38/1987 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1987 do 31.03.1990

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:38/1987 Zb.
Názov:Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:28.04.1987
Dátum vyhlásenia:30.04.1987
Dátum účinnosti od:01.06.1987
Dátum účinnosti do:31.03.1990
Autor:Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Stredné školstvo
Nachádza sa v čiastke:

8/1987

29/1984 Zb. Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)

41/1990 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 38/1987 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach

102/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach
38
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky
z 28. apríla 1987
o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach
Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 25 ods. 7 a § 32 ods. 5 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb.
§ 1
Základné ustanovenie
Táto vyhláška upravuje podmienky a spôsob ukončovania štúdia na stredných školách, ukončovania pomaturitného štúdia, ukončovania odbornej prípravy, ako aj prípravy na výkon jednoduchých činností v osobitných odborných učilištiach.
§ 2
Spôsob ukončovania štúdia
(1)
Štúdium v učebných odboroch stredných odborných učilíšť a odborná príprava v učebných odboroch osobitných odborných učilíšť sa ukončujú záverečnou skúškou.1)
(2)
Štúdium v študijných odboroch stredných odborných učilíšť, na gymnáziách a na stredných odborných školách sa ukončuje maturitnou skúškou.2)
(3)
Pomaturitné štúdium3) sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou; pomaturitné štúdium na konzervatóriách, v ktorom sa žiaci zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon umeleckého povolania, sa ukončuje absolventskou skúškou.4)
(4)
Príprava žiakov osobitných odborných učilíšť na výkon jednoduchých činností5) sa ukončuje jej celkovým zhodnotením.
§ 3
Záverečná skúška
(1)
Záverečná skúška je komplexná skúška, jej účelom je zistiť, ako si žiaci osvojili zručnosti a vedomosti v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami učebného odboru a ako sú pripravení používať ich pri činnostiach, ktoré majú vykonávať v povolaní.
(2)
Na záverečnej skúške sa overujú zručnosti žiakov, ich schopnosť uplatniť teoretické vedomosti a vypracovať písomnú prípravu na plnenie praktických úloh a celková pripravenosť na výkon príslušných robotníckych povolaní.
(3)
Podmienkou na vykonanie záverečnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka učebného odboru.
(4)
Záverečná skúška v dvojročných a trojročných učebných odboroch sa koná od posledného úplného týždňa v júni do konca júla a v učebných odboroch s dĺžkou denného štúdia tri roky a štyri mesiace v decembri.6)
Maturitná skúška
§ 4
(1)
Maturitná skúška je teoreticko-praktická komplexná skúška, jej účelom je overiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami, ako sú pripravení na vykonávanie povolania alebo odborných činností a na ďalšie štúdium.
(2)
Podmienkou na vykonanie maturitnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka štúdia.
§ 5
(1)
Maturitná skúška sa koná zo všeobecnovzdelávacích a odborných vyučovacích predmetov zaradených v učebných plánoch študijných odborov stredných škôl.
(2)
Skúška zo všeobecnovzdelávacích predmetov sa koná ako
a)
písomná skúška zo slovenského jazyka a literatúry, ruského jazyka a na gymnáziu aj z matematiky; na stredných školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským sa koná písomná skúška aj z vyučovacieho jazyka, pričom sa písomná skúška z ruského jazyka nekoná;
b)
ústna skúška zo slovenského jazyka a literatúry v širšom historickom a ideovom poňatí a z ruského jazyka; na stredných školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským sa koná ústna skúška z vyučovacieho jazyka v širšom historickom a ideovom poňatí, pričom sa ústna skúška z ruského jazyka nekoná. Na gymnáziu sa ďalej koná ústna skúška z jedného z voliteľných vyučovacích predmetov uvedených v odseku 5, v triedach so zameraním na matematiku aj z matematiky.
(3)
Skúška z odborných vyučovacích predmetov na gymnáziu sa nedelí; overujú sa na nej teoretické poznatky a praktické zručnosti v príslušnom odbore, využívajú sa pri nich písomné práce vypracované v priebehu štúdia.
(4)
Skúška z odborných vyučovacích predmetov na stredných odborných učilištiach a na stredných odborných školách sa delí na
a)
praktickú časť, v ktorej sa overujú základné zručnosti. Podľa charakteru študijného odboru alebo vyžrebovanej témy môže byť jej súčasťou písomné alebo grafické riešenie úlohy. Praktická časť skúšky sa nekoná v študijných odboroch stredných odborných učilíšť určených pre absolventov učebných odborov s výnimkou zdravotníckych stredných odborných učilíšť,
b)
teoretickú časť, v ktorej sa komplexne overujú základné vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme, prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti; využívajú sa v nej aj písomné práce žiakov vypracované v priebehu štúdia.
(5)
Voliteľné vyučovacie predmety maturitnej skúšky na gymnáziu sú: ďalší živý jazyk, dejepis, občianska náuka, zemepis, fyzika, chémia, biológia, v triedach so zameraním na matematiku aj deskriptívna geometria, v triedach so zameraním na telesnú výchovu a v športových školách aj telesná výchova, v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským aj ruský jazyk.
(6)
Žiak môže konať so súhlasom riaditeľa strednej školy dobrovoľne ústnu maturitnú skúšku z jedného z povinných predmetov zaradených v učebnom pláne príslušného študijného odboru.
(7)
Cudzinci študujúci na stredných školách si môžu zvoliť namiesto maturitnej skúšky z ruského jazyka skúšku z ďalšieho živého jazyka, ktorý sa na škole vyučuje, prípadne z matematiky.
§ 6
(1)
Maturitné skúšky sa konajú v riadnom skúšobnom období v apríli až júni alebo v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roku.
(2)
Písomné skúšky sa konajú v treťom týždni v apríli, a to zo slovenského jazyka a literatúry v utorok, z ruského jazyka v stredu a z matematiky na gymnáziu v piatok. Termíny praktickej časti a ústnej časti skúšky určí v uvedenom poradí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný krajský národný výbor.
§ 7
Záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška na konzervatóriu
(1)
Záverečná pomaturitná skúška je teoreticko-praktická komplexná skúška; koná sa z odborných vyučovacích predmetov zaradených do učebných plánov. Delí sa na časť praktickú a časť teoretickú, ktorými sa overuje,
a)
ako si žiak doplnil a prehĺbil vzdelanie alebo získal odbornú kvalifikáciu v pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu, alebo
b)
ako sa zdokonalil na kvalifikované vykonávanie povolania v pomaturitnom zdokonaľovacom štúdiu, alebo
c)
ako sa špecializoval na konkrétnu činnosť v praxi v pomaturitnom špecializačnom štúdiu.
(2)
Absolventská skúška na konzervatóriu je komplexná odborná skúška, ktorá má časť praktickú a časť teoretickú. V praktickej časti sa overuje pripravenosť na výkon konkrétnej umeleckej činnosti, v teoretickej časti sa overuje celková úroveň prípravy na výkon povolania. Teoretická časť skúšky je písomná a ústna.
(3)
Podmienkou na vykonanie pomaturitnej záverečnej a absolventskej skúšky na konzervatóriu je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia.
(4)
Záverečné pomaturitné skúšky a absolventské skúšky sa konajú v riadnom skúšobnom období v druhej polovici júna, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roku. Termíny záverečných pomaturitných alebo absolventských skúšok určuje na návrh riaditeľa strednej školy príslušný krajský národný výbor.
§ 8
Zhodnotenie prípravy na výkon jednoduchých činností
(1)
Príprava žiakov osobitných odborných učilíšť na výkon jednoduchých činností sa ukončí celkovým zhodnotením manuálnych zručností v rozsahu učiva určeného učebnými osnovami vyučovacích predmetov zaradených do učebného plánu.
(2)
Celkové zhodnotenie prípravy vykonajú bez osobitných skúšok na záver posledného ročníka riaditeľ školy, triedny učiteľ, dielenský učiteľ alebo majster odbornej výchovy a výchovný poradca.
§ 9
Organizácia ukončovania štúdia
(1)
Na písomnej skúške zo slovenského jazyka a literatúry a z ruského jazyka si žiak volí jednu tému z určeného súboru. Na písomnej skúške z matematiky na gymnáziu rieši žiak dva určené príklady a dva príklady, ktoré si z určeného súboru sám zvolí. Na praktickej a ústnej skúške si žiak žrebuje jednu z určených tém.
(2)
Písomné skúšky zo všeobecnovzdelávacích predmetov trvajú najviac 240 minút. Záverečná skúška najviac 24 hodín, v jednom dni najviac 8 hodín. Príprava žiakov na ústnu časť skúšky na jeden vyučovací predmet trvá 15 minút, na vyučovacie predmety s grafickým prejavom 30 minút, na skúšku z učiva viacerých vyučovacích predmetov 30 minút. Ústna skúška trvá z jedného vyučovacieho predmetu 15 minút, ak je obsahom skúšky učivo viacerých predmetov, 30 minút. Praktická časť maturitnej a praktická časť pomaturitnej alebo absolventskej skúšky trvajú podľa povahy študijného odboru najviac 16 hodín, v jednom dni najviac 8 hodín. Vo výtvarných odboroch stredných škôl trvá praktická časť maturitnej skúšky podľa študijného odboru a povahy práce 2 až 4 týždne. Na praktickej záverečnej, maturitnej a pomaturitnej alebo absolventskej skúške sa za jednu hodinu považuje čas 60 minút.
(3)
Záverečná skúška, praktická a ústna maturitná, záverečná pomaturitná alebo absolventská skúška sú verejné s výnimkou odborov, v ktorých je to z dôvodov hygienických alebo ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vylúčené.
(4)
Záverečná skúška a praktická časť maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiaci môžu na nich používať pomôcky povolené v zadaní témy práce.
(5)
Ústna skúška sa organizuje po skupinách tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže skúšobná komisia vyskúšať najviac
a)
na maturitných skúškach 9 žiakov,
b)
na záverečných pomaturitných skúškach a absolventských skúškach 12 žiakov.
(6)
Žiaci posledného ročníka gymnázia písomne oznámia triednemu učiteľovi do konca decembra, ktorý z voliteľných predmetov maturitnej skúšky (§ 5 ods. 5) si zvolili. Ak žiak v určenom termíne neoznámi, ktorý predmet si zvolil, určí mu ho triedny učiteľ.
(7)
Žiaci stredných škôl, ktorí chcú dobrovoľne konať maturitnú skúšku z ďalšieho povinného vyučovacieho predmetu, oznámia písomne triednemu učiteľovi do konca decembra posledného ročníka štúdia predmet, ktorý si na skúšku zvolili (§ 5 ods. 6).
(8)
Pred začiatkom ústnych skúšok, na konzervatóriách aj praktických skúšok, sa žiaci nezúčastňujú na vyučovaní päť vyučovacích dní. Tieto dni sú určené na prípravu na vykonanie skúšok.
§ 10
Skúšobná komisia
(1)
Záverečné skúšky, maturitné skúšky, záverečné pomaturitné skúšky a absolventské skúšky (ďalej len „skúška“) sa konajú pred skúšobnou komisiou.
(2)
Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ.
(3)
Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú
a)
pre záverečné skúšky v strednom odbornom učilišti majster odbornej výchovy a učiteľ odborných predmetov, v osobitnom odbornom učilišti majster odbornej výchovy alebo dielenský učiteľ,
b)
pre maturitné skúšky podľa skúšaného predmetu alebo časti skúšky
- učiteľ skúšajúci slovenský jazyk a literatúru a prísediaci,
- učiteľ skúšajúci ruský jazyk a prísediaci,
- učiteľ skúšajúci odborné vyučovacie predmety a prísediaci,
- učiteľ skúšajúci predmet dobrovoľne konanej maturitnej skúšky a prísediaci,
- na gymnáziách aj učiteľ skúšajúci matematiku a učitelia skúšajúci voliteľné vyučovacie predmety a prísediaci,
- v stredných odborných učilištiach je členom skúšobnej komisie aj majster odbornej výchovy,
c)
pre záverečné pomaturitné a absolventské skúšky učitelia skúšajúci odborné predmety a prísediaci.
(4)
V študijných odboroch, najmä ak je to nevyhnutné na komplexné odborné posúdenie, prizve riaditeľ školy na praktickú a ústnu maturitnú alebo záverečnú pomaturitnú skúšku odborníka z praxe. Odborníka z praxe možno prizvať aj na záverečnú skúšku.
§ 11
(1)
Predsedov skúšobných komisií vymenúva do konca februára príslušný krajský národný výbor. Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický pracovník z inej strednej školy s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou zodpovedajúcou príslušnému alebo príbuznému študijnému alebo učebnému odboru s najmenej päťročnou pedagogickou praxou. Funkcia predsedu skúšobnej komisie je čestnou funkciou. Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy, na ktorej sa skúšky konajú, prípadne ním poverený zástupca.
(2)
Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie (§ 10 ods. 3) vymenúva do konca februára riaditeľ školy z pedagogických pracovníkov školy s najmenej päťročnou pedagogickou praxou.
§ 12
(1)
Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok, úroveň a klasifikáciu skúšok.
(2)
Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, prevezme jeho funkciu podpredseda.
(3)
Pracovníci Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky, na stredných zdravotníckych školách Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, krajských národných výborov, pracovníci rezortného dozoru, poverení pracovníci výskumných ústavov rezortu školstva vyslaní na skúšky majú právo presvedčiť sa doplnkovými otázkami o vedomostiach skúšaného žiaka, nepodieľajú sa však na jeho hodnotení.
(4)
Ak bol na skúšku prizvaný odborník z praxe, môže so súhlasom predsedu komisie klásť žiakovi otázky v praktickej a teoretickej časti skúšky z odborných predmetov, nepodieľa sa však na jeho hodnotení.
(5)
Po skončení skúšok všetkých žiakov triedy koná sa záverečná porada skúšobnej komisie. Predseda na nej prerokuje zhodnotenie priebehu a celkovej úrovne skúšok.
§ 13
Klasifikácia a hodnotenie
(1)
Klasifikáciu písomnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, z ruského jazyka a na gymnáziu z matematiky navrhujú vyučujúci. Výsledky písomnej skúšky z matematiky oznámi žiakom predseda alebo podpredseda po prerokovaní v komisii najneskôr do dvoch týždňov od jej konania; výsledky písomnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a z ruského jazyka oznámi vyučujúci najneskôr týždeň pred začiatkom ústnej skúšky.
(2)
Klasifikáciu žiaka na praktickej a ústnej maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške, v učebných odboroch na záverečnej skúške schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu komisie. Pri klasifikácii ústnej maturitnej, pomaturitnej alebo absolventskej skúšky sa prihliada tak na prospech, ktorý žiak dosiahol v priebehu štúdia, ako aj na výsledok písomnej skúšky. Pri záverečnej skúške sa prihliada aj na prospech dosiahnutý v priebehu štúdia. Výsledky praktickej maturitnej skúšky oznámi predseda najmenej týždeň pred začiatkom ústnych skúšok.
(3)
Ak má žiak zo slovenského jazyka a literatúry alebo z ruského jazyka v písomnej časti skúšky nedostatočný prospech, podrobí sa ústnej skúške v tom istom skúšobnom období s tým, že prospech aj z písomnej aj z ústnej skúšky sa započítava do výsledného klasifikačného stupňa. Ak žiak neprospel zo slovenského jazyka a literatúry alebo z ruského jazyka na ústnej skúške, písomnú skúšku neopakuje. Ak neprospel na opravnej skúške z viac ako z dvoch predmetov alebo častí skúšky alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu, rozhodne skúšobná komisia, či môže opakovať celú maturitnú skúšku v nasledujúcom školskom roku. Celú maturitnú skúšku môže žiak opakovať len raz. Ak má žiak gymnázia na písomnej skúške z matematiky horší stupeň prospechu ako pri klasifikácii v polroku posledného ročníka štúdia, môže mu predseda skúšobnej komisie povoliť na jeho žiadosť vykonať ústnu skúšku. Ak bola písomná skúška z matematiky klasifikovaná stupňom 5 - nedostatočný, podrobí sa žiak ústnej skúške povinne. V týchto prípadoch sa započítava prospech z písomnej aj ústnej skúšky do výsledného stupňa známky.
(4)
Ak si žiak počína na skúške nedovoleným spôsobom, preruší predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku a po porade komisie alebo pri písomnej časti skúšky po porade s riaditeľom školy žiakovi oznámi, či môže v skúške pokračovať alebo či bude skúšku, prípadne jej časť v najbližšom skúšobnom období opakovať.
(5)
Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami: 1 - výborný, 2 - chválitebný, 3 - dobrý, 4 - dostatočný, 5 - nedostatočný.
(6)
Celkové hodnotenie žiaka, okrem celkového zhodnotenia prípravy žiakov osobitných odborných učilíšť na výkon jednoduchých činností, klasifikuje skúšobná komisia podľa tejto stupnice:
a)
prospel s vyznamenaním, ak nemá
1.
na výročnej klasifikácii v poslednom ročníku, v ktorom ukončuje štúdium, celkové hodnotenie horšie ako „prospel veľmi dobre“ a priemer prospechu z predmetov maturitnej skúšky horší ako chválitebný,
2.
z predmetu skúšky alebo časti skúšky vrátane písomnej skúšky z matematiky na gymnáziu prospech horší ako chválitebný, na stredných odborných učilištiach z praktickej časti skúšky a v študijných odboroch skupiny 82 - umenie, úžitkové umenie a umelecko - remeselná výroba z hlavného odborného predmetu prospech výborný,
3.
priemerný prospech z predmetov alebo časti skúšky horší ako 1,50;
b)
prospel veľmi dobre, ak nemá
1.
na výročnej klasifikácii v poslednom ročníku, v ktorom ukončuje štúdium, v žiadnom predmete horší prospech ako dobrý,
2.
z predmetov skúšky alebo časti skúšky vrátane písomnej skúšky z matematiky na gymnáziu prospech horší ako dobrý, na stredných odborných učilištiach v praktickej časti skúšky a v študijných odboroch skupiny 82 - umenie, úžitkové umenie a umelecko - remeselná výroba z hlavného predmetu prospech horší ako chválitebný,
3.
priemerný prospech z predmetov alebo časti skúšky horší ako 2,00;
c)
prospel, ak nemá zo všetkých predmetov alebo všetkých častí skúšky stupeň prospechu horší ako dostatočný;
d)
neprospel, ak má z niektorého predmetu alebo časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný.
(7)
Do celkového hodnotenia sa nezapočítava pri maturitnej skúške prospech z predmetu, z ktorého sa žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.
(8)
Celkové hodnotenie skúšky oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil.
(9)
Príprava žiakov osobitných odborných učilíšť na výkon jednoduchých činností sa klasifikuje dvoma stupňami - prospel alebo neprospel.
§ 14
Opravné skúšky
(1)
Ak bol žiak z učiva niektorých predmetov skúšky vrátane praktickej a teoretickej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia rozhodne, či môže konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo z časti skúšky v najbližšom mimoriadnom skúšobnom období (§ 6 ods. 1).
(2)
Opravné záverečné skúšky sa konajú v učebných odboroch, ktorých dĺžka denného štúdia je dva alebo tri roky, v októbri, v učebných odboroch, ktorých dĺžka denného štúdia je tri roky a štyri mesiace, v marci nasledujúceho kalendárneho roku.
(3)
Krajský národný výbor, ktorý školu odborne vedie, môže povoliť žiakovi na jeho žiadosť druhú opravnú skúšku na maturitnej skúške najviac z dvoch predmetov, vrátane praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov, a to z vážnych dôvodov, najmä zdravotných.
§ 15
Spoločné ustanovenia
(1)
Ak žiak pre vážne dôvody, najmä zdravotné, nepríde na skúšku, je povinný ospravedlniť sa najneskôr do troch dní odo dňa konania skúšky. Riaditeľ školy posúdi dôvody ospravedlnenia, a ak uzná ospravedlnenie žiaka, žiak sa neklasifikuje. Skúšobná komisia určí žiakovi náhradný termín skúšky. Ak sa žiakovi neúčasť na skúške neospravedlní, jeho celkové hodnotenie sa klasifikuje stupňom „neprospel“.
(2)
Témy na jednotlivé predmety a časti skúšky určí s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, na návrh predmetovej komisie7) riaditeľ školy. Na písomnú časť skúšky vypracúva predmetová komisia v slovenskom jazyku a literatúre a v ruskom jazyku štyri témy, v matematike na gymnáziu súbor šiestich úloh, na praktickú časť skúšky v stredných odborných učilištiach štyri témy, v stredných odborných školách desať tém, na ústnu časť skúšky tridsať tém.
(3)
Príslušný krajský národný výbor môže určiť jednotné úlohy na písomné skúšky z matematiky.
(4)
Ústredné orgány, v pôsobnosti ktorých sa pripravuje mládež na povolanie v stredných odborných učilištiach a v osobitných odborných učilištiach, môžu určiť jednotné témy na záverečnú skúšku a na praktickú časť maturitnej skúšky.
(5)
Pracujúci, ktorí už skôr získali úplné stredné vzdelanie, maturitnú skúšku zo slovenského a ruského jazyka nekonajú.
(6)
Skúšky sa konajú v škole, ktorú žiaci navštevovali, okrem praktickej časti, ktorá sa môže konať v školskom účelovom zariadení, na pracoviskách stredných odborných učilíšť alebo v strediskách praktického vyučovania, ak ide o stredné odborné školy, aj v prevádzkových objektoch organizácií.
(7)
Vysvedčenie o skúške sa vydá len žiakovi, ktorý skúšku úspešne vykonal. Vysvedčenie má dátum záverečnej porady skúšobnej komisie (§ 12 ods. 5) a odovzdá sa žiakovi, ktorý ukončil štúdium v riadnom skúšobnom období, do konca júna. V dvojročných a trojročných učebných odboroch do konca júla, v niektorých učebných odboroch v decembri (§ 3 ods. 4). Žiakovi osobitného odborného učilišťa, ktorý sa pripravoval na výkon jednoduchých činností, sa uvedie výsledok celkového zhodnotenia na výročnom vysvedčení.
(8)
Žiak môže vykonať skúšku najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď úspešne ukončil posledný ročník štúdia.
§ 16
Osobitné ustanovenie
(1)
Príslušné ústredné orgány alebo krajské národné výbory (Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy) môžu požiadať Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky o skoršie termíny konania záverečných skúšok, maturitných skúšok, záverečných pomaturitných skúšok alebo absolventských skúšok v učebných alebo študijných odboroch, ktorých charakter neumožňuje ich konanie v období ustanovenom v § 3 ods. 4, § 6 ods. 1 a § 7 ods. 4.
(2)
Krajský národný výbor, ktorý strednú zdravotnícku školu odborne vedie, môže požiadať Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o skoršie termíny začatia maturitných alebo záverečných pomaturitných skúšok v študijných odboroch, ktorých charakter neumožňuje ich konanie v období ustanovenom v § 7 ods. 4.
§ 17
Prechodné ustanovenia
(1)
Žiaci, ktorí sa pripravujú na povolanie v učebných odboroch s dĺžkou denného štúdia 2 roky a 4 mesiace, konajú záverečnú skúšku v decembri; opravné záverečné skúšky sa v týchto učebných odboroch konajú v marci nasledujúceho kalendárneho roku.
(2)
Žiaci stredných odborných učilíšť a osobitných odborných učilíšť, s ktorými sa uzavrela učebná zmluva pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 29/1984 Zb., konajú záverečné učňovské skúšky alebo maturitné skúšky, ktorých súčasťou je záverečná učňovská skúška, podľa predpisov platných v čase začatia ich štúdia.
(3)
Žiaci stredných škôl konajú maturitnú skúšku podľa tejto vyhlášky začínajúc školským rokom 1987-1988.
(4)
Študujúci popri zamestnaní na gymnáziách a stredných odborných školách konajú maturitnú skúšku podľa tejto vyhlášky začínajúc školským rokom 1989-1990; dovtedy konajú maturitné skúšky podľa predpisov platných v čase začatia ich štúdia.
(5)
Študujúci v pomaturitnom štúdiu na stredných školách konajú záverečnú pomaturitnú alebo absolventskú skúšku podľa tejto vyhlášky začínajúc školským rokom 1989-1990; dovtedy konajú záverečné pomaturitné skúšky podľa predpisov platných v čase začatia ich štúdia.
Záverečné ustanovenia
§ 18
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 16/1981 Zb. o záverečných učňovských skúškach v učebných a študijných odboroch.
2.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 13. augusta 1970 č. Š-10204/1970-PLŠ o zriaďovaní odborných poľnohospodárskych a lesníckych škôl (reg. v čiastke 47-1970 Zb.).
3.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 8. júna 1973 č. 6078/1973-II/2 na organizovanie štúdia vybraných odborných predmetov na stredných odborných školách (reg. v čiastke 28/1973 Zb.).
4.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 15. júna 1973 č. 2199/1973-II/3 o pomaturitnom štúdiu na stredných odborných školách (reg. v čiastke 28/1973 Zb.).
5.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 15. decembra 1980 č. 17433/1980-20 o maturitných skúškach na stredných školách (reg. v čiastke 2/1981 Zb.).
6.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky zo 14. decembra 1982 č. 16798/1982-21 o maturitných skúškach v experimentálnych triedach gymnázií (reg. v čiastke 9/1983 Zb.).
§ 19
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júnom 1987.
Minister:

Prof. PhDr. Kilár CSc. v. r.
1)
§ 25 ods. 1, § 28 ods. 3 a § 32 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
2)
§ 25 ods. 1 a § 28 ods. 3 školského zákona.
3)
§ 26 ods. 1 školského zákona.
4)
§ 17 ods. 3 školského zákona.
5)
§ 32 ods. 3 školského zákona.
6)
Príloha vyhlášky č. 80/1986 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 152/1984 Zb. o stredných školách.
Príloha vyhlášky č. 2/1987 Zb. o školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
7)
§ 23 ods. 1 smerníc Ministerstva školstva SSR a Ministerstva zdravotníctva SSR z 11. júla 1985 č. 7827/1985-21 o stredných školách (Zvesti 1985, zošit 8).