107/1985 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 25.05.1987

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:107/1985 Zb.
Názov:Zásady vlády Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov o účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 24. októbra 1985
Typ:Zásady
Dátum schválenia:24.10.1985
Dátum vyhlásenia:09.12.1985
Dátum účinnosti od:25.05.1987
Autor:Ústredná rada odborov
Právna oblasť:
  • Štátna hospodárska politika
Nachádza sa v čiastke:

30/1985

39/1987 Zb. Zmena zásad vlády Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov o účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, schválených uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 24. októbra 1985 č. 270 (č. 107/1985 Zb.)
107
ZÁSADY VLÁDY
Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov o účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky
z 24. októbra 1985
Jedným z najdôležitejších predpokladov efektívneho rozvoja národného hospodárstva, a tým aj lepšieho uspokojovania potrieb pracujúcich je využitie bohatých skúseností, tvorivej aktivity, schopností a talentu ľudí. Len tak je možné dosiahnuť to, že pri napĺňaní plánovaných úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa budú v stále väčšej miere využívať vedecko-technické poznatky včítane kvalifikovaných metód riadenia a že sa rýchlejšie presadia potrebné zmeny v štruktúre výroby. To vo svojich dôsledkoch povedie k ďalšiemu zvyšovaniu kvality výrobkov a k odstráneniu nedostatkov v ich sortimentnej skladbe pri súčasnom znížení surovinovej, energetickej, materiálovej, investičnej a dopravnej náročnosti výroby a k formovaniu vedomia pracujúceho človeka v súlade s požiadavkami socialistickej spoločnosti.
Plnšie využívanie schopností a iniciatívy ľudí vyžaduje predovšetkým organizovať ich aktívnu účasť na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré sú hlavným nástrojom uskutočňovania hospodárskej a sociálnej politiky KSČ. Účinnou formou organizovania tejto účasti je najmä metóda ústretového plánovania, organicky spojená s uplatňovaním zásad vnútropodnikového chozrasčotu, keď plánované úlohy a limity sú zodpovedajúcim spôsobom rozpracované na pracovné kolektívy a na ich zabezpečení a plnení závisí odmieňanie. Tým sa u pracujúcich zvýši pocit zodpovednosti za dosahované ekonomické a sociálne výsledky pri napĺňaní spoločenského poslania pracovného kolektívu. Prepracovaný vnútropodnikový chozrasčot je aj základným predpokladom pre ďalšie prehlbovanie brigádnej formy organizácie práce a odmieňania, ktorá spája plánované úlohy, limity a podmienky s prácou jednotlivých pracovníkov a stimuluje ich plnenie.
Na zjednotenie postupu štátnych, hospodárskych a odborových orgánov pri organizovaní účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plánu ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky a Ústredná rada odborov na základe § 15 ods. 4 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní a uznesenia vlády ČSSR č. 243/1984 k Hlavným smerom ďalšieho rozvíjania Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva tieto zásady:
I.
Účasť pracujúcich na tvorbe návrhov päťročného a ročných vykonávacích plánov
1.
Ústredné orgány1) spolu s príslušnými odborovými orgánmi zabezpečujú jednotný postup štátnych, hospodárskych a odborových orgánov pri príprave návrhov plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Na to prijímajú spoločné politicko-organizačné opatrenia a záväzný harmonogram, v ktorom je ustanovený časový postup prác na tvorbe plánu tak, aby sa vytvorili vecné aj časové predpoklady pre aktívnu účasť pracujúcich a odborových orgánov na všetkých stupňoch riadenia. Pritom musia rešpektovať vytvorenie dostatočného časového priestoru, t. j. najmenej osem týždňov pre vypracovanie a posúdenie návrhov hospodárskych plánov v organizáciách za priamej účasti kolektívov pracujúcich. Zároveň vytvárajú podmienky pre súbežnú prípravu návrhov kolektívnych zmlúv podľa platných zásad.2)
2.
Ústredné orgány rozpracujú v určených termínoch úlohy a limity päťročného štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, prípadne smernice pre vypracovanie návrhu ročného štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na výrobné hospodárske jednotky a priamo riadené organizácie. Súčasne s príslušnými odborovými orgánmi vyhlásia hlavné smery rozvoja iniciatívy pracujúcich a socialistického súťaženia, na ktoré treba zamerať ich iniciatívu v konkrétnych podmienkach odvetvia.
3.
Orgány stredného článku riadenia diferencovane rozpracujú úlohy a limity pre vypracovanie návrhov hospodárskych plánov na podriadené socialistické organizácie (ďalej len „organizácie“). Zároveň po dohode s príslušným odborovým orgánom ustanovia konkrétny postup plánovacích prác v súlade s určenými termínmi a spôsob oboznamovania pracujúcich s úlohami pri vypracovaní návrhu hospodárskeho plánu. Rozpracujú na vlastné podmienky hlavné smery rozvoja iniciatívy pracujúcich a socialistického súťaženia vyhlásené nadriadenými orgánmi.
4.
Organizácie rozpracujú určené úlohy na vnútropodnikové útvary a jednotlivé pracoviská a v súčinnosti so závodným výborom (podnikovým výborom) Revolučného odborového hnutia s nimi oboznamujú pracujúcich. V záujme dopracovania kvalitného návrhu hospodárskeho plánu spoločne organizujú výrobné (prevádzkové) porady, na ktorých prerokúvajú konkrétne úlohy návrhu hospodárskeho plánu s cieľom získať racionálne námety a pripomienky pracujúcich, ktoré smerujú k odhaľovaniu rezerv každého druhu. Pritom dbajú na zlepšovanie podmienok práce, odstraňovanie negatívnych vplyvov pracovného prostredia na zdravie pracujúcich, napĺňanie noriem sociálneho vybavenia a na zabezpečenie ďalších oprávnených potrieb pracovných kolektívov. Súčasne tiež vyhlásia hlavné smery pre rozvoj iniciatívy pracujúcich, aby konkrétne orientovali pracovné kolektívy na prijatie a prekročenie kvalitatívnych ukazovateľov plánu predovšetkým v zmysle dosiahnutia ďalšieho rastu produktivity práce, zvyšovania kvality výroby, znižovania nákladov, zvyšovania úspor palív, energie a kovov a znižovania prácnosti výroby a služieb. Okrem toho zamerajú úsilie pracovných kolektívov na zabezpečenie maximálneho urýchlenia modernizácie výroby urýchleným zavádzaním výsledkov vedy a techniky do praxe. Na tento účel využívajú osvedčené formy iniciatívy pracujúcich, ako sú záväzkové hnutie, hnutie brigád socialistickej práce, komplexných racionalizačných brigád, hnutie vynálezcov a zlepšovateľov, usmerňované plány tematických úloh, hnutie ZENIT, osobné a kolektívne tvorivé plány a pod.
5.
Odborové orgány na všetkých stupňoch hospodárskeho riadenia zaujímajú stanovisko k vypracovaným návrhom hospodárskeho plánu na základe námetov a pripomienok pracujúcich a svojho funkcionárskeho aktívu. Pre vyjadrenie odborového orgánu je preto povinnosťou príslušných orgánov hospodárskeho riadenia včas predložiť na prerokovanie komplexne vypracovaný návrh hospodárskeho plánu pred jeho odovzdaním nadriadenému orgánu. Stanovisko odborového orgánu je neoddeliteľnou súčasťou návrhu hospodárskeho plánu. V stanovisku odborové orgány zhodnotia podmienky aktívnej účasti pracujúcich na tvorbe plánu a vyjadria sa k návrhu zabezpečenia štátnych cieľových programov, k celkovej efektívnosti predloženého návrhu plánu a k jeho čiastkovým častiam, najmä k návrhom plánu výkonov, rozvoja vedy a techniky, reprodukcie základných prostriedkov, práce a miezd, sociálneho zabezpečenia, ochrany životného prostredia, plánu personálneho a sociálneho rozvoja a finančného plánu. Pritom osobitnú pozornosť venujú znižovaniu materiálových nákladov a rastu produktivity práce.
6.
Ústredné orgány, orgány stredného článku riadenia a organizácie pri vypracovaní návrhov plánov využívajú racionálne námety a pripomienky obsiahnuté v stanoviskách príslušných odborových orgánov. Štátne a hospodárske orgány sú povinné dať písomnú odpoveď do 30 dní odborovému orgánu zodpovedajúcemu ich úrovni.3)
Po vzájomnej dohode informujú o využití námetov a riešení pripomienok pracujúcich plenárne schôdze vyšších odborových orgánov, konferencie a členské schôdze ROH. V prípade rozdielneho názoru odborového orgánu k návrhu plánu alebo nesúhlasu s niektorými jeho časťami sa postupuje podľa bodu 29 týchto zásad.
7.
Ústredné orgány, orgány stredného článku riadenia a organizácie v období po odovzdaní návrhu hospodárskeho plánu nadriadenému orgánu priebežne informujú príslušné odborové orgány o všetkých zásadných zmenách v návrhu plánu a vyžadujú ich vyjadrenie.
8.
Účasť orgánov Revolučného odborového hnutia pri prerokúvaní plánov sociálneho rozvoja upravujú zásady plánovitého riadenia kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja schválené vládou ČSSR.
II.
Účasť pracujúcich pri uplatňovaní ústretového plánovania
9.
Jednou zo základných foriem účasti pracujúcich na riadení je metóda ústretového plánovania zameraná na sprogresívnenie kvalitatívnych úloh plánu. Jeho cieľom je mobilizovať a využívať schopnosti, znalosti a skúsenosti pracujúcich na odhaľovanie vnútorných rezerv v záujme dosiahnutia celospoločenských cieľov. Uplatňuje sa vo všetkých odvetviach a ťažisko je v organizáciách a ich vnútorných útvaroch.
10.
Ústretové plánovanie sa uplatňuje v rámci prostriedkov, limitov a ohraničení určených plánom, a to v smere ich racionálneho zhodnocovania a dosahovania vyššej efektívnosti reprodukčného procesu; orientuje sa preto predovšetkým na kvalitatívne stránky rozvoja, najmä na znižovanie materiálovej, energetickej a dovoznej náročnosti výroby, na zvyšovanie kvality a úžitkových vlastností výrobkov, prípadne aj na rast efektívnej výroby pre vývoz a pre vnútorný trh a sústavný rast produktivity práce. Súhrnným vyjadrením uvedeného zlepšenia kvalitatívnych ukazovateľov je zvýšenie upravených vlastných výkonov alebo iného ukazovateľa tvoriaceho základ usmerňovania vývoja mzdových prostriedkov. Ak sa upravené vlastné výkony zvýšia cestou zníženia materiálových nákladov, považuje sa za ústretový plán len také zvýšenie, ktoré sa úmerne premietne do zvýšenia zisku. Ak sa upravené vlastné výkony zvýšia cestou zvýšenia výroby, prípadne výkonov, považuje sa za prínos ústretového plánovania len vtedy, keď sa súčasne navrhne:
a)
v priemyselných odvetviach zodpovedajúce zvýšenie dodávok na vývoz do ZSSR a NSK, do trhových fondov alebo zvýšenie tržieb od obyvateľstva (v miestnom priemysle a vo výrobných družstvách); zvýšenie výkonov určené pre výrobnú spotrebu alebo pre utvorenie pohotových odbytových zásob sa posudzuje podľa posledného odseku tohto bodu (pri zásobách v súčinnosti so Štátnou bankou československou), predpokladom pre uznanie do ústretového plánu bude zmluvné zabezpečenie odbytu tejto produkcie; splenenie predpokladov sa vyhodnotí v ročnom rozbore hospodárenia;
b)
v poľnohospodárstve zvýšenie žiadúcich, zmluvne zabezpečených dodávok pre potravinársky priemysel, do trhových fondov a na vývoz;
c)
v stavebnej výrobe dodržanie alebo zlepšenie určeného ukazovateľa pre reguláciu rozostavanosti;
d)
v ostatných odvetviach zvýšenie žiadúcich výkonov podľa určenia nadriadeného orgánu.
Za tým účelom organizácie, orgány stredného článku riadenia a ústredné orgány špecifikujú cesty, ktorými sa má navrhované sprogresívnenie dosiahnuť.
11.
Ústretové plánovanie sa organizuje ako sprogresívnenie vykonávacieho štátneho plánu na príslušný rok v ročných hospodárskych plánoch organizácií a orgánov stredného článku riadenia do termínu ich potvrdenia nadriadeným stupňom riadenia (spravidla december predchádzajúceho roka).
12.
Za sprogresívnenie plánu upravených vlastných výkonov alebo iného ukazovateľa tvoriaceho základ usmerňovania vývoja mzdových prostriedkov sa organizácie stimulujú tým, že sa im priznáva nárok na mzdové prostriedky v plnej výške podľa určeného normatívu. Za zvýšenie plánu prijatého po termíne určenom v bode 11 týchto zásad alebo za jeho prekročenie sa im priznáva nárok podľa skráteného normatívu. Normatív vyjadrujúci vzťah prírastku upravených vlastných výkonov sa v realizácii nekráti. Pre etapu ústretového plánu sa môže určiť zvyhodnený normatív.
13.
Ústredné orgány po dohode s príslušnými odborovými orgánmi vo vzťahu k orgánom stredného článku riadenia a nimi riadeným organizáciám ustanovujú zameranie ústretového plánovania a konkrétne formy hmotnej stimulácie. Pritom zabezpečia dovedenie metódy ústretového plánovania do vnútropodnikových útvarov s jeho väzbou na vnútropodnikový chozrasčot a odmieňanie.
14.
Hmotná stimulácia spojená s ústretovým plánovaním pri dodržaní určených zásad a podmienok sa považuje za povinnú s tým, že sa bude dôsledne rešpektovať zásada adresnosti výhod, prípadne postihov.
III.
Účasť pracujúcich na realizácii päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov
15.
Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia diferencovane v súlade s určenými termínmi rozpracujú úlohy a limity päťročného štátneho plánu a ročných štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva na organizácie. Na zabezpečenie spoločného postupu pri realizácii plánu a kolektívnych zmlúv využijú spoločné rokovania s príslušnými odborovými orgánmi, na ktorých prerokujú sociálnopolitický obsah a spôsob napĺňania prijatých úloh a ich kontrolu.
16.
Organizácie v nadväznosti na úlohy a limity päťročného plánu diferencovane rozpracujú úlohy ročných plánov až na vnútropodnikové útvary a jednotlivé pracoviská. Využívajú spoločné rokovania s príslušnými odborovými orgánmi na realizáciu úloh plánu a kolektívnych zmlúv. Zabezpečujú oboznámenie pracujúcich s ustanovenými úlohami včítane podmienok hmotnej zainteresovanosti. V tomto období organizujú záväzkové hnutie a ďalšie formy iniciatívy pracujúcich, využívajú pokrokové a novátorské metódy práce včítane brigádnej formy organizácie práce a odmieňania. Vytvárajú podmienky a získavajú pracujúcich na odhaľovanie vnútorných rezerv, najmä v znižovaní energetickej, materiálovej a surovinovej náročnosti výroby, pre zvyšovanie kvality a spoľahlivosti výrobkov a na rýchlejšie zavádzanie poznatkov vedy a techniky do praxe. V priebehu realizácie hospodárskych plánov pravidelne oboznamujú pracujúcich s úrovňou časového plnenia úloh plánu, s prejavujúcimi sa nedostatkami a mobilizujú pracujúcich na ich odstraňovanie v súlade s prijatými opatreniami.
17.
Orgány stredného článku riadenia a organizácie v záujme presadzovania intenzifikačných faktorov rastu prehlbujú chozrasčotné vzťahy a princípy v riadení. Osobitný dôraz kladú na zdokonaľovanie vnútropodnikového chozrasčotu ako základného predpokladu pre zameriavanie, organizáciu a hodnotenie prínosov socialistického súťaženia a zvyšovania záslužnosti na dosahovaných hospodárskych výsledkoch v raste efektívnosti a kvality produkcie.
18.
Orgány stredného článku riadenia a organizácie v spolupráci s príslušnými odborovými orgánmi uplatňujú len také formy iniciatívy, ktoré prinášajú preukázateľné výsledky a sú zodpovedné za to, že jednotlivé formy súťaže a iniciatívy pracujúcich sa nebudú uplatňovať direktívne a mechanicky, bez ohľadu na konkrétne podmienky a potreby organizácií. Zdokonaľujú spoluprácu výskumných, vývojových a ďalších pracovísk organizácií s vedeckovýskumnými ústavmi a vysokými školami, s cieľom zefektívňovať spojenie výroby s vedou pre úspešné plnenie kvalitatívnych úloh plánu. Pritom orientujú výskumné a vývojové pracoviská na urýchlenie vývoja nových výrobkov a technickej prípravy výroby. Zabezpečujú uzavieranie, realizáciu a kontrolu plnenia združených socialistických záväzkov včítane združených internacionálnych socialistických záväzkov na dokončenie akcií investičnej výstavby a uvádzanie kapacít do prevádzky v určených termínoch a technicko-hospodárskych ukazovateľoch, na zlepšenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a uspokojovanie potrieb zahraničného a vnútorného trhu.
19.
Ústredné orgány, orgány stredného článku riadenia a organizácie predkladajú príslušným odborovým orgánom na vyjadrenie návrhy na zmeny hospodárskeho plánu v priebehu roka, ktoré môžu vykonávať výnimočne za predpokladu, že dodržia úlohy, limity a normatívy ustanovené nadriadeným orgánom. Odborové orgány upozorňujú nadriadené hospodárske a vyššie odborové orgány na prípady, keď sa na úkor dobre hospodáriacich organizácií upravujú plány organizácií, ktoré nedosahujú plánom ustanovené výsledky. Zároveň dbajú na to, aby sa zmeny plánu tiež premietli formou doplnkov do kolektívnych zmlúv a upresnili sa socialistické záväzky. V prípade nesúhlasu odborového orgánu so zmenou plánu postupuje sa podľa bodu 29 týchto zásad.
IV.
Účasť pracujúcich na kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov
20.
Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia v rámci svojej riadiacej činnosti vytvárajú podmienky a organizácie zabezpečujú dôslednú kontrolu plnenia plánov a hospodárenia za širokej účasti pracujúcich a v úzkej spolupráci s odborovými orgánmi. V spoločných opatreniach vytvárajú vecné a časové predpoklady umožňujúce pracujúcim kolektívne posudzovať dosahované výsledky pri plnení výrobno-technických, ekonomických a sociálnych úloh a návrhy na riešenie vzniknutých problémov. Určia v nich tiež okruh ukazovateľov plánu, ktoré sa budú zo strany hospodárskych orgánov predkladať odborovým orgánom na kontrolu.
21.
Spoločnou úlohou štátnych, hospodárskych a odborových orgánov je zabezpečiť vykonávanie priebežnej kontroly plnenia plánu a hospodárenia včítane dodržiavania socialistickej zákonnosti a pracovnej a technologickej disciplíny vo všetkých organizáciách, závodoch a prevádzkach. Pri organizovaní polročnej a ročnej verejnej kontroly plnenia kolektívnych zmlúv položiť dôraz na kontrolu plnenia úloh hospodárskych plánov a plánu sociálneho rozvoja spolu s hodnotením iniciatívy pracujúcich. Kontrolu organizovať tak, aby podnecovala pracujúcich k aktívnemu riešeniu problémov spojených s plnením plánu a aby sa využívali ich námety a pripomienky na odhaľovanie rezerv v záujme úspešného zabezpečenia všetkých plánovaných úloh.
22.
Kontrolu plnenia plánu zamerať predovšetkým na rovnomerné plnenie úloh podľa plánovaných smerov spoločenského použitia (najmä vývoz a dodávky do trhových fondov), zvyšovanie efektívnosti, kvality a hospodárnosti. Pravidelne hodnotiť postup realizácie úloh plánu technického rozvoja, zvyšovanie podielu výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne z celkového objemu výroby, vývoj strát z nekvalitnej výroby, využitie základných prostriedkov, znižovanie spotreby materiálov, surovín, palív a energie, znižovanie podielu živej práce a nadčasovej práce a ostatných nákladov. Posudzovať plnenie úloh pri realizácii štátnych cieľových programov, programov komplexnej socialistickej racionalizácie, v investičnej výstavbe a v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
23.
Zabezpečiť sústavnú kontrolu plnenia plánu personálneho a sociálneho rozvoja;5) zvýšenú starostlivosť venovať otázkam pracovných podmienok a pracovného a životného prostredia, najmä bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
24.
Hospodárske a odborové orgány dbajú na to, aby sa na výrobných poradách mesačne, členských schôdzach a konferenciách ROH štvrťročne pracujúcim objasňovali vo všetkých súvislostiach dosiahnuté výsledky a uvádzali sa príčiny neplnenia úloh a limitov hospodárskych plánov a plánov personálneho a sociálneho rozvoja a predkladali sa návrhy na riešenie zistených nedostatkov včítane vyvodzovania konkrétnych záverov voči tým, ktorí svoje úlohy neplnia.
25.
Na vykonávaných rozboroch hospodárskej činnosti sa aktívne zúčastňujú odborové orgány, najmä pri hodnotení iniciatívy pracujúcich, plnenia kolektívnych zmlúv, plánov personálneho a sociálneho rozvoja, plnenia hospodárnostných opatrení a pod. Vykonané rozbory spolu s návrhmi na opatrenia na zlepšenie hospodárskej činnosti prerokúva odborový orgán a zaujíma k nim stanovisko. Zástupca odborového orgánu sa zúčastňuje na záverečnom konaní, kde toto stanovisko uplatňuje. Spoločnou úlohou organizácií, stredných článkov riadenia a príslušných odborových orgánov je zabezpečiť oboznámenie pracujúcich s výsledkami ročného rozboru hospodárenia a s prijatými nápravnými opatreniami, ktoré sa rozpracujú na všetky úseky, kde sa zistili nedostatky, včítane spôsobu ich kontroly.
V.
Záverečné ustanovenia
26.
Tieto zásady rozpracujú ústredné orgány s príslušnými výbormi odborových zväzov, krajské národné výbory a Národný výbor hl. mesta Prahy a Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy s krajskými odborovými radami, Pražskou odborovou radou a Bratislavskou odborovou radou a zabezpečia spoločnými opatreniami ich realizáciu na konkrétne podmienky odvetvia vo výrobnej a nevýrobnej sfére.
27.
Zásady sa uplatňujú vo všetkých orgánoch hospodárskeho riadenia, organizáciách a národných výboroch.
28.
Primerane podľa týchto zásad sa postupuje v oblasti špeciálnej techniky a výrobných hospodárskych organizáciách Federálneho ministerstva národnej obrany pri dodržaní príslušných ustanovení o ochrane štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva.
29.
Rozporné stanoviská odborových orgánov k návrhom hospodárskych plánov, k zmenám ročných hospodárskych plánov a k rozborom hospodárskej činnosti rieši nadriadený štátny alebo hospodársky orgán po prerokovaní s príslušným vyšším odborovým orgánom.
30.
Ústredné orgány spolu s príslušnými odborovými orgánmi vykonávajú kontrolu plnenia zásad v súvislosti s hodnotením ročných výsledkov plnenia plánu v odvetviach a orgány stredného článku riadenia a organizácie spolu s príslušnými odborovými orgánmi súčasne s rozborom hospodárskej činnosti.
31.
Zásady nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia. Zároveň sa zrušujú zásady schválené uznesením vlády ČSSR č. 401/1980 publikované v Zbierke zákonov č. 14/1981 Zb.
1)
Na účely zásad sa nimi rozumejú odvetvové ústredné orgány, krajské národné výbory, Národný výbor hl. mesta Prahy a Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy.
2)
Zásady vlády ČSSR a ÚRO pre uzavieranie, obsah a kontrolu kolektívnych zmlúv schválené uznesením vlády ČSSR č. 255/1985.
3)
Hospodárske a štátne orgány odpovedajú na stanoviská písomne na úrovni:
- závodu - ZV ROH
- organizácie - ZV (PV) ROH
- orgánu stredného článku riadenia - OV ROH
- krajského národného výboru, Národného výboru hl. mesta Prahy, Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy - krajskej odborovej rade, Pražskej odborovej rade, Bratislavskej odborovej rade
- ústredných orgánov ČSR a SSR
- Českému výboru odborového zväzu, Slovenskému výboru odborového zväzu
- ústredných orgánov federácie
- ústrednému výboru odborového zväzu.
4)
Dosiaľ platné výnimky z tohto termínu (poľnohospodárstvo,
stavebníctvo, potravinársky priemysel) zostávajú v platnosti.
5)
Ide o príslušné časti plánu kádrového, personálneho
a sociálneho rozvoja.