,
zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, strední zdravotnícki pracovníci,
nižší zdravotnícki pracovníci a pomocní zdravotnícki pracovníci.
(2)
Zdravotnícki pracovníci jednotlivých kategórií vykonávajú odbornú činnosť v odboroch,
pre ktoré získali spôsobilosť na výkon povolania.
(3)
Podrobnejšie náplne činnosti jednotlivých kategórií a odborov zdravotníckych pracovníkov
určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo
zdravotníctva“).
Lekári
§ 2
Lekári vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské lekárske vzdelanie, poskytujú najmä
liečebno-preventívnu starostlivosť vrátane posudkovej činnosti, odborne usmerňujú
starostlivosť o utváranie a ochranu zdravých životných podmienok vrátane opatrení
proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb, vykonávajú zdravotnú výchovu obyvateľstva
a podieľajú sa podľa potreby na plnení pedagogických, prípadne úloh v zdravotníctve.
§ 3
(1)
Lekári získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia na vysokej škole
v študijných odboroch všeobecné lekárstvo, detské lekárstvo, hygiena, stomatológia.
So súhlasom ministerstva zdravotníctva môžu títo lekári získať spôsobilosť na výkon
povolania v inom študijnom odbore, než v ktorom ukončili riadne štúdium, po doplnení
vedomostí riadnym štúdiom na vysokej škole.1)
(2)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru všeobecné lekárstvo, môžu
vykonávať svoje povolanie aj v odboroch detské lekárstvo, hygiena, epidemiológia a
mikrobiológia. Po doplnení vedomostí v rozsahu určenom ministerstvom zdravotníctva
aj v odbore stomatológia.2)
(3)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru hygiena, majú spôsobilosť
na výkon povolania predovšetkým v odboroch hygiena, epidemiológia a mikrobiológia
a zásadne môžu vykonávať svoje povolanie len v týchto odboroch. So súhlasom ministerstva
zdravotníctva možno týchto lekárov zaradiť podľa kádrovej situácie do špecializačnej
prípravy na získanie špecializácie v odbore všeobecného lekárstva; vo výnimočných
prípadoch môže ich ministerstvo zdravotníctva preradiť aj na výkon povolania lekára
v inom odbore a súčasne určiť na to záväzné podmienky.2)
(4)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru detské lekárstvo, majú spôsobilosť
na výkon povolania predovšetkým v starostlivosti o deti. Organizácia ich môže podľa
kádrovej situácie výnimočne preradiť na výkon povolania lekára v inom odbore so súhlasom
ministerstva zdravotníctva, ktoré súčasne určí potrebné podmienky.2)
(5)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru stomatológia , majú spôsobilosť
na výkon povolania len v starostlivosti o chrup, ústnu dutiny a orgány s ňou súvisiace.
Farmaceuti
§ 4
Farmaceuti vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské farmaceutické vzdelanie, zaoberajú
sa najmä prípravou a výrobou liečiv, ich kontrolou, plánovitým zabezpečovaním a dispenzáciou,
sú odbornými poradcami lekárov v oblasti liečiv a vybraných zdravotníckych potrieb
a v oblasti účelnej farmakoterapie, uplatňujú sa na špeciálnych pracoviskách a v laboratóriách
zdravotníckych zariadení a kontrolných a výskumných ústavov v zdravotníctve a zúčastňujú
sa na zdravotnej výchove obyvateľstva.
§ 5
(1)
Farmaceuti získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia na vysokej škole
v študijných odboroch všeobecná farmácia, klinická farmácia a technologická farmácia.3)
(2)
Farmaceuti, absolventi študijného odboru všeobecná farmácia, majú spôsobilosť na
výkon povolania predovšetkým v zariadeniach lekárenskej služby a zdravotníckeho zásobovania.
(3)
Farmaceuti, absolventi študijného odboru klinická farmácia, majú spôsobilosť na výkon
povolania predovšetkým v oddeleniach klinickej farmakológie a nukleárnej medicíny
nemocníc s poliklinikou, v biochemických, hematologických a toxikologických laboratóriách,
vo výskumných ústavoch, v zariadeniach lekárenskej služby, pri biologickej kontrole
liečiv a v laboratóriách hygienickej služby.
(4)
Farmaceuti, absolventi študijného odboru technologická farmácia, majú spôsobilosť
na výkon povolania predovšetkým vo farmaceutickom priemysle, na špecializovaných pracoviskách
lekárenskej služby, nemocníc s poliklinikou, kontrolných a výskumných ústavov, zariadení
zdravotníckeho zásobovania a hygienickej služby.
(5)
Organizácia môže podľa kádrovej situácie výnimočne preradiť farmaceutov, absolventov
jednotlivých študijných odborov, na ich žiadosť na výkon povolania v inom odbore farmácie
so súhlasom ministerstva zdravotníctva po doplnení vedomostí riadnym štúdiom na vysokej
škole.4)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním
§ 6
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním vykonávajú podľa svojho odborného
zamerania pedagogickú činnosť na stredných zdravotníckych školách, stredných odborných
učilištiach zdravotníckych, v Ústave pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych
pracovníkov (ďalej len „Ústav“) a pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve
alebo činnosť spojenú s odborným riadením a organizovaním práce stredných zdravotníckych
pracovníkov.
§ 7
(1)
Spôsobilosť na výkon povolania zdravotníckeho pracovníka s iným vysokoškolským vzdelaním
sa získava ukončením štúdia na vysokej škole5)
a)
v študijnom odbore učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy,
b)
v študijnom odbore starostlivosť o chorých,
c)
v študijnom odbore telesná výchova a šport – rehabilitácia.
(2)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru
učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy a študijného odboru
pedagogika – starostlivosť o chorých, majú spôsobilosť vyučovať príslušné odborné
predmety na stredných zdravotníckych školách, prípadne vykonávať pedagogickú činnosť
v zariadeniach na výchovu a výučbu a na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
(3)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru
starostlivosť o chorých, majú spôsobilosť na výkon povolania pri odbornom riadení
a organizovaní práce stredných zdravotníckych pracovníkov. Spôsobilosť na výkon pedagogickej
činnosti v tomto odbore môžu získať po doplnení pedagogického vzdelania riadnym štúdiom
na vysokej škole.6)
(4)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru
telesná výchova a šport – rehabilitácia, majú spôsobilosť na výkon povolania pri odbornom
riadení a organizovaní práce rehabilitačných pracovníkov. Spôsobilosť na výkon pedagogickej
činnosti v tomto odbore môžu získať po doplnení pedagogického vzdelania riadnym štúdiom
na vysokej škole.6)
Strední zdravotnícki pracovníci
§ 8
(1)
Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu úplné stredné
zdravotnícke vzdelanie, a to podľa povahy vykonávanej práce buď samostatne, alebo
podľa pokynov lekára, farmaceuta, vedúceho stredného zdravotníckeho pracovníka, prípadne
iného vedúceho pracovníka.
(2)
Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: zdravotná
sestra, detská sestra, ženská sestra, diétna sestra, rehabilitačný pracovník, asistent
hygienickej služby, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický laborant,
zubný laborant a očný optik.
§ 9
(1)
Strední zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania v jednotlivých
odboroch ukončením štúdia na strednej zdravotníckej škole alebo v príslušnom študijnom
odbore na strednej škole pre pracujúcich pri strednom odbornom učilišti zdravotníckom.7)
(2)
Spôsobilosť na výkon povolania zdravotnej sestry majú aj absolventi vojenských zdravotníckych
škôl, ktoré vychovávajú stredných zdravotníckych pracovníkov.
(3)
Povolanie zdravotníckeho laboranta sú oprávnení vykonávať aj tí, ktorí úspešne absolvovali
najmenej štyri semestre štúdia na lekárskej fakulte, a povolanie farmaceutického laboranta
osoby, ktoré úspešne absolvovali najmenej štyri semestre štúdia na farmaceutickej
fakulte. Povolanie zdravotnej sestry sú oprávnené vykonávať aj osoby, ktoré absolvovali
skúšky z predmetu starostlivosť o chorých pri štúdiu odboru učiteľstvo odborných predmetov
pre stredné zdravotnícke školy.
§ 10
(1)
Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť v odboroch, pre ktoré
získali spôsobilosť na výkon povolania.
(2)
Zdravotné sestry, detské sestry a ženské sestry môžu v prípade potreby pracovať vo
všetkých týchto odboroch bez rozšírenia spôsobilosti na výkon povolania, s výnimkou
činností na pôrodnej sále a vo funkcii obvodnej ženskej sestry, ktoré môžu vykonávať
len ženské sestry, a činnosti na pracoviskách poskytujúcich starostlivosť o novorodencov,
ktoré môžu vykonávať len detské sestry. Zdravotné a ženské sestry vykonávajúce odbornú
činnosť v odbore detská sestra sú povinné absolvovať kurz psychológie a pedagogiky
dieťaťa.
(3)
Zdravotné sestry, detské sestry, ženské sestry, diétne sestry, rehabilitační pracovníci,
asistenti hygienickej služby, rádiologickí laboranti a zubní laboranti môžu trvale
pracovať v inom odbore, než pre ktorý získali spôsobilosť na výkon povolania, na úsekoch
práce ustanovených v prílohe č. 6 tejto vyhlášky, ak do dvoch rokov odo dňa preradenia
na taký úsek práce vykonajú na strednej zdravotníckej škole skúšky z predmetov uvedených
v tejto prílohe.
Nižší zdravotnícki pracovníci
§ 11
(1)
Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu stredné, prípadne
iné zdravotnícke vzdelanie pod vedením pracovníka s vyššou odbornou kvalifikáciou.
(2)
Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: ošetrovateľka,
pestúnka (detská ošetrovateľka), zubná inštrumentárka, masér, dezinfektor, laboratórny
pracovník a pitevný laborant - preparátor.
§ 12
(1)
Nižší zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania
a)
ukončením štúdia na zdravotníckej odbornej škole8) alebo
b)
absolvovaním dlhodobého kurzu podľa osnov vydaných ministerstvom zdravotníctva alebo
c)
absolvovaním trojročného učebného odboru9) zdravotník na strednom odbornom učilišti zdravotníckom.
(2)
Povolanie nižšieho zdravotníckeho pracovníka sú oprávnení vykonávať aj pracovníci,
ktorí absolvovali na strednej zdravotníckej škole, prípadne na lekárskej alebo farmaceutickej
fakulte časť štúdia určenú ministerstvom zdravotníctva.
Pomocní zdravotnícki pracovníci
§ 13
Pomocní zdravotnícki pracovníci vykonávajú pod vedením pracovníkov s vyššou odbornou
kvalifikáciou činnosť vyžadujúcu zdravotnícku prípravu. Svoje povolanie vykonávajú
v odbore sanitár pre jednotlivé úseky zdravotníckych služieb určené ministerstvom
zdravotníctva.10)
§ 14
Pomocní zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania absolvovaním
kurzu podľa osnov vydaných ministerstvom zdravotníctva alebo dvojročného učebného
odboru na strednom odbornom učilišti zdravotníckom.9)
DRUHÝ DIEL
INÍ ODBORNÍ PRACOVNÍCI V ZDRAVOTNÍCTVE
§ 15
Úlohy v zdravotníctve plnia podľa zásad účelnej deľby práce okrem zdravotníckych pracovníkov
aj iní odborní pracovníci.
§ 16
Iní odborní pracovníci pôsobiaci v zdravotníctve získavajú spôsobilosť na výkon povolania
štúdiom na školách poskytujúcich vysokoškolské, úplné stredne alebo stredné vzdelanie
iného ako zdravotníckeho smeru a prípravou na výkon práce v zdravotníctve určenou
ministerstvom zdravotníctva, ak ju už nezískali štúdiom na vysokej škole alebo strednej
škole.
DRUHÁ HLAVA
ĎALŠIE VZDELÁVANIE ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV V ZDRAVOTNÍCTVE
PRVÝ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 17
(1)
Ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve zahŕňa:
a)
špecializačnú prípravu lekárov a farmaceutov,
b)
nástupnú prax a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov,
c)
špeciálnu prípravu iných odborných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a pomaturitné
štúdium iných odborných pracovníkov s úplným stredným vzdelaním na výkon práce v zdravotníctve
podľa prílohy č.5 tejto vyhlášky,
d)
prípravu na výkon vedúcich funkcií v zdravotníctve,
e)
prípravu iných odborných pracovníkov na výkon práce v zdravotníctve,
f)
sústavné zdokonaľovanie vedomostí odborných pracovníkov v zdravotníctve.
(2)
Základnou formou ďalšieho vzdelávania odborných pracovníkov v zdravotníctve je sústavné
individuálne štúdium a získavanie vedomostí a zručností pri práci pod vedením kvalifikovaného
pracovníka.
(3)
Odborní pracovníci v zdravotníctve sú povinní plánovite prehlbovať a zdokonaľovať
svoje odborné a ideologické vedomosti a skúsenosti počas výkonu svojho povolania.
§ 18
Ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve riadi ministerstvo zdravotníctva
po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky za odbornej
pomoci alebo prostredníctvom Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov
(ďalej len „Inštitút“) a ústavu. Pritom úzko spolupracuje s krajskými národnými výbormi
a využíva aj vzdelávacie zariadenia zdravotníckych organizácií.
§ 19
V súvislosti s ďalším vzdelávaním odborných pracovníkov v zdravotníctve sú vedúci
pracovníci na všetkých stupňoch riadenia povinní:
a)
zabezpečiť a kontrolovať nástupnú prax, ktorá sa ukončuje zhodnotením a spracovaním
plánu ďalšieho rozvoja pracovníka,
b)
viesť pracovníkov k všestrannému odbornému rastu, k zvyšovaniu ideovej a odbornej
úrovne práce a k dodržiavaniu socialistickej morálky,
c)
zabezpečiť zaškolenie všetkých pracovníkov, u ktorých došlo k zmenám funkcie, pracovnej
náplne alebo k prerušeniu odbornej činnosti v odbore na čas dlhší ako 5 rokov,
d)
plánovite riadiť ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve v súlade
so závermi komplexného hodnotenia a navrhovať ich na príslušné školiace akcie,
e)
zhodnotiť ideologický a odborný rast odborných pracovníkov v zdravotníctve a jeho
výsledky zahrnúť do ich komplexného hodnotenia.
DRUHÝ DIEL
ĎALŠIE VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV
Prvý oddiel
Organizácia a riadenie
§ 20
(1)
Inštitút, Ústav a krajské ústavy národného zdravia zabezpečujúce ďalšie vzdelávanie
zdravotníckych pracovníkov navzájom úzko spolupracujú.
(2)
Pri plnení úloh na úseku ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov spolupracuje
Inštitút aj s lekárskymi fakultami a farmaceutickou fakultou a Ústav s vybranými strednými
zdravotníckymi školami.
§ 21
Špecializovaná príprava lekárov, farmaceutov a pomaturitné špecializačné štúdium stredných
zdravotníckych pracovníkov sa vykonáva spravidla na pracoviskách týchto pracovníkov
, ak tieto pracoviská vyhovujú potrebným požiadavkám. Ak je potrebné, dopĺňa sa na
pracoviskách osobitne určených na tento účel v rámci kraja krajským národným výborom
na návrh krajského odborníka príslušného odboru a školiacimi akciami v Inštitúte alebo
v Ústave, prípadne na školiacich miestach určených ministerstvom zdravotníctva.
Druhý oddiel
Špecializačná príprava lekárov a farmaceutov
Všeobecné ustanovenia
§ 22
(1)
Špecializačnou prípravou získava lekár a farmaceut špecializáciu I. stupňa určenú
na výkon odbornej činnosti. Po jej dosiahnutí môže získať vyššiu špecializáciu (špecializáciu
II. stupňa alebo nadstavbovú špecializáciu ) určenú na výkon špecializovanej činnosti.
(2)
Lekári a farmaceuti môžu získať špecializáciu I. a II. stupňa v odboroch uvedených
v prílohe č. 1 a nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 alebo
vo zvlášť úzkych odboroch uvedených v prílohe č. 3; prílohy tvoria súčasť tejto vyhlášky.
(3)
Absolvovanie špecializačnej prípravy na špecializáciu I. stupňa je pre lekárov a
farmaceutov, ktorí vykonávajú činnosť v ustanovených odboroch, povinné. Zaraďovanie
do špecializačnej prípravy na získavanie vyššej špecializácie sa vykonáva na základe
komplexného hodnotenia pracovníka s prihliadnutím na spoločenské potreby zdravotníctva
a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.
§ 23
(1)
Lekárov a farmaceutov zaraďujú do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie
v niektorom z odborov uvedených v prílohe č. 1 a 2 krajská národné výbory, lekárov
a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo
zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy
príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia,
s ktorou je lekár alebo farmaceut v pracovnom pomere.
(2)
Lekárov a farmaceutov do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie
vo zvlášť úzkych špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 3 zaraďuje ministerstvo
zdravotníctva na základe návrhov krajských národných výborov, ústredne riadených zdravotníckych
organizácií alebo príslušných ústredných orgánov. Ministerstvo zdravotníctva môže
zaradiť lekára alebo farmaceuta do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej
špecializácie vo zvlášť úzkom odbore, aj keď nie je tento odbor uvedený v prílohe
č. 3.
§ 24
Dĺžka špecializačnej prípravy
(1)
Špecializačná príprava na špecializáciu I. stupňa trvá dva a pol roka. Špecializačná
príprava na vyššiu špecializáciu trvá tri až päť rokov; jej dĺžka je bližšie určená
v špecializačných náplniach (§ 25).
(2)
Do špecializačnej prípravy započítava Inštitút len čas výkonu povolania lekára alebo
farmaceuta v Československej socialistickej republike. Ministerstvo zdravotníctva
môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu lekára alebo farmaceuta
vykonanú v zahraničí.
§ 25
Rozsah vedomostí
Základný rozsah odborných vedomostí v jednotlivých špecializačných odboroch vrátane
vedomostí potrebných z hľadiska obrany štátu, ako aj rozsah spoločenskovedných vedomostí
určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva.
§ 26
Kvalifikačná atestácia
(1)
Vedomosti lekárov a farmaceutov získané v priebehu špecializačnej prípravy sa overujú
kvalifikačnou atestáciou pred skúšobnou komisiou Inštitútu, ktorý určuje miesto, termín
a spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie.
(2)
Lekárov a farmaceutov odporúčajú na kvalifikačné atestácie krajské národné výbory,
lekárov a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách
ministerstvo zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej
správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.
(3)
Po úspešne vykonanej kvalifikačnej atestácii vydáva Inštitút diplom o špecializácii.
Získavanie špecializácií v osobitných prípadoch
§ 27
Na návrh krajského národného výboru alebo ústredne riadenej zdravotníckej organizácie
Inštitút výnimočne zaradí lekárov alebo farmaceutov do špecializačnej prípravy na
získanie nadstavbovej špecializácie, aj keď získali špecializáciu I. stupňa v inom
odbore, než v ktorom je táto nadstavbová špecializácia uvedená v prílohe č. 2. Ministerstvo
zdravotníctva tak koná, ak ide o nadstavbovú špecializáciu uvedenú v prílohe č. 3.
§ 28
Ministerstvo zdravotníctva môže
a)
povoliť zaradenie lekárov alebo farmaceutov priamo do špecializačnej prípravy na
nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 a 3, ak krajský národný
výbor zabezpečí pred vykonaním kvalifikačnej atestácie na nadstavbovú špecializáciu
doplnenie vedomostí zo špecializačnej prípravy a vykonanie kvalifikačnej atestácie
na špecializáciu I. stupňa príslušného odboru;
b)
zhodnotiť v odôvodnených prípadoch postgraduálne vzdelanie lekárov alebo farmaceutov
získané podľa doterajších predpisov a priznať na jeho základe špecializácie;
c)
profesorom a docentom, ktorí získali vedeckopedagogický titul v odbore zodpovedajúcom
niektorému odboru, v ktorom možno získať vyššiu špecializáciu, priznať špecializáciu
v tomto odbore; diplom o špecializácii im vydá Inštitút;
d)
určiť iný termín alebo spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie, predovšetkým pri
nadstavbových špecializáciách zvlášť úzkych odborov uvedených v prílohe č. 3;
e)
priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť
rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.
Tretí oddiel
Nástupná prax a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov
§ 29
Nástupná prax
(1)
Ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov začína sa povinnou nástupnou
praxou, ktorá umožňuje prehĺbiť a upevniť vedomosti získané štúdiom.
(2)
Nástupná prax sa vykonáva na pracoviskách zdravotníckych zariadení, výskumných ústavov
a ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú stredným zdravotníckym pracovníkom
možnosť uplatnenia v základnej odbornej činnosti, pre ktorú získali spôsobilosť na
výkon povolania.
(3)
Nástupná prax trvá šesť až dvanásť mesiacov. Jej dĺžku určí vedúci pracoviska individuálne,
a to podľa osobných vlastností, školského prospechu a výsledkov práce absolventa v
priebehu šesťmesačnej nástupnej praxe.
§ 30
Zaraďovanie do pomaturitného špecializačného štúdia
(1)
Pomaturitným špecializačným štúdiom získavajú strední zdravotnícki pracovníci špecializácie,
prípadne vyššiu špecializáciu na úsekoch práce uvedených v prílohe č. 4 tejto vyhlášky.
(2)
Do pomaturitného špecializačného štúdia môžu sa zaradiť strední zdravotnícki pracovníci,
ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania v príslušnom odbore, prípadne môžu pracovať
v inom odbore alebo úseku práce za podmienok ustanovených v § 10 ods. 2 a 3, majú trojročnú prax a pracujú na úseku práce, v ktorom hodlajú získať špecializáciu.
(3)
Stredných zdravotníckych pracovníkov zaraďujú do pomaturitného špecializačného štúdia
krajské národné výbory, stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v ústredne
riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a stredných zdravotníckych
pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány,
prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia, s ktorou je stredný
zdravotnícky pracovník v pracovnom po-
§ 31
Dĺžka pomaturitného špecializačného štúdia
(1)
(2)
Do pomaturitného špecializačného štúdia započítava Ústav len čas výkonu povolania
stredného zdravotníckeho pracovníka v Československej socialistickej republike, a
to na úseku práce, ktorý zodpovedá zvolenej špecializácii. Ministerstvo zdravotníctva
môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu stredného zdravotníckeho
pracovníka vykonanú v zahraničí.
§ 32
Rozsah vedomostí
Základný rozsah odborných vedomostí na jednotlivých úsekoch práce, ako aj spoločenskovedných
vedomostí určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva.
§ 33
Špecializačné skúšky
(1)
Vedomosti stredných zdravotníckych pracovníkov získané počas pomaturitného špecializačného
štúdia sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Ústavu, ktorý určuje miesto, termín
a spôsob vykonania špecializačnej skúšky.
(2)
Po úspešne vykonanej špecializačnej skúške vydáva Ústav vysvedčenie o špecializácii.
§ 34
Získavanie špecializácií v osobitných prípadoch
Ministerstvo zdravotníctva môže
a)
výnimočne zaradiť stredných zdravotníckych pracovníkov do pomaturitného špecializačného
štúdia vo zvlášť úzkom úseku práce, aj keď nie je uvedený v prílohe č. 4,
b)
určiť iný termín alebo spôsob vykonania špecializačnej skúšky,
c)
priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť
rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.
Štvrtý oddiel
Iné formy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov
§ 35
Príprava na výkon vedúcich funkcií
(1)
Príprava vedúcich zdravotníckych pracovníkov – organizátorov určených ministerstvom
zdravotníctva a ich kádrových rezerv spočíva u lekárov v získaní nadstavbovej špecializácie
v odbore sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva, u farmaceutov v získaní
nadstavbovej špecializácie v odbore organizácie a riadenia farmácie a u stredných
zdravotníckych pracovníkov v získaní vyššej špecializácie na úseku organizácie a riadenia
práce stredných zdravotníckych pracovníkov.
(2)
Príprava na výkon ostatných vedúcich funkcií určených ministerstvom zdravotníctva
spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných predpokladov v absolvovaní
funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva organizovaného
Inštitútom alebo Ústavom, prípadne z ich poverenia krajskými národnými výbormi. Funkčný
(doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí pred komisiou menovanou Inštitútom
alebo ústavom a o jeho absolvovaní vydáva Inštitút alebo Ústav osvedčenie.
§ 36
Príprava lekárov a farmaceutov na špeciálne úseky činnosti
Inštitút organizuje pre lekárov a farmaceutov zameraných na plnenie úloh na špeciálnych
úsekoch činnosti osobitné školiace akcie zakončené overením vedomostí. O absolvovaní
školiacej akcie vydáva Inštitút osvedčenie.
§ 37
Príprava stredných zdravotníckych pracovníkov na špeciálne úseky činnosti a funkcie
(1)
Pre stredných zdravotníckych pracovníkov organizuje Ústav dlhodobé školiace akcie,
ktorými sa títo pracovníci pripravujú na špeciálne úseky činnosti a na výkon funkcií
určených ministerstvom zdravotníctva.
(2)
Školiace akcie sa zakončujú overením vedomostí. O absolvovaní školiacej akcie vydáva
Ústav osvedčenie.
§ 38
Semináre školenia
(1)
Na priebežné zvyšovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov usporadúvajú zdravotnícke
organizácie pravidelné seminárne školenia . Ich organizáciu, rozsah a obsahové zameranie
určí ministerstvo zdravotníctva.
(2)
Účasť zdravotníckych pracovníkov na seminárnom školení je súčasťou ich pracovných
povinností.
§ 39
Školiace akcie
(1)
Na zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov sa usporadúvajú krátkodobé
školiace akcie, najmä tematické kurzy, funkčné a doplnkové kurzy, školenia na školiacich
miestach (stáže) a iné školiace akcie, aby sa pracovníci oboznámili so špeciálnymi
a novými metódami práce, s aktuálnymi úlohami v zdravotníckych službách a pripravili
na výkon funkcií.
(2)
Školiace akcie usporadúva Inštitút alebo Ústav, prípadne krajský ústav národného
zdravia spravidla podľa programov schválených Inštitútom alebo Ústavom.
(3)
Školiace akcie môže Inštitút alebo Ústav účelne spájať s riadeným a pravidelne overovaným
samostatným štúdiom zdravotníckych pracovníkov, pre ktorých sa akcie organizujú.
§ 40
Periodické zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov
Na zabezpečenie pravidelného a všestranného dopĺňania vedomostí zdravotníckych pracovníkov
v jednotlivých odboroch a úsekoch práce sa organizujú akcie periodického zdokonaľovania
vedomostí . Časové etapy, rámcový obsah a okruh pracovníkov tohto povinného zdokonaľovania
vedomostí určí ministerstvo zdravotníctva.
Piaty oddiel
Preskúmavanie spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným
vzdelaním
§ 41
(1)
Odborné vedomosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním
preskúmavajú príslušní okresní, krajskí a hlavní odborníci.
(2)
Ak zistia okresní, krajskí alebo hlavní odborníci pri preskúmavaní vedomostí závažné
nedostatky vo výkone povolania zdravotníckych pracovníkov uvedených v odseku 1, navrhnú
doplnenie potrebných vedomostí a prípadne navrhnú krajskému národnému výboru spôsob
ich overenia. V prípade potreby možno súčasne preskúmať aj zdravotnú spôsobilosť zdravotníckych
pracovníkov na výkon povolania podľa osobitných predpisov,12) ako aj ich morálne a etické vlastnosti.
§ 42
Doplnenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním
organizuje Inštitút a zdravotníckych pracovníkov s úplným stredným vzdelaním Ústav
formou školenia na výučbových základniach Inštitútu alebo Ústavu. Odborné vedomosti
overuje Inštitút alebo Ústav; o absolvovaní školenia a overenia vedomostí vydáva hodnotenie.
§ 43
(1)
Návrh na overenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským
a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách riadených národnými výbormi
podávajú príslušní okresní a krajskí odborníci alebo ústavy národného zdravia. Ak
títo pracovníci pracujú v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách, takáto
návrh podávajú hlavní odborníci alebo tieto organizácie. Pokiaľ pracujú mimo štátnej
zdravotníckej správy, môžu návrh podať odborníci určení týmito orgánmi. Obdobné návrhy
môžu podať aj znalecké komisie.13)
(2)
O povinnosti podrobiť sa overeniu potrebných vedomostí rozhoduje u zdravotníckych
pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách
riadených národnými výbormi krajský národný výbor, u pracovníkov pracujúcich v ústredne
riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a u pracovníkov
pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne
orgány nimi poverené.
§ 44
(1)
O výsledku overenia odborných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským
a úplným stredným vzdelaním informuje Inštitút alebo Ústav príslušných navrhovateľov,
ako aj organizácie, s ktorými sú títo pracovníci v pracovnom pomere.
(2)
Overené nedostatky v odborných vedomostiach alebo v iných predpokladoch pre výkon
povolania zdravotníckeho pracovníka môžu byť dôvodom na opatrenia podľa osobitných
predpisov.14)
TRETÍ DIEL
ĎALŠIE VZDELÁVANIE INÝCH ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV V ZDRAVOTNÍCTVE
§ 45
Špeciálna príprava na výkon práce v zdravotníctve
(1)
Iní odborní pracovníci, ktorí vykonávajú činnosť v zdravotníctve, môžu okrem sústavného
ďalšieho zvyšovania kvalifikácie vo svojom odbore absolvovať pod vedením a podľa pokynov
vedúcich pracovníkov špeciálnu prípravu na výkon práce v zdravotníctve, najmä na úsekoch
ustanovených v prílohe č. 5 písm. A. Obdobne môžu získať iní odborní pracovníci prípravu
na výkon práce v zdravotníctve formou pomaturitného špecializačného štúdia podľa prílohy
č. 5 písm. B, prípadne inými formami. Zaraďovanie do špeciálnej prípravy na výkon
práce v zdravotníctve sa vykonáva na základe komplexného hodnotenia s prihliadnutím
na spoločenské potreby zdravotníctva a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.
(2)
Rozsah vedomostí iných odborných pracovníkov potrebných na výkon práce v zdravotníctve
podľa jednotlivých kategórií a dĺžku špeciálnej prípravy určí ministerstvo zdravotníctva
v náplniach tejto prípravy.
(3)
Špeciálnu prípravu absolvujú iní odborní pracovníci popri zamestnaní jednak pod vedením
a podľa pokynov vedúcich pracovníkov, jednak v doplňovacích školiacich akciách organizovaných
Inštitútom, Ústavom, prípadne krajským ústavom národného zdravia.
(4)
Iných odborných pracovníkov zaraďujú do špeciálnej prípravy na výkon práce v zdravotníctve
krajské národné výbory, iných odborných pracovníkov v ústredne riadených zdravotníckych
organizáciách ministerstvo zdravotníctvo a iných odborných pracovníkov pracujúcich
mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány alebo nimi poverené orgány.
(5)
Vedomosti iných odborných pracovníkov získané počas špeciálnej prípravy na výkon
práce v zdravotníctve sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Inštitútu alebo Ústavu,
ktoré určujú miesto, termín a spôsob skúšky. O úspešne vykonanej skúške vydáva Inštitút
alebo Ústav osvedčenie.
§ 46
Príprava na výkon vedúcich funkcií
Príprava iných odborných pracovníkov na výkon vedúcich funkcií v zdravotníctve určených
ministerstvom zdravotníctva spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných
predpokladov v absolvovaní funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva
organizovaného Inštitútom alebo Ústavom, prípadne krajskými národnými výbormi alebo
ústredne riadenými organizáciami. Funkčný (doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí
pred komisiou ustanovenou Inštitútom alebo Ústavom; o jeho absolvovaní vydá Inštitút
alebo Ústav osvedčenie.
§ 47
Iné školiace akcie
Iní odborní pracovníci v zdravotníctve sa podľa potreby zúčastňujú na seminárnom školení,
prípadne na ďalších školiacich akciách samostatne alebo spoločne so zdravotníckymi
pracovníkmi.
TRETIA HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 48
(1)
Spôsobilosť na výkon povolania dentistu získaná podľa predchádzajúcich predpisov15) zostáva nedotknutá.
(2)
Dentisti poskytujú ambulantnú liečebno-preventívnu starostlivosť o chrup. Sú oprávnení
vykonávať konzervačné a protetické ošetrovanie chrupu, jednoduché extrakcie zubov
a koreňov a ošetrovať chronické zápaly ďasien. Keď zistia, že je potrebný lekársky
zákrok, sú povinní odovzdať ošetrovaného na ďalšie odborné ošetrenie, prípadne mu
toto ošetrenie zabezpečiť.
§ 49
Spôsobilosť na výkon zdravotníckych povolaní a špecializácie zdravotníckych pracovníkov
získané podľa doterajších predpisov v kategóriách a odboroch uvedených v tejto vyhláške
zostávajú nedotknuté.
§ 50
Lekári, farmaceuti a strední zdravotnícki pracovníci, ktorí sú zaradení v deň začiatku
účinnosti tejto vyhlášky do špecializovanej prípravy alebo do pomaturitného špecializovaného
štúdia v odboroch, ktoré sa touto vyhláškou menia, môžu vykonať kvalifikačnú atestáciu
alebo špecializačnú skúšku podľa doterajších predpisov , a to do troch rokov od začiatku
účinnosti tejto vyhlášky.
§ 51
(1)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov ďalšiu špecializáciu v odbore organizágológie,
majú nadstavbovú špecializáciu v odbore lekárskej imunológie.
(2)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu II. stupňa v odbore
hygieny a epidemiológie, majú nadstavbovú špecializáciu v niektorom z týchto odborov:
hygiena všeobecná a komunálna, hygiena detí a dorastu, hygiena výživy a predmetov
bežného používania, hygiena práce a pracovné lekárstvo alebo epidemiológia.
(3)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov, ďalšiu špecializáciu v odbore
organizácie a riadenia zdravotníctva , majú nadstavbovú špecializáciu v odbore sociálneho
lekárstva a organizácie zdravotníctva.
(4)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov ďalšiu špecializáciu v odbore posudkového
lekárstva, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore posudkového lekárstva.
(5)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov 16) špecializáciu v odbore biomedicínskej kybernetiky, majú nadstavbovú špecializáciu
vo zvlášť úzkom odbore biomedicínskej kybernetiky za predpokladu, že získajú do troch
rokov od účinnosti tejto vyhlášky špecializáciu I. stupňa v príslušnom odbore.
(6)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu I. stupňa a vykonávali
k 1. januáru 1980 funkciu obvodného lekára, môžu do 31. decembra 1983 získať spôsobilosť
na výkon tejto funkcie podľa doterajších predpisov. 17)
(7)
Lekári, ktorí získali spôsobilosť na výkon funkcie obvodného lekára podľa doterajších
predpisov, majú špecializáciu I. stupňa v odbore všeobecného lekárstva. Diplom o špecializácii
im vydá Inštitút.
§ 52
(1)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v
odbore riadenia a ekonomiky lekárenskej služby, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore
organizácie a riadenia farmácie.
(2)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu I. stupňa, prípadne
II. stupňa v odbore výroby biologických liečiv, majú špecializáciu I., prípadne II.
stupňa v odbore farmaceutickej technológie.
(3)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v
odbore farmakodynamiky, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore farmakológie a toxikológie
liečiv.
(4)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v
odbore biologické a kontrolné metódy, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore biologické
a mikrobiologické kontrolné metódy.
(5)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších prepisov špecializáciu v odbore biochemickej
a toxikologickej analýzy, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore biochemickej a toxikologickej
analytiky.
§ 53
Strední zdravotnícki pracovníci, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium odborov psychológia
– starostlivosť o chorých alebo pedagogika – starostlivosť o chorých, majú špecializáciu
na úseku práce ošetrovateľskej starostlivosti a vyššiu špecializáciu na úseku organizácie
a riadenia práce stredných zdravotníckych pracovníkov.
§ 54
Strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu
na úseku práce starostlivosti o chrup, majú špecializáciu na úseku práce stomatologickej
starostlivosti.
§ 55
Iní odborní pracovníci v zdravotníctve, ktorí podľa doterajších predpisov absolvovali
v Ústave dvojročné kvalifikačné štúdium kontrolórov, majú pomaturitné špecializačné
štúdium na úseku činnosti kontroly v zdravotníckych zariadeniach.
HLAVA ŠTVRTÁ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 56
(1)
Táto vyhláška sa vzťahuje aj na zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke
povolanie mimo zdravotníckych zariadení a orgánov riadených a spravovaných národnými
výbormi a ministerstvom zdravotníctva, s výnimkou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych
pracovníkov teoretických odborov.
(2)
Úlohy, ktoré podľa tejto vyhlášky prislúchajú ministerstvu zdravotníctva a národným
výborom, plnia v iných odvetviach orgány ustanovené osobitnými predpismi, ktoré boli
vydané po dohode s ministerstvom zdravotníctva.
(3)
Pre zdravotnícke služby v odbore ozbrojených síl a bezpečnostných zborov platí táto
vyhláška obdobne, ak príslušní ministri neurčia inak.
§ 57
Zrušuje sa vyhláška č. 77/1971 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve v znení
vyhlášky č. 92/1979 Zb.
§ 58
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1981.
Minister:
Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v. r.
Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Špecializácie lekárov a farmaceutov
Príloha č. 2 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Nadstavbové špecializácie lekárov a farmaceutov
Príloha č. 3 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Nadstavbové špecializácie lekárov a farmaceutov vo zvlášť úzkych odboroch
Príloha č. 4 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Špecializácie stredných zdravotníckych pracovníkov
Príloha č. 5 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Špeciálna príprava a pomaturitné špecializačné štúdium iných odborných pracovníkov
v zdravotníctve
Príloha č. 6 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Možnosti preradenia stredných zdravotníckych pracovníkov na iné úseky práce
1)
Zákon č.39/1980 Zb. o vysokých školách. Nariadenie vlády ČSSR č.89/1980 Zb. o sústave študijných odborov a o dĺžke riadneho štúdia na vysokých školách.
2)
§ 54 ods.1 zákona č.20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
3)
Zákon č.39/1980 Zb. Nariadenie vlády ČSSR č.89/1980 Zb.
4)
Zákon č.39/1980 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva SSR č.104/1980 Zb. o prijímaní na štúdium na vysokých kolách. Vyhláška Ministerstva školstva SSR č.105/1980 Zb. o štúdiu na vysokých školách.
5)
6)
7)
§ 9 a 11 zákona č.63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl.
8)
§ 12 zákona č.63/1978 Zb.
9)
§ 13 zákona č.63/1978 Zb.
10)
Úprava č.51/1972 Vest. Ministerstva zdravotníctva SSR o náplni činnosti stredných,
nižších a pomocných zdravotníckych pracovníkov.
11)
§ 4 vyhlášky Ministerstva školstva SSR a Ministerstva zdravotníctva SSR č.103/1979 Zb. o nomenklatúrach študijných odborov na stredných odborných učilištiach, gymnáziách,
stredných odborných školách, konzervatóriách, stredných školách pre pracujúcich, odborných
školách a na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, o sústave
učebných odborov na stredných odborných učilištiach a o štúdiu na nich.
12)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti. Smernice č.17/1970 Vest. Ministerstva
zdravotníctva SSR o posudzovaní spôsobilosti na prácu v znení úpravy č.8/1972 Vest.
Ministerstva zdravotníctva SSR.
13)
§ 77 ods.6 zákona č.20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
14)
15)
Vládne nariadenie č.25/1951 Zb. o dentistoch. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.44/1966 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve v znení
vyhlášky č.90/1967 Zb.
16)
§ 32 písm. b) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SSR č.77/1971 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve.
17)
Vyhláška č.77/1971 Zb.