Dňa 22. októbra 1980 bol v Aténach podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Gréckou republikou.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval. Ratifikačné
listiny boli vymenené v Prahe 4. júla 1984.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 47 ods. 1 dňom 3. augusta 1984.
Český preklad dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
18/1985 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.03.1985 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 18/1985 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 15.01.1985 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.03.1985 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
18
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 15. januára 1985
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR medzi Československou socialistickou republikou a Gréckou republikou
Prezident Československej socialistickej republiky a Prezident Gréckej republiky
vedení prianím ďalej upevniť vzťahy priateľstva medzi svojimi krajinami,
prajúc si upevniť styky medzi oboma krajinami v konzulárnej oblasti,
rozhodli sa uzavrieť tento Konzulárny dohovor a na tento účel vymenovali svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky Jeho Excelenciu Lubomíra Štrougala, predsedu vlády Československej socialistickej republiky a prezident Gréckej republiky Jeho Excelenciu George Rallisa, predsedu vlády Gréckej republiky,
ktorí si vymenili svoje plnomocenstvá, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, a dohodli sa na týchto ustanoveniach:
vedení prianím ďalej upevniť vzťahy priateľstva medzi svojimi krajinami,
prajúc si upevniť styky medzi oboma krajinami v konzulárnej oblasti,
rozhodli sa uzavrieť tento Konzulárny dohovor a na tento účel vymenovali svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky Jeho Excelenciu Lubomíra Štrougala, predsedu vlády Československej socialistickej republiky a prezident Gréckej republiky Jeho Excelenciu George Rallisa, predsedu vlády Gréckej republiky,
ktorí si vymenili svoje plnomocenstvá, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, a dohodli sa na týchto ustanoveniach:
ČASŤ I
Definície
Článok 1
1.
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce výrazy tento význam:
a)
„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne
zastupiteľstvo;
b)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií;
c)
„vedúci konzulárneho úradu“ je každá osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávala
povinnosti spojené s touto funkciou;
d)
„konzulárny úradník“ je každá osoba včítane vedúceho konzulárneho úradu, ktorá bola
poverená výkonom konzulárnych funkcií;
e)
„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba zamestnaná v administratívnych, technických
alebo domácich službách konzulárneho úradu;
f)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci;
g)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky patriace k nim užívané
výhradne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom;
h)
„konzulárne archívy“ zahŕňajú všetky listiny, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy,
záznamové pásky a registre konzulárneho úradu spolu so šiframi a kódmi, kartotékami
a akýmkoľvek zariadením určeným na ich ochranu a uloženie;
i)
„loď vysielajúceho štátu“ je každá loď plávajúca pod vlajkou vysielajúceho štátu
s výnimkou vojnových lodí;
j)
„lietadlo vysielajúceho štátu“ je každé lietadlo registrované v tomto štáte s výnimkou
vojenských lietadiel;
k)
„úradná korešpondencia“ je akákoľvek korešpondencia týkajúca sa konzulárneho úradu
a jeho funkcií;
l)
„rodinní príslušníci“ sú manžel, deti a rodičia člena konzulárneho úradu, ktorí s
ním bývajú v spoločnej domácnosti a sú ním vyživovaní.
2.
Ustanovenia tohto dohovoru sa vzťahujú takisto na právnické osoby zriadené v súlade
so zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu a majúce sídlo v tomto štáte.
ČASŤ II
Zriaďovanie konzulárnych úradov a vymenovanie konzulárnych úradníkov a konzulárnych
zamestnancov
Článok 2
1.
Konzulárny úrad sa môže zriadiť na území prijímajúceho štátu iba s jeho súhlasom.
2.
Vysielajúci a prijímajúci štát určí po dohode sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikáciu
a hranice konzulárneho obvodu. Nasledujúce zmeny sídla konzulárneho úradu, jeho klasifikácie
alebo konzulárneho obvodu môže vysielajúci štát urobiť iba so súhlasom prijímajúceho
štátu.
Článok 3
1.
Vysielajúci štát požiada vopred diplomatickou cestou o súhlas prijímajúceho štátu
s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.
2.
Po prijatí takého súhlasu odovzdá vysielajúci štát ministerstvu zahraničných vecí
prijímajúceho štátu konzulský patent alebo iný dokument o vymenovaní. V konzulskom
patente alebo inom dokumente o vymenovaní sa uvedie plné meno vedúceho konzulárneho
úradu, jeho štátne občianstvo, jeho trieda, sídlo konzulárneho úradu a konzulárny
obvod.
3.
Po odovzdaní konzulského patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní vedúceho konzulárneho
úradu mu prijímajúci štát v čo najkratšom čase udelí exequatur alebo iné oprávnenie.
4.
Vedúci konzulárneho úradu sa môže ujať výkonu svojich funkcií po udelení exequatur
alebo iného oprávnenia prijímajúcim štátom.
5.
Vedúci konzulárneho úradu sa môže predbežne ujať výkonu svojich funkcií pred udelením
exequatur alebo iného oprávnenia. V tomto prípade sa budú používať ustanovenia tohto
dohovoru.
6.
Ihneď po udelení exequatur alebo iného oprávnenia alebo súhlasu na predbežný výkon
konzulárnych funkcií urobia orgány prijímajúceho štátu opatrenia nevyhnutné na to,
aby sa vedúci konzulárneho úradu mohol ujať výkonu svojich funkcií.
Článok 4
Konzulárnym úradníkom môže byť iba občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá trvalé bydlisko
v prijímajúcom štáte.
Článok 5
1.
Vysielajúci štát vopred písomne oznámi prijímajúcemu štátu plné meno, občianstvo,
hodnosť a triedu každého konzulárneho úradníka vymenovaného na konzulárny úrad.
2.
Vysielajúci štát takisto vopred písomne oznámi prijímajúcemu štátu plné meno, občianstvo
a funkciu konzulárneho zamestnanca vymenovaného na konzulárny úrad.
Článok 6
Prijímajúci štát vydá každému konzulárnemu úradníkovi dokument osvedčujúci jeho právo
vykonávať konzulárne funkcie na území prijímajúceho štátu.
Článok 7
1.
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradu všetky výhody na výkon konzulárnych
funkcií a urobí opatrenia nevyhnutné na to, aby umožnil členom konzulárneho úradu
výkon ich úradných funkcií a požívanie výsad a imunít ustanovených v tomto dohovore.
2.
Prijímajúci štát bude zaobchádzať s konzulárnymi úradníkmi s náležitou úctou a prijme
všetky vhodné opatrenia na to, aby zabránil akémukoľvek útoku proti ich osobe, slobode
a dôstojnosti.
Článok 8
1.
Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže z nejakého dôvodu vykonávať svoje funkcie alebo
ak je miesto vedúceho konzulárneho úradu dočasne uprázdnené, môže vysielajúci štát
poveriť konzulárneho úradníka tohto konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho úradu
vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo člena diplomatického personálu svojej
diplomatickej misie v tomto štáte dočasným vedením tohto konzulárneho úradu. Plné
meno tejto osoby sa vopred písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho
štátu.
2.
Osoba poverená dočasným vedením konzulárneho úradu má právo vykonávať všetky funkcie
vedúceho konzulárneho úradu a požívať všetky práva, výsady a imunity ako vedúci konzulárneho
úradu vymenovaný podľa článku 3.
3.
Člen diplomatického personálu diplomatickej misie poverený dočasným vedením konzulárneho
úradu požíva aj naďalej výsady a imunity vyplývajúce z jeho diplomatického štatútu.
Článok 9
Vysielajúci štát môže v súlade s článkami 3, 4 a 5 poveriť jedného alebo viacerých členov svojej diplomatickej misie v prijímajúcom
štáte výkonom konzulárnych funkcií. Člen diplomatickej misie poverený výkonom konzulárnych
funkcií bude aj naďalej požívať výsady a imunity, ktoré mu patria ako členovi diplomatickej
misie.
Článok 10
1.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek, bez toho, že by uviedol dôvody svojho rozhodnutia,
oznámiť vysielajúcemu štátu diplomatickou cestou, že konzulárny úradník je nežiadúcou
osobou alebo že konzulárny zamestnanec je neprijateľný.
Vysielajúci štát v takom prípade dotyčnú osobu odvolá.
2.
Pokiaľ vysielajúci štát opomenie v primeranej lehote splniť svoj záväzok podľa odseku
1, prijímajúci štát môže odmietnuť uznávať túto osobu za člena konzulárneho úradu.
Článok 11
1.
Vysielajúci štát môže v rozsahu povolenom právnymi predpismi prijímajúceho štátu
nadobúdať do vlastníctva, najímať alebo užívať v akejkoľvek inej forme ustanovenej
týmito právnymi predpismi pozemky, budovy alebo časti budov za účelom zabezpečenia
vhodných miestností konzulárnemu úradu alebo ubytovania pre členov konzulárneho úradu,
ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu.
2.
Prijímajúci štát poskytne vysielajúcemu štátu pri získavaní pozemkov a budov alebo
častí budov na účely uvedené v odseku 1 pomoc.
3.
Vysielajúci štát nie je zbavený povinnosti dodržiavať zákony a predpisy o výstavbe
a územnom alebo mestskom plánovaní alebo iné obmedzenia vzťahujúce sa na oblasť, v
ktorej sa tieto pozemky, budovy alebo časti budov nachádzajú.
ČASŤ III
Výsady a imunity
Článok 12
1.
Na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny úrad, a na sídle vedúceho konzulárneho
úradu môže byť umiestnený znak vysielajúceho štátu spolu s označením konzulárneho
úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2.
Vlajka vysielajúceho štátu môže byť vyvesená na budove, v ktorej je umiestnený konzulárny
úrad, aj na sídle vedúceho konzulárneho úradu a na jeho dopravných prostriedkoch používaných
na úradné účely.
3.
Pri výkone práva podľa odseku 2 tohto článku sa bude brať zreteľ na zákony, predpisy
a zvyklosti prijímajúceho štátu.
Článok 13
1.
Konzulárne miestnosti a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné. Orgány
prijímajúceho štátu do nich, rovnako ako do sídla vedúceho konzulárneho úradu, nemôžu
vstúpiť bez dovolenia vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie
alebo osoby vymenovanej jedným z nich. Konzulárne miestnosti sa nebudú užívať spôsobom
nezlučiteľným s výkonom konzulárnych funkcií.
2.
Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť urobiť všetky vhodné kroky na ochranu konzulárnych
miestností pred akýmkoľvek vniknutím alebo škodou a na predchádzanie akémukoľvek narušeniu
pokoja konzulárneho úradu alebo jeho dôstojnosti.
Článok 14
Konzulárne archívy sú vždy a všade nedotknuteľné.
Článok 15
1.
Prijímajúci štát povolí a bude chrániť slobodu spojenia konzulárneho úradu na všetky
úradné účely. Pri spojení s vládou, s diplomatickými misiami a ostatnými konzulárnymi
úradmi vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek, môže konzulárny úrad použiť všetky
vhodné prostriedky včítane diplomatických a konzulárnych kuriérov a kódovaných alebo
šifrovaných správ. Konzulárna batožina sa však môže použiť len na spojenie konzulárneho
úradu s vládou, diplomatickou misiou a iným konzulárnym úradom vysielajúceho štátu
v prijímajúcom štáte. Rádiovú vysielaciu stanicu však môže konzulárny úrad zriadiť
a používať iba so súhlasom prijímajúceho štátu.
2.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná.
3.
Konzulárna batožina musí byť opatrená zreteľným vonkajším označením jeho povahy a
môže obsahovať iba úradnú korešpondenciu a dokumenty alebo predmety určené výhradne
na úradné použitie.
4.
Konzulárna batožina nesmie byť ani otvorená ani zadržaná. V prípade, že príslušné
orgány prijímajúceho štátu majú vážne dôvody, aby sa domnievali, že batožina obsahuje
niečo iné než uvedené predmety, môžu však žiadať, aby batožinu otvoril v ich prítomnosti
zodpovedný zástupca vysielajúceho štátu. Ak bude taká žiadosť odmietnutá, bude batožina
vrátená na miesto odkiaľ pochádza.
5.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho postavenie
a počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu. Musí byť iba štátnym príslušníkom
vysielajúceho štátu, ktorý nemá trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte. Pri výkone svojich
funkcií požíva ochranu prijímajúceho štátu. Konzulárny kuriér požíva osobnú nedotknuteľnosť
a nesmie byť žiadnym spôsobom uväznený alebo zadržaný alebo inak obmedzovaný na osobnej
slobode.
6.
Konzulárna batožina sa môže zveriť kapitánovi lode alebo civilného lietadla. Kapitán
bude vybavený úradnou listinou označujúcou počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu,
nebude však považovaný za konzulárneho kuriéra. Člen konzulárneho úradu môže prevziať
uvedenú batožinu voľne a priamo od kapitána lode alebo lietadla a rovnakým spôsobom
mu ju odovzdať.
Článok 16
1.
Vedúci konzulárneho úradu požíva vyňatie z trestnej, civilnej a správnej jurisdikcie
prijímajúceho štátu. Požíva osobnú nedotknuteľnosť a v dôsledku toho nebude podrobený
žiadnej forme obmedzenia svojej slobody.
2.
Konzulárni úradníci okrem vedúceho konzulárneho úradu, ako aj konzulárni zamestnanci
nepodliehajú trestnej, civilnej a správnej jurisdikcii prijímajúceho štátu, pokiaľ
ide o úkony uskutočňované pri výkone ich konzulárnych funkcií. Nebudú zatknutí, vzatí
do väzby ani inak obmedzení na svojej slobode za činy mimo výkonu svojich konzulárnych
funkcií okrem prípadu závažného trestného činu, na ktorý sa podľa zákonov prijímajúceho
štátu ustanoví najnižší trest odňatia slobody najmenej na päť a viac rokov, a to na
základe rozhodnutia orgánu prijímajúceho štátu príslušného v trestných veciach.
Okrem spomenutých prípadov nebudú uväznení ani inak obmedzení na osobnej slobode,
ledaže ide o výkon konečného súdneho rozhodnutia.
3.
V prípade trestného konania proti ktorémukoľvek členovi konzulárneho úradu, jeho
zatknutia, vzatia do väzby alebo iného obmedzenia jeho osobnej slobody upovedomí príslušný
orgán prijímajúceho štátu bez meškania vedúceho konzulárneho úradu.
4.
Ak sa proti členovi konzulárneho úradu začne trestné konanie, musí sa viesť rýchle
a spôsobom, ktorý by čo najmenej bránil výkonu jeho funkcií na konzulárnom úrade.
5.
Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa však neuplatní na:
a)
vecnú žalobu týkajúcu sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu, pokiaľ
ju vedúci konzulárneho úradu nevlastní v zastúpení vysielajúceho štátu a na účely
konzulárneho úradu,
b)
žalobu týkajúcu sa dedičstva, kde vedúci konzulárneho úradu vystupuje ako vykonávateľ,
dedič alebo odkazovník vo svojom vlastnom mene a nie v mene vysielajúceho štátu,
c)
žalobu týkajúcu sa akejkoľvek súkromnej alebo obchodnej činnosti, ktorú vedúci konzulárneho
úradu vykonáva v prijímajúcom štáte vedľa svojich úradných funkcií.
6.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia v prípade občianskoprávnej žaloby
a)
vyplývajúcej zo zmluvy, ktorú uzavrel člen konzulárneho úradu a v ktorej nekonal
výslovne alebo zjavne ako zástupca vysielajúceho štátu,
b)
tretej strany za škodu z dopravnej nehody v prijímajúcom štáte spôsobenú automobilom,
loďou alebo lietadlom.
Článok 17
1.
Členovia konzulárneho úradu sa môžu vyzvať, aby podali svedectvo v súdnom alebo správnom
konaní. Ak konzulárny úradník odmietne podať svedectvo nesmie sa voči nemu použiť
žiadne donucovacie opatrenie. Zamestnanci konzulárneho úradu nemôžu odmietnuť podať
svedectvo s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku.
2.
Orgány prijímajúceho štátu, ktoré požadujú svedectvo od členov konzulárneho úradu,
budú postupovať tak, aby sa nevmiešavali do výkonu funkcií konzulárneho úradu a výkon
týchto funkcií nenarušovali. Pokiaľ je to možné, môžu podať svedectvo v konzulárnych
miestnostiach alebo v obydlí člena konzulárneho úradu alebo ho môžu podať v písomnej
forme.
3.
Členovia konzulárneho úradu môžu odmietnuť podať svedectvo, pokiaľ ide o výkon ich
funkcií, a môžu odmietnuť predložiť úradné dokumenty a úradnú korešpondenciu. Takisto
môžu odmietnuť podať svedectvo ako znalci práva vysielajúceho štátu, jeho výkladu
a použitia.
Článok 18
1.
Vysielajúci štát sa môže u členov konzulárneho úradu vzdať akejkoľvek výsady a imunity
uvedenej v článkoch 16 a 17.
2.
Vzdanie sa výsad a imunít musí byť vo všetkých prípadoch s výnimkou prípadu uvedeného
v odseku 3 tohto článku výslovné a musí byť oznámené prijímajúcemu štátu písomne.
3.
Ak konzulárny úradník alebo konzulárny zamestnanec začne konanie vo veci, v ktorej
by požíval vyňatie z jurisdikcie podľa článku 16, nemôže sa dovolávať vyňatia z jurisdikcie, pokiaľ ide o žalobu navzájom súvisiacou
priamo s hlavnou žalobou.
4.
Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v civilných alebo správnych veciach neznamená vzdať
sa tým aj imunity, pokiaľ ide o exekučný výkon rozsudku; v prípade takého opatrenia
je treba vzdať sa imunity osobitne.
Článok 19
Prijímajúci štát oslobodí členov konzulárneho úradu od všetkých osobných služieb,
všetkých verejných služieb každého druhu a od vojenských povinností ako sú rekvizície,
vojenské kontribúcie a ubytovanie.
Článok 20
Členovia konzulárneho úradu sú vyňatí zo všetkých povinností ustanovených zákonmi
a predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov, povolenie na
pobyt a iné predpisy týkajúce sa pobytu cudzincov.
Článok 21
1.
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte oslobodený od všetkých daní, dávok a poplatkov:
a)
z pozemkov, budov a častí budov užívaných na konzulárne účely alebo ako sídlo vedúceho
konzulárneho úradu, ak sú vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo ak sa v jeho mene
najmú;
b)
zo zmlúv a listín, ktoré sa týkajú nadobudnutia nehnuteľností uvedených v odseku
1 písmeno a);
c)
z výkonu konzulárnych funkcií včítane vyberania poplatkov za konzulárne služby.
2.
Daňové oslobodenie uvedené pod písmenami a) a b) odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje
na dane, dávky a poplatky, ktoré majú podľa práva prijímajúceho štátu platiť osoby
vstupujúce do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom alebo s osobou konajúcou v jeho
mene.
3.
Vysielajúci štát je v prijímajúcom štáte takisto oslobodený od všetkých daní, dávok
a poplatkov z hnuteľného majetku, ktorý je vo vlastníctve vysielajúceho štátu alebo
ktorý sa nachádza v jeho držbe alebo užívaní, a ktorý je určený výhradne na konzulárne
účely. Toto vyňatie sa však nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré sú zahrnuté
v cene tovaru alebo služieb.
4.
Oslobodenie ustanovené v tomto článku sa nevzťahuje na poplatky a dávky za skutočne
preukázané služby.
Článok 22
1.
Členovia konzulárneho úradu sú v prijímajúcom štáte oslobodení od daní a dávok zo
svojich služobných príjmov.
2.
Členovia konzulárneho úradu sú v prijímajúcom štáte oslobodení od všetkých celoštátnych,
oblastných a miestnych daní a poplatkov.
3.
Oslobodenia uvedené v odseku 2 sa nevzťahujú na:
a)
nepriame dane, ktoré sú zahrnuté v cene tovaru alebo služieb;
b)
poplatky a dane zo súkromného nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území prijímajúceho
štátu, pokiaľ nie je oslobodený podľa článku 21;
c)
pozostalostné alebo dedičské poplatky alebo poplatky z prevodu majetku vyberané prijímajúcim
štátom s výnimkou ustanovenia článku 2;
d)
dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktorých zdroje sú v prijímajúcom štáte;
e)
súdne, registračné, hypotéčne, správne a kolkové poplatky, pokiaľ nie je poskytnuté
oslobodenie podľa článku 21;
f)
poplatky vyberané za skutočne preukázané služby.
Článok 23
1.
Hnuteľný majetok zanechaný na území prijímajúceho štátu členom konzulárneho úradu,
ktorý zomrie, bude oslobodený od daní z nadobudnutia majetku v prípade smrti, dedičských
daní alebo poplatkov z prevodu majetku, ak sa tento majetok nachádza na území prijímajúceho
štátu výlučne v súvislosti s pobytom zomretého ako člena konzulárneho úradu.
2.
Prijímajúci štát povolí vývoz hnuteľného majetku uvedeného v odseku 1 tohto článku
s výnimkou akéhokoľvek takého majetku získaného v prijímajúcom štáte, ktorého vývoz
je v čase smrti člena konzulárneho úradu zakázaný.
Článok 24
1.
Prijímajúci štát v súlade so zákonmi a predpismi, ktoré prijme, povolí dovoz a poskytne
oslobodenie od všetkých colných dávok, daní a s tým súvisiacich poplatkov okrem poplatkov
za skladovanie, prepravu a podobné služby:
a)
pri predmetoch určených na úradnú potrebu konzulárneho úradu;
b)
pri predmetoch určených na osobnú potrebu konzulárnych úradníkov včítane predmetov
určených na ich začiatočné zariadenie. Predmety určené na spotrebu nesmú presiahnuť
množstvo potrebné na priamu spotrebu príslušných osôb.
2.
Konzulárni zamestnanci budú požívať výsady a oslobodenia uvedené v odseku 1 tohto
článku, pokiaľ ide o predmety dovezené v čase ich prvého nástupu na úrad.
3.
Osobné batožiny sprevádzajúce konzulárnych úradníkov sú oslobodené od prehliadky.
Môžu byť prezrené iba v prípade, že sú vážne dôvody domnievať sa, že obsahujú iné
predmety než sú uvedené pod písmenom b) odseku 1 tohto článku alebo predmety, ktorých
dovoz alebo vývoz je zákonmi alebo predpismi prijímajúceho štátu zakázaný alebo na
ktoré sa vzťahujú jeho zákony a predpisy o karanténe. Uvedená prehliadka sa musí vykonať
v prítomnosti konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka.
Článok 25
Všetky osoby, ktoré požívajú podľa tohto dohovoru výsady a imunity, sú povinné bez
ujmy na týchto výsadách a imunitách dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu
včítane dopravných predpisov a predpisov o poistení proti škodám spôsobeným tretím
osobám pri prevádzke vozidla, lode alebo lietadla. Takisto majú povinnosť nevmiešavať
sa do vnútorných záležitostí tohto štátu.
Článok 26
S výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu o oblastiach, do ktorých je zakázaný
alebo obmedzený prístup z dôvodov štátnej bezpečnosti, môžu členovia konzulárneho
úradu slobodne cestovať po území prijímajúceho štátu.
Článok 27
Konzulárni zamestnanci, ktorí sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalé
bydlisko, nepožívajú výsady a imunity podľa tohto dohovoru s výnimkou odseku 3 článku 17.
Článok 28
Rodinní príslušníci konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov žijúci s nimi
v spoločnej domácnosti požívajú výsady a imunity uvedené v článkoch 16 odsek 3, 17 odsek 3, 19, 20, 22 odsek 2, 23, 24 a 26 tohto dohovoru, pokiaľ nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo nemajú trvalé bydlisko
v tomto štáte.
ČASŤ IV
Konzulárne funkcie
Článok 29
1.
Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať v rámci konzulárneho obvodu funkcie uvedené
v tejto časti. Iné konzulárne funkcie môže vykonávať iba pokiaľ to nie je v rozpore
so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu.
Konzulárny úradník je oprávnený ochraňovať práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho
občanov, a to tak fyzických, ako aj právnických osôb.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený pri výkone svojich funkcií obracať sa písomne aj
ústne na príslušné miestne orgány konzulárneho obvodu a v rozsahu, v ktorom to dovoľujú
zákony, predpisy a zvyklosti prijímajúceho štátu, aj na príslušné ústredné orgány
prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárny úradník môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonávať konzulárne funkcie
aj mimo konzulárneho obvodu.
Článok 30
Konzulárny úradník prispieva k rozvoju hospodárskych, obchodných, kultúrnych, vedeckých
a turistických stykov medzi oboma zmluvnými stranami, ako aj k posilňovaniu ich priateľských
stykov.
Článok 31
Konzulárny úradník je oprávnený:
a)
registrovať občanov vysielajúceho štátu;
b)
prijímať žiadosti a vyhlásenia vo veciach štátneho občianstva občanov vysielajúceho
štátu a vydávať príslušné doklady;
c)
v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenia o uzavretí
manželstva za predpokladu, že obe osoby sú občanmi vysielajúceho štátu;
d)
v súlade so zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu prijímať vyhlásenia týkajúce
sa rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu, ako aj iné vyhlásenia občanov vysielajúceho
štátu;
e)
registrovať narodenia a úmrtia občanov vysielajúceho štátu;
f)
zostavovať a legalizovať zmluvy dojednávané medzi občanmi vysielajúceho štátu, pokiaľ
sa týmito zmluvami nezakladajú, neprevádzajú alebo nezrušujú vecné práva k nehnuteľnému
majetku nachádzajúcemu sa v prijímajúcom štáte;
g)
zostavovať a legalizovať zmluvy bez ohľadu na občianstvo strán, pokiaľ sa tieto zmluvy
týkajú majetku alebo práv nachádzajúcich sa vo vysielajúcom štáte, a ak budú mať právne
účinky len v tomto štáte;
h)
zostavovať, osvedčovať, potvrdzovať, overovať a legalizovať listiny a dokumenty,
ako aj vykonávať iné úkony, ktoré sú nevyhnutné pre ich platnosť, na žiadosť občana
vysielajúceho štátu v súlade so zákonmi a predpismi tohto štátu, pokiaľ to nie je
v rozpore so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu;
i)
spisovať alebo legalizovať a uschovávať závety občanov vysielajúceho štátu;
j)
prekladať listiny a dokumenty a overovať správnosť prekladu, ako aj overovať dokumenty;
k)
vydávať osvedčenia o pôvode tovaru.
2.
Ak to zákony a predpisy prijímajúceho štátu vyžadujú, konzulárny úradník informuje
príslušné orgány tohto štátu o úkonoch vykonaných pod písmenami c) a e) tohto odseku.
Článok 32
Listiny a dokumenty vyhotovené, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v súlade
s článkom 31 majú v prijímajúcom štáte rovnakú právnu účinnosť a dôkaznú moc ako doklady vyhotovené,
preložené alebo overené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu za predpokladu, že
boli vyhotovené spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonmi a predpismi prijímajúceho
štátu.
Článok 33
1.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade so zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu
vydávať, predlžovať, meniť a zrušovať cestovné doklady občanov vysielajúceho štátu.
2.
Je takisto oprávnený vydávať, predlžovať a zrušovať príslušné víza osobám, ktoré
si prajú cestovať do vysielajúceho štátu.
Článok 34
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať do úschovy listiny, peňažné sumy, cenné predmety
a hnuteľný majetok patriaci občanom vysielajúceho štátu alebo im určený. Tieto uložené
veci sa môžu z prijímajúceho štátu vyviezť iba v súlade so zákonmi a predpismi tohto
štátu.
Článok 35
1.
Len čo sa orgány prijímajúceho štátu dozvedia o prípadoch, keď je potrebné občanovi
vysielajúceho štátu ustanoviť poručníka alebo opatrovníka, upovedomia príslušný konzulárny
úrad.
2.
V prípade potreby môže konzulárny úradník navrhnúť súdu alebo inému príslušnému orgánu
prijímajúceho štátu opatrovníka alebo poručníka pre občana vysielajúceho štátu alebo
za účelom ochrany majetku tohto občana, ak je tento majetok bez ochrany.
Článok 36
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bez meškania informovať konzulárneho úradníka
o úmrtí občana vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú takisto informovať konzulárneho úradníka,
ak sa dozvedia o dedičstve po občanovi vysielajúceho štátu alebo ak sa dozvedia o
dedičstve po osobe, ktorá zomrela v tomto štáte, bez ohľadu na jej občianstvo, ak
sa toto dedičstvo môže týkať občana vysielajúceho štátu.
3.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu urobia v súlade s jeho právnymi predpismi v
prípadoch podľa odseku 2 a za predpokladu, že sa dedičstvo nachádza na jeho území,
opatrenie na zabezpečenie tohto dedičstva a doručia konzulárnemu úradníkovi odpis
závetu, ak bol urobený, ako aj všetky dostupné informácie o dedičoch, obsahu a hodnote
dedičstva a upovedomia ho o termíne začatia konania o dedičstve.
4.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu
zastupovať priamo alebo prostredníctvom zástupcu záujmy občana vysielajúceho štátu,
ktorý má nárok na dedičstvo nachádzajúce sa v prijímajúcom štáte a ktorý nemá v tomto
štáte trvalé bydlisko.
5.
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať pre občana vysielajúceho štátu, ktorý nemá
trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, peniaze alebo iný majetok, ktorý tomuto občanovi
patrí z titulu dedičstva po akejkoľvek osobe včítane platieb z titulu úrazového zabezpečenia,
dôchodku a sociálneho zabezpečenia a príjmov z poistiek.
6.
Hnuteľný majetok a peňažné sumy pochádzajúce z likvidácie dedičstva patriaceho občanovi
vysielajúceho štátu sa môžu odovzdať konzulárnemu úradníkovi za predpokladu, že nároky
veriteľov zomretej osoby boli uspokojené alebo zabezpečené a že sa zaplatili dane
a poplatky týkajúce sa dedičstva.
7.
Konzulárny úradník je oprávnený spolupracovať s príslušnými orgánmi prijímajúceho
štátu pri zabezpečovaní dedičstva podľa tohto článku.
Článok 37
1.
Ak občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, zomrie
počas svojho pobytu na území tohto štátu, budú jeho veci vydané bez ďalšieho konania
konzulárnemu úradníkovi vysielajúceho štátu za predpokladu, že pohľadávky veriteľov
zomretého v prijímajúcom štáte sú uspokojené alebo zabezpečené.
2.
Konzulárny úrad bude dbať na zákony a predpisy prijímajúceho štátu o vývoze vecí
a prevode peňažných súm uvedených v odseku 1 tohto článku a v odseku 6 článku 36.
Článok 38
Konzulárny úradník má právo v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu zastupovať
v konzulárnom obvode občanov vysielajúceho štátu pred orgánmi prijímajúceho štátu,
ak pre neprítomnosť alebo iné vážne dôvody nemôžu včas uplatňovať svoje práva a záujmy.
Zastupovanie trvá tak dlho, dokiaľ zastupovaní neurčia svojich splnomocnencov alebo
sami neprevezmú ochranu svojich práv a záujmov.
Článok 39
Konzulárny úradník má právo v konzulárnom obvode nadviazať a udržiavať styk s každým
občanom vysielajúceho štátu, radiť mu a poskytovať všetku pomoc a v prípade potreby
robiť opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci. Prijímajúci štát nebude žiadnym spôsobom
obmedzovať právo občana vysielajúceho štátu spojiť sa s konzulárnym úradom alebo konzulárny
úrad navštíviť.
Článok 40
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia bez meškania konzulárneho úradníka
vo všetkých prípadoch, keď bol občan vysielajúceho štátu zatknutý, vzatý do väzby
alebo keď bola jeho osobná sloboda akýmkoľvek spôsobom obmedzená.
2.
Konzulárny úradník má právo čo najskôr navštíviť občana vysielajúceho štátu, ktorý
bol zbavený osobnej slobody alebo ktorého osobná sloboda bola obmedzená, a udržiavať
s ním styk. Príslušné orgány prijímajúceho štátu takisto odovzdajú bez zbytočného
omeškania konzulárnemu úradníkovi každé oznámenie od občana vysielajúceho štátu, ktorý
bol zbavený slobody alebo ktorého osobná sloboda bola akokoľvek obmedzená.
3.
Konzulárny úradník bude súčasne na žiadosť upovedomený o dôvodoch zatknutia, vzatia
do väzby alebo iného obmedzenia osobnej slobody občana vysielajúceho štátu.
4.
Práva konzulárneho úradníka podľa odsekov 2 a 3 sa budú vykonávať v súlade so zákonmi
a predpismi prijímajúceho štátu za podmienky, že tieto zákony a predpisy tieto práva
nezrušujú.
Článok 41
Príslušné orgány prijímajúceho štátu upovedomia bez meškania konzulárneho úradníka
o všetkých vážnych dopravných nehodách, ktoré sa stali občanom vysielajúceho štátu.
Článok 42
1.
Konzulárny úradník je oprávnený poskytovať všetku pomoc lodi vysielajúceho štátu,
ktorá sa nachádza v prístavoch, pobrežných alebo vnútorných vodách prijímajúceho štátu,
ako aj jej posádke.
2.
Konzulárny úradník sa môže pri výkone svojich funkcií v otázkach týkajúcich sa lode
vysielajúceho štátu a jej posádky obracať so žiadosťou o pomoc na príslušné orgány
prijímajúceho štátu.
3.
Konzulárny úradník môže vstúpiť na palubu lode, len čo sa lodi povolí voľný styk
s pobrežím. Členovia posádky môžu bez meškania nadviazať s konzulárnym úradníkom spojenie.
4.
Konzulárny úradník má právo:
a)
bez ujmy na právach orgánov prijímajúceho štátu vyšetrovať všetky udalosti na palube
lode, vypočuť členov posádky, kontrolovať lodné doklady, prijať vyhlásenie o ceste
lode a jej cieli, ako aj všeobecne uľahčovať vjazd, výjazd alebo pobyt lode v prístave;
b)
bez ujmy na právach orgánov prijímajúceho štátu riešiť spory medzi kapitánom a členmi
posádky včítane sporov týkajúcich sa mzdy a pracovnej zmluvy, pokiaľ je to v súlade
s právnymi predpismi vysielajúceho štátu;
c)
urobiť opatrenia na lekárske ošetrenie člena posádky lode alebo na jeho návrat do
vysielajúceho štátu;
d)
prijímať, vystavovať alebo overovať vyhlásenia alebo doklady, ktoré požadujú právne
predpisy vysielajúceho štátu vo vzťahu k lodi.
Článok 43
1.
Ak príslušné orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú urobiť na palube lode vysielajúceho
štátu donucovacie opatrenia alebo vykonať vyšetrovanie, je potrebné o tom prostredníctvom
príslušných orgánov prijímajúceho štátu upovedomiť konzulárneho úradníka. S výnimkou
prípadov, keď to nepripúšťa naliehavosť veci, upovedomenie sa urobí tak, aby konzulárny
úradník alebo jeho zástupca mohol byť pri úkone prítomný. Ak konzulárny úradník alebo
jeho zástupca nebol prítomný, odovzdajú mu príslušné orgány prijímajúceho štátu na
jeho žiadosť úplnú informáciu o udalostiach.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak miestne orgány majú v úmysle vypočuť
členov posádky na pevnine.
3.
Ustanovenie tohto článku sa nepoužije pri obvyklej colnej, pasovej alebo hygienickej
kontrole, ako aj pri všetkých iných úkonoch vykonávaných na žiadosť alebo so súhlasom
kapitána lode.
Článok 44
1.
Ak loď vysielajúceho štátu stroskoce, narazí na plytčinu alebo na breh alebo utrpí
inú haváriu v prijímajúcom štáte alebo ak sa nejaký predmet patriaci k nákladu havarovanej
lode vysielajúceho, prijímajúceho alebo tretieho štátu, ktorý je vlastníctvom občana
vysielajúceho štátu, nájde na pobreží alebo vo vnútorných alebo teritoriálnych vodách
prijímajúceho štátu ako predmet vyvrhnutý na breh alebo je dopravený do prístavu tohto
štátu, upovedomia o tom orgány prijímajúceho štátu ihneď konzulárneho úradníka. Informujú
konzulárneho úradníka aj o opatreniach urobených na záchranu ľudí a lode, nákladu
a ďalšieho tovaru, ako aj častí lode a častí nákladu, ktoré sa od lode odpútali.
2.
Konzulárny úradník môže takej lodi, jej cestujúcim a členom posádky poskytnúť všetku
pomoc. Za tým účelom sa môže obrátiť na príslušné orgány prijímajúceho štátu. Konzulárny
úradník môže urobiť opatrenia vyplývajúce z odseku 1, ako aj opatrenia za účelom opravy
lode alebo môže požiadať príslušné orgány prijímajúceho štátu, aby také opatrenia
urobili alebo v nich pokračovali.
3.
Ak sa havarovaná loď alebo predmet patriaci k takej lodi našli na pobreží alebo v
blízkosti pobrežia prijímajúceho štátu alebo boli dopravené do prístavu tohto štátu
a ani kapitán lode, ani majiteľ, jeho zástupca alebo príslušní poisťovatelia nemôžu
urobiť opatrenia na zabezpečenie alebo na zaobchádzanie s takou loďou alebo s takým
predmetom, je konzulárny úradník splnomocnený urobiť v mene vlastníka lode opatrenia,
ktoré by mohol urobiť vlastník sám.
Ustanovenia tohto odseku sa týkajú aj každého predmetu, ktorý je časťou lodného nákladu
a majetkom občana vysielajúceho štátu.
4.
Ak sa predmet, ktorý patrí k nákladu havarovanej lode tretieho štátu a je majetkom
občana vysielajúceho štátu, nájde na pobreží alebo v blízkosti pobrežia prijímajúceho
štátu a vlastník predmetu, jeho zástupca alebo poisťovatelia nemôžu urobiť opatrenia
na zabezpečenie alebo na zaobchádzanie s takým predmetom, potom je konzulárny úradník
splnomocnený, aby v mene vlastníka urobil také opatrenia, ktoré by na tento účel mohol
urobiť vlastník sám.
Článok 45
Články 42, 43 a 44 sa primerane vzťahujú aj na lietadlá.
Článok 46
Konzulárny úrad je oprávnený vyberať na území prijímajúceho štátu dávky a poplatky
za konzulárne úkony, a to v súlade so zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu.
ČASŤ V
Záverečné ustanovenia
Článok 47
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť 30 dní po výmene ratifikačných
listín, ktorá sa uskutoční v Prahe.
2.
Tento dohovor zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď
jedna zo zmluvných strán oznámi druhej zmluvnej strane písomnou formou vypovedanie
dohovoru.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch zmluvných strán tento dohovor podpísali a opatrili
pečaťami.
Dané v Aténach 22. októbra 1980 vo dvoch vyhotoveniach v anglickom jazyku.
Za prezidenta Československej socialistickej republiky:
Lubomír Štrougal v. r.
Za prezidenta Gréckej republiky:
George Rallis v. r.
Lubomír Štrougal v. r.
Za prezidenta Gréckej republiky:
George Rallis v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.