Dňa 10. mája 1984 bola v Paríži podpísaná Zmluva medzi vládou Československej socialistickej
republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí
v občianskych, rodinných a obchodných veciach.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval.
Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 24 dňom 1. júla 1985. Týmto dňom stratil platnosť Dohovor medzi Československom a Francúzskom
o právnej ochrane a právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach zo 7. mája 1928,
vyhlásený pod číslom 60/1931 Sb.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
83/1985 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 83/1985 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 21.08.1985 |
| Dátum vyhlásenia: | 04.10.1985 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
83
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 21. augusta 1985
o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej
republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a
obchodných veciach
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
ZMLUVA medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej
republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a
obchodných veciach
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Francúzskej republiky,
vedené prianím prehlbovať priateľské vzťahy a spoluprácu medzi oboma štátmi a ich občanmi v súlade so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
a majúc na zreteli rozvoj vzájomných vzťahov v oblasti práva,
dohodli sa na nasledujúcich ustanoveniach:
vedené prianím prehlbovať priateľské vzťahy a spoluprácu medzi oboma štátmi a ich občanmi v súlade so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
a majúc na zreteli rozvoj vzájomných vzťahov v oblasti práva,
dohodli sa na nasledujúcich ustanoveniach:
ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
(1)
Občania jedného štátu môžu na uplatnenie a ochranu svojich práv a záujmov voľne a
priamo vystupovať na území druhého štátu pred justičnými orgánmi za rovnakých podmienok
ako občania druhého štátu.
(2)
Právnické osoby, ktoré sú ustanovené podľa zákonov jedného štátu a majú sídlo na
jeho území, požívajú rovnakú právnu ochranu ako občania oboch štátov.
Článok 2
(1)
Pri vykonávaní tejto Zmluvy sa právna pomoc medzi oboma štátmi poskytuje prostredníctvom
ich ministerstiev spravodlivosti.
(2)
Listiny a iné doklady zasielané ministerstvami spravodlivosti nevyžadujú legalizáciu
ani iné podobné formality. V prípade pochybnosti o pravosti dokladu obráti sa ministerstvo
spravodlivosti dožiadaného štátu na ministerstvo spravodlivosti dožadujúceho štátu
so žiadosťou o informáciu za účelom overovania pravosti tohto dokladu.
Článok 3
(1)
Ministerstvá spravodlivosti si môžu z dôvodu právnej pomoci zasielať žiadosti o informácie
alebo vyšetrovania v rámci konania v občianskych, rodinných a obchodných veciach,
ktoré prebieha pred ich justičnými orgánmi, a zasielať si bezplatne súdne rozhodnutia.
Právna pomoc sa vzťahuje aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho
orgánu preskúmať súdom.
(2)
V konaní týkajúcom sa ochrany neplnoletých sa budú ministerstvá spravodlivosti navzájom
informovať o ochranných opatreniach vydaných príslušnými orgánmi a poskytnú si navzájom
pomoc pri vyhľadávaní a dobrovoľnej repatriácii neplnoletých.
Článok 4
Ministerstvá spravodlivosti oboch štátov si budú navzájom na žiadosť poskytovať informácie
o právnych predpisoch, ktoré platia alebo platili na území ich štátov.
ČASŤ II
USTANOVENIA UĽAHČUJÚCE VYKONÁVANIE DOHOVORU O CIVILNOM KONANÍ UZAVRETÉHO V HAAGU 1.
MARCA 1954 A DOHOVORU O VYKONÁVANÍ DÔKAZOV V CUDZINE V OBČIANSKYCH A OBCHODNÝCH VECIACH
UZAVRETÉHO V HAAGU 18. MARCA 1970
Článok 5
(1)
Občania jedného štátu požívajú v druhom štáte výhody úplnej alebo čiastočnej právnej
pomoci za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako vlastní občania bez ohľadu
na bydlisko alebo miesto pobytu.
(2)
Účastníkovi, ktorý požíva výhody právnej pomoci, budú bez nového preskúmania priznané
výhody v rozsahu danom právnym poriadkom dožiadaného štátu takisto pre konanie o uznaní
a výkone rozhodnutia, ako aj pre vlastný výkon v dožiadanom štáte.
Článok 6
(1)
Ministerstvá spravodlivosti si navzájom odovzdávajú žiadosti svojich občanov o právnu
pomoc a informujú sa o vybavení týchto žiadostí.
(2)
Doklady priložené k žiadosti o právnu pomoc môžu byť spísané v jazyku dožadujúcej
strany.
(3)
Oznámenia, ktoré sa týkajú vybavovania žiadostí o právnu pomoc, sa spisujú v jazyku
príslušného ministerstva spravodlivosti.
Článok 7
(1)
Potvrdenia osvedčujúce nemajetnosť vystavia príslušné orgány podľa miesta obvyklého
pobytu žiadateľa, ktoré je na území jedného z oboch štátov. Žiadateľovi, ktorý má
pobyt na území tretieho štátu, vydá toto potvrdenie územne príslušný diplomatický
alebo konzulárny úrad.
(2)
Ak žiadateľ má pobyt na území štátu, kde sa žiadosť podáva, môžu sa dopĺňajúce údaje
vyžiadať od príslušného orgánu štátu, ktorého je občanom.
(3)
Ak žiadateľ nemá pobyt na území štátu, kde žiadosť podáva, môže byť na žiadosť orgánov
tohto štátu vypočutý príslušnými orgánmi štátu, kde má pobyt.
Článok 8
Občanom jedného zo štátov, ktorí vystupujú pred súdmi druhého štátu ako účastníci
konania, nemožno uložiť zloženie zábezpeky za trovy konania ani iné záruky z dôvodu,
že sú cudzími štátnymi občanmi.
Článok 9
(1)
Žiadosti o doručenie a oznámenie písomností v občianskych, rodinných a obchodných
veciach došlé z jedného štátu sa zasielajú prostredníctvom ministerstiev spravodlivosti.
Právna pomoc sa vzťahuje aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho
orgánu preskúmať súdom.
(2)
Potvrdenia, osvedčenia a doklady o doručení alebo nedoručení písomností sa vracajú
rovnakou cestou.
(3)
V prípadoch, že písomnosti nemožno doručiť, príslušný orgán oznámi dôvod, pre ktorý
sa nemohlo žiadosti o doručenie vyhovieť.
Článok 10
(1)
Písomnosti sa doručujú podľa právneho poriadku dožiadaného štátu.
(2)
Každý štát má však možnosť doručiť písomnosti priamo a bez použitia donucovacích
prostriedkov svojim vlastným občanom prostredníctvom svojho diplomatického alebo konzulárneho
úradu.
Článok 11
(1)
Žiadosti o doručenie alebo oznámenie písomností sa zasielajú na dvojjazyčných tlačivách,
ktorých vzor je prílohou tejto Zmluvy. Tlačivá sa vypĺňajú v jazyku dožadujúceho štátu.
(2)
Ako doklad o doručení písomností sa používa takisto dvojjazyčné tlačivo, ktorého
vzor je prílohou tejto Zmluvy. Tlačivá sa vypĺňajú v jazyku dožiadaného štátu.
Článok 12
(1)
Písomnosti, ktoré majú byť doručené alebo oznámené, sa spisujú v jazyku dožadujúceho
štátu.
(2)
Ak však adresát o to požiada, preložia sa tieto písomnosti do jazyka dožiadaného
orgánu. V takom prípade výdavky spojené s prekladom znáša dožiadaný štát.
Článok 13
Pri vykonávaní dôkazov v občianskych, rodinných a obchodných veciach sa postupuje
podľa Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach uzavretom
v Haagu 18. marca 1970. Právna pomoc sa vzťahuje aj na správne konanie, ak je prípustné
rozhodnutie správneho orgánu preskúmať súdom.
Článok 14
Dožiadania o poskytnutie právnej pomoci sa spisujú v jazyku dožiadaného orgánu alebo
sú opatrené prekladom do tohto jazyka. Dožiadanie treba adresovať „miestne príslušnému“
orgánu dožiadaného štátu.
Článok 15
(1)
Výkon dožiadania nezakladá právo na úhradu poplatkov alebo výdavkov akéhokoľvek druhu.
(2)
Dožiadaný štát je však oprávnený požadovať od dožadujúceho štátu náhradu nákladov
spojených so znaleckým posudkom.
Článok 16
Dožiadaný orgán sa vynasnaží žiadosť vybaviť, aj keď je adresa príjemcu písomnosti
alebo osoby, ktorá má byť vypočutá, neúplná alebo nepresná. Za tým účelom si môže
vyžiadať od dožadujúceho štátu dopĺňajúce údaje, ktoré umožnia zistenie a vyhľadanie
tejto osoby.
ČASŤ III
ZASIELANIE LISTÍN O OSOBNOM STAVE
Článok 17
(1)
Obe zmluvné strany si budú bez žiadosti a bezplatne zasielať výpisy z listín týkajúcich
sa osobného stavu ich občanov. Úmrtné listy sa zasielajú bezodkladne. Ostatné doklady
vždy súhrnne raz za šesť mesiacov.
(2)
Zmluvné strany si budú zasielať bezplatne listiny o osobnom stave alebo výpisy z
nich, ako aj súdne rozhodnutia vo veciach osobného stavu vydané na ich území a týkajúce
sa občanov dožadujúcej zmluvnej strany, ak ich druhá zmluvná strana vyžaduje pre úradnú
potrebu alebo v záujme nemajetných osôb.
(3)
Ak žiadosť podávajú občania jedného alebo druhého štátu, zmluvné strany si budú zasielať
listiny, výpisy z nich alebo súdne rozhodnutia o osobnom stave vydané na ich území
za rovnakých podmienok ako vlastným občanom.
(4)
Občania jedného štátu sa môžu so svojimi žiadosťami obracať priamo na príslušné orgány
druhého štátu.
(5)
Takto vyžiadané listiny sa zasielajú prostredníctvom diplomatického alebo konzulárneho
úradu.
(6)
Vydanie listín o osobnom stave alebo výpisu z nich nemá vplyv na posúdenie štátneho
občianstva žiadateľa.
ČASŤ IV
DÔKAZNÁ MOC LISTÍN A OSLOBODENIE OD LEGALIZÁCIE
Článok 18
(1)
Listiny, ktoré podľa právneho poriadku jedného štátu majú charakter autentických
listín, majú rovnakú dôkaznú moc aj na území druhého štátu.
(2)
Listiny, ktoré boli vydané príslušnými orgánmi jedného štátu, ako aj súkromné listiny
overené týmito orgánmi, pokiaľ sú opatrené podpisom a úradnou pečaťou orgánu, ktorý
je príslušný ich vydať, platia na území druhého štátu bez overenia a iných obdobných
formalít.
(3)
V prípade pochybností o pravosti listiny môže každý občan alebo orgán jedného zo
štátov požiadať ministerstvo spravodlivosti druhého štátu o informácie potrebné pre
overenie pravosti tejto listiny.
ČASŤ V
UZNANIE A VÝKON SÚDNYCH ROZHODNUTÍ A AUTENTICKÝCH LISTÍN
Článok 19
(1)
Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na uznanie a výkon rozhodnutí vydaných súdnymi
orgánmi oboch štátov v občianskych, rodinných a obchodných veciach. Tieto ustanovenia
sa vzťahujú aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho orgánu preskúmať
súdom.
(2)
Tieto ustanovenia sa vzťahujú takisto na rozhodnutia o trestných veciach, pokiaľ
sa v nich rozhoduje o náhrade škody a vrátení majetku.
Článok 20
Rozhodnutia v sporných aj nesporných veciach vydané súdnymi orgánmi na území jedného
z oboch zmluvných štátov sú uznávané ako právoplatné a majú charakter právoplatne
rozhodnutej veci na území druhého štátu.
Rozhodnutie musí na tento účel spĺňať tieto podmienky:
a)
rozhodnutie bolo vydané súdom príslušným podľa právnej normy upravujúcej súdnu príslušnosť
v štáte, kde bolo rozhodnutie vydané;
b)
rozhodnutie bolo vydané podľa práva použiteľného na spor na základe kolíznych noriem
platných v štáte, kde sa má rozhodnutie vykonať;
c)
rozhodnutie je podľa právneho poriadku štátu, kde bolo vydané vo veciach občianskeho
stavu alebo právnej spôsobilosti osôb, vykonateľné a v ostatných veciach právoplatné;
d)
účastníci boli riadne predvolaní, zastúpení alebo bolo vyhlásené, že sa nedostavili;
e)
rozhodnutie neobsahuje nič, čo by bolo v rozpore s verejným poriadkom v štáte, kde
sa má rozhodnutie vykonať;
f)
konanie medzi tými istými účastníkmi o tej istej veci založené na tých istých skutočnostiach:
- nebolo skôr začaté pred súdmi dožiadaného štátu, alebo
- nebolo predmetom právoplatného rozhodnutia v dožiadanom štáte, alebo
- nebolo predmetom rozhodnutia vydaného v inom štáte, ktoré v dožiadanom štáte spĺňa
podmienky pre uznanie rozhodnutia a má charakter právoplatne rozhodnutej veci.
Článok 21
Konanie o uznanie alebo výkon rozhodnutia, ako aj podmienky núteného výkonu sa spravuje
právom dožiadaného štátu.
Článok 22
(1)
Účastník konania, ktorý žiada o výkon súdneho rozhodnutia, musí predložiť:
a)
vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa nevyhnutné náležitosti, pokiaľ ide o jeho pravosť;
b)
originál dokladu o doručení rozhodnutia alebo akejkoľvek inej písomnosti nahrádzajúcej
doručenie alebo oznámenie;
c)
potvrdenie vydané príslušným orgánom, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie je vykonateľné
alebo je právoplatné;
d)
prípadne odpis predvolania strany, ktorá sa konania nezúčastnila, overený príslušným
súdnym orgánom, ktorý rozhodnutie vydal, a všetky iné doklady pre dôkaz, že toto predvolanie
bolo doručené riadne a včas.
(2)
K dokladom uvedeným v predchádzajúcom odseku musí byť pripojený overený preklad vyhotovený
prísažným tlmočníkom alebo inou osobou oprávnenou na tento účel.
Článok 23
(1)
Autentické listiny, najmä notárske zápisnice a verejné listiny, vykonateľné v jednom
štáte sú vyhlásené príslušnými orgánmi druhého štátu za vykonateľné podľa práva štátu,
kde sa ich výkon požaduje. To isté platí pre zmiery uzavreté pred sudcom alebo ním
schválené alebo uzavreté pred iným príslušným orgánom alebo takým orgánom schválené.
(2)
Tento orgán iba overí, či listiny spĺňajú všetky podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre
uznanie ich pravosti v dožiadanom štáte, a či ich výkon nebude v rozpore s verejným
poriadkom v štáte, kde sa výkon požaduje, alebo či nebude v rozpore s právnym poriadkom
platným v tomto štáte.
ČASŤ VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24
Každá zmluvná strana oznámi písomne druhej strane splnenie všetkých ústavných požiadaviek
pre nadobudnutie platnosti tejto Zmluvy. Táto Zmluva nadobudne platnosť prvým dňom
druhého mesiaca po poslednom písomnom oznámení.
Článok 25
Táto Zmluva je uzavretá na neobmedzený čas. Každá zo zmluvných strán ju však môže
vypovedať písomným oznámením zaslaným diplomatickou cestou druhej zmluvnej strane
najmenej 6 mesiacov vopred.
Článok 26
Dňom, keď nadobudne platnosť táto Zmluva, stratí platnosť Dohovor medzi Československom
a Francúzskom o právnej ochrane a právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach
zo 7. mája 1928.
Dané v Paríži 10. mája 1984 vo dvoch vyhotoveniach v českom a francúzskom jazyku,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za vládu Francúzskej republiky:
Claude Cheysson v. r.
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za vládu Francúzskej republiky:
Claude Cheysson v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
(*)
Toto potvrdenie bude vyhotovené v jazyku potvrdzujúceho orgánu.
