33/1983 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 07.04.1983 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 33/1983 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Afganskou demokratickou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 02.12.1982 |
| Dátum vyhlásenia: | 07.04.1983 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
33
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 2. decembra 1982
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Afganskou
demokratickou republikou
Dňa 22. apríla 1981 bol v Prahe podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Afganskou demokratickou republikou.
S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident republiky ho ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené
v Kábule 8. novembra 1982.
Dohovor na základe svojho článku 41 nadobudol platnosť 8. novembra 1982.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR medzi Československou socialistickou republikou a Afganskou demokratickou
republikou
Československá socialistická republika a Afganská demokratická republika,
vedené prianím ďalej upevňovať zväzky priateľstva medzi oboma krajinami,
prajúc si upraviť konzulárne styky medzi oboma štátmi a uľahčiť tak ochranu záujmov
oboch štátov a ochranu záujmov a práv ich občanov,
rozhodli sa uzavrieť tento Konzulárny dohovor a na tento účel vymenovali za svojich
splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky Ing. Bohuslava Chňoupka, ministra
zahraničných vecí,
a
predseda Prezídia Revolučnej rady Afganskej demokratickej republiky Šáha Muhammada Dósta, ministra zahraničných vecí,
a
predseda Prezídia Revolučnej rady Afganskej demokratickej republiky Šáha Muhammada Dósta, ministra zahraničných vecí,
ktorí si vymenili svoje plnomocenstvá, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme a
dohodli sa na týchto ustanoveniach:
ČASŤ I
DEFINÍCIE
Článok 1
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce výrazy tento význam:
a)
„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne
zastupiteľstvo;
b)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií;
c)
„vedúci konzulárneho úradu“ je osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávala
povinnosti spojené s touto funkciou;
d)
„konzulárny úradník“ je osoba včítane vedúceho konzulárneho úradu poverená výkonom
konzulárnych funkcií;
e)
„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba zamestnaná v administratívnych, technických
alebo domácich službách konzulárneho úradu;
f)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci;
g)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky patriace k nim, užívané
výhradne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom;
h)
„konzulárne archívy“ zahŕňajú všetky listiny, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy,
záznamové pásky a registre konzulárneho úradu spolu so šiframi a kódmi, kartotékami
a akýmkoľvek zariadením určeným na ich ochranu a uloženie;
i)
„lietadlo vysielajúceho štátu“ je každé lietadlo, s výnimkou vojenských lietadiel,
registrované v tomto štáte v súlade s jeho predpismi a nesúce jeho označenie;
j)
„rodinní príslušníci“ sú manžel, deti a rodičia člena konzulárneho úradu, ktorí s
ním bývajú v spoločnej domácnosti.
ČASŤ II
ZRIAĎOVANIE KONZULÁRNYCH ÚRADOV A VYMENOVANIE KONZULÁRNYCH ÚRADNÍKOV A KONZULÁRNYCH
ZAMESTNANCOV
Článok 2
1.
Konzulárny úrad sa môže zriadiť na území prijímajúceho štátu iba s jeho súhlasom.
2.
Sídlo konzulárneho úradu a konzulárny obvod sa určujú po dohode medzi vysielajúcim
a prijímajúcim štátom.
Článok 3
1.
Vysielajúci štát požiada vopred diplomatickou cestou o súhlas prijímajúceho štátu
s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.
2.
Po tom, čo takýto súhlas dostala, odovzdá diplomatická misia vysielajúceho štátu
ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu konzulský patent alebo iný dokument
o vymenovaní. V konzulskom patente alebo inom dokumente o vymenovaní sa uvedie plné
meno vedúceho konzulárneho úradu, jeho štátne občianstvo, jeho trieda, sídlo konzulárneho
úradu a konzulárny obvod.
3.
Po odovzdaní konzulského patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní vedúceho konzulárneho
úradu mu prijímajúci štát v čo najkratšom čase udelí exequatur alebo iné oprávnenie.
4.
Vedúci konzulárneho úradu sa môže ujať výkonu svojich funkcií po predložení konzulského
patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní a po udelení exequatur alebo iného oprávnenia
prijímajúcim štátom.
5.
Hneď po vydaní exequatur alebo iného oprávnenia vydaného podľa tohto článku urobia
príslušné orgány prijímajúceho štátu všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa vedúci
konzulárneho úradu mohol ujať svojich funkcií a aby mohol požívať práva, výsady a
imunity dané mu týmto dohovorom a právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Článok 4
Prijímajúci štát môže poskytnúť vedúcemu konzulárneho úradu dočasné oprávnenie na
výkon konzulárnych funkcií do toho času, než mu udelí exequatur alebo iné oprávnenie.
Článok 5
Konzulárnym úradníkom môže byť iba občan vysielajúceho štátu.
Článok 6
1.
Vysielajúci štát vopred písomne oznámi prijímajúcemu štátu plné meno, občianstvo,
hodnosť a triedu každého konzulárneho úradníka vymenovaného na konzulárny úrad.
2.
Vysielajúci štát tiež vopred oznámi prijímajúcemu štátu plné meno, občianstvo a funkciu
konzulárneho zamestnanca vymenovaného na konzulárny úrad.
Článok 7
1.
Vysielajúci štát môže v súlade s čl. 3, 5 a 6 poveriť jedného alebo viacerých členov svojej diplomatickej misie v prijímajúcom
štáte výkonom konzulárnych funkcií. Člen diplomatickej misie poverený výkonom konzulárnych
funkcií bude aj naďalej požívať výsady a imunity, ktoré mu patria ako členovi diplomatickej
misie.
2.
Vysielajúci štát môže pri svojej diplomatickej misii zriadiť konzulárne oddelenie
poverené výkonom konzulárnych funkcií.
Článok 8
Prijímajúci štát vydá každému konzulárnemu úradníkovi dokument osvedčujúci jeho právo
vykonávať konzulárne funkcie na území prijímajúceho štátu.
Článok 9
1.
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradu všetky výsady a imunity na výkon konzulárnych
funkcií a urobí všetky opatrenia potrebné na to, aby umožnil členom konzulárneho úradu
výkon ich úradných funkcií a požívanie výsad a imunít zakotvených v tomto dohovore.
2.
Prijímajúci štát bude zaobchádzať s konzulárnymi úradníkmi s náležitou úctou a urobí
všetky opatrenia na to, aby zabránil akémukoľvek útoku proti ich osobe, slobode a
dôstojnosti.
Článok 10
1.
Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže z nejakého dôvodu vykonávať svoje funkcie alebo
ak miesto vedúceho konzulárneho úradu je dočasne uprázdnené, môže vysielajúci štát
poveriť niektorého konzulárneho úradníka tohto konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho
úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo člena diplomatického personálu
svojej diplomatickej misie v tomto štáte dočasným vedením konzulárneho úradu. Plné
meno tejto osoby sa vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu.
2.
Osoba poverená dočasným vedením konzulárneho úradu má právo vykonávať všetky funkcie
konzulárneho úradu a požívať všetky práva, výsady a imunity ako vedúci konzulárneho
úradu vymenovaný podľa čl. 3.
3.
Člen diplomatického personálu diplomatickej misie poverený dočasným vedením konzulárneho
úradu požíva aj naďalej výsady a imunity vyplývajúce z jeho diplomatického štatútu.
Článok 11
1.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek, bez toho, že by uviedol dôvody svojho rozhodnutia,
oznámiť vysielajúcemu štátu diplomatickou cestou, že konzulárny úradník je nežiadúcou
osobou alebo že konzulárny zamestnanec je neprijateľný.
Vysielajúci štát je povinný v takom prípade dotyčnú osobu odvolať.
2.
Pokiaľ vysielajúci štát opomenie v primeranej lehote splniť svoj záväzok podľa ods.
1, prijímajúci štát môže odmietnuť uznávať túto osobu za člena konzulárneho úradu.
Článok 12
1.
Vysielajúci štát môže v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu nadobúdať
do vlastníctva, najímať alebo užívať v akejkoľvek inej forme ustanovenej týmito právnymi
predpismi pozemky, budovy alebo časti budov pre potreby konzulárneho úradu alebo pre
ubytovanie členov konzulárneho úradu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu.
2.
Prijímajúci štát poskytne vysielajúcemu štátu pri získaní pozemkov a budov alebo
častí budov na účely uvedené v ods. 1 všetku potrebnú pomoc.
3.
Vysielajúci štát nie je zbavený povinnosti dodržiavať právne predpisy o výstavbe
a územnom plánovaní alebo iné obmedzenia vzťahujúce sa na oblasť, v ktorej sú tieto
pozemky, budovy alebo časti budov.
ČASŤ III
VÝSADY A IMUNITY
Článok 13
1.
Na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny úrad, a na sídle vedúceho konzulárneho
úradu môže byť umiestnený znak vysielajúceho štátu spolu s označením konzulárneho
úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2.
Vlajka vysielajúceho štátu môže byť vyvesená na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny
úrad, aj na sídle vedúceho konzulárneho úradu a na jeho dopravných prostriedkoch používaných
na úradné účely.
3.
Pri vykonávaní tohto článku sa bude brať zreteľ na zákony, predpisy a zvyklosti prijímajúceho
štátu.
Článok 14
Konzulárne miestnosti sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu do nich, práve
tak ako do sídla vedúceho konzulárneho úradu a do obydlí konzulárnych úradníkov a
zamestnancov konzulárneho úradu, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu, ani v ňom
nemajú trvalé bydlisko, nemôžu vstúpiť bez dovolenia vedúceho konzulárneho úradu alebo
vedúceho diplomatickej misie alebo osoby splnomocnenej jedným z nich.
Konzulárne miestnosti sa nebudú užívať spôsobom nezlučiteľným s výkonom konzulárnych
funkcií.
Článok 15
Konzulárne archívy sú vždy a všade nedotknuteľné.
Článok 16
1.
Konzulárny úrad má právo na spojenie so svojou vládou, s diplomatickými misiami vysielajúceho
štátu a s konzulárnymi úradmi vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek. Konzulárny úrad
môže na tento účel použiť všetky vhodné komunikačné prostriedky včítane diplomatických
alebo konzulárnych kuriérov, diplomatických a konzulárnych batožín a kódovaných alebo
šifrovaných správ. Rádiovú vysielaciu stanicu môže zriaďovať iba so súhlasom prijímajúceho
štátu.
2.
Pri použití verejných komunikačných prostriedkov budú platiť pre konzulárny úrad
rovnaké podmienky ako pre diplomatickú misiu.
3.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu a kuriérne zásielky a batožiny sú, za predpokladu,
že sú opatrené zreteľným vonkajším označením svojej úradnej povahy, nedotknuteľné
a nemôžu sa ani otvoriť ani zadržať. Môžu obsahovať iba úradnú korešpondenciu a predmety
určené na úradnú potrebu.
4.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho postavenie
a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Konzulárny kuriér požíva rovnaké
práva, výsady a imunity ako diplomatický kuriér vysielajúceho štátu.
5.
Konzulárna batožina sa môže zveriť aj kapitánovi civilného lietadla vysielajúceho
štátu. Kapitán musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou počet zásielok tvoriacich
konzulárnu batožinu, ktorá sa mu zverila, ale nebude považovaný za konzulárneho kuriéra.
Po prerokovaní s príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu môže konzulárny úrad poveriť
niektorého zo svojich členov, aby uvedenú batožinu priamo a voľne prevzal od kapitána
alebo aby mu ju odovzdal.
Článok 17
1.
Konzulárni úradníci a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu, ani v ňom nemajú trvalé bydlisko, nepodliehajú trestnej, občianskoprávnej a
správnej jurisdikcii prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu, ani v ňom nemajú trvalé bydlisko, nepodliehajú trestnej jurisdikcii prijímajúceho
štátu. Občianskoprávnej a správnej jurisdikcii prijímajúceho štátu nepodliehajú, pokiaľ
ide o výkon ich úradných funkcií.
3.
Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na občianskoprávne konanie:
a)
vyplývajúce zo zmlúv, ktoré konzulárny úradník alebo zamestnanec neuzavrel v zastúpení
vysielajúceho štátu;
b)
týkajúce sa dedičstva, kde konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec nevystupuje
za vysielajúci štát, ale ako súkromná osoba;
c)
týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú v prijímajúcom štáte dopravným prostriedkom;
d)
týkajúce sa akejkoľvek súkromnej alebo obchodnej činnosti, ktorú konzulárny úradník
alebo zamestnanec vykonáva v prijímajúcom štáte popri svojich úradných funkciách.
4.
Vysielajúci štát sa môže vzdať imunít uvedených v tomto článku. Takéto vzdanie sa
musí byť výslovné a prijímajúcemu štátu sa musí oznámiť písomne.
5.
Vzdanie sa vyňatia z jurisdikcie vo veciach občianskoprávnych alebo správnych nezahŕňa
vzdanie sa vyňatia z jurisdikcie, pokiaľ ide o exekučný výkon rozsudku; tejto imunity
sa treba vzdať osobitne.
Článok 18
1.
Členovia konzulárneho úradu sa môžu vyzvať, aby podali svedectvo v súdnom alebo správnom
konaní. Ak konzulárny úradník odmietne podať svedectvo, nesmie sa voči nemu použiť
donucovacie opatrenie. Zamestnanci konzulárneho úradu nemôžu odmietnuť podať svedectvo
s výnimkou prípadov uvedených v ods. 3.
2.
Príslušné ustanovenia ods. 1 týkajúce sa konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov
sa vzťahujú aj na ich rodinných príslušníkov.
3.
Členovia konzulárneho úradu môžu odmietnuť podať svedectvo, pokiaľ ide o výkon ich
úradných funkcií, a môžu odmietnuť predložiť úradné dokumenty a úradnú korešpondenciu.
Takisto môžu odmietnuť podať svedectvo ako znalci práva vysielajúceho štátu, jeho
výkladu a použitia.
4.
Orgány prijímajúceho štátu, ktoré požadujú svedectvo od konzulárnych úradníkov alebo
od konzulárnych zamestnancov, budú postupovať tak, aby sa nevmiešavali do výkonu funkcií
konzulárneho úradu a tento výkon nenarušovali. Pokiaľ je to možné, môžu prijať svedectvo
na konzulárnom úrade alebo v obydlí konzulárneho úradníka alebo zamestnanca alebo
ho môžu prijať v písomnej forme.
Článok 19
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho
štátu, ani v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od verejných
služieb a povinností každého druhu.
Článok 20
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci sú vyňatí zo všetkých povinností
ustanovených právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov,
povolenie na pobyt a iné predpisy týkajúce sa pobytu cudzincov.
Článok 21
1. Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní, dávok a poplatkov
a)
z pozemkov, budov a častí budov užívaných na konzulárne účely alebo ako obydlie členov
konzulárneho úradu, ak sú vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo ak sa v jeho mene
najmú;
b)
zo zmlúv a listín, ktoré sa týkajú nadobudnutia nehnuteľností uvedených v ods. 1
písm. a);
c)
z výkonu konzulárnych funkcií včítane vyberania konzulárnych poplatkov.
2.
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte oslobodený aj od všetkých daní, dávok a
poplatkov z hnuteľného majetku, ktorý je vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo
ktorý je v jeho držbe alebo užívaní, a ktorý je určený výhradne na konzulárne účely.
3.
Oslobodenie ustanovené v tomto článku sa nevzťahuje na poplatky a dávky za preukázané
služby.
Článok 22
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od daní
a dávok zo svojich služobných príjmov.
Článok 23
1.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od všetkých
celoštátnych, oblastných a miestnych daní a poplatkov, včítane daní a poplatkov z
hnuteľného majetku, ktorého sú vlastníkmi.
2.
Oslobodenia uvedené v ods. 1 sa nevzťahujú na
a)
nepriame dane, ktoré sú spravidla obsiahnuté v cene tovaru alebo služieb;
b)
poplatky a dane zo súkromného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území prijímajúceho
štátu, pokiaľ nie je oslobodený podľa článku 21;
c)
dedičské dane a poplatky alebo dane a poplatky z prevodu majetku vyberané prijímajúcim
štátom;
d)
dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktorých zdroje sú v prijímajúcom štáte;
e)
súdne, registračné, hypotečné, správne a kolkové poplatky, pokiaľ sa oslobodenie
neposkytne podľa článku 21;
f)
poplatky vyberané zo skutočne preukázanej služby.
Článok 24
Hnuteľný majetok zanechaný na území prijímajúceho štátu členom konzulárneho úradu
alebo jeho rodinným príslušníkom, ktorý zomrel, pokiaľ nebol občanom prijímajúceho
štátu alebo v tomto štáte nemal trvalé bydlisko, bude oslobodený od všetkých dedičských
daní a poplatkov alebo daní a poplatkov z prevodu majetku, ak tento majetok je na
území prijímajúceho štátu výlučne v súvislosti s pobytom zomretého ako člena konzulárneho
úradu alebo jeho rodinného príslušníka žijúceho s ním v spoločnej domácnosti.
Článok 25
1.
Všetky predmety včítane motorových vozidiel, ktoré sú dovezené pre úradnú potrebu
konzulárneho úradu, sú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu oslobodené
od všetkých colných dávok a poplatkov vyberaných na základe dovozu alebo v súvislosti
s dovozom práve tak, ako predmety dovezené pre potrebu diplomatickej misie.
2.
Konzulárni úradníci a ich rodinní príslušníci, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú oslobodení od všetkých colných dávok
a poplatkov vyberaných z dovozu všetkých predmetov určených pre ich osobnú potrebu
včítane predmetov určených na ich začiatočné zariadenie. Konzulárni zamestnanci požívajú
oslobodenie podľa tohto odseku iba vtedy, ak ide o predmety dovezené v čase ich prvého
nástupu na konzulárny úrad.
3.
Predmety určené pre osobnú potrebu nesmú presiahnuť množstvo potrebné na priamu spotrebu
príslušných osôb.
4.
Osobná batožina konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, pokiaľ nie sú
občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalé bydlisko, sú oslobodené od colnej
prehliadky. Môžu byť prezreté iba v prípadoch, keď sú vážne dôvody domnievať sa, že
obsahujú iné predmety než uvedené v ods. 2 alebo predmety, ktorých vývoz alebo dovoz
je zakázaný právnymi predpismi prijímajúceho štátu alebo na ktoré sa vzťahujú jeho
právne predpisy o karanténe. Takáto prehliadka sa musí vykonať v prítomnosti tohto
konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka alebo jeho zástupcu.
Článok 26
Všetky osoby, ktoré požívajú podľa tohto dohovoru výsady a imunity, sú povinné bez
ujmy na týchto výsadách a imunitách dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu
včítane dopravných predpisov a predpisov o poistení proti škodám spôsobeným tretím
osobám prevádzkou motorových vozidiel.
Článok 27
S výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu o oblastiach, do ktorých je prístup
zakázaný alebo obmedzený z dôvodov štátnej bezpečnosti, konzulárny úradník alebo konzulárny
zamestnanec, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu slobodne cestovať po území prijímajúceho
štátu.
Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú podmienok udeľovania víz alebo iných cestovných
dokladov podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu.
ČASŤ IV
KONZULÁRNE FUNKCIE
Článok 28
1.
Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu funkcie uvedené v tejto časti. Iné konzulárne funkcie môže vykonávať iba vtedy,
ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník má právo zastupovať v konzulárnom obvode v súlade s právnymi predpismi
prijímajúceho štátu práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho štátnych príslušníkov,
a to tak fyzických, ako aj právnických osôb.
3.
Konzulárny úradník sa môže pri výkone konzulárnych funkcií obracať priamo písomne
i ústne na príslušné miestne orgány konzulárneho obvodu a v rozsahu, v ktorom to dovoľujú
právne predpisy a zvyklosti prijímajúceho štátu, aj na príslušné orgány prijímajúceho
štátu.
4.
Konzulárny úradník môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonávať konzulárne funkcie
aj mimo konzulárneho obvodu.
Článok 29
Konzulárny úradník prispieva k rozvoju hospodárskych, obchodných, kultúrnych a vedeckých
stykov medzi oboma štátmi, ako aj k upevňovaniu ich priateľských stykov.
Článok 30
1.
Konzulárny úradník je v konzulárnom obvode oprávnený:
a)
registrovať občanov vysielajúceho štátu;
b)
prijímať žiadosti a vyhlásenia vo veciach štátneho občianstva občanov vysielajúceho
štátu a vydávať príslušné doklady;
c)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenia o uzavretí
manželstva za predpokladu, že obe osoby sú občanmi vysielajúceho štátu;
d)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenia týkajúce sa
rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu;
e)
registrovať narodenia a úmrtia občanov vysielajúceho štátu;
f)
zostavovať, overovať, potvrdzovať a legalizovať listiny a dokumenty, ako aj vykonávať
iné úkony, ktoré sú nevyhnutné pre ich platnosť, na žiadosť občana vysielajúceho štátu
pre ich uplatnenie mimo územia prijímajúceho štátu a na žiadosť akejkoľvek osoby,
ak je táto listina alebo dokument určený na použitie v prijímajúcom štáte za predpokladu,
že to nie je v rozpore s právnymi predpismi tohto štátu;
g)
prekladať listiny a dokumenty a overovať správnosť ich prekladu.
2.
Ak to vyžadujú právne predpisy prijímajúceho štátu, konzulárny úradník informuje
príslušné orgány tohto štátu o vykonávaní úkonov uvedených v ods. 1 písm. c) a e).
Článok 31
Listiny a dokumenty vyhotovené, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v súlade
s článkom 30 majú v prijímajúcom štáte rovnakú právnu účinnosť a preukázanú moc ako doklady vyhotovené,
preložené alebo overené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že
boli vyhotovené spôsobom, ktorý nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho
štátu.
Článok 32
1.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu
vydávať, predlžovať, meniť, zrušovať, odnímať a zadržiavať cestovné doklady občanov
vysielajúceho štátu.
2.
Je oprávnený vydávať, zrušovať a predlžovať platnosť príslušných víz osobám, ktoré
si prajú cestovať do vysielajúceho štátu.
Článok 33
Konzulárny úradník môže v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prevziať
starostlivosť nad maloletým občanom svojho štátu, ktorý žije na území prijímajúceho
štátu, ak tento štát takúto právomoc uznáva.
Článok 34
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez meškania informovať príslušného konzulárneho
úradníka o úmrtí občana vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú informovať aj príslušného konzulárneho
úradníka, ak sa dozvedia o dedičstve po občanovi vysielajúceho štátu alebo ak sa dozvedia
o dedičstve po osobe zomretej v tomto štáte, bez ohľadu na jej občianstvo, ktoré sa
môže týkať občana vysielajúceho štátu.
3.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu urobia v prípadoch podľa ods. 2 a za predpokladu,
že dedičstvo je na jeho území, potrebné opatrenia v súlade s jeho právnymi predpismi
na zabezpečenie tohto dedičstva a doručia príslušnému konzulárnemu úradníkovi odpis
závetu, ak bol vyhotovený, ako aj všetky dostupné informácie o dedičoch, obsahu a
hodnote dedičstva, a upovedomia ho o termíne začatia konania o dedičstve.
4.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu
zastupovať priamo alebo prostredníctvom zástupcu záujmy občana vysielajúceho štátu,
ktorý má nárok na dedičstvo nachádzajúce sa v prijímajúcom štáte, a ktorý nemá v tomto
štáte trvalé bydlisko.
5.
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať pre občana vysielajúceho štátu, ktorý nemá
trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, peniaze alebo iný majetok, ktorý tomuto občanovi
patrí z titulu dedičstva po akejkoľvek osobe, včítane platieb z titulu náhrady škody,
dôchodku a sociálneho zabezpečenia a príjmu z poistiek.
6.
Hnuteľný majetok a peňažné sumy pochádzajúce z likvidácie dedičstva patriaceho občanovi
vysielajúceho štátu sa môžu odovzdať príslušnému konzulárnemu úradníkovi za predpokladu,
že nároky veriteľa zomretej osoby boli uspokojené alebo zabezpečené a že sa zaplatili
dane a poplatky týkajúce sa dedičstva.
7.
Konzulárny úradník je oprávnený spolupracovať s príslušnými orgánmi prijímajúceho
štátu pri zabezpečovaní dedičstva podľa tohto článku.
Článok 35
1.
Konzulárny úradník má právo v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu zastupovať
v konzulárnom obvode občanov vysielajúceho štátu pred orgánmi prijímajúceho štátu,
ak pre neprítomnosť alebo z iných vážnych dôvodov nemôžu včas uplatňovať svoje práva
a záujmy. Zastupovanie trvá tak dlho, kým zastupovaná osoba neustanoví svojho splnomocnenca
alebo sama neprevezme hájenie svojich práv a záujmov.
2.
Konzulárny úradník má právo v konzulárnom obvode nadviazať a udržiavať styk s každým
občanom vysielajúceho štátu, radiť mu a poskytovať všetku potrebnú pomoc a v prípade
potreby robiť opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci. Prijímajúci štát nebude žiadnym
spôsobom obmedzovať právo občana vysielajúceho štátu spojiť sa s konzulárnym úradom
alebo konzulárny úrad navštíviť.
Článok 36
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia bez meškania príslušného konzulárneho
úradníka vo všetkých prípadoch, keď bol občan vysielajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom
zbavený osobnej slobody alebo ak jeho osobná sloboda bola akýmkoľvek spôsobom obmedzená.
2.
Konzulárny úradník má právo čo najskôr navštíviť občana vysielajúceho štátu, ktorý
bol zbavený osobnej slobody alebo ktorého osobná sloboda bola obmedzená, a udržiavať
s ním styk. Príslušné orgány prijímajúceho štátu takisto odovzdajú bez meškania konzulárnemu
úradníkovi každé písomné oznámenie od občana vysielajúceho štátu, ktorý bol zbavený
slobody alebo ktorého osobná sloboda bola akokoľvek obmedzená.
3.
Konzulárny úradník bude na svoju žiadosť bezodkladne informovaný o dôvodoch zbavenia
alebo obmedzenia osobnej slobody občana vysielajúceho štátu.
4.
Práva konzulárneho úradníka podľa ods. 2 a 3 sa budú vykonávať v súlade s právnymi
predpismi prijímajúceho štátu za podmienky, že tieto právne predpisy tieto práva nezrušujú.
Článok 37
1.
Konzulárny úradník je oprávnený poskytovať v konzulárnom obvode každú pomoc lietadlu
vysielajúceho štátu, ktoré je na letisku alebo vo vzdušnom priestore prijímajúceho
štátu, ako aj jeho posádke a cestujúcim.
2.
Konzulárny úradník sa môže pri výkone svojich funkcií v otázkach týkajúcich sa lietadla
vysielajúceho štátu, jeho posádky a cestujúcich obracať so žiadosťou o pomoc na príslušné
orgány prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárny úradník môže vstúpiť na palubu lietadla. Členovia posádky môžu nadviazať
s konzulárnym úradníkom spojenie.
4.
Konzulárny úradník má v konzulárnom obvode právo:
a)
bez ujmy na právach orgánov prijímajúceho štátu vyšetrovať všetky udalosti na palube
lietadla, vypočuť členov posádky, kontrolovať doklady lietadla, prijímať vyhlásenia
o ceste a cieli lietadla a všestranne uľahčovať prílet, pobyt a odlet lietadla z letiska;
b)
robiť opatrenia na lekárske ošetrenie člena posádky alebo cestujúceho alebo na ich
návrat do vysielajúceho štátu;
c)
prijať, vystaviť alebo overiť vyhlásenia alebo doklady, ktoré vyžadujú právne predpisy
vysielajúceho štátu vo vzťahu k lietadlám.
Článok 38
1.
Ak príslušné orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú vykonať na palube lietadla vysielajúceho
štátu donucovacie opatrenie alebo vyšetrovanie, treba o tom prostredníctvom príslušných
orgánov prijímajúceho štátu upovedomiť konzulárneho úradníka. S výnimkou toho, že
to nepripúšťa naliehavosť veci, upovedomenie sa urobí tak, aby konzulárny úradník
alebo jeho zástupca mohol byť pri vykonávaní úkonu prítomný. Ak konzulárny úradník
alebo jeho zástupca nebol prítomný, odovzdajú mu príslušné orgány prijímajúceho štátu
úplnú informáciu o udalostiach.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak miestne orgány majú vypočuť členov posádky.
Ustanovenie tohto článku sa nepoužije pri obvyklej colnej, pasovej alebo hygienickej
kontrole.
Článok 39
1.
Ak lietadlo vysielajúceho štátu stroskoce alebo utrpí inú haváriu v prijímajúcom
štáte, alebo ak sa nejaký predmet patriaci k nákladu havarovaného lietadla vysielajúceho,
prijímajúceho alebo tretieho štátu, ktorý je vlastníctvom občana vysielajúceho štátu,
nájde na území prijímajúceho štátu, upovedomia o tom orgány prijímajúceho štátu ihneď
konzulárneho úradníka. Konzulárneho úradníka informujú aj o opatreniach urobených
na záchranu ľudí na palube lietadla, lietadla, nákladu a ďalšieho tovaru, ako aj častí
lietadla a častí nákladu, ktoré sa od lietadla oddelili.
2.
Konzulárny úradník môže takému lietadlu, jeho cestujúcim a členom posádky poskytnúť
všetku pomoc. Za tým účelom sa môže obrátiť na príslušné orgány prijímajúceho štátu.
Konzulárny úradník môže urobiť opatrenia vyplývajúce z odseku 1, včítane opatrení
za účelom opravy lietadla, alebo môže požiadať príslušné orgány prijímajúceho štátu,
aby také opatrenia urobili alebo v nich pokračovali.
3.
Ak sa havarované lietadlo alebo predmet patriaci k takému lietadlu našiel na území
prijímajúceho štátu a ani majiteľ, jeho zástupca alebo príslušný poisťovateľ nemôžu
urobiť opatrenia na zabezpečenie lietadla alebo predmetu alebo na nakladanie s nimi,
je konzulárny úradník splnomocnený urobiť v mene vlastníka lietadla opatrenie, ktoré
by mohol urobiť vlastník sám.
4.
Ak sa predmet, ktorý patrí k nákladu havarovaného lietadla tretieho štátu a je majetkom
občana vysielajúceho štátu, nájde na území prijímajúceho štátu a vlastník predmetu,
jeho zástupca alebo poisťovateľ nemôžu urobiť opatrenia na zabezpečenie takého predmetu
alebo na nakladanie s ním, potom je konzulárny úradník splnomocnený, aby v mene vlastníka
urobil také opatrenia, ktoré by na tento účel mohol urobiť vlastník sám.
Článok 40
Konzulárny úrad je oprávnený vyberať na území prijímajúceho štátu dávky a poplatky
za konzulárne úkony, a to v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu.
ČASŤ V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 41
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných
listín, ktorá sa vykoná v Kábule.
2.
Tento dohovor zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď
jedna z vysokých zmluvných strán oznámi druhej vysokej zmluvnej strane písomnou formou
svoj úmysel dohovor vypovedať.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch vysokých zmluvných strán tento dohovor podpísali
a opatrili pečaťami.
Dané v Prahe 22. apríla 1981 vo dvoch vyhotoveniach v českom, dari a anglickom jazyku,
pričom v prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce anglické znenie.
V mene prezidenta
Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
V mene predsedu Prezídia Revolučnej rady
Afganskej demokratickej republiky:
Šáh Muhammad Dóst v. r.
Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
V mene predsedu Prezídia Revolučnej rady
Afganskej demokratickej republiky:
Šáh Muhammad Dóst v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.