68/1984 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 13.07.1984 do 31.12.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 68/1984 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Kysuce |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 23.05.1984 |
| Dátum vyhlásenia: | 13.07.1984 |
| Dátum účinnosti od: | 13.07.1984 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1994 |
| Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
68
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 23. mája 1984,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Kysuce
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými
orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955
Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v prílohe, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú
krajinnú oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera v Stredoslovenskom
kraji na území okresov:
a)
Čadca na územiach obcí Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina,
Stará Bystrica, Radôstka, Nová Bystrica, Raková, Olešná, Klokočov, Korňa, Turzovka,
Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov,
b)
Dolný Kubín na území obce Zázrivá,
c)
Považská Bystrica na územiach obcí Papradno, Horná Mariková, Dolná Mariková, Lazy
pod Makytou, Lysá pod Makytou,
d)
Žilina na územiach obcí Veľké Rovné, Kolárovice, Petrovice, Štiavnik, Lutiše, Horná
Tižina, Terchová.
(2)
Účelom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a
krajiny s rozptýleným osídlením vo vzťahu k rozčlenenému lesnému a poľnohospodárskemu
pôdnemu fondu, zabezpečenie jej optimálneho využívania so zreteľom na všestranný kultúrny,
vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
(3)
Ochrana prírody, prírodných hodnôt a dodržiavanie určených podmienok ochrany oblasti
je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území pôsobia, ako aj
občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4)
Vyhlásením oblasti sa nenahradzuje osobitná ochrana jej mimoriadne významných častí
podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona.
§ 2
(1)
Na území oblasti možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a)
vykonávať geologické práce (vrátane technických prác);
b)
dobývať ložiská nerastov;
c)
vykonávať archeologické výkopy, alebo iné výkopy spojené s výskumom a prieskumom
v prírode;
d)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody zásadne len pri vykonávaní
výskumov v rámci experimentálnej činnosti, pričom sa podľa výsledkov týchto výskumov
rozhodne o ich prípadnom hospodárskom využití. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na využívanie
poľnohospodárskej pôdy pri pestovaní poľnohospodárskych plodín a jej využívaní hospodárskymi
zvieratami;
e)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
f)
mimo intravilánu obcí budovať stavby akéhokoľvek druhu (banské, priemyselné, vodohospodárske,
inžinierske, rekreačné, obytné, garáže a pod.), okrem zariadení slúžiacich na ochranu
štátnych hraníc;
g)
vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, najmä na objektoch ľudovej
architektúry, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad
stavieb a ich areálov;
h)
umiestňovať skládky a skladovať odpady mimo miest na to určených;
i)
mimo intravilánu obcí a mimo oplotených pozemkov odstraňovať a vypaľovať krovie,
trávu a ostatnú vegetáciu, zakladať ohne mimo vyznačených miest;
j)
používať povolené prostriedky na ochranu rastlín a agrochemikálie v bezprostrednej
blízkosti vyhlásených maloplošných chránených území. Na ostatnom území oblasti treba
veľkoplošné použitie uvedených prostriedkov najmenej 1 deň vopred oznámiť orgánu štátnej
ochrany prírody;
k)
zachytávať a upravovať pramene a upravovať vodné toky;
l)
mimo intravilánu obcí umiestňovať informačné, reklamné a iné podobné zariadenia.
(2)
Rozsah vykonávania ostatných činností na území celej oblasti sa vymedzuje takto:
a)
v lesoch sa hospodári podľa schválených lesných hospodárskych plánov, v ktorých sa
hospodárske opatrenia pre časti lesov chránené z dôvodu ochrany prírody určujú po
prerokovaní s orgánmi štátnej ochrany prírody;
b)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia,
musí sa dbať na čistotu vodných tokov a ostatných povrchových vôd. Z tohto dôvodu
treba najmä zabrániť rozširovaniu erózie a zosuvov vylúčením príčin ich vzniku a tieto
plochy asanovať. Dokumentáciu týkajúcu sa vodohospodárskych zásahov akéhokoľvek druhu2) (nádrže, úpravy tokov a pod.) treba vopred prerokovať s orgánmi štátnej ochrany prírody.
Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej
vody;
c)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie so zreteľom
na zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prostredia. Pri projektovaní a
výstavbe treba prihliadať na charakter krajiny a používaný materiál. Výstavba chát
na rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových zotavovní, chatových
táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autokempingov, parkovísk, lyžiarskych
výťahov a vlekov a iných funkčných zariadení3) sa povoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania so súhlasom
orgánov štátnej ochrany prírody a ostatných orgánov štátnej správy, ktorých sa to
týka, na podklade schválenej územno-plánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady
príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti;
d)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a
rýb so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených živočíšnych spoločenstiev
a ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany
prírody;
e)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické
chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany
prírody v oblasti po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody. Prieskum lesnej dopravnej
siete sa odsúhlasuje za účasti orgánov štátnej ochrany prírody pri záverečnom protokole
k lesnému hospodárskemu plánu;
f)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov, možno vykonávať len s vedomím
Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce (§ 5), ktorá vedie ich evidenciu a koordinuje
tieto práce tak, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rozličných organizácií
a aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty. Úprava sa netýka výskumov a prieskumov
na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a plánov poľnohospodárskej výroby, lesných
hospodárskych plánov, ani vodohospodárskych plánov.
§ 3
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány
územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej správy lesného hospodárstva,
orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske a dopravné orgány, orgány
cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom
na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Orgány a organizácie, ktoré robia vlastné opatrenia v súvislosti s ovzduším, vodou,
pôdou, rastlinstvom, zverou, rybami a inými voľne žijúcimi živočíchmi, ak by nimi
boli dotknuté záujmy ochrany prírody, musia tieto opatrenia robiť v spolupráci s orgánmi
štátnej ochrany prírody.
§ 4
(1)
O spôsobe ochrany osobitne chránených území a ich ochranných pásiem, ktoré sú v oblasti,
platia podmienky určené príslušnými orgánmi.4)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany
a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody povinné dbať na ich záujmy
a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú obrany a bezpečnosti štátu, zariadení alebo priestorov
slúžiacich na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej správy alebo príslušných orgánov
ministerstiev vnútra; ich záujmové územia nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam,
ktoré sú na území oblasti.
§ 5
(1)
Úlohy štátnej ochrany prírody na území oblasti podľa tejto vyhlášky vykonáva Správa
chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá je v riadení Okresného národného výboru
v Čadci. Túto organizáciu odborne a metodicky usmerňuje Ústredie štátnej ochrany prírody
v Liptovskom Mikuláši.
(2)
Ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a kultúrnych pamiatok oblasti
zabezpečujú národné výbory pôsobiace na jej území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti, zabezpečujú v rámci svojej
pôsobnosti finančné a materiálové prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti
v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov
vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§ 6
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sú uložené na Ústredí štátnej ochrany
prírody v Liptovskom Mikuláši a na jeho stredisku v Bratislave, na Stredoslovenskom
krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici, na Krajskom ústave štátnej pamiatkovej
starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, na okresných národných výboroch
v Čadci, Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici a v Žiline, ako aj na strediskách geodézie
v Čadci, Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici a v Žiline.
§ 7
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník:
Dr. Koyš v. r.
Dr. Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 68/1984 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA chránenej krajinnej oblasti Kysuce
Chránená krajinná oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Slovenskej
socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch Čadca, Dolný Kubín, Považská
Bystrica a Žilina. Pozostáva z dvoch samostatných častí: Javorníky a Beskydy.
Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na
týchto mapových listoch:
| 25 - 41 | Vsetín | 1971 |
| 25 - 42 | Bytča | 1976 |
| 25 - 24 | Turzovka | 1971 |
| 26 - 13 | Čadca | 1971 |
| 26 - 14 | Oravská Lesná | 1971 |
| 26 - 31 | Žilina | 1971 |
| 26 - 32 | Dolný Kubín | 1977 |
Javorníky:
Hranica oblasti Javorníky vychádza z bodu, kde potok Dešnianka v katastrálnom území
Lysá pod Makytou pretína hranicu SSR a ČSR. Z východiskového bodu hranica pokračuje
východným smerom potokom Dešnianka po sútok s potokom Beňadín, potom severne potokom
Beňadín po pravostranný prítok potoka Beňadín za osadou Kucejovci kde sa hranica otáča
na východ a pokračuje okrajom lesa a po katastrálnej hranici medzi obcami Lysá pod
Makytou (miestna časť Dubková), ďalej hranicou miestnych častí Lazy pod Makytou a
Dubková po potok, ktorý prechádza medzi osadami Jančinovci a Olšová, na východ pokračuje
týmto potokom až po sútok s Bielou vodou v obci Lazy pod Makytou. Odtiaľ hranica pokračuje
severne potokom Biela voda, súčasne s potokom prechádza cez štátnu cestu v obci Lazy
pod Makytou a pokračuje na východ ľavostranným prítokom Bielej vody smerom na miestnu
časť Potok, ďalej katastrálnou hranicou medzi obcami Lazy pod Makytou a Lúky (miestna
časť Vydrná) až po katastrálnu hranicu s obcou Dolná Mariková, tu sa otáča na juh
a pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lúky (miestna časť Vydrná) a Dolná
Mariková, prechádza Zigov (893), ďalej pokračuje katastrálnou hranicou až ku Kátlinskému
potoku, kde sa otáča na východ až po jeho sútok s Marikovským potokom. Týmto potokom
pokračuje hranica juhovýchodným smerom po sútok s potokom Besné, kde sa otáča na severovýchod,
pokračuje potokom Besné cez obec Dolná Mariková po sútok s potokom pretekajúcim osadou
Pupkovci, ďalej týmto potokom až za osadu, odkiaľ vedie okrajom lesa po sútok potokov
Papradnianka a Medvedie. Hranica prechádza hrádzou potoka Papradnianka, štátnou cestou
a okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom nad osadami Hôrka, Kvarty, Potok,
prechádza do doliny potoka Štiavnik nad obcou Štiavnik, kde ide cez štátnu cestu,
pokračuje východným smerom hranicou lesa až po potok vytekajúci z Horných lazov, ktorý
sleduje až po sútok s Priečnym potokom severne od kóty Medvedie (587). Na Priečnom
potoku sa otáča hranica na severovýchod, pokračuje okrajom lesa po most, na ceste
pokračuje cez potok Petrovička, ďalej prechádza severovýchodným smerom okrajom lesa
na Kolárovický potok severne od obce Kolárovice. Tu hranica vedie cez most a štátnu
cestu, pokračuje okrajom lesa k potoku prechádzajúcemu cez osadu Potoky. Po tomto
potoku sa hranica otáča južným smerom cez osadu Potoky (v dĺžke 1 km) a na sútoku
s jeho ľavostranným prítokom sa otáča na východ a pokračuje po ceste do sedla severne
od kóty Kočí zámok (610). Odtiaľ vedie okrajom lesa severovýchodným smerom po most
na štátnej ceste nad potokom Rovnianka severne od Veľkého Rovného. Tu sa hranica otáča
na sever a ide západným okrajom štátnej cesty až po štátnu cestu Čadca - Makov v obci
Turzovka. V Turzovke hranica prechádza cez železnicu, štátnu cestu a na sútoku potoka
tečúceho z doliny západne od Rusinovho vrchu (687) a rieky Kysuca sa otáča na severovýchod
a pokračuje riekou Kysuca (v dĺžke 1,5 km). Od rieky Kysuca sa hranica otáča severovýchodným
smerom, ide okrajom lesa, prechádza cez potok Kornianka a štátnu cestu Predmier -
Korňa, obchádza intravilán miestnej časti Predmier a prechádza na štátnu cestu Turzovka
- Klokočov. Po jej západnom okraji pokračuje severným smerom po križovatku štátnych
ciest v obci Klokočov. Tu sa otáča na východ a touto cestou pokračuje do osady Bazgerka.
Pri sútoku potoku Olešňanka a jeho ľavostranného prítoku v osade Bazgerka sa hranica
otáča na sever, cez potok prechádza sedlom nad osadou Škoľníkovci, ďalej pokračuje
severovýchodným smerom po lesnej ceste, obchádza osadu Kopčisko a od horárne Dolina
pokračuje lesnou cestou pod kótu 789, kde táto cesta pretína hranicu SSR a ČSR v katastrálnom
území Raková. Od tohto bodu hranica oblasti prebieha po hranici SSR a ČSR západným
a juhozápadným smerom k východiskovému bodu na potoku Dešnianka.
Beskydy:
Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu na styku katastrálnej hranice Skalité
a Oščadnica so štátnou hranicou ČSSR a PĽR asi 700 m severozápadne od kóty Vreščovský
Beskyd (875). Z východiskového bodu ide hranica oblasti juhozápadným smerom po katastrálnej
hranici. Nad osadou Vreščovka sa hranica otáča južným smerom, obchádza osadu Vreščovka
okrajom lesa. Južne od osady Vreščovka prechádza hranica na lesnú cestu, ktorú sleduje
až na kótu Starý Košiar (864), ďalej pokračuje lesnou cestou juhozápadným smerom,
východne od kóty Lešten (734) a hranicou lesa a lesnou cestou vchádza do doliny potoka
Oščadnica. Tu sa hranica otáča na západ a pokračuje potokom Oščadnica cez obec Oščadnica
až k mostu na štátnej ceste Čadca - Žilina. Potom sa otáča na juh, ide východným okrajom
štátnej cesty až po rieku Bystrica, ďalej juhovýchodným smerom po rieke Bystrica až
po sútok s potokom Radôstka a pokračuje potokom Radôstka cez obce Radôstka, Lutiše
k osade Melišíkovci po sútok s Vrchovinným potokom. Tu sa hranica oblasti otáča severovýchodným
smerom, pokračuje Vrchovinným potokom (v dĺžke 1,5 km), odtiaľ vedie na východ a ide
jeho ľavostranným prítokom až na chrbát severne od osady Matejíčkovci. Ďalej pokračuje
hrebeňom cez kóty 853 a 900, ktorá je severne od osady Masnicovci, ďalej cez kótu
900, ktorá je južne od osady Kýčerka, odtiaľ hrebeňom na kótu Okrúhlica (1076) a hrebeňom
na kótu Javorinka (1210). Tu sa hranica oblasti otáča severovýchodným smerom hrebeňom
na kótu Okrúhlica (1163). V tomto bode sa hranica oblasti stýka s hranicou chránenej
krajinnej oblasti Horná Orava, ďalej pokračuje severným smerom na kótu 936 a odtiaľ
po okresnej hranici Čadca - Dolný Kubín až po štátnu hranicu s PĽR. Z tohto bodu hranica
pokračuje západným a severným smerom po štátnej hranici až po východiskový bod.
Výmera oblasti je 654,62 km2 (z toho je 152,93 km2 poľnohospodárskej pôdy, z ktorej 38,14 km2 zaberá orná pôda).
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
4)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.Vyhláška č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
Zákon č. 138/1973 Zb.Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb.Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č.
127/1976 Zb.).Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon). Zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon).
