40/1986 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1986 do 31.12.1990
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.07.1986 - 31.12.1990 | |
| 3. | 01.01.1991 - 30.11.1991 | 525/1990 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 40/1986 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 29.05.1986 |
| Dátum vyhlásenia: | 06.06.1986 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.1986 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1990 |
| Autor: | Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 126/1985 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane |
| 525/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane |
| 446/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane |
40
VYHLÁŠKA
Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky
z 29. mája 1986,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej
ochrane
Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 100 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ
POVINNOSTI ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
Prvý oddiel
Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany
Funkcie technikov požiarnej ochrany
§ 1
(1)
Na plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany sa ustanovuje
a)
technik požiarnej ochrany ústredného orgánu (ďalej len „hlavný technik požiarnej
ochrany“),
b)
technik požiarnej ochrany nadriadeného orgánu (ďalej len „vedúci technik požiarnej
ochrany“),
c)
technik požiarnej ochrany organizácie.
(2)
Národné výbory, ktoré priamo riadia alebo spravujú organizácie, ustanovujú na plnenie
povinností na úseku požiarnej ochrany vedúcich technikov požiarnej ochrany. Vedúci
technici požiarnej ochrany krajského národného výboru plnia tiež úlohy, ktoré krajskému
národnému výboru vyplývajú z § 3 zákona.
§ 2
(1)
Dve alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany zriaďujú
a)
organizácie, v ktorých prevažujú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom,
alebo organizácie, ktorým bolo určené zriadiť závodný požiarny útvar,
b)
organizácie, v ktorých je zriadených viac organizačných jednotiek (závody, prevádzky
a pod.) a rozsah povinností na úseku požiarnej ochrany nemožno zabezpečovať a plniť
zriadením jednej funkcie technika požiarnej ochrany,
c)
organizácie s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným významom.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 nemožno spájať funkciu technika požiarnej ochrany
s inou funkciou.
(3)
Ak veľkosť alebo charakter organizácie nevyžaduje zriadenie dvoch alebo viac funkcií
technikov požiarnej ochrany a inak sú v organizácií splnené podmienky uvedené v odseku
1 písm. a) alebo c), zriaďuje táto organizácia funkciu technika požiarnej ochrany,
ktorú nemožno spájať s inou funkciou.
(4)
V organizáciách uvedených v odseku 1 písm. b), v ktorých sú zriadené dve alebo viac
funkcií technikov požiarnej ochrany, možno niektoré funkcie spájať s inou funkciou
len vtedy, ak vzhľadom na charakter alebo veľkosť organizačných jednotiek tak možno
zabezpečiť plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany.
§ 3
Ak to vyžaduje rozsah plnenia povinností na úseku požiarnej ochrany, zriaďuje ústredný
orgán spravidla dve alebo viac funkcií hlavného technika požiarnej ochrany; obdobne
postupuje pri zriaďovaní dvoch alebo viac funkcií vedúceho technika požiarnej ochrany
nadriadený orgán.
§ 4
Technik požiarnej ochrany je priamo podriadený vedúcemu organizácie v prípadoch, v
ktorých nemožno funkciu technika požiarnej ochrany spájať s inou funkciou, ak sa výnimočne
ústredný orgán nedohodne s Ministerstvom vnútra Slovenskej socialistickej republiky
(ďalej len „ministerstvo vnútra“) inak.
§ 5
(1)
Ustanovenie technika požiarnej ochrany sa výnimočne nevyžaduje v organizáciách, ktoré
sídlia v spoločnom objekte s organizáciou, ktorá má ustanoveného technika požiarnej
ochrany, ak s ňou uzavreli dohodu o zabezpečení požiarnej ochrany; takúto dohodu možno
uzavrieť len so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.
(2)
Uzavretím dohody podľa odseku 1 nie sú dotknuté ostatné povinnosti organizácií na
úseku požiarnej ochrany.
Úlohy technikov požiarnej ochrany
§ 6
Hlavný technik požiarnej ochrany
a)
riadi po odbornej stránke zabezpečovanie požiarnej ochrany,
b)
kontroluje najmenej raz za dva roky dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane v
podriadených orgánoch a priamo riadených organizáciách a vyžaduje od vedúceho orgánu
alebo vedúceho organizácie vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov;
pri vykonávaní kontroly na podriadených orgánoch môže vykonať kontrolu v ktorejkoľvek
organizácii v pôsobnosti tohto orgánu,
c)
uplatňuje v pláne a rozpočte požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie
požiarnej ochrany,
d)
podieľa sa na školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane,
e)
vedie príslušnú dokumentáciu požiarnej ochrany,
f)
spracúva správy, rozbory a informácie o stave požiarnej ochrany, ako aj o príčinách
vzniknutých požiarov a navrhuje príslušné opatrenia; súhrnné správy o stave požiarnej
ochrany predkladá vedúcemu ústrednému orgánu najmenej jedenkrát za rok a zúčastňuje
sa prerokúvania týchto správ,
g)
plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.
§ 7
Vedúci technik požiarnej ochrany plní vo vzťahu k organizáciám riadeným alebo spravovaným
nadriadeným orgánom úlohy uvedené v § 6.
§ 8
(1)
Technik požiarnej ochrany organizácie
a)
organizuje a kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z predpisov o požiarnej
ochrane,
b)
riadi po odbornej stránke činnosť pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej
ochrany,
c)
uplatňuje v pláne a rozpočte požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie
požiarnej ochrany,
d)
podieľa sa na školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane,
e)
posudzuje, prípadne zabezpečuje posudzovanie požiarneho nebezpečenstva v objektoch
organizácie a v technologických procesoch,
f)
vedie príslušnú dokumentáciu požiarnej ochrany,
g)
spracúva správy, rozbory a informácie o stave požiarnej ochrany, ako aj o príčinách
vzniknutých požiarov a navrhuje príslušné opatrenia; súhrnné správy o stave požiarnej
ochrany predkladá vedúcemu organizácie najmenej jedenkrát za rok a zúčastňuje sa prerokúvania
týchto správ,
h)
plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.
(2)
Ak neboli vykonávaním preventívnych požiarnych prehliadok v organizácii poverení
iní pracovníci (§ 12), vykonáva tieto prehliadky technik požiarnej ochrany.
Úlohy špecialistu požiarnej ochrany
§ 9
(1)
Špecialista požiarnej ochrany v organizáciách oprávnených na projektovú činnosť
a)
koordinuje, kontroluje a spracúva riešenie požiarnej ochrany v dokumentácii stavieb,1)
b)
zabezpečuje v súčinnosti s investorom na príslušnom orgáne vykonávajúcom štátny požiarny
dozor prerokovanie všetkých zmien dotýkajúcich sa riešenia požiarnej ochrany v dokumentácii
stavieb.
(2)
Špecialista požiarnej ochrany spolupracuje s technikom požiarnej ochrany investora
najmä pri vyžadovaní podkladov na zabezpečenie požiarnej ochrany v organizácii.
§ 10
Špecialista požiarnej ochrany v organizáciách vykonávajúcich výskum a vývoj a v organizáciách
poverených výkonom funkcie štátnej skúšobne2)
a)
podieľa sa na riešení požiarnej bezpečnosti nových výrobkov a technológií vrátane
spracúvania skúšobných metodík,
b)
sleduje, či sú pri vyrábaných výrobkoch určené požiarnotechnické charakteristiky
a ďalšie údaje z hľadiska požiarnej bezpečnosti a pokyny pre ich bezpečné používanie,
c)
sleduje, či súčasťou dovážaných technológií, zariadení a materiálov je požiarno-technické
zabezpečenie a či podmienky pre ich bezpečné používanie určené výrobcom sú v súlade
s príslušnými predpismi.
§ 11
Ustanovenia tohto oddielu o technikoch požiarnej ochrany sa vzťahujú aj na pracovníkov
zaradených vo funkciách zriadených podľa § 8 zákona.
Druhý oddiel
Povinnosti iných pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany
§ 12
Preventivár požiarnej ochrany
(1)
Preventivár požiarnej ochrany
a)
vykonáva preventívne požiarne prehliadky na preventívnom úseku určenom vedúcim organizácie,
b)
zapisuje údaje o vykonanej preventívnej požiarnej prehliadke do požiarnej knihy (požiarnej
knihy preventívneho úseku),
c)
vyjadruje sa k opatreniam, ktoré sa dotýkajú zabezpečovania požiarnej ochrany na
preventívnom úseku.
(2)
Preventivár požiarnej ochrany vykonáva preventívne požiarne prehliadky
a)
raz za mesiac, ak vedúci organizácie so zreteľom na požiarne nebezpečenstvo preventívneho
úseku neurčí kratšiu lehotu,
b)
najmenej raz za šesť mesiacov v osobitných objektoch organizácií uvedených v predpise
vydanom ústredným orgánom podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona,
c)
najmenej raz za rok v bytových domoch.
(3)
Preventivár požiarnej ochrany plní úlohy uvedené v odseku 1 popri svojom pracovnom
zaradení a za podmienok určených vedúcim organizácie. Úlohami podľa odseku 1 nemožno
poverovať pracovníkov závodného požiarneho útvaru.
Požiarne hliadky
§ 13
Požiarna hliadka pracoviska
(1)
Požiarna hliadka pracoviska
a)
dozerá na dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane na pracovisku so zvýšeným požiarnym
nebezpečenstvom,
b)
vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených
osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.
(2)
Pracoviská, na ktorých sa zriaďujú požiarne hliadky, počet členov a vedúcich týchto
hliadok určuje vedúci organizácie. Zoznam členov požiarnej hliadky pracoviska s určením
ich úloh musí byť vyvesený na pracovisku.
§ 14
Požiarna asistenčná hliadka
(1)
Požiarna asistenčná hliadka
a)
vykonáva preventívny požiarny dohľad,
b)
vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených
osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.
(2)
Požiarna asistenčná hliadka sa zriaďuje
a)
pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,
b)
pri organizovaní kultúrnych, športových a spoločenských podujatí, ktorých sa zúčastňuje
väčší počet osôb,
c)
v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.
(3)
Členovia požiarnej asistenčnej hliadky sú povinní najmä:
a)
oboznámiť sa s charakterom činnosti alebo s charakterom zabezpečovaného podujatia,
b)
oboznámiť sa s objektom a súvisiacimi požiarno-bezpečnostnými opatreniami,
c)
kontrolovať dodržiavanie príslušných predpisov upravujúcich požiadavky požiarnej
bezpečnosti objektu alebo vykonávanej činnosti.
(4)
Členovia požiarnej asistenčnej hliadky zriadenej podľa odseku 2 písm. b) musia byť
označení červenou páskou na rukáve a nápisom „POŽIARNA HLIADKA“, ktorá sa nosí na
ľavom zálaktí.
(5)
Členovia požiarnej asistenčnej hliadky nesmú byť poverovaní inými úlohami a ani sami
vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s plnením úloh požiarnej asistenčnej hliadky.
Pracovníci určení na zabezpečovanie požiarnej ochrany v mimopracovnom čase
§ 15
(1)
Požiarnu ochranu v mimopracovnom čase zabezpečujú pracovníci určení vedúcim organizácie,
spravidla pracovníci vykonávajúci stráženie.3) Ak nie je zabezpečená požiarna ochrana pracovníkmi vykonávajúcimi stráženie, vedúci
organizácie je povinný zabezpečiť požiarnu ochranu v mimopracovnom čase iným spoľahlivým
spôsobom, s prihliadnutím na charakter objektu a konkrétne podmienky.
(2)
Pracovníci uvedení v odseku 1 sú povinní
a)
vykonávať pravidelné prehliadky v objektoch organizácie; prvú prehliadku vykonávajú
bezprostredne po odchode pracovníkov z pracoviska a ďalšie v lehotách určených vedúcim
organizácie,
b)
odstraňovať bezodkladne zistené nedostatky, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo
jeho rozšíreniu; nedostatky, ktoré sami nemôžu odstrániť, oznamovať určenému pracovníkovi
organizácie,
c)
uhasiť vzniknutý požiar a ak to nie je možné, okamžite vyhlásiť požiarny poplach,
privolať jednotku požiarnej ochrany a vykonať opatrenia na účinný a rýchly zásah jednotky
požiarnej ochrany.
(3)
Vedúci organizácie upraví organizačné a technické zabezpečenie povinností uvedených
v odseku 2 a určí, za akých podmienok môžu pracovníci uvedení v odseku 1 vstupovať
do uzavretých priestorov alebo tam, kde sú priestory chránené technickým zariadením.
§ 16
Pracovníci uvedení v § 15 ods. 1 sú povinní poznať v potrebnom rozsahu
a)
dokumentáciu zdolávania požiarov a pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom
v organizácii,
b)
umiestenie a obsluhu prostriedkov určených na vyhlásenie požiarneho poplachu a spôsob
vyhlásenia požiarneho poplachu podľa požiarnych poplachových smerníc organizácie,
c)
rozmiestnenie a obsluhu hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a iných vecných
prostriedkov požiarnej ochrany v organizácii a spôsoby hasenia,
d)
pokyny a opatrenia vedúceho organizácie vydané pre mimopracovný čas.
§ 17
Ustanovenia § 15 a 16 sa vzťahujú primerane na zabezpečenie požiarnej ochrany v organizácii v čase zníženej
prevádzky.
Požiarnotechnická komisia
§ 18
(1)
Požiarnotechnická komisia sa zriaďuje v organizáciách výrobného charakteru. V ostatných
organizáciách sa požiarnotechnická komisia zriaďuje, ak sú v nich pracoviská so zvýšeným
požiarnym nebezpečenstvom alebo ak to vyžaduje hospodársky, kultúrny, sociálny alebo
iný dôležitý záujem.
(2)
Ak sa organizácia člení na nižšie organizačné jednotky, najmä závody, v ktorých sú
pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, zriaďuje sa požiarnotechnická komisia
aj v týchto nižších organizačných jednotkách.
(3)
Požiarnotechnická komisia môže byť zriadená aj na nadriadenom orgáne, ak to vyžaduje
plnenie povinností na úseku požiarnej ochrany, najmä ak riadi organizácie, v ktorých
sú pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.
(4)
Organizácia, ktorá je investorom, zriaďuje požiarnotechnickú komisiu v čase výstavby
na veľkých stavbách. Táto komisia plní najmä koordinačnú a kontrolnú funkciu.
(5)
Ak sa zriadi požiarnotechnická komisia podľa odsekov 3 a 4, vzťahujú sa na ňu primerane
úlohy uvedené v § 20.
§ 19
(1)
Požiarnotechnická komisia sa skladá z predsedu, ktorým je zástupca vedúceho organizácie,
spravidla ten, do pôsobnosti ktorého patrí riadenie výroby, tajomníka, ktorým je technik
požiarnej ochrany, a z členov, ktorých činnosť súvisí alebo ovplyvňuje zabezpečovanie
požiarnej ochrany (veliteľ jednotky požiarnej ochrany, energetik, vodohospodár, stavebný
technik, technológ výroby a pod.). Zloženie požiarnotechnickej komisie v nižších organizačných
jednotkách (§ 18 ods. 2) je obdobné.
(2)
Predsedom požiarnotechnickej komisie zriadenej na veľkých stavbách je zástupca vedúceho
organizácie, ktorá je investorom; tajomníkom požiarnotechnickej komisie je technik
požiarnej ochrany tejto organizácie. Členmi sú vedúci pracovníci generálneho dodávateľa
stavby, generálneho dodávateľa technológie, prípadne jednotlivých dodávateľov.
§ 20
(1)
Požiarnotechnická komisia
a)
prerokúva a vyhodnocuje návrhy opatrení na úseku požiarnej ochrany pri výstavbe a
rekonštrukcii objektov, pri zmene výroby alebo technológie a pri činnostiach alebo
v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,
b)
prerokúva stav požiarnej ochrany, výsledky kontrol, vykonáva rozbory príčin zistených
nedostatkov, navrhuje opatrenia na ich odstránenie a sleduje ich plnenie,
c)
podieľa sa na posudzovaní požiarneho nebezpečenstva v objektoch organizácie a technologických
procesoch,
d)
uplatňuje v podnikových normách a technologických procesoch požiadavky na riešenie
požiarnej bezpečnosti,
e)
posudzuje návrhy plánov hlavných úloh a kontrolnej činnosti na úseku požiarnej ochrany,
f)
prerokúva požiadavky na kádrové a materiálno-technické vybavenie požiarnej ochrany,
g)
posudzuje a preveruje dokumentáciu požiarnej ochrany,
h)
prerokúva a vyhodnocuje výsledky školenia pracovníkov o požiarnej ochrane a výsledky
odbornej prípravy pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany,
i)
vyhodnocuje pripravenosť a akcieschopnosť závodných jednotiek požiarnej ochrany vrátane
ich materiálno-technického vybavenia,
j)
vykonáva rozbory príčin vzniku požiarov a podľa zistených poznatkov navrhuje opatrenia
na ich odstránenie,
k)
plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú z predpisov o požiarnej ochrane.
(2)
Požiarnotechnická komisia sa schádza podľa potreby, najmenej však jedenkrát za polrok.
Na rokovanie požiarnotechnickej komisie môžu byť prizývaní aj ďalší odborní pracovníci.
Tretí oddiel
Odborná spôsobilosť technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany
§ 21
Obsah odbornej spôsobilosti
(1)
Odbornou spôsobilosťou technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany
sa rozumie súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností, ktoré sú nevyhnutné
pre riadny výkon určenej funkcie.
(2)
Obsahom odbornej spôsobilosti je
a)
znalosť predpisov o požiarnej ochrane,
b)
základná znalosť organizácie, riadenia a kontroly požiarnej ochrany v príslušnom
odvetví a v organizácii,
c)
znalosť požiarneho nebezpečenstva v objektoch organizácie a v technologických procesoch
a spôsob ich posudzovania,
d)
znalosť funkcií a parametrov hasiacich zariadení, požiarnej techniky a iných vecných
prostriedkov požiarnej ochrany,
e)
znalosť určovania síl a prostriedkov na zdolávanie požiarov,
f)
znalosť ďalších špecifických podmienok požiarnej ochrany v príslušnom odvetví.
§ 22
Overovanie a osvedčovanie odbornej spôsobilosti
(1)
Odborná spôsobilosť sa overuje skúškami a preukazuje sa osvedčením.
(2)
Overovanie odbornej spôsobilosti vykonáva
a)
ministerstvo vnútra, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí
vykonávajú funkciu hlavného technika požiarnej ochrany,
b)
ústredný orgán, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú
funkciu vedúceho technika požiarnej ochrany,
c)
nadriadený orgán, ak ide o overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí vykonávajú
funkciu technika požiarnej ochrany organizácie alebo špecialistu požiarnej ochrany.
(3)
Overovanie odbornej spôsobilosti podľa odseku 2 sa vykonáva pred komisiou, ktorú
zriaďuje orgán vykonávajúci overovanie. Členom komisie ústredného orgánu alebo nadriadeného
orgánu je spravidla zástupca orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a členom
komisie nadriadeného orgánu tiež zástupca ústredného orgánu; o termíne overovania
odbornej spôsobilosti musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.
(4)
O skúške a jej výsledku sa vyhotovuje protokol. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti
vydáva orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti.
(5)
Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí neuspeli pri overovaní
odbornej spôsobilosti, sú povinní podrobiť sa najneskôr do 6 mesiacov opakovanému
overeniu odbornej spôsobilosti.
(6)
Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany sa podrobujú ďalšiemu
pravidelnému overovaniu odbornej spôsobilosti v termínoch, ktoré určí príslušný ústredný
orgán po dohode s ministerstvom vnútra, najmenej však raz za päť rokov.
(7)
Overovaniu odbornej spôsobilosti podľa odsekov 1 až 6 sa nepodrobujú technici požiarnej
ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí sú absolventmi stredných škôl požiarnej
ochrany alebo vysokých škôl v študijnom odbore požiarna ochrana. Osvedčenie o odbornej
spôsobilosti im vydáva orgán, ktorý by bol inak príslušný na overenie odbornej spôsobilosti.
§ 23
Preukazovanie odbornej spôsobilosti
Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany sú povinní preukázať odbornú
spôsobilosť pri ustanovení do funkcie, výnimočne najneskôr do 6 mesiacov od ustavenia
do funkcie, ak sa v tomto období pripravujú na overenie odbornej spôsobilosti.
§ 24
Odnímanie osvedčení o odbornej spôsobilosti
(1)
Ak sa zistí, najmä pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru, že ten, komu bolo vydané
osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vykazuje pri výkone svojej funkcie závažné nedostatky,
môže orgán, ktorý vykonal overenie odbornej spôsobilosti, alebo príslušný orgán vykonávajúci
štátny požiarny dozor toto osvedčenie odňať.
(2)
Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorým bolo odňaté osvedčenie
o odbornej spôsobilosti, sú povinní podrobiť sa novému overeniu odbornej spôsobilosti
najneskôr do 6 mesiacov odo dňa odňatia osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
§ 25
Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú aj na pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených
podľa § 8 zákona.
Štvrtý oddiel
Povinnosti organizácií pri vybavovaní vecnými prostriedkami požiarnej ochrany a zabezpečení
ich akcieschopnosti
§ 26
(1)
Organizácie sú povinné so zreteľom na požiarne nebezpečenstvo jednotlivých objektov,
priestorov a technológií obstarávať, inštalovať a udržiavať v riadnom stave požiarnu
signalizáciu, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a iné vecné prostriedky požiarnej
ochrany.
(2)
Organizácie môžu používať len požiarnu signalizáciu, hasiace zariadenia, hasiace
prístroje, ktorých typy schválili štátne skúšobne alebo posúdilo ministerstvo vnútra,
prípadne iné vecné prostriedky požiarnej ochrany, ktoré si ministerstvo vnútra vyhradilo
a posúdilo.4)
§ 27
Elektrická požiarna signalizácia a stabilné a polostabilné hasiace zariadenia
(1)
Projektovať elektrickú požiarnu signalizáciu5) a stabilné a polostabilné hasiace zariadenia môžu len organizácie, ktoré majú na
túto činnosť oprávnenie. Toto oprávnenie vydáva, mení alebo zrušuje príslušný ústredný
orgán v spolupráci s ministerstvom vnútra.
(2)
Organizácia si môže dať inštalovať a opravovať elektrickú požiarnu signalizáciu,
stabilné a polostabilné hasiace zariadenia len výrobcovi týchto vecných prostriedkov
požiarnej ochrany alebo servisnej organizácii, ktorá bola touto činnosťou poverená.
(3)
Organizácia zodpovedná za zabezpečenie pravidelnej kontroly elektrickej požiarnej
signalizácie, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení. Vedúci organizácie
určí pracovníka zodpovedného za prevádzku a zabezpečovanie kontroly a údržby týchto
zariadení. Tento pracovník musí byť preukázateľne preškolený a mať na túto činnosť
príslušné oprávnenie.
(4)
Elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia sa kontrolujú
najmenej raz za rok.
(5)
Častejšie sa kontroluje elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné
hasiace zariadenia, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené chemickým, atmosferickým
alebo iným nepriaznivým vplyvom, alebo ak to určí výrobca.
§ 28
Hasiace prístroje
(1)
Organizácie sú povinné dbať na vhodné umiestnenie hasiacich prístrojov tak, aby k
nim bol voľný prístup a chrániť ich pred poškodením a zneužitím.
(2)
Organizácie zodpovedajú za zabezpečenie pravidelnej kontroly hasiacich prístrojov.
Hasiace prístroje sa kontrolujú najmenej raz za rok. Častejšie sa kontrolujú hasiace
prístroje, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené chemickým, atmosferickým alebo iným
nepriaznivým vplyvom. Hasiace prístroje, na ktorých bola zistená závada znemožňujúca
ich riadne použitie, je organizácia povinná vymeniť.
(3)
Opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov môže vykonávať len výrobca alebo
servisná organizácia, ktorá bola touto činnosťou poverená.
(4)
Opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov môžu pre vlastnú potrebu organizácie
vykonávať tiež jej pracovníci, ak im na túto činnosť udelil písomné oprávnenie výrobca;
takéto písomné oprávnenie im môže tiež udeliť osobitne splnomocnená servisná organizácia.
(5)
Školenie pracovníkov plniacich úlohy uvedené v odsekoch 3 a 4 zabezpečuje výrobca
alebo servisná organizácia, ktorá bola na vykonávanie takéhoto školenia osobitne splnomocnená.
Organizácie sú povinné vyslať týchto pracovníkov na školenie najmenej raz za dva roky.
§ 29
Ohlasovne požiarov
(1)
Organizácia zriaďuje potrebný počet ohlasovní požiarov, ktorých úlohou je prijímať
hlásenia o vzniku požiaru v organizácii, vyhlásiť požiarny poplach a plniť ďalšie
úlohy podľa príslušnej dokumentácie požiarnej ochrany.
(2)
Ak má v jednom objekte sídlo viac organizácií, môžu sa dohodnúť o zriadení jednej
alebo viac spoločných ohlasovní požiarov; dohoda musí mať písomnú formu.
(3)
Ohlasovňa požiarov musí byť viditeľne označená a vybavená vhodnými spojovacími prostriedkami
tak, aby mohla kedykoľvek prijímať hlásenia o vzniku požiaru.
Piaty oddiel
Dokumentácia požiarnej ochrany
§ 30
Druhy dokumentácie požiarnej ochrany ústredných orgánov
(1)
Dokumentáciu požiarnej ochrany ústredného orgánu tvorí
a)
predpis pre organizáciu, riadenie a kontrolu požiarnej ochrany v ním riadenom odvetví,
b)
hlavné zameranie, plán hlavných úloh a plán kontrolnej činnosti na úseku požiarnej
ochrany a doklady o ich plnení,
c)
správy o stave požiarnej ochrany v ním riadenom odvetví,
d)
dokumentácia o školení a odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane a dokumentácia
o overovaní odbornej spôsobilosti vykonávaných v pôsobnosti ústredného orgánu,
e)
prehľad o zriadených jednotkách požiarnej ochrany, ich početných stavoch a základnom
vybavení,
f)
údaje o požiaroch, príčinách ich vzniku, správy o výsledkoch vykonávaných rozboroch
a o vykonaných opatreniach na úseku požiarnej ochrany.
(2)
Predpis uvedený v odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a)
organizačné usporiadanie požiarnej ochrany v riadenom odvetví,
b)
zásady pre zriaďovanie dvoch alebo viac funkcií technikov požiarnej ochrany, prípadne
iných funkcií alebo organizačných útvarov podľa § 8 zákona vrátane úpravy podriadenosti pracovníkov na úseku požiarnej ochrany,
c)
zásady pre zriaďovanie organizačných útvarov požiarnej ochrany na ústrednom orgáne,
nadriadených orgánoch a v organizáciách v prípadoch, ak sú zriadené dve alebo viac
funkcií technikov požiarnej ochrany alebo je v organizácii zriadený závodný požiarny
útvar,
d)
zásady pre spájanie funkcií technikov požiarnej ochrany s inými funkciami,
e)
vymedzenie pojmu organizácia a nadriadený orgán na účely požiarnej ochrany v riadenom
odvetví,
f)
povinnosti vedúcich orgánov, vedúcich organizácií a ostatných vedúcich pracovníkov
na úseku požiarnej ochrany,
g)
povinnosti pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany a povinnosti
ostatných pracovníkov na úseku požiarnej ochrany,
h)
spôsob zabezpečenia požiarnej ochrany pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva
vzniku požiaru charakteristickom pre dané odvetvie,
i)
spôsob a lehoty vykonávania kontrol na úseku požiarnej ochrany a preventívnych požiarnych
prehliadok,
j)
osobitné úlohy jednotiek požiarnej ochrany,
k)
spôsob hlásenia požiarov,
l)
vzory základnej dokumentácie požiarnej ochrany organizácie.
(3)
Predpis uvedený v odseku 1 písm. a) schvaľuje vedúci ústredného orgánu.
§ 31
Druhy dokumentácie požiarnej ochrany nadriadených orgánov
Dokumentáciu požiarnej ochrany nadriadeného orgánu v rozsahu jeho pôsobnosti tvorí
obdobná dokumentácia uvedená v § 30 ods. 1 písm. b) až f).
§ 32
Druhy dokumentácie požiarnej ochrany organizácie
(1)
Základnú dokumentáciu požiarnej ochrany organizácie tvorí
a)
požiarny poriadok pracoviska,
b)
požiarne poplachové smernice,
c)
požiarno-evakuačný plán,
d)
dokumentácia zdolávania požiarov,
e)
požiarna kniha,
f)
dokumentácia o činnosti jednotky požiarnej ochrany,
g)
prehľad pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom a prehľad preventívnych úsekov.
(2)
Ďalšiu dokumentáciu požiarnej ochrany organizácie tvoria
a)
dokumentácia o školení pracovníkov o požiarnej ochrane a dokumentácia o odbornej
príprave pracovníkov poverených plnením úloh na úseku požiarnej ochrany,
b)
plán hlavných úloh a plán kontrolnej činnosti na úseku požiarnej ochrany a doklady
o ich plnení,
c)
prehľad o hasiacich prístrojoch a doklady o ich kontrole a doklady o kontrole a revízii
hasiacich zariadení,
d)
zápisnice o kontrolách vykonaných orgánmi vykonávajúcimi štátny požiarny dozor alebo
nadriadenými orgánmi,
e)
doklady o činnosti požiarnotechnickej komisie,
f)
príkazy, zákazy a pokyny vydané ústredným orgánom, nadriadeným orgánom alebo vedúcim
organizácie na zabezpečenie úloh na úseku požiarnej ochrany,
g)
smernice pre činnosť požiarnych asistenčných hliadok,
h)
údaje o požiaroch, príčinách ich vzniku, správy o výsledkoch vykonávaných rozborov
a o vykonaných opatreniach na úseku požiarnej ochrany,
i)
dokumentácia týkajúca sa posudzovania požiarneho nebezpečenstva v objektoch a v technologických
procesoch,
j)
poriadok ohlasovne požiarov,
k)
zoznam udelených výnimiek,
l)
ďalšie doklady požadované predpismi o požiarnej ochrane.
§ 33
Požiarny poriadok pracoviska
(1)
Požiarny poriadok pracoviska upravuje základné zásady zabezpečovania požiarnej ochrany
na pracoviskách so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Tieto pracoviska určuje organizácia.
(2)
Požiarny poriadok pracoviska obsahuje
a)
stručný popis technologického postupu a charakteristiku požiarneho nebezpečenstva
pracoviska,
b)
požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných surovín a materiálov a ich najvyššie
prípustné množstvá na pracovisku,
c)
požiadavky na zabezpečenie požiarnej ochrany pracoviska,
d)
uvedenie miest so zvýšeným nebezpečenstvom možnosti vzniku požiaru alebo výbuchu
a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru,
e)
osobitné povinnosti pracovníkov,
f)
meno a priezvisko vedúceho pracovníka zodpovedného za požiarnu ochranu na pracovisku.6)
(3)
Požiarny poriadok pracoviska spracúva jeho vedúci. Prílohou požiarneho poriadku je
zoznam členov požiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh.
(4)
Požiarny poriadok pracoviska musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol dobre
viditeľný a trvale prístupný všetkým pracovníkom.
(5)
Pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom musia byť označené príslušnými tabuľkami.7)
(6)
Nadriadené orgány vydávajú vzorové požiarne poriadky pracovísk pre rovnaké druhy
pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.
§ 34
Požiarne poplachové smernice
(1)
Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti pracovníkov v prípade vzniku požiaru.
(2)
Požiarne poplachové smernice obsahujú
a)
povinnosti pracovníka, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru,
b)
spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre pracovníkov a závodnú jednotku požiarnej
ochrany organizácie,
c)
povinnosti pracovníkov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä v ktorých prípadoch
majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne
akým spôsobom majú prispieť k zdolaniu požiaru,
d)
miesto a telefónne číslo ohlasovne požiarov a jednotky požiarnej ochrany,
e)
miesto a telefónne číslo pohotovostnej služby elektrárne, plynárne, vodárne a zdravotníckeho
zariadenia,
f)
miesto a telefónne číslo najbližšieho útvaru Zboru národnej bezpečnosti a správy
Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.
(3)
Požiarne poplachové smernice musia byť umiestnené na pracoviskách tak, aby boli dobre
viditeľné a trvale prístupné všetkým pracovníkom.
(4)
Požiarne poplachové smernice spracúva technik požiarnej ochrany organizácie; ak je
v organizácii zriadená závodná jednotka požiarnej ochrany, spolupracuje s veliteľom
tejto jednotky.
(5)
Účinnosť opatrení upravených v požiarnych poplachových smerniciach sa preveruje formou
cvičného požiarneho poplachu. Cvičný požiarny poplach sa vyhlasuje pre celú organizáciu
alebo pre všetky jej jednotlivé časti najmenej raz za rok. Vyhlásenie cvičného požiarneho
poplachu sa vopred oznamuje príslušnému orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor
a príslušnému útvaru Zboru požiarnej ochrany.
§ 35
Požiarny evakuačný plán
(1)
Požiarny evakuačný plán upravuje organizáciu evakuácie osôb, zvierat a materiálov
z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom.
(2)
Požiarny evakuačný plán obsahuje
a)
určenie pracovníka, ktorý bude riadiť evakuáciu, a miesto, z ktorého bude evakuácia
riadená,
b)
určenie pracovníkov a prostriedkov, pomocou ktorých bude evakuácia vykonávaná,
c)
určenie spôsobu a ciest pre evakuáciu,
d)
určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú sústreďovať, a určenie
zodpovedného pracovníka, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb,
e)
zabezpečenie poskytnutia prvej pomoci postihnutým osobám,
f)
určenie miesta, na ktorom sa bude sústreďovať evakuovaný materiál, a určenie pracovníka,
ktorý bude tento materiál strážiť.
(3)
Požiarny evakuačný plán spracúva organizácia. Súčasťou požiarneho evakuačného plánu
je i grafické vyznačenie evakuačných ciest v jednotlivých podlažiach. Toto vyznačenie
sa umiestňuje pri vstupe na podlažie. Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom
pláne sa preveruje formou cvičného požiarneho poplachu.
(4)
Požiarny evakuačný plán je uložený na závodnom požiarnom útvare. Ak nie je v organizácii
zriadený, je požiarny evakuačný plán uložený na trvale dosiahnuteľnom mieste, ktoré
určí vedúci organizácie.
(5)
Požiarny evakuačný plán nemusia so súhlasom príslušného orgánu vykonávajúceho štátny
požiarny dozor vyhotovovať organizácie, v ktorých sú jednoduché pomery z hľadiska
záchrany osôb, zvierat a materiálu.
§ 36
Dokumentácia zdolávania požiarov
Dokumentáciu zdolávania požiarov tvoria operatívne plány zdolávania požiarov (ďalej
len „operatívny plán“) a operatívne karty zdolávania požiarov (ďalej len „operatívna
karta“), ktoré upravujú zásady rýchleho a účinného zdolávania požiarov v organizáciách.8)
Operatívny plán
§ 37
(1)
Operatívny plán obsahuje základné informácie potrebné na rýchle a účinné zdolávanie
požiaru. Operatívny plán sa vypracúva vo výrobných organizáciách, v organizáciách
s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným významom, ako aj v organizáciách, v
ktorých sú zložité podmienky zdolávania požiaru.
(2)
Operatívny plán spracúva organizácia, ktorú určí orgán vykonávajúci štátny požiarny
dozor; v organizáciách s väčším počtom objektov, v ktorých sú pracoviská so zvýšeným
požiarnym nebezpečenstvom, môže orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor rozhodnúť,
že sa vypracuje operatívny plán aj pre jednotlivé objekty.
§ 38
(1)
Operatívny plán obsahuje textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje operatívno-taktickú
charakteristiku organizácie, údaje o najzložitejšom variante požiaru, údaje o potrebných
silách a prostriedkoch, odporúčania pre veliteľa zásahu a členov štábu zdolávania
požiaru. Grafická časť operatívneho plánu obsahuje najmä plán objektu, situačnú schému
okolitých objektov, zdrojov vody a komunikácií.
(2)
Operatívno-taktická charakteristika organizácie obsahuje najmä
a)
údaje o organizácií, stručný popis technologických postupov a zdrojov vody,
b)
charakteristiky technických zariadení vrátane hasiacich zariadení,
c)
charakteristiku príjazdových komunikácií a komunikácií v organizácii.
(3)
Najzložitejší variant požiaru sa určí na základe operatívno-taktickej charakteristiky
organizácie, predpokladaného miesta vzniku požiaru, výpočtu plochy a obvodu požiaru.
(4)
V údajoch o potrebných silách a prostriedkoch sa uvádza najmä počet príslušníkov
jednotiek požiarnej ochrany a osôb potrebných na zdolávanie požiaru, záchranu osôb,
evakuáciu zvierat a materiálov, množstvo a druh hasiacej látky, počet a druhy požiarnej
techniky.
(5)
V odporúčaniach pre veliteľa zásahu sa uvádza najmä spôsob záchrany osôb, evakuácie
zvierat a materiálov, podmienky pre použitie špeciálnej techniky, nevyhnutnosť použitia
ochranných prostriedkov, upozornenia na miesta, na ktorých sú uložené jedy, výbušniny
a zdroje ionizujúceho žiarenia.
§ 39
Operatívna karta
(1)
Operatívna karta je zjednodušenou formou dokumentácie, ktorá slúži na účinné zdolávanie
požiaru a záchranu osôb, zvierat a materiálov.
(2)
Operatívne karty vypracúvajú organizácie pre objekty, pre ktoré sa nevyžaduje vypracovanie
operatívnych plánov. Objekty organizácií, pre ktoré sa vypracúvajú operatívne karty,
určí orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor.
(3)
Operatívna karta obsahuje textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje najmä charakter
objektu, opis najkratšej cesty jednotky požiarnej ochrany k objektu, konštrukčné zvláštnosti
objektu, opis miest uzavretia plynu, vypnutia elektrického vedenia, zapojenia núdzového
osvetlenia, evakuačných ciest, vnútorného rozvodu požiarnej vody a iné údaje potrebné
na zdolávanie požiaru a záchranu osôb, zvierat a materiálov. Grafická časť obsahuje
najmä schému objektu, podľa potreby i schémy okolitých objektov, ďalej komunikácií
a zdrojov vody.
§ 40
Uloženie dokumentácie zdolávania požiarov
(1)
Dokumentácia zdolávania požiarov je uložená
a)
na útvare Zboru požiarnej ochrany,
b)
na závodnom požiarnom útvare.
(2)
Ak v organizácii nie je zriadený závodný požiarny útvar, dokumentácia zdolávania
požiarov je uložená na trvale dosiahnuteľnom mieste, ktoré určí vedúci organizácie.
(3)
Vedúci organizácie je povinný zabezpečiť bez zbytočného odkladu úpravu dokumentácie
zdolávania požiarov, ak nastanú zmeny v údajoch, ktoré boli podkladom pre jej vypracovanie.
Návrh takejto zmeny sa schvaľuje obdobne ako dokumentácia zdolávania požiarov.
(4)
Ak dokumentácia zdolávania požiarov obsahuje utajované skutočnosti, postupujú útvary
Zboru požiarnej ochrany a organizácie pri jej vypracúvaní a používaní podľa osobitných
predpisov.9)
§ 41
Metodická pomoc
Nadriadené orgány a orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor poskytujú organizáciám
metodickú pomoc pri vypracúvaní dokumentácie zdolávania požiarov.
§ 42
Požiarna kniha
(1)
Požiarna kniha slúži na záznamy o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa
požiarnej ochrany v organizácii, najmä o vykonaných preventívnych požiarnych prehliadkach,
zistených nedostatkoch a spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych
poplachov a kontrole základnej dokumentácie požiarnej ochrany. Požiarnu knihu vedie
technik požiarnej ochrany, prípadne preventivár požiarnej ochrany.
(2)
V organizáciách rozdelených na preventívne úseky sa vedú požiarne knihy preventívnych
úsekov. V požiarnej knihe preventívneho úseku sa vyznačí, ktoré objekty preventívny
úsek zahŕňa. Záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa celej organizácie vedie
technik požiarnej ochrany v hlavnej požiarnej knihe. Do hlavnej požiarnej knihy sa
zapisujú tiež zistené nedostatky uvedené v požiarnych knihách preventívnych úsekov,
ktorých odstránenie presahuje právomoc vedúcich pracovníkov kontrolovaných pracovísk.
(3)
Záznam o údajoch uvedených v odseku 1 obsahuje dátum, označenie objektu, zistené
skutočnosti, prípadne vykonanie akcie, navrhované opatrenia a podpis vedúceho pracovníka
kontrolovaného pracoviska a osoby, ktorá urobila záznam.
(4)
V organizáciách, v ktorých sa vedie na kontrolné účely inšpekčná kniha,10) môže plniť funkciu požiarnej knihy táto kniha.
(5)
Požiarna kniha (hlavná požiarna kniha) sa predkladá vedúcemu organizácie bezodkladne,
ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie vedúceho organizácie.
Inak sa požiarna kniha (hlavná požiarna kniha) predkladá vedúcemu organizácie najmenej
raz za tri mesiace; v bytových domoch sa predkladá najmenej raz za rok.
§ 43
Dokumentácia o činnosti jednotiek požiarnej ochrany organizácie
(1)
Dokumentácia o činnosti jednotiek požiarnej ochrany organizácie slúži na záznamy
o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ich činnosti. Dokumentáciu tvorí najmä strážna
kniha, dokumentácia o odbornej príprave jednotky požiarnej ochrany, správy o zásahoch.
(2)
Strážnu knihu vedú organizácie, v ktorých je zriadený závodný požiarny útvar alebo
dobrovoľný závodný požiarny zbor, v ktorom sú zaradené osoby vykonávajúce službu ako
svoje povolanie. Strážna kniha obsahuje najmä záznamy o prevzatí služby a jej priebehu
(výjazdy, úrazy, poskytnutie súčinnosti pri iných záchranných prácach a pod.) Strážnu
knihu vedie veliteľ jednotky požiarnej ochrany, ktorý zodpovedá za výkon služby v
smene.
(3)
Dokumentácia o odbornej príprave jednotky požiarnej ochrany obsahuje najmä plány
odbornej prípravy, zoznam pracovníkov závodného požiarneho útvaru alebo členov dobrovoľného
závodného požiarneho zboru, ktorí sa jej zúčastnili, a mená veliteľov, ktorí odbornú
prípravu viedli. Za vedenie tejto dokumentácie zodpovedá veliteľ jednotky požiarnej
ochrany.
(4)
Správa o zásahu obsahuje najmä základné časové údaje o zásahu, počet a druhy zúčastnených
jednotiek požiarnej ochrany, ich technické vybavenie a postup týchto jednotiek pri
zásahu. Správu o zásahu spracúva veliteľ zásahu.
§ 44
Schvaľovanie a vedenie dokumentácie požiarnej ochrany
(1)
Požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice a požiarne evakuačné plány
schvaľuje vedúci organizácie alebo iný vedúci pracovník uvedený v predpise vydanom
ústredným orgánom podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona. Dokumentáciu zdolávania požiarov schvaľuje vedúci organizácie so súhlasom orgánu
vykonávajúceho štátny požiarny dozor.
(2)
Dokumentácia požiarnej ochrany je sústredená u technika požiarnej ochrany. Niektoré
druhy dokumentácie (§ 32 ods. 2) môžu byť podľa svojho účelu vedené a uložené aj u iných pracovníkov, prípadne na
iných organizačných útvaroch organizácie. Prehľad o uložení jednotlivých druhov dokumentácie
požiarnej ochrany je u technika požiarnej ochrany.
(3)
Požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice, požiarne evakuačné plány
a dokumentáciu zdolávania požiarov kontroluje organizácia po každej organizačnej alebo
inej zmene, ak mala táto zmena vplyv na jej obsah. Kontrola tejto dokumentácie sa
však vykonáva najmenej raz za rok. Po požiari sa dokumentácia upraví v súlade s poznatkami
získanými pri jeho zdolávaní.
(4)
Záznam o kontrole dokumentácie požiarnej ochrany sa zapíše do požiarnej knihy (hlavnej
požiarnej knihy).
Šiesty oddiel
Povinnosti organizácií pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku
požiaru a pri podujatiach, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb
§ 45
(1)
Organizácie pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru
postupujú podľa osobitných predpisov, najmä technických noriem.
(2)
Ak organizácia vykonáva činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru
a povinnosti pri týchto činnostiach nie sú z hľadiska požiarnej ochrany výnimočne
upravené, je organizácia povinná pri týchto činnostiach postupovať tak, aby bola zabezpečená
požiarna ochrana; v tomto prípade vydá organizácia písomný pokyn na zabezpečenie tejto
činnosti.
(3)
Ak organizácia vykonáva činnosti (práce) spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru pre inú organizáciu, plní povinnosti podľa tohto oddielu organizácia, pre
ktorú sa tieto činnosti (práce) vykonávajú, ak osobité predpisy alebo písomná dohoda
organizácii neustanovujú inak.
(4)
Organizácia môže spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve len výnimočne, ak
je to nevyhnutné na plnenie jej úloh. Organizácia je povinná takúto činnosť vopred
oznámiť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor, ktorý môže pre túto činnosť určiť
podmienky alebo ju zakázať. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.11)
§ 46
(1)
Organizácie pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru
a pri podujatiach, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, sú povinné
a)
zriadiť požiarne asistenčné hliadky (§ 14),
b)
vypracovať smernice pre činnosť požiarnych asistenčných hliadok,
c)
vybaviť požiarne asistenčné hliadky potrebnými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.
(2)
Požiarnu asistenčnú hliadku zriaďuje vedúci organizácie z osôb majúcich pre túto
činnosť potrebné predpoklady. Počet členov požiarnej asistenčnej hliadky určuje so
zreteľom na úlohy, ktoré má táto hliadka plniť. Ak sa požiarna asistenčná hliadka
skladá z dvoch a viac členov, určuje vedúci organizácie jej vedúceho.
(3)
Ak sa podujatie, ktorého sa zúčastňuje väčší počet osôb, uskutočňuje v objekte inej
organizácie, zriaďuje požiarnu asistenčnú hliadku usporiadateľská organizácia, ak
sa nedohodne inak s organizáciou, ktorá je správcom objektu.
(4)
Podujatia, ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, môže organizácia uskutočniť len
v objektoch alebo na miestach, ktoré spĺňajú podmienky zabezpečenia požiarnej ochrany,
najmä z hľadiska záchrany osôb pri požiari.
(5)
Pri organizovaní väčšieho podujatia, spravidla okresného alebo krajského významu,
usporiadateľská organizácia je povinná prerokovať zabezpečenie požiarnej ochrany s
príslušnou správou Zboru požiarnej ochrany národného výboru, ktorá môže určiť podmienky
pre zabezpečenie požiarnej ochrany alebo uskutočnenie podujatia zakázať.
Siedmy oddiel
Školenie o požiarnej ochrane
§ 47
Rozsah školenia a požiarnej ochrane
(1)
Školenie o požiarnej ochrane sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú v pracovnom alebo
inom obdobnom pomere (ďalej len „pracovníci“) k organizácii vykonávajúcej toto školenie
ako súčasť preventívnych opatrení na úseku požiarnej ochrany. Školenie o požiarnej
ochrane sa v primeranom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím organizácie
zdržujú na jej pracoviskách.
(2)
Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na odbornú prípravu pracovníkov zaradených
do požiarnych hliadok a jednotiek požiarnej ochrany, technikov požiarnej ochrany,
špecialistov požiarnej ochrany a pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených podľa
§ 8 zákona.
§ 48
Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane
(1)
Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä výklad o základných povinnostiach
pracovníkov pri dodržiavaní predpisov o požiarnej ochrane, výklad o požiarnom nebezpečenstve
organizácii a inštruktáž o používaní hasiacich prístrojov.
(2)
Školenia prvého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú
a)
pracovníci prijímaní do pracovného pomeru,
b)
žiaci a študenti zaradení v organizáciách na odborný výcvik alebo odbornú prax,
c)
osoby, ktoré sa s vedomím organizácie zdržujú na jej pracoviskách; obsah a rozsah
školenia prvého stupňa o požiarnej ochrane týmto osobám organizácia primerane upraví.
(3)
Školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane sú organizácie povinné vykonávať pri prijatí
pracovníka do pracovného pomeru; u osôb uvedených v odseku 2 písm. b) a c) pred vstupom
na pracoviská organizácie.
§ 49
Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane
(1)
Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä podrobný výklad o požiarnom
nebezpečenstve charakteristickom pre príslušné pracovisko (technologické postupy,
skladovanie horľavých látok a pod.), o požiarnych poplachových smerniciach, o požiarnom
poriadku pracoviska a o požiarnom evakuačnom pláne; z celkového rozsahu školenia druhého
stupňa o požiarnej ochrane musí byt najmenej jedna tretina zameraná na praktický výcvik.
(2)
Opakované školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane uskutočňuje organizácia raz
za dva roky, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán s prihliadnutím na zvýšené
požiarne nebezpečenstvo v organizácii neurčí kratšiu lehotu.
(3)
Školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú všetci pracovníci. Opakovaného
školenia druhého stupňa o požiarnej ochrane podľa odseku 2 sa nezúčastňujú pracovníci,
ktorí sa zúčastňujú školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane.
(4)
Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane novoprijatých pracovníkov, ktorí absolvovali
školenie prvého stupňa o požiarnej ochrane, je organizácia povinná vykonať po ich
zaradení na pracovisko pred začatím práce; u pracovníkov, ktorí sa prevádzajú na inú
prácu, prechádzajú na iné pracovisko alebo sa im mení spôsob práce, je organizácia
povinná vykonať toto školenie ešte pred začatím práce. Školenia druhého stupňa o požiarnej
ochrane sa zúčastňujú aj osoby uvedené v § 48 ods. 2 písm. b) a c), ak vykonávajú práce na pracoviskách organizácie.
(5)
Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane pracovníkov určených na zabezpečenie
požiarnej ochrany v mimopracovnom čase sa uskutočňuje podľa osobitných plánov, vždy
však najmenej raz za rok.
§ 50
Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane
(1)
Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane obsahuje najmä podrobné oboznámenie
sa s organizáciou a riadením požiarnej ochrany v organizácii, s nebezpečenstvom vyplývajúcim
z technológie výroby, so základnými znalosťami procesu horenia a hasenia horľavých
látok a s príslušnými predpismi o požiarnej ochrane.
(2)
Opakované školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane uskutočňuje organizácia raz
za tri roky, ak vedúci organizácie alebo nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.
(3)
Školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane sa zúčastňujú
a)
vedúci organizácie a jeho zástupca,
b)
ostatní vedúci pracovníci organizácie a pracovníci, ktorí vykonávajú školenie prvého
a druhého stupňa o požiarnej ochrane,
c)
členovia požiarnotechnickej komisie a preventivári požiarnej ochrany,
d)
pracovníci, ktorí pri výskume a vývoji výrobkov alebo technológie zodpovedajú za
riešenie otázok požiarnej bezpečnosti.
(4)
Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane pre novoprijatých pracovníkov alebo
pracovníkov zaradených do funkcií, v ktorých sa tento stupeň školenia vyžaduje, zabezpečí
organizácia do troch mesiacov od prijatia (prevedenia) pracovníka. Pre vedúceho organizácie
a jeho zástupcu zabezpečí školenie v tej istej lehote nadriadený orgán.
(5)
Školeniu tretieho stupňa o požiarnej ochrane sa nepodrobujú technik požiarnej ochrany
a veliteľ závodného požiarneho útvaru.
§ 51
Overovanie vedomostí
(1)
Vedomosti získané školením tretieho stupňa o požiarnej ochrane overuje komisia určená
vedúcim organizácie; u vedúcich organizácií a ich zástupcov komisia určená vedúcim
nadriadeného orgánu. Overovania vedomostí sa môže zúčastniť zástupca orgánu vykonávajúceho
štátny požiarny dozor a nadriadeného orgánu; o termíne overovania vedomostí musia
byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.
(2)
O úspešnom absolvovaní školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane vydá vedúci organizácie
pracovníkom na návrh komisie osvedčenie. Pracovníkom, ktorí úspešne absolvovali školenie
tretieho stupňa o požiarnej ochrane u nadriadeného orgánu, vydá osvedčenie vedúci
tohto orgánu na návrh komisie.
(3)
Pokiaľ pracovníci, na ktorých sa vzťahuje školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane,
pri overovaní vedomostí neprospeli, sú povinní podrobiť sa do troch mesiacov novému
overeniu vedomostí.
Organizácia školenia o požiarnej ochrane
§ 52
(1)
Organizácia vypracúva pre všetky stupne školenia o požiarnej ochrane tematické plány
a časový rozvrh školenia. Vedúci organizácie prerokuje tieto dokumenty s nadriadeným
orgánom a vyžiada si súhlas príslušného orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.
Súčasťou tematického plánu musí byť tiež zoznam funkcií a pracovníkov, ktorí sú povinní
zúčastniť sa školenia tretieho stupňa o požiarnej ochrane.
(2)
Nadriadený orgán vypracúva tematický plán a časový rozvrh školenia o požiarnej ochrane
vedúcich organizácií a ich zástupcov; k týmto dokumentom si vyžiada súhlas príslušného
orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor.
§ 53
(1)
Školenie o požiarnej ochrane zabezpečuje organizácia svojimi pracovníkmi. Školenie
prvého stupňa o požiarnej ochrane vykonávajú pracovníci určení vedúcim organizácie.
Školenie druhého stupňa o požiarnej ochrane vykonávajú vedúci pracovníci na jednotlivých
pracoviskách. Školenie prvého a druhého stupňa o požiarnej ochrane môžu vykonávať
pracovníci, ktorí úspešne absolvovali školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane,
technik požiarnej ochrany a veliteľ závodného požiarneho útvaru.
(2)
Školenie tretieho stupňa o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a ich zástupcov
[§ 50 ods. 3 písm. a)] zabezpečuje nadriadený orgán. U ostatných pracovníkov zaradených do školenia tretieho
stupňa o požiarnej ochrane zabezpečuje toto školenie organizácia svojimi pracovníkmi.
(3)
Ustanovenia o školení tretieho stupňa o požiarnej ochrane vedúcich organizácií a
ich zástupcov sa primerane vzťahujú aj na vedúcich nadriadených orgánov a ich zástupcov;
úlohy s tým spojené zabezpečuje ústredný orgán.
(4)
Osobitné predpisy,12) ktoré upravujú školenie alebo overovanie vedomostí pracovníkov o požiarnej ochrane,
nie sú ustanoveniami tohto oddielu dotknuté.
§ 54
Dokumentácia o školení o požiarnej ochrane
(1)
Dokumentáciu o školení o požiarnej ochrane tvoria tematické plány školenia, časový
rozvrh školenia a záznam o vykonanom školení.
(2)
O vykonaných školeniach o požiarnej ochrane vedie organizácia záznam, ktorý obsahuje
názov a sídlo organizácie, dátum, stupeň a obsah školenia, dobu výuky, mená a podpisy
školených osôb, meno a podpis pracovníka, ktorý školenie o požiarnej ochrane vykonal,
a doklad o overení vedomostí pri školení tretieho stupňa o požiarnej ochrane.
Ôsmy oddiel
Odborná príprava pracovníkov o požiarnej ochrane
§ 55
Odborná príprava technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany
(1)
Odborná príprava technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany zahŕňa
najmä požiadavky na znalosti uvedené v § 21 ods. 2.
(2)
Technici požiarnej ochrany a špecialisti požiarnej ochrany, ktorí nie sú absolventami
stredných škôl požiarnej ochrany alebo vysokých škôl v študijnom odbore požiarna ochrana,
sa podrobujú po ustanovení do funkcie odbornej príprave v dĺžke najmenej 160 hodín
(§ 23).
(3)
Ďalšej odbornej príprave sa podrobujú všetci technici požiarnej ochrany a špecialisti
požiarnej ochrany jedenkrát za 5 rokov v dĺžke najmenej 40 hodín, podľa podmienok
daného odvetvia.
§ 56
Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok
(1)
Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok sa skladá z teoretickej
a praktickej časti.
(2)
Teoretická časť odbornej prípravy pracovníkov zaradených do požiarnych hliadok pracovísk
je zameraná najmä na oboznámenie sa s požiarnym nebezpečenstvom pracoviska, s príslušnou
dokumentáciou požiarnej ochrany na pracovisku, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu
a privolania pomoci. Praktická časť je zameraná najmä na oboznámenie sa s rozmiestnením
a použitím hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení, spôsobom a miestom evakuácie
a súčinnosti s jednotkou požiarnej ochrany. Odborná príprava pracovníkov zaradených
do požiarnych hliadok pracoviska sa vykonáva raz za rok, ak vedúci organizácie alebo
nadriadený orgán neurčí kratšiu lehotu.
(3)
Teoretická časť odbornej prípravy pracovníkov zaradených do požiarnych asistenčných
hliadok je zameraná najmä na oboznámenie sa so smernicami vydanými pre túto činnosť
vedúcim organizácie. Praktická časť odbornej prípravy sa vykonáva obdobne ako u požiarnych
hliadok pracovísk s prihliadnutím na podujatie alebo činnosť, pre ktorú je požiarna
asistenčná hliadka zriadená. Odborná príprava pracovníkov zaradených do požiarnej
asistenčnej hliadky sa musí vykonať pred začatím jej činnosti. Ak ide o opakovanú
činnosť požiarnych asistenčných hliadok, do ktorých sú zaraďovaní tí istí pracovníci,
vykonáva sa odborná príprava najmenej raz za rok, ak vedúci organizácie alebo nadriadený
orgán neurčí kratšiu lehotu.
§ 57
Dokumentácia o odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane
(1)
Dokumentáciu o odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane tvoria tematické
plány a časový rozvrh odbornej prípravy, ktorý schvaľuje príslušný orgán vykonávajúci
štátny požiarny dozor. Súčasťou tejto dokumentácie je záznam o účasti na odbornej
príprave.
(2)
O vykonanej odbornej príprave pracovníkov o požiarnej ochrane vedie organizácia záznam,
ktorého je obsah obdobný ako obsah záznamu uvedeného v § 54 ods. 2.
§ 58
Ustanovenia § 55 a 57 sa vzťahujú aj na odbornú prípravu pracovníkov zaradených vo funkciách zriadených
podľa § 8 zákona.
DRUHÁ ČASŤ
POVINNOSTI OBČANOV
§ 59
Všeobecné povinnosti občanov pri predchádzaní požiarom
Občan pri predchádzaní požiarom je povinný najmä
a)
nefajčiť a nepoužívať otvorený oheň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru,
b)
udržiavať poriadok na povalách, v pivniciach a na iných miestach, na ktorých môže
dôjsť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu zásahu jednotky požiarnej ochrany; skladovať
horľavé materiály na povalách možno len vo vzdialenosti najmenej 1 meter od komínového
telesa,
c)
dbať na zvýšenú opatrnosť pri skladovaní a používaní horľavých alebo iných požiarno
nebezpečných látok, ktoré môžu spôsobiť požiar alebo ho môžu ďalej rozširovať,
d)
dbať na zvýšenú opatrnosť pri zaobchádzaní s ohňom v čase zberu a skladovania úrody
a v čase sucha,
e)
nezakladať oheň v priestoroch, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a nevypaľovať porasty;
ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.13)
§ 60
Povinnosti občanov pri používaní tepelných spotrebičov
(1)
Pri používaní tepelných spotrebičov je občan povinný najmä
a)
udržovať v dobrom technickom stave vykurovacie telesá, krby, dymovody a komínové
telesá, pokiaľ túto povinnosť neukladajú osobitné predpisy niekomu inému,14)
b)
inštalovať a používať tepelné spotrebiče spôsobom určeným výrobcom,
c)
skladovať palivo a umiestňovať iné horľavé látky v bezpečnej vzdialenosti od tepelných
spotrebičov, spravidla určenej v návode na používanie; popol ukladať do nehorľavých
uzatvárateľných nádob, prípadne iným bezpečným spôsobom,
d)
dbať o to, aby neboli ponechané v prevádzke bez dozoru také tepelné spotrebiče, ktorých
technické vyhotovenie dozor vyžaduje (napr. tepelné spotrebiče bez automatickej regulácie).
(2)
Ak občan zistí závadu na tepelnom spotrebiči, v prívode paliva alebo energie (napr.
plynu, vykurovacej nafty), nesmie spotrebič používať až do doby odborného odstránenia
závady.
(3)
Čistenie komínov upravujú osobitné predpisy.15)
§ 61
Skladovanie a používanie horľavých kvapalín
(1)
Občan môže v byte alebo v inom objekte v jeho vlastníctve alebo užívaní skladovať
najviac 10 litrov horľavých kvapalín. Toto ustanovenie sa netýka skladovania
a)
vykurovacej nafty pri lokálnom vykurovaní vykurovacou naftou; na tento účel môže
občan skladovať najviac 50 litrov vykurovacej nafty len v prenosných obaloch, ktoré
môžu byť z plastických látok16) a musia byť označené trvalým nápisom „VYKUROVACIA NAFTA“,
b)
pohonných hmôt v garážach v predpísaných obaloch; na tento účel môže občan v garáži
skladovať najviac 40 litrov pohonných hmôt na osobné motorové vozidlo a 80 litrov
pohonných hmôt na nákladné motorové vozidlo.
(2)
V pivniciach alebo v suterénnych miestnostiach môže občan skladovať najviac 50 litrov
horľavých kvapalín len v predpísaných obaloch pre každý byt alebo iný objekt v jeho
vlastníctve alebo užívaní. Pri lokálnom vykurovaní vykurovacou naftou môže na tento
účel skladovať najviac 100 litrov vykurovacej nafty len v prenosných obaloch. Najväčší
objem prenosného obalu nesmie presahovať 50 litrov. V pivniciach alebo v suterénnych
miestnostiach, kde sa skladuje vykurovacia nafta pre lokálne vykurovanie, občan nesmie
skladovať iné horľavé látky.
(3)
Občan musí dbať na to, aby horľavé kvapaliny neunikali do kanalizácie. Horľavé kvapaliny,
ktoré unikajú z obalu pri akejkoľvek manipulácii, musí občan okamžite odstrániť bezpečným
spôsobom. Občan môže dolievať nádrž vykurovacieho telesa len z prenosného obalu až
po odstavení z činnosti a vychladnutí vykurovacieho telesa; to neplatí, ak v návode
na obsluhu vykurovacieho telesa je uvedené inak.
§ 62
Skladovanie a používanie kovových tlakových nádob na propán-bután
(1)
Ak používa občan v byte alebo v inom objekte v jeho vlastníctve alebo užívaní plynový
spotrebič na propán-bután, môže byť vo vnútri týchto priestorov umiestnená len jedna
prevádzková kovová tlaková nádoba s celkovou hmotnosťou obsahu do 15 kilogramov propán-butánu.
Táto nádoba musí byť umiestnená na ľahko prístupnom a dostatočne vetrateľnom mieste,
kde sa nepoužívajú iné tepelné spotrebiče s otvoreným ohňom. Pri používaní plynových
spotrebičov je občan povinný dodržiavať návod na obsluhu spotrebiča.
(2)
Občan môže skladovať zásobnú kovovú tlakovú nádobu na propán-bután len v murovaných
alebo plechových vetrateľných prístavkoch prístupných z voľného priestoru alebo na
otvorených balkónoch. Nádoba musí byť chránená proti slnečnému žiareniu a iným vplyvom,
ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na jej technický stav.
(3)
Zásobné kovové tlakové nádoby na propán-bután celkovej hmotnosti nad 5 kilogramov
občan nesmie skladovať
a)
v miestnostiach a v priestoroch pod úrovňou okolitého terénu alebo vo vzdialenosti
menšej ako 2,5 m od otvorov do týchto miest,
b)
vo svetlíkoch, na povalách, v garážach a v kotolniach,
c)
v miestnostiach určených na spanie, v miestnostiach tvoriacich bytové príslušenstvo
a v šachtách bytových jadier,
d)
na schodištiach, chodbách a iných spoločných priestoroch.
(4)
Zásoba propán-butánu pre prenosné plynové spotrebiče v byte alebo v inom objekte
vo vlastníctve alebo užívaní občana môže byť najviac do celkovej hmotnosti obsahu
5 kilogramov.
(5)
Priestory, v ktorých sú uložené kovové tlakové nádoby na propán-bután, musia byť
z vonkajšej strany zreteľne označené bezpečnostnou značkou alebo tabuľkou.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú i na skladovanie iných kovových
tlakových nádob na dopravu plynov,17) ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 63
Skladovanie tuhých palív a iných materiálov
(1)
Občan smie skladovať tuhé palivá18) len v priestoroch určených na tento účel. Ak sa používa v týchto priestoroch tepelný
spotrebič, musí byť tuhé palivo od neho skladované vo vzdialenosti najmenej 1 meter.
(2)
Občan je povinný skladovať tuhé palivo oddelene od ostatných druhov palív a materiálov,
pritom je povinný pravidelne sledovať, či nedochádza k jeho samovznieteniu. Ak občan
zistí príznaky samovznietenia (vytváranie vodnej pary, dymu a pod.), je povinný vykonať
potrebné opatrenia na odstránenie nebezpečenstva vzniku požiaru.
(3)
Občan nesmie skladovať materiál tak, aby v prípade vzniku požiaru znemožnil prístup
k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu, vody alebo sťažil záchranné práce.
§ 64
Povinnosti občanov pri poskytovaní služieb
Ak občan poskytuje na základe povolenia národného výboru služby,19) pri ktorých môže dôjsť k vzniku požiaru, je povinný dodržiavať podmienky na zabezpečenie
požiarnej ochrany určené osobitnými predpismi alebo národným výborom v povolení poskytovať
služby.
§ 65
Povinnosti občanov pri zbere a skladovaní úrody
Ak občan zberá alebo skladuje úrodu a pri tejto činnosti môže vzniknúť požiar, je
povinný zabezpečiť najmä na miestach výmlatu, stohovania alebo skladovania zásobu
vody v množstve aspoň 200 litrov a iné vecné prostriedky, ktoré možno použiť na zdolanie
požiaru.
TRETIA ČASŤ
ÚLOHY ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY NA ÚSEKU POŽIARNEJ OCHRANY
Prvý oddiel
Vykonávanie štátneho požiarneho dozoru
§ 66
Obsah požiarnych kontrol
Požiarnymi kontrolami sa preveruje plnenie povinností orgánov a organizácií na úseku
požiarnej ochrany, najmä
a)
plnenie povinností vedúcimi pracovníkmi na jednotlivých stupňoch riadenia vrátane
plnenia úloh uložených nadriadenými orgánmi alebo plnenia opatrení uložených orgánmi
vykonávajúcimi štátny požiarny dozor,
b)
ustanovenie technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, zriadenie
požiarnej hliadky, požiarnotechnickej komisie a jednotky požiarnej ochrany,
c)
stav a úroveň plnenia povinností na úseku požiarnej ochrany,
d)
akcieschopnosť elektrickej požiarnej signalizácie, hasiacich zariadení, požiarnej
techniky a iných vecných prostriedkov požiarnej ochrany a pripravenosť jednotiek požiarnej
ochrany vrátane ich materiálno-technického vybavenia,
e)
zabezpečenie požiarnej ochrany v mimopracovnom čase,
f)
školenie a odborná príprava pracovníkov o požiarnej ochrane, ako aj odborná spôsobilosť,
g)
dokumentácia požiarnej ochrany a jej vedenie,
h)
stav a úroveň zabezpečenia požiarnej ochrany na pracoviskách, či stavby a technické
zariadenia, ich prevádzka a údržba vyhovujú požiadavkám požiarnej ochrany,
i)
úroveň opatrení a ich vykonávanie pri činnostiach alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva
vzniku požiaru.
§ 67
Druhy požiarnych kontrol
(1)
Komplexnou kontrolou sa preveruje celkový stav organizačného zabezpečenia a vykonávania
požiarnej ochrany v orgánoch a organizáciách. Komplexná kontrola sa vykonáva najmenej
raz za päť rokov. V organizáciách, v ktorých prevládajú pracoviská so zvýšeným požiarnym
nebezpečenstvom alebo v organizáciách s dôležitým hospodárskym, kultúrnym alebo iným
významom sa komplexná kontrola vykonáva v kratších lehotách určených plánom požiarnych
kontrol.
(2)
Tematickou kontrolou sa preveruje stav zabezpečenia požiarnej ochrany vo vybraných
oblastiach alebo činnostiach.
(3)
Kontrolnou dohliadkou sa preveruje splnenie uložených opatrení pri požiarnych kontrolách
podľa odsekov 1 a 2.
§ 68
Plány požiarnych kontrol
(1)
Orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor vykonávajú požiarne kontroly podľa plánu
požiarnych kontrol.
(2)
Vykonávanie komplexných požiarnych kontrol sa konkretizuje v jednoročných vykonávacích
plánoch.
(3)
Za účelom koordinovaného postupu pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru správa
Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru prerokúva plány požiarnych kontrol
so správou Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru. Plány požiarnych kontrol
správy Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru prerokúva táto správa so
správou Zboru požiarnej ochrany ministerstva vnútra.
§ 69
Postup pri vykonávaní požiarnych kontrol
(1)
Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor spravidla oznamuje príslušnej organizácii
termín vykonania požiarnej kontroly. Pri vykonávaní požiarnej kontroly treba dbať
na to, aby prevádzka organizácie bola rušená čo najmenej.
(2)
O vykonaní požiarnej kontroly orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor vyhotoví zápisnicu,
v ktorej uvedie výsledky požiarnej kontroly. Do zápisnice sa uvedú aj opatrenia uložené
organizácii a lehoty na odstránenie zistených nedostatkov. Výsledky kontroly a uložené
opatrenia musia byť prerokované s vedúcim organizácie. Tento vedúci je povinný podať
písomnú správu o odstránení nedostatkov v lehote určenej orgánom vykonávajúcim štátny
požiarny dozor.
(3)
Ak bola kontrola vykonaná v nižšej organizačnej jednotke organizácie, prerokujú sa
výsledky kontroly a uložené opatrenia s vedúcim tejto jednotky; v takomto prípade
sa výsledky kontroly a uložené opatrenia zasielajú na vedomie vedúcemu organizácie.
Ak organizácia a jej nižšia organizačná jednotka sa nachádzajú v územných obvodoch
rôznych národných výborov, zápisnica o vykonanej kontrole v nižšej organizačnej jednotke
sa zasiela na vedomie aj orgánu, ktorý vykonáva štátny požiarny dozor v organizácii.
§ 70
Posudzovanie dokumentácie stavieb
(1)
Ministerstvo vnútra z hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzuje
a)
dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v územných obvodoch dvoch alebo viac
krajských národných výborov,
b)
dokumentáciu stavieb, pre ktoré nie sú upravené podmienky požiarnej ochrany.
(2)
Krajský národný výbor z hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzuje
a)
dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v územných obvodoch dvoch alebo viac
okresných národných výborov,
b)
dokumentáciu stavieb, ktorých rozpočtové náklady presahujú 150 mil. Kčs.
§ 71
Posudzovanie výrobkov
Ak posudzuje ministerstvo vnútra z hľadiska požiarnej bezpečnosti výrobok, ktorého
používanie sa predpokladá na území oboch republík, môže vydať posudok len po dohode
s Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky.
Druhý oddiel
Zisťovanie príčin vzniku požiarov a spracúvanie rozborov požiarov
§ 72
Zisťovanie príčin vzniku požiarov
(1)
Údaje a poznatky, ktoré okresné národné výbory a krajské národné výbory získajú pri
zisťovaní príčin vzniku požiarov,20) sa využívajú najmä na určenie organizačno-technických opatrení a pri spracúvaní rozborov
požiarov a analýz.
(2)
Pri zisťovaní príčin požiarov sa zisťuje najmä
a)
miesto a čas vzniku požiaru,
b)
príčiny vzniku požiaru,
c)
okolnosti majúce vplyv na šírenie požiaru,
d)
porušenie predpisov o požiarnej ochrane.
(3)
Pri zisťovaní príčin vzniku požiarov okresné národné výbory, krajské národné výbory
a ministerstvo vnútra spolupracujú s príslušnými orgánmi a organizáciami, najmä s
orgánmi činnými v trestnom konaní.
§ 73
Požiarnotechnická expertíza
(1)
V závažných prípadoch spracúva krajský národný výbor alebo ministerstvo vnútra požiarnotechnickú
expertízu.21)
(2)
Požiarnotechnickú expertízu spracúva najmenej trojčlenná skupina, ktorú určuje náčelník
príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany.
(3)
Požiarnotechnická expertíza obsahuje najmä
a)
popis situácie pred vznikom požiaru,
b)
príznaky a okolnosti potrebné na určenie miesta a príčiny vzniku požiaru,
c)
popis podmienok a procesov, ktoré mali vplyv na šírenie požiaru,
d)
prehľad súvisiacich právnych predpisov a technických noriem s poukazom na ich porušenie,
e)
rozbor materiálu nachádzajúceho sa na požiarovisku alebo odobratej vzorky.
(4)
Výsledkom požiarnotechnickej expertízy je písomná správa, ktorej súčasťou je najmä
fotodokumentácia, výsledky laboratórneho skúmania a návrhy na vykonanie príslušných
opatrení.
§ 74
Spracúvanie rozborov požiarov
(1)
Pri spracúvaní rozborov požiarov sa sleduje
a)
počet požiarov,
b)
výška škôd spôsobených požiarmi,
c)
príčiny vzniku požiarov,
d)
počet usmrtených a zranených osôb pri požiaroch,
e)
zhodnotenie porušenia predpisov v súvislosti so vznikom a rozšírením požiarov,
f)
činnosť jednotiek požiarnej ochrany pri zdolávaní požiarov,
g)
ďalšie dôležité údaje potrebné na určenie protipožiarnych opatrení.
(2)
Rozbory požiarov vychádzajú z údajov obsiahnutých v dokumentácii o požiaroch spracúvanej
okresným národným výborom. Krajský národný výbor tieto údaje sústreďuje, kontroluje
a predkladá ministerstvu vnútra.
(3)
Ústredné orgány, nadriadené orgány a organizácie vedú vlastné prehľady požiarov a
spracúvajú vlastné analýzy; pritom postupujú podľa metodických pokynov, ktoré vydá
ministerstvo vnútra. Ak ústredné orgány alebo nadriadené orgány nemôžu získať potrebné
údaje z vlastných rozborov požiarov, môžu ich požadovať z rozborov požiarov spracúvaných
ministerstvom vnútra.
Tretí oddiel
Dokumentácia požiarnej ochrany národných výborov
§ 75
Dokumentácia požiarnej ochrany miestneho národného výboru
Dokumentáciu požiarnej ochrany miestneho národného výboru tvorí najmä
a)
požiarny poriadok obce,
b)
dokumentácia o jednotke požiarnej ochrany,
c)
plán preventívnych požiarnych kontrol, zoznam objektov, v ktorých sa vykonávajú,
a zápisnice o vykonaných kontrolách,
d)
poriadok ohlasovne požiarov.
Požiarny poriadok obce
§ 76
(1)
Požiarny poriadok obce upravuje organizáciu požiarnej ochrany v obci a obsahuje najmä
a)
úlohy osôb poverených zabezpečovaním požiarnej ochrany v obci a v jej miestnych častiach,
b)
povinnosti občanov a organizácií na úseku požiarnej ochrany určené so zreteľom na
miestne podmienky,
c)
druh, veľkosť a vybavenie jednotky požiarnej ochrany,
d)
prehľad zdrojov požiarnej vody,
e)
zoznam ohlasovní požiarov a spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu v obci,
f)
spôsob trvalého zabezpečenia požiarnej ochrany v obci a v jej miestnych častiach
so zreteľom na denný a nočný čas,
g)
výpis z požiarneho poplachového plánu okresu.
(2)
Požiarny poriadok obce spracúva miestny národný výbor v spolupráci s preventivárom
požiarnej ochrany národného výboru a veliteľom jednotky požiarnej ochrany. Výpis dôležitých
ustanovení požiarneho poriadku obce sa zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým.
(3)
Na overenie požiarneho poriadku obce, najmä akcieschopnosti jednotky požiarnej ochrany,
vecných prostriedkov požiarnej ochrany, použiteľnosti zdrojov požiarnej vody, spojenia,
pripravenosti občanov pre prípad vzniku požiaru, národný výbor vyhlasuje najmenej
raz za rok cvičný požiarny poplach. Vyhlásenie cvičného požiarneho poplachu sa vopred
oznamuje správe Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.
(4)
Požiarny poriadok obce treba udržiavať v súlade so skutočným stavom a dopĺňať ho
na základe poznatkov získaných pri zdolávaní požiarov a po vykonaní cvičného požiarneho
poplachu.
§ 77
(1)
(2)
Ak slúžia vodné toky alebo vodohospodárske diela aj na účely požiarnej ochrany, je
vlastník (správca, užívateľ) týchto vodných zdrojov povinný udržiavať ich v prevádzkyschopnom
stave. Vykonanie prác, ktoré by obmedzili alebo znemožnili použitie týchto zdrojov
na účely požiarnej ochrany, je vlastník (správca, užívateľ) povinný vopred prerokovať
so správou Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru, ktorá môže určiť podmienky
pre zabezpečenie požiarnej ochrany.
§ 78
(1)
Miestny národný výbor zriaďuje potrebný počet ohlasovní požiarov, ktorých úlohou
je prijímať hlásenia o vzniku požiaru, vyhlásiť požiarny poplach v obci a ďalšiu činnosť
zabezpečovať v súlade s výpisom požiarneho poplachového plánu okresu.
(2)
Ohlasovňa požiarov musí byť viditeľne označená a vybavená vhodnými spojovacími prostriedkami
tak, aby mohla kedykoľvek prijímať hlásenie o vzniku požiaru.
§ 79
Dokumentácia požiarnej ochrany krajského národného výboru a okresného národného výboru
Krajský národný výbor a okresný národný výbor v rámci svojej pôsobnosti vedie dokumentáciu
požiarnej ochrany, ktorú tvorí najmä
a)
výhľadový plán rozvoja požiarnej ochrany,
b)
evidencia organizácií a plán požiarnych kontrol,
c)
požiarny poplachový plán,
d)
dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany,
e)
dokumentácia o jednotkách požiarnej ochrany v príslušnom územnom obvode vrátane ich
materiálno-technického vybavenia,
f)
dokumentácia o požiaroch.
§ 80
Požiarny poplachový plán
(1)
Požiarny poplachový plán upravuje zaradenie jednotiek požiarnej ochrany a špeciálnych
služieb (vodárne, plynárne, elektrárne, zdravotníctvo, spoje a pod.) v jednotlivých
stupňoch požiarneho poplachu a ich povolávanie k zásahu.
(2)
Stupeň požiarneho poplachu vychádza z potreby nasadenia síl a prostriedkov jednotiek
požiarnej ochrany a ďalších špeciálnych služieb potrebných na zdolanie požiaru.
(3)
Požiarny poplachový plán spracúva príslušná správa Zboru požiarnej ochrany národného
výboru a schvaľuje rada tohto národného výboru.
(4)
Pri spracúvaní požiarneho poplachového plánu správa Zboru požiarnej ochrany národného
výboru koordinuje zaraďovanie síl a prostriedkov do jednotlivých stupňov požiarneho
poplachu s príslušnými správami Zboru požiarnej ochrany a príslušnými organizáciami.
§ 81
Dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany
Dokumentácia o činnosti útvaru Zboru požiarnej ochrany slúži na vykonávanie záznamov
o dôležitých skutočnostiach. Túto dokumentáciu tvorí najmä strážna kniha, dokumentácia
o odbornej príprave a správy o zásahoch.
Štvrtý oddiel
Vykonávanie preventívnych požiarnych kontrol
§ 82
Preventívne požiarne kontroly v objektoch organizácií
Miestny národný výbor vykonáva preventívne požiarne kontroly v objektoch organizácií,
v ktorých okresný národný výbor nevykonáva štátny požiarny dozor. Okresný národný
výbor oznamuje miestnemu národnému výboru, v ktorých objektoch organizácií vykonáva
štátny požiarny dozor.
§ 83
Obsah preventívnych požiarnych kontrol
(1)
Pri vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol kontrolné skupiny preverujú dodržiavanie
predpisov o požiarnej ochrane, najmä
a)
skladovanie horľavých látok, umiestnenie a inštaláciu tepelných, elektrických, plynových
a iných spotrebičov,
b)
stav prístupových ciest k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu, vody
a stav únikových ciest,
c)
vybavenie objektov hasiacimi prístrojmi a inými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.
(2)
Pri preventívnych požiarnych kontrolách v objektoch organizácií kontrolné skupiny
preverujú aj dokumentáciu požiarnej ochrany, vykonávanie školenia a odbornej prípravy
pracovníkov o požiarnej ochrane a pod.
(3)
Súčasťou preventívnych požiarnych kontrol je aj oboznámenie vlastníkov (správcov,
užívateľov) objektov, prípadne iných osôb s požiadavkami na požiarnu ochranu a poskytovanie
odborných rád.
(4)
Ak vzniknú pri vykonávaní preventívnej požiarnej kontroly pochybnosti o požiarno
nezávadnom stave komínov, rozvodov elektrickej energie a plynu, navrhnú kontrolné
skupiny miestnemu národnému výboru, aby požiadal príslušné orgány o predloženie dokladov
o ich stave.
§ 84
Plánovanie preventívnych požiarnych kontrol
(1)
Miestny národný výbor vykonáva preventívne požiarne kontroly podľa plánu preventívnych
požiarnych kontrol, najmenej však raz za dva roky, pokiaľ požiarne nebezpečenstvo
kontrolovaných objektov nevyžaduje kratšiu lehotu.
(2)
Plán preventívnych požiarnych kontrol prerokúva miestny národný výbor so správou
Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru.
§ 85
Úlohy preventivára požiarnej ochrany národného výboru
Preventivár požiarnej ochrany národného výboru najmä
a)
spracúva a vyhodnocuje plán preventívnych požiarnych kontrol,
b)
navrhuje miestnemu národnému výboru zloženie kontrolných skupín,
c)
organizačne zabezpečuje činnosť kontrolných skupín,
d)
vyhodnocuje výsledky preventívnych požiarnych kontrol a predkladá miestnemu národnému
výboru návrhy na vydanie príslušných opatrení,
e)
zabezpečuje a vykonáva školenie členov kontrolných skupín.
ŠTVRTÁ ČASŤ
JEDNOTKY POŽIARNEJ OCHRANY
Prvý oddiel
Zriaďovanie jednotiek požiarnej ochrany a ich vybavenie
§ 86
Závodný požiarny útvar
(1)
Pri určovaní, ktorá organizácia je povinná zriadiť závodný požiarny útvar, a pri
určení jeho veľkosti sa vychádza najmä z
a)
charakteru a veľkosti pracovísk so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom,
b)
hospodárskeho, kultúrneho, sociálneho alebo iného významu organizácie,
c)
množstva síl a prostriedkov potrebných na zdolávanie požiarov,
d)
vzdialenosti z hľadiska možnosti poskytnutia pomoci inými jednotkami požiarnej ochrany,
e)
potreby začatia účinného zásahu spravidla do 5 minút od prevzatia hlásenia o vzniku
požiaru,
f)
druhov špeciálnej požiarnej techniky24) potrebnej pri zdolávaní požiaru,
g)
osobitných podmienok riadenia zásahu v organizácii.
(2)
Ak má organizácia závody, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach a na tieto sa
vzťahujú kritériá podľa odseku 1, možno určiť, že povinnosť zriadiť závodný požiarny
útvar sa vzťahuje aj na tieto závody.
(3)
Ak povaha stavby vyžaduje trvalé zabezpečenie požiarnej ochrany už v čase výstavby,
môže krajský národný výbor určiť povinnosť zriadiť závodný požiarny útvar už počas
výstavby v súlade s dokumentáciou postupu výstavby.
(4)
Pri uplatňovaní požiadavky na zriadenie závodného požiarneho útvaru pre zabezpečenie
budúcej prevádzky (užívania) stavby sa postupuje podľa osobitných predpisov.25)
§ 87
Dobrovoľný závodný požiarny zbor
(1)
Dobrovoľný závodný požiarny zbor zriaďuje organizácia, v ktorej sa nevyžaduje zriadenie
závodného požiarneho útvaru a zabezpečenie požiarnej ochrany len požiarnymi hliadkami
je nedostatočné; za obdobných podmienok sa zriaďuje dobrovoľný závodný požiarny zbor
aj v jednotlivých organizačných jednotkách organizácie. Okresný národný výbor zároveň
určí aj jeho minimálnu veľkosť.
(2)
S prihliadnutím na zvýšené požiarne nebezpečenstvo v organizácii môže okresný národný
výbor po prerokovaní s krajským národným výborom určiť, že dobrovoľný závodný požiarny
zbor sa zriaďuje aj popri závodnom požiarnom útvare.
(3)
Ak zriaďuje organizácia namiesto dobrovoľného závodného požiarneho zboru požiarnu
hliadku, musí mať táto hliadka vedúceho a spravidla štyroch členov; to platí aj pre
nižšie organizačné jednotky organizácie.
Dobrovoľný verejný požiarny zbor
§ 88
(1)
Miestny národný výbor organizuje dobrovoľný verejný požiarny zbor tak, aby bola trvale
zabezpečená jeho akcieschopnosť.
(2)
Ak je zriadený miestny národný výbor s pôsobnosťou pre niekoľko obcí, zriaďuje tento
národný výbor dobrovoľný verejný požiarny zbor tak, aby bolo zabezpečené zdolávanie
požiarov v jednotlivých obciach alebo ich miestnych častiach; na zriadenie viacerých
dobrovoľných verejných požiarnych zborov treba súhlas okresného národného výboru.
§ 89
(1)
Ak zriaďuje miestny národný výbor namiesto dobrovoľného verejného požiarneho zboru
požiarnu hliadku, musí mať táto hliadka vedúceho a najmenej štyroch členov.
(2)
Požiarna hliadka miestneho národného výboru vykonáva nevyhnutné opatrenia v prípade
vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených osôb, privolanie pomoci a zdolávanie požiaru.
(3)
Miestny národný výbor zodpovedá za odbornú prípravu požiarnej hliadky a za jej vybavenie
potrebnými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany.
§ 90
Vybavenie jednotiek požiarnej ochrany vecnými prostriedkami požiarnej ochrany
Do vybavenia jednotiek požiarnej ochrany môže byť zaradená požiarna technika a iné
vecné prostriedky požiarnej ochrany, pokiaľ ich na používanie určilo ministerstvo
vnútra.
Druhý oddiel
Organizácia jednotiek požiarnej ochrany
§ 91
Vnútorná organizácia
(1)
Jednotky požiarnej ochrany tvoria družstvá a čaty.
(2)
Základnou organizačnou jednotkou je družstvo. Družstvo sa skladá z veliteľa a ďalších
ôsmich osôb. So súhlasom ministerstva vnútra sa môže družstvo závodného požiarneho
útvaru výnimočne skladať z veliteľa a ďalších najmenej šiestich osôb, ak to postačuje
na zabezpečenie účinného zásahu.
(3)
Čata je jednotkou, ktorá sa skladá z veliteľa a dvoch alebo troch družstiev.
(4)
Výkon služby v útvare Zboru požiarnej ochrany a v závodnom požiarnom útvare je organizovaný
na smeny. Smena pozostáva najmenej z jedného družstva a ďalšieho nevyhnutného počtu
príslušníkov útvaru Zboru požiarnej ochrany (ďalej len „príslušník“) alebo pracovníkov
závodného požiarneho útvaru (ďalej len „pracovník útvaru“) z odborných pracovísk26) týchto útvarov.
§ 92
Operačné strediská
V rámci útvaru Zboru požiarnej ochrany sa môže zriadiť operačné stredisko, ktoré zabezpečuje
príjem a vyhodnocovanie informácií o požiaroch a na ich základe vysiela sily a prostriedky
na zdolávanie požiarov a prijíma ďalšie opatrenia. Operačné stredisko je oprávnené
vyžadovať súčinnosť od energetických, plynárenských, vodárenských, zdravotníckych
a ďalších špeciálnych služieb. Ak v útvare Zboru požiarnej ochrany nie je zriadené
operačné stredisko, plní funkciu tohto strediska príslušné pracovisko spojovacej služby.
§ 93
Požiarne stanice
Na zabezpečenie požiarnej ochrany vybraných sídelných celkov alebo objektov organizácie,
najmä na skrátenie času výjazdu na miesto zásahu, môže príslušný národný výbor v rámci
útvaru Zboru požiarnej ochrany alebo organizácia v rámci závodného požiarneho útvaru
zriadiť požiarne stanice.
Tretí oddiel
Úlohy jednotiek požiarnej ochrany
§ 94
(1)
Jednotka požiarnej ochrany pri plnení úloh uvedených v § 70 zákona najmä
a)
útvar Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru
1.
vykonáva odbornú prípravu v útvaroch Zboru požiarnej ochrany národných výborov týkajúcu
sa špeciálnych služieb požiarnej ochrany; v ostatných jednotkách požiarnej ochrany
môže vykonávať odbornú prípravu k špeciálnym otázkam presahujúcim rámec možností týchto
jednotiek,
2.
zabezpečuje údržbu, revízie a skúšky určenej požiarnej techniky a určených vecných
prostriedkov požiarnej ochrany jednotiek požiarnej ochrany národných výborov,
3.
vykonáva kontrolu dodržiavania zásad rádiovej prevádzky;
b)
útvar Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru
1.
vykonáva odbornú prípravu svojich príslušníkov a v určenom rozsahu vykonáva odbornú
prípravu veliteľov závodných požiarnych útvarov,
2.
vykonáva v určenom rozsahu odbornú prípravu veliteľov a strojníkov dobrovoľných jednotiek
požiarnej ochrany,
3.
poskytuje technickú pomoc dobrovoľným verejným požiarnym zborom pri skúškach vecných
prostriedkov požiarnej ochrany;
c)
závodný požiarny útvar
1.
vykonáva odbornú prípravu svojich pracovníkov,
2.
podieľa sa v určenom rozsahu na odbornej príprave členov dobrovoľného závodného požiarneho
zboru a veliteľov požiarnych hliadok.
(2)
Ak nie je zriadený útvar Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru alebo
útvar Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru, zabezpečuje plnenie úloh
podľa odseku 1 písm. a) alebo b) príslušná správa Zboru požiarnej ochrany.
Štvrtý oddiel
Odborná príprava jednotiek požiarnej ochrany
§ 95
Obsah odbornej prípravy jednotiek požiarnej ochrany
(1)
Odborná príprava jednotiek požiarnej ochrany pozostáva z teoretickej prípravy, praktického
výcviku a fyzickej prípravy, ktoré sú zamerané na dosiahnutie požadovanej úrovne,
zručnosti a návykov potrebných pre výkon služby. Fyzickú prípravu tvorí všeobecná
a špeciálna telesná príprava zameraná na zvýšenie fyzickej zdatnosti a rozvoj pohybových
vlastností zodpovedajúcich charakteru činnosti pri zásahu jednotiek požiarnej ochrany.
(2)
Odbornú prípravu príslušníkov a pracovníkov útvaru vykonávajú velitelia všetkých
stupňov a určení príslušníci a pracovníci útvaru podľa plánov odbornej prípravy. Príslušníci
a pracovníci útvarov sa na záver výcvikového obdobia podrobujú skúškam; to isté platí
o osobách, ktoré v dobrovoľných jednotkách požiarnej ochrany vykonávajú službu ako
svoje povolanie.
(3)
Odbornú prípravu členov dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany vykonávajú velitelia
týchto jednotiek, ak zákon alebo predpisy vydané na jeho vykonanie neustavujú inak.
(4)
Novoprijatí príslušníci a pracovníci útvarov nemôžu samostatne vykonávať službu pri
zdolávaní požiarov, pokiaľ neabsolvujú nástupný odborný výcvik. Tento výcvik príslušníkov
a pracovníkov útvarov zabezpečuje a vykonáva ministerstvo vnútra.
(5)
Základné zameranie a rozsah odbornej prípravy pre jednotky požiarnej ochrany vydáva
ministerstvo vnútra. Obsah odbornej prípravy závodných požiarnych útvarov a dobrovoľných
závodných požiarnych zborov doplní príslušný ústredný orgán s ohľadom na špecifické
podmienky ním riadeného odvetvia.
§ 96
Požiarnický šport
(1)
Príslušníci a pracovníci útvarov sa zúčastňujú súťaže v požiarnickom športe. Výnimku
z tejto povinnosti môže v odôvodnených prípadoch, najmä so zreteľom na zdravotný stav
príslušníka alebo pracovníka útvaru, povoliť veliteľ príslušného útvaru Zboru požiarnej
ochrany alebo veliteľ závodného požiarneho útvaru. Súťaže v požiarnickom športe sa
môžu zúčastňovať aj členovia dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany.
(2)
Súťaž v požiarnickom športe pozostáva z disciplín zameraných na praktickú činnosť
jednotiek požiarnej ochrany. Súťaž v požiarnickom športe sa organizuje na úrovni jednotky,
okresu, kraja a republiky. Obdobné súťaže sa organizujú aj v pôsobnosti príslušných
ústredných orgánov.
(3)
Náklady spojené s organizovaním súťaže v požiarnickom športe znáša ten, kto súťaž
organizuje. Náklady spojené s obstarávaním výstroja pre príslušníkov, pracovníkov
útvarov a členov dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany, ktorí sa zúčastňujú súťaže
v požiarnickom športe, znáša príslušný národný výbor alebo príslušná organizácia.
§ 97
Požiarne previerkové cvičenie
(1)
Požiarne previerkové cvičenie sa vykonáva za účelom
a)
previerky pripravenosti veliteľov jednotiek požiarnej ochrany pri riadení zdolávania
najmä veľkých a zložitých požiarov podľa predpokladanej situácie pri požiari,
b)
preverenia pripravenosti jednotiek požiarnej ochrany.
(2)
Požiarne previerkové cvičenia sú oprávnené nariadiť orgány vykonávajúce štátny požiarny
dozor, nadriadené orgány a vedúci organizácie.
§ 98
Požiarne taktické cvičenia
(1)
Požiarne taktické cvičenia sa vykonávajú za účelom prehĺbenia schopností veliteľov
pri riadení síl a prostriedkov požiarnej ochrany a súčinnosti medzi jednotkami požiarnej
ochrany a ostatnými službami (energetická, plynárenská, vodárenská a pod.) pre prípad
vzniku požiaru. Súčasťou tohto cvičenia môže byť aj vyhlásenie cvičného požiarneho
poplachu.
(2)
Požiarnymi taktickými cvičeniami sa preveruje aj dokumentácia zdolávania požiarov.
(3)
Požiarne taktické cvičenia organizujú náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a velitelia
jednotiek požiarnej ochrany. Dokumentáciu požiarneho taktického cvičenia schvaľuje
náčelník príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany; v jednotkách požiarnej ochrany
organizácií po prerokovaní s vedúcim organizácie.
Piaty oddiel
Odborná spôsobilosť príslušníkov, pracovníkov útvarov a členov dobrovoľných jednotiek
požiarnej ochrany
§ 99
(1)
Velitelia, technici špeciálnych služieb a strojníci jednotiek požiarnej ochrany preukazujú
odbornú spôsobilosť.
(2)
Odbornú spôsobilosť tvorí súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a
znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre riadny výkon danej funkcie.
(3)
Odborná spôsobilosť sa overuje skúškami a preukazuje sa osvedčením.
§ 100
(1)
Overovanie odbornej spôsobilosti vykonáva
a)
ministerstvo vnútra u veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov zaradených
v útvaroch Zboru požiarnej ochrany,
b)
nadriadený orgán u veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov zaradených
v závodných požiarnych útvaroch a dobrovoľných závodných požiarnych zboroch,
c)
okresný národný výbor u veliteľov a strojníkov dobrovoľných verejných požiarnych
zborov.
(2)
Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva pred komisiou, ktorú v prípade uvedenom
v odseku 1 písm. b) zriaďuje nadriadený orgán so súhlasom orgánu vykonávajúceho štátny
požiarny dozor a v prípade uvedenom v odseku 1 písm. c) okresný národný výbor. Členom
komisie, ktorú zriaďuje nadriadený orgán, je spravidla zástupca orgánu vykonávajúceho
štátny požiarny dozor a zástupca ústredného orgánu; o termíne overovania odbornej
spôsobilosti musia byť tieto orgány včas písomne vyrozumené.
(3)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva orgán, ktorý vykonal overenie odbornej
spôsobilosti.
(4)
Ustanovenia § 22 ods. 4 až 7, § 23 a 24 platia obdobne pre overovanie odbornej spôsobilosti veliteľov, technikov špeciálnych
služieb a strojníkov jednotiek požiarnej ochrany.
Šiesty oddiel
Riadenie zásahu jednotiek požiarnej ochrany
§ 101
Veliteľ zásahu
(1)
Činnosť jednotiek požiarnej ochrany na mieste zásahu riadi veliteľ zásahu.
(2)
Pri zásahu dvoch alebo viac jednotiek požiarnej ochrany je veliteľom zásahu tej jednotky
požiarnej ochrany, ktorá začala prvá zásah, okrem prípadov, keď prevezme riadenie
zásahu veliteľ zásahu s prednostným velením.
(3)
Pri prevzatí riadenia zásahu musí preberajúci oznámiť veliteľovi zásahu, že preberá
velenie. Pokiaľ takto neprevzal velenie pri zásahu, nemôže vydávať rozkazy.
§ 102
Určovanie veliteľa zásahu s prednostným velením
(1)
Pri určovaní veliteľa zásahu s prednostným velením sa postupuje podľa týchto zásad
a)
veliteľ jednotky útvaru Zboru požiarnej ochrany krajského národného výboru má prednosť
pred veliteľmi jednotiek požiarnej ochrany všetkých druhov na území kraja s výnimkou
prípadu uvedeného v písmene c),
b)
veliteľ jednotky útvaru Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru má prednosť
pred veliteľmi jednotiek závodných požiarnych útvarov, s výnimkou prípadu uvedeného
v písmene c), a pred veliteľmi dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany,
c)
veliteľ jednotky závodného požiarneho útvaru má prednosť pred veliteľmi dobrovoľných
jednotiek požiarnej ochrany. V prípade, že požiar je vo vlastnej organizácii, má prednosť
pred všetkými veliteľmi jednotiek požiarnej ochrany,
d)
veliteľ jednotky dobrovoľného verejného požiarneho zboru má prednosť pred veliteľom
jednotky dobrovoľného závodného požiarneho zboru s výnimkou prípadu uvedeného v písmene
e),
d)
veliteľ jednotky dobrovoľného závodného požiarneho zboru má prednosť pred veliteľom
jednotky dobrovoľného verejného požiarneho zboru v prípade, ak je požiar vo vlastnej
organizácii.
(2)
Prednostné velenie sú oprávnení kedykoľvek prevziať náčelníci správ Zboru požiarnej
ochrany a ich zástupcovia.
(3)
Pri zásahu dvoch alebo viac jednotiek požiarnej ochrany rovnakého druhu je povinný
prevziať velenie veliteľ miestne príslušnej jednotky požiarnej ochrany; to neplatí,
ak sa jeho jednotka požiarnej ochrany nezúčastňuje zdolávania požiaru, najmä so zreteľom
na stav v zdolávaní požiaru.
(4)
Náčelníci správ Zboru požiarnej ochrany a ich zástupcovia môžu v závažných prípadoch
poveriť riadením zásahu veliteľa jednotky požiarnej ochrany odchylne od zásad uvedených
v odseku 1.
§ 103
Velenie pri zásahu v niektorých osobitných prípadoch
(1)
V zariadeniach určených na obranu vlasti a v objektoch Zboru nápravnej výchovy zasahuje
jednotka požiarnej ochrany len na požiadanie veliteľa, náčelníka alebo funkcionára.
(2)
Pri spoločnom zásahu jednotiek požiarnej ochrany a vojenských jednotiek požiarnej
ochrany v objektoch uvedených v odseku 1 je veliteľom zásahu veliteľ vojenskej jednotky
požiarnej ochrany, pokiaľ sa velitelia týchto jednotiek nedohodnú inak.
(3)
Pri zdolávaní požiaru v objektoch uvedených v odseku 1 musí veliteľ jednotky požiarnej
ochrany dbať na upozornenia a požiadavky príslušného veliteľa, náčelníka alebo funkcionára
v týchto objektoch. Veliteľ, náčelník alebo funkcionár objektu uvedený v odseku 1
je povinný informovať veliteľa jednotky požiarnej ochrany o všetkých dôležitých skutočnostiach
potrebných na vykonanie úspešného zásahu.
§ 104
Štáb zdolávania požiaru
(1)
Pri veľkých a zložitých požiaroch zriaďuje veliteľ zásahu štáb, ktorý je jeho výkonným
orgánom pre riadenie síl a prostriedkov pri zásahu.
(2)
Pre riadenie síl a prostriedkov pri zložitých a dlhotrvajúcich požiaroch, kde zasahujú
jednotky požiarnej ochrany z viacerých okresov, zriaďuje náčelník správy Zboru požiarnej
ochrany krajského národného výboru stály štáb zdolávania požiaru.
§ 105
Rozhodovanie o použití jednotiek požiarnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach
O použití jednotiek požiarnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach rozhoduje náčelník
príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany, jeho zástupca a v prípade ich neprítomnosti
veliteľ útvaru Zboru požiarnej ochrany. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je oprávnený
rozhodnúť operačný dôstojník (veliteľ smeny).
Stravovanie a ubytovanie jednotiek požiarnej ochrany
§ 106
(1)
Náčelník správy Zboru požiarnej ochrany zabezpečí príslušníkom
a)
ochranné nápoje, ak si vyžaduje zásah použitie špeciálnych ochranných prostriedkov
v celkovej dĺžke najmenej dve hodiny alebo ak sa zásah vykonáva za extrémnych poveternostných
podmienok a za týchto podmienok trvá zásah najmenej dve hodiny,
b)
bezplatné stravovanie, ak ide o zdolávanie dlhotrvajúceho požiaru alebo inej mimoriadnej
udalosti a zásah trvá nepretržite najmenej šesť hodín.
(2)
Výška nákladov na ochranné nápoje poskytované podľa odseku 1 písm. a) je až 20 Kčs
na príslušníka a deň. Výška nákladov na bezplatné stravovanie poskytované podľa odseku
1 písm. b), ak zásah trvá viac ako 6 hodín, je 30 Kčs na príslušníka, a ak zásah trvá
viac ako 12 hodín, je 45 Kčs na príslušníka a deň.
§ 107
Náčelník správy Zboru požiarnej ochrany zabezpečí príslušníkom vhodné miesto na odpočinok,
prípadne ubytovanie, ak trvá práca príslušníkov pri zásahu dlhšie ako 12 hodín.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 108
(1)
Príslušníci pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (§ 88 ods. 1 a 2 zákona) služobným preukazom. V prípade zdolávania požiaru, ak to okolnosti nedovoľujú, možno
od tejto povinnosti upustiť.
(2)
Členovia kontrolných skupín pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (§ 88 ods. 1 zákona) poverením miestneho národného výboru, ktoré platí len v spojení s občianskym preukazom.
(3)
Velitelia závodných požiarnych útvarov a velitelia dobrovoľných jednotiek požiarnej
ochrany pri plnení úloh preukazujú svoje oprávnenia (§ 88 ods. 2 zákona) preukazom, ktorý vydáva príslušná správa Zboru požiarnej ochrany.
(4)
Veliteľ zásahu svoje oprávnenia preukazuje červenou rukávovou páskou s nápisom „VELITEĽ
ZÁSAHU“, ktorá sa nosí na ľavom zálaktí.
§ 109
Mimoriadnymi úlohami Zboru požiarnej ochrany sa rozumejú úlohy, ktoré nemožno zabezpečiť
silami a prostriedkami príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany alebo útvaru Zboru
požiarnej ochrany pri
a)
zabezpečovaní požiarnej ochrany pri významných spoločenských a iných podujatiach,
b)
zdolávaní závažných požiarov a výkone prác s tým bezprostredne súvisiacich,
c)
záchranných prácach pri živelných pohromách a mimoriadnych udalostiach,
d)
zisťovaní príčin vzniku požiarov, ak je to nevyhnutné pri vykonávaní požiarnotechnickej
expertízy.
§ 110
(1)
Na účely tejto vyhlášky sa za pracoviská so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom považujú
najmä pracoviská, na ktorých sa
a)
používajú, spracúvajú alebo skladujú za bežných prevádzkových podmienok pevné horľavé
látky, ktoré svojou veľkosťou, formou, množstvom alebo podmienkami uloženia môžu podstatne
zvyšovať intenzitu a šírenie prípadného požiaru; toto ustanovenie sa však nevzťahuje
na stavebné konštrukcie z horľavých látok a na horľavé predmety tvoriace zariadenia
miestností,
b)
používajú, spracúvajú alebo skladujú steblové prevzdušnené suché horľavé látky,
c)
usadzuje pri výrobe alebo manipulácii horľavý prach27) v súvislej vrstve schopnej šíriť požiar, alebo pri výrobe, prípadne manipulácii vzniká
horľavý prach v takej miere, že je trvale v ovzduší a vznik výbušnej koncentrácie
nemožno vylúčiť,
d)
vyrábajú, používajú, spracúvajú, prečerpávajú, dopravujú alebo skladujú horľavé kvapaliny
alebo plyny,
e)
vyrábajú, spracúvajú alebo skladujú výbušniny,
f)
používajú látky, ktoré pri styku so vzduchom alebo vodou vzájomne medzi sebou sa
môžu vznietiť alebo môžu uvoľniť horľavé pary alebo plyny, ktoré môžu v zmesi so vzduchom
vytvoriť výbušnú zmes,
g)
používa pri spracúvaní horľavých látok otvorený oheň.
(2)
Na účely požiarnej ochrany sa za požiar považuje každé nežiadúce horenie, pri ktorom
došlo ku škodám na materiálnych hodnotách alebo ktoré malo za následok usmrtenia alebo
zranenia osôb. Za požiar sa považuje i nežiadúce horenie, pri ktorom síce nedošlo
ku škode, ale kde boli bezprostredne ohrozené životy a zdravie osôb alebo materiálne
hodnoty alebo kde došlo k ohrozeniu životného prostredia.
(3)
Na účely tejto vyhlášky sa za predpisy o požiarnej ochrane považujú zákon o požiarnej
ochrane, predpisy vydané na jeho základe a iné predpisy upravujúce povinnosti na úseku
požiarnej ochrany.
§ 111
Ministerstvo vnútra a národné výbory spolupracujú s príslušnými orgánmi a organizáciami
Zväzu požiarnej ochrany, najmä pri činnostiach uvedených v § 76 ods. 2, § 84 ods. 1, § 88, 89, § 94 ods. 1 písm. b) bod 2., § 95 ods. 3, § 96, 98, § 100 ods. 1 písm. c) a § 112 ods. 3 tejto vyhlášky.
Prechodné ustanovenia
§ 112
(1)
Ústredné orgány sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti vedúcich technikov
požiarnej ochrany najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.
(2)
Nadriadené orgány sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti
a)
technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany najneskôr do dvoch rokov
odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
b)
veliteľov, technikov špeciálnych služieb a strojníkov zaradených v závodných požiarnych
útvaroch najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
c)
veliteľov a strojníkov dobrovoľných závodných požiarnych zborov najneskôr do troch
rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.
(3)
Okresné národné výbory sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti veliteľov
a strojníkov dobrovoľných verejných požiarnych zborov najneskôr do troch rokov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.
§ 113
Oprávnenia na údržbu, opravy, plnenie a kontrolu hasiacich prístrojov udelené podľa
doterajších predpisov zostávajú v platnosti s tým, že odo dňa nadobudnutia účinnosti
tejto vyhlášky bude udeľovať oprávnenia na túto činnosť výrobca alebo servisná organizácia
osobitne splnomocnená na túto činnosť.
§ 114
Dokumentácia požiarnej ochrany vedená podľa doterajších predpisov musí byť uvedená
do súladu s touto vyhláškou najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tejto vyhlášky; do tejto doby musí byť vyhotovená aj nová dokumentácia upravená touto
vyhláškou.
§ 115
Organizácie, v ktorých ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky nespĺňajú družstvá
závodného požiarneho útvaru podmienku určenú v druhej vete § 91 ods. 2 a nebol im udelený súhlas na znížený počet pracovníkov družstiev, sú povinné ich
doplniť na určené početné stavy najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tejto vyhlášky.
Záverečné ustanovenie
§ 116
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1986.
Minister:
Ing. Lazar v. r.
Ing. Lazar v. r.
1)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 105/1981 Zb. o dokumentácii stavieb.
2)
§ 6 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
3)
§ 5 ods. 1 písm. c) vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 135/1983 Zb. o ochrane majetku v socialistickom spoločenskom vlastníctve.
4)
§ 32 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane.
5)
ČSN 34 2710 - Predpisy pre zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie.
7)
Napr. ČSN 01 8012 - Bezpečnostné značky a tabuľky, ČSN 01 8013 - Požiarne tabuľky,
ČSN 34 3510 - Bezpečnostné tabuľky a nápisy pre elektrické zariadenia.
8)
Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky vydá metodický návod pre
vypracúvanie dokumentácie zdolávania požiarov.
9)
Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva a predpisy vydané na jeho vykonanie.
10)
§ 60 vyhlášky Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.
11)
Napr. zákon č. 23/1962 Zb., o poľovníctve, zákon č. 35/1967 Zb., o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia.
12)
Napr. ČSN 05 0710 - Predpisy pre úradné skúšky zváračov.
13)
Napr. zákon č. 23/1962 Zb.
14)
Napr. § 161 Občianskeho zákonníka.
15)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 50/1983 Zb. o čistení, kontrole a preskúšavaní komínov a spotrebičov palív.
16)
ČSN 65 0201 - Horľavé kvapaliny. Prevádzky a sklady.
17)
ČSN 07 8304 - Kovové tlakové nádoby na dopravu plynu.
18)
ČSN 44 1315 - Skladovanie tuhých palív.
19)
§ 5 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 158/1982 Zb. o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
20)
Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky vydá metodické pokyny na
zisťovanie príčin vzniku požiarov a spracúvanie dokumentácie o požiari.
21)
Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky vydá metodické pokyny na
spracúvanie požiarnotechnickej expertízy.
22)
ČSN 73 6622 - Požiarne vodovody.
23)
ČSN 73 6639 - Zdroje požiarnej vody.
24)
Napr. ČSN 38 9000 - Požiarna ochrana. Prostriedky. Názvoslovie. ČSN 38 9301 - Požiarne
automobily. Technické požiadavky.
26)
Napr. pracoviská strojovej, protiplynovej a spojovacej služby.
27)
ČSN 33 0300 - Druhy prostredí pre elektrické zariadenia.