62/1987 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.01.07.1987 -
Obsah
button-close
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:62/1987 Zb.
Názov:Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:13.05.1987
Dátum vyhlásenia:01.07.1987
Autor:Minister zahraničných vecí
Právna oblasť:
  • Právo EÚ
  • Ľudské práva
  • Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
Nachádza sa v čiastke:

13/1987

62
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 13. mája 1987
o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
Dňa 18. decembra 1979 bol v New Yorku dojednaný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
V mene Československej socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v Kodani 17. júla 1980.
S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval s výhradou, že Československá socialistická republika sa v súlade s odsekom 2 článku 29 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien nepovažuje byť viazaná odsekom 1 jej článku 29. Československá socialistická republika je toho názoru, že prípadné spory o výklad alebo vykonávanie tohto Dohovoru sa majú riešiť prípadným rokovaním medzi stranami sporu, prípadne iným spôsobom, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 16. februára 1982.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 ods. 1 dňom 3. septembra 1981. Pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 27 ods. 2 dňom 18. marca 1982.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Prvý námestník:

Řehořek v. r.
DOHOVOR
o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
Štáty, zmluvné strany tohto Dohovoru,
konštatujúc, že Charta Organizácie Spojených národov potvrdzuje vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osoby a v rovnoprávnosť mužov a žien,
konštatujúc, že Všeobecná deklarácia ľudských práv potvrdzuje zásadu neprípustnosti diskriminácie a vyhlasuje, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní, pokiaľ ide o dôstojnosť a práva, a že každý má nárok na všetky práva a slobody, ktoré sú v nej zakotvené, bez akéhokoľvek rozdielu včítane rozdielu založeného na pohlaví,
konštatujúc, že štáty, zmluvné strany medzinárodných paktov o ľudských právach majú povinnosť zabezpečiť rovnoprávnosť mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických práv,
berúc do úvahy medzinárodné dohovory uzavreté pod záštitou Organizácie Spojených národov a odborných organizácií, ktoré presadzujú rovnoprávnosť mužov a žien,
berúc tiež na vedomie rezolúcie, deklarácie a odporúčania prijaté Organizáciou Spojených národov a odbornými organizáciami, ktoré presadzujú rovnoprávnosť mužov a žien,
znepokojené však, že bez ohľadu na tieto dokumenty naďalej existuje rozsiahla diskriminácia žien,
pripomínajúc, že diskriminácia žien porušuje zásady rovnosti práv a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, je prekážkou pre účasť žien, na rovnoprávnom základe s mužmi, na politickom, spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote ich krajín, zabraňuje rast blahobytu spoločnosti a rodiny a sťažuje plný rozvoj možností žien v službe pre ich krajiny a pre ľudstvo,
znepokojené, že v podmienkach chudoby majú ženy najmenší prístup k výžive, zdravotníctvu, vzdelaniu, školeniu a pracovným príležitostiam a iným potrebám,
presvedčené, že nastolenie nového medzinárodného ekonomického poriadku založeného na rovnosti a spravodlivosti významne prispeje k presadeniu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami,
zdôrazňujúc, že vyhubenie apartheidu, všetkých foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, kolonializmu, neokolonializmu, agresie, cudzej okupácie a nadvlády a vmiešavanie do vnútorných záležitostí štátov je nevyhnutné pre plné využívanie práv mužmi a ženami,
potvrdzujúc, že upevnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, uvoľňovanie medzinárodného napätia, vzájomná spolupráca medzi štátmi bez ohľadu na ich spoločenské ekonomické zriadenie, všeobecné a úplné odzbrojenie a osobitné jadrové odzbrojenie pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou, potvrdenie zásad spravodlivosti, rovnoprávnosti a vzájomného prospechu vo vzťahoch medzi krajinami a uskutočnenie práv národov pod cudzou a koloniálnou nadvládou a cudzou okupáciou na sebaurčenie a nezávislosť, ako aj rešpektovanie národnej zvrchovanosti a územnej celistvosti napomôže spoločenský pokrok a rozvoj a v dôsledku toho prispeje k dosiahnutiu plnej rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami,
presvedčené, že plný rozvoj krajiny, blaho sveta a vec mieru vyžadujú maximálnu účasť žien za rovnoprávnych podmienok s mužmi vo všetkých oblastiach,
majúc na pamäti veľký prínos žien pre blaho rodiny a rozvoj spoločnosti, doteraz nie plno uznávaný, spoločenský význam materstva a úlohu oboch rodičov v rodine a pri výchove detí a vedomé si toho, že úloha ženy pri zachovaní rodu by nemala byť základom pre diskrimináciu, ale že výchova detí vyžaduje rozdelenie zodpovednosti medzi mužov a ženy a spoločnosť ako celok,
vedomé si toho, že pre dosiahnutie plnej rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami je potrebná zmena tradičnej úlohy mužov, ako aj úlohy žien v spoločnosti a v rodine,
odhodlané realizovať zásady zakotvené v Deklarácii o odstránení diskriminácie žien a prijať za tým účelom opatrenia nevyhnutné pre odstránenie takej diskriminácie vo všetkých jej formách a prejavoch,
dohodli sa takto:
ČASŤ I
Článok 1
Na účely tohto Dohovoru bude výraz „diskriminácia žien“ označovať akékoľvek robenie rozdielu, vylúčenie alebo obmedzenie vykonané na základe pohlavia, ktorého dôsledkom alebo cieľom je narušiť alebo zrušiť uznanie, požívanie alebo uplatnenie zo strany žien, bez ohľadu na ich rodinný stav, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti.
Článok 2
Štáty, zmluvné strany, odsudzujú diskrimináciu žien vo všetkých jej formách, súhlasia s tým, že budú všetkými vhodnými prostriedkami a bez meškania uskutočňovať politiku odstránenia diskriminácie žien a za tým účelom sa zaväzujú:
a)
zakotviť zásadu rovnoprávnosti mužov a žien vo svojich národných ústavách alebo iných príslušných právnych predpisoch, pokiaľ v nich ešte nie je zakotvená, a zabezpečovať, prostredníctvom zákonov a iných vhodných prostriedkov, praktické uskutočnenie tejto zásady;
b)
prijať príslušné legislatívne a iné opatrenia včítane sankcií tam, kde ich bude treba, zakazujúce všetku diskrimináciu žien;
c)
zaviesť právnu ochranu práv žien na rovnakom základe s mužmi, zabezpečovať prostredníctvom príslušných národných súdov a iných verejných inštitúcií účinnú ochranu žien proti akémukoľvek aktu diskriminácie;
d)
zdržiavať sa zapojenia do akéhokoľvek aktu alebo praktiky diskriminácie žien a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto záväzkom;
e)
prijímať všetky príslušné opatrenia pre odstraňovanie diskriminácie žien akoukoľvek osobou, organizáciou alebo podnikom;
f)
prijímať všetky príslušné opatrenia, včítane legislatívnych opatrení, na zmenu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, obyčajov alebo praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu žien;
g)
zrušiť všetky národné trestné ustanovenia, ktoré diskriminujú ženy.
Článok 3
Štáty, zmluvné strany, budú vo všetkých oblastiach, osobitne v politickej, sociálnej, hospodárskej a kultúrnej oblasti, prijímať všetky príslušné opatrenia, včítane legislatívnych opatrení, na zabezpečenie plného rozvoja a povznesenia žien s cieľom zaručiť im uplatňovanie a využívanie ľudských práv a základných slobôd na základe rovnoprávnosti s mužmi.
Článok 4
1.
Ak štáty, zmluvné strany, prijmú dočasné osobitné opatrenia zamerané na faktické urýchlenie zrovnoprávnenia žien a mužov, nebude sa to považovať za diskrimináciu, ako je definovaná v tomto Dohovore; v žiadnom prípade však tieto opatrenia nesmú vo svojom dôsledku viesť k zachovaniu nerovnoprávnych alebo oddelených meradiel; od týchto opatrení sa ustúpi, až sa dosiahnu ciele zrovnoprávnenia v oblasti možností a zaobchádzania.
2.
Ak štáty, zmluvné strany, prijmú osobitné opatrenia, včítane opatrení obsiahnutých v tomto Dohovore, zamerané na ochranu materstva, nebude sa to považovať za diskrimináciu.
Článok 5
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia:
a)
na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o chovanie mužov a žien, s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien;
b)
na zabezpečenie toho, aby rodinná výchova zahŕňala riadne pochopenie materstva ako spoločenskej funkcie a uznanie spoločnej zodpovednosti mužov a žien za výchovu a rozvoj ich detí, pričom sa rozumie, že záujem detí sa vo všetkých prípadoch stavia na prvé miesto.
Článok 6
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia, včítane legislatívnych opatrení, na potlačenie všetkých foriem obchodu so ženami a vykorisťovania prostitúcie žien.
ČASŤ II
Článok 7
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote krajiny a najmä zabezpečia na rovnoprávnom základe s mužmi právo:
a)
hlasovať vo všetkých voľbách a verejných referendách a právo na zvolenie do všetkých verejne volených orgánov;
b)
zúčastniť sa na tvorbe a uskutočňovaní štátnej politiky a zastávať verejné úrady a vykonávať všetky verejné funkcie na všetkých úrovniach riadenia štátu;
c)
účasti v nevládnych organizáciách a združeniach zapojených do verejného a politického života krajiny.
Článok 8
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ženy na rovnoprávnom základe s mužmi a bez akejkoľvek diskriminácie mali príležitosť zastupovať svoje vlády na medzinárodnej úrovni a zúčastniť sa na práci medzinárodných organizácií.
Článok 9
1.
Štáty, zmluvné strany, poskytnú ženám rovné práva s mužmi nadobúdať, meniť alebo ponechávať si svoju štátnu príslušnosť. Najmä zabezpečia, že ani manželstvo s cudzincom ani zmena štátnej príslušnosti manžela počas manželstva nezmení automaticky štátnu príslušnosť manželky, neurobí ju osobou bez štátnej príslušnosti a ani ju neprinúti prijať štátnu príslušnosť manžela.
2.
Štáty, zmluvné strany, poskytnú ženám rovnaké práva s mužmi, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť ich detí.
ČASŤ III
Článok 10
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien, aby im boli zabezpečené rovnaké práva s mužmi v oblasti vzdelania a najmä, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, opatrenia slúžiace na zabezpečenie:
a)
rovnakých podmienok pre voľbu zamestnania a povolania, pre prístup na štúdium a pre získanie absolventských vysvedčení, dosiahnutie diplomov vo vzdelávacích zariadeniach všetkých kategórií vo vidieckych aj mestských oblastiach; táto rovnoprávnosť sa zabezpečí v predškolskom, všeobecnom, technickom, odbornom a vyššom technickom vzdelaní, ako aj vo všetkých typoch odborného výcviku;
b)
prístupu k rovnakým osnovám, rovnakým skúškam, učiteľskému zboru s kvalifikáciou rovnakej úrovne a školským objektom a vybaveniu rovnakej kvality;
c)
odstránenia všetkých stereotypných koncepcií úlohy mužov a žien na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania presadzovaním koedukácie a iných foriem vzdelávania, ktoré pomôžu dosiahnuť tento cieľ a najmä revíziou učebníc a školských programov a prispôsobením vyučovacích metód;
d)
rovnakých príležitostí pre využívanie štipendií a iných príspevkov na štúdia;
e)
rovnakých príležitostí pre prístup k programom ďalšieho vzdelávania, včítane programov pre dospelých a vzdelávacích programov, najmä programov zameraných na zníženie existujúceho rozdielu vo vzdelaní medzi mužmi a ženami v čo možno najkratšom čase;
f)
zníženie počtu žien, ktoré nedokončia štúdia, a organizovanie programov pre dievčatá a ženy, ktoré opustili školu predčasne;
g)
rovnakých príležitostí pre aktívnu účasť na športe a telesnej výchove;
h)
prístupu k osobitným vzdelávacím informáciám, ktoré pomáhajú zabezpečiť zdravie a blaho rodiny, včítane informácií a rád, pokiaľ ide o plánovanie rodiny.
Článok 11
1.
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v zamestnaní s cieľom zabezpečiť, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, rovnaké práva, najmä:
a)
práva na prácu, ako nescudziteľné právo všetkých ľudských bytostí;
b)
práva na rovnaké príležitosti v zamestnaní, včítane používania rovnakých kritérií výberu v zamestnaní;
c)
práva slobodnej voľby povolania a zamestnania, práva na postup, zabezpečenie miesta a na všetky výhody a podmienky zamestnania a práva na získanie odborného zaškolenia a preškolenia včítane vyučenia, špecializačnej prípravy a doškoľovania;
d)
práva na rovnakú odmenu, včítane výhod, a na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prácu rovnakej hodnoty, ako aj rovnoprávnosť pri hodnotení kvality práce;
e)
práva na sociálne zabezpečenie, najmä v prípadoch dôchodku, nezamestnanosti, choroby, invalidity a staroby a inej neschopnosti pracovať, ako aj práva na platenú dovolenku;
f)
práva na ochranu zdravia a na bezpečné pracovné podmienky včítane ochrany poslania ženy ako matky.
2.
Za účelom zabránenia diskriminácii žien z dôvodu manželstva alebo materstva a zabezpečenia ich reálneho práva na prácu prijmú štáty, zmluvné strany, všetky príslušné opatrenia:
a)
na zákaz, pod hrozbou uvalenia sankcií, prepúšťania z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky a diskriminácie pri prepúšťaní z dôvodov manželského stavu;
b)
na zavedenie materskej dovolenky s platom alebo s porovnateľnými sociálnymi výhodami bez straty predchádzajúceho zamestnania, služobného postavenia alebo sociálnych príspevkov;
c)
na presadenie poskytovania nevyhnutných doplnkových sociálnych služieb umožňujúcich rodičom spájať rodinné povinnosti s pracovnými povinnosťami a účasťou na verejnom živote, najmä podporovaním zriaďovania a rozvoja siete zariadení starostlivosti o deti;
d)
na poskytovanie osobitnej ochrany tehotným ženám v druhoch práce, ktoré sa ukázali byť pre ne škodlivé.
3.
Právne predpisy upravujúce poskytovanie ochrany vo veciach uvedených v tomto článku, sa budú pravidelne prehodnocovať vo svetle vedeckých a technických znalostí a podľa potreby sa budú revidovať, zrušovať alebo rozširovať.
Článok 12
1.
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie, s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti mužov a žien, prístup k zdravotníckym službám, včítane tých, ktoré sa vzťahujú na plánovanie rodiny.
2.
Bez ujmy ustanoveniu odseku 1, zabezpečia štáty, zmluvné strany, ženám príslušné služby v súvislosti s tehotenstvom, šestonedelím a popôrodným obdobím, pričom podľa potreby budú tieto služby bezplatné a takisto zabezpečia zodpovedajúcu výživu počas tehotenstva a kojenia.
Článok 13
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v ostatných oblastiach hospodárskeho a spoločenského života s cieľom zabezpečiť, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, rovnaké práva, najmä:
a)
právo na rodinné prídavky;
b)
právo na bankové pôžičky, hypotéky a iné formy finančného úveru;
c)
právo na rekreáciu, šport a účasť na všetkých formách kultúrneho života.
Článok 14
1.
Štáty, zmluvné strany, vezmú do úvahy osobitné problémy, pred ktorými stoja vidiecke ženy, a významnú úlohu, ktorú majú v hospodárskom živote a zachovanie ich rodín, včítane ich práce v nezárobkových sektoroch hospodárstva, a prijmú všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie vykonávania ustanovení tohto Dohovoru na ženy vo vidieckych oblastiach.
2.
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo vidieckych oblastiach s cieľom zabezpečiť im, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, účasť na rozvoji vidieka a na prospechu z neho a najmä týmto ženám zabezpečia právo:
a)
účasti na vypracúvaní a vykonávaní plánovania rozvoja na všetkých úrovniach;
b)
na prístup k primeraným zariadeniam starostlivosti o zdravie, včítane informácií, poradenstva a služieb v oblasti plánovania rodiny;
c)
mať priamy prospech z programov sociálneho zabezpečenia;
d)
získavať všetky druhy školenia a vzdelania, formálneho aj neformálneho, včítane vzdelávacích programov, ako aj využívať všetky komunálne a ďalšie služby, medzi iným za účelom zvýšenia ich technickej kvalifikácie;
e)
organizovať svojpomocné skupiny a družstvá s cieľom získať rovnaký prístup k hospodárskym príležitostiam prostredníctvom zamestnania alebo nezávislých povolaní;
f)
účasti vo všetkých druhoch spoločenskej činnosti;
g)
mať prístup k poľnohospodárskym úverom a pôžičkám, trhovým zariadeniam, vhodnej technike a na rovnaké zaobchádzanie pri pozemkových a agrárnych reformách, ako aj v programoch osídlovania krajiny;
h)
mať primerané životné podmienky, najmä pokiaľ ide o bývanie, sanitárne zariadenia, dodávky elektriny a vody, dopravu a spoje.
ČASŤ IV
Článok 15
1.
Štáty, zmluvné strany, poskytnú ženám rovnosť s mužmi pred zákonom.
2.
Štáty, zmluvné strany, poskytnú ženám v občianskoprávnych záležitostiach právnu spôsobilosť, ktorá je totožná so spôsobilosťou mužov, a rovnaké možnosti pre uplatnenie tejto spôsobilosti. Najmä poskytnú ženám rovnaké práva uzavierať zmluvy a spravovať majetok a budú voči nim postupovať rovnako vo všetkých štádiách súdneho konania.
3.
Štáty, zmluvné strany, súhlasia s tým, aby sa všetky zmluvy a všetky iné súkromné dokumenty akéhokoľvek druhu, ktorých právny účinok je namierený na obmedzenie právnej spôsobilosti žien, považovali za ničotné a neplatné.
4.
Štáty, zmluvné strany, poskytnú mužom a ženám rovnaké práva, pokiaľ ide o zákony vzťahujúce sa na pohyb osôb a slobodu zvoliť si miesto pobytu a bydlisko.
Článok 16
1.
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všetkých veciach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov a najmä zabezpečia, na základe rovnoprávnosti mužov a žien:
a)
rovnaké právo na vstup do manželstva;
b)
rovnaké právo slobodne si vybrať manžela a vstúpiť do manželstva iba so slobodným a úplným súhlasom;
c)
rovnaké práva a povinnosti po dobu trvania manželstva a pri jeho zániku;
d)
rovnaké rodičovské práva a povinnosti bez ohľadu na ich manželský stav, vo veciach týkajúcich sa ich detí. Vo všetkých prípadoch musia byť záujmy detí prvoradé;
e)
rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať tieto práva;
f)
rovnaké práva a povinnosti, pokiaľ ide o poručníctvo, zverenstvo, opatrovníctvo a adopciu detí alebo podobné inštitúcie existujúce v národných zákonodarstvách. Vo všetkých prípadoch musia byť záujmy detí prvoradé;
g)
rovnaké osobné práva manželov, včítane práva zvoliť si rodinné meno, povolanie alebo zamestnanie;
h)
rovnaké práva pre oboch manželov, pokiaľ ide o vlastníctvo, nadobudnutie, riadenie, správu, užívanie a disponovanie s majetkom, bezplatne alebo za protihodnotu.
2.
Zasnúbenie a manželstvo detí nemajú právny účinok a budú prijaté všetky nevyhnutné opatrenia, včítane legislatívnych, na to, aby sa určil minimálny vek pre uzavretie manželstva a aby sa registrácia manželstva v úradnej matrike stala povinnou.
ČASŤ V
Článok 17
1.
Za účelom posúdenia pokroku, ktorý bol dosiahnutý pri plnení tohto Dohovoru, bude ustanovený Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (naďalej uvádzaný ako Výbor), ktorý bude pozostávať v čase nadobudnutia platnosti Dohovoru z 18, a po jeho ratifikácii alebo prístupu k nemu tridsiatym piatym štátom, zmluvnou stranou, z 23 odborníkov s vysokou morálnou úrovňou a schopnosťou v oblasti, ktorej sa tento Dohovor týka. Týchto odborníkov zvolia štáty, zmluvné strany z radov ich občanov, pričom sa prihliadne na spravodlivé geografické rozdelenie a zastúpenie rôznych foriem civilizácie a hlavných právnych systémov a budú pôsobiť ako súkromné osoby.
2.
Členovia Výboru budú zvolení tajným hlasovaním zo zoznamu osôb vymenovaných štátmi, zmluvnými stranami. Každý štát, zmluvná strana môže vymenovať jednu osobu z radov svojich občanov.
3.
Prvé voľby sa uskutočnia šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru. Najmenej tri mesiace pred dátumom každých volieb zašle generálny tajomník Organizácie Spojených národov list štátom, zmluvným stranám, v ktorom ich vyzve, aby do dvoch mesiacov predložili svojich kandidátov. Generálny tajomník pripraví abecedný zoznam všetkých takto vymenovaných osôb s uvedením štátov, zmluvných strán, ktoré ich vymenovali, a predloží ho štátom, zmluvným stranám.
4.
Voľby členov Výboru sa budú konať na schôdzi štátov, zmluvných strán zvolanej generálnym tajomníkom do sídla Organizácie Spojených národov. Na schôdzi, ktorej kvórum budú tvoriť dve tretiny štátov, zmluvných strán, osobami zvolenými do Výboru budú tí kandidáti, ktorí získajú najväčší počet hlasov a súčasne absolútnu väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich zástupcov štátov, zmluvných strán.
5.
Členovia Výboru budú zvolení na štyri roky. Avšak funkčné obdobie deviatich členov, ktorí boli zvolení v prvých voľbách, vyprší po dvoch rokoch; mená týchto deviatich členov vyberie žrebom predseda Výboru okamžite po prvých voľbách.
6.
Voľby piatich dodatočných členov Výboru sa budú konať v súlade s ustanoveniami odsekov 2, 3 a 4 tohto článku po tridsiatej piatej ratifikácii alebo prístupe. Funkčné obdobie dvoch z dodatočných členov zvolených pri tejto príležitosti vyprší po dvoch rokoch. Mená týchto dvoch členov vyberie žrebom predseda Výboru.
7.
V prípade uvoľnenia miesta vymenuje štát, zmluvná strana, ktorého odborník prestal pracovať ako člen Výboru, ďalšieho odborníka z radov svojich občanov, pričom toto vymenovanie bude podliehať schváleniu Výboru.
8.
Členovia Výboru budú so súhlasom Valného zhromaždenia platení zo zdrojov Organizácie Spojených národov v lehotách a za podmienok ustanovených Valným zhromaždením s prihliadnutím na význam povinností Výboru.
9.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov poskytne nevyhnutný personál a zariadenie pre účinné uskutočňovanie funkcií Výboru podľa tohto Dohovoru.
Článok 18
1.
Štáty, zmluvné strany, sa zaväzujú, že predložia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na prerokovanie Výborom správu o legislatívnych, súdnych, administratívnych alebo iných opatreniach, ktoré prijali za účelom uvedenia ustanovení Dohovoru do života, a o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol:
a)
do jedného roka po nadobudnutí platnosti pre príslušný štát;
b)
potom aspoň každé štyri roky a ďalej kedykoľvek o to Výbor požiada.
2.
Správy môžu informovať o okolnostiach a ťažkostiach, ktoré majú vplyv na stupeň plnenia záväzkov podľa tohto Dohovoru.
Článok 19
1.
Výbor prijme svoj vlastný rokovací poriadok.
2.
Výbor zvolí svojich funkcionárov na dva roky.
Článok 20
1.
Výbor sa bude obvykle schádzať na dobu najviac dvoch týždňov ročne za účelom prerokovania správ predložených v súlade s článkom 18 tohto Dohovoru.
2.
Schôdze Výboru sa budú obvykle konať v sídle Organizácie Spojených národov, prípadne na inom vhodnom mieste, ktoré určí Výbor.
Článok 21
1.
Výbor bude prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej rady podávať každý rok správu Valnému zhromaždeniu o svojej činnosti a môže predkladať návrhy a všeobecné odporúčania založené na preštudovaní správ a informácií zaslaných štátmi, zmluvnými stranami. Také návrhy a všeobecné odporúčania budú zahrnuté do správy Výboru spolu s prípadnými komentármi štátov, zmluvných strán.
2.
Generálny tajomník bude odovzdávať Komisii pre postavenie žien správy Výboru na informáciu.
Článok 22
Odborné organizácie majú právo byť zastúpené pri prerokúvaní plnení tých ustanovení tohto Dohovoru, ktoré patria do sféry ich činnosti. Výbor môže vyzvať odborné organizácie, aby predložili správu o plnení Dohovoru v oblastiach, ktoré patria do sféry ich činnosti.
ČASŤ VI
Článok 23
Nič z tohto Dohovoru nebude na ujmu ustanoveniam, ktoré môžu ešte lepšie viesť k dosiahnutiu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami, ktoré môžu byť obsiahnuté:
a)
v zákonodarstve štátu, zmluvnej strany; alebo
b)
v akomkoľvek inom medzinárodnom dohovore, zmluve alebo dohode, ktorá je pre tento štát platná.
Článok 24
Štáty, zmluvné strany sa zaväzujú, že prijmú na národnej úrovni všetky nevyhnutné opatrenia zamerané na dosiahnutie plného uskutočnenia práv ustanovených týmto Dohovorom.
Článok 25
1.
Tento Dohovor bude otvorený na podpis všetkými štátmi.
2.
Depozitárom tohto Dohovoru je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.
3.
Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
4.
Tento Dohovor bude otvorený na prístup všetkým štátom. Prístup sa uskutoční uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Článok 26
1.
Žiadosť o revíziu tohto Dohovoru sa môže vzniesť kedykoľvek ktorýmkoľvek štátom, zmluvnou stranou, písomnou notifikáciou zaslanou generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
2.
O prípadných krokoch, ktoré sa urobia, pokiaľ ide o takú žiadosť, rozhodne Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov.
Článok 27
1.
Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dátume uloženia dvadsiatej listiny o ratifikácii alebo prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
2.
Pre každý štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej listiny o ratifikácii alebo prístupe, nadobudne tento Dohovor platnosť tridsiatym dňom po dátume uloženia jeho listiny o ratifikácii alebo prístupe.
Článok 28
1.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov bude prijímať a rozosielať všetkým štátom text výhrad, ktoré štáty urobili pri ratifikácii alebo pri prístupe.
2.
Výhrada, ktorá nie je zlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru, je neprípustná.
3.
Výhrady sa môžu odvolať kedykoľvek nótou zaslanou generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý o tom bude informovať všetky štáty. Tieto nóty nadobudnú účinnosť dňom ich prijatia.
Článok 29
1.
Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, pokiaľ ide o výklad alebo vykonávanie tohto Dohovoru, ktorý sa nevyrieši rokovaním, sa na žiadosť jedného z nich odovzdá arbitráži. Ak sa strany do šiestich mesiacov odo dňa žiadosti o arbitráž nedohodnú o organizácii arbitráže, môže ktorákoľvek zo strán tento spor odovzdať Medzinárodnému súdnemu dvoru na základe žiadosti podanej v súlade so Štatútom súdneho dvora.
2.
Každý štát, zmluvná strana môže pri podpise alebo pri ratifikácii tohto Dohovoru alebo pri prístupe k nemu vyhlásiť, že sa necíti byť viazaný odsekom 1 tohto článku. Ostatné štáty, zmluvné strany nebudú viazané odsekom 1 tohto článku vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu, zmluvnej strane, ktorý takú výhradu urobil.
3.
Ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 2 tohto článku, môže takú výhradu kedykoľvek odvolať notifikáciou generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
Článok 30
Tento Dohovor, ktorého znenia v arabštine, čínštine, angličtine, francúzštine, ruštine a španielčine majú rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Na dôkaz čoho dole podpísaní, riadne na to oprávnení, podpísali tento Dohovor.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.