Dňa 13. septembra 1981 bol v Addis Abebe podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Socialistickou Etiópiou.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ho ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené
v Addis Abebe 29. júna 1982.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 44 dňom 28. júna 1982.
Český preklad textu dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
119/1982 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.10.1982 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 119/1982 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou Etiópiou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 03.09.1982 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.10.1982 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
119
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 3. septembra 1982
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou
Etiópiou
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou Etiópiou
Československá socialistická republika a Socialistická Etiópia,
vedené prianím ďalej upevňovať zväzky priateľstva medzi oboma krajinami,
prajúc si upraviť konzulárne styky medzi oboma štátmi a uľahčiť tak ochranu záujmov
oboch štátov a ochranu záujmov a práv ich občanov,
rozhodli sa uzavrieť tento Konzulárny dohovor a dohodli sa na nasledujúcom:
ČASŤ I
Definície
Článok 1
1.
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce výrazy tento význam:
a)
„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne
zastupiteľstvo;
b)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií;
c)
„vedúci konzulárneho úradu“ je generálny konzul, konzul, vicekonzul, konzulárny zástupca
alebo iný konzulárny úradník alebo iná osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávala
povinnosti spojené s touto funkciou;
d)
„konzulárny úradník“ je každá osoba včítane vedúceho konzulárneho úradu poverená
výkonom konzulárnych funkcií;
e)
„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba zamestnaná v administratívnych, technických
alebo domácich službách konzulárneho úradu;
f)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci;
g)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky s nimi súvisiace, ktoré
sa užívajú výhradne na účely konzulárneho úradu, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom;
h)
„konzulárne archívy“ zahŕňajú všetky listiny, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy,
záznamové pásky a registre konzulárneho úradu spolu so šiframi a kódmi, kartotékami
a s akýmkoľvek zariadením určeným na ich ochranu a uloženie;
i)
„loď vysielajúceho štátu“ je každé plavidlo, ktoré právoplatne pláva pod vlajkou
vysielajúceho štátu, s výnimkou vojnových lodí;
j)
„lietadlo vysielajúceho štátu“ je každé civilné lietadlo, ktoré má právoplatne štátnu
príslušnosť vysielajúceho štátu a nesie jeho registračné znaky;
k)
„občan vysielajúceho štátu“ je každá osoba, ktorá má štátne občianstvo vysielajúceho
štátu podľa jeho právnych predpisov;
l)
„rodinní príslušníci“ sú manžel, deti a rodičia člena konzulárneho úradu, ktorí s
ním žijú v spoločnej domácnosti a na jeho náklady;
m)
„úradná korešpondencia“ je všetka korešpondencia vzťahujúca sa na konzulárny úrad
a na jeho funkcie.
2.
Prijímajúci štát bude považovať za právnické osoby vysielajúceho štátu a zaobchádzať
s nimi ako s takými tie, ktoré boli zriadené podľa právnych predpisov vysielajúceho
štátu.
ČASŤ II
Zriaďovanie konzulárnych úradov a vymenúvanie konzulárnych úradníkov a konzulárnych
zamestnancov
Článok 2
1.
Konzulárny úrad sa môže zriadiť na území prijímajúceho štátu iba s jeho súhlasom.
2.
Sídlo konzulárneho úradu a konzulárny obvod sa určujú dohodou medzi vysielajúcim
a prijímajúcim štátom.
Článok 3
1.
Vysielajúci štát požiada vopred diplomatickou cestou o súhlas prijímajúceho štátu
s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.
2.
Keď diplomatická misia vysielajúceho štátu dostane taký súhlas, odovzdá ministerstvu
zahraničných vecí prijímajúceho štátu konzulský patent alebo iný dokument o vymenovaní.
V konzulskom patente alebo inom dokumente o vymenovaní sa uvedie plné meno vedúceho
konzulárneho úradu, jeho štátne občianstvo, jeho trieda, sídlo konzulárneho úradu
a konzulárny obvod.
3.
Po odovzdaní konzulského patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní vedúceho konzulárneho
úradu prijímajúci štát mu v čo najkratšom čase udelí exequatur alebo iné povolenie.
4.
Vedúci konzulárneho úradu sa môže ujať výkonu svojich funkcií po predložení konzulského
patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní a po tom, čo mu prijímajúci štát udelil
exequatur alebo iné povolenie.
5.
Po tom, čo bolo udelené exequatur alebo iné povolenie podľa tohto článku, orgány
prijímajúceho štátu urobia všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vedúci konzulárneho
úradu mohol ujať svojich funkcií a aby mohol požívať práva, výsady a imunity, ktoré
mu patria podľa tohto dohovoru a právnych predpisov prijímajúceho štátu.
Článok 4
Prijímajúci štát môže poskytnúť vedúcemu konzulárneho úradu dočasné povolenie na výkon
konzulárnych funkcií dovtedy, než mu udelí exequatur alebo iné povolenie.
Článok 5
Konzulárnym úradníkom môže byť iba občan vysielajúceho štátu, ktorý nie je občanom
prijímajúceho štátu ani občanom žiadneho tretieho štátu ani nemá v prijímajúcom štáte
trvalé bydlisko.
Článok 6
1.
Vysielajúci štát vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu plné meno, štátne občianstvo, hodnosť a triedu každého konzulárneho úradníka
vymenovaného na konzulárny úrad.
2.
Vysielajúci štát tiež vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu plné meno, štátne občianstvo a funkciu konzulárneho zamestnanca vymenovaného
na konzulárny úrad.
Článok 7
1.
Vysielajúci štát môže v súlade s článkami 3, 5 a 6 poveriť jedného alebo viacerých členov svojej diplomatickej misie v prijímajúcom
štáte výkonom konzulárnych funkcií. Člen diplomatickej misie poverený výkonom konzulárnych
funkcií bude aj naďalej požívať výsady a imunity, ktoré mu patria ako členovi diplomatickej
misie.
2.
Vysielajúci štát môže pri svojej diplomatickej misii zriadiť konzulárne oddelenie
poverené výkonom konzulárnych funkcií.
Článok 8
Prijímajúci štát vydá každému konzulárnemu úradníkovi dokument osvedčujúci jeho právo
vykonávať konzulárne funkcie na území prijímajúceho štátu.
Článok 9
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradníkovi ochranu a urobí všetky potrebné
opatrenia na to, aby zabránil akémukoľvek útoku proti jeho osobe, slobode a dôstojnosti
a tiež urobí všetky potrebné opatrenia na to, aby mohol vykonávať svoje funkcie a
aby mohol požívať práva, výsady a imunity, ktoré mu patria podľa tohto dohovoru.
Článok 10
1.
Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže z nejakého dôvodu vykonávať svoje funkcie alebo
ak je miesto vedúceho konzulárneho úradu dočasne uprázdnené, vysielajúci štát môže
poveriť niektorého konzulárneho úradníka tohto konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho
úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte, alebo člena diplomatického personálu
svojej diplomatickej misie v tomto štáte dočasným vedením konzulárneho úradu. Plné
meno tejto osoby sa vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu.
2.
Osoba poverená dočasným vedením konzulárneho úradu je oprávnená vykonávať všetky
funkcie vedúceho konzulárneho úradu a požívať všetky práva, výsady a imunity ako vedúci
konzulárneho úradu vymenovaný podľa článku 3.
3.
Člen diplomatického personálu diplomatickej misie poverený dočasným vedením konzulárneho
úradu požíva naďalej výsady a imunity vyplývajúce z jeho diplomatického štatusu.
Článok 11
1.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez toho, žeby udal dôvody svojho rozhodnutia, oznámiť
vysielajúcemu štátu diplomatickou cestou, že konzulárny úradník je nežiadúcou osobou
alebo že konzulárny zamestnanec je neprijateľný.
Vysielajúci štát je povinný v takom prípade dotyčnú osobu odvolať.
2.
Ak vysielajúci štát v primeranej lehote nesplní svoj záväzok podľa odseku 1, môže
prijímajúci štát odmietnuť uznávať túto osobu za člena konzulárneho úradu.
Článok 12
1.
Vysielajúci štát môže v miere, v ktorej to umožňujú právne predpisy prijímajúceho
štátu, nadobúdať do vlastníctva, držať alebo užívať v akejkoľvek inej forme ustanovenej
týmito právnymi predpismi pozemky, budovy alebo časti budov na účely umiestnenia konzulárneho
úradu alebo na ubytovanie členov konzulárneho úradu, ktorí sú občanmi vysielajúceho
štátu.
2.
Prijímajúci štát poskytne vysielajúcemu štátu pri získavaní pozemkov, budov alebo
častí budov na účely uvedené v odseku 1 všetku pomoc.
3.
Vysielajúci štát nie je zbavený povinnosti dodržiavať právne predpisy o výstavbe
a územnom plánovaní alebo iné obmedzenia vzťahujúce sa na oblasť, v ktorej sa tieto
pozemky, budovy alebo časti budov nachádzajú.
ČASŤ III
Výsady a imunity
Článok 13
1.
Na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny úrad, a na sídle vedúceho konzulárneho
úradu môže byť umiestnený štátny znak vysielajúceho štátu spolu s označením konzulárneho
úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2.
Vlajka vysielajúceho štátu môže byť vyvesená na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny
úrad, aj na sídle vedúceho konzulárneho úradu a na jeho dopravných prostriedkoch používaných
na úradné účely.
Článok 14
1.
Konzulárne miestnosti sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu do nich, rovnako
ako do sídla vedúceho konzulárneho úradu a do obydlia konzulárnych úradníkov nemôžu
vstúpiť bez dovolenia vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie
alebo osoby splnomocnenej jedným z nich.
2.
Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť urobiť všetky primerané opatrenia na ochranu
konzulárnych miestností pred vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akéhokoľvek
rušenia pokoja konzulárneho úradu alebo ujmy na jeho dôstojnosti.
Článok 15
Konzulárne archívy sú vždy a všade nedotknuteľné.
Článok 16
1.
Konzulárny úrad má právo na spojenie so svojou vládou, s diplomatickými misiami vysielajúceho
štátu a s ostatnými konzulárnymi úradmi vysielajúceho štátu, kdekoľvek sa nachádzajú.
Konzulárny úrad môže na tento účel použiť všetky vhodné komunikačné prostriedky včítane
diplomatických alebo konzulárnych kuriérov, diplomatických a konzulárnych batožín
a kódovaných alebo šifrovaných správ. Rádiovú vysielaciu stanicu môže konzulárny úrad
zriadiť iba so súhlasom prijímajúceho štátu.
2.
Pri použití verejných komunikačných prostriedkov budú platiť pre konzulárny úrad
rovnaké podmienky ako pre diplomatickú misiu.
3.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu a kuriérske zásielky a batožina sú, za predpokladu,
že sú opatrené zreteľným vonkajším označením svojej úradnej povahy, nedotknuteľné
a nemôžu byť prezrené ani zadržané. Môžu obsahovať iba úradnú korešpondenciu a predmety
určené na úradnú potrebu.
4.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho postavenie
a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Konzulárny kuriér požíva rovnaké
práva, výsady a imunity ako diplomatický kuriér vysielajúceho štátu.
5.
Konzulárna batožina sa môže tiež zveriť kapitánovi lode alebo civilného lietadla
vysielajúceho štátu. V každom takom prípade musí byť kapitán lode alebo lietadla vybavený
úradnou listinou označujúcou počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, ktorá
sa mu zverila, nebude sa však považovať za konzulárneho kuriéra. Po prerokovaní s
príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu môže konzulárny úrad vyslať niektorého zo
svojich členov, aby túto batožinu priamo a voľne prevzal od kapitána lode alebo lietadla
alebo mu ju odovzdal.
Článok 17
1.
Konzulárni úradníci a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, nepodliehajú trestnej občianskoprávnej a
správnej jurisdikcii prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, nepodliehajú jurisdikcii prijímajúceho štátu,
pokiaľ ide o úkony pri výkone úradných funkcií.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na občianskoprávne konanie
a)
vyplývajúce zo zmlúv, ktoré konzulárny úradník alebo zamestnanec neuzavrel v zastúpení
vysielajúceho štátu;
b)
týkajúce sa dedičstva, kde konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec nevystupuje
za vysielajúci štát, ale ako súkromná osoba;
c)
týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú v prijímajúcom štáte dopravným prostriedkom;
d)
týkajúce sa akejkoľvek súkromnej alebo obchodnej činnosti, ktorú konzulárny úradník
alebo zamestnanec vykonáva v prijímajúcom štáte popri svojich úradných funkciách.
4.
Vysielajúci štát sa môže vzdať imunít uvedených v tomto článku. Také vzdanie sa musí
byť výslovné a musí sa prijímajúcemu štátu oznámiť písomne.
5.
Vzdanie sa vyňatia z jurisdikcie v občianskoprávnych alebo správnych veciach nezahŕňa
vzdanie sa vyňatia z jurisdikcie, pokiaľ ide o exekučný výkon rozsudku; tejto imunity
treba sa vzdať osobitne.
Článok 18
1.
Členovia konzulárneho úradu sa môžu vyzvať, aby podali svedectvo v súdnom alebo správnom
konaní. Ak konzulárny úradník odmietne podať svedectvo, nesmie sa voči nemu použiť
žiadne donucovacie opatrenie. Zamestnanci konzulárneho úradu nemôžu odmietnuť podať
svedectvo, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3.
2.
Príslušné ustanovenia odseku 1 týkajúce sa konzulárnych úradníkov a konzulárnych
zamestnancov sa tiež vzťahujú na ich rodinných príslušníkov.
3.
Členovia konzulárneho úradu môžu odmietnuť podať svedectvo, pokiaľ ide o výkon ich
úradných funkcií, a môžu odmietnuť predložiť úradné dokumenty a úradnú korešpondenciu.
Takisto môžu odmietnuť podať svedectvo ako znalcovia práva vysielajúceho štátu, jeho
výklad a použitie.
4.
Orgány prijímajúceho štátu, ktoré požadujú svedectvo od konzulárnych úradníkov alebo
od konzulárnych zamestnancov, budú postupovať tak, aby sa nevmiešavali do výkonu funkcií
konzulárneho úradu a tento výkon nenarušovali. Pokiaľ je to možné, môžu prijať svedectvo
na konzulárnom úrade alebo v obydlí konzulárneho úradníka alebo zamestnanca alebo
ho môžu prijať v písomnej forme.
Článok 19
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od verejných
služieb a osobných povinností každého druhu.
Článok 20
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú oslobodení od všetkých povinností ustanovených
právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov, povolenie
na pobyt a iných predpisov týkajúcich sa pobytu cudzincov.
Článok 21
1.
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní, poplatkov a
dávok
a)
z pozemkov, budov a častí budov užívaných na konzulárne účely alebo ako obydlie členov
konzulárneho úradu, pokiaľ sú tieto vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo sú v
jeho mene najaté;
b)
zo zmlúv a listín, ktoré sa týkajú nadobudnutia nehnuteľností uvedených v odseku
1 písm. a);
c)
z výkonu konzulárnych funkcií včítane poplatkov za konzulárne služby.
2.
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte rovnako oslobodený od všetkých daní, poplatkov
a dávok z hnuteľného majetku, ktorý je vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo ktorý
sa nachádza v jeho držaní alebo užívaní, a ktorý sa užíva výhradne na konzulárne účely.
3.
Oslobodenie ustanovené v tomto článku sa nevzťahuje na poplatky a dávky za preukázané
služby.
Článok 22
Člen konzulárneho úradu a jeho rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od daní
a poplatkov zo svojich služobných príjmov.
Článok 23
1.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od všetkých
celoštátnych, oblastných a miestnych daní a poplatkov včítane daní a poplatkov z hnuteľného
majetku, ktorého sú vlastníkmi.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
dane, ktoré sú spravidla obsiahnuté v cene tovaru alebo služieb;
b)
poplatky a dane zo súkromného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v prijímajúcom
štáte bez toho, žeby tým boli dotknuté ustanovenia článku 21;
c)
dedičské dane alebo dane z prevodu majetku vyberané prijímajúcim štátom;
d)
dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktorých zdroje sú v prijímajúcom štáte;
e)
súdne, notárske a registračné poplatky bez toho, žeby tým boli dotknuté ustanovenia
článku 21;
f)
poplatky vyberané za skutočne preukázané služby.
Článok 24
1.
Prijímajúci štát v súlade so svojimi právnymi predpismi povolí vývoz hnuteľného majetku
konzulárneho úradu a členov konzulárneho úradu, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko.
2.
Ak zomrie člen konzulárneho úradu alebo jeho rodinný príslušník a zanechá hnuteľný
majetok v prijímajúcom štáte, prijímajúci štát neustanovuje pri takom majetku žiadne
dane v prípade smrti, dedičské dane alebo poplatky z prevodu majetku, pokiaľ tieto
osoby nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko a pokiaľ
sa tento majetok nachádza v tomto štáte výlučne v súvislosti s pobytom zomretého ako
člena konzulárneho úradu alebo ako rodinného príslušníka konzulárneho úradníka alebo
zamestnanca žijúceho s ním v spoločnej domácnosti.
3.
Prijímajúci štát povolí vývoz hnuteľného majetku uvedeného v odseku 2 tohto článku,
s výnimkou takého majetku získaného v prijímajúcom štáte, ktorého vývoz bol v čase
smrti dotyčnej osoby zakázaný.
Článok 25
1.
Všetky predmety včítane motorových vozidiel dovezené na úradnú potrebu konzulárneho
úradu budú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu oslobodené od všetkých
colných dávok a ďalších daní alebo podobných poplatkov každého druhu, okrem poplatkov
za skladovanie, prepravu a podobné služby, predpisovaných pri dovoze alebo v súvislosti
s ním tak, ako by sa doviezli pre diplomatickú misiu.
2.
Všetky predmety určené na osobnú potrebu konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov,
ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, včítane
predmetov určených na ich začiatočné zariadenie, sú oslobodené od všetkých colných
dávok a poplatkov vyberaných pri dovoze alebo v súvislosti s ním, okrem poplatkov
za skladovanie, prepravu a podobné služby. Konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi
prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, požívajú oslobodenie podľa
tohto odseku iba pokiaľ ide o predmety dovezené v čase ich prvého nástupu na konzulárny
úrad.
3.
Predmety určené na osobnú potrebu nesmú presiahnuť množstvá potrebné na priamu potrebu
príslušných osôb.
4.
Osobná batožina konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí nie sú
občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, je oslobodená od colnej
prehliadky. Môže byť prezrená iba v prípadoch, keď sú vážne dôvody domnievať sa, že
obsahuje iné predmety než sú uvedené v odseku 2 alebo predmety, ktorých dovoz alebo
vývoz je právnymi predpismi prijímajúceho štátu zakázaný alebo na ktoré sa vzťahujú
právne predpisy o karanténe. Taká prehliadka sa môže vykonať v prítomnosti konzulárneho
úradníka alebo jeho rodinného príslušníka alebo jeho splnomocnenca.
Článok 26
Všetky osoby, ktoré požívajú podľa tohto Dohovoru výsady a imunity, sú povinné bez
ujmy na týchto výsadách a imunitách dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu
včítane dopravných predpisov a predpisov o poistení motorových vozidiel a nevmiešavať
sa do jeho vnútorných vecí.
Článok 27
S výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu o oblastiach, do ktorých je prístup
zakázaný alebo obmedzený z dôvodov štátnej bezpečnosti, konzulárny úradník alebo konzulárny
zamestnanec, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu slobodne cestovať po území prijímajúceho
štátu.
Ustanovenie tohto článku sa nedotýka podmienok pre udieľanie víz alebo iných cestovných
dokladov podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu.
Článok 28
1.
Konzulárni zamestnanci, ktorí sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalé
bydlisko, požívajú imunity podľa ustanovenia článku 18 odseku 3 tohto dohovoru.
2.
Prijímajúci štát bude vykonávať svoju jurisdikciu nad osobami uvedenými v odseku
1 tohto článku tak, aby nebránil výkonu funkcií konzulárneho úradu.
ČASŤ IV
Konzulárne funkcie
Článok 29
1.
Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu funkcie uvedené v tejto časti. Iné konzulárne funkcie môže vykonávať iba pokiaľ
to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený zastupovať vo svojom konzulárnom obvode a v súlade
s právnymi predpismi prijímajúceho štátu práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho
štátnych príslušníkov, a to tak fyzických, ako aj právnických osôb.
3.
Konzulárny úradník je oprávnený pri výkone konzulárnych funkcií obracať sa písomne
aj ústne na príslušné miestne orgány svojho konzulárneho obvodu, ako aj na príslušné
ústredné orgány prijímajúceho štátu v takom rozsahu, v akom to dovoľujú právne predpisy
a zvyklosti prijímajúceho štátu.
4.
Konzulárny úradník je oprávnený, ak prijímajúci štát s tým súhlasí, vykonávať konzulárne
funkcie aj mimo svojho konzulárneho obvodu.
Článok 30
Konzulárny úradník bude napomáhať rozvoj hospodárskych, obchodných, kultúrnych a vedeckých
stykov medzi oboma štátmi, ako aj posilňovanie ich priateľských stykov.
Článok 31
1.
Konzulárny úradník je v konzulárnom obvode oprávnený
a)
registrovať občanov vysielajúceho štátu;
b)
prijímať žiadosti a vyhlásenia vo veciach štátneho občianstva občanov vysielajúceho
štátu a vydávať príslušné doklady;
c)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenia o uzavretí
manželstva za predpokladu, že obe osoby sú občanmi vysielajúceho štátu;
d)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenia týkajúce sa
rodinných pomerov a iné vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu;
e)
registrovať narodenia a úmrtia občanov vysielajúceho štátu;
f)
zostavovať, potvrdzovať, overovať, osvedčovať a legalizovať listiny a dokumenty,
ako aj vykonávať iné úkony, ktoré sú nevyhnutné pre ich platnosť, na žiadosť občana
vysielajúceho štátu, na ich uplatnenie mimo územia prijímajúceho štátu;
g)
prekladať listiny a dokumenty a overovať správnosť prekladu, ako aj overovať dokumenty
a podpisy občanov vysielajúceho štátu;
h)
spisovať alebo legalizovať a prijímať do úschovy závety občanov vysielajúceho štátu.
2.
Ak to právne predpisy prijímajúceho štátu vyžadujú, konzulárny úradník bude informovať
príslušné orgány prijímajúceho štátu o vykonávaní úkonov podľa odseku 1 písm. c) a
e).
Článok 32
Listiny a dokumenty vyhotovené, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v súlade
s článkom 31 majú v prijímajúcom štáte rovnakú právnu účinnosť a dôkaznú moc ako doklady vyhotovené,
preložené alebo overené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že
boli vyhotovené spôsobom, ktorý nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu.
Článok 33
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať do úschovy dokumenty, peňažné sumy, cenné
predmety a hnuteľný majetok patriaci občanom vysielajúceho štátu alebo im určený.
Tieto veci prijaté do úschovy sa môžu z prijímajúceho štátu vyviezť iba v súlade s
právnymi predpismi tohto štátu.
Článok 34
1.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu
vydávať, predlžovať, meniť a zrušovať platnosť cestovných dokladov občanov vysielajúceho
štátu.
2.
Je takisto oprávnený vydávať, predlžovať a zrušovať príslušné víza osobám, ktoré
si prajú cestovať do vysielajúceho štátu.
Článok 35
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu
prevziať starostlivosť o maloletého občana svojho štátu, ktorý žije na území prijímajúceho
štátu, ak tento štát takú právomoc uznáva.
Článok 36
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez meškania informovať príslušného konzulárneho
úradníka o úmrtí občana vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú takisto informovať príslušného konzulárneho
úradníka, ak sa dozvedia o dedičstve po občanovi vysielajúceho štátu alebo ak sa dozvedia
o dedičstve po osobe, ktorá zomrela v prijímajúcom štáte, bez ohľadu na jej občianstvo,
ktoré sa môže týkať občana vysielajúceho štátu.
3.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu urobia v prípadoch podľa odseku 2 a za predpokladu,
že dedičstvo je na jeho území, v súlade s jeho právnymi predpismi opatrenie na zabezpečenie
tohto dedičstva a doručia príslušnému konzulárnemu úradníkovi odpis závetu, ak bol
urobený, ako aj všetky dostupné informácie o dedičoch, obsahu a hodnote dedičstva,
a upovedomia ho o termíne začatia konania o dedičstve.
4.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu
zastupovať priamo alebo prostredníctvom zástupcu záujmy občana vysielajúceho štátu,
ktorý má nárok na dedičstvo nachádzajúce sa v prijímajúcom štáte a ktorý nemá v tomto
štáte trvalé bydlisko.
5.
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať v mene občana vysielajúceho štátu, ktorý
nemá trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, peniaze alebo iný majetok, ktorý tomuto
občanovi môže patriť v dôsledku smrti akejkoľvek osoby včítane platieb z titulu náhrady
škody, dôchodku a sociálneho zabezpečenia a príjmov z poistiek.
6.
Hnuteľný majetok a peňažité sumy pochádzajúce z likvidácie dedičstva patriaceho občanovi
vysielajúceho štátu sa môžu odovzdať príslušnému konzulárnemu úradníkovi za predpokladu,
že nároky veriteľa boli uspokojené alebo zabezpečené a že sa zaplatili dane a poplatky
týkajúce sa dedičstva.
7.
Konzulárny úradník je oprávnený spolupracovať s príslušnými orgánmi prijímajúceho
štátu pri zabezpečovaní dedičstva podľa tohto článku.
Článok 37
1.
Konzulárny úradník má právo v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu zastupovať
v konzulárnom obvode občanov vysielajúceho štátu pred orgánmi prijímajúceho štátu,
ak pre neprítomnosť alebo iné vážne dôvody nemôžu včas obhajovať svoje práva a záujmy.
Zastupovanie trvá tak dlho, dokiaľ zastupovaný neurčí svojho zástupcu alebo sám neprevezme
obhajobu svojich práv a záujmov.
2.
Konzulárny úradník má právo v konzulárnom obvode nadviazať a udržiavať styk s každým
občanom vysielajúceho štátu, radiť mu a poskytovať všetku potrebnú pomoc a v prípade
potreby robiť opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci. Prijímajúci štát nebude žiadnym
spôsobom obmedzovať právo občana vysielajúceho štátu spojiť sa s konzulárnym úradom
alebo ho navštíviť.
Článok 38
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia bez meškania príslušného konzulárneho
úradníka o zadržaní alebo akomkoľvek inom obmedzení osobnej slobody občana vysielajúceho
štátu. Konzulárny úradník bude na požiadanie bez meškania informovaný o dôvodoch zbavenia
alebo obmedzenia osobnej slobody občana vysielajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený čo najskôr navštíviť občana vysielajúceho štátu,
ktorý bol zbavený osobnej slobody alebo ktorého osobná sloboda bola obmedzená, a udržiavať
s ním styk. Príslušné orgány prijímajúceho štátu takisto odovzdajú bez meškania konzulárnemu
úradníkovi každé písomné oznámenie od občana vysielajúceho štátu, ktorý bol zbavený
osobnej slobody alebo ktorého osobná sloboda bola akokoľvek obmedzená.
3.
Práva konzulárneho úradníka podľa odsekov 1 a 2 sa budú vykonávať v súlade s právnymi
predpismi prijímajúceho štátu za predpokladu, že tieto právne predpisy tieto práva
nezrušujú.
Článok 39
1.
Konzulárny úradník je oprávnený poskytovať v konzulárnom obvode všetku pomoc lodi
vysielajúceho štátu, ktorá je v prístave, pobrežných alebo vnútorných vodách prijímajúceho
štátu, ako aj jej posádke a cestujúcim.
2.
Konzulárny úradník sa môže obracať so žiadosťou o pomoc na príslušné orgány prijímajúceho
štátu v akejkoľvek veci týkajúcej sa výkonu jeho funkcií v prípade lode vysielajúceho
štátu alebo členov jej posádky alebo jej cestujúcich.
3.
Konzulárny úradník môže vstúpiť na palubu lode len čo sa lodi povolí styk s pobrežím.
Členovia posádky môžu bez meškania nadviazať s konzulárnym úradníkom spojenie.
4.
Konzulárny úradník je v konzulárnom obvode oprávnený:
a)
bez ujmy na právach orgánov prijímajúceho štátu vyšetrovať všetky udalosti na palube
lode, vypočuť členov posádky, kontrolovať lodné doklady, prijať vyhlásenie o ceste
a cieli lode, ako aj všeobecne uľahčovať vjazd, výjazd alebo pobyt lode v prístave;
b)
bez ujmy na právach orgánov prijímajúceho štátu riešiť spory medzi kapitánom a členmi
posádky včítane sporov týkajúcich sa mzdy a pracovnej zmluvy v rozsahu, v ktorom to
povoľujú právne predpisy vysielajúceho štátu;
c)
urobiť opatrenia na lekárske ošetrenie členov posádky alebo cestujúcich alebo na
ich návrat do vysielajúceho štátu;
d)
prijímať, vystavovať alebo overovať vyhlásenia alebo iné doklady, ktoré požadujú
právne predpisy vysielajúceho štátu vo vzťahu k lodi.
Článok 40
1.
Ak príslušné orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú urobiť na palube lode vysielajúceho
štátu donucovacie opatrenie alebo akékoľvek vyšetrovanie, je potrebné o tom prostredníctvom
príslušných orgánov prijímajúceho štátu upovedomiť príslušného konzulárneho úradníka.
S výnimkou toho, že to nepripúšťa naliehavosť veci, upovedomenie sa urobí tak, aby
konzulárny úradník alebo jeho zástupca mohol byť prítomný. Ak konzulárny úradník alebo
jeho zástupca nebol prítomný, odovzdajú mu príslušné orgány prijímajúceho štátu úplnú
informáciu o udalostiach.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak príslušné orgány v obvode prístavu majú
v úmysle vypočuť členov posádky na pevnine.
Ustanovenie tohto článku sa nepoužije pri obvyklej colnej, imigračnej alebo zdravotnej
kontrole, ani pri všetkých ostatných úkonoch vykonávaných na žiadosť alebo so súhlasom
kapitána lode.
Článok 41
1.
Ak loď vysielajúceho štátu stroskoce, narazí na plytčinu alebo breh alebo ak utrpí
inú haváriu v prijímajúcom štáte, alebo ak sa nejaký predmet patriaci k nákladu havarovanej
lode vysielajúceho, prijímajúceho alebo tretieho štátu, ktorý je vlastníctvom občana
vysielajúceho štátu, nájde na pobreží alebo vo vnútorných alebo pobrežných vodách
prijímajúceho štátu ako predmet vyvrhnutý na breh alebo je dopravený do prístavu tohto
štátu, upovedomia o tom príslušné orgány prijímajúceho štátu čo najskôr príslušného
konzulárneho úradníka. Budú ho takisto informovať o opatreniach už urobených pre záchranu
života osôb na palube lode, lode samotnej, nákladu a iného majetku na palube, ako
aj predmetov patriacich k lodi alebo tvoriacich časť jej nákladu, ktoré sa od nej
odpútali.
2.
Konzulárny úradník môže takej lodi, jej cestujúcim a členom posádky poskytnúť všetku
pomoc. Za tým účelom sa môže obrátiť so žiadosťou o pomoc na príslušné orgány prijímajúceho
štátu. Konzulárny úradník môže urobiť opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku včítane
opatrení za účelom opravy lode alebo môže požiadať príslušné orgány prijímajúceho
štátu, aby také opatrenia urobili alebo v nich pokračovali.
3.
Ak loď alebo predmet patriaci k takej lodi sa našli na pobreží alebo v blízkosti
pobrežia prijímajúceho štátu alebo boli dopravené do prístavu tohto štátu a ani kapitán
lode, ani majiteľ, jeho zástupca alebo príslušný poisťovateľ nemôžu urobiť opatrenia
na zabezpečenie alebo zaobchádzanie s takou loďou alebo s takým predmetom, je konzulárny
úradník splnomocnený urobiť v mene vlastníka lode opatrenia, ktoré by mohol za tým
účelom urobiť vlastník sám.
4.
Ak sa predmet, ktorý patrí k nákladu havarovanej lode tretieho štátu a je majetkom
občana vysielajúceho štátu, nájde na pobreží alebo v blízkosti pobrežia prijímajúceho
štátu a vlastník predmetu, jeho zástupca alebo poisťovateľ nemôžu urobiť opatrenia
na zabezpečenie takého predmetu alebo zaobchádzanie s ním, je konzulárny úradník splnomocnený,
aby v mene vlastníka urobil také opatrenia, ktoré by na tento účel mohol urobiť vlastník
sám.
Článok 42
Články 39, 40 a 41 sa primerane vzťahujú aj na lietadlá.
Článok 43
Konzulárny úrad je oprávnený vyberať v prijímajúcom štáte poplatky a dávky za konzulárne
úkony, a to v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu.
ČASŤ V
Záverečné ustanovenia
Článok 44
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných
listín, ktorá sa vykoná čo najskôr.
2.
Tento dohovor zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď
jedna z Vysokých zmluvných strán oznámi druhej Vysokej zmluvnej strane písomnou formou
svoj úmysel ukončiť platnosť dohovoru.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch Vysokých zmluvných strán tento dohovor podpísali.
Dané v Addis Abebe 13. septembra 1981 vo dvoch vyhotoveniach v anglickom jazyku.
Za Československú socialistickú republiku:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Socialistickú Etiópiu:
Feleke Gedle-Giorgis v. r.
Za Socialistickú Etiópiu:
Feleke Gedle-Giorgis v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.