103/1984 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.1985 - 31.03.1997 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 103/1984 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministra zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o opatreniach proti prenosným chorobám |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 18.09.1984 |
Dátum vyhlásenia: | 26.10.1984 |
Autor: | Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
20/1966 Zb. | Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu |
46/1966 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti o opatreniach proti prenosným chorobám |
79/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam |
103
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
z 18. septembra 1984
o opatreniach proti prenosným chorobám
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 70 ods. 1 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
(1)
Základné opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb sa zabezpečujú vytváraním
a ochranou zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce. Opatrenia na zabezpečenie
týchto podmienok sú upravené osobitným predpisom. 1)
(2)
V záujme účinnej ochrany proti prenosným chorobám sú organizácie i občania povinní
vykonávať všetky opatrenia proti ich vzniku a šíreniu alebo sa podrobiť týmto opatreniam
a podľa potreby sa zúčastniť na ich vykonávaní.
(3)
Prenosnou chorobou podľa tejto vyhlášky sa rozumie každé ochorenie, ktoré môže byť
prenesené na človeka.
§ 2
(1)
Každý je povinný bez meškania oznámiť ošetrujúcemu lekárovi alebo orgánu hygienickej
služby všetky okolnosti dôležité v záujme epidemiologického vyšetrovania; osoba chorá
na prenosnú chorobu je povinná označiť lekárovi na jeho vyzvanie zdroj choroby a osoby,
ktoré mohla sama nakaziť.
(2)
Rodičia alebo iné osoby, ktoré majú v starostlivosti deti, sú povinné predložiť pri
ich prijatí do predškolského zariadenia, do odborných liečebných ústavov alebo na
zotavovacie akcie pre deti a dorast 2) a v iných prípadoch, ak tak určí podľa epidemiologickej
situácie na návrh orgánu hygienickej služby príslušný národný výbor, písomné vyhlásenie
o tom, že orgán hygienickej služby alebo ošetrujúci lekár nenariadil dieťaťu, rodičom
alebo iným osobám, ktoré s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti, karanténne opatrenie
a že nevedia o tom, že v poslednom týždni alebo v čase určenom orgánmi hygienickej
služby prišlo dieťa, rodič alebo iné osoby, ktoré s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti,
do styku s osobami, ktoré ochoreli na prenosnú chorobu. Vzor písomného vyhlásenia
je uvedený v prílohe tejto vyhlášky.
§ 3
(1)
Opatrenia proti prenosným chorobám plánujú, organizujú, riadia, ukladajú a kontrolujú
orgány hygienickej služby. Takéto opatrenia vykonávajú spravidla organizácie a zdravotnícke
zariadenia. Zdravotnícke zariadenia môžu v prípadoch určených touto vyhláškou potrebné
opatrenia aj samy uložiť.
(2)
Pri vykonávaní opatrení proti chorobám prenosným zo zvieraťa na človeka spolupracujú
zdravotnícki pracovníci s odbornými pracovníkmi veterinárnej služby.
DRUHÝ DIEL
OPATRENIA PROTI VZNIKU A ŠÍRENIU PRENOSNÝCH CHORÔB
Prvý oddiel
Preventívne opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb
Očkovanie proti prenosným chorobám
§ 4
(1)
Na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných chorôb sa vykonáva v prípadoch určených
Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky - hlavným hygienikom
Slovenskej socialistickej republiky3) podľa stavu odolnosti obyvateľstva proti prenosným chorobám:
a)
pravidelné očkovanie všetkých osôb, ktoré dosiahli určený vek,
b)
osobitné očkovanie osôb, ktoré sú pri svojej povinnej činnosti vystavené zvýšenému
nebezpečenstvu nákazy,
c)
mimoriadne očkovanie všetkého obyvateľstva alebo určitej skupiny, ak to vyžaduje
epidemiologická situácia,
d)
očkovanie osôb odchádzajúcich do cudziny a osôb prichádzajúcich z cudziny,
e)
očkovanie osôb pri úrazoch, poraneniach a nehojivých ranách,
f)
očkovanie osôb v ohnisku nákazy.
(2)
Očkovania uvedené v odseku 1 sú povinné; povinnosť podrobiť sa očkovaniu zahŕňa aj
povinnosť podrobiť sa v určenej lehote potrebným kontrolným vyšetreniam.
§ 5
(1)
Očkovanie plánuje, organizuje, riadi a kontroluje hlavný hygienik Slovenskej socialistickej
republiky (ďalej len "hlavný hygienik") a podľa jeho smerníc a pokynov nižšie orgány hygienickej služby.
Mimoriadne očkovanie môže so súhlasom hlavného hygienika určiť krajský hygienik.
(2)
Očkovanie a potrebné vyšetrenia vykonávajú príslušné zdravotnícke zariadenia.
§ 6
U osôb, ktorých zdravie by sa očkovaním ohrozilo, odloží príslušné zdravotnícke zariadenie
očkovanie až do toho času, keď sa bude môcť vykonať bez ujmy na ich zdraví.
§ 7
(1)
Každé vykonané očkovanie sa zapíše do zdravotného záznamu očkovanej osoby a do očkovacieho
preukazu. Očkovací preukaz je povinný očkovaný (jeho zákonný zástupca) uschovávať
a preukázať sa ním na vyzvanie lekára.
(2)
Riaditelia predškolských zariadení sú pri prijatí dieťaťa do týchto zariadení povinní
vyžiadať si očkovací preukaz a dať ho detskému lekárovi na vykonanie záznamu. Riaditelia
škôl sú povinní vyžiadať si očkovací preukaz na začiatku školského roka, v ktorom
dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku, a odovzdať ho na vykonanie záznamu lekárovi
školskej zdravotnej služby.
(3)
Očkovanie proti tetanu sa zapisuje aj do občianskeho preukazu.4)
§ 8
Evidenčné podklady na očkovanie proti prenosným chorobám zabezpečujú príslušné zdravotnícke
zariadenia predovšetkým z vlastných materiálov, z materiálov iných zdravotníckych
zariadení a prípadne z materiálov škôl a závodov. Na riadne dopĺňanie evidencie môžu
zdravotnícke zariadenia požiadať o poskytnutie údajov o mieste pobytu občanov útvar
Zboru národnej bezpečnosti.
§ 9
(1)
Vedúci organizácií, riaditelia škôl a iných zariadení sú povinní hlásiť príslušným
lekárom každú osobu, ktorá sa má pred začatím svojej činnosti podľa pokynov orgánov
hygienickej služby podrobiť osobitnému alebo mimoriadnemu očkovaniu, a na požiadanie
im poslať zoznamy svojich pracovníkov (žiakov, poslucháčov, chovancov a pod.), ktorí
majú byť očkovaní. Rovnakú povinnosť majú výbory spoločenských organizácií podieľajúcich
sa na vykonávaní telesnej výchovy. Vedúci organizácií, riaditelia škôl a iných zariadení
sú na požiadanie vedúceho lekára oddelenia tuberkulózy a respiračných chorôb nemocnice
s poliklinikou II. a III. typu povinní poslať mu zoznamy svojich pracovníkov (žiakov,
poslucháčov, chovancov a pod.), ktorých treba očkovať proti tuberkulóze.
(2)
Vedúci organizácií, riaditelia škôl a iných zariadení sú povinní zabezpečiť účasť
pracovníkov (žiakov, poslucháčov, chovancov a pod.) na očkovaní v určených lehotách
a prípadne ich o očkovaní včas upovedomiť; ak je to potrebné, sú povinní poskytnúť
na vykonanie očkovania aj vhodné miestnosti.
§ 10
Očkovanie vojakov v činnej službe, občianskych pracovníkov vojenskej správy, príslušníkov
Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky
a pracovníkov železničnej dopravy je upravené osobitnými predpismi, ktoré určujú aj
spôsob prevodu záznamov o očkovaní týchto osôb pri ich prevzatí do starostlivosti
zdravotníckeho zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej
republiky.
Opatrenia proti šíreniu prenosných chorôb osobami, ktoré vylučujú choroboplodné zárodky
§ 16
(1)
Osoby vylučujúce choroboplodné zárodky brušného týfu a paratýfu (ďalej len "choroboplodné
zárodky") musia najmä:
a)
podrobiť sa stálemu lekárskemu dohľadu a potrebnému mikrobiologickému vyšetrovaniu,
ako aj liečeniu a dostaviť sa za tým účelom do príslušného zdravotníckeho zariadenia,
b)
zachovávať hygienické zásady podľa pokynov orgánu hygienickej služby alebo obvodného
lekára,
c)
podrobiť sa karanténnym opatreniam v prípadoch, v ktorých je im to nariadené, v záujme
ochrany zdravia iných osôb (§ 25 ods. 1),
d)
podľa pokynov orgánu hygienickej služby vykonávať priebežnú ohniskovú dezinfekciu,
e)
vopred hlásiť každú zmenu pracoviska a miesto pobytu (aj prechodného) orgánu hygienickej
služby príslušnému podľa doterajšieho bydliska; ak ide o zmenu trvalého rázu, musia
ju hlásiť najmenej 14 dní vopred,
f)
oznámiť pri prijatí do ústavnej starostlivosti vrátane kúpeľnej, že vylučujú choroboplodné
zárodky,
g)
nesmú vykonávať činnosť, pri ktorej by ohrozovali zdravie ostatných spolupracovníkov
alebo osôb zverených do ich starostlivosti alebo pri ktorej prichádzajú do styku s
požívatinami, liečivami alebo by inak ohrozovali zdravie osôb, ak im to zakáže orgán
hygienickej služby. 6)
(2)
Orgán hygienickej služby môže nariadiť opatrenia podľa odseku 1 aj osobám, ktoré
vylučujú iné choroboplodné zárodky, ak to epidemiologická situácia vyžaduje.
§ 17
(1)
Orgány hygienickej služby a obvodní lekári vedú v evidencii rekonvalescentov po brušnom
týfe a po paratýfoch (ďalej len "rekonvalescenti") a osoby vylučujúce zárodky týchto chorôb (ďalej len "bacilonosiči") a vykonávajú nad nimi lekársky dohľad.
(2)
Orgán hygienickej služby priebežne eviduje a kontroluje prechodné zmeny pobytu osôb
vylučujúcich choroboplodné zárodky a hlási ich orgánu hygienickej služby miesta prechodného
pobytu. Na nástup do zariadenia sociálnej starostlivosti, rekreačného alebo podobného
zariadenia je potrebný súhlas orgánov hygienickej služby miesta bydliska i pobytu,
ako aj vedúceho tohto zariadenia.
§ 18
Ak sú rekonvalescenti podozriví, že by mohli vylučovať choroboplodné zárodky, sú na
základe rozhodnutia orgánu hygienickej služby povinní podrobiť sa podľa povahy svojej
choroby opatreniam uvedeným v § 16.
§ 19
Rekonvalescenti sú povinní podrobiť sa pred prepustením z ústavného liečenia predpísaným
záverečným bakteriologickým vyšetreniam. Rekonvalescenti, u ktorých boli všetky tieto
vyšetrenia negatívne (ďalej len "rekonvalescenti s negatívnym nálezom"), môžu byť
prepustení z ústavného liečenia. Rekonvalescenti, u ktorých bolo niektoré zo záverečných
vyšetrení pozitívne (ďalej len "rekonvalescenti s pozitívnym nálezom"), môžu byť prepustení
z ústavného liečenia len so súhlasom orgánu hygienickej služby.
§ 20
(1)
Rekonvalescenti s negatívnym nálezom smú nastúpiť do práce alebo do kolektívu po
prepustení z ústavného liečenia, len čo to dovolí ich celkový zdravotný stav; činnosť
podľa § 11 smú však vykonávať až po dvoch mesiacoch po prepustení z ústavnej starostlivosti,
ak predpísané vyšetrenia boli v tomto čase negatívne.6)
(2)
O nástupe do práce alebo do kolektívu u rekonvalescentov s pozitívnym nálezom rozhodne
z hľadiska epidemiologického orgán hygienickej služby. Títo rekonvalescenti, ako aj
bacilonosiči, nesmú byť ani v prípade, že neskoršie vyšetrenia sú u nich negatívne,
zamestnaní podľa § 11, pokiaľ orgán hygienickej služby nepovolí podľa povahy určitého
pracoviska výnimku, ani nesmú byť začleňovaní do hromadných akcií, pri ktorých je
zvýšené riziko nákazy. Ak je zvýšené riziko nákazy, môže orgán hygienickej služby
zakázať týmto osobám aj výkon iného povolania. 6)
§ 21
Osoby pracujúce na spoločnom pracovisku alebo žijúce v spoločnej domácnosti s rekonvalescentmi
s pozitívnym nálezom alebo s bacilonosičmi sú povinné podrobiť sa dohľadu orgánu hygienickej
služby a obvodných lekárov; obvodní lekári vykonajú opatrenia proti šíreniu prenosných
chorôb ešte pred návratom rekonvalescentov (bacilonosičov) z ústavnej starostlivosti.
Tieto osoby nesmú bez súhlasu orgánu hygienickej služby pracovať v zamestnaní uvedenom
v § 11. 6)
Ochranná dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia
§ 22
(1)
Na zamedzenie vzniku prenosných chorôb a ich hromadného výskytu je každý povinný
vykonávať preventívne opatrenia na ničenie choroboplodných zárodkov (ochrannú dezinfekciu),
opatrenia na ničenie epidemiologicky závažných alebo obťažných členovcov (ochrannú
dezinsekciu) a opatrenia na ničenie epidemiologicky významných alebo škodlivých myšovitých
hlodavcov alebo iných zvierat (ochrannú deratizáciu). V prípadoch určených orgánom
hygienickej služby treba túto činnosť vykonávať sústavne. 7)
(2)
Orgány hygienickej služby môžu nariadiť povinné ničenie škodlivých živočíchov, ak
nepriaznivo ovplyvňujú epidemiologickú situáciu alebo spôsobujú vážne hygienické závady
alebo ak hrozí ich rozšírenie.
§ 23
(1)
Ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, ktoré sú súčasťou pravidelných pracovných
(technologických) postupov alebo ktoré majú povahu čistenia s použitím dezinfekčných,
dezinsekčných alebo deratizačných prostriedkov, vykonávajú jednotlivé osoby a organizácie
vlastnými silami. Ostatnú ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu vykonávajú
za odplatu organizácie miestneho hospodárstva, prípadne iné socialistické organizácie
osobitne na to určené príslušným ústredným orgánom po dohode s hlavným hygienikom.
Na poverenie konkrétnej organizácie je potrebný záväzný posudok príslušného orgánu
hygienickej služby.
(2)
Odborné orgány príslušných rezortov podľa zásad schválených hlavným hygienikom metodicky
vedú a kontrolujú činnosť rezortných zložiek určených na výkon ochrannej dezinfekcie,
dezinsekcie a deratizácie.
§ 24
Organizácie vykonávajúce ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu sú povinné:
a)
vykonávať ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu výlučne pracovníkmi spôsobilými
na túto činnosť, 8)
b)
pracovať vo vzájomnej koordinácii podľa platných technologických a pracovných postupov
schválených orgánmi hygienickej služby.
Druhý oddiel
Opatrenia pri vzniku prenosných chorôb
Protiepidemické opatrenia v ohnisku nákazy, lekárske vyšetrenie a liečenie chorých
§ 25
(1)
Osoba, ktorá ochorela alebo javí príznaky ochorenia na prenosnú chorobu (ďalej len
"podozrivý z ochorenia"), a osoba, ktorá prišla priamo alebo nepriamo do styku so
zdrojom prenosnej choroby a u ktorej sa však neprejavujú príznaky ochorenia (ďalej
len "podozrivý z nákazy"), je povinná podrobiť sa v určených termínoch opatreniam,
ktoré nariadi ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby, najmä lekárskemu
vyšetreniu, potrebným skúškam a liečeniu, ako aj izolácii alebo karanténnym opatreniam.
(2)
K osobe, ktorá ochorela na prenosnú chorobu alebo ktorá je podozrivá z ochorenia
na ňu, musí byť podľa jej zdravotného stavu bez meškania privolaný lekár alebo sa
jej musí inak obstarať lekárska pomoc. Túto povinnosť má ten, kto sa o takejto skutočnosti
dozvedel, najmä:
a)
člen domácnosti alebo spolubývajúci chorého, prípadne iná osoba, ktorá ošetruje chorého,
b)
riaditeľ školy, iného školského zariadenia alebo vedúci skupiny osôb spoločne ubytovaných
alebo cestujúcich pri ochorení osoby zverenej do jeho starostlivosti alebo zdržiavajúcej
sa v kolektíve; túto povinnosť má aj osoba zodpovedná za vedenie závodu alebo zariadenia
hromadného ubytovania pri ochorení osoby tam pracujúcej alebo tam ubytovanej,
c)
správca alebo vlastník domu, prípadne zástupca domovej správy (domový dôverník).
§ 26
(1)
U osôb chorých na prenosnú chorobu z človeka na človeka a u osôb podozrivých z takéhoto
ochorenia ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby z epidemiologických
dôvodov nariadi ich okamžitú izoláciu. Orgán hygienickej služby môže od izolácie upustiť,
ak nehrozí nebezpečenstvo ďalšieho šírenia nákazy.
(2)
Izolácia sa vykonáva spravidla na infekčných oddeleniach nemocníc, ale aj na expektačných
izbách neinfekčných oddelení nemocníc, liečebných ústavov, ústavov sociálnej starostlivosti
a iných zariadení, ako sú ozdravovne, zariadenia zotavovacej akcie a pod., ktoré sú
povinné zriaďovať tieto expektačné izby pre potreby izolácie (ústavná izolácia). Izolácia
sa vykonáva aj v domácnosti chorého alebo podozrivého z ochorenia (domáca izolácia).
Spôsob izolácie určí ošetrujúci lekár, prípadne orgán hygienickej služby.
(3)
Izolácia chorých na tuberkulózu, ktorí vylučujú pôvodcu nákazy, vykonáva sa spravidla
na vyčlenených úsekoch oddelenia tuberkulózy a respiračných chorôb nemocnice s poliklinikou
a liečební pre tieto choroby.
(4)
Izolácia chorých na pohlavné choroby, ktorí vylučujú pôvodcu nákazy, vykonáva sa
spravidla na vyčlenených úsekoch kožných alebo venerologických oddelení nemocníc s
poliklinikou.
§ 27
(1)
Počas domácej izolácie je chorý (podozrivý z ochorenia) pod sústavným dohľadom lekára
a je povinný umožniť lekárovi a ním poverenému zdravotníckemu pracovníkovi prístup
do svojej domácnosti.
(2)
Ak sa nedodržiavajú zásady domácej izolácie, môže ošetrujúci lekár, prípadne orgán
hygienickej služby dodatočne nariadiť ústavnú izoláciu.
§ 28
(1)
Počas domácej izolácie, po odvoze pacienta do ústavnej izolácie a počas trvania ohniska
nákazy musí sa vykonávať ohnisková dezinfekcia podľa pokynov ošetrujúceho lekára prostriedkami,
ktoré tento lekár predpíše, alebo podľa pokynov pracovníkov hygienickej služby prostriedkami,
ktoré títo pracovníci v ohnisku nákazy odovzdajú. Ohniskovú dezinfekciu v domácnosti
vykonávajú rodinní príslušníci chorého alebo podozrivého z ochorenia, ktorí boli riadne
poučení o spôsobe ochrany pred prenosnou chorobou a o vykonávaní dezinfekcie, vo výnimočných
prípadoch pracovníci hygienickej služby. Ohniskovú dezinfekciu v kolektívnych zariadeniach
vykonávajú určení pracovníci týchto zariadení, ktorí boli riadne poučení o ochrane
proti prenosným chorobám a o vykonávaní dezinfekcie.
(2)
Ohniskovú dezinfekciu v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú tieto zariadenia vlastnými
pracovníkmi a prostriedkami.
(3)
Ohniskovú dezinfekciu, prípadne dezinsekciu treba vykonávať v dopravnom prostriedku,
v ktorom bol prepravovaný chorý na prenosnú chorobu alebo podozrivý z ochorenia, ihneď
po prevoze.
§ 29
(1)
V záujme účinných opatrení proti šíreniu prenosných chorôb z človeka na človeka môže
orgán hygienickej služby
a)
nariadiť ochranné očkovanie osôb v ohnisku nákazy, podanie imunoglobulínu alebo iných
imunobiologických preparátov alebo chemoprofylaktík osobám podozrivým z nákazy,
b)
zakázať alebo obmedziť prevádzku v určitých miestnostiach, budovách a zariadeniach
alebo prepravu určitými dopravnými prostriedkami na čas potrebný na vykonávanie dezinfekcie,
dezinsekcie alebo deratizácie,
c)
podrobiť po určitý čas karanténnym opatreniam osoby podozrivé z nákazy.
(2)
Karanténnymi opatreniami sú karanténa, zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky
dohľad. Karanténne opatrenia nariaďuje aj ošetrujúci lekár, ktorý sa pritom spravuje
pokynmi orgánu hygienickej služby; čas trvania karanténnych opatrení určuje vždy orgán
hygienickej služby.
(3)
Karanténa spočíva v tom, že osoby podozrivé z nákazy sa izolujú a lekár ich vyšetruje
a pozoruje. Vykonáva sa v bytoch, ústavoch, v zariadeniach a na všetkých iných miestach,
kde je to potrebné v záujme ochrany proti prenosným chorobám, prípadne v zariadeniach
, ktoré sú na tento účel osobitne zriadené alebo určené plánom opatrení v prípade
výskytu moru, cholery a žltej zimnice.9)
(4)
Ak sú na to dôvody, osoby podozrivé z nákazy sa podrobia zvýšenému zdravotníckemu
dozoru, ktorý spočíva v zákaze určitých činností, pri ktorých by sa mohla prenosná
choroba šíriť, prípadne v úprave pracovných podmienok na ich pracovisku; tieto osoby
sú súčasne pod lekárskym dohľadom.
(5)
Podľa okolností sa osoby podozrivé z nákazy podrobia lekárskemu dohľadu, ktorý spočíva
v tom, že ich na všetkých miestach ich pobytu vyšetruje a pozoruje lekár; z toho dôvodu
sú tieto osoby povinné hlásiť sa v určených termínoch u príslušných obvodných lekárov,
u lekára školskej zdravotnej služby alebo u dorastového lekára, prípadne u telovýchovného
lekára a podrobiť sa opatreniam podľa § 25 ods. 1.
§ 30
(1)
Cestujúci z cudziny, u ktorých sa prejavujú príznaky ochorenia na prenosnú chorobu,
sú povinní podrobiť sa na vyzvanie ošetrujúceho lekára lekárskym prehliadkam a izolácii,
a ak je to potrebné, aj nevyhnutnému odberu materiálu na laboratórne vyšetrenie.
(2)
Cestujúcich, ktorí prichádzajú z miesta (oblasti, dopravného prostriedku), kde sa
vyskytol mor, cholera a žltá zimnica, a nemôžu sa preukázať platným medzinárodným
osvedčením o očkovaní proti tejto chorobe, vyzve zdravotnícka služba v pohraničných
priechodoch, prípadne iný pohraničný orgán na to poverený, aby sa dali očkovať. Po
očkovaní počas inkubačnej doby sú podrobení karanténnym opatreniam. Ak očkovanie odmietnu,
podľa epidemiologickej situácie zakáže sa im vstup, alebo na dobu inkubácie sa nariadia
karanténne opatrenia.
(3)
Pri výskyte moru, cholery a žltej zimnice medzi cestujúcimi rozhodne orgán hygienickej
služby o karanténnych opatreniach osôb, ktoré s chorým prišli do styku.
§ 31
Na prehĺbenie boja proti prenosným chorobám môžu orgány hygienickej služby
a)
nariadiť dezinfekciu a asanáciu vôd, pôdy a iných miest a predmetov, podozrivých
z kontaminácie pôvodcom nákaz, obmedziť, prípadne zakázať používanie studní, prameňov,
povrchových vôd a iných vodných zdrojov podozrivých z kontaminácie pôvodcom nákaz
a oznámiť to príslušnému vodohospodárskemu orgánu, 10)
b)
zakázať alebo obmedziť výrobu, predaj a podávanie niektorých druhov požívatín a predmetov
bežného používania a odobrať potrebné vzorky na vyšetrenie.
§ 32
Orgán hygienickej služby môže osobám chorým na prenosnú chorobu z človeka na človeka,
osobám podozrivým z tohto ochorenia a osobám podozrivým z nákazy 6) zakázať na prechodný
čas výkon určitého povolania alebo činnosť, pri ktorej by sa mohla šíriť prenosná
choroba. Osobám trpiacim na chronicky prebiehajúce ochorenia môže, ak je to potrebné,
zakázať výkon takého povolania alebo činnosť aj natrvalo. 11)
Hlásenie a evidencia prenosných chorôb
§ 33
(1)
Lekár, ktorý zistil ochorenie, podozrenie z ochorenia na prenosnú chorobu, prípadne
úmrtie na túto chorobu, je povinný to hlásiť orgánu hygienickej služby a príslušnému
obvodnému lekárovi. O týchto skutočnostiach je povinný viesť evidenciu. Takú istú
povinnosť má lekár, ak zistí nosičstvo vybraných nákaz. Ak ide o dieťa navštevujúce
predškolské zariadenie, upovedomí ošetrujúci lekár aj riaditeľa tohto zariadenia.
(2)
Iný zdravotnícky pracovník, ktorý sa dozvie o skutočnosti uvedenej v odseku 1, je
povinný to oznámiť príslušnému lekárovi.
§ 34
(1)
Veterinárny lekár je povinný hlásiť orgánu hygienickej služby prostredníctvom príslušného
orgánu veterinárnej starostlivosti každé ochorenie alebo podozrenie z ochorenia zvieraťa
na chorobu prenosnú na človeka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť hlásenia, a uhynutie
zvieraťa na takéto ochorenie.
(2)
Okresný hygienik bez meškania upovedomí príslušný orgán veterinárnej starostlivosti
a krajského hygienika o každom ochorení alebo podozrení z ochorenia človeka na besnotu,
slezinnú sneť a sopľavku, prípadne na iné choroby prenosné zo zvierat na človeka,
ktoré určí hlavný hygienik po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej
socialistickej republiky.
§ 35
Federálne ministerstvo zahraničných vecí hlási hlavnému hygienikovi výskyt ochorení
nášho občana v zahraničí na mor, choleru a žltú zimnicu alebo na inú závažnú prenosnú
chorobu.
§ 36
Orgán hygienickej služby alebo ošetrujúci lekár bez meškania je povinný urobiť hlásenie
prokurátorovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti, ak sa osoby, u ktorých sa zistilo
ochorenie na prenosnú chorobu podľa osobitných predpisov12) alebo je u nich podozrenie z takéhoto ochorenia alebo nákazy, odmietajú podrobiť
lekárskemu vyšetreniu, potrebným skúškam, liečeniu a izolácii (§ 25 ods.1) alebo ak zistí inú skutočnosť zakladajúcu podozrenie zo spáchania niektorého z trestných
činov šírenia nákazlivej choroby alebo ohrozovania pohlavnou chorobou.12)
§ 37
Epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s výskytom prenosných chorôb
(1)
Pracovníci zdravotníckych zariadení vykonávajú potrebné vyšetrovania v súvislosti
s výskytom prenosných chorôb (ďalej len "epidemiologické vyšetrovanie") v úzkej spolupráci s národnými výbormi, vedením podnikov,
závodov a organizácií, s orgánmi Revolučného odborového hnutia, s Československým
červeným krížom a s inými spoločenskými organizáciami, a ak ide o chorobu prenosnú
zo zvierat na človeka, vždy aj s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnych zariadení.
(2)
Epidemiologické vyšetrovania sa vykonávajú na všetkých miestach, kde možno v súvislosti
s ochorením zistiť okolnosti dôležité na zistenie ohniska nákazy a na posúdenie príčin
a ciest šírenia chorôb a kde treba vykonať potrebné epidemiologické opatrenia.
Tretí oddiel
Zaobchádzanie s materiálom obsahujúcim choroboplodné zárodky
§ 38
(1)
Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky
alebo pri ktorom je podozrenie, že takéto zárodky obsahuje (ďalej len "materiál obsahujúci
choroboplodné zárodky"), možno vykonávať len v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach,
ako aj vo výskumných ústavoch, učilištiach a závodoch, v ktorých takéto vyšetrovanie
a skúmanie súvisí s ich činnosťou, vrátane mikrobiologickej kontroly potravinárskych
a iných výrobkov.
(2)
Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky od osôb chorých, podozrivých
z ochorenia alebo z nákazy, alebo zomretých na prenosnú chorobu, ako aj od zvierat
chorých na chorobu prenosnú na človeka alebo od zvierat podozrivých alebo uhynutých
na takú chorobu a laboratórne vyšetrovať a skúmať takýto materiál môže len lekár,
veterinárny lekár alebo iné osoby, ktoré majú na to osobitnú spôsobilosť a ktoré určí
vedúci zariadenia, ústavu, učilišťa alebo závodu.
(3)
Pri zaobchádzaní s materiálom obsahujúcim choroboplodné zárodky , najmä pri jeho
zasielaní, musia sa urobiť také opatrenia, aby nemohlo byť ohrozené okolie.
Štvrtý oddiel
Ochrana štátnych hraníc pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia
§ 39
Ochranné opatrenia pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia sa vykonávajú na
určených hraničných priechodoch cestných, železničných, riečnych a leteckých. Ak z
výnimočných dôvodov osoby oprávnene prekračujú hranice na iných miestach, určí pohraničný
orgán v spolupráci s príslušným krajským hygienikom miesto, kde sa ochranné opatrenia
vykonajú.
§ 40
(1)
Karanténa a izolácia sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v iných
zariadeniach určených orgánmi hygienickej služby.
(2)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky určí v prípade potreby
po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi vecné vybavenie pohraničných priechodov
na ochranu štátnych hraníc pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia.
§ 41
(1)
Pri medzinárodnej doprave osôb, zvierat a vecí vyžadujú sa doklady v súlade s medzinárodnými
dohodami.9)
(2)
Tovar (s výnimkou zvierat), ktorý sa prepravuje cez československé štátne územie,
sa nepodrobuje ochranným opatreniam, ak sa neprekladá a je riadne zabalený v pôvodnom
obale.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na obaly, v ktorých je tovar zabalený.
§ 42
(1)
Ochranné opatrenia, ak ich vykonávanie nevyplýva priamo z predchádzajúcich ustanovení,
nariaďuje hlavný hygienik alebo ním splnomocnené orgány hygienickej služby. Ochranné
opatrenia na železničných pohraničných priechodoch sa vykonávajú v spolupráci s hygienickou
službou železníc.
(2)
Popri osobitných povinnostiach uložených podľa predchádzajúcich ustanovení majú všetky
orgány a organizácie, ako aj jednotliví občania povinnosť urobiť podľa pokynov orgánov
hygienickej služby všetky opatrenia potrebné na hygienickú a protiepidemickú ochranu
štátnych hraníc a dodržiavať ich vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti alebo pri svojej
činnosti.
(3)
Pre dovoz a prepravu zvierat, potravín a surovín živočíšneho pôvodu, pre veterinárne
zdravotné prehliadky a pre karanténu zvierat platia osobitné predpisy.
TRETÍ DIEL
NÁKLADY, NÁHRADA ŠKODY A PRÍSPEVKY PRI OPATRENIACH PROTI PRENOSNÝM CHOROBÁM
§ 43
(1)
Štát znáša náklady:
a)
na diagnostické vyšetrovania potrebné na opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných
chorôb, ako aj na všetky potrebné skúšky pred očkovaním, vrátane nákladov na cestu
vyšetrovanej osoby do zariadenia, kde sa vyšetrovanie vykonáva, a späť,
b)
na ochranné očkovanie proti prenosným chorobám,
c)
na izoláciu osôb chorých na prenosné choroby a podozrivých z ochorenia, vykonávanú
v príslušnom zdravotníckom zariadení, vrátane nákladov na ich prepravu do tohto zariadenia
a späť,
d)
na nariadenú karanténu osôb podozrivých z nákazy, vrátane prepravy do karanténneho
zariadenia a späť, ak sa vykonáva v zdravotníckom zariadení; ak sa vykonáva mimo zdravotníckeho
zariadenia, môže štát znášať len vyššie náklady, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti
s jej vykonávaním,
e)
na prostriedky na ohniskovú dezinfekciu, ktoré predpíše lekár alebo poskytne hygienická
služba,
f)
na ničenie škodlivých živočíchov v ohniskách nákaz, ktoré môžu prenášať choroboplodné
zárodky, ak to bolo nariadené ako súčasť likvidácie alebo tlmenia ohniska nákazy.
(2)
Štát znáša aj náklady na epidemiologické vyšetrovanie alebo skúmanie.
(3)
Náklady na liečenie prenosných chorôb sa vrátane cestovných nákladov uhrádzajú podľa
predpisov o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.13)
§ 44
V osobitných prípadoch môže štát znášať určité náklady na ničenie živočíchov, ktoré
prenášajú choroboplodné zárodky, alebo na hromadné ničenie a prevenciu ďalšieho šírenia
obťažného hmyzu, ak jeho výskyt nezavinil majiteľ alebo užívateľ objektu.
§ 45
(1)
V prípadoch, ktoré nie sú uvedené v § 43 a 44, znáša náklady na protiepidemické opatrenia
ten, ktorého osoby alebo veci sa opatrenie týka. Aj náhradu nákladov na epidemiologické
vyšetrovanie alebo skúmanie, ktoré inak znáša štát (§ 43 ods. 2), môže orgán hygienickej
služby uložiť úplne alebo sčasti tomu, ktorého osoby alebo veci sa vyšetrovanie alebo
skúmanie týka, ak sa týmto vyšetrovaním alebo skúmaním zistili epidemiologické nedostatky.
Náhrada nákladov sa uloží najmä vtedy, ak boli nedostatky zavinené alebo ak bolo potrebné
vyšetrovanie alebo skúmanie opakovať preto, že nedostatky neboli v určenej lehote
odstránené.
(2)
Náklady na povinné ničenie škodlivých živočíchov a na nevyhnutné opatrenia na zabránenie
ich ďalšieho rozširovania znáša ten, na pozemku ktorého alebo v budove ktorého, prípadne
v zariadení ktorého sa škodlivé živočíchy ničia; ak je pozemok, budova alebo zariadenie
v užívaní iného, znáša náklady užívateľ.
(3)
Náklady spojené so zriaďovaním a udržiavaním zariadení na vykonávanie ochranných
opatrení pred zavlečením prenosných chorôb z cudziny (§ 39) uhrádzajú dopravné organizácie
s výnimkou nákladov, ktoré znášajú zdravotnícke orgány v súvislosti s preventívnymi,
diagnostickými, liečebnými a inými opatreniami, ktoré vykonávajú (napr. náklady na
vybavenie zariadení zdravotníckymi prístrojmi a nástrojmi, na udržiavanie týchto prístrojov
a nástrojov, na zásobovanie zdravotníckymi potrebami a osobné náklady na zdravotnícku
prevádzku).
(4)
Nákladmi na protiepidemické opatrenia sú aj sumy platené organizáciám za odborné
úkony potrebné na vykonanie týchto opatrení.
§ 46
(1)
Pracovníkom, ktorí sa so súhlasom orgánov hygienickej služby v dôsledku opatrení
proti prenosným chorobám a v záujme ďalšieho výkonu práce na svojom pracovisku prechodne
ubytujú mimo obce svojho trvalého bydliska, poskytuje organizácia náhrady výdavkov
ako pri pracovnej ceste podľa osobitných predpisov. 14)
(2)
Čas, v ktorom osoba vylučujúca choroboplodné zárodky s výnimkou evidovaného bacilonosiča
alebo práceschopný rekonvalescent po prenosnej chorobe prechodne nesmie vykonávať
prácu, posudzuje sa ako prechodný zákaz výkonu povolania alebo činnosti (§ 32).
(3)
O zabezpečení občanov v čase nariadenia karantény platia osobitné predpisy.15)
§ 47
Za vzorky odobraté na účely epidemiologického vyšetrenia sa náhrada neposkytuje.
§ 48
(1)
V osobitných prípadoch sa môže zo štátnych prostriedkov poskytnúť príspevok16) na úhradu nákladov uvedených v § 45, prípadne ak vznikla škoda vykonaním opatrení proti prenosným chorobám alebo výkonom
pomoci poskytnutej na výzvu orgánov hygienickej služby na zdolanie alebo zamedzenie
prenosnej choroby.
(2)
Príspevok možno poskytnúť až do výšky vzniknutých nákladov alebo spôsobenej škody.
§ 49
Ak táto vyhláška v súvislosti s nákladmi, náhradou škody a príspevkami pri opatreniach
proti prenosným chorobám zakladá podnet na výkon štátnej správy, ide o štátnu správu
na úseku zdravotníctva, ktorá podľa osobitných predpisov spadá do pôsobnosti okresného
národného výboru.
ŠTVRTÝ DIEL
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 50
Ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, 3, 25, 33, 34, 47 až 49 platia aj pre prípady zahmyzenia
šatovou všou a vlasovou všou, prípadne pre iné druhy zahmyzenia, ktoré určí hlavný
hygienik.
§ 51
Zrušujú sa:
1.
§ 1 až 75 a § 77 a 78 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti č. 46/1966
Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám a v prílohe uvedenej vyhlášky časť I písmeno
A body 1 až 3, 6, 7, 9 až 15, 17, 19, 20, 22 až 35, 37, 38, 40, 44, 45, 47 až 50,
52, 54 až 56, 58, 65, 68 až 71, písmeno B a časť II,
2.
vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky
č. 21/1973 Zb., č. 20/1978 Zb. a č. 85/1980 Zb., ktorými sa mení a doplňuje vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám,
3.
úprava Ministerstva zdravotníctva z 10. októbra 1967 č. HE - 370.2 - 13.9.1967 o
náhrade straty zárobku a vyšších nákladov vzniknutých osobám, ktoré nie sú v pracovnom
pomere, prechodným ubytovaním mimo ich bydliska v dôsledku opatrení proti prenosným
chorobám, registrovaná v čiastke 41/1967 Zb., uverejnená vo Vestníku Ministerstva
zdravotníctva pod č. 41/1967.
§ 52
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1985.
Minister:
Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v. r.
Príloha vyhlášky č. 103/1984 Zb.
VZOR
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že okresný hygienik ani ošetrujúci lekár nenariadil dieťaťu..............................................,
bytom v .................................................... ani jeho rodičom alebo
iným osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.....................................................,
bytom v ........................................................................,
karanténne opatrenie (karanténu, zvýšený zdravotnícky dozor alebo lekársky dohľad)
a že mi nie ani známe, že v poslednom týždni prišlo toto dieťa alebo jeho rodičia
alebo iné osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, do styku s osobami, ktoré
ochoreli na prenosnú chorobu.
Som si vedomý(á) právnych následkov, ktoré by ma postihli, keby toto moje vyhlásenie
bolo nepravdivé, najmä som si vedomý(á) toho, že by som sa dopustil(a) priestupku
podľa § 6 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku, pokiaľ by
nešlo o trestný čin.
V .................................dňa............................
........................................................................
čitateľný podpis a adresa
čitateľný podpis a adresa
1)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok.
2)
Úprava Ministerstva zdravotníctva SSR - hlavného hygienika SSR č. 4/1980 o hygienických
požiadavkách na zotavovacie akcie pre deti a dorast (reg. v čiastke 32/1980 Zb.).
3)
Úprava Ministerstva zdravotníctva SSR - hlavného hygienika SSR č. 18/1984 o očkovaní
proti prenosným chorobám uverejnená vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR.
4)
§ 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky Federálneho ministra vnútra č. 135/1978 Zb., ktorou sa vydávajú podrobnejšie predpisy o občianskych preukazoch.
7)
§ 75 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
8)
Vládne nariadenie č. 56/1967 Zb. o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu. Vyhláška ministerstiev zdravotníctva
a spravodlivosti č. 57/1967 Zb., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu.
9)
Medzinárodný zdravotnícky poriadok prijatý na 22. Svetovom zdravotníckom zhromaždení
v Bostone 1969.Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 189/1948 Zb. o zriadení a Ústave Svetovej zdravotníckej organizácie a o Protokole o Medzinárodnom
úrade zdravotníctva, prijatých dňa 22.7. 1946 na Medzinárodnej zdravotníckej konferencii
v New Yorku.
10)
§ 16 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon)
11)
§ 37 ods. 1 písm. a) a § 46 ods. 1 písm d) Zákonníka práce.
13)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.
14)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách.
15)
Najmä zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie
predpisy, vyhláška č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov,
zákon č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení
neskorších predpisov, zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených
silách v znení neskorších predpisov.